1. 

Svojím odvolaním Helénska republika navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Grécko/Komisia (ďalej len „napadnutý rozsudok“) ( 2 ), ktorým tento súd zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie 2012/157/EÚ zo 7. decembra 2011 o kompenzáciách, ktoré vyplatil Grécky poľnohospodársky poisťovací orgán (ELGA) v rokoch 2008 a 2009 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) ( 3 ).

2.

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

3.

Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať pomoc najmä na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu.

4.

Európska komisia uverejnila 22. januára 2009 oznámenie týkajúce sa dočasného rámca Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (ďalej len „DRS“) ( 4 ). Uvádza v ňom najmä, že okrem pomoci na záchranu finančného systému si táto globálna finančná kríza vyžaduje výnimočné politické opatrenia ( 5 ). Vzhľadom na závažnosť tejto krízy a jej vplyv na celkové hospodárstvo členských štátov sa Komisia domnieva, že niektoré kategórie štátnej pomoci určené na prekonanie krízy sú na určité obdobie odôvodnené a možno ich podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom.

5.

Komisia, ktorá oznámila, že dočasne a za určitých podmienok umožní poskytovanie pomoci patriacej do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, spresnila, že toto povolenie sa netýka schém pomoci v prospech podnikov pôsobiacich v oblasti primárnej produkcie poľnohospodárskych produktov ( 6 ).

6.

V bode 7 DRS sa uvádza najmä:

„Komisia uplatňuje toto oznámenie od 17. decembra 2008, keď bol v zásade dohodnutý jeho obsah, so zreteľom na finančné a hospodárske okolnosti, ktoré si vyžadovali okamžité konanie. Toto oznámenie je odôvodnené súčasnými výnimočnými a prechodnými problémami s financovaním súvisiacimi s bankovou krízou a nebude sa uplatňovať po 31. decembri 2010. Po konzultácii s členskými štátmi ho môže Komisia revidovať pred týmto dátumom na základe dôležitých skutočností súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže alebo hospodárstvom. …

…

V súlade s oznámením Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci [ ( 7 )], Komisia v prípadoch neoznámenej pomoci uplatňuje:

…“

7.

Komisia zmenila a doplnila DRS oznámením uverejneným 31. októbra 2009 ( 8 ). Podľa bodu 1 tohto oznámenia:

„…

Možnosť poskytnúť zlučiteľnú obmedzenú sumu pomoci podľa bodu 4.2. [DRS] sa nevzťahuje na podniky pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe. V dôsledku finančnej krízy však majú farmári zvýšené ťažkosti so získavaním úveru.

… je vhodné zavedenie samostatnej zlučiteľnej obmedzenej sumy pomoci pre podniky pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe.“

8.

Bod 4.2.2. tretí odsek písm. h) DRS, zmeneného a doplneného týmto oznámením, stanovuje:

„Komisia bude považovať takúto štátnu pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku [107] ods. 3 písm. b) [ZFEÚ], ak sú všetky nasledujúce podmienky sú splnené:

…

9.

Táto zmena a doplnenie DRS nadobudla účinnosť 28. októbra 2009.

10.

Zákonom č. 1790/1988 bola zriadený verejnoprávny subjekt, nazvaný „Grécky poľnohospodársky poisťovací orgán“ (ELGA). Úlohou ELGA, ktorý je právnickou osobou súkromného práva, ktorá je v 100 % vlastníctve štátu, je najmä poisťovať rastlinnú a živočíšnu výrobu, ako aj rastlinstvo a hospodárske zvieratá poľnohospodárskych podnikov v prípade škôd vyplývajúcich z prírodných rizík.

11.

V súlade s § 3a zákona č. 1790/1988 v znení uplatniteľnom na spor je systém poistenia orgánom ELGA povinný a vzťahuje sa na prírodné riziká, ako sú záplavy alebo suchá. Podľa § 5a musia výrobcovia poľnohospodárskych výrobkov využívajúci systém poistenia povinne zaplatiť orgánu ELGA osobitný príspevok na poistenie. Výška tohto príspevku, ktorý je príjmom zahrnutým do štátneho rozpočtu, sa mení v závislosti od toho, či poistenie kryje živočíšny alebo rastlinný výrobok.

12.

Minister hospodárstva a financií a minister pre rozvoj vidieka a potravinárstvo prijali 30. januára 2009 medzirezortný výnos č. 262037 o výnimočnej kompenzácii z dôvodu škôd v poľnohospodárskej výrobe (ďalej len „medzirezortný výnos“). Medzirezortný výnos stanovoval, že kompenzácie vo výške 425 miliónov eur sú vyplácané výnimočne orgánom ELGA z dôvodu poklesu produkcie určitých plodín, ktorý nastal počas hospodárskeho roka 2008 v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok. Výdavky, ktoré vznikli v dôsledku uplatňovania tohto výnosu a zaťažovali rozpočet orgánu ELGA, boli financované prostredníctvom zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi týmto orgánom a bankami, pričom za pôžičku ručí štát.

13.

Helénska republika listom z 20. marca 2009 zaslaným ako odpoveď na žiadosť Komisie o informácie informovala Komisiu, že ELGA okrem iného vyplatil v roku 2008 poľnohospodárom odškodnenie za škody kryté poistením, a to vo výške 386986648 eur. Časť tejto sumy pochádzala z príspevkov na poistenie od výrobcov a časť z príjmov vyplývajúcich z pôžičky vo výške 444 miliónov eur, ktorú ELGA získal od banky s ručením štátu.

14.

Rozhodnutím z 27. januára 2010 ( 9 ) Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, a to vo veci C 3/10 (ex NN 39/09) týkajúcej sa kompenzácií, ktoré vyplatil ELGA v rokoch 2008 a 2009.

15.

Dňa 7. decembra 2011 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktoré stanovuje:

„Článok 1

1.   Odškodnenia, ktoré [ELGA] vyplatil výrobcom poľnohospodárskych výrobkov počas rokov 2008 a 2009, sú štátnou pomocou.

2.   Kompenzácie poskytnuté v roku 2008 v rámci systému povinného osobitného poistenia sú zlučiteľné s vnútorným trhom, pokiaľ ide o pomoc vo výške 349493652,03 [eura], ktorú ELGA poskytol výrobcom za straty na rastlinnej výrobe, pomoc vo výške 91500 [eur] za straty na rastlinnej výrobe spôsobené medveďom, ako aj pomoc na nápravné opatrenia prijatú v rámci vyššie spomenutých opatrení pomoci. Kompenzácie vyplatené v roku 2008 v rámci systému povinného poistenia, ktoré zodpovedajú zvyšnej časti sumy, nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

3.   Kompenzácie vo výške 27614905 [eur] poskytnuté v roku 2009 v rámci [medzirezortného výnosu] sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

Kompenzácie vo výške 387404547 [eur] poskytnuté výrobcom pred 28. októbrom 2009 nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom. Tento záver sa nedotýka opatrení pomoci, ktoré v čase poskytnutia spĺňali všetky podmienky stanovené v nariadení [Komisie] (ES) č. 1535/2007 [z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článkov (107 a 108 ZFEÚ) na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby (Ú. v. EÚ L 337, s. 35)].

Článok 2

1.   [Helénska republika] prijme všetky potrebné opatrenia, aby príjemcovia vrátili nezlučiteľnú pomoc uvedenú v článku 1, ktorá im bola neoprávnene poskytnutá.

…“

16.

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. februára 2012 Helénska republika podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia. Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň podala Helénska republika na základe článkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúci k získaniu odkladu výkonu sporného rozhodnutia. Uznesením predsedu Všeobecného súdu Grécko/Komisia ( 10 ) bol povolený odklad výkonu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v tomto rozhodnutí Helénskej republike ukladá povinnosť vymáhať od príjemcov nezlučiteľnú pomoc uvedenú v článku 1 tohto rozhodnutia.

17.

Helénska republika uviedla sedem žalobných dôvodov na podporu svojej žaloby o neplatnosť sporného rozhodnutia. Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu.

18.

Svojím odvolaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 19. septembra 2014 Helénska republika navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie a zároveň uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

19.

Na podporu tohto odvolania Helénska republika uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod, ktorý sa v podstate zakladá na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, nedostatku odôvodenia a na skreslení dôkazov, sa delí na dve časti. V prvej časti Helénska republika Všeobecnému súdu vytýka, že povinné príspevky, ktoré v rokoch 2008 a 2009 zaplatili poľnohospodári, ktorí boli počas týchto rokov príjemcami pomoci, posúdil ako „štátne zdroje“. V druhej časti Všeobecnému súdu vytýka, že nezohľadnil, že sumy zodpovedajúce týmto príspevkom mali byť odpočítané od pomoci, ktorá sa má vymáhať, pretože tieto sumy nemohli pre dotknutých poľnohospodárov predstavovať ekonomickú výhodu, ktorá by mohla narušiť hospodársku súťaž. Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý sa zakladá na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a nedostatku odôvodnenia, Helénska republika Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že usúdil, že kompenzácie, ktoré ELGA vyplatil v roku 2009, predstavovali pre ich príjemcov selektívnu ekonomickú výhodu, ktorá mohla narušiť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, a preto predstavujú štátnu pomoc. Výnimočná krízová situácia, ktorá sa v tom období dotkla gréckeho hospodárstva, prekážala takému záveru. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom výklade a nesprávnom uplatnení článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako aj na nedostatku odôvodnenia. V prvej časti Helénska republika Všeobecnému súdu vytýka, že prijal záver, že sporné platby uskutočnené v roku 2009 nemohli byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe tohto ustanovenia, keďže režim menej prísnych pravidiel v oblasti štátnej pomoci stanovený v DRS sa neuplatňoval na pomoc poskytnutú podnikom pôsobiacim v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby. Helénska republika tvrdí, že Všeobecný súd mal v tejto súvislosti zohľadniť krízu spomínanú vyššie. V druhej časti Všeobecnému súdu vytýka, že nepreskúmal jej argumentáciu, podľa ktorej bolo sporné rozhodnutie neprimerané v rozsahu, v akom v ňom bolo v decembri 2011 nariadené vymáhanie kompenzácií, ktoré vyplatil ELGA v rokoch 2008 a 2009, zatiaľ čo táto kríza sa medzičasom zhoršila.

20.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako neprípustné alebo nedôvodné a zároveň aby Helénskej republike uložil povinnosť nahradiť trovy konania.

21.

Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 30. septembra 2014 Helénska republika podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ smerujúci najmä k tomu, aby Súdny dvor nariadil odklad výkonu napadnutého rozsudku, kým nerozhodne o odvolaní. Podpredseda Súdneho dvora zamietol tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že nespĺňa podmienku týkajúcu sa fumus boni juris ( 11 ).

22.

Listom podaným do kancelárie Súdneho dvora 2. marca 2015 Helénska republika požiadala na základe článku 16 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, aby Súdny dvor zasadal vo veľkej komore.

23.

Na všeobecnej schôdzi z 30. júna 2015 Súdny dvor rozhodol, že na základe tohto ustanovenia predloží vec veľkej komore, a to na účely prípadného uplatnenia článku 181 rokovacieho poriadku. Súdny dvor navyše usúdil, že vo veci nie je potrebné ani uskutočniť pojednávanie ani predniesť návrhy.

24.

Počas prvej porady však veľká komora usúdila, že posúdenie prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu je dôvodom pre uskutočnenie pojednávania a prednes návrhov. Na všeobecnej schôdzi z 2. septembra 2015 Súdny dvor v dôsledku toho rozhodol začať ústnu časť konania a vyzval účastníkov konania, aby svoje prednesy upriamili na uvedenú časť odvolacieho dôvodu.

25.

Helénska republika a Komisia uviedli svoje prednesy na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. októbra 2015.

26.

Preskúmam iba prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu. Ako som už pripomenula vyššie, iba táto časť argumentácie Helénskej republiky totiž viedla veľkú komoru k záveru, že napriek usmerneniam, ktoré boli pôvodne uplatnené na všeobecnej schôdzi z 30. júna 2015, je v tejto veci potrebné, aby sa uskutočnilo pojednávanie a prednes návrhov.

27.

Na úvod zdôrazňuje, že tieto návrhy sa týkajú výlučne preskúmania prípustnosti a dôvodnosti tejto argumentácie, ktorá sa v podstate týka samotnej zásady priameho uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ bez ohľadu na podmienky stanovené v DRS. Toto preskúmanie z hľadiska práva vôbec nepredpokladá preskúmanie základnej ekonomickej otázky. V dôsledku toho nepotvrdím ani nevyvrátim ťažkosti, ktoré sa v poľnohospodárskom sektore v Grécku vyskytujú od roku 2008, ani nebudem zisťovať ich rozsah ( 12 ).

28.

Podľa Helénskej republiky sa Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď nekonštatoval, že sporné platby, ktoré uskutočnil ELGA v roku 2009, boli zlučiteľné s vnútorným trhom priamo na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Kríza, ktorá sa v tom období dotkla Helénskej republiky, spôsobila vážnu poruchu fungovania v jej hospodárstva v zmysle tohto ustanovenia, čo bolo dôvodom, že podnikom pôsobiacim v poľnohospodárskom sektore poskytla pomoc. Vylúčenie takejto pomoci z režimu menej prísnych pravidiel stanoveného v DRS pred jeho zmenou a doplnením v októbri 2009 bolo irelevantné. Výnimočné krízové okolnosti, ktoré sa dotkli gréckeho hospodárstva v čase, keď bola uvedená pomoc poskytnutá, sa totiž odlišovali od globálnej finančnej situácie, ktorá odôvodnila prijatie tohto oznámenia.

29.

Komisia tvrdí, že táto časť argumentácie Helénskej republiky je neprípustná. Na jednej strane táto výhrada smeruje k spochybneniu posúdenia skutkových okolností Všeobecným súdom. Na druhej strane argumentácia uvedená v tejto súvislosti bola oneskorená, pretože Helénska republika v konaní na prvom stupni nepreukázala výnimočné krízové okolnosti, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní. Komisia tiež spochybňuje dôvodnosť prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu.

30.

S Komisiou nemožno súhlasiť, keď spochybňuje prípustnosť prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu.

31.

Je nepochybné, že v súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie obmedzuje len na právne otázky. Všeobecný súd je tak jediný príslušný konštatovať a posúdiť relevantné skutkové okolnosti, ako aj posúdiť dôkazy, pričom posúdenie skutkových okolností a dôkazov nepredstavuje, s výnimkou ich skreslenia, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania ( 13 ).

32.

Účelom prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu však nie je vyzvať Súdny dvor, aby pristúpil k novému posúdeniu skutkových okolností, ktoré vykonal Všeobecný súd v súvislosti s argumentáciou, ktorú Helénska republika založila na hospodárskej kríze, ktorá sa jej dotkla v roku 2009. Týmto aspektom odvolania Helénska republika poukazuje výlučne na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri výklade a uplatnení článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ tým, že usúdil, že toto ustanovenie nemohlo byť uplatnené priamo a nezávisle od DRS.

33.

Nie som ani presvedčená úvahou Komisie, podľa ktorej táto argumentácia predstavuje neskoré poukázanie na skutkové okolnosti, ktoré neboli preukázané pred prvostupňovým súdom.

34.

Zo spisu týkajúceho sa konania na prvom stupni vyplýva, že Helénska republika – ako pripomenul Všeobecný súd v bode 135 napadnutého rozsudku – na podporu svojej žaloby o neplatnosť poukázala na existenciu vážnej krízy, ktorá postihla jej hospodárstvo od konca roka 2008. Účelom tohto tvrdenia bolo okrem iného preukázať, že sporné platby, ktoré vykonal ELGA v roku 2009, mali byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Všeobecný súd sa však v napadnutom rozsudku nevyslovil k samotnej existencii vážnej poruchy fungovania v gréckom hospodárstve v tomto období v zmysle uvedeného ustanovenia. V odpovedi na štvrtý dôvod žaloby o neplatnosť v podstate usúdil, že Komisia bola viazaná DRS, a preto nemohla vyhlásiť platby, ktoré v roku 2009 vykonal ELGA, za zlučiteľné s vnútorným trhom priamo na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ ( 14 ). Ako som už uviedla vyššie ( 15 ), práve táto právna úvaha je jediná predmetom prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu.

35.

Pokiaľ ide o vec samú, treba najskôr pripomenúť, že Všeobecný súd v bodoch 185 až 188 napadnutého rozsudku rozhodol:

36.

Následne treba pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej treba článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ vykladať reštriktívne, keďže stanovuje odchýlku zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom ( 16 ).

37.

Pomoc, na ktorú sa uplatňuje toto ustanovenie, tak nie je ex lege zlučiteľná s vnútorným trhom, avšak Komisia ju môže považovať za zlučiteľnú s uvedeným trhom. Toto posúdenie patrí do výlučnej právomoci tejto inštitúcie, ktorá koná pod dohľadom súdov Únie ( 17 ).

38.

Podľa judikatúry, ktorú Všeobecný súd pripomenul v bode 161 napadnutého rozsudku, má Komisia v tejto súvislosti širokú mieru voľnej úvahy, z ktorej výkonu vyplývajú komplexné posúdenia hospodárskeho a sociálneho poriadku, ktoré musia byť vykonané v kontexte Spoločenstva. Súdny dvor nemôže pri preskúmaní zákonnosti výkonu takejto slobody nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale musí sa obmedziť na skúmanie toho, či posúdenie Komisie obsahuje zjavnú chybu alebo predstavuje zneužitie právomoci ( 18 ).

39.

V prejednávanom prípade, pokiaľ ide o posúdenie pomoci, ktorú ELGA poskytol v roku 2009 podnikom pôsobiacim v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby v Grécku na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, Komisia obmedzila výkon tejto voľnej úvahy tým, že prijala DRS. V pôvodnom znení toto oznámenie totiž vylučovalo takúto pomoc z režimu menej prísnych pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré zaviedlo ( 19 ). Komisia na pojednávaní v podstate uviedla, že toto vylúčenie bolo odôvodnené osobitnosťami sektora poľnohospodárskej prvovýroby, na ktorý sa uplatňujú podporné opatrenia na úrovni Európskej únie. Komisia tiež pri výkone širokej miery voľnej úvahy neskôr v tejto súvislosti rozhodla o zmene a doplnení DRS tak, aby sa tento režim za určitých podmienok uplatnil na pomoc podnikom pôsobiacim v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, ktorá bola poskytovaná od 28. októbra 2009. Tento vývoj bol podľa Komisie odôvodnený narastajúcimi ťažkosťami poľnohospodárov v súvislosti so získaním úveru.

40.

Ako však správne pripomenul Všeobecný súd v bode 187 napadnutého rozsudku, Komisia je v oblasti štátnej pomoci viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma, pokiaľ sa neodchyľujú od noriem Zmluvy alebo akejkoľvek inej normy primárneho práva ( 20 ).

41.

Navyše Helénska republika prvou časťou tretieho odvolacieho dôvodu nezamýšľa spochybniť časť napadnutého rozsudku, v ktorej Všeobecný súd preskúmal námietku nezákonnosti, ktorú vzniesla v súvislosti s bodom 4.2.2. tretím odsekom písm. h) DRS a ktorá bola založená na tom, že DRS nedôvodne vylúčil zo svojho režimu menej prísnych pravidiel pomoc poskytnutú podnikom pôsobiacim v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby. Tento členský štát ani nechce kritizovať časť tohto rozsudku, v ktorej Všeobecný súd zamietol jeho argumentáciu, podľa ktorej mala Komisia povinnosť uplatniť zmenu a doplnenie DRS, ku ktorej došlo v októbri 2009, so spätným účinkom k 17. decembru 2008.

42.

Zastávam preto názor, že Súdny dvor by mal rozhodnúť o prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu v tom zmysle, že Všeobecný súd správne rozhodol, že Komisia sa nemohla odchýliť od DRS a najmä od vylúčenia stanovené v jeho bode 4.2.2. treťom odseku písm. h), pokiaľ ide o spornú pomoc, ktorú ELGA poskytol v roku 2009, pretože v opačnom prípade by sa vystavila prípadnej sankcii za porušenie takých všeobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery ( 21 ).

43.

Okolnosť, že DRS bol prijatý bez toho, aby ho Helénska republika schválila, je – ako správne zdôraznila Komisia na pojednávaní v rámci odpovede na otázku položenú účastníkom konania – v tejto súvislosti irelevantná. Nepochybne usmernenia, ktoré Komisia navrhla členským štátom na základe článku 108 ods. 1 ZFEÚ predstavujú podľa ustálenej judikatúry prvok riadnej a pravidelnej spolupráce, v rámci ktorej Komisia spolu s členským štátmi priebežne skúma existujúce schémy pomoci a navrhuje im užitočné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre postupný vývoj alebo fungovanie spoločného trhu ( 22 ). Pokiaľ členský štát prijme tieto návrhy užitočných opatrení, stanú sa voči nemu záväzné ( 23 ). Jednoznačne sa však tieto zásady neuplatňujú na také oznámenie, akým je DRS, prostredníctvom ktorého Komisia obmedzuje výkon svojej voľnej úvahy, ktorá sa jej priznáva na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a ktorú musí dodržiavať, pokiaľ sa uvedené oznámenie neodchýli od noriem Zmluvy.

44.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor zamietol prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu ako zjavne nedôvodnú.