1.

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý do kancelárie Súdneho dvora doručila 18. septembra 2014 Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), sa týka výkladu článku 101 ZFEÚ a článku 4 ods. 3 ZEÚ, ako aj článku 11 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] ( 2 ).

2.

Tento návrh bol podaný v konaní, ktorého účastníkmi sú DHL Express (Italy) Srl a DHL Global Forwarding (Italy) SpA (ďalej spoločne len ako „DHL“), ktoré sú dcérskymi spoločnosťami spoločnosti Deutsche Post AG, a Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže a trhových pravidiel, ďalej len „Úrad“).

3.

V odôvodnení 15 nariadenia č. 1/2003 sa uvádza:

4.

Článok 11 nariadenia č. 1/2003, nazvaný „Spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov“, znie takto:

„1.   Komisia a orgány hospodárskej súťaže členských štátov musia v úzkej spolupráci uplatňovať súťažné pravidlá spoločenstva.

2.   Komisia odovzdá orgánom hospodárskej súťaže členských štátov kópie najdôležitejších dokumentov, ktoré zhromaždila z hľadiska uplatňovania článkov 7, 8, 9, 10 a 29 ods. 1. Na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže členského štátu mu Komisia poskytne kópiu iných existujúcich dokumentov potrebných na posúdenie prípadu.

3.   Orgány hospodárskej súťaže členských štátov konajúce na základe článku 81 [ES] alebo 82 [ES] písomne informujú Komisiu pred alebo bezprostredne po začatí prvého úradného vyšetrovacieho opatrenia. Tieto informácie sa môžu poskytnúť orgánom hospodárskej súťaže iných členských štátov.

4.   Najneskôr 30 dní pred prijatím rozhodnutia požadujúceho ukončenie porušovania, ktorým sa prijímajú záväzky alebo odoberajú výhody nariadenia o skupinovej výnimke, orgány hospodárskej súťaže členských štátov informujú Komisiu. Na tento účel poskytnú Komisii súhrnný popis prípadu, predpokladané rozhodnutie alebo, ak toto neexistuje, iné dokumenty, v ktorých je uvedený predpokladaný priebeh konania. Tieto informácie môžu byť k dispozícii aj orgánom hospodárskej súťaže iných členských štátov. Na žiadosť Komisie môže konajúci orgán hospodárskej súťaže poskytnúť Komisii iné dokumenty, ktoré má k dispozícii a ktoré sú potrebné na posúdenie prípadu. Informácie poskytnuté Komisii môžu byť poskytnuté aj orgánom hospodárskej súťaže iných členských štátov. Vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže si môžu medzi sebou vymieňať informácie potrebné na posúdenie prípadu podľa článku 81 [ES] alebo 82 [ES].

5.   Orgány hospodárskej súťaže členských štátov môžu konzultovať s Komisiou každý prípad, ktorý sa týka uplatňovania práva spoločenstva.

6.   Ak Komisia začne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podľa kapitoly III, zbavuje tým orgány hospodárskej súťaže členských štátov ich práva na uplatňovanie článkov 81 [ES] a 82 [ES]. Ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov už konajú v prípade, Komisia začne konanie len po konzultácii s týmito vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže.“

5.

V bode 1 oznámenia o spolupráci v rámci ESHS sa uvádza:

6.

Podľa bodu 38 tohto oznámenia:

7.

V rámci ESHS bol počas roka 2006 prijatý vzorový program zhovievavosti (ďalej len „vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006“). Tento program, ktorý nebol uverejnený a ktorý je dostupný len v angličtine, francúzštine a nemčine, je k dispozícii na internetovej stránke Komisie ( 4 ). Bol revidovaný v novembri 2012 ( 5 ) (ďalej len „vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2012“), teda po skutkových okolnostiach konania vo veci samej, vrátane sporného rozhodnutia Úradu.

8.

Bod 5 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006, týkajúci sa oslobodenia od pokuty „typu 1A“, stanovuje:

9.

Z bodu 2 vysvetliviek pripojených k vzorovému programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 vyplýva, že „účelom programov zhovievavosti je podporovať orgány hospodárskej súťaže v ich úsilí smerujúcom k zisťovaniu a ukončeniu kartelov a potrestaniu účastníkov kartelov. Orgány hospodárskej súťaže sa domnievajú, že dobrovoľná pomoc s uvedenými cieľmi má osobitnú hodnotu pre ekonomickú prosperitu jednotlivých členských štátov, ako aj pre spoločný trh, čo môže odôvodniť v určitých prípadoch oslobodenie od pokuty (typy 1A a 1B) a v iných prípadoch zníženie pokuty (typ 2)“.

10.

Body 22 až 25 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 sa týkajú „zjednodušených žiadostí v prípadoch typu 1A“.

11.

Bod 22 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 stanovuje, že „v prípadoch, keď má Komisia ‚potrebné predpoklady‘, aby sa mohla zaoberať prípadom, v súlade s bodom 14 oznámenia o sieti, podnik, ktorý predložil alebo sa chystá predložiť Komisii žiadosť o oslobodenie od pokuty, môže predložiť zjednodušenú žiadosť každému vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže, ktorý má podľa názoru tohto podniku ‚potrebné predpoklady‘ na postup podľa oznámenia o sieti. Zjednodušené žiadosti by mali obsahovať stručný opis nasledujúcich skutočností:

12.

V bode 24 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 sa uvádza, že „ak sa vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže, ktorému bola doručená zjednodušená žiadosť, rozhodne požiadať o určité doplňujúce informácie, žiadateľ by mal poskytnúť také informácie bezodkladne. Ak sa orgán hospodárskej súťaže rozhodne konať vo veci, určí lehotu, v ktorej musí podnik predložiť všetky relevantné informácie a dôkazy potrebné na dosiahnutie stanovenej úrovne dôkazov. Ak podnik poskytne také informácie v určenej lehote, hľadí sa na ne, ako keby boli poskytnuté v deň podania zjednodušenej žiadosti“.

13.

Dňa 15. februára 2007 prijal Úrad oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút v zmysle článku 15 zákona č. 287/90 (Communicazione sulla non imposizione e sulla riduzione delle sanzioni ai sensi dell’articolo 15 della legge 287/90), ktoré zahŕňa vnútroštátny program zhovievavosti (ďalej len „oznámenie Úradu“).

14.

Článok 16 tohto programu, nazvaný „Zjednodušená žiadosť“, stanovuje:

„Ak má Komisia potrebné predpoklady na prejednanie veci a vedenie konania, podnik, ktorý už predložil alebo sa chystá predložiť Komisii žiadosť o oslobodenie od pokút, môže predložiť orgánu podobnú žiadosť o zhovievavosť v ‚zjednodušenej‘ podobe, ak sa domnieva, že aj orgán má potrebné predpoklady na konanie vo veci. V zmysle [bodu] 14 oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov na ochranu hospodárskej súťaže má Komisia potrebné predpoklady, ak jedna alebo viaceré dohody alebo postupy, vrátane sietí podobných dohôd alebo postupov, majú vplyv na hospodársku súťaž vo viac ako troch členských štátoch.“

15.

V článku 17 tohto programu sa uvádza, že „zjednodušená žiadosť o zhovievavosť smerujúca k oslobodeniu od pokút musí obsahovať aspoň:

16.

Podľa článku 18 tohto programu „orgán vydá na žiadosť podniku potvrdenie o pridelení poradia s uvedením dňa a hodiny doručenia zjednodušenej žiadosti a informuje ho, či v súvislosti s predmetným kartelom v zásade ešte možno udeliť oslobodenie od pokút. Ak orgán považuje za užitočné požiadať o doplňujúce informácie, určí lehotu, v ktorej musí podnik poskytnúť tieto informácie. Ak sa orgán rozhodne konať vo veci, určí lehotu na doplnenie žiadosti o zhovievavosť s cieľom umožniť podniku poskytnúť informácie a dôkazy uvedené v odseku 3. Ak sa žiadosť doplní v lehote určenej orgánom, hľadí sa na ňu, ako keby bola doručená v celom rozsahu v deň podania zjednodušenej žiadosti. …“.

17.

DHL predložila Európskej komisii 5. júna 2007 žiadosť o pridelenie poradia na účely oslobodenia od pokuty na základe jej oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch ( 6 ), pričom išlo konkrétne o kartel, ktorý porušoval článok 101 ZFEÚ v odvetví medzinárodných zásielok tovaru prostredníctvom námornej, leteckej a cestnej dopravy. ( 7 )

18.

Dňa 24. septembra 2007 Komisia udelila spoločnosti DHL podmienečné oslobodenie od pokuty pre celé odvetvie medzinárodných zásielok, teda pre oblasť námornej, leteckej aj cestnej dopravy.

19.

Dňa 20. decembra 2007 DHL upozornila Komisiu na určité skutočnosti týkajúce sa správania podnikov v odvetví medzinárodných cestných zásielok v Taliansku.

20.

Komisia však neskôr rozhodla, že bude stíhať len tú časť kartelu, ktorá sa týkala medzinárodných leteckých špeditérskych služieb. Rozhodnutím z 28. marca 2012 konštatovala, že viaceré podniky sa niekoľko rokov zúčastňovali na karteli v odvetví medzinárodných leteckých špeditérskych služieb, čím porušili článok 101 ZFEÚ. ( 8 ) Konštatovala, že skupina Deutsche Post AG bola prvou spoločnosťou, ktorá poskytla informácie a predložila dôkazy v súlade s podmienkami bodu 8 písm. a) jej oznámenia o zhovievavosti, a výška pokuty, ktorá sa jej mala uložiť, sa v prípade predmetných porušení znížila o 100 %.

21.

DHL zároveň predložila Úradu 12. júla 2007 zjednodušenú žiadosť o oslobodenie od pokuty na základe článku 16 oznámenia Úradu. Poskytla informácie o správaní v odvetví medzinárodných zásielok tovaru.

22.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa Úradu a vedľajších účastníkov konania, ktorými sú Agility Logistics Srl (ďalej len „Agility“) a Schenker Italiana SpA – dcérska spoločnosť spoločnosti Deutsche Bahn AG (ďalej len „Schenker“) –, sa zjednodušená žiadosť o oslobodenie od pokuty podaná spoločnosťou DHL netýkala odvetvia medzinárodných cestných zásielok tovaru.

23.

Naproti tomu podľa spoločnosti DHL sa jej zjednodušená žiadosť z 12. júla 2007 týkala protiprávneho správania zaznamenaného na celom trhu zásielok a medzinárodnej prepravy tovaru. DHL sa najmä domnievala, že hoci táto zjednodušená žiadosť neobsahovala konkrétne a špecifické príklady správania zaznamenaného v rámci cestných zásielok tovaru, bolo to spôsobené len tým, že tieto príklady ešte neboli zistené.

24.

Dňa 23. júna 2008 DHL predložila Úradu dodatočnú zjednodušenú žiadosť o oslobodenie od pokuty, pričom doplnila žiadosť pôvodne predloženú 12. júla 2007. Podľa spoločnosti DHL „toto vyhlásenie predstavuje v každom prípade len doplnenie žiadosti podanej 12. júla 2007, keďže dodatočné správanie, ktorého sa toto vyhlásenie týka, nepredstavuje samostatné porušenie, na ktoré by sa nevzťahovalo pôvodné vyhlásenie, a nie je ničím iným ako novým prejavom už oznámených porušení a Komisia ho ako také zohľadnila na účely udelenia zhovievavosti podniku“.

25.

Dňa 5. novembra 2007 Deutsche Bahn AG predložila Komisii žiadosť o zhovievavosť vo svojom mene a najmä v mene spoločnosti Schenker, ktorá sa týkala správania súvisiaceho s medzinárodnými námornými zásielkami. Toto vyhlásenie bolo doplnené 19. novembra 2007, keď Deutsche Bahn AG/Schenker poskytla Komisii informácie o talianskom karteli v odvetví cestných zásielok tovaru.

26.

Dňa 12. decembra 2007 Schenker predložila Úradu zjednodušenú žiadosť o zhovievavosť, pričom poskytla informácie o talianskom karteli v odvetví cestných zásielok tovaru.

27.

Dňa 20. novembra 2007 Agility predložila Komisii zjednodušenú žiadosť o zníženie pokuty v mene skupiny, ktorej je členom.

28.

Dňa 12. mája 2008 Agility Logistics International BV, materská spoločnosť skupiny, ktorej členom je Agility, ústne podala na Úrade zjednodušenú žiadosť o zhovievavosť, a to aj v mene spoločností, ktoré kontroluje, medzi ktoré patrí Agility.

29.

Úrad rozhodnutím z 15. júna 2011 vo veci I722 – Medzinárodná logistika (konanie č. 22521, ďalej len „sporné rozhodnutie“) rozhodol, že viaceré podniky, vrátane spoločností DHL, Schenker a Agility Logistics International BV, sa v rozpore s článkom 101 ZFEÚ zúčastňovali na karteli v odvetví medzinárodných cestných špeditérskych služieb s miestom odoslania alebo určenia v Taliansku.

30.

V spornom rozhodnutí Úrad uznal spoločnosť Schenker za prvú spoločnosť, ktorá požiadala o oslobodenie od pokút v Taliansku, pokiaľ ide o cestné zásielky tovaru. Na základe vnútroštátneho programu zhovievavosti tejto spoločnosti nebola uložená nijaká pokuta. Naopak spoločnostiam DHL a Agility boli uložené pokuty vo výške 49 %, resp. 50 % počiatočnej sumy.

31.

Úrad konštatoval, že DHL vo svojej žiadosti z 12. júla 2007 požiadala o oslobodenie od pokuty len v súvislosti s leteckými a námornými zásielkami tovaru, keďže žiadosť týkajúca sa cestných zásielok podala DHL až 23. júna 2008.

32.

DHL podala žalobu o čiastočné zrušenie sporného rozhodnutia na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Správny súd pre región Lazio, Taliansko, ďalej len „TAR“) z dôvodu, že týmto rozhodnutím jej nebolo pridelené prvé miesto v poradí vnútroštátneho programu zhovievavosti, a teda ani oslobodenie od pokuty. DHL sa subsidiárne domáhala aj zníženia pokút uložených týmto rozhodnutím.

33.

Podľa spoločnosti DHL treba žiadosť predloženú Komisii a zjednodušenú žiadosť podanú na Úrade posudzovať spoločne ako jeden celok vzhľadom na súvislosť, ktorá existuje medzi konaniami, čo má vplyv na prednostné poradie žiadostí o zhovievavosť založené na časovej prednosti týkajúcej sa každého porušenia. Vedľajšími žalobami podanými 18. a 23. júna 2011 Schenker a Agility namietali protiprávnosť prijatia spoločnosti DHL do programu zhovievavosti. Podľa spoločností Schenker a Agility mala byť DHL vylúčená z programu zhovievavosti, lebo porušila svoju povinnosť spolupracovať s Úradom.

34.

TAR zamietol žalobu podanú spoločnosťou DHL, pričom poukázal na existenciu zásady autonómnosti a nezávislosti programov zhovievavosti Komisie a Úradu. DHL podala proti rozsudku TAR odvolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada).

35.

Consiglio di Stato považuje za nevyhnutné opýtať sa Súdneho dvora na to, či sú vzorové programy zhovievavosti ESHS z roku 2006 a z roku 2012 záväzné pre vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže (ďalej len „VOHS“), a najmä na to, či zásada nezáväznosti takého programu pre vnútroštátne súdy, ktorú stanovil Súdny dvor v rozsudku Pfleiderer (C‑360/09, EU:C:2011:389), platí aj pre VOHS. Consiglio di Stato sa tiež pýta na prípadnú existenciu právne relevantnej súvislosti medzi žiadosťou o oslobodenie od pokuty predloženej Komisii a zjednodušenou žiadosťou podanou na VOHS. Vnútroštátny súd sa napokon pýta na zákonnosť postupu Úradu pred uverejnením vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2012, keďže Úrad dovolil podnikom, ktoré predložili Komisii žiadosť o zníženie pokuty, podať zjednodušené žiadosti o oslobodenie od pokuty.

36.

Za týchto okolností Consiglio di Stato rozhodla o prerušení konania a položila Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

37.

DHL, Schenker, Agility, talianska, nemecká, francúzska a rakúska vláda, vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia predložili písomné pripomienky. Všetky tieto subjekty okrem nemeckej a rakúskej vlády predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. júla 2015.

38.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd – odvolávajúc sa na body 21 a 22 rozsudku Pfleiderer (C‑360/09, EU:C:2011:389) – v podstate pýta, či sú akty ESHS, najmä jej vzorový program zhovievavosti z roku 2006, záväzné pre VOHS, alebo či sa VOHS naopak môžu odkloniť od uplatňovania nástrojov, ktoré vymedzila a prijala ESHS. ( 9 )

39.

Všetci účastníci konania, s výnimkou spoločnosti DHL, sa domnievajú, že vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 nie je záväzný pre VOHS.

40.

Treba pripomenúť, že v bode 22 rozsudku Pfleiderer (C‑360/09, EU:C:2011:389) Súdny dvor rozhodol, že vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 nie je záväzný pre súdy členských štátov. ( 10 ) Súdny dvor tiež potvrdil, že hoci oznámenia Komisie týkajúce sa jednak spolupráce v rámci ESHS ( 11 ) a jednak oslobodenia od pokút a zníženia pokút v kartelových prípadoch ( 12 ) môžu mať vplyv na prax VOHS, ( 13 ) ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa oblasti hospodárskej súťaže ani nariadenie č. 1/2003 nestanovujú spoločné pravidlá pre zhovievavosť. ( 14 )

41.

Zastávam názor, že akty ESHS, vrátane jej vzorového programu zhovievavosti z roku 2006, nie sú záväzné ani pre VOHS.

42.

V prvom rade treba zdôrazniť, že podľa článku 35 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 medzi VOHS určené členskými štátmi na uplatňovanie článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ „môžu patriť aj súdy“. Z toho vyplýva, že na základe rozsudku Pfleiderer (C‑360/09, EU:C:2011:389) akty ESHS, vrátane jej vzorového programu zhovievavosti z roku 2006, nie sú záväzné pre VOHS, ktorými sú súdy členských štátov. Článok 5 nariadenia č. 1/2003, ktorý sa týka právomocí VOHS, stanovuje, že VOHS majú právomoc na uplatňovanie článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, a sú v ňom vymenované rozhodnutia, ktoré VOHS môžu prijímať. Keďže toto ustanovenie vôbec nerozlišuje VOHS podľa toho, či majú správnu alebo súdnu povahu, domnievam sa, že by bolo nekoherentné, ak by akty ESHS boli záväzné pre VOHS správnej povahy, a neboli by záväzné pre VOHS súdnej povahy.

43.

Okrem toho z bodu 1 oznámenia o spolupráci v rámci ESHS jasne vyplýva, že táto sieť predstavuje fórum pre diskusiu a spoluprácu pri uplatňovaní politiky Únie v oblasti hospodárskej súťaže a jej cieľom je najmä poskytnúť rámec spolupráce európskych orgánov hospodárskej súťaže v prípadoch, v ktorých sa uplatňujú články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. V dôsledku toho ESHS, ktorá nemá zákonodarnú právomoc, nemôže prijímať akty, ktoré zaväzujú VOHS. VOHS sa preto môžu odkloniť od uplatňovania nástrojov, ktoré vymedzila a prijala ESHS. ( 15 )

44.

V tejto súvislosti skutočnosť, že VOHS sa formálne zaviazali ( 16 ) rešpektovať zásady stanovené v oznámení o spolupráci v rámci ESHS, nemení povahu ESHS ako fóra pre diskusiu a spoluprácu ani nezáväznosť jej aktov. Okrem toho, pokiaľ ide konkrétnejšie o vzorový program zhovievavosti ESHS, už z jeho názvu ako „vzorového“ programu a tiež z jeho obsahu vyplýva, že má čisto programovú povahu. ( 17 ) Deklarovaným cieľom vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 je totiž motivovať VOHS, aby ho zohľadnili pri prípadnom prijímaní a vykonávaní vnútroštátneho programu zhovievavosti ( 18 ), ale nie je to ich povinnosťou. ( 19 ) Inak povedané, vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 má za cieľ podporovať prostriedkami „soft‑law“ dobrovoľné zosúladenie prípadných programov zhovievavosti členských štátov ( 20 ) v oblasti hospodárskej súťaže.

45.

VOHS navyše nie sú povinné zaviesť programy zhovievavosti na základe článku 101 ZFEÚ, nariadenia č. 1/2003 ani svojej povinnosti lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ. Keď však členský štát zavedie program zhovievavosti ( 21 ) – bez ohľadu na to, či je založený na vzorovom programe zhovievavosti ESHS z roku 2006 – musí rešpektovať právo Únie a zabezpečiť, aby pravidlá, ktoré stanoví alebo uplatňuje, nezasahovali do účinného uplatňovania článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. ( 22 )

46.

Napokon v súlade s článkom 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) sú ustanovenia tejto charty určené pre členské štáty, ak vykonávajú právo Únie. Z toho vyplýva, že členské štáty, vrátane ich VOHS, sú viazané ustanoveniami Charty a všeobecnými zásadami Únie, ak vykonávajú články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Ak teda VOHS prijme program zhovievavosti, ktorý v zásade môže vyvolávať právne účinky, musí rešpektovať všeobecné zásady práva Únie, vrátane zásad zákazu diskriminácie, proporcionality, právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery ( 23 ) a práva na riadnu správu vecí verejných ( 24 ).

47.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 nie je záväzný pre VOHS. Keď však členský štát prijme program zhovievavosti – bez ohľadu na to, či je založený na vzorovom programe zhovievavosti ESHS z roku 2006 – musí rešpektovať právo Únie a – konkrétne v oblasti práva hospodárskej súťaže – zabezpečiť, aby pravidlá, ktoré stanoví alebo uplatňuje, nezasahovali do účinného uplatňovania článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Okrem toho členské štáty, vrátane ich VOHS, sú viazané ustanoveniami Charty a všeobecnými zásadami Únie, ak vykonávajú články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Ak teda VOHS prijme program zhovievavosti, ktorý v zásade môže vyvolávať právne účinky, tento program musí rešpektovať Chartu a všeobecné zásady práva Únie, vrátane zásad zákazu diskriminácie, proporcionality, právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a práva na riadnu správu vecí verejných.

48.

Druhá otázka vnútroštátneho súdu sa týka prípadnej existencie právnej súvislosti „medzi hlavnou žiadosťou o oslobodenie od pokuty, ktorú podnik predložil alebo sa chystá predložiť Komisii, a zjednodušenou žiadosťou o oslobodenie od pokuty, ktorú podal v súvislosti s tým istým kartelom na VOHS“ ( 25 ).

49.

Podotázkou a) svojej druhej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd konkrétnejšie pýta na to, či sa má zjednodušená žiadosť o oslobodenie od pokuty podaná na VOHS posudzovať z hľadiska žiadosti predloženej Komisii „za predpokladu, že zjednodušená žiadosť verne odráža obsah hlavnej žiadosti“ ( 26 ) predloženej Komisii.

50.

Francúzska vláda sa domnieva, že podotázka a) druhej prejudiciálnej otázky je hypotetická, a teda neprípustná. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a zo spisu predloženého Súdnemu dvoru totiž vyplýva, že zjednodušená žiadosť o oslobodenie od pokuty, ktorú na Úrad podala DHL, vo veci samej verne neodráža obsah jej žiadosti o oslobodenie od pokuty predloženej Komisii.

51.

Pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania Súdnym dvorom je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili. ( 27 )

52.

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že DHL predložila Komisii 5. júna 2007 žiadosť o pridelenie poradia na účely oslobodenia od pokuty týkajúcu sa porušení práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže v odvetviach medzinárodných námorných, leteckých a cestných zásielok tovaru, zatiaľ čo podľa sporného rozhodnutia sa zjednodušená žiadosť spoločnosti DHL o oslobodenie od pokuty podaná na Úrade 12. júla 2007 týkala len medzinárodných leteckých a námorných zásielok tovaru a nevzťahovala sa na odvetvie medzinárodných cestných zásielok tovaru.

53.

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania DHL tvrdila, že jej zjednodušená žiadosť o oslobodenie od pokuty podaná na Úrade 12. júla 2007 neobsahovala špecifické a konkrétne príklady protiprávneho správania v odvetví cestnej dopravy v Taliansku jedine preto, lebo k tomuto dňu toto správanie ešte nebolo zistené. Napriek tomu sa DHL domnieva, že Úrad bol povinný vyložiť obsah jej zjednodušenej žiadosti s prihliadnutím na súvislosť tejto žiadosti so žiadosťou o oslobodenie od pokuty predloženou Komisii.

54.

Spor vo veci samej vznikol aspoň sčasti na základe tohto rozdielu medzi rozsahom pôsobnosti žiadosti o oslobodenie od pokuty, ktorú DHL predložila Komisii, a rozsahom pôsobnosti, aký má podľa sporného rozhodnutia zjednodušená žiadosť, ktorú DHL podala na Úrade, ako aj rozhodnutia Komisie stíhať len časť kartelu týkajúcu sa medzinárodných leteckých špeditérskych služieb.

55.

Domnievam sa, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jednoznačne nevyplýva, že talianske súdy s konečnou platnosťou vyriešili tento rozdiel v posúdení skutkových okolností. Na pojednávaní konanom 9. júla 2015 talianska vláda navyše potvrdila, že vnútroštátny súd má v odvolacom konaní neobmedzenú právomoc. Preto zastávam názor, že výklad práva Únie, ktorý má Súdny dvor podať na základe podotázky a) druhej prejudiciálnej otázky, nie je pre vnútroštátny súd zbytočný.

56.

Podľa môjho názoru je vhodné odpovedať na podotázky a) a b) druhej prejudiciálnej otázky spoločne.

57.

DHL tvrdí, že zjednodušená žiadosť je v podstate „dodatkom“ a zakotvením hlavnej žiadosti, ktorá bola predložená Komisii, na vnútroštátnej úrovni. Domnieva sa, že ak sa zjednodušená žiadosť posudzuje oddelene od celkového kontextu, v ktorom bola podaná, ako to urobil Úrad v spornom rozhodnutí, dochádza tým k skresleniu jej funkcie. Keďže zjednodušená žiadosť o oslobodenie od pokuty nie je ničím iným ako stručným opisom kartelu oznámeného Komisii, DHL tvrdí, že ju treba posudzovať z hľadiska hlavnej žiadosti, za predpokladu, že verne odráža jej obsah. DHL netvrdí, že jej zjednodušená žiadosť na vnútroštátnej úrovni a jej hlavná žiadosť na úrovni Únie sú tak z formálneho, ako aj vecného hľadiska totožné; je zrejmé, že ide o dve odlišné žiadosti, ktoré však vzhľadom na svoju povahu úzko súvisia, keďže zjednodušená žiadosť o oslobodenie od pokuty môže existovať len v prípade, ak bola podaná hlavná žiadosť o oslobodenie od pokuty.

58.

Tak ako všetci ostatní účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, sa nestotožňujem s názorom spoločnosti DHL.

59.

Treba ešte zdôrazniť, že vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006, vrátane jeho bodu 22, nie je záväzný pre VOHS a že členské štáty nie sú na základe práva Únie povinné zaviesť systém zjednodušených žiadostí o zhovievavosť. Ak však niektorý VOHS zavedie systém zjednodušených žiadostí, musí – v súlade s mojou odpoveďou na prvú otázku – rešpektovať právo Únie, najmä článok 101 ZFEÚ, ustanovenia Charty a všeobecné zásady práva Únie.

60.

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že Úrad zaviedol systém zjednodušených žiadostí o zhovievavosť, ktorý je založený do veľkej miery na vzorovom programe zhovievavosti ESHS z roku 2006, najmä na jeho bode 22 ( 28 ). Okrem toho sa zdá – no musí to overiť vnútroštátny súd –, že článok 17 oznámenia Úradu ukladá žiadateľovi o zhovievavosť okrem iného povinnosť uviesť „označenie výrobkov a služieb, ktoré tvoria predmet kartelu, jeho územný rozsah a dĺžku trvania“.

61.

Zdá sa – no opäť to musí overiť vnútroštátny súd –, že oznámenie Úradu neukladá Úradu povinnosť „spojiť sa s Komisiou alebo s daným podnikom s cieľom určiť, či tento podnik po podaní zjednodušenej žiadosti v priebehu svojho vnútorného vyšetrovania zistil konkrétne a špecifické príklady správania v rámci odvetvia, na ktoré sa údajne vzťahovala hlavná žiadosť o oslobodenie od pokuty, ale na ktoré sa nevzťahuje zjednodušená žiadosť o oslobodenie od pokuty“ ( 29 ).

62.

Vnútroštátny súd sa však konkrétnejšie pýta, či právo Únie ukladá VOHS povinnosť posúdiť zjednodušenú žiadosť o zhovievavosť, ktorá mu bola predložená, z hľadiska žiadosti o zhovievavosť predloženej Komisii „v súvislosti s tým istým kartelom“ a za určitých okolností sa spojiť s Komisiou alebo s daným podnikom.

63.

V súlade so svojou odpoveďou na prvú otázku zastávam názor, že okrem toho, že vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 nie je právne záväzný pre VOHS, z bodu 38 oznámenia o spolupráci v rámci ESHS jasne vyplýva, že vzhľadom na to, že v rámci Únie neexistuje centralizovaný a jednotný systém programov zhovievavosti, žiadosť o zhovievavosť predloženú Komisii nemožno považovať za žiadosť adresovanú niektorému VOHS. ( 30 )

64.

Z toho vyplýva, že v práve Únie v oblasti hospodárskej súťaže neexistuje „jednotné kontaktné miesto“ (alebo „one‑stop‑shop“) na vybavovanie žiadostí o zhovievavosť a – ako Komisia uviedla na pojednávaní konanom 9. júla 2015 – ani automatické zasielanie týchto žiadostí medzi VOHS a Komisiou na základe článku 11 nariadenia č. 1/2003.

65.

Na ochranu svojho postavenia v prípadnom konaní začatom týmito orgánmi musí žiadateľ požiadať o zhovievavosť všetky orgány hospodárskej súťaže, ktoré majú právomoc uplatňovať článok 101 ZFEÚ na území, ktorého sa porušovanie týka, a ktoré majú potrebné predpoklady konať proti príslušnému porušovaniu. Totiž „je na žiadateľovi, aby podnikol kroky na ochranu svojho postavenia, ktoré považuje za primerané vzhľadom na možné konanie týchto orgánov“ [neoficiálny preklad] ( 31 ).

66.

Bod 38 oznámenia o spolupráci v rámci ESHS teda stanovuje zásadu autonómnosti a nezávislosti rôznych programov zhovievavosti Komisie a VOHS, ako aj žiadostí, ktoré sa ich týkajú.

67.

V prvom rade poukazujem na to, že bod 1 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 stanovuje, že „v systéme súbežných právomocí Komisie a vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže žiadosť o zhovievavosť adresovanú danému orgánu nemožno považovať za žiadosť o zhovievavosť adresovanú inému orgánu. Je preto v záujme žiadateľa požiadať o zhovievavosť všetky orgány hospodárskej súťaže, ktoré majú právomoc uplatňovať článok [101 ZFEÚ] na území, ktorého sa porušovanie týka, a ktoré majú potrebné predpoklady konať proti príslušnému porušovaniu“ ( 32 ).

68.

Vzhľadom na to, že povinnosť žiadateľa požiadať o zhovievavosť všetky príslušné orgány môže viesť k podaniu viacerých súbežných žiadostí o zhovievavosť, v bode 22 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 sa odporúča jednotný formát zjednodušených žiadostí s cieľom zmierniť záťaž, ktorú tieto viaceré žiadosti predstavujú pre podniky a VOHS. ( 33 )

69.

Bod 22 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 tiež stanovuje, že ak podnik predložil alebo sa chystá predložiť Komisii žiadosť o oslobodenie od pokuty, môže predložiť zjednodušenú žiadosť, ktorá obsahuje stručný opis uvedených informácií, každému VOHS, ktorý má podľa názoru tohto podniku „potrebné predpoklady“ konať. „Podaním zjednodušenej žiadosti si žiadateľ zabezpečí svoje postavenie v poradí žiadostí podaných na príslušnom orgáne hospodárskej súťaže v súvislosti s údajným kartelom“ ( 34 ).

70.

Bod 22 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 navyše obsahuje zoznam informácií, ktoré „by mali“ ( 35 ) byť uvedené v zjednodušenej žiadosti. Poukazujem na to, že tento zoznam obsahuje informácie o rozsahu predmetného kartelu a „informácie o iných žiadostiach o zhovievavosť, ktoré žiadateľ podal alebo prípadne podá v súvislosti s údajným kartelom“.

71.

Z bodu 45 vysvetliviek pripojených k vzorovému programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 vyplýva, že cieľom týchto informácií je umožniť VOHS, aby jednak rozhodol, či chce konať vo veci, a jednak rozhodol, či mu poskytnuté informácie dovoľujú určiť, či sa žiadateľ nachádza v situácii „typu 1A“ ( 36 ) upravenej v bode 5 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006.

72.

Hoci predpokladom podania zjednodušenej žiadosti na VOHS je predchádzajúca alebo následná žiadosť o oslobodenie od pokuty predložená Komisii ( 37 ) a vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 stanovuje (dočasné) zjednodušenie informácií a dôkazov, ktoré má podnik predložiť VOHS, tento program nepredpokladá nijakú právnu súvislosť medzi žiadosťou o oslobodenie od pokuty predloženou Komisii a zjednodušenou žiadosťou podanou na VOHS. ( 38 )

73.

Žiadosť predložená Komisii a zjednodušená žiadosť podaná na VOHS sú totiž samostatnými žiadosťami, lebo z bodu 22 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 a z informačných povinností uložených žiadateľovi, najmä pokiaľ ide o dotknutý výrobok (dotknuté výrobky) a dotknuté územie (územia), jasne vyplýva, že je výlučne úlohou žiadateľa správne vymedziť rozsah pôsobnosti jeho zjednodušenej žiadosti.

74.

Aj keď sú teda informácie, ktoré sa majú poskytnúť v zjednodušenej žiadosti, najmä pokiaľ ide o rozsah predmetného porušovania, obmedzené, musia byť dostatočne presné, aby zabezpečili ochranu žiadateľa a jeho miesto v poradí žiadostí o oslobodenie od pokuty v prípade, keď – tak ako v spore vo veci samej – Komisia rozhodne, že nebude konať na základe žiadosti o oslobodenie od pokuty, ktorá jej bola predložená. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ak rozsah kartelu, ktorého sa týka zjednodušená žiadosť, nie je dosť presný, žiadateľovi hrozí, že príde o svoje miesto v poradí žiadostí o zhovievavosť na VOHS, k čomu podľa sporného rozhodnutia zrejme došlo v prípade spoločnosti DHL. ( 39 )

75.

Z toho vyplýva, že bez ohľadu na to, či zjednodušená žiadosť podaná na VOHS verne odráža žiadosť o oslobodenie od pokuty predloženú Komisii, VOHS nie je povinný posúdiť zjednodušenú žiadosť z hľadiska žiadosti o oslobodenie od pokuty predloženej Komisii, a to ani vtedy, ak má VOHS k dispozícii informácie o iných žiadostiach o zhovievavosť týkajúcich sa toho istého kartelu v zmysle bodu 22 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006.

76.

Hoci si totiž Komisia a VOHS môžu vymieňať v rámci ESHS získané informácie ( 40 ), vrátane informácií súvisiacich so žiadosťami o zhovievavosť ( 41 ), v prípade, ak VOHS usúdi, že zjednodušená žiadosť má užšie vymedzenú vecnú pôsobnosť ako žiadosť, ktorú ten istý podnik predložil Komisii, nemá povinnosť ( 42 )„spojiť sa s Komisiou alebo s daným podnikom s cieľom určiť, či tento podnik po podaní zjednodušenej žiadosti v priebehu svojho vnútorného vyšetrovania zistil konkrétne a špecifické príklady správania v rámci odvetvia, na ktoré sa údajne vzťahovala hlavná žiadosť o oslobodenie od pokuty, ale na ktoré sa nevzťahuje zjednodušená žiadosť o oslobodenie od pokuty“ ( 43 ).

77.

Tak ako rakúska vláda sa domnievam, že povinnosť VOHS overiť zjednodušenú žiadosť v rámci Komisie „by odporovala deklarovanému zámeru orgánov, ktoré tvoria ESHS, nevytvoriť ,one‑stop‑shop‘ pre žiadosti o zhovievavosť v rámci Európskej únie a dosiahnuť autonómnosť každého programu zhovievavosti“. Podľa môjho názoru skutočnosť, že na základe bodu 22 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 musí žiadateľ poskytnúť pri podaní zjednodušenej žiadosti „informácie o iných žiadostiach o zhovievavosť, ktoré žiadateľ podal alebo prípadne podá v súvislosti s údajným kartelom“, neukladá VOHS povinnosť overiť zjednodušenú žiadosť v rámci Komisie.

78.

Okrem toho, ak by sa VOHS uložila povinnosť spojiť sa za okolností uvedených v druhej prejudiciálnej otázke s Komisiou alebo s dotknutým podnikom, bolo by to v rozpore nielen so zásadou autonómnosti a nezávislosti programov zhovievavosti v rámci Únie, ale mohlo by to viesť aj k nenáležitému oslabeniu povinnosti spolupráce žiadateľov o zhovievavosť, ktorá je jedným z pilierov systému zhovievavosti. Tiež sa domnievam, že každé porušenie tejto povinnosti spolupráce môže ovplyvniť poradie priznané žiadostiam o zhovievavosť, a teda spôsobiť ujmu iným žiadateľom o zhovievavosť v súvislosti s tým istým kartelom, čo je v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie, vrátane zásad zákazu diskriminácie, proporcionality, právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a práva na riadnu správu vecí verejných.

79.

Je zrejmé, že účinnosť programov zhovievavosti Komisie a VOHS spočíva najmä na povinnosti žiadateľa o zhovievavosť poskytnúť orgánom na základe bodu 13 ods. 2 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 „skutočnú, úplnú a nepretržitú spoluprácu od podania žiadosti na orgáne hospodárskej súťaže až do skončenia konania“ ( 44 ).

80.

Podľa bodu 24 tohto vzorového programu totiž podnik, ktorý podal zjednodušenú žiadosť, musí na žiadosť VOHS poskytnúť doplňujúce informácie, a ak sa VOHS „rozhodne konať vo veci…, … podnik [musí] predložiť všetky relevantné informácie a dôkazy potrebné na dosiahnutie stanovenej úrovne dôkazov“.

81.

Pripájam sa teda k pripomienkam francúzskej vlády predneseným na pojednávaní, podľa ktorých je výlučne úlohou podniku, ktorý podal zjednodušenú žiadosť, poskytnúť VOHS všetky informácie užitočné pre jeho žiadosť. Informácie poskytnuté po podaní zjednodušenej žiadosti však nemôžu meniť vecnú pôsobnosť tejto žiadosti, napríklad doplniť ďalšie odvetvie ( 45 ), v súvislosti s ktorým tento podnik teda nebude môcť mať rovnaké miesto v poradí podaných žiadostí o zhovievavosť ako v súvislosti s odvetviami, na ktoré sa vzťahuje zjednodušená žiadosť.

82.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že právo Únie nestanovuje nijakú právnu súvislosť medzi žiadosťou o oslobodenie od pokuty, ktorú podnik predložil alebo sa chystá predložiť Komisii, a zjednodušenou žiadosťou o oslobodenie od pokuty, ktorú podal v súvislosti s tým istým kartelom na VOHS, ktorá by vyžadovala, aby VOHS podľa bodu 22 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 a bodu 45 vysvetliviek pripojených k vzorovému programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 posúdil zjednodušenú žiadosť o oslobodenie od pokuty, ktorá mu bola predložená, z hľadiska žiadosti, ktorú podnik predložil alebo sa chystá predložiť Komisii, alebo aby sa spojil s Komisiou alebo s daným podnikom s cieľom určiť, či tento podnik po podaní zjednodušenej žiadosti zistil konkrétne a špecifické príklady správania v rámci odvetvia, na ktoré sa údajne vzťahovala žiadosť o oslobodenie od pokuty predložená Komisii, ale na ktoré sa nevzťahuje zjednodušená žiadosť o oslobodenie od pokuty.

83.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či podľa vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 VOHS môže na základe svojho vnútroštátneho programu zhovievavosti v súvislosti s kartelom, ktorého sa týka žiadosť o oslobodenie od pokuty, ktorú prvý podnik predložil alebo sa chystal predložiť Komisii, prijať zjednodušenú žiadosť o zhovievavosť len od tohto podniku, alebo či môže prijať aj žiadosti iných podnikov.

84.

Talianska a rakúska vláda sa domnievajú, že tretia prejudiciálna otázka položená vnútroštátnym súdom je neprípustná, lebo sa netýka výkladu práva Únie, ale výkladu vnútroštátneho práva, konkrétne rozsahu pôsobnosti programu zhovievavosti zavedeného oznámením Úradu. Schenker zastáva názor, že tretia otázka je neprípustná, ak Súdny dvor konštatuje, že vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 je nezáväzný.

85.

Domnievam sa, že tretia otázka je prípustná. Treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ neprináleží rozhodovať o výklade vnútroštátneho práva ani posudzovať jeho účinky, keďže táto úloha prislúcha výlučne súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, alebo prípadne príslušným vnútroštátnym súdom. Podľa môjho názoru zo samotného znenia tretej otázky, zo spisu, ako aj z rozpravy na Súdnom dvore vyplýva, že tretia otázka sa týka výkladu práva Únie, aj keď táto otázka odkazuje aj na vnútroštátne právo, konkrétne na vnútroštátny program zhovievavosti. Súdny dvor teda musí v prejednávanej veci obmedziť svoje skúmanie na ustanovenia práva Únie a podať výklad, ktorý bude užitočný pre vnútroštátny súd. Okrem toho skutočnosť, že vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 podľa môjho názoru nie je záväzný, nebráni uplatniteľnosti iných ustanovení práva Únie v rámci sporu vo veci samej.

86.

Myslím si, že tretia otázka vznikla na základe toho, že body 22 až 25 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 sa týkajú podávania zjednodušených žiadostí o oslobodenie od pokuty na VOHS len v prípadoch „typu 1A“, ak podnik predložil alebo sa chystá predložiť Komisii žiadosť o oslobodenie od pokuty ( 46 ). Z toho vyplýva, že tento program neupravuje zjednodušené žiadosti najmä vtedy, keď podnik požiada Komisiu a/alebo VOHS len o zníženie pokuty. Vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2012 pritom v tomto smere podstatne rozšíril okruh situácií, v ktorých možno podať zjednodušenú žiadosť na VOHS. ( 47 )

87.

V tejto súvislosti článok 16 oznámenia Úradu podľa spoločnosti DHL umožňuje podanie zjednodušenej žiadosti len podniku, ktorý už predložil alebo sa chystal predložiť Komisii žiadosť o oslobodenie od pokuty. DHL sa domnieva, že z tohto ustanovenia vyplýva, že jedinou povolenou zjednodušenou žiadosťou je žiadosť o oslobodenie od pokuty a že za okolností sporu vo veci samej zjednodušené žiadosti spoločností Schenker a Agility nespĺňali túto podmienku, a preto tieto spoločnosti nemohli ochrániť svoje postavenie na vnútroštátnej úrovni podaním zjednodušených žiadostí na Úrade. DHL dodáva, že vzhľadom na to, že predložila Komisii žiadosť o oslobodenie od pokuty, „ostatné podniky, ktoré neskôr začali spolupracovať s Komisiou – ako v posudzovanom prípade Schenker a Agility – mohli prípadne ochrániť svoje postavenie na vnútroštátnej úrovni len podaním hlavných žiadostí o zníženie pokút na príslušnom VOHS, keďže… toto zníženie v tom čase nemohlo byť predmetom zjednodušenej žiadosti. Z toho teda vyplýva, že podanie riadnych žiadostí o zhovievavosť na [Úrade] spoločnosťami Schenker a Agility musí byť správne datované ku dňu doplnenia ich zjednodušených žiadostí – teda v prípade spoločnosti Schenker k 11. júnu 2009 a v prípade spoločnosti Agility k 11. januáru 2010. V oboch prípadoch tento dátum nasleduje po 23. júni 2008, čo je dátum podania doplňujúcej zjednodušenej žiadosti spoločnosti DHL, ktorá podľa [Úradu] obsahovala prvú a jedinú žiadosť o priaznivé zaobchádzanie s odvolateľkami v konaní vo veci samej týkajúcom sa medzinárodných cestných zásielok tovaru“ ( 48 ).

88.

Treba pripomenúť, že vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 ani vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2012 nie sú záväzné pre VOHS. Okrem toho, hoci je pravda, že vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 upravuje podanie zjednodušených žiadostí o oslobodenie od pokuty na VOHS len v prípadoch „typu 1A“, z bodu 3 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 jasne vyplýva, že VOHS „môže“ zaujať priaznivejší prístup voči podnikom, ktoré žiadajú o zhovievavosť, v rámci svojho programu.

89.

Domnievam sa teda, že VOHS môže vo svojom programe zhovievavosti upraviť systém zjednodušených žiadostí, ktorý nie je založený na vzorovom programe zhovievavosti ESHS z roku 2006 ani na vzorovom programe zhovievavosti ESHS z roku 2012, avšak pod podmienkou, že tento systém rešpektuje všeobecné zásady práva Únie, vrátane zásad zákazu diskriminácie, proporcionality, právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a práva na riadnu správu vecí verejných.

90.

Talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach ( 49 ) uviedla, že program zhovievavosti Úradu v čase skutkových okolností sporu vo veci samej výslovne neupravoval možnosť Úradu „prijať zjednodušenú žiadosť podanú po hlavnej žiadosti týkajúcej sa len zníženia pokuty“. Domnieva sa však, že tým nedošlo k porušeniu nijakého ustanovenia alebo zásady práva Únie, keďže vzorový program zhovievavosti ESHS z roku 2006 nie je dokumentom, ktorý by bol právne záväzný pre VOHS, a tento samotný program považuje v každom prípade za žiaducu čo najširšiu účasť podnikov na systéme zhovievavosti. ( 50 )

91.

Podľa spoločnosti DHL bod 16 oznámenia Úradu „bol v čase skutkových okolností jasný a umožňoval podanie zjednodušenej žiadosti podnikom, ktorý už predložil alebo sa chystal predložiť Komisii žiadosť o oslobodenie od pokút“. DHL sa domnieva, že „prijatie žiadostí spoločností Schenker a Agility o oslobodenie od pokuty v zjednodušenej podobe [Úradom] bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené [v bode 16 oznámenia Úradu], bolo… skutočným zneužitím konania… . V decembri 2007, keď Schenker podala zjednodušenú žiadosť, už uplynuli tri mesiace od okamihu, keď Komisia udelila spoločnosti DHL podmienečné oslobodenie od pokuty (pre všetky tri odvetvia predmetného trhu). … Pokiaľ nebola splnená základná podmienka na podanie zjednodušenej žiadosti, nemohla existovať ani najmenšia výkladová pochybnosť a žiadosti spoločností Schenker a Agility o oslobodenie od pokuty boli neprípustné“ ( 51 ).

92.

Schenker sa navyše domnieva, že Úrad mohol na základe svojho oznámenia prijať zjednodušenú žiadosť od podnikov, ktoré predložili Komisii žiadosť o zníženie pokút. Zastáva názor, že jedinou podmienkou uvedenou v bode 16 oznámenia Úradu, ktorá bola uplatniteľná ratione temporis v konaní vo veci samej, bolo, že podnik, ktorý chcel podať „zjednodušenú“ žiadosť o zhovievavosť, „… už predložil alebo sa chyst[al] predložiť Komisii žiadosť o oslobodenie od pokút…“. „Keďže žiadny podnik, ktorý ešte nepredložil Komisii žiadosť o oslobodenie od pokuty, logicky nemôže vedieť, či bude ,prvým v časovom poradí‘ s ohľadom na porušenie, ktoré chce oznámiť (teda či jeho žiadosť o oslobodenie od pokuty bude ‚prijatá‘), skutočnosť, že iný podnik už požiadal Komisiu o oslobodenie od pokuty v súvislosti s tým istým porušením a/alebo že už dosiahol zodpovedajúce podmienečné oslobodenie od pokuty, je irelevantná a nemôže ohroziť právo daného podniku podať aj na [Úrade] (alebo na inom VOHS) žiadosť o zhovievavosť v ‚zjednodušenej‘ podobe“ ( 52 ).

93.

Agility dodáva, že „zo znenia vnútroštátneho programu zhovievavosti jednoznačne vyplýva, že [Úrad] môže prijať viaceré zjednodušené vyhlásenia. Článok 16 vnútroštátneho predpisu a [bod 22 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006] stanovujú možnosť podať zjednodušenú žiadosť v prípade podniku, ,ktorý predložil alebo sa chystá predložiť Komisii žiadosť o oslobodenie od pokuty‘. Keďže rozhodujúci je samotný zámer podať žiadosť o zhovievavosť (a nie jej skutočné podanie) a keďže tento zámer predchádza okamihu, keď sa podnik dozvie o svojom mieste v poradí žiadostí (a prípadnému udeleniu podmienečného oslobodenia od pokuty), znenie [bodu 22 vzorového programu zhovievavosti ESHS z roku 2006 a článku 16 oznámenia Úradu] zjavne pripúšťa, aby sa viaceré podniky nachádzali v rovnakej situácii, a preto sú ich zjednodušené žiadosti prípustné“ ( 53 ).

94.

Hoci je pravda, že prípadné prijatie vnútroštátnych pravidiel zhovievavosti a ich uplatňovanie patrí do pôsobnosti členských štátov a že členské štáty môžu v rámci svojich programov zhovievavosti zaujať voči podnikom, ktoré žiadajú o zhovievavosť, priaznivejší prístup, než je prístup stanovený vo vzorovom programe zhovievavosti ESHS z roku 2006, pokiaľ budú rešpektovať právo Únie, najmä článok 101 ZFEÚ, ustanovenia Charty a všeobecné zásady práva Únie, ( 54 ) z pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva reálna neistota, pokiaľ ide o význam a/alebo rozsah pôsobnosti oznámenia Úradu.

95.

Je teda úlohou vnútroštátneho súdu určiť význam a rozsah pôsobnosti tohto oznámenia s cieľom overiť, či sa od neho Úrad skutočne odklonil a či tým prípadne porušil právo Únie, najmä všeobecné právne zásady. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd v konaní vo veci samej najmä overiť, či bola dodržaná rovnosť zaobchádzania so všetkými žiadateľmi o zhovievavosť, ako aj právo na riadnu správu vecí verejných a či bola zabezpečená ochrana legitímnej dôvery.

96.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré podala Consiglio di Stato, takto: