1.

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor konštatoval, že Írsko si tým, že neuplatňuje ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času ( 2 ) na organizáciu pracovného času lekárov v odbornej príprave, takisto nazývaných „nemocniční lekári neposkytujúci konzultácie“ („non‑consultant hospital doctors“, ďalej len „NCHD“), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 3, 5, 6 a článku 17 ods. 2 a 5 tejto smernice.

2.

Írsko prebralo smernicu 2003/88 do vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o NCHD, nariadením z roku 2004 týkajúcim sa Európskych spoločenstiev (organizácia pracovného času) (lekári v odbornej príprave) [European Communities (Organisation of Working Time) (Activities of Doctors in Training) Regulations 2004 v znení nariadenia z roku 2010] (ďalej len „nariadenie z roku 2004“).

3.

Na vyriešenie sporu o pracovnom čase NCHD, Irish Medical Organisation (Írska organizácia lekárov), ktorá zastupuje všetkých lekárov pôsobiacich na írskom území, a Health Service Executive (Správa zdravotných služieb, ďalej len „HSE“), čo je verejný orgán zastupujúci zdravotnú správu, podpísali 22. januára 2012 dohodu o urovnaní sporu, ku ktorej je pripojená kolektívna zmluva združujúca tie isté strany ( 3 ), ako aj vzorová pracovná zmluva pre NCHD ( 4 ).

4.

Preambula tejto vzorovej pracovnej zmluvy opisuje NCHD takto:

„Na účely tejto zmluvy sa pojem [‚NCHD‘] vzťahuje na osoby zamestnané v rámci verejného zdravotníckeho systému v Írsku ako ‚Interns‘, ‚Senior House Officers‘, ‚Registrars‘, ‚Senior Registrars‘, ‚Specialist Registrars‘ [tituly zodpovedajúce služobným triedam lekárov, najmä podľa absolvovanej odbornej prípravy] alebo na inej pozícii, na účely poskytovania lekárskych alebo stomatologických služieb a/alebo absolvovania lekárskej alebo stomatologickej odbornej prípravy bez pracovného pomeru na účely takéhoto zamestnania ako ‚Consultants‘.“

5.

Podľa článku 3 písm. a) kolektívnej zmluvy sa hodiny odbornej prípravy stanovené v rozpise služieb mimo času pohotovosti nesmú zarátavať ako pracovný čas.

6.

Komisia naopak usudzuje, že také hodiny odbornej prípravy predstavujú „pracovný čas“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2003/88.

7.

Žaloba o nesplnenie povinnosti, ktorú Komisia podala proti Írsku, obsahuje viaceré žalobné dôvody. Tieto návrhy sa však zameriavajú na jediný žalobný dôvod, ktorý sa týka nezlučiteľnosti článku 3 písm. a) kolektívnej zmluvy so smernicou 2003/88. Tento žalobný dôvod totiž nastoľuje novú právnu otázku, ktorá sa týka výkladu pojmu „pracovný čas“ v zmysle článku 2 bodu 1 tejto smernice. Súdny dvor tak bude musieť rozhodnúť, či je v súlade so smernicou 2003/88 vylúčiť z pojmu „pracovný čas“ v zmysle článku 2 bodu 1 uvedenej smernice čas, ktorý NCHD venujú svojej odbornej príprave, a to aj mimo času svojej pohotovosti.

8.

Článok 2 smernice 2003/88 s nadpisom „Definície“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice platia tieto definície:

1.   ‚pracovný čas‘ je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;

…“

9.

Definícia pojmu pracovný čas má v štruktúre smernice 2003/88 osobitný význam, lebo podmieňuje uplatnenie iných ustanovení tejto smernice, akými sú jej články 3, 5 a 6.

10.

Článok 3 smernice 2003/88 s názvom „Denný odpočinok“ stanovuje:

„Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby každý pracovník mal nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín.“

11.

Článok 5 tejto smernice s nadpisom „Týždenný čas odpočinku“ vo svojom prvom odseku stanovuje:

„Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby za každé obdobie siedmich dní mal pracovník nárok na minimálny neprerušovaný odpočinok v trvaní aspoň 24 hodín plus jedenásťhodinový denný odpočinok uvedený v článku 3.“

12.

Podľa článku 6 uvedenej smernice s nadpisom „Maximálny týždenný pracovný čas“:

„Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov:

…

13.

Komisia poznamenáva, že odborná príprava NCHD tvorí neoddeliteľnú súčasť ich zamestnania a pracovného postavenia, ako to vyplýva z ustanovení vzorovej pracovnej zmluvy a najmä z jej oddielu 8 s nadpisom „Medical Education and Training“ („Lekárske vzdelávanie a odborná príprava“). Títo lekári sú podľa svojej pracovnej zmluvy povinní absolvovať túto odbornú prípravu.

14.

Komisia okrem toho uvádza, že dohovor o posudzovaní hodín odbornej prípravy, ktorý je pripojený ku kolektívnej zmluve, rozlišuje tri kategórie hodín odbornej prípravy:

15.

Komisia sa domnieva, že pokiaľ odbornú prípravu vyžaduje program odbornej prípravy a prebieha v mieste určenom týmto programom, musí sa zarátavať ako „pracovný čas“ na účely smernice 2003/88. Tak tomu podľa Komisie musí byť v prípade prvých dvoch kategórií hodín odbornej prípravy, ktoré sú definované dohovorom o posudzovaní hodín odbornej prípravy. Naopak čas venovaný štúdiu a výskumu doma by sa nemal považovať za „pracovný čas“, a teda by sa mohol zarátavať ako „doba odpočinku“ na účely tej istej smernice. Zdá sa, že to je prípad tretej kategórie hodín odbornej prípravy.

16.

Komisia ďalej uvádza, že okolnosť, že v rozpisoch služieb sú konkrétne hodiny venované odbornej príprave, nemení nič na tom, že neodmysliteľne ide o „prácu“.

17.

Komisia takisto zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú zohráva obmedzenie pracovného času a stanovenie minimálnych dôb odpočinku pre lekárov pri ochrane zdravia a bezpečnosti týchto lekárov a ich pacientov. Podľa nej nie je reštriktívny výklad pojmu pracovný čas navrhovaný Írskom, ktorý vylučuje odbornú prípravu, v súlade so základnými sociálnymi právami priznanými smernicou 2003/88, ani s jej cieľom ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.

18.

Komisia preto usudzuje, že článok 3 písm. a) kolektívnej zmluvy nie je zlučiteľný s ustanoveniami smernice 2003/88, a najmä s jej článkami 3, 5 a 6.

19.

Írsko v odpovedi tvrdí, že hodiny odbornej prípravy stanovené v rozpise služieb mimo času pohotovosti, ktoré predstavujú chránené obdobie odbornej prípravy, sa nesmú zarátavať ako „pracovný čas“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2003/88.

20.

Írsko síce pripúšťa, že práca a odborná príprava môžu byť v prípade NCHD úzko prepojené. Podľa neho však existuje medzi oboma pojmami základný rozdiel, najmä v rámci chráneného obdobia odbornej prípravy, ako je to v prejednávanej veci. Írsko totiž poznamenáva, že v tomto rámci NCHD nie je k dispozícii zamestnávateľovi a nevykonáva svoju činnosť alebo svoje povinnosti.

21.

Írsko vysvetľuje, že hoci sa obdobia odbornej prípravy zaznamenávajú a skutočne sa zapisujú do rozpisu služieb, aby sa tak zabezpečilo, že sú chránené v rozvrhu práce NCHD, a aby zamestnávateľ mohol plánovať činnosti rozumným spôsobom, takéto obdobia sa výslovne chápu ako odlišné – alebo ako „oslobodené“ – od pracovných „činností alebo povinností“.

22.

Podľa Írska z rozsudku Simap ( 5 ) vyplýva, že pojem pracovný čas je v podstate spojený s plnením alebo s disponibilitou plniť a so skutočným plnením pracovných povinností a činností na pracovisku. Okrem iného z bodu 63 rozsudku Jaeger ( 6 ) vyplýva, že na vyhovenie definícii „pracovného času“ stanovenej smernicou 2003/88 je nevyhnutné, aby bol lekár k dispozícii svojmu zamestnávateľovi na určitom mieste, zvyčajne avšak nie výlučne na pracovisku, aby poskytoval služby a/alebo vykonával činnosti a povinnosti spojené s jeho prácou.

23.

Z článku 3 písm. a) kolektívnej zmluvy, ako aj z jej prílohy pritom jasne vyplýva, že týždenné chránené obdobie odbornej prípravy je obdobím, počas ktorého nie je NCHD v pohotovosti, ani nevykonáva činnosti alebo povinnosti spojené so svojou prácou a nie je v skutočnosti k dispozícii na tieto činnosti alebo povinnosti. Chránená povaha tejto odbornej prípravy nevyhnutne nevylučuje disponibilitu na výkon práce. Okrem iného skutočnosť, že toto obdobie odbornej prípravy je odmeňované, aj keď lekár nevykonáva svoju prácu alebo nie je k dispozícii na jej vykonávanie, odráža len osobitné postavenie lekárov v odbornej príprave a je súčasťou ich výhod.

24.

Podľa Írska existuje základný rozdiel medzi jednak chráneným obdobím odbornej prípravy, ktoré predpokladá fyzickú prítomnosť na pracovisku a jednak časom pohotovosti, ktorý vyžaduje fyzickú prítomnosť na pracovisku, ktorý bol preskúmaný Súdnym dvorom v rozsudkoch Simap ( 7 ) a Jaeger ( 8 ) a ktorý je výslovne definovaný ako pracovný čas nariadením z roku 2004. Zatiaľ čo lekár v pohotovosti je k dispozícii na prácu a môže byť nútený vykonávať činnosti a povinnosti spojené so svojou prácou, lekár, ktorý je v období chránenej odbornej prípravy, nie je k dispozícii na prácu a nemôže tieto činnosti alebo povinnosti vykonávať. Z tohto dôvodu nemožno toto obdobie odbornej prípravy považovať za „pracovný čas“ na účely nariadenia z roku 2004 alebo smernice 2003/88.

25.

Argumentácia Komisie vychádza zo zásadného nepochopenia vzťahu medzi požiadavkami týkajúcimi sa odbornej prípravy NCHD a ich bežnými povinnosťami na základe ich pracovnej zmluvy. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojej replike, požiadavky týkajúce sa odbornej prípravy NCHD nie sú neoddeliteľnou súčasťou ich zamestnania v zmysle povinností uložených alebo dohliadaných zamestnávateľom. Ako vyplýva z oddielov 2 a 8 vzorovej pracovnej zmluvy, ide skôr o základné regulačné požiadavky, ktoré by mali všetci NCHD splňovať na to, aby boli zapísaní ako praktikujúci lekári na základe zákona z roku 2007 o praktikujúcich lekároch (Medical Practitioners Act 2007). Vzťah medzi NCHD a ich organizáciou poskytujúcou odbornú prípravu je oddelený a odlišný od toho, ktorý existuje medzi NCHD a ich zamestnávateľom.

26.

Ako je uvedené v oddiele 8 písm. a) vzorovej pracovnej zmluvy, zamestnávateľ by mal len prípadne uľahčiť požadovanú odbornú prípravu a/alebo záruku kvalifikácie pre pracovné pozície NCHD. Zatiaľ čo zamestnávateľ poskytuje rámec, v ktorom sa NCHD môžu odborne vzdelávať, nevedie takúto odbornú prípravu, neurčuje činnosti, ktorým sa musia NCHD venovať v rámci odbornej prípravy, ani pokrok NCHD v jeho rámci a neurčuje jej miesto. Ide teda o otázky, ktoré spadajú do právomoci organizácií poskytujúcich odbornú prípravu NCHD alebo sa týkajú samotných NCHD.

27.

Pridelenie konkrétnych hodín na odbornú prípravu v rozpise služieb má za cieľ uľahčiť dodržovanie povinnosti zo strany NCHD na základe zákona z roku 2007 o praktikujúcich lekároch a zabezpečiť úplnú jasnosť, pokiaľ ide o organizáciu času NCHD pre nich samotných, rovnako ako aj pre zamestnávateľov, a to s cieľom zabezpečiť účinné poskytovanie služieb.

28.

Cieľom smernice 2003/88 je stanoviť minimálne požiadavky určené na zlepšenie životných a pracovných podmienok pracovníkov prostredníctvom zblíženia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa týkajú najmä pracovného času. Táto harmonizácia na úrovni Európskej únie v oblasti organizácie pracovného času smeruje k zabezpečeniu lepšej ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov tým, že im poskytuje nárok na minimálnu – najmä dennú a týždennú – dobu odpočinku, ako aj na primerané prestávky v práci, a tým, že stanovuje maximálny týždenný pracovný čas 48 hodín pre priemernú dĺžku pracovného týždňa, pričom v prípade tejto maximálnej hranice je výslovne spresnené, že sa do nej započítavajú aj nadčasy. ( 9 )

29.

S ohľadom na tento základný cieľ musí mať každý pracovník najmä nárok na primeraný čas na odpočinok, ktorý má byť nielen skutočný v tom zmysle, že dotknutým osobám umožňuje zotaviť sa z únavy spôsobenej prácou, ale tiež musí pôsobiť preventívne tak, aby sa čo najviac znížilo riziko zhoršenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov, ktoré môže spôsobiť nahromadenie období práce bez potrebného odpočinku. ( 10 )

30.

Rôzne požiadavky, ktoré smernica 2003/88 stanovuje pre maximálny pracovný čas a minimálny odpočinok sú mimoriadne dôležité pravidlá sociálneho práva Únie, z ktorých má mať prospech každý pracovník, čo je minimálnou požiadavkou nutnou na zabezpečenie ochrany jeho bezpečnosti a zdravia. ( 11 )

31.

Činnosti lekárov v odbornej príprave, ktoré boli pôvodne vyňaté z pôsobnosti smernice Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času ( 12 ), boli zahrnuté do pôsobnosti tejto smernice smernicou 2000/34/ES ( 13 ).

32.

Vo svojej bielej knihe o sektoroch a činnostiach, ktoré sú vyňaté zo smernice o pracovnom čase z 15. júla 1997 ( 14 ), Komisia zdôraznila, že „pracovný čas lekárov v odbornej príprave bežne prekračuje v mnohých krajinách 55 hodín týždenne“ ( 15 ). Z toho podľa nej vyplývalo, „zjavné riziko… pre zdravie a bezpečnosť veľkého počtu lekárov v odbornej príprave. Keďže títo lekári sa priamo zúčastňujú na lekárskych postupoch a rozhodnutiach, ktoré sa týkajú pacientov, môže byť ohrozená aj bezpečnosť pacientov“ ( 16 ).

33.

Aby sa zohľadnili potenciálne ťažkosti, s ktorými sa členské štáty stretli pri zosúladení ustanovení o pracovnom čase s ich zodpovednosťami v oblasti organizácie a poskytovania zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti, došlo k začleneniu lekárov v odbornej príprave do pôsobnosti smernice 93/104 postupne.

34.

S kodifikáciou, ktorú vykonala smernica 2003/88, sú prechodné ustanovenia obsiahnuté v článku 17 ods. 5 tejto smernice. V podstate z nich vyplýva, že povolené výnimky sa týkajú článkov 6 (maximálny týždenný pracovný čas) a 16 (referenčné obdobia) písm. b) uvedenej smernice a sú povolené len počas prechodného obdobia piatich rokov od 1. augusta 2004, prípadne ho možno predĺžiť o dva roky a následne o rok.

35.

Z tohto stručného opisu vývoja právnej úpravy uplatniteľnej na lekárov v odbornej príprave vyplýva, že od konca prechodného obdobia musí táto kategória lekárov v plnom rozsahu dodržovať pravidlá týkajúce sa úpravy pracovného času obsiahnuté v smernici 2003/88.

36.

Navyše treba uviesť, že ustanovenia tejto smernice, ktoré sa osobitne venujú lekárom v odbornej príprave, nestanovujú vo vzťahu k nim osobitnú definíciu pojmu pracovný čas, ani z toho pojmu nevylučujú niektoré z ich činností.

37.

Uplatní sa teda všeobecná definícia obsiahnutá v článku 2 bodu 1 smernice 2003/88.

38.

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že táto smernica vymedzuje pojem „pracovný čas“ v zmysle tohto ustanovenia ako akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje, je k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoju činnosť alebo svoje povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou, a že tento pojem treba chápať v protiklade k dobe odpočinku, pričom oba pojmy sa navzájom vylučujú. ( 17 )

39.

V tejto súvislosti Súdny dvor objasnil, že smernica 2003/88 neupravuje prechodnú kategóriu medzi pracovným časom a dobou odpočinku a ďalej že medzi charakteristické znaky pojmu „pracovný čas“ v zmysle tejto smernice nepatrí intenzita práce vykonávanej pracovníkom alebo jeho výkon. ( 18 )

40.

Uvedená smernica však nestanovuje „sivé obdobia“, ktoré by sa vsunuli medzi pracovný čas a dobu odpočinku. V súlade so systémom, ktoré zaviedol normotvorca Únie, Súdny dvor prijal dvojpilierový prístup, na základe ktorého to, čo nespadá pod pojem pracovný čas, spadá pod pojem doba odpočinku a naopak.

41.

Súdny dvor rovnako rozhodol, že pojmy „pracovný čas“ a „doba odpočinku“ v zmysle smernice 2003/88 sú pojmami práva Únie, ktoré treba definovať podľa objektívnych vlastností s odkazom na systém a účel tejto smernice, ktorým je stanoviť minimálne požiadavky zamerané na zlepšenie životných a pracovných podmienok pracovníkov. Iba takýto autonómny výklad totiž môže zaručiť smernici plnú účinnosť, ako aj jednotné uplatňovanie uvedených pojmov vo všetkých členských štátoch. ( 19 )

42.

Okrem toho treba pripomenúť, že článok 2 smernice 2003/88 sa neuvádza medzi jej ustanoveniami, od ktorých sa možno odchýliť. ( 20 )

43.

Pokiaľ ide o lekárov, Súdny dvor z toho vyvodil, že pohotovostná služba, ktorú pracovník vykonáva v režimu fyzickej prítomnosti v zariadení zamestnávateľa, sa musí ako celok považovať za „pracovný čas“ v zmysle smernice 2003/88 nezávisle od toho, akú prácu dotknutá osoba skutočne vykonala v priebehu pohotovostnej služby. ( 21 )

44.

Skutočnosť, že pohotovostná služba zahŕňa určité obdobie nečinnosti, je teda podľa Súdneho dvora v tejto súvislosti úplne irelevantná. Rozhodujúcim faktorom pre záver, že podstatné znaky pojmu „pracovný čas“ v zmysle smernice 2003/88 sú splnené pri pohotovostnej službe, ktorú pracovník vykonáva na svojom pracovisku, je totiž skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby mohol v prípade potreby okamžite poskytnúť príslušné plnenia. Preto je podľa Súdneho dvora potrebné považovať tieto povinnosti sa povinnosti spadajúce pod výkon pracovných povinností tohto pracovníka. ( 22 )

45.

Definícia „pracovného času“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2003/88 je založená na troch kritériách, ktoré sa s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora zrejme musia považovať za kumulatívne. Ide o priestorové kritérium (byť na pracovisku), kritérium autority (byť k dispozícii zamestnávateľovi) a profesijné kritérium (vykonávať svoju činnosť a svoje povinnosti). ( 23 )

46.

Vylúčenie hodín odbornej prípravy NCHD z pojmu „pracovný čas“, v zmysle tohto ustanovenia je podľa môjho názoru v rozpore so smernicou 2003/88, keďže pokiaľ ide o túto kategóriu pracovníkov, sú splnené tri kritériá, ktoré sú uvedené v definícii obsiahnutej v uvedenom ustanovení.

47.

Moju analýzu začnem posledným z troch uvedených kritérií, ktoré vyžaduje, aby pracovník vykonával svoju činnosť alebo svoje povinnosti.

48.

Činnosť NCHD zahŕňa dva hlavné aspekty, a to jednak poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jednak absolvovanie ich odbornej prípravy. Sú odmeňovaní tak za prvý, ako aj za druhý aspekt.

49.

NCHD vykonávajú obe tieto zložky svojej činnosti u dvoch subjektov. Sú jednak pridelení do nemocnice a jednak sú spojení s organizáciou poskytujúcou odbornú prípravu, pričom to všetko zaštiťuje HSE, ktorý prostredníctvom dohôd uzatváraných s organizáciami poskytujúcimi odbornú prípravu organizuje a financuje odbornú prípravu NCHD. ( 24 )

50.

Ak sa pozriem na dokument, ktorý vypracoval HSE s názvom „Non Consultant Hospital Doctor (NCHD) – Job Specification“ [„Nemocničný lekár neposkytujúci konzultácie (NCHD) – Náplň práce“] ( 25 ), treba uviesť, že prvá zložka činností NCHD sa vyznačuje najmä týmito úlohami ( 26 ):

51.

NCHD sú teda v plnom rozsahu zapojení do poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom.

52.

Pokiaľ ide o druhú zložku týkajúcu sa odbornej prípravy NCHD, podľa oddielu s názvom „Education and Training“ („Vzdelávanie a odborná príprava“) toho istého dokumentu pozostáva najmä z týchto úloh ( 27 ):

53.

NCHD teda musia absolvovať program odbornej prípravy v organizácii schválenej na tento účel, a to v koordinácii s ich zamestnávateľom, ktorý musí upraviť ich rozpis služieb tak, aby bol zabezpečený riadny priebeh tejto odbornej prípravy.

54.

Úzka spojitosť medzi týmito dvomi aspektmi činnosti NCHD je správne zdôraznená v dokumente s názvom „Training principles to be incorporated into new working arrangements for doctors in training“ („Zásady v oblasti odbornej prípravy, ktoré treba začleniť do novej úpravy pracovných podmienok lekárov v odbornej príprave“) ( 28 ). Uvádza sa v ňom, že medzi všeobecnými pravidlami, ktorými sa musí riadiť odborná príprava NCHD, sa nachádza pravidlo, podľa ktorého „možnosti vzdelávania a odbornej prípravy na pracovisku by sa mali využívať a rozvíjať v maximálnej miere“, a pravidlo, podľa ktorého „nesmie sa vytvoriť umelá prekážka medzi službou a odbornou prípravou“ ( 29 ).

55.

Napriek tomuto tvrdeniu o neexistencii nepriepustnej hranice medzi odbornou prípravou a poskytovaní zdravotnej starostlivosti, tento dokument svedčí o existencii praxe, ktorá spočíva vo vylúčení hodín, ktoré NCHD venujú svojej odbornej príprave v organizácii, ktorá je tým poverená, z pracovného času. V bode 9 časti I uvedeného dokumentu sa uvádza, že „čas strávený odbornou prípravou z podnetu organizácie poskytujúcej odbornú prípravu a nie zamestnávateľa, sa nezapočítava ako pracovný čas na účely [smernice 2003/88], ale môže sa považovať za čas, za ktorý prislúcha odmena“. Okrem toho bod 15 tejto časti I spresňuje, že „čas, ktorý môže byť venovaný predovšetkým, či dokonca výlučne, vzdelávaniu (napríklad ‚chránené‘ študijné voľno) a ktorý nespadá pod definíciu ‚pracovného‘ času, môže byť napriek tomu zahrnutý do pracovnej zmluvy s dohodnutou odmenou“. Napokon v bode 3 časti II tohto dokumentu s názvom „Principles relating to each Training Body“ („Zásady týkajúce sa každej organizácie poskytujúcej odbornú prípravu“), sa uvádza, že „vzdelávanie a odborná príprava mimo pracovisko… sa spravidla nepovažujú za pracovný čas“.

56.

Takéto vylúčenie hodín odbornej prípravy NCHD z pojmu „pracovný čas“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2003/88 je podľa môjho názoru v rozpore s touto smernicou, lebo vychádza z myšlienky, že NCHD nevykonávajú svoju činnosť alebo svoje povinnosti v zmysle tohto ustanovenia, ak sa venujú svojej odbornej príprave, ktorá vyplýva z programu stanoveného organizáciu schválenou na tento účel.

57.

Na rozdiel od predstavy, ktorú o ňom chce vytvoriť Írsko v rámci tejto žaloby, je aspekt činnosti NCHD týkajúci sa poskytovania zdravotnej starostlivosti a aspekt týkajúci sa ich odbornej prípravy pritom úzko prepojený. Štatútu NCHD je totiž vlastné kumulovať teoretické a praktické vzdelávanie, pokračovať v rozvoji vedeckých znalostí ich uplatňovaním v praxi. Práve od tohto úzkeho vzájomného prepojenia medzi teóriou a uplatnením v praxi závisí kvalita a účinnosť odbornej prípravy NCHD.

58.

Odborná príprava NCHD je teda v plnom rozsahu súčasťou ich činnosti, takže treba zastávať názor, že NCHD vykonávajú svoju činnosť alebo povinnosti v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2003/88, pokiaľ absolvujú svoj program odbornej prípravy, aj mimo času ich pohotovosti.

59.

Nie je teda nijaký objektívny dôvod odlišovať obe aspekty činnosti NCHD na účely výpočtu ich pracovného času.

60.

Navyše sa zdá, že priestorové kritérium, ktoré spočíva v tom, že sa pracovník musí nachádzať v práci, je splnené.

61.

Bez ohľadu totiž na to, či sa odborná príprava uskutočňuje v nemocnici alebo v priestoroch organizácie poskytujúcej odbornú prípravu, podstatné je, že NCHD sú nútení zostať počas hodín svojej odbornej prípravy v mieste, ktoré si nemôžu voľne vybrať, ale ktoré závisí od programu odbornej prípravy, ktorý sú povinní absolvovať. Táto povinnosť NCHD byť fyzicky prítomný na určitom mieste počas hodín ich odbornej prípravy predstavuje podriadenosť, ktorá im bráni voľne vykonávať svoju profesijnú činnosť.

62.

Pokiaľ ide nakoniec o kritérium, podľa ktorého musí byť pracovník k dispozícii zamestnávateľovi, ide predovšetkým o kritérium autority, ktoré predpokladá trvalosť vzťahu podriadenosti prvého voči druhému. ( 30 )

63.

Pokiaľ však NCHD absolvujú svoju odbornú prípravu mimo času pohotovosti, nie sú pritom vyňatí z riadiacej právomoci svojho zamestnávateľa.

64.

V rámci hierarchického vzťahu, ktorý ich viaže k ich zamestnávateľovi, je totiž odborná príprava NCHD predmetom priebežného dohľadu zo strany zamestnávateľa.

65.

To výslovne vyplýva z oddielu 3 vzorovej pracovnej zmluvy s názvom „Reporting Relationship“ („Hierarchický vzťah“), ktorý stanovuje:

„Hierarchický vzťah NCHD k zamestnávateľovi sa vytvára prostredníctvom dohliadajúceho vedúceho lekára/riaditeľa kliniky/vedúceho akademického odboru (ak existuje). NCHD môže mať povinnosť podávať správy určenému dohliadajúcemu vedúcemu lekárovi/riaditeľovi kliniky/vedúcemu akademického odboru o otázkach, ktoré sa týkajú lekárskeho vzdelávania, ako aj odbornej prípravy a výskumu. NCHD podáva v súlade s predpísanými požiadavkami správy priamo zamestnávateľovi.“ ( 31 )

66.

V rovnakom duchu oddiel 6 písm. c) vzorovej pracovnej zmluvy takisto uvádza:

„NCHD má počas svojho pracovnoprávneho vzťahu nárok na pravidelné hodnotenie svojej výkonnosti – vrátane výkonu v oblasti [lekárskeho vzdelávania a odbornej prípravy]/výskumu – ktoré za jeho prítomnosti vykonáva určený dohliadajúci vedúci lekár/riaditeľ kliniky/vedúci akademického odboru.“

67.

Tento priebežný dohľad zamestnávateľa nad odbornou prípravou NCHD je v súlade so zistením, že účasť NCHD na programe odbornej prípravy je podľa oddielu 8 písm. b) vzorovej pracovnej zmluvy súčasťou povinností, ktoré majú NCHD podľa pracovnej zmluvy, ktorá ich viaže k ich zamestnávateľovi. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený ukladať sankcie v prípade, ak si NCHD neplnia svoje povinnosti v súvislosti s odbornou prípravou, ktoré sú uvedené v pracovnej zmluve.

68.

Navyše zamestnávateľ zohráva významnú úlohu pri riadnom absolvovaní tejto odbornej prípravy, ktorej výkon musí uľahčiť. V tomto ohľade oddiel 8 písm. a) vzorovej pracovnej zmluvy stanovuje, že „na účely vzdelávania, odbornej prípravy NCHD a udržovania ich odbornej spôsobilosti, zamestnávateľ prípadne musí v súlade s požiadavkami stanovenými zákonom z roku 2007 o praktikujúcich lekároch náležite uľahčiť požadovanú odbornú prípravu/záruku kvalifikácie pre pracovné pozície NCHD“. V rovnakom duchu oddiel 8 písm. c) vzorovej pracovnej zmluvy takisto stanovuje existenciu koordinácie medzi zamestnávateľom a organizáciou poskytujúcou odbornú prípravu pri uskutočňovaní odbornej prípravy NCHD, ktorá musí byť začlenená do rozpisu služieb stanoveného zamestnávateľom. ( 32 ) Zamestnávateľovi teda prislúcha, aby uviedol do súladu povinnosť odbornej prípravy NCHD s ich povinnosťami služby.

69.

Odborná príprava NCHD má za cieľ prispôsobiť NCHD ich pracovnému miestu, a teda má profesijný účel. Čas, ktorý NCHD venujú svojej odbornej príprave, by bolo možné chápať ako osobný čas len vtedy, ak by existoval mimo pracovnoprávny vzťah, takže NCHD by sa mohli slobodne venovať svojim osobným záležitostiam. Ako som však uviedol, o takýto prípad nejde, lebo zamestnávateľ naďalej vykonáva svoju právomoc v rámci dohľadu nad odbornou prípravou NCHD. Navyše odborná príprava NCHD nevyplýva z ich autonómneho rozhodnutia venovať mu časť svojho osobného času. Keďže čas na odbornú prípravu NCHD má splňovať profesijnú povinnosť pod priamym alebo nepriamym dohľadom zamestnávateľa, nepredstavuje dobu odpočinku.

70.

Pripomínam, že cieľom smernice 2003/88 je ochrana zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Zaručiť pracovníkom minimálny čas na odpočinok je súčasťou tohto cieľa. Vylúčenie času na odbornú prípravu NCHD z výpočtu ich pracovného času tak zasahuje do tohto minimálneho času na odpočinok, a je teda v rozpore s uvedeným cieľom. ( 33 ) Inými slovami, smernica 2003/88 bráni tomu, aby doba odpočinku NCHD bola skrátená z dôvodu vylúčenia hodín ich odbornej prípravy z pojmu „pracovný čas“ v zmysle článku 2 bodu 1 tejto smernice.

71.

Dodávam, že spôsob, akým Súdny dvor definoval pojem doba odpočinku umožňuje ľahko odmietnuť tézu, ktorú zastáva Írsko. Pokiaľ ide o „rovnocenné doby náhradného odpočinku“ v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 smernice 93/104, Súdny dvor objasnil, že táto doba sa musí vyznačovať tým, že počas nej „nie je pracovník voči svojmu zamestnávateľovi viazaný nijakou povinnosťou, ktorá by mu bránila v tom, aby sa mohol voľne a bez prerušenia venovať svojim vlastným záujmom, aby sa tak vyvážili účinky práce na bezpečnosť a zdravie dotknutej osoby. Takéto doby odpočinku musia tiež nasledovať hneď po pracovnom čase, na ktorého kompenzáciu sú určené, aby sa zabránilo vzniku únavy alebo preťaženia pracovníka z dôvodu nahromadenia po sebe nasledujúcich období práce“ ( 34 ). Súdny dvor takisto objasnil, že na to, „aby si… mohol pracovník účinne oddýchnuť, musí mať možnosť vzdialiť sa zo svojho pracovného prostredia na určitý počet hodín, ktoré musia nielen nasledovať po sebe, ale aj priamo nadväzovať na pracovný čas, aby mala dotknutá osoba možnosť zotaviť sa a rozptýliť únavu spojenú s výkonom svojich pracovných úloh“ ( 35 ).

72.

Doby odpočinku tak majú kompenzovať únavu spôsobenú časom venovaným práci. Táto základná funkcia dôb odpočinku by bola narušená, ak by sa do doby odpočinku zahrnuli obdobia odbornej prípravy NCHD.

73.

Z týchto úvah vyplýva, že podľa môjho názoru sú splnené tri kritéria pojmu „pracovný čas“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2003/88. V dôsledku toho sa hodiny, ktoré musia NCHD venovať svojej odbornej príprave mimo času pohotovosti, musia považovať za „pracovný čas“ v zmysle tohto ustanovenia.

74.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že Írsko si tým, že v praxi vylúčilo hodiny odbornej prípravy nemocničných lekárov neposkytujúcich konzultácie („non‑consultant hospital doctors“) stanovené v rozpise služieb mimo času pohotovosti z pojmu „pracovný čas“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto ustanovenia, ako aj z článkov 3, 5 a 6 tejto smernice.