Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok

Účastníci konania

Vo veci T‑624/13,

The Tea Board, so sídlom v Kalkate (India), v zastúpení: A. Nordemann a M. Maier, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: S. Palmero Cabezas, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

Delta Lingerie, so sídlom v Cachan (Francúzsko), v zastúpení: G. Marchais a P. Martini‑Berthon, advokáti,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo 17. septembra 2013 (vec R 1504/2012‑2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi The Tea Board a Delta Lingerie,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predseda komory D. Gratsias (spravodajca), sudcovia M. Kănčeva a C. Wetter,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 25. novembra 2013,

so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 2. mája 2014,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 18. apríla 2014,

so zreteľom na uznesenie z 24. októbra 2014, ktorým sa veci T‑624/13 až T‑627/13 spájajú na účely ústneho konania,

po pojednávaní z 11. februára 2015,

vyhlásil tento

Rozsudok

Odôvodnenie

Okolnosti predchádzajúce sporu

1. Dňa 22. októbra 2010 podal vedľajší účastník konania Delta Lingerie prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

2. Prihláška ochrannej známky bola podaná pre obrazové označenie v nižšie uvedenej podobe, ktoré obsahuje slovný prvok „darjeeling“ v bielom písme začlenený do svetlozeleného obdĺžnika:

>image>4

3. Tovary a služby uvedené v prihláške patria do tried 25, 35 a 38 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

– trieda 25: „Dámska spodná bielizeň a výrobky dennej a nočnej spodnej bielizne, predovšetkým podväzkové pásy, body, polokorzety, korzety na podväzky, podprsenky, nohavičky, slipové nohavičky, tango nohavičky, tričká (košieľky), krátke nočné košieľky, boxerky, podväzkové pásy, podväzky, podväzky, košieľky a nohavičky (karako), nočné súpravy, pančuchové nohavičky, pančuchy, dámske plavky; Odevy, pletené odevy, spodná bielizeň, tielka, tričká, korzety, korzety, nočné súpravy, boa, blúzy (halenky), kombiné (kombinézy), svetre, body, pyžamá, nočné košele, nohavice, domáce nohavice, šály, župany, župany, kúpacie plášte, dámske plavky, pánske plavky, spodničky, šatky“,

– trieda 35: „Služby spojené s maloobchodným predajom dámskej spodnej bielizne a dámskej bielizne, voňaviek, toaletných vôd a kozmetického tovaru, bielizne pre domácnosť a kúpeľovej bielizne; Služby v oblasti obchodného poradenstva pri vytváraní a prevádzkovaní maloobchodných predajní a nákupných stredísk zameraných na maloobchodný predaj a reklamu; Služby spojené s propagáciou predaja (pre tretie osoby), reklama, obchodný manažment, obchodná administratíva, on‑line reklama na počítačovej sieti, distribúcia reklamných materiálov (letáky, prospekty, bezplatné noviny, vzorky), služby spojené s predplatením novín pre tretie osoby; Podnikateľské informácie alebo dopyty; Organizovanie podujatí, výstav na obchodné alebo reklamné účely, reklamná réžia, prenájom reklamných plôch, rozhlasová a televízna reklama, reklamné sponzorstvo“,

– trieda 38: „Telekomunikácie, prenos správ a obrazových informácií pomocou počítača, interaktívne televízne vysielanie týkajúce sa prezentácie výrobkov, počítačová komunikácia, komunikácia (prenos) na otvorenej alebo uzavretej svetovej počítačovej sieti“.

4. Dňa 7. januára 2011 bola prihláška ochrannej známky uverejnená v Úradnom vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 4/2011.

5. Žalobkyňa The Tea Board, subjekt založený podľa indického práva o čaji č. 29 z roku 1953 a poverený spravovaním výrobu čaju, podala námietku v zmysle článku 41 nariadenia č. 207/2009 proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary a služby uvedené v bode 3 vyššie.

6. Námietka bola založená na týchto skorších ochranných známkach:

– skoršia kolektívna slovná ochranná známka Spoločenstva DARJEELING prihlásená 7. marca 2005 a zapísaná 31. marca 2006 pod číslom 4325718,

– skoršia kolektívna obrazová ochranná známka Spoločenstva prihlásená 10. novembra 2009, zapísaná 23. apríla 2010 pod číslom 8674327 v tomto vyobrazení:

>image>5

7. Obidve kolektívne ochranné známky Spoločenstva označujú tovary patriace do triedy 30, ktoré zodpovedajú tomuto popisu: „Čaj“.

8. Na podporu námietky boli uvedené dôvody stanovené v článku 8 ods. 1 a 5 nariadenia č. 207/2009.

9. Okrem toho, ako vyplýva zo skutočností, ktoré žalobkyňa uviedla v konaní pred odvolacím senátom, slovný prvok „darjeeling“, teda spoločný slovný prvok kolidujúcich označení, je chráneným zemepisným označením pre čaj zapísaným prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1050/2011 z 20. októbra 2011, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Darjeeling (CHZO)] (Ú. v. EÚ L 276, s. 5) na základe prihlášky doručenej 12. novembra 2007. Toto vykonávacie nariadenie bolo prijaté na základe nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, s. 12), ktoré bolo medzitým nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, s. 1).

10. Námietkové oddelenie 10. júla 2012 zamietlo námietku z dôvodu, že na jednej strane, pokiaľ ide o uplatnenie článku 8 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, neboli tovary a služby označené kolidujúcimi označeniami podobné a na druhej strane, čo sa týka uplatnenia článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia, že skutočnosti uvedené žalobkyňou dostatočne nepreukazujú, že skoršie kolektívne ochranné známky Spoločenstva majú u príslušnej skupiny verejnosti dobré meno.

11. Dňa 10. augusta 2012 žalobkyňa na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 podala na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.

12. Rozhodnutím zo 17. septembra 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie námietkového oddelenia. Predovšetkým konštatoval, že s ohľadom na podobnosť medzi tovarmi a službami označenými kolidujúcimi označeniami neexistovala pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Taktiež odmietol údajné porušenie článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia z dôvodu, že skutočnosti uvedené žalobkyňou nepostačovali na to, aby sa nimi preukázalo, že boli splnené podmienky pre uplatnenie uvedeného článku.

Návrhy účastníkov konania

13. Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zrušil napadnuté rozhodnutie,

– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

14. ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zamietol žalobu,

– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

15. Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

– potvrdil napadnuté rozhodnutie,

– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

Právny stav

1. O prípustnosti dokumentov a dôkazov predložených po prvýkrát v konaní pred Všeobecným súdom

16. Žalobkyňa v konaní pred Všeobecným súdom predkladá dva obrázky prevzaté do textu žaloby, ktoré zobrazujú fasády jedného alebo viacerých predajných miest vedľajšieho účastníka konania, dva obrázky prevzaté do textu žaloby, ktoré vedľajší účastník konania využíva na propagačné účely, viacero strán vyňatých z internetovej stránky s názvom „Lingerie Stylist Blog“ (príloha 7) a tiež viacero strán vyňatých z internetovej stránky s názvom „TheStriversRow“ (príloha 8). Tieto skutočnosti neboli uvedené v konaniach pred orgánmi ÚHVT, čo žalobkyňa potvrdila na pojednávaní.

17. ÚHVT spochybňuje prípustnosť týchto obrázkov a príloh, ako aj ich dôkaznú hodnotu. Vedľajší účastník zastáva názor, že vyššie uvedené skutočnosti nie sú v prejednávanej veci relevantné.

18. Podľa ustálenej judikatúry žaloba podaná na Všeobecný súd smeruje k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT v zmysle článku 65 nariadenia č. 207/2009 a že zákonnosť napadnutého aktu sa musí posúdiť podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase, keď bol akt prijatý, keďže úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne preskúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré boli v konaní pred týmto súdom uvedené po prvýkrát. Vyššie uvedené skutočnosti sa preto musia odmietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ich dôkaznú silu [uznesenie zo 7. februára 2013, Majtczak/Feng Shen Technology a ÚHVT, C‑266/12 P, EU:C:2013:73, bod 45; pozri rozsudok z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, Zb., EU:T:2005:420, bod 19 a citovanú judikatúru].

2. O veci samej

19. Žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, prvý založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a druhý na porušení článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009

20. V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát pochybil, keď odmietol existenciu pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, po tom, čo dospel k záveru, že tovary a služby označené kolidujúcimi označeniami boli úplne odlišné. Odvolaciemu senátu predovšetkým vytýka, že sa zmýlil v rozsahu ochrany, ktorá prináleží kolektívnym ochranným známkam patriacim do pôsobnosti článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, pretože v prejednávanej veci uskutočnil rovnaký typ posúdenia, ako by vykonal na účely posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny medzi dvomi individuálnymi ochrannými známkami. V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že hlavná funkcia kolektívnej ochrannej známky, o akú ide v prípade skorších ochranných známok v prejednávanej veci, spočíva v zabezpečení toho, že tovary alebo služby, ktoré označuje, pochádzajú od podniku so sídlom v oblasti zemepisného pôvodu označenej ochrannou známkou. Podľa žalobkyne sa táto funkcia jasne líši od funkcie individuálnej ochrannej známky, ktorou je garantovať spotrebiteľovi obchodný pôvod dotknutých tovarov a služieb.

21. Žalobkyňa v zásade konštatuje, že s ohľadom na osobitnú funkciu kolektívnych ochranných známok patriacich do pôsobnosti článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 sa skutočnosť, že tovary alebo služby označené kolidujúcimi označeniami môžu mať rovnaký zemepisný pôvod musí zohľadniť na jednej strane ako kritérium v rámci posúdenia ich podobnosti a na druhej strane ako rozhodujúca skutočnosť v rámci celkového posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti domnieva, že pravdepodobnosť zámeny v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, spočíva v tom, že by si spotrebitelia mohli myslieť, že tovary alebo suroviny, z ktorých pochádzajú a služby označené kolidujúcimi označeniami majú rovnaký zemepisný pôvod.

22. Argumentácia uvedená v rámci prvého žalobného dôvodu sa rozdeľuje na dve časti. V prvej časti žalobkyňa v zásade tvrdí, že odvolací senát sa v rámci uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože pri porovnávaní tovarov a služieb označených kolidujúcimi označeniami nezohľadnil ich skutočný alebo hypotetický pôvod, a z tohto dôvodu poprel osobitnú funkciu kolektívnych ochranných známok, ktoré chránia zemepisný pôvod. V druhej časti žalobkyňa v zásade odvolaciemu senátu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože v rámci celkového posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nezohľadnil reálny alebo hypotetický zemepisný pôvod tovarov a služieb označených kolidujúcimi označeniami a z tohto dôvodu poprel osobitnú funkciu kolektívnych ochranných známok patriacich do pôsobnosti článku 66 ods. 2 uvedeného nariadenia.

23. ÚHVT a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

O príslušnej skupine verejnosti

24. Podľa judikatúry sa pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 medzi dvomi kolidujúcimi ochrannými známkami nemá posúdiť na základe abstraktného porovnania kolidujúcich označení a tovarov a služieb, ktoré označujú. Posúdenie takejto pravdepodobnosti sa naopak musí zakladať na dojme, ktorý uvedené označenia, tovary a služby vyvolajú u príslušnej skupiny verejnosti [rozsudok z 24. mája 2011, ancotel/ÚHVT – Acotel (ancotel.), T‑408/09, EU:T:2011:241, bod 29].

25. Konkrétnejšie podľa ustálenej judikatúry je v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny potrebné zobrať do úvahy priemerného spotrebiteľa dotknutej kategórie tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Príslušná skupina verejnosti sa na účely posúdenia pravdepodobnosti zámeny skladá z užívateľov spôsobilých používať tak tovary alebo služby označené skoršou ochrannou známkou, ako aj tovary alebo služby označené prihlasovanou ochrannou známkou (pozri rozsudok ancotel., už citovaný v bode 24 vyššie, EU:T:2011:241, body 37 a 38 a citovanú judikatúru).

26. V prejednávanej veci s ohľadom na to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú osobitnú analýzu týkajúcu sa príslušnej skupiny verejnosti a že odvolací senát sa uspokojil s tým, že v celom rozsahu prebral analýzu, ktorú uskutočnilo na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 námietkové oddelenie, je potrebné vychádzať z rozhodnutia tohto oddelenia. Z judikatúry totiž vyplýva, že ak odvolací senát potvrdí rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa ÚHVT, toto rozhodnutie, ako aj jeho odôvodnenie tvoria súčasť kontextu, v rámci ktorého bolo prijaté rozhodnutie odvolacieho senátu, teda kontextu, ktorý je známy účastníkom konania a ktorý umožňuje súdu plne vykonať preskúmanie zákonnosti s ohľadom na dôvodnosť posúdenia odvolacieho senátu [pozri rozsudok z 28. júna 2011, ReValue Immobilienberatung/ÚHVT (ReValue), T‑487/09, EU:T:2011:317, bod 20 a citovanú judikatúru].

27. Podľa rozhodnutia námietkového oddelenia sú služby patriace do triedy 35 ponúkané špecializovanými spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti maloobchodného predaja, reklamy, manažmentu a v iných oblastiach. Čo sa týka služieb patriacich do triedy 38, námietkové oddelenie konštatovalo, že boli určené pre verejnosť v oblasti telekomunikácií.

28. Keďže v súvislosti s príslušnou skupinou verejnosti, ktorej sú určené tovary označené kolidujúcimi ochrannými známkami, námietkové oddelenie nevykonalo nijakú osobitnú analýzu, je z uvedeného potrebné vyvodiť, že implicitne dospelo k záveru, že dotknuté tovary boli určené pre rovnakú verejnosť.

29. V tomto ohľade z rozhodnutia námietkového oddelenia vyplýva, že touto verejnosťou, ktorej sú určené tovary označené prihlasovanou ochrannou známkou, ako aj tovar označený skoršími ochrannými známkami, je široká verejnosť. Pri svojom posudzovaní týkajúcom sa existencie dobrého mena skorších ochranných známok teda námietkové oddelenie malo definovať verejnosť, ktorej sú tieto ochranné známky určené [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2007, Aktieselskabet af 21. november 2001/ÚHVT – TDK Kabushiki Kaisha (TDK), T‑477/04, Zb., EU:T:2007:35, bod 48]. Námietkové oddelenie ďalej konštatovalo, že dôkazné prostriedky predložené žalobkyňou nepreukazovali, že široká verejnosť na relevantnom území, konkrétne široká verejnosť Európskej únie rozpoznávala skoršie ochranné známky.

30. Teda v rozsahu, v akom odvolací senát bezvýhradne potvrdil rozhodnutie námietkového oddelenia, pokiaľ ide o uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, je z napadnutého rozhodnutia potrebné vyvodiť, že tovary označené kolidujúcimi označeniami sú určené rovnakej verejnosti, konkrétne širokej verejnosti. Žalobkyňa okrem toho s týmto postojom súhlasí, keď tvrdí, že čaj a oblečenie sú určené rovnakým spotrebiteľom. Čo sa týka služieb patriacich do tried 35 a 38 a označených prihlasovanou ochrannou známkou, odvolací senát implicitne konštatoval, tak ako to potvrdil aj ÚHVT vo svojej žalobnej odpovedi, že sú určené predovšetkým odbornej verejnosti.

31. V tomto ohľade je potrebné konštatovať, že neexistuje dôvod pre spochybnenie záverov prijatých odvolacím senátom v tejto súvislosti, ktoré v každom prípade nenamietajú ani účastníci konania.

O prvej časti prvého žalobného dôvodu

32. Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak z dôvodu jej zhodnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto dve ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti na území, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Okrem toho za pravdepodobnosť zámeny sa považuje pravdepodobnosť, že verejnosť by sa mohla domnievať, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú od rovnakého podniku alebo hospodársky prepojených podnikov [pozri rozsudok z 9. júna 2010, Muñoz Arraiza/ÚHVT – Consejo Regulador de la Denominación de Origen Calificada Rioja (RIOJAVINA), T‑138/09, Zb., EU:T:2010:226, bod 25 a citovaná judikatúra].

33. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že článok 66 nariadenia č. 207/2009 upravuje možnosť zápisu kolektívnych ochranných známok Spoločenstva. Podľa prvého odseku tohto článku môže byť takouto ochrannou známkou „ochranná známka Spoločenstva, ktorá je takto označená už pri podaní prihlášky a je spôsobilá rozlišovať tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky [od tovarov alebo služieb iných podnikov – neoficiálny preklad ] týchto alebo iných podnikov“. Toto ustanovenie spresňuje, že prihlášky takýchto ochranných známok môžu podať „združenia výrobcov, producentov, dodávateľov služieb alebo obchodníkov, ktorí majú v zmysle práva, ktoré tieto záležitosti riadi, právnu spôsobilosť vo vlastnom mene mať práva a povinnosti všetkých typov uzatvárať zmluvy alebo vykonávať ostatné právne úkony a žalovať a byť žalovaní, ako aj právnické osoby riadiace sa verejným právom“. Článok 66 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 spresňuje, že ustanovenia tohto nariadenia sa uplatnia na kolektívne ochranné známky Spoločenstva „pokiaľ články 67 až 74 [rovnakého nariadenia] nestanovujú inak“.

34. Článok 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že ako kolektívne ochranné známky Spoločenstva v zmysle prvého odseku uvedeného článku možno zapísať „znaky alebo označenia, ktoré môžu slúžiť v rámci obchodu na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb“, a to odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) rovnakého nariadenia, podľa ktorého sa nezapíšu ochranné známky, ktoré tvoria výlučne takéto označenia alebo znaky.

35. Z judikatúry vyplýva, že v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 66 ods. 3 toho istého nariadenia požíva kolektívna ochranná známka Spoločenstva, tak ako každá ochranná známka Spoločenstva, ochranu proti akémukoľvek zásahu, ktorý by vyplýval zo zápisu ochrannej známky Spoločenstva, v prípade ktorej existuje pravdepodobnosť zámeny (rozsudok RIOJAVINA, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:T:2010:226, bod 22).

36. Ako už opakovane pripomenul Súdny dvor a Všeobecný súd, na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 pravdepodobnosť zámeny predpokladá súčasne zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok, ako aj zhodnosť alebo podobnosť výrobkov alebo služieb, ktoré označujú. V tomto prípade ide o kumulatívne podmienky [pozri uznesenie z 25. novembra 2010, Lufthansa AirPlus Servicekarten/ÚHVT, C‑216/10 P, EU:C:2010:719, bod 26 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 5. decembra 2012, Consorzio vino Chianti Classico/ÚHVT – FFR (F.F.R.), T‑143/11, EU:T:2012:645, bod 19 a citovanú judikatúru].

37. Podľa ustálenej judikatúry na účely posúdenia, či existuje zhodnosť alebo podobnosť tovarov a služieb označených kolidujúcimi označeniami v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, je potrebné zohľadniť všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi nimi. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčný alebo doplňujúci charakter [pozri rozsudky z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, Zb., EU:C:2008:739, bod 65 a citovanú judikatúru a z 21. marca 2013, Event/ÚHVT – CBT Comunicación Multimedia (eventer EVENT MANAGEMENT SYSTEMS), T‑353/11, EU:T:2013:147, bod 40 a citovanú judikatúru]. Zohľadniť možno aj iné okolnosti, akými sú distribučné kanály dotknutých tovarov alebo aj skutočnosť, že tovary sú často predávané v rovnakých špecializovaných predajných miestach, ktorá môže v prípade dotknutého spotrebiteľa zjednodušiť vnímanie úzkej súvislosti, ktorá medzi nimi existuje a posilniť dojem, že zodpovednosť za ich výrobu pripadá rovnakému podniku [pozri rozsudok z 18. júna 2013, Otero González/ÚHVT – Apli‑Agipa (APLI‑AGIPA), T‑522/11, EU:T:2013:325, bod 32 a citovanú judikatúru].

38. V prejednávanej veci sa námietkové oddelenie domnievalo, že tovary označené prihlasovanou ochrannou známkou patriace do triedy 25 nevykazovali podobné znaky s čajom, jediným tovarom, ktorého sa týkali skoršie ochranné známky, jednak s ohľadom na ich povahu, určenie, kanály využívané pri ich distribúcii a sieť zúčastnených distribútorov, ako aj z dôvodu, že sa navzájom nedopĺňali a ani si nekonkurovali. Taktiež vyslovilo, že medzi uvedenými tovarmi neexistovala nijaká súvislosť. K rovnakému záveru dospelo aj v súvislosti so službami patriacimi do tried 35 a 38, na ktoré sa vzťahuje aj prihlasovaná ochranná známka. Odvolací senát v celom rozsahu potvrdil závery námietkového oddelenia. V tejto súvislosti odmietol tvrdenia uvádzané žalobkyňou, ktoré boli založené na základnej funkcii kolektívnych ochranných známok, akými sú skoršie ochranné známky, ktoré podľa žalobkyne patrili do pôsobnosti článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

39. Žalobkyňa pred Všeobecným súdom svoju argumentáciu zakladá predovšetkým na tejto „základnej funkcii“ kolektívnych ochranných známok, akými sú skoršie ochranné známky a uvádza, že tovary a služby označené kolidujúcimi ochrannými známkami sa musia posúdiť ako podobné už len na základe tej skutočnosti, že by mohli mať rovnaký zemepisný pôvod.

40. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že tak, ako vyplýva z odôvodnenia 8 nariadenia č. 207/2009, cieľom ochrany poskytnutej ochrannou známkou Spoločenstva je predovšetkým zaručiť funkciu označenia pôvodu ochrannej známky. Ide o základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je garantovať spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi identitu pôvodu tovaru alebo služby označenej ochrannou známkou tak, že sa mu umožní rozlíšiť bez možnosti zámeny tento tovar alebo službu od tovarov, ktoré sú iného pôvodu [pozri rozsudok zo 16. júla 2009, American Clothing Associates/ÚHVT a ÚHVT/American Clothing Associates, C‑202/08 P a C‑208/08 P, Zb., EU:C:2009:477, bod 40 a citovanú judikatúru].

41. V prejednávanej veci nie je sporné, že slovný prvok „darjeeling“ môže v obchodnom styku slúžiť na účely označenia zemepisného pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú skoršie ochranné známky. Toto konštatovanie nemožno spochybniť argumentáciou ÚHVT, ktorá vychádza z možného vnímania tohto slova časťou verejnosti, ktorá by nepoznala slovo „darjeeling“ ako zemepisný názov. Teda, aj keď tak, ako správne zdôrazňuje žalobkyňa, je základnou funkciou zemepisného označenia garantovať spotrebiteľom zemepisný pôvod tovarov a osobitné vlastnosti, ktoré sú pre ne charakteristické (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2011, Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar, C‑96/09 P, Zb., EU:C:2011:189, bod 147), uvedené neplatí rovnako v prípade základnej funkcie kolektívnej ochrannej známky Spoločenstva. Skutočnosť, že posledná uvedená ochranná známka je tvorená označením, ktoré by mohlo slúžiť na určenie zemepisného pôvodu dotknutých tovarov, nespochybňuje základnú funkciu všetkých kolektívnych ochranných známok tak, ako vyplýva z článku 66 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, konkrétne funkciu rozlišovať tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky od tovarov alebo služieb iných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok RIOJAVINA, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:T:2010:226, body 26 a 27). Funkcia kolektívnej ochrannej známky Spoločenstva sa preto nemení z dôvodu jej zápisu podľa článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. Konkrétnejšie ide o označenie, ktoré umožňuje odlíšiť tovary alebo služby na základe združenia, ktoré je majiteľom ochrannej známky, a nie na základe zemepisného pôvodu.

42. Totiž aj keď článok 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 zavádza výnimku z článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia prostredníctvom zjemnenia zápisných podmienok a tým, že ochranným známkam opisujúcim pôvod označených tovarov poskytuje možnosť takéhoto zápisu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2012, Organismos Kypriakis Galaktokomikis Viomichanias/ÚHVT – Garmo (HELLIM), T‑534/10, Zb., EU:T:2012:292, bod 51], uvedené nariadenie sa v prípade, ak nie je výslovne ustanovené inak, uplatní v súlade s článkom 66 ods. 3 na všetky kolektívne ochranné známky Spoločenstva vrátane ochranných známok zapísaných na základe jeho článku 66 ods. 2.

43. Z toho vyplýva, že keďže nijaké ustanovenie patriace do kapitoly nariadenia č. 207/2009 venovanej kolektívnym ochranným známkam neumožňuje prijať záver, že základná funkcia kolektívnych ochranných známok Spoločenstva, vrátane ochranných známok, ktoré sú tvorené údajom, ktorý by mohol slúžiť ako označenie zemepisného pôvodu dotknutých tovarov, by sa líšila od funkcie individuálnych ochranných známok Spoločenstva, je potrebné konštatovať, že táto fun kcia tak, ako v prípade individuálnych ochranných známok Spoločenstva spočíva v odlíšení tovarov alebo služieb označených ochrannou známkou na základe osobitného subjektu, od ktorého pochádzajú a nie podľa ich zemepisného pôvodu.

44. Žalobkyňa preto nesprávne konštatuje, že kolektívna ochranná známka tvorená údajom, ktorý by mohol slúžiť na označenie zemepisného pôvodu dotknutých tovarov alebo služieb, nemôže byť určená na rozlíšenie tovarov alebo služieb členov združenia, ktoré je majiteľom ochrannej známky od tovarov alebo služieb iných podnikov.

45. Totiž v súlade s článkom 67 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 predloží prihlasovateľ kolektívnej ochrannej známky Spoločenstva stanovy používania prihlasovanej ochrannej známky, v ktorých sa uvádzajú podmienky takéhoto používania, osoby oprávnené používať túto ochrannú známku a tiež podmienky členstva v združení, ktoré je prihlasovateľom. Podľa článku 71 nariadenia č. 207/2009 môže majiteľ kolektívnej ochrannej známky Spoločenstva okrem iného tieto stanovy zmeniť. Podmienky členstva v združení, ktoré je majiteľom ochrannej známky, sú teda v prípade ochranných známok patriacich do pôsobnosti článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 taktiež upravené v stanovách tohto združenia. Je pravda, že podľa článku 67 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 uvedeného vyššie a citovaného žalobkyňou predpisy upravujúce používanie známky, uvedené v článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, musia oprávňovať každú osobu, ktorej tovary alebo služby majú svoj pôvod v príslušnej zemepisnej oblasti, stať sa členom združenia, ktoré je majiteľom známky. Nariadenie č. 207/2009 však nevylučuje možnosť, aby združenie, ktoré je majiteľom kolektívnej ochrannej známky Spoločenstva patriacej do pôsobnosti článku 66 ods. 2 uvedeného nariadenia, vo svojich pravidlách používania tejto ochrannej známky upravilo, že subjekty alebo osoby, ktoré spolupracujú so subjektmi, ktorých tovary pochádzajú z dotknutej zemepisnej oblasti, alebo ktoré využívajú ako suroviny tovary združenia, ktoré je majiteľom ochrannej známky, sa môžu stať členmi tohto družstva, ktoré je majiteľom ochrannej známky a používať túto ochrannú známku bez toho, aby mali sídlo v oblasti zemepisného pôvodu, ktorú označuje a bez toho, aby tovary pochádzali priamo z dotknutej zemepisnej oblasti.

46. Z vyššie uvedeného vyplýva, že funkcia kolektívnych ochranných známok Spoločenstva patriacich do pôsobnosti článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 spočíva v odlíšení tovarov a služieb označených týmito ochrannými známkami na základe subjektu, ktorý je ich majiteľom, a nie na základe ich zemepisného pôvodu.

47. Tvrdenie, ktoré žalobkyňa vyvodzuje z rozsudku Bundesgerichtshofu (Najvyšší súd Spolkovej republiky Nemecko) z 30. novembra 1995 [vec I ZB 32/93, uverejnená v roku 1996, GRUR 270, 271 (MADEIRA)], ktorý rozhodol, že kolektívna ochranná známka garantuje, že tovary pochádzajú od podniku, ktorý má sídlo v oblasti zemepisného pôvodu, a ktorý je oprávnený používať kolektívnu ochrannú známku, sa musí zamietnuť. Tak, ako vyplýva z judikatúry, systém ochranných známok Spoločenstva je autonómnym systémom tvoreným súborom právnych noriem a sledujúcim ciele, ktoré sú preň špecifické, pričom jeho uplatnenie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2007, Trek Bicycle/ÚHVT – Audi (ALLTREK), T‑158/05, EU:T:2007:143, bod 63].

48. Napokon je potrebné zdôrazniť, že ani článok 7 ods. 1 písm. k) nariadenia č. 207/2009, ktorý za určitých podmienok upravuje absolútny dôvod zamietnutia zápisu označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, ak dotknuté označenie obsahuje alebo je tvorené chráneným geografickým označením podľa nariadenia č. 510/2006 doplneného a nahradeného nariadením č. 1151/2012, ani článok 164 toho istého nariadenia, ktorý sa s odkazom na článok 14 nariadenia č. 510/2006 týka vzťahov medzi prihlasovanými ochrannými známkami na jednej strane a chránenými zemepisnými označeniami na druhej strane v zmysle posledného uvedeného nariadenia, nie sú v prejednávanej veci relevantné. V rámci prejednávaného sporu sa totiž žalobkyňa pred orgánmi ÚHVT neodvolávala na chránené zemepisné označenie v zmysle nariadenia č. 510/2006, ale námietkové konanie založila na kolektívnych ochranných známkach Spoločenstva citovaných v bode 6 vyššie a na relatívnych dôvodoch zamietnutia uvedených v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

49. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, rovnako ako ÚHVT a vedľajší účastník konania, že v prípade, ak v rámci námietkového konania sú kolidujúcimi označeniami na jednej strane kolektívne ochranné známky a na druhej strane individuálne ochranné známky, porovnanie tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahujú, sa musí uskutočniť podľa rovnakých kritérií ako v prípade, keď sa posudzuje podobnosť alebo zhodnosť tovarov a služieb označených dvomi individuálnymi ochrannými známkami.

50. Treba preto potvrdiť záver, ku ktorému dospel odvolací senát v prejednávanej veci, tak ako je uvedený v bode 38 vyššie. Je totiž všeobecne známe, že oblečenie a čaj spravidla nevyrábajú rovnaké podniky a ani sa na trh neuvádzajú označené tými istými ochrannými známkami. Nemožno preto dospieť k záveru, že výrobca oblečenia pôsobí zároveň v odvetví výroby alebo predaja čaju. Inými slovami príslušná skupina verejnosti nebude predpokladať, že tovary označené kolidujúcimi označeniami majú rovnaký obchodný pôvod a ani to, že zodpovednosť za ich výrobu prináleží rovnakému podniku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. novembra 2014, Repsol/ÚHVT – Adell Argiles (ELECTROLINERA), T‑308/13, EU:T:2014:965, bod 38]. Okrem toho je zjavné, že dotknuté tovary sa nedopĺňajú a už vôbec si nekonkurujú a že ich distribučné kanály sa líšia.

51. Okrem toho, s ohľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 40 až 47 vyššie, argumentácia žalobkyne, podľa ktorej by možnosť, že by sa verejnosť mohla domnievať, že tovary a služby označené kolidujúcimi označeniami majú rovnaký zemepisný pôvod, mohla predstavovať kritérium, na ktorom by bolo možné založiť konštatovanie o ich podobnosti alebo zhodnosti na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, sa musí zamietnuť.

52. Totiž tak, ako tvrdí ÚHVT, v rovnakej zemepisnej oblasti sa môže vyrábať a dodávať veľmi široký sortiment tovarov a služieb. Okrem toho nič nevylučuje, aby oblasť, ktorej zemepisný názov je zapísaný ako kolektívna ochranná známka Spoločenstva podľa článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, bola zdrojom rôznych surovín, ktoré sa môžu použiť pri výrobe odlišných a rozmanitých tovarov. S ohľadom na tieto konštatovania by extenzívny výklad článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, tak ako ho navrhuje žalobkyňa, viedol v súlade s tvrdením vedľajšieho účastníka konania k tomu, že by sa kolektívnym ochranným známkam zapísaným na základe výnimky z článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 poskytla absolútna ochrana bez ohľadu na tovary označené kolidujúcimi označeniami, a teda v rozpore so samotným znením článku 8 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

53. Uvedené platí rovnako v prípade služieb patriacich do triedy 35 a služieb patriacich do triedy 38. Len samotná možnosť, že by sa priemerný spotrebiteľ mohol domnievať, že dotknuté služby, konkrétne služby v oblasti maloobchodného predaja ponúkané pod ochrannou známkou DARJEELING, súvisia s tovarmi pochádzajúcimi zo zemepisnej oblasti s rovnakým názvom alebo že telekomunikačné služby poskytované pod rovnakou ochrannou známkou súvisia s uvedenou zemepisnou oblasťou alebo že poskytujú údaje o nej, nemôže postačovať na to, aby sa konštatovala podobnosť medzi službami označenými prihlasovanou ochrannou známkou a tovarom označeným skoršími ochrannými známkami.

54. Okrem toho je potrebné zamietnuť tvrdenie žalobkyne založené na zemepisnom zastúpení slovného prvku „darjeeling“ obsiahnutého v prihlasovanej ochrannej známke a súvislosti, ktorú by podobnosť bodiek nad písmenami „j“ a „i“ s čajovými lístkami mohla vytvoriť medzi čajom a tovarmi označenými prihlasovanou ochrannou známkou. Aj za predpokladu, že uvedené bodky by sa skutočne podobali na listy a konkrétnejšie na čajové lístky, a vytvárali by súvislosť medzi čajom a tovarmi označenými prihlasovanou ochrannou známkou, by totiž takéto spojenie nepostačovalo na to, aby viedlo k podobnosti alebo zhodnosti tovarov alebo služieb označených kolidujúcimi označeniami v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

O druhej časti prvého žalobného dôvodu

55. V druhej časti svojho prvého žalobného dôvodu žalobkyňa v zásade odvolaciemu senátu vytýka, že v rámci celkového posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nezohľadnil reálny alebo fiktívny zemepisný pôvod tovarov a služieb označených kolidujúcimi označeniami.

56. Vzhľadom na to, že argumentácia žalobkyne predložená v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu založená na podobnosti tovarov a služieb označených kolidujúcimi označeniami bola zamietnutá a že z tohto dôvodu nie je splnená jedna z dvoch kumulatívnych podmienok uvedených v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že odvolací senát postupoval správne, keď v prejednávanej veci odmietol jeho uplatnenie.

57. Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry celkové posúdenie existencie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami, a najmä podobnosť ochranných známok a tovarov alebo služieb, ktoré sú týmito ochrannými známkami označené. Nižší stupeň podobnosti medzi tovarmi alebo službami označenými kolidujúcimi označeniami teda možno nahradiť vyšším stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a opačne (pozri uznesenia z 27. apríla 2006, L’Oréal/ÚHVT, C‑235/05 P, EU:C:2006:271, bod 35 a citovanú judikatúru, a z 2. októbra 2014, Przedsiębiorstwo Handlowe Medox Lepiarz/ÚHVT, C‑91/14 P, EU:C:2014:2261, bod 23 a citovanú judikatúru).

58. Hoci sa prípadná podobnosť kolidujúcich označení musí zohľadniť v rámci tohto celkového posúdenia, sama osebe nezakladá pravdepodobnosť zámeny medzi týmito označeniami [pozri analogicky rozsudky z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb., EU:C:1998:442, bod 22, a zo 16. októbra 2013, Mundipharma/ÚHVT – AFT Pharmaceuticals (Maxigesic), T‑328/12, EU:T:2013:537, bod 62]. Musí sa totiž konštatovať istý, hoci aj minimálny, stupeň podobnosti medzi dotknutými tovarmi a službami na to, aby veľká podobnosť alebo prípadne zhodnosť kolidujúcich označení mohla s ohľadom na zásadu vzájomnej závislosti skutočností vyvolať pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. V prejednávanej veci však odvolací senát správne konštatoval, že tovary a služby označené kolidujúcimi označeniami sa nepodobajú.

59. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že kolektívnej ochrannej známke nemožno poskytnúť silnejšiu ochranu podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ak sa v rámci celkového posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny konštatuje, že podobnosť tovarov a služieb nie je dostatočná na to, aby mala za následok takúto pravdepodobnosť (pozri v súvislosti s podobnosťou označení analogicky rozsudok F.F.R., už citovaný v bode 36 vyššie, EU:T:2012:645, bod 61). Teda aj keď ide o posúdenie existencie pravdepodobnosti zámeny medzi kolektívnymi ochrannými známkami Spoločenstva a individuálnymi ochrannými známkami Spoločenstva, ani podobnosť kolidujúcich označení nemôže s ohľadom na zásadu vzájomnej závislosti kritérií vyvážiť nedostatok podobnosti medzi tovarom označeným skoršími ochrannými známkami a tovarmi a službami označenými prihlasovanou ochrannou známkou.

60. V prvom rade je s ohľadom na konštatovania uvedené v bodoch 40 až 43 vyššie v súvislosti so základnou funkciou zapísaných kolektívnych ochranných známok patriacich do pôsobnosti článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 potrebné zamietnuť tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého pri posúdení existencie pravdepodobnosti zámeny medzi takýmito kolektívnymi ochrannými známkami Spoločenstva a individuálnymi ochrannými známkami táto pravdepodobnosť nevyplýva z toho, že by sa verejnosť mohla domnievať, že dotknuté tovary a služby pochádzajú od rovnakého podniku alebo prípadne od hospodársky prepojených podnikov, ale z toho, že by si verejnosť mohla myslieť, že tovary alebo služby označené kolidujúcimi označeniami alebo suroviny použité pri ich výrobe môžu mať rovnaký zemepisný pôvod.

61. Okrem toho, aj za predpokladu, že pôvod tovarov alebo služieb označených kolidujúcimi označeniami by mohol byť jedným z faktorov, ktoré sa majú zohľadniť v rámci celkového posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, sa toto ustanovenie neuplatní, tak ako už bolo zdôraznené vyššie, v prípade ak rovnako, ako v prejednávanej veci, nie je splnená niektorá z kumulatívnych podmienok uvedených v tomto ustanovení.

62. Nemožno tiež prijať tvrdenie založené na údajne vysokom stupni rozlišovacej spôsobilosti skorších ochranných známok. Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry je pravdepodobnosť zámeny medzi dvomi kolidujúcimi označeniami tým vyššia, čím je vyššia rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky (rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb., EU:C:1997:528, bod 24; Canon, už citovaný v bode 58 vyššie, EU:C:1998:442, bod 18, a z 18. júla 2013, Specsavers International Healthcare a.i., C‑252/12, Zb., EU:C:2013:497, bod 36). Však aj v prípade, ak by sa v prejednávanej veci vychádzalo z predpokladu, že skoršie ochranné známky získali vysokú rozlišovaciu spôsobilosť, táto skutočnosť by nemohla vyvážiť úplnú absenciu podobnosti tovarov a služieb označených kolidujúcimi ochrannými známkami.

63. Prvý žalobný dôvod preto treba zamietnuť v celom rozsahu.

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009

64. Vo svojom druhom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne konštatoval, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

65. Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 „na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky v zmysle odseku 2 ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná, ak je zhodná alebo podobná so skoršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je skoršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade skoršej ochrannej známky Spoločenstva má táto ochranná známka v Spoločenstve dobré meno a v prípade skoršej národnej ochrannej známky ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno skoršej ochrannej známky“.

66. Totiž, aj keď prvotná funkcia ochrannej známky spočíva v označení pôvodu, každá ochranná známka má tiež autonómnu vlastnú hospodársku hodnotu, ktorá je odlišná od hospodárskej hodnoty tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná. Takto článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 zabezpečuje ochranu známej ochrannej známky voči každej prihláške zhodnej alebo podobnej ochrannej známky, ktorá by mohla ohroziť jej povesť, aj keď tovary, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, nie sú podobné tým, pre ktoré bola skoršia známa ochranná známka zapísaná [rozsudky z 22. marca 2007, Sigla/ÚHVT – Elleni Holding (VIPS), T‑215/03, Zb., EU:T:2007:93, bod 35, a z 8. decembra 2011, Aktieselskabet af 21. november 2001/ÚHVT – Parfums Givenchy (only givenchy), T‑586/10, EU:T:2011:722, bod 58].

67. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že jeho uplatnenie sa viaže na tri podmienky, a to po prvé na zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok, po druhé na existenciu dobrého mena skoršej ochrannej známky uvádzanej na podporu námietky a po tretie na existenciu rizika, že používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno skoršej ochrannej známky. Tieto podmienky sú kumulatívne a nesplnenie jednej z nich postačuje na to, aby sa uvedené ustanovenie neuplatnilo [pozri rozsudok z 12. novembra 2014, Volvo Trademark/ÚHVT – Hebei Aulion Heavy Industries (LOVOL), T‑525/11, EU:T:2014:943, bod 18 a citovanú judikatúru].

68. Okrem toho z článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že ak dôjde k trom zásahom do práv uvedeným v tomto ustanovení, tieto zásahy sú dôsledkom určitého stupňa podobnosti medzi skoršou a neskoršou ochrannou známkou, na základe ktorých si príslušná skupina verejnosti priblíži tieto ochranné známky, t. j. vytvorí si medzi nimi určitú súvislosť, hoci si ich nezamieňa [pozri rozsudok zo 14. decembra 2012, Bimbo/ÚHVT – Grupo Bimbo (GRUPO BIMBO), T‑357/11, EU:T:2012:696, bod 29 a citovanú judikatúru]. Existencia takejto súvislosti vo vedomí príslušnej skupiny verejnosti medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známku je teda nevyhnutnou implicitnou podmienkou pre uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 [pozri rozsudky z 25. mája 2005, Spa Monopole/ÚHVT – Spa‑Finders Travel Arrangements (SPA‑FINDERS), T‑67/04, Zb., EU:T:2005:179, bod 41 a citovanú judikatúru, a z 11. decembra 2014, Coca‑Cola/ÚHVT – Mitico (Master), T‑480/12, Zb., EU:T:2014:1062, bod 26 a citovanú judikatúru].

69. Druhý žalobný dôvod predložený žalobkyňou treba preto preskúmať s prihliadnutím na tieto úvodné pripomienky.

O príslušnej skupine verejnosti

70. Je potrebné zdôrazniť, že na účely uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 predstavuje definícia príslušnej skupiny verejnosti, z rovnakého dôvodu ako v rámci uplatnenia prvého odseku tohto článku, nevyhnutný prvý krok. Práve s ohľadom na túto verejnosť sa musí posúdiť existencia podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami, existencia prípadného dobrého mena skoršej ochrannej známky a napokon existencia súvislosti medzi kolidujúcimi označeniami.

71. Navyše treba pripomenúť, že verejnosť, ktorá sa má zohľadniť na účely posúdenia existencie niektorého zo zásahov uvedených v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, sa mení podľa toho, aký druh zásahu namieta majiteľ skoršej ochrannej známky. Teda príslušnou skupinou verejnosti, na ktorú je potrebné prihliadať v rámci posudzovania, ak ide o neoprávnené využívanie rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky, je priemerný spotrebiteľ tovarov a služieb, pre ktoré sa žiada o zápis neskoršej ochrannej známky (rozsudok z 12. marca 2009, Antartica/ÚHVT, C‑320/07 P, EU:C:2009:146, body 46 až 48). Naopak, pokiaľ ide o poškodenie rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky, verejnosť, ktorá sa má zohľadniť v rámci posúdenia, musia tvoriť priemerní spotrebitelia tovarov alebo služieb, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, ktorí sú riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní (pozri analogicky rozsudok z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C‑252/07, Zb., EU:C:2008:655, bod 35).

72. Vzhľadom na posúdenia uvedené v súvislosti s príslušnou skupinou verejnosti v rámci prieskumu prvého žalobného dôvodu žalobkyne a na skutočnosť, že účastníci konania napadnuté rozhodnutie v tomto bode nespochybňujú, je potrebné konštatovať jednak, že pokiaľ ide o tovar označený skoršími ochrannými známkami, tvorí príslušnú skupinu verejnosti široká verejnosť Únie a jednak, že pokiaľ ide o prihlasovanú ochrannú známku, príslušnou skupinou verejnosti pre tovary patriace do triedy 25 je tiež široká spotrebiteľská verejnosť Únie, zatiaľ čo v prípade služieb patriacich do tried 35 a 38 sa príslušná skupina verejnosti skladá najmä z odborníkov v dotknutých odvetviach.

O podobnosti kolidujúcich označení

73. V prejednávanej veci nie je sporné, tak ako správne zdôraznil odvolací senát, že kolidujúce označenia sú z fonetického hľadiska zhodné a z vizuálneho hľadiska sa výrazne podobajú. Uvedené platí obdobne aj v prípade koncepčného porovnania kolidujúcich označení. Slovný prvok „darjeeling“, ktorý je spoločný v prípade oboch kolidujúcich označení, sa totiž môže vzťahovať na druh čaju Darjeeling a zároveň označovať región s rovnakým názvom v Indii.

O dobrom mene skorších ochranných známok

74. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 nedefinuje koncept dobrého mena. Z judikatúry Súdneho dvora súvisiacej s výkladom článku 5 ods. 2 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), ktorého normatívny obsah je v podstate zhodný s článkom 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, však vyplýva, že na splnenie podmienky týkajúcej sa dobrého mena musí skoršiu ochrannú známku poznať podstatná časť príslušnej skupiny verejnosti v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré označuje (rozsudok TDK, už citovaný v bode 29 vyššie, EU:T:2007:35, bod 48).

75. Je pravda, že Súdny dvor v tomto ohľade rozhodol, že na to, aby sa ochranná známka považovala za známu, sa nevyžaduje, aby ju poznalo konkrétne percento príslušnej verejnosti (pozri rozsudok TDK, už citovaný v bode 29 vyššie, EU:T:2007:35, bod 49 a citovanú judikatúru). V rámci posúdenia dobrého mena skoršej ochrannej známky v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 však treba zohľadniť všetky relevantné okolnosti veci, a to najmä podiel na trhu, ktorý má ochranná známka, intenzitu, geografický rozsah a trvanie jej používania, ako aj výšku investícií vynaložených podnikom na jej propagáciu [pozri rozsudok z 27. septembra 2012, El Corte Inglés/ÚHVT – Pucci International (Emidio Tucci), T‑373/09, EU:T:2012:500, bod 58 a citovanú judikatúru].

76. Ako už bolo pripomenuté v bodoch 33 a 34 vyššie, na označenia, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu dotknutých tovarov alebo služieb, sa po povolení ich zápisu ako kolektívnych ochranných známok Spoločenstva podľa článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a odchylne od jeho článku 7 ods. 1 písm. c) vzťahujú rovnako ako na všetky kolektívne ochranné známky Spoločenstva, ustanovenia uvedeného nariadenia. Každé posúdenie týkajúce sa ochrannej známky Spoločenstva patriacej do pôsobnosti článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 vrátane posúdenia dobrého mena v zmysle článku 8 ods. 5 tohto nariadenia sa preto musí uskutočniť podľa rovnakých kritérií ako sú tie, ktoré sa uplatňujú na individuálne ochranné známky.

77. V prejednávanej veci námietkové oddelenie zamietlo námietku v rozsahu, v akom sa zakladala na článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, keď sa domnievalo, že napriek preukázanému používaniu skorších ochranných známok dokumenty a dôkazné prostriedky predložené žalobkyňou poskytovali len málo informácií o skutočnom rozsahu tohto používania a neboli predložené dostatočné údaje týkajúce sa stupňa známosti skorších ochranných známok u príslušnej skupiny verejnosti. Námietkové oddelenie podrobnejšie konštatovalo, že žalobkyňa nepredložila dostatok dôkazov o objeme predaja, podiele na trhu alebo o intenzite propagácie skorších ochranných známok.

78. Hoci odvolací senát vo svojom stanovisku konštatoval, že dôkazné prostriedky predložené žalobkyňou sa osobitne netýkali skorších ochranných známok, rozhodol, že námietkové oddelenie „mohlo predpokladať, že dobré meno, ktoré má [mal] Darjeeling ako [chránené zemepisné označenie] čaju sa prenieslo na zhodné označenie chránené prostredníctvom kolektívnej ochrannej známky pre zhodné tovary, prinajmenšom pokiaľ ide [šlo] o skoršiu slovnú ochrannú známku.“ Následne zamietol relevantnosť namietanej skutočnosti, že nebolo konkretizované množstvo tovarov označených skoršou ochrannou známkou predávaných v Únii, pričom konštatoval, že čaj Darjeeling sa „predával v [Únii], kde má [mal] okrem iného dobré meno“. Pokiaľ ide konkrétnejšie o skoršiu obrazovú ochrannú známku, odvolací senát spresnil, že „pretože dôkazné prostriedky poukazovali predovšetkým na slovný prvok Darjeeling“, skutočnosť, že sa skoršia obrazová ochranná známka používala v Únii „nestačila na to, aby sa dospelo k záveru, že mala dobré meno“. Napokon pred pokračovaním v analýze na účely uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 odvolací senát v bode 24 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „v každom prípade, aj ak by sa preukázalo dobré meno skorších ochranných známok, [neboli] splnené ďalšie podmienky článku 8 ods. 5 [nariadenia č. 207/2009]“.

79. S ohľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že čo sa týka otázky, či skoršie ochranné známky mali alebo nemali dobré meno v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, nie je formulácia napadnutého rozhodnutia prinajmenšom celkom jednoznačná. Jediná veta v tejto časti napadnutého rozhodnutia, ktorá nie je poznačená takouto nejednoznačnosťou, je veta citovaná v bode 78 vyššie a vychádzajúca z bodu 24 napadnutého rozhodnutia. Z tejto vety vyplýva, že odvolací senát s konečnou platnosťou nerozhodol o existencii dobrého mena skorších ochranných známok. V rámci odpovede na otázku na pojednávaní týkajúcu sa tejto skutočnosti ÚHVT pripustil, že v tomto ohľade sa s konečnou platnosťou nerozhodlo.

80. Napriek tomu, s ohľadom na to, že odvolací senát pokračoval vo svojej analýze na účely uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, je potrebné konštatovať, že táto analýza bola založená na hypotetickej domnienke, že dobré meno skorších ochranných známok bolo preukázané.

81. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že dobré meno skoršej alebo skorších ochranných známok, ktoré tvorí jednu z kumulatívnych podmienok uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, a najmä jeho intenzita, patria medzi faktory, ktoré sa musia zohľadniť jednak pri posúdení existencie súvislosti v povedomí verejnosti medzi skoršími ochrannými známkami a prihlasovanou ochrannou známkou, a jednak pri posúdení rizika, že dôjde k niektorému z troch zásahov uvedených v tomto ustanovení (pozri analogicky rozsudky Intel Corporation, už citovaný v bode 71 vyššie, EU:C:2008:655, bod 42, a Specsavers International Healthcare a.i., už citovaný v bode 62 vyššie, EU:C:2013:497, bod 39 a citovanú judikatúru).

82. Z tejto judikatúry vyplýva, že posúdenie dobrého mena skoršej alebo skorších ochranných známok predstavuje nevyhnutnú etapu v rámci posúdenia uplatniteľnosti článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. V dôsledku toho si uplatnenie uvedeného článku nevyhnutne vyžaduje prijatie konečného rozhodnutia jednak o existencii alebo neexistencii takéhoto dobrého mena, čo v zásade vylučuje, aby sa analýza týkajúca sa prípadného uplatnenia tohto článku uskutočnila na základe vágneho predpokladu, teda predpokladu, ktorý sa nezakladá na potvrdení dobrého mena s určitou intenzitou.

83. Je však potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci odvolací senát nevyslovil takýto vágny predpoklad. Priamo zo znenia bodu 24 napadnutého rozhodnutia citovaného v bode 78 vyššie totiž priamo vyplýva, že odvolací senát vychádzal z hypotetickej domnienky, že skoršie ochranné známky mali dobré meno s konkrétnou intenzitou, a to takou, ktorá zodpovedá intenzite, ktorú sa žalobkyňa snažila preukázať pred príslušnými orgánmi ÚHVT.

84. Pred týmito orgánmi sa žalobkyňa snažila o preukázanie dobrého mena s obzvlášť vysokou intenzitou. V tomto ohľade je príznačné, že v pripomienkach predložených na podporu svojej námietky žalobkyňa tvrdila, a zároveň predložila rôzne dôkazné prostriedky, že čaj Darjeeling sa považoval za „šampanské medzi čajmi“, a že „DARJEELING má [mal] už 150 rokov výnimočné dobré meno ako čaj najvyššej kvality“.

85. Treba preto konštatovať, že odvolací senát pre potreby svojej ďalšej analýzy vychádzal z hypotetickej domnienky, že skoršie ochranné známky mali dobré meno na území Únie a že intenzita tohto dobrého mena bola výnimočná.

86. Ostáva preto preskúmať závery, ktoré odvolací senát prijal na základe tejto hypotetickej domnienky na účely uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, konkrétne na jednej strane posúdenie existencie súvislosti medzi kolidujúcimi označeniami vo vedomí príslušnej skupiny verejnosti a na druhej strane posúdenie existencie niektorého z troch rizík uvedených v predmetnom článku.

O existencii súvislosti vo vedomí verejnosti

87. Podľa judikatúry sa súvislosť medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známkou musí posúdiť z celkového hľadiska s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci, ku ktorým patrí stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, povaha tovarov alebo služieb označených kolidujúcimi ochrannými známkami, vrátane stupňa blízkosti alebo rozdielnosti týchto tovarov alebo služieb, ako aj príslušnú skupinu verejnosti, intenzitu dobrého mena skoršej ochrannej známky, vlastný alebo používaním nadobudnutý stupeň rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky a existenciu pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní verejnosti [uznesenie z 30. apríla 2009, Japan Tobacco/ÚHVT, C‑136/08 P, EU:C:2009:282, bod 26; rozsudky Intel Corporation, už citovaný v bode 71 vyššie, EU:C:2008:655, bod 42, a zo 6. júla 2012, Jackson International/ÚHVT – Royal Shakespeare (ROYAL SHAKESPEARE), T‑60/10, EU:T:2012:348, bod 21].

88. V prípade, že takáto súvislosť v povedomí verejnosti neexistuje, používanie neskoršej ochrannej známky nemôže neprávom využívať rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky, alebo ich poškodiť (pozri uznesenie Japan Tobacco/ÚHVT, už citované v bode 87 vyššie, EU:C:2009:282, bod 27 a citovanú judikatúru).

89. Hoci sa v prejednávanej veci v napadnutom rozhodnutí uvádza, že tri zásahy stanovené v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 „sú dôsledkom určitého stupňa podobnosti medzi skoršou a neskoršou ochrannou známkou, na základe ktorého si dotknutá verejnosť tieto dve ochranné známky priblíži, teda si medzi nimi vytvorí súvislosť“, existenciou takejto súvislosti sa nezaoberá nijaká analýza.

90. ÚHVT vo svojej žalobnej odpovedi tvrdí, že odvolací senát existenciu takejto súvislosti implicitne odmietol. V tomto ohľade odkazuje na body 29 a 36 napadnutého rozhodnutia. Odvolací senát v nich na jednej strane konštatoval, že s ohľadom na významné rozdiely, ktoré sa zistili medzi tovarmi a službami označenými kolidujúcimi označeniami by spotrebitelia nepredpokladali, že existuje čo i len najmenšia súvislosť medzi výrobcami čaju a spoločnosťou vedľajšieho účastníka konania a na druhej strane, že vzhľadom na skutočnosť, že tovary a služby označené prihlasovanou ochrannou známkou sa z obchodného hľadiska úplne líšili od tovarov žalobkyne, bolo „nepravdepodobné, že si príslušná skupina verejnosti vytvorí empirickú súvislosť“ medzi ochrannými známkami.

91. Je však potrebné zdôrazniť, že s ohľadom na judikatúru citovanú v bode 88 vyššie, ak by odvolací senát skutočne konštatoval, že medzi kolidujúcimi označeniami nebolo možné stanoviť súvislosť, takýto záver by postačoval pre vylúčenie uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Odvolací senát však vo svojej analýze pokračoval s cieľom posúdiť existenciu niektorého z troch rizík uvedených v tomto článku.

92. Vzhľadom na nejednoznačnosť, ktorou sa v tomto ohľade vyznačuje napadnuté rozhodnutie a na skutočnosť, že odvolací senát napriek všetkému pokračoval vo svojom preskúmaní, je teda potrebné konštatovať, že pokiaľ ide o existenciu alebo neexistenciou súvislosti v zmysle vyššie uvedenej judikatúry, postupoval odvolací senát rovnako ako v prípade posúdenia existencie alebo neexistencie prípadného dobrého mena skorších ochranných známok, a to znamená, že vo svojej analýze pokračoval bez toho, aby s konečnou platnosťou rozhodol o existencii alebo neexistencii súvislosti medzi kolidujúcimi označeniami, avšak na základe hypotetickej domnienky, že uvedenú súvislosť bolo možné zistiť.

93. Pred preskúmaním napadnutého rozhodnutia s ohľadom na poslednú podmienku pre uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, teda posúdením existencie niektorého z troch rizík uvedených v tomto ustanovení, treba zhrnúť vyššie uvedené úvahy a zároveň pripomenúť, že odvolací senát vykonal svoju analýzu na účely uplatnenia uvedeného ustanovenia vychádzajúc z dvoch hypotetických domnienok, prvej, že skoršie ochranné známky mali dobré meno, ktorého intenzita bola taká, akú mu pripísala žalobkyňa, teda výnimočná a druhej, že bolo možné, že si príslušná skupina verejnosti vytvorí spojitosť medzi kolidujúcimi označeniami.

O rizikách uvedených v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009

94. Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 rozlišuje tri rôzne riziká, konkrétne že neoprávnené používanie prihlasovanej ochrannej známky, po prvé môže narušiť rozlišovaciu spôsobilosti skoršej ochrannej známky, po druhé môže narušiť dobré meno skoršej ochrannej známky alebo po tretie môže neprávom využívať rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky. S ohľadom na znenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 pre uplatnenie tohto ustanovenia stačí, aby existoval jeden z druhov vyššie uvedených rizík (rozsudok VIPS, už citovaný v bode 66 vyššie, EU:T:2007:93, bod 36).

95. Ako už bolo pripomenuté v bode 71 vyššie, existencia rizika, že dôjde k zásahom do práv spočívajúcim v poškodení rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky, sa musí posúdiť z pohľadu priemerného spotrebiteľa tovarov alebo služieb, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. Na druhej strane existencia zásahu do práv vyplývajúceho z neoprávneného využívania rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky v rozsahu, v akom je zakázané získavať prospech z používania tejto ochrannej známky majiteľom neskoršej ochrannej známky, sa musí posúdiť z pohľadu priemerného spotrebiteľa tovarov alebo služieb, pre ktoré sa žiada o zápis neskoršej ochrannej známky, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný.

96. Okrem toho, aj keď existencia súvislosti v povedomí verejnosti medzi kolidujúcimi označeniami predstavuje nevyhnutnú podmienku pre uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, sama osebe nestačí na to, aby sa konštatovala existencia niektorého z troch rizík uvedených v tomto ustanovení (pozri rozsudok ROYAL SHAKESPEARE, už citovaný v bode 87 vyššie, EU:T:2012:348, bod 20 a citovanú judikatúru). To znamená, že existencia súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami nezbavuje majiteľa skoršej ochrannej známky povinnosti preukázať existenciu skutočného a bezprostredného zásahu do svojej ochrannej známky v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 alebo že existuje vážne riziko, že by k takému zásahu mohlo v budúcnosti dôjsť (pozri analogicky rozsudok Intel Corporation, už citovaný v bode 71 vyššie, EU:C:2008:655, bod 71).

97. Z judikatúry totiž vyplýva, že cieľom článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 nie je zabrániť zápisu akejkoľvek ochrannej známky, ktorá je zhodná alebo podobná so známou ochrannou známkou. Cieľom tohto ustanovenia je najmä umožniť majiteľovi skoršej známej národnej ochrannej známky alebo skoršej známej ochrannej známky Spoločenstva namietať proti zápisu ochranných známok, ktoré by mohli poškodiť dobré meno alebo rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky alebo toto dobré meno alebo rozlišovaciu spôsobilosť neprávom využívať. V tomto ohľade treba spresniť, že majiteľ skoršej ochrannej známky nie je povinný preukázať existenciu skutočného a bezprostredného zásahu do svojej ochrannej známky. Musí však uviesť skutočnosti, na základe ktorých možno jednoznačne v budúcnosti predpokladať nielen hypotetické riziko neoprávneného využívania alebo poškodenia (pozri rozsudok VIPS, už citovaný v bode 66 vyššie, EU:T:2007:93, bod 46 a citovanú judikatúru). Takýto záver možno prijať najmä na základe logických úvah vyplývajúcich z analýzy pravdepodobnosti a pri zohľadnení obvyklých postupov v relevantnom obchodnom odvetví a tiež všetkých okolností prejednávanej veci [rozsudky z 10. mája 2012, Rubinstein a L’Oréal/ÚHVT, C‑100/11 P, Zb., EU:C:2012:285, bod 95, a z 9. apríla 2014, EI du Pont de Nemours/ÚHVT – Zueco Ruiz (ZYTeL), T‑288/12, EU:T:2014:196, bod 59].

98. Posúdenie, či odvolací senát správne rozhodol, že v prejednávanej veci nemožno konštatovať existenciu žiadneho z troch rizík uvedených v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, treba uskutočniť s ohľadom na tieto úvahy.

– O poškodení rozlišovacej spôsobilosti skorších ochranných známok

99. K poškodeniu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, označovanému tiež výrazmi „zníženie“, „spotrebovanie“ alebo „rušenie“ dochádza oslabením spôsobilosti tejto ochrannej známky identifikovať tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná, keďže používanie zhodného alebo podobného označenia treťou osobou ma za následok rozptýlenie identity ochrannej známky a jej vplyvu na vnímanie verejnosti. O takýto prípad ide najmä vtedy, ak ochranná známka, ktorá vyvolávala priamu súvislosť s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná, nie je viac spôsobilá vyvolať takúto súvislosť (pozri rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a.i., C‑487/07, Zb., EU:C:2009:378, bod 39 a citovanú judikatúru).

100. Podľa judikatúry si dôkaz o tom, že používanie prihlasovanej ochrannej známky je alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky, vyžaduje, aby sa preukázala zmena v hospodárskom správaní priemerného spotrebiteľa tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná skoršia ochranná známka v dôsledku používania neskoršej ochrannej známky, alebo aby sa preukázalo vážne riziko, že by k takej zmene budúcnosti dôjde (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2013, Environmental Manufacturing/ÚHVT, C‑383/12 P, Zb., EU:C:2013:741, bod 34 a citovanú judikatúru).

101. Ako zdôraznil aj Súdny dvor, pojem „zmena hospodárskeho správania priemerného spotrebiteľa“ je podmienkou objektívnej povahy. Túto zmenu nemožno odvodiť len z takej subjektívnej skutočnosti, akou je vnímanie spotrebiteľov. Samotná skutočnosť, že spotrebitelia postrehnú prítomnosť nového označenia podobného skoršiemu, nestačí na preukázanie existencie poškodenia alebo nebezpečenstva poškodenia rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 (rozsudok Environmental Manufacturing/ÚHVT, už citovaný v bode 100 vyššie, EU:C:2013:741, bod 37).

102. Nariadenie č. 207/2009 a judikatúra od majiteľa skoršej ochrannej známky nevyžadujú, aby predložil dôkazy o skutočnom poškodení, ale rovnako pripúšťajú vážne nebezpečenstvo takého poškodenia pri použití logickej dedukcie (rozsudok Environmental Manufacturing/ÚHVT, už citovaný v bode 100 vyššie, EU:C:2013:741, bod 42). Takéto dedukcie sa však nemôžu zakladať len na jednoduchých domnienkach, ale musia vyplývať z analýzy pravdepodobností, ktorá zohľadňuje obvyklé postupy v príslušnom obchodnom odvetví, ako aj všetky ostatné okolnosti daného prípadu (rozsudok Environmental Manufacturing/ÚHVT, už citovaný v bode 100 vyššie, EU:C:2013:741, bod 43). Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že poukázaním na vyššie uvedený pojem tento jasne vyjadril nevyhnutnosť vyžadovať vyššiu mieru dokazovania, aby bolo možné konštatovať poškodenie alebo nebezpečenstvo poškodenia rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia (rozsudok Environmental Manufacturing/ÚHVT, už citovaný v bode 100 vyššie, EU:C:2013:741, bod 40).

103. V prejednávanej veci odvolací senát vylúčil riziko poškodenia rozlišovacej spôsobilosti skorších ochranných známok, keď zohľadnil skutočnosť, že tovary a služby označené prihlasovanou ochrannou známkou boli úplne odlišné od tovarov označených skoršími ochrannými známkami a keď uviedol, že riziko, na ktoré poukázala namietateľka, sa javilo ako výlučne hypotetické. Okrem toho zdôraznil, že keďže pojem „darjeeling“ je výlučne zemepisným názvom, príslušná skupina verejnosti by nebola prekvapená, že sa môže používať v rôznych sektoroch trhu odlišnými podnikmi, aj keď ide o chránené zemepisné označenie čaju.

104. Žalobkyňa poukazuje na judikatúru vo veci Environmental Manufacturing, už citovanú v bod e 100 vyššie (EU:C:2013:741) a domnieva sa, že existuje prinajmenšom vážne riziko, že v budúcnosti dôjde k zmene hospodárskeho správania priemerného spotrebiteľa. V tomto ohľade tvrdí, že pretože tovary označené prihlasovanou ochrannou známkou nepochádzajú z oblasti Darjeeling (India), bude priemerný spotrebiteľ obozretný nielen pokiaľ ide o ich pôvod, ale tiež v súvislosti s pôvodom čaju, ktorý mu je ponúkaný ako čaj Darjeeling. Podľa žalobkyne teda používanie prihlasovanej ochrannej známky vedľajším účastníkom konania môže vážne narušiť dobré meno a osobitosť zemepisného označenia „Darjeeling“ a tiež jeho schopnosť spĺňať základnú funkciu, ktorou je garantovať spotrebiteľovi zemepisný pôvod čajového tovaru, ktorý mu je ponúkaný označený kolektívnymi ochrannými známkami Spoločenstva.

105. ÚHVT a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

106. Zhodne s vedľajším účastníkom konania a ÚHVT treba konštatovať, že argumentácia žalobkyne nestačí pre konštatovanie vážneho rizika poškodenia rozlišovacej spôsobilosti skorších ochranných známok v zmysle súčasnej judikatúry Súdneho dvora, ktoré tak, ako bolo uvedené v bode 102 vyššie, vyžaduje pre pripustenie takéhoto rizika vyšší stupeň dokazovania. Konkrétne žiadne z tvrdení žalobkyne neumožňuje vzhľadom na obvyklé postupy v relevantných obchodných odvetviach v prejednávanej veci vysloviť záver o vážnom riziku zmeny v hospodárskom správaní priemerného spotrebiteľa.

107. Ako totiž vyplýva z napadnutého rozhodnutia a s ohľadom na úplnú absenciu podobnosti medzi tovarmi a službami označenými kolidujúcimi označeniami sa riziko namietané žalobkyňou javí výlučne hypotetické.

108. V tomto ohľade z judikatúry vyplýva, že zápis skorších ochranných známok ako kolektívnych ochranných známok nemôže sám osebe zakladať domnienku o existencii priemernej rozlišovacej spôsobilosti (uznesenie z 21. marca 2013, Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi/ÚHVT, C‑393/12 P, EU:C:2013:207, bod 36, a rozsudok HELLIM, už citovaný v bode 42 vyššie, EU:T:2012:292, bod 52).

109. Tak, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, slovný prvok „darjeeling“, ktorý je jediným prvkom skoršej slovnej ochrannej známky a ktorý je súčasťou skoršej obrazovej ochrannej známky, je zemepisným názvom. Bez ohľadu na otázku, či má uvedený slovný prvok z tohto dôvodu osobitnú rozlišovaciu spôsobilosť (pozri analogicky uznesenie Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi/ÚHVT, už citované v bode 108 vyššie, EU:C:2013:207, bod 33), treba pripomenúť, že článok 66 ods. 2 druhá veta nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že kolektívna ochranná známka zapísaná na základe tohto posledného uvedeného ustanovenia neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe, aby v obchodnom styku používala takéto znaky alebo označenia, za predpokladu, že ich bude používať v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode a že takúto ochrannú známku najmä nemožno uplatňovať voči tretej osobe, ktorá je oprávnená používať zemepisný názov.

110. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že v prípade, ak neexistujú skutočnosti, ktoré by zakladali vážne riziko zmeny v hospodárskom správaní priemerného spotrebiteľa, nemožno vysloviť záver o riziku zásahu do rozlišovacej spôsobilosti skorších ochranných známok len preto, že kolidujúce označenia sa podobajú, a to najmä z dôvodu, že v prejednávanej veci nie je vylúčená možnosť, aby sa slovný prvok „darjeeling“ používal aj pre iné ako túto ochrannú známku tak, ako vyplýva z článku 66 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 207/2009 [pozri analogicky rozsudok z 30. januára 2008, Japan Tobacco/ÚHVT – Torrefacção Camelo (CAMELO), T‑128/06, EU:T:2008:22, bod 58 a citovanú judikatúru]. Odvolací senát teda správne konštatoval, že príslušná skupina verejnosti by nebola prekvapená, že by slovný prvok „darjeeling“ mohol byť použitý v rôznych sektoroch trhu odlišnými podnikmi, a preto odmietol existenciu rizika poškodenia rozlišovacej spôsobilosti skorších ochranných známok. V tejto súvislosti tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého by priemerný spotrebiteľ nikdy nebol konfrontovaný s možnosťou, že by tovar alebo služby, ktoré sú mu ponúkané pod ochrannou známkou DARJEELING, nijako nesúviseli s Darjeeling, sa musí zamietnuť, pretože nebol predložený nijaký dôkaz na podporu týchto tvrdení.

111. Ďalej platí, tak ako zdôrazňuje ÚHVT, že medzi zemepisným názvom „Darjeeling“ a čajom Darjeeling existuje výnimočná súvislosť, ktorá nie je prítomná v prípade vzťahu medzi uvedeným názvom a tovarmi a službami označenými ochrannými známkami. Žalobkyňa totiž neuvádza nijakú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že dotknuté zemepisné označenie z pohľadu dotknutých kruhov bezprostredne súvisí s tovarmi alebo službami označenými prihlasovanou ochrannou známkou alebo že tento názov by mohli používať dotknuté podniky ako údaj o ich zemepisnom pôvode [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, Zb., EU:C:1999:230, prvý bod výroku; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas v spojených veciach Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, Zb., EU:C:1998:198, body 36 a 46, a rozsudok z 15. októbra 2003, Nordmilch/ÚHVT (OLDENBURGER), T‑295/01, Zb., EU:T:2003:267, bod 33]. V tomto ohľade samotné tvrdenie uvádzané žalobkyňou, podľa ktorého je India krajinou, kde sa vyrába oblečenie, nestačí ako dôkaz o osobitnej súvislosti. Je teda málo pravdepodobné, že by sa príslušná skupina verejnosti mohla domnievať, že tovary a služby označené prihlasovanou ochrannou známkou pochádzajú z oblasti Darjeeling a ešte nepravdepodobnejšie, že v prípade konštatovania, že nejde o takýto prípad, by pochybovala o pôvode tovarov označených skoršími ochrannými známkami, čo by podľa žalobkyne viedlo k zmene v hospodárskom správaní priemerného spotrebiteľa v zmysle judikatúry citovanej v bode 100 vyššie.

112. V každom prípade, aj za predpokladu, ako tvrdí žalobkyňa, že by skoršia slovná ochranná známka mala silnú rozlišovaciu spôsobilosť vyplývajúcu z jej údajne výnimočného dobrého mena, hypotetická domnienka, na ktorej je okrem iného založené napadnuté rozhodnutie (pozri bod 83 vyššie), žalobkyňa neuvádza nijakú skutočnosť, ktorá by zakladala skutočné riziko zmeny v hospodárskom správaní priemerného spotrebiteľa v zmysle judikatúry uvedenej v bode 100 vyššie.

113. Treba preto potvrdiť záver odvolacieho senátu týkajúci sa neexistencie rizika poškodenia rozlišovacej spôsobilosti skorších ochranných známok.

– O poškodení dobrého mena skorších ochranných známok

114. K poškodeniu dobrého mena ochrannej známky, označovaného tiež výrazmi „oslabenie“ alebo „zhoršenie“, dochádza vtedy, keď tovary alebo služby, pre ktoré tretia osoba používa zhodné alebo podobné označenie, môžu byť vnímané verejnosťou tak, že sa zníži atraktívnosť ochrannej známky. Riziko takého poškodenia môže vyplývať predovšetkým zo skutočnosti, že tovary alebo služby ponúkané treťou osobou majú znaky alebo vlastnosť, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na povesť ochrannej známky (rozsudok L’Oréal a.i., už citovaný v bode 99 vyššie, EU:C:2009:378, bod 40).

115. V prejednávanej veci odvolací senát konštatoval, že žalobkyňa neuviedla nijaké tvrdenie týkajúce sa poškodenia, ktoré by prípadne mohlo byť spôsobené dobrému menu skorších ochranných známok a že celkový dojem vyvolávaný oblečením a službami označenými prihlasovanou ochrannou známkou nebol negatívny.

116. Žalobkyňa sa v tomto ohľade uspokojuje s poukazom na údajné „parazitné“ správanie vedľajšieho účastníka konania, ktoré by mohlo znížiť atraktivitu skoršej ochrannej známky ako zemepisného označenia, pretože ak by sa iné tovary a služby ako čaj ponúkali pod rovnakou ochrannou známkou, skoršia ochranná známka by už nemohla slúžiť ako jedinečné zemepisného označenia čaju. Okrem toho poukazuje na grafické znázornenie prihlasovanej ochrannej známky a osobitne na bodky vo forme čajových listov nad písmenami „j“ a „i“.

117. ÚHVT a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

118. Treba konštatovať, že žalobkyňa neuvádza nijaké osobitné tvrdenie, ktoré by preukazovalo skutočné riziko, že by používanie prihlasovanej ochrannej známky mohlo poškodiť dobré meno skorších ochranných známok v zmysle judikatúry citovanej v bode 114 vyššie. V tomto ohľade nepoukázala na nijaké znaky alebo vlastnosti tovarov alebo služieb označených prihlasovanou ochrannou známkou, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na obraz skorších ochranných známok.

119. Okrem toho, ako zdôraznil aj odvolací senát, žiadna iná skutočnosť uvedená v spise neumožňuje prijať záver, že celkový dojem vyvolávaný tovarmi a službami označenými prihlasovanou ochrannou známkou je negatívny. Navyše tak, ako zdôrazňuje ÚHVT vo svojej žalobnej odpovedi, neexistuje rozpor medzi povahou a spôsobmi používania čaju a tovarov alebo služieb označených prihlasovanou ochrannou známkou, ktorý by mohol mať za následok, že obraz skorších ochranných známok by mohol byť narušený v dôsledku používania prihlasovanej ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudok CAMELO, už citovaný v bode 110 vyššie, EU:T:2008:22, bod 62).

120. V prvom rade, s ohľadom na konštatovania uvedené v bode 111 vyššie, jediná súvislosť, ktorá existuje medzi zemepisnou oblasťou Darjeeling a kategóriou tovarov označených skoršími ochrannými známkami, a absencia takejto súvislosti medzi tovarmi a službami označenými prihlasovanou ochrannou známkou a uvedenou oblasťou posilňujú hypotetickú povahu rizika zníženia atraktivity skorších ochranných známok.

121. Tieto konštatovania nespochybňuje tvrdenie žalobkyne založené na grafickom znázornení písmen „j“ a „i“ v prihlasovanej ochrannej známke. Aj za predpokladu, že sa bodky nad uvedenými písmenami skutočne podobajú na listy a konkrétnejšie na čajové listy a že by sa vo vedomí verejnosti mohla vytvoriť súvislosť medzi kolidujúcimi označeniami, v zmysle judikatúry citovanej v bode 96 vyššie by takáto súvislosť sama osebe nepostačovala na to, aby bolo možné vysloviť záver o existencii niektorého z rizík uvedených v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

122. Je preto potrebné konštatovať, že odvolací senát správne posúdil, že neexistovalo riziko, že by používanie ochrannej známky ohrozilo dobré meno skorších ochranných známok, aj keby sa v zmysle hypotetickej domnienky, na ktorej je napadnuté rozhodnutie založené, považovalo za výnimočné.

– O neoprávnenom využívaní rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skorších ochranných známok

123. Pojem „neoprávnene získaný prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky“, označovaný tiež výrazmi „parazitovanie“ a „free‑riding“ sa neviaže k ujme spôsobenej ochrannej známke, ale k výhode získanej treťou osobou používaním zhodného alebo podobného označenia. Tento pojem zahŕňa najmä prípad, keď vďaka preneseniu povesti ochrannej známky alebo vlastností ňou vytvorených na tovary označené zhodným alebo podobným označením dochádza k zjavnému využívaniu ochrannej známky, ktorá má dobré meno (pozri analogicky rozsudok L’Oréal a.i., už citovaný v bode 99 vyššie, EU:C:2009:378, bod 41). Neoprávnená povaha prospechu získaného za takýchto okolností by vyplývala z využívania obchodného úsilia, ktoré vynaložil majiteľ skoršej ochrannej známky na vytvorenie a zachovanie povesti tejto ochrannej známky bez poskytnutia finančnej náhrady a bez toho, aby v tomto smere musel vynaložiť vlastné úsilie (pozri rozsudok ROYAL SHAKESPEARE, už citovaný v bode 87 vyššie, EU:T:2012:348, bod 56 a citovanú judikatúru).

124. Podľa citovanej judikatúry a na rozdiel od pravdepodobnosti zámeny uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 totiž riziko, že používanie prihlasovanej ochrannej známky bez riadneho dôvodu umožní neprávom využívať rozlišovaciu spôsobilosť a dobré meno skoršej ochrannej známky, existuje v tom prípade, ak spotrebiteľ, ktorý si nemusí nevyhnutne zameniť pôvod tovarov alebo služieb označených kolidujúcimi ochrannými známkami, považuje tovary alebo služby prihlasovateľa za osobitne atraktívne len z toho dôvodu, že sú označené ochrannou známkou, ktorá je zhodná alebo podobná skoršej ochrannej známke s dobrým menom. Uvedené si vyžaduje dôkaz o súvislosti medzi prihlasovanou ochrannou známkou s pozitívnymi vlastnosťami skoršej zhodnej alebo podobnej ochrannej známky, ktoré by mohli mať za následok zjavné využívanie alebo parazitizmus prihlasovanej ochrannej známky (pozri rozsudok CAMELO, už citovaný v bode 110 vyššie, EU:T:2008:22, bod 65 a citovanú judikatúru).

125. S cieľom určiť, či sa používaním označenia neprávom využíva rozlišovacia spôsobilosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky je potrebné uskutočniť celkové posúdenie, ktoré zohľadňuje všetky relevantné faktory daného prípadu, medzi ktoré patrí najmä intenzita dobrého mena a stupeň rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, miera podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, ako aj povaha a stupeň príbuznosti dotknutých tovarov alebo služieb. Pokiaľ ide o intenzitu dobrého mena a stupeň rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, Súdny dvor už rozhodol, že čím je rozlišovacia spôsobilosť a dobré meno skoršej ochrannej známky výraznejšie, tým jednoduchšie bude konštatovať existenciu zásahu (pozri analogicky rozsudok Specsavers International Healthcare a.i., už citovaný v bode 62 vyššie, EU:C:2013:497, bod 39 a citovanú judikatúru). Z judikatúry tiež vyplýva, že čím viac označenie bezprostredne a intenzívne pripomína ochrannú známku, tým je vyššie riziko, že súčasné alebo budúce používanie označenia bude neprávom využívať rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno ochrannej známky (pozri rozsudky GRUPO BIMBO, už citovaný v bode 68 vyššie, EU:T:2012:696, bod 43 a citovanú judikatúru, a ROYAL SHAKESPEARE, už citovaný v bode 87 vyššie, EU:T:2012:348, bod 54 a citovanú judikatúru).

126. V prejednávanej veci odvolací senát odmietol riziko neoprávneného prospechu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skorších ochranných známok prostredníctvom používania prihlasovanej ochrannej známky. Zastával názor, že s ohľadom na úplnú absenciu podobnosti tovarov a služieb označených kolidujúcimi označeniami by spotrebitelia neočakávali, že existuje čo i len najmenší vzťah medzi výrobcami čaju a spoločnosťou, ktorá žiada o zápis ochrannej známky, ktorá ponúka oblečenie a príbuzné služby. Z uvedeného vyvodil, že žalobkyňa nepreukázala, v čom by značka oblečenia mala byť spájaná so známou ochrannou známkou čaju vysokej kvality, keďže v odvetví módy závisí luxusný dojem od iných podmienok a faktorov ako v odvetví čaju. Uvedené platilo rovnako aj v prípade služieb označených prihlasovanou ochrannou známkou a patriacich do tried 36 a 38, ktoré v zmysle napadnutého rozhodnutia neboli typicky ponúkané v súvislosti s oblečením.

127. Žalobkyňa namieta prenos povesti sprostredkovanej zemepisným označením Darjeeling do vlastných obchodných záujmov vedľajšieho účastníka konania, ktorý bude mať prospech z atraktívnosti tejto povesti a skorších ochranných známok, ich dobrého mena a prestíže, ako aj z neprehliadnuteľnej povesti sprostredkovanej ochrannou známkou DARJEELING.

128. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že neexistuje dôvod na to, aby vedľajší účastník konania používal zemepisné označenie „Darjeeling“ pre tovary a služby, ktoré nepochádzajú z oblasti Darjeeling, a ktoré s touto oblasťou nič nespája. Napokon uvádza, že jediný dôvod, prečo by si francúzska spoločnosť, ktorá je vedľajším účastníkom konania, zvolila indický názov, akým je Darjeeling, je ten, že tento názov je známy a má v Únii dobré meno.

129. ÚHVT namieta, že žalobkyňa nemôže riziko neoprávneného prospechu automaticky zakladať na používaní prihlasovanej ochrannej známky vzhľadom na dobré meno skorších označení a ich výraznú podobnosť. ÚHVT zastáva názor, že žalobkyňa neuviedla tvrdenia, ktorými by vysvetlila, ako by povesť skoršej ochrannej známky mohla byť prenesená na namietanú ochrannú známku a neoznačila ani osobitné pozitívne vlastnosti spájané s touto ochrannou známkou.

130. ÚHVT sa navyše domnieva, že takéto prenesenie povesti nemožno v prejednávanej veci predvídať, keďže vzhľadom na veľké odlišnosti, ktoré existujú medzi tovarmi a službami označenými kolidujúcimi označeniami, by spotrebitelia neočakávali, že existuje čo i len najmenší vzťah medzi výrobcami čaju a vedľajším účastníkom konania, pričom pojem luxus sa v oboch dotknutých odvetviach, teda v odvetví módy a odvetví čaju, vytvára odlišným spôsobom.

131. ÚHVT napokon konštatuje, že tvrdenie žalobkyne vychádzajúce z údajného zámeru vedľajšieho účastníka konania využiť dobré meno skoršej ochrannej známky nič nedokazuje, keďže používanie slovného prvku „darjeeling“, ktorý je zemepisným názvom, vedľajším účastníkom konania je v zásade oprávnené.

132. Vedľajší účastník konania za seba v zásade uvádza, že odvolací senát svoje odôvodnenie týkajúce sa neexistencie skutočného rizika neoprávneného využívania dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky alebo ochranných známok správne založil na významných odlišnostiach, ktoré existujú medzi dotknutými tovarmi a službami v prejednávanej veci, a na tom, že nie je splnená ani jedna z podmienok článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

133. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, ako už bolo pripomenuté v bode 123 vyššie, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem „neoprávnene získaný prospech“ zahŕňa najmä prípad, keď vďaka preneseniu povesti ochrannej známky alebo vlastností ňou vytvorených na tovary označené prihlasovanou ochrannou známkou dochádza k zjavnému využívaniu ochrannej známky, ktorá má dobré meno.

134. Navyše je podľa judikatúry možné, že najmä v prípade námietky založenej na ochrannej známke, ktorá má výnimočne dobré meno, bolo budúce nehypotetické riziko získania neoprávneného prospechu z používania prihlasovanej ochrannej známky také zjavné, že namietateľ nemusí v tejto súvislosti uviesť alebo preukázať žiadnu ďalšiu skutkovú okolnosť. Nie je preto vylúčené, že výnimočne dobré meno by v ojedinelých prípadoch mohlo samé osebe predstavovať skutočnosť odôvodňujúcu budúce nehypotetické riziko získania neoprávneného prospechu z používania prihlasovanej ochrannej známky ako takej s ohľadom na všetky tovary a služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je zapísaná skoršia ochranná známka (pozri rozsudok GRUPO BIMBO, už citovaný v bode 68 vyššie, EU:T:2012:696, bod 43 a citovanú judikatúru).

135. V prejednávanej veci sa žalobkyňa obmedzila na konštatovanie priamej súvislosti, ktorú si príslušná skupina verejnosti vytvorí medzi kolidujúcimi označeniami na základ dobrého mena čaju Darjeeling, ktoré sa podľa nej premieta do ochrannej známky, prinajmenšom do jej slovnej ochrannej známky.

136. Je potrebné konštatovať, že vlastnosti, ktoré sú obvykle spájané so známou ochrannou známkou čaju, nemožno samé osebe považovať za také vlastnosti, ktoré by prinášali zisk ochrannej známke, pod ktorou sú uvádzané na trh tovary alebo služby, akými sú tie označené prihlasovanou ochrannou známkou, a to o to viac, že dotknuté tovary a služby nemožno spotrebúvať alebo používať spoločne (pozri analogicky rozsudok CAMELO, už citovaný v bode 110 vyššie, EU:T:2008:22, bod 66).

137. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, ako už bolo uvedené (pozri body 80 až 85 a 92 až 93 vyššie), že odvolací senát vychádzal pri pokračo vaní vo svojej analýze na účely uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 z dvoch hypotetických domnienok, podľa ktorých na jednej strane mali skoršie ochranné známky výnimočne dobré meno a na druhej strane, že bolo medzi kolidujúcimi označeniami vytvoriť súvislosť. Konkrétne pokiaľ ide o intenzitu dobrého mena skorších ochranných známok, napadnuté rozhodnutie vychádza z hypotetickej domnienky, že všetky tvrdenia žalobkyne sa preukázali. V zmysle týchto tvrdení, ktoré žalobkyňa v podstate opakuje v konaní pred Všeobecným súdom, je čaj Darjeeling, ktorého dobré meno sa premieta do skorších ochranných známok, uznávaný ako jemný čaj jedinečnej a výnimočnej kvality.

138. Teda tak, ako možno vyvodiť z judikatúry citovanej v bodoch 66 a 125 vyššie, keďže článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 pre svoje uplatnenie nevyžaduje, aby sa tovary a služby označené kolidujúcimi označeniami podobali, konštatovanie, v zmysle ktorého existujú významné rozdiely medzi dotknutými tovarmi a službami a spotrebitelia by neočakávali, že existuje čo i len najmenší vzťah medzi výrobcami čaju a spoločnosťou, ktorá žiada o zápis ochrannej známky, nemôže postačovať pre odmietnutie rizika využívania dobrého mena skorších ochranných známok, ktoré by v zmysle hypotetickej domnienky, z ktorej vychádza napadnuté rozhodnutie, malo mať výnimočnú intenzitu.

139. V prípade, ak ide o skoršiu ochrannú známku s výnimočne dobrým menom, aj napriek tomu, že tovary a služby označené týmito kolidujúcimi ochrannými známkami sa podstatne odlišujú, totiž nemožno vylúčiť, že príslušná skupina verejnosti si prenesie hodnoty tejto skoršej ochrannej známky na tovary alebo služby označené ochrannou známkou o ktorej zápis sa žiada (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. mája 2013, You‑Q/ÚHVT, C‑294/12 P, EU:C:2013:300, bod 69).

140. V prejednávanej veci na jednej strane hodnota sprostredkovaná spoločným prvkom kolidujúcich označení, konkrétne slovným prvkom „darjeeling“, ktorý pripomína čaj predávaný pod skoršími ochrannými známkami, ktoré majú v zmysle hypotetickej domnienky, z ktorej vychádza napadnuté rozhodnutie, výnimočne dobré meno, je hodnota jemného výrobku, ktorý je exkluzívny a má jedinečnú kvalitu. Na druhej strane s ohľadom na to, že analýza odvolacieho senátu vychádzala z hypotetickej domnienky o výnimočne dobrom mene, je možné konštatovať, že veľká časť dotknutej verejnosti bude vedieť, že oblasť s rovnakým názvom, z ktorej tento tovar pochádza, sa nachádza v Indii. Slovný prvok „darjeeling“ teda môže pôsobiť exotickým dojmom, ako aj zmyselne a tajomne, čo v povedomí príslušnej skupiny verejnosti súvisí s predstavou orientálnej krajiny.

141. Je potrebné zdôrazniť, že tento záver neodporuje konštatovaniu o poškodení rozlišovacej spôsobilosti skorších ochranných známok (pozri bod 111 vyššie). Hoci v prípade rizika poškodenia rozlišovacej spôsobilosti skorších ochranných známok, si relevantná verejnosť, teda ako bolo spresnené v bode 95 vyššie verejnosť, ktorej sú určené skoršie ochranné známky, nevytvorí nijakú súvislosť medzi tovarmi a službami označenými prihlasovanou ochrannou známkou a Darjeeling ako oblasťou v Indii, nič nebráni tomu, aby verejnosť, ktorej je určená prihlasovaná ochranná známka mohol osloviť prenos pozitívnych hodnôt a vlastností spojených s uvedeným regiónom na prihlasovanú ochrannú známku.

142. Vzhľadom na vyššie uvedené a predovšetkým na skutočnosť, že hypotetická domnienka, z ktorej vychádza napadnuté rozhodnutie, sa zakladá na dobrom mene výnimočnej intenzity, môžu sa pozitívne vlastnosti, ktoré sa spájajú so slovným prvkom „darjeeling“ spoločným pre kolidujúce označenia, preniesť na niektoré tovary a služby označené prihlasovanou ochrannou známkou a tým posilniť jej atraktivitu.

143. Totiž pokiaľ ide o dotknuté tovary patriace do triedy 25, prihlasovaná ochranná známka môže mať prospech z pozitívnych vlastností sprostredkovaných skoršími ochrannými známkami a osobitne z povesti jemnosti alebo exotického dojmu vytváraného slovným prvkom „darjeeling“. Riziko neoprávneného využívania teda nemožno v prejednávanej veci vylúčiť v súvislosti s tovarmi označenými prihlasovanou ochrannou známkou patriacimi do triedy 25.

144. Toto konštatovanie platí tiež v prípade služieb spojených s maloobchodným predajom označených prihlasovanou ochrannou známkou, ktoré patria do triedy 35 a súvisia s tovarmi patriacimi do triedy 25 a označenými prihlasovanou ochrannou známkou, konkrétne službami spojenými s maloobchodným predajom dámskej spodnej bielizne a dámskej bielizne. Uvedené sa s ohľadom na povahu tovarov, s ktorými súvisia, vzťahuje tiež na ďalšie služby spojené s maloobchodným predajom označené prihlasovanou ochrannou známkou, ktoré patria do triedy 35, teda na maloobchodný predaj voňaviek, toaletných vôd a kozmetického tovaru, bielizne pre domácnosť a kúpeľovej bielizne.

145. Naopak uvedené neplatí pre ostatné služby patriace do triedy 35 a ani pre všetky služby patriace do triedy 38 označené prihlasovanou ochrannou známkou. Totiž dôvod, prečo by používanie spornej ochrannej známky vedľajšiemu účastníkovi konania poskytlo obchodnú výhodu, pokiaľ ide o iné služby, ako sú tie uvedené v predchádzajúcom bode, nijako nevyplýva zo spisu a žalobkyňa neuvádza nijakú osobitnú skutočnosť, ktorá by mohla takúto prípadnú výhodu odôvodniť. V tejto súvislosti sa príslušný záver odvolacieho senátu musí potvrdiť.

146. Teda s ohľadom na to, že sa napadnuté rozhodnutie zakladá na hypotetickej domnienke o výnimočne dobrom mene skorších ochranných známok, je potrebné ho zrušiť v časti, v ktorej odvolací senát odmietol uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, keď v prípade všetkých tovarov patriacich do triedy 25 a služieb spojených s maloobchodným predajom patriacich do triedy 35, ktoré sú označené prihlasovanou ochrannou známkou, vylúčil existenciu rizika získania neoprávneného prospechu z používania prihlasovanej ochrannej známky.

147. V nadväznosti na toto čiastočné zrušenie bude prináležať odvolaciemu senátu, aby opätovne preskúmal tvrdenia, ktoré uvádza žalobkyňa vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu námietkového oddelenia a sú založené na existencii rizika neoprávneného využívania v zmysle článku 8 ods. 6 nariadenia č. 207/2009. V prvom rade bude povinný s konečnou platnosťou rozhodnúť o existencii dobrého mena skorších ochranných známok a prípadne jeho intenzite.

148. V prípade ak odvolací senát odchylne od hypotetickej domnienky, z ktorej vychádza napadnuté rozhodnutie, dospeje k záveru, že sa s konečnou platnosťou nepreukázalo dobré meno žiadnej zo skorších ochranných známok, bude povinný vylúčiť uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, pretože nie je splnená jedna z podmienok jeho uplatnenia, a zamietnuť odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu námietkového oddelenia v celom rozsahu.

149. Ak odvolací senát dospeje ku konečnému záveru, že v prejednávanej veci sa prinajmenšom v prípade jednej zo skorších ochranných známok preukázalo dobré meno s menšou ako výnimočnou intenzitou, na ktorej je založená hypotetická domnienka, z ktorej vychádza napadnuté rozhodnutie, bude povinný preskúmať, či sa môže vo vedomí verejnosti vytvoriť súvislosť medzi kolidujúcimi označeniami a v tomto smere zaujať konečné stanovisko. Ak v rámci takejto analýzy odvolací senát vysloví, že takáto súvislosť sa vytvoriť nemôže, bude povinný vylúčiť uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 z dôvodu, že ďalšia z podmienok pre jeho uplatnenie nie je splnená. Naopak, ak odvolací senát rozhodne, že takáto súvislosť sa vytvoriť môže, bude následne povinný preskúmať, či existuje riziko získania neoprávneného prospechu z používania prihlasovanej ochrannej známky.

150. Napokon ak odvolací senát rozhodne, že sa v prejednávanej veci s konečnou platnosťou preukázalo výnimočné dobré meno aspoň jednej zo skorších ochranných známok a že sa vo vnímaní verejnosti môže vytvoriť súvislosť medzi kolidujúcimi označeniami, bude povinný v súlade s týmto rozsudkom konštatovať, že pokiaľ ide o tovary označené prihlasovanou ochrannou známkou, ktoré patria do triedy 25, akými sú „služby spojené s maloobchodným predajom dámskej spodnej bielizne a dámskej bielizne, voňaviek, toaletných vôd a kozmetického tovaru, bielizne pre domácnosť a kúpeľovej bielizne“, patriace do triedy 35 a označené prihlasovanou ochrannou známkou, existuje riziko neoprávneného prospechu z používania prihlasovanej ochrannej známky a následne s cieľom rozhodnúť o uplatniteľnosti článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 preskúmať, či v prejednávanej veci je takéto používanie riadne odôvodnené.

151. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že s ohľadom na to, že odvolací senát po prvé, najskôr s konečnou platnosťou nerozhodol o dobrom mene skorších ochranných známok, po druhé nevyslovil konečný záver o existencii súvislosti vo vedomí verejnosti medzi kolidujúcimi označeniami a po tretie, z dôvodu, že nesprávne odmietol existenciu neoprávneného prospechu z používania prihlasovanej ochrannej známky, nepreskúmal, či takéto používanie možno odôvodniť v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, Všeobecnému súdu neprináleží, aby o týchto troch otázkach rozhodol po prvýkrát v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Master, už citovaný v bode 68 vyššie, EU:T:2014:1062, bod 92 a citovanú judikatúru).

152. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba sčasti vyhovieť druhému žalobnému dôvodu a napadnuté rozhodnutie zrušiť v rozsahu, v akom sa týka tovarov patriacich do triedy 25 a „služieb spojených s maloobchodným predajom dámskej spodnej bielizne a dámskej bielizne, voňaviek, toaletných vôd a kozmetického tovaru, bielizne pre domácnosť a kúpeľovej bielizne“ patriacich do triedy 35 a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť.

O trovách

153. Podľa článku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci mala úspech len v časti konania jednak žalobkyňa a jednak ÚHVT a vedľajší účastník konania. Je preto opodstatnené nariadiť, aby každý účastník konania znášal svoje vlastné trovy konania.

Výrok

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) zo 17. septembra 2013 (vec R 1504/2012‑2) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka tovarov označených prihlasovanou ochrannou známkou patriacich do triedy 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a „služieb spojených s maloobchodným predajom dámskej spodnej bielizne a dámskej bielizne, voňaviek, toaletných vôd a kozmetického tovaru, bielizne pre domácnosť a kúpeľovej bielizne“ označených prihlasovanou ochrannou známkou a patriacich do triedy 35 v zmysle uvedenej dohody.

2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.