Žaloba podaná 7. júna 2013 — Európsky parlament/Rada Európskej únie

(Vec C-317/13)

(2013/C 226/13)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Európsky parlament (v zastúpení: F. Drexler, A. Caiola a M. Pencheva, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na úvod Parlament pripomína, že preambula napadnutého rozhodnutia odkazuje na tieto právne základy: článok 8 ods. 3 rozhodnutia Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok (2) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Parlament z toho vyvodzuje, že Rada sa implicitne opiera o článok 34 ods. 2 písm. c) ZFEÚ.

Parlament uvádza na podporu svojej žaloby o zrušenie dva žalobné dôvody.

Po prvé Parlament tvrdí, Rada založila svoje rozhodnutie na právnom základe, ktorým je článok 34 ods. 2 písm. c) ZFEÚ, ktorý je zrušený od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Vzhľadom na to, sa už napadnuté rozhodnutie môže zakladať len na samotnom rozhodnutí 2005/387/SVV. Toto posledné uvedené rozhodnutie je odvodeným právnym základom a je teda nezákonné.

Po druhé sa Parlament vzhľadom na vyššie uvedené domnieva, že pri rozhodovacom procese došlo k porušeniam podstatných formálnych náležitostí. Na jednej strane, ak sa mal uplatniť článok 34 ods. 2 písm. c) ZFEÚ, podľa článku 39 ods. 1 EÚ mal byť pred prijatím napadnutého rozhodnutia konzultovaný Parlament. Parlament však tvrdí, že k tomu nedošlo. Na druhej strane, ak platí, že ustanoveniami, ktoré sa majú uplatniť, sú ustanovenia Lisabonskej zmluvy, Parlament sa mal zúčastniť na legislatívnom postupe na základe článku 83 ods. 1 ZFEÚ. V jednom aj druhom prípade sa Parlament nepodieľal na prijímaní napadnutého rozhodnutia, čo predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí.

Napokon, v prípade, že Súdny dvor rozhodne tak, že napadnuté rozhodnutie zruší, Parlament zastáva názor, že podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ je potrebné ponechať účinky napadnutého rozhodnutia až do doby, keď bude toto rozhodnutie nahradené novým aktom prijatým v riadnej forme.

(1)  Ú. v. EÚ L 72, s. 11.

(2)  Ú. v. EÚ L 127, s. 32.