—

VAEX Varkens‑ en Veehandel BV, v zastúpení: T. Linssen, advocaat,

—

holandská vláda, v zastúpení: B. Koopman a M. Bulterman, splnomocnené zástupkyne,

—

Rada Európskej únie, v zastúpení: E. Karlsson a B. Driessen, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: H. Kranenborg a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu a prípadne platnosti právneho rámca uplatniteľného na vývozné náhrady za poľnohospodárske výrobky, a to jednak nariadenia Komisie (ES) č. 612/2009 zo 7. júla 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (Ú. v. EÚ L 186, s. 1), a jednak nariadenia Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (Ú. v. EÚ L 114, s. 3) a nariadenia Komisie (ES) č. 382/2008 z 21. apríla 2008 o pravidlách uplatňovania dovozných a vývozných povolení v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa (Ú. v. EÚ L 115, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou VAEX Varkens‑ en Veehandel BV (ďalej len „VAEX“), usadenou v Holandsku, a Productschap Vee en Vlees (Úrad pre obchodovanie s hovädzím a teľacím mäsom, ďalej len „PVV“) vo veci odmietnutia vyplatenia vývoznej náhrady a zadržania záruky poskytnutej na účely získania vývozného certifikátu.

3

Odôvodnenia 15, 21 a 27 nariadenia č. 376/2008 znejú:

…

4

Článok 7 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Dovozná alebo vývozná licencia predstavuje povolenie a jej vydaním vzniká záväzok zabezpečiť dovoz, resp. vývoz na základe licencie a okrem prípadov zásahu vyššej moci počas doby jej platnosti stanoveného množstva príslušných výrobkov alebo tovaru.

…

2.   Vývoznou licenciou, v ktorej je vopred stanovená sadzba náhrady za vývoz, vzniká záväzok vyviezť na základe licencie a okrem prípadov zásahu vyššej moci počas doby jej platnosti stanovené množstvo príslušného výrobku.

V prípadoch, keď sa pri vývoze výrobkov musí predložiť vývozná licencia, vývozná licencia s vopred stanovenou sadzbou náhrady určuje právo vyvážať a oprávnenie na náhradu.

…“

5

Podľa článku 22 uvedeného nariadenia:

„1.   Kvôli určeniu doby platnosti sa licencie a certifikáty považujú za vydané v ten deň, keď bola podaná žiadosť o ich vydanie, pričom tento deň je zahrnutý do výpočtu tejto doby platnosti. Licencie a certifikáty sa však nesmú použiť dovtedy, kým nie sú skutočne vydané.

2.   Možno stanoviť, že licencia alebo certifikát má nadobudnúť platnosť v deň svojho skutočného vydania, pričom v takom prípade sa tento deň zahrnie do výpočtu doby platnosti licencie alebo certifikátu.“

6

Článok 23 toho istého nariadenia stanovuje:

„1.   Kópia č. 1 licencie alebo certifikátu sa predkladá tej colnici, na ktorej bola prevzatá [bolo prevzaté – neoficiálny preklad]:

…

…

2.   Kópia č. 1 licencie alebo certifikátu sa predkladá alebo necháva k dispozícii colným orgánom spolu s odovzdaním deklarácie uvedenej [vyhlásenia uvedeného – neoficiálny preklad] v odseku 1.“

7

Článok 24 nariadenia č. 376/2008 stanovuje:

„1.   Bez ohľadu na článok 23 členský štát môže povoliť, aby sa licencia alebo certifikát:

…

6.   V prípadoch, keď vyvážané výrobky nepodliehajú vydaniu vývoznej licencie, ale náhrada za dovoz bola stanovená prostredníctvom vývoznej licencie s vopred stanovenou sadzbou náhrady za vývoz, ak v dokumente používanom v priebehu vývozu na preukazovanie nároku na náhradu nie je v dôsledku chyby uvedený tento článok a/alebo číslo licencie alebo certifikátu, alebo ak sú tieto informácie nesprávne, možno uviesť túto činnosť do súladu s príslušnými predpismi za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

8

Článok 34 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje:

„Pod podmienkou uplatnenia článkov 39, 40 alebo 47 v prípadoch, keď nebol splnený záväzok zabezpečiť dovoz alebo vývoz, prepadne časť záruky, ktorá sa rovná rozdielu medzi:

…“

9

Odôvodnenia 4 a 10 nariadenia č. 612/2009 znejú:

…

10

Podľa článku 3 tohto nariadenia:

„… nárok na náhradu vzniká:

11

Článok 4 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Nárok na náhradu bude podmienený predložením vývoznej licencie, kde je náhrada vopred stanovená, okrem prípadu vývozu tovaru.

…“

12

Podľa článku 5 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia výraz „deň vývozu“ znamená deň, keď colné orgány prijmú vývozné colné vyhlásenie, v ktorom je uvedené, že sa požaduje náhrada. Dátum prijatia vývozného colného vyhlásenia je rozhodujúci na určenie najmä uplatniteľnej sadzby náhrady, úprav, ktoré treba vykonať, ako aj množstva, povahy a charakteristiky vyvážaného výrobku.

13

V súlade s článkom 5 ods. 7 tretím pododsekom nariadenia č. 612/2009 musí mať príslušný colný úrad možnosť uskutočniť fyzické kontroly a identifikovať tovar určený na prepravu k colnému úradu výstupu v mieste, kde tovar opustí colné územie Spoločenstva.

14

Odôvodnenie 9 nariadenia č. 382/2008 znie:

„Rozhodnutia o žiadostiach o vývozné povolenia by sa mali oznámiť až po uplynutí lehoty na posúdenie, čo umožní Komisii zhodnotiť požadované množstvá a príslušné výdavky a v prípade potreby prijať konkrétne opatrenia v súvislosti s predmetnými žiadosťami…“

15

Článok 9 tohto nariadenia stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1 nariadenia [Komisie] (ES) č. 1291/2000 [z 9. júna 2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 152, s. 1; Mim. vyd. 03/029, s. 145)], všetok vývoz výrobkov z hovädzieho a teľacieho mäsa podlieha v prípade požadovania vývoznej náhrady predloženiu vývozného povolenia so stanovením sadzby náhrady vopred v súlade s ustanoveniami článkov 10 až 16 tohto nariadenia.“

16

Článok 10 nariadenia č. 382/2008 stanovuje:

„1.   Obdobie platnosti povolení na vývoz výrobkov, na ktoré sa uplatňuje náhrada a ktoré podliehajú vydaniu vývozného povolenia s vopred stanovenou sadzbou náhrady vypočítanou od dátumu vydania v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1291/2000 je:

…“

17

Článok 78 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „colný kódex“) stanovuje:

„1.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

2.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

3.   Ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“

18

Dňa 15. októbra 2009 VAEX požiadala PVV o vydanie vývozného certifikátu v súvislosti so zásielkou jalovíc smerujúcou do Ruska. Na účely získania tohto certifikátu poskytla záruku v sume 6448 eur. Dňa 15. a 16. októbra 2009 PVV zaslal spoločnosti VAEX dokumenty s názvom „Výkazy zmien v poskytovaní záruk a dlhodobého majetku“, v ktorých sa uvádzajú vývozné certifikáty s provizórnymi číslami 100308 a 100315.

19

Podľa spoločnosti VAEX jeden z úradníkov PVV počas telefonického rozhovoru z 19. októbra 2009 týkajúceho sa požadovaného vývozného certifikátu potvrdil používanie certifikátu s označením 100315 v prípade vývozného colného vyhlásenia z nasledujúceho dňa. PVV však spochybňuje, že by taká informácia bola poskytnutá telefonicky.

20

Dňa 20. októbra 2009 VAEX podala vývozné colné vyhlásenie týkajúce sa dotknutej zásielky jalovíc. Toto vyhlásenie obsahovalo žiadosť o vývozné náhrady na základe vývozného certifikátu s číslom 100315. Colné orgány prijali toto vyhlásenie v ten istý deň.

21

Dňa 21. októbra 2009 PVV vydal vývozný certifikát s číslom 100344 na účely vývozu, o ktorý žiadala spoločnosť VAEX. Dňa 22. októbra 2009 uvedená zásielka jalovíc opustila colné územie Európskej únie a 26. októbra 2009 bola dopravená do miesta určenia.

22

Rozhodnutím zo 6. júla 2010 PVV zamietol žiadosť o vývozné náhrady podanú spoločnosťou VAEX a rozhodol o zadržaní záruky, ktorá bola poskytnutá na účely získania vývozného certifikátu.

23

Sťažnosť, ktorú VAEX podala proti tomuto rozhodnutiu, PVV zamietol z dôvodu, že vývoz sa neuskutočnil v čase platnosti uvedeného certifikátu.

24

VAEX sa obrátila na College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti), aby jej boli priznané požadované náhrady a uvoľnenie poskytnutej záruky.

25

Tento súd sa domnieva, že riešenie sporu závisí od toho, či je vyplatenie vývozných náhrad podmienené tým, aby sa vývozné colné vyhlásenie vykonalo v čase platnosti vývozného certifikátu.

26

Vnútroštátny súd však konštatuje, že tak právnu úpravu uplatniteľnú na náhrady, ako aj právnu úpravu týkajúcu sa vývozných certifikátov možno vykladať v prospech alebo naopak aj v neprospech argumentácie spoločnosti VAEX, podľa ktorej musí byť náhrada vyplatená, pokiaľ sa vývoz uskutočnil v čase platnosti vývozného certifikátu.

27

Okrem toho za predpokladu, že by uplatniteľná právna úprava bránila dodatočnej oprave umožňujúcej priznanie vývozných náhrad, o ktoré žiadala VAEX, vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti v súvislosti s platnosťou takej právnej úpravy, a to najmä vzhľadom na uplatnenie zásady proporcionality.

28

Za týchto podmienok College van Beroep voor het bedrijfsleven rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

29

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ustanovenia nariadenia č. 612/2009, ako aj ustanovenia nariadení č. 376/2008 a č. 382/2008 v zásade bránia vyplateniu vývoznej náhrady a uvoľneniu záruky, ktorá bola v tejto súvislosti poskytnutá, v prípade, že dotknutý vývozca nedisponoval vývozným certifikátom platným ku dňu prijatia vývozného colného vyhlásenia, hoci skutočný vývoz dotknutého tovaru sa uskutočnil v čase platnosti vývozného certifikátu, ktorý bol vývozcovi udelený.

30

V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 4 ods. 1 nariadenia č. 612/2009 stanovuje, že nárok na náhradu bude podmienený predložením vývozného certifikátu príslušnému colnému orgánu.

31

Vzhľadom na to, že sa článok 4 nariadenia č. 612/2009 nachádza vo všeobecných ustanoveniach tohto nariadenia týkajúcich sa nároku na náhradu, treba uviesť, že Súdny dvor už v súvislosti s článkom 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 351, s. 1), ktorého obsah zodpovedá obsahu článku 5 nariadenia č. 612/2009 a ktorý je súčasťou tých istých všeobecných ustanovení, rozhodol, že informácie uvedené v tomto ustanovení neslúžia len pre presný matematický výpočet náhrady, ale predovšetkým na preukázanie existencie alebo neexistencie nároku na túto náhradu a iniciovanie systému preverovania žiadosti o náhradu (rozsudok Dachsberger & Söhne, C‑77/08, EU:C:2009:172, bod 24 a citovaná judikatúra).

32

Pokiaľ ide o preskúmanie, ktoré treba vykonať, článok 5 ods. 7 nariadenia č. 612/2009 stanovuje, že príslušný colný úrad musí mať možnosť uskutočniť fyzické kontroly a identifikovať tovar určený na prepravu k colnému úradu výstupu v mieste, kde tovar opustí colné územie Únie.

33

Tieto kontroly sú totiž nevyhnutné na dosiahnutie cieľov právnej úpravy Únie v oblasti vývozných náhrad (pozri v tomto zmysle rozsudky Dachsberger & Söhne, EU:C:2009:172, bod 41 a citovanú judikatúru, ako aj Südzucker a i., C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11, EU:C:2012:444, bod 43).

34

Z toho vyplýva, že predloženie vývozného certifikátu predstavuje podstatný prvok systému preskúmavania žiadostí o náhradu.

35

Nariadenie č. 612/2009 však neobsahuje nijaké objasnenie, pokiaľ ide o pravidlá predkladania vývozného certifikátu. Tieto objasnenia vyplývajú z nariadenia č. 376/2008, a pokiaľ ide konkrétne o sektor s hovädzím mäsom, z nariadenia č. 382/2008.

36

Podľa odôvodnenia 15 nariadenia č. 376/2008 vývoznou licenciou sa udeľuje právo vyvážať, a preto sa musí predložiť pri prijímaní vývozného colného vyhlásenia.

37

V súlade s článkom 7 tohto nariadenia vývozná licencia predstavuje povolenie a jej vydaním vzniká záväzok zabezpečiť počas doby jej platnosti vývoz stanoveného množstva príslušných výrobkov alebo tovaru.

38

Pokiaľ ide o obdobie platnosti vývozného certifikátu, z článku 22 ods. 1 nariadenia č. 376/2008 vyplýva, že licencie a certifikáty sa považujú za vydané v ten deň, keď bola podaná žiadosť o ich vydanie, avšak nesmú sa použiť dovtedy, kým nie sú skutočne vydané. Podľa článku 22 ods. 2 tohto nariadenia je však možné odchýliť sa od tohto pravidla stanovením, že licencia alebo certifikát má nadobudnúť platnosť v deň svojho skutočného vydania, pričom táto možnosť je stanovená najmä v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 382/2008.

39

Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 27 nariadenia č. 376/2008 a z odôvodnenia 9 nariadenia č. 382/2008, v niektorých sektoroch spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov sa vývozné certifikáty vydávajú až po uplynutí lehoty na posúdenie, aby Európska komisia mohla zhodnotiť situáciu na trhu, požadované množstvá a príslušné výdavky a v prípade potreby prijať konkrétne opatrenia v súvislosti s predmetnými žiadosťami.

40

Podľa článku 23 ods. 1 nariadenia č. 376/2008 sa vývozný certifikát predkladá colnému orgánu, kde bolo prijaté colné vyhlásenie týkajúce sa vývozu. V súlade s článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia sa tento certifikát predkladá alebo necháva k dispozícii colným orgánom pri prijatí colného vyhlásenia týkajúceho sa vývozu.

41

Z uvedeného vyplýva, že platný vývozný certifikát musí vývozca v zásade predložiť pri prijatí vývozného colného vyhlásenia príslušným colným orgánom. Tento záver nemožno v zásade vyvrátiť skutočnosťou, že v čase skutočného vývozu predmetného tovaru tento vývozca disponoval vývozným certifikátom týkajúcim sa uvedeného tovaru.

42

Vzhľadom na uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že ustanovenia nariadenia č. 612/2009, ako aj ustanovenia nariadení č. 376/2008 a č. 382/2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade bránia vyplateniu vývoznej náhrady a uvoľneniu záruky, ktorá bola v tejto súvislosti poskytnutá, v prípade, že dotknutý vývozca nedisponoval vývozným certifikátom platným ku dňu prijatia vývozného colného vyhlásenia, hoci skutočný vývoz dotknutého tovaru sa uskutočnil v čase platnosti vývozného certifikátu, ktorý bol vývozcovi udelený.

43

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ustanovenia nariadenia č. 612/2009, ako aj ustanovenia nariadení č. 376/2008 a č. 382/2008 bránia za takých podmienok, o aké ide v konaní vo veci samej, dodatočnej oprave, podľa ktorej možno zahrnúť plnenie do vývozného certifikátu, na základe toho vyplatiť vývoznú náhradu a prípadne uvoľniť poskytnutú záruku.

44

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o skutkové okolnosti, o ktoré ide v konaní vo veci samej, je nesporné, že k prijatiu vývozného colného vyhlásenia došlo v deň, ktorý predchádzal skutočnému vydaniu vývozného certifikátu. Skutočný vývoz tovaru, o ktorý ide v konaní vo veci samej, sa však uskutočnil po vydaní tohto certifikátu a v čase jeho platnosti.

45

Okrem toho návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijakú skutočnosť umožňujúcu preukázať, že by lehota na posúdenie, ktorá sa spomína v bode 39 tohto rozsudku, nebola dodržaná alebo že bez ohľadu na nesprávne uvedenie čísla vývozného certifikátu by správnosť informácií uvedených vo vývoznom colnom vyhlásení bola vyvrátená prostredníctvom fyzických kontrol, ktoré vykonali príslušné orgány.

46

Ako navrhuje Komisia vo svojich písomných pripomienkach, treba za týchto podmienok preskúmať, či možno dodatočne opraviť nezrovnalosť, ktorú obsahuje spis predložený príslušným orgánom.

47

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že hoci nariadenie č. 612/2009 neobsahuje nijaké ustanovenie umožňujúce vykonať opravu tejto nezrovnalosti, článok 24 ods. 6 nariadenia č. 376/2008 stanovuje možnosť opravy najmä v prípade, ak orgán poverený vyplatením náhrady disponuje vývozným certifikátom, ktorý bol v čase prijatia colného vyhlásenia platný.

48

To pritom nie je prípad, o aký ide v konaní vo veci samej.

49

Súdny dvor však už rozhodol, že vývoz v zmysle nariadenia č. 612/2009 je colným režimom a že všeobecné ustanovenia colného kódexu sa uplatňujú na všetky vývozné colné vyhlásenia týkajúce sa tovaru, ktorý je predmetom vývoznej náhrady, bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Nowaco Germany, C‑353/04, EU:C:2006:522, body 45 až 47). Dodatočná oprava vývozného colného vyhlásenia sa teda môže zakladať na článku 78 colného kódexu (pozri v tomto zmysle rozsudok Südzucker a i., EU:C:2012:444, bod 46).

50

V druhom rade, pokiaľ ide o pôsobnosť tohto článku 78, Súdny dvor už objasnil, že jeho logika spočíva v prispôsobení colného konania reálnej situácii (rozsudok Terex Equipment a i., C‑430/08 a C‑431/08, EU:C:2010:15, bod 56). Okrem toho uvedený článok nerozlišuje medzi chybami a opomenutiami, pri ktorých je možná a pri ktorých naopak nie je možná oprava (rozsudky Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, bod 63, a Südzucker a i., EU:C:2012:444, bod 47). Pojmy „nesprávne alebo neúplné údaje“ treba vykladať ako pojmy zahŕňajúce tak materiálne chyby a opomenutia, ako aj chyby vo výklade uplatňovaného práva (rozsudky Overland Footwear, EU:C:2005:624, bod 63, a Terex Equipment a i., EU:C:2010:15, bod 56).

51

Z toho vyplýva, že za predpokladu, že vývozca za takých podmienok, o aké ide v konaní vo veci samej, žiada colné orgány o vykonanie opravy jeho vývozného colného vyhlásenia v tom zmysle, že by sa toto vyhlásenie malo považovať za vyhlásenie vykonané k neskoršiemu dátumu, keď tento vývozca disponoval platným vývozným certifikátom, článok 78 colného kódexu v zásade umožňuje takú opravu.

52

Na základe článku 78 ods. 1 tohto kódexu tak colné orgány „môžu“ z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta opraviť dátum colného vyhlásenia, a teda aj dátum jeho prijatia.

53

Colné orgány v rámci posúdenia, ktoré pri tejto príležitosti vykonávajú, však zohľadňujú najmä možnosť skontrolovať údaje uvedené v colnom vyhlásení, ktoré sa majú opraviť, a údaje v žiadosti o opravu (rozsudky Overland Footwear, EU:C:2005:624, bod 47, a Terex Equipment a i., EU:C:2010:15, bod 59).

54

Ak preskúmanie odhalí, že ciele predmetnej právnej úpravy neboli ohrozené, najmä ak tovar, ktorého sa týka vývozné colné vyhlásenie, bol skutočne vyvezený a dostatočné dôkazy, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány, umožňujú preukázať vzťah medzi vyvezeným množstvom a certifikátom, ktorý sa skutočne týka vývozu, colné orgány musia v súlade s článkom 78 ods. 3 colného kódexu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zohľadnia skutočnosti, ktoré majú k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudky Overland Footwear, EU:C:2005:624, bod 52, a Terex Equipment a i., EU:C:2010:15, bod 62).

55

V dôsledku toho treba na druhú otázku odpovedať tak, že ustanovenia nariadenia č. 612/2009, ako aj ustanovenia nariadení č. 376/2008 a č. 382/2008 v spojení s článkom 78 colného kódexu sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade nebránia dodatočnej oprave vývozného colného vyhlásenia, podľa ktorej možno zahrnúť dotknuté plnenie do vývozného certifikátu, na základe toho vyplatiť vývoznú náhradu a prípadne uvoľniť poskytnutú záruku.

56

Vzhľadom na odpoveď na druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku.

57

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: