—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a B. Beutler, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. De Stefano, avvocato dello Stato,

—

Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann a B. Eggers, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 písm. a) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie televízorov energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 314, s. 64, ďalej len „delegované nariadenie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú pán Rätzke a obchodná spoločnosť S+K Handels GmbH (ďalej len „S+K“), ktorá je konkurentom pána Rätzkeho v oblasti predaja elektrospotrebičov a najmä televízorov a ktorý sa týka žaloby o zdržanie sa konania na základe nemeckého zákona o nekalej hospodárskej súťaži.

3

Odôvodnenie 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (Ú. v. EÚ L 153, s. 1) uvádza:

„Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti s označovaním a štandardnými informáciami o výrobku, ktoré sa týkajú spotreby energie a iných podstatných zdrojov energeticky významnými výrobkami počas používania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.“

4

Odôvodnenie 25 tejto smernice uvádza:

„Členské štáty by sa pri vykonávaní ustanovení tejto smernice mali snažiť vyhnúť prijímaniu opatrení, ktoré by dotknutým účastníkom trhu, najmä malým a stredným podnikom [MSP], mohli priniesť zbytočné a nepraktické byrokratické povinnosti.“

5

Článok 2 uvedenej smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ uvádza:

„Na účely tejto smernice:

…

…“

6

Článok 5 uvedenej smernice s názvom „Povinnosti dodávateľov“ uvádza:

„Členské štáty zabezpečujú, aby:

…

…“

7

Článok 6 smernice 2010/30 s názvom „Povinnosti obchodníkov“ stanovuje:

„Členské štáty zabezpečujú, aby:

8

Článok 10 smernice 2010/30 s názvom „Delegované akty“ vo svojich odsekoch 1 až 3 uvádza:

„1.   Komisia stanoví podrobnosti týkajúce sa štítku a informačného listu prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkami 11, 12 a 13 v súvislosti s každým typom výrobku v súlade s týmto článkom.

Ak výrobok spĺňa kritériá uvedené v odseku 2, vzťahuje sa na neho delegovaný akt v súlade s odsekom 4.

Ustanovenia v delegovaných aktoch týkajúce sa informácií o spotrebe energie a iných podstatných zdrojov počas používania uvedené na štítku a v informačnom liste umožňujú koncovým užívateľom, aby sa mohli pri nákupe kvalifikovanejšie rozhodovať, a takisto umožňujú orgánom trhového dohľadu, aby overili, či sú výrobky v súlade s poskytnutými informáciami.

Ak sa v delegovanom akte ustanovujú ustanovenia týkajúce sa energetickej účinnosti aj spotreby podstatných zdrojov výrobku, vo vyhotovení a obsahu štítku sa zdôrazní energetická účinnosť výrobku.

2.   Kritériá uvedené v odseku 1:

3.   Pri príprave návrhu delegovaného aktu Komisia:

…

9

Články 11, 12 a 13 smernice 2010/30 stanovujú rámec, v ktorom sa prijímajú delegované akty podľa článku 290 ods. 2 ZFEÚ. Článok 11 tejto smernice upravuje trvanie výkonu delegovania zo strany Komisie a zaväzuje Komisiu predložiť správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred ukončením tohto päťročného obdobia, ktoré plynie od 19. júna 2010. Okrem toho Komisii ukladá oznamovať delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, a to hneď po jeho prijatí. Článok 12 uvedenej smernice sa týka možnosti odvolania delegovania a článok 13 tej istej smernice sa týka postupu, akým Parlament a Rada vznášajú námietky voči delegovaným aktom.

10

Článok 16 smernice 2010/30 nazvaný „Transpozícia“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 20. júna 2011. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 20. júla 2011.

…“

11

Článok 18 uvedenej smernice, nazvaný „Nadobudnutie účinnosti“, stanovuje:

„Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5 písm. d), g) a h) sa uplatňujú od 31. júla 2011.“

12

Odôvodnenie 3 delegovaného nariadenia stanovuje:

„Mali by sa vypracovať harmonizované ustanovenia o udávaní energetickej efektívnosti a spotreby energie v prípade televízorov prostredníctvom označovania štítkami a štandardných informácií o výrobkoch s cieľom motivovať výrobcov zvyšovať energetickú efektívnosť televízorov, podnecovať konečných používateľov, aby nakupovali energeticky efektívne modely, znížiť spotrebu elektrickej energie týmito výrobkami a prispievať k fungovaniu vnútorného trhu.“

13

Odôvodnenie 9 tohto nariadenia stanovuje:

„S cieľom podporiť výrobu energeticky efektívnych televízorov by dodávatelia, ktorí majú v úmysle umiestniť [uviesť – neoficiálny preklad] na trh televízory, ktoré sú schopné splniť požiadavky vyšších tried energetickej efektívnosti, mali mať možnosť uvádzať štítky s týmito triedami ešte pred dátumom povinného zobrazovania týchto tried.“

14

Článok 3 uvedeného nariadenia s názvom „Povinnosti dodávateľov“ stanovuje:

„1.   Dodávatelia zabezpečujú, aby sa:

…

3.   Formát štítka podľa prílohy V sa uplatňuje v súlade s týmto harmonogramom:

15

Článok 4 toho istého nariadenia s názvom „Povinnosti obchodníkov“ uvádza:

„Obchodníci zabezpečujú, aby sa:

…“

16

Článok 9 delegovaného nariadenia, nazvaný „Nadobudnutie účinnosti“, stanovuje:

„Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 30. novembra 2011. …

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.“

17

§ 3 ods. 1 zákona o zamedzení nekalej hospodárskej súťaže (Gesetz gegen den unlauteren Wettbewerb), v jeho znení uplatniteľnom v konaní vo veci samej (BGBl. 2010 I, s. 254, ďalej len „UWG“) stanovuje:

„Nekalé obchodné konania sú neprípustné, ak sú spôsobilé citeľne narušiť záujmy účastníkov hospodárskej súťaže, spotrebiteľov alebo iných účastníkov trhu.“

18

§ 4 UWG stanovuje:

„Príklady nekalých obchodných konaní

Nekalého konania sa dopustí najmä ten, kto

…

11.   koná v rozpore s právnym predpisom, ktorý je určený aj na to, aby v záujme účastníkov trhu reguloval trhové správanie.“

19

§ 5a ods. 2 a 4 UWG znie takto:

„2.   Nekalého konania sa dopúšťa osoba, ktorá ovplyvňuje slobodu rozhodnutia spotrebiteľov v zmysle § 3 ods. 2 tým, že zadrží informáciu, ktorá je v konkrétnom prípade s ohľadom na všetky okolnosti vrátane obmedzení komunikačných prostriedkov podstatná.

…

4.   Za podstatné sa v zmysle odseku 2 považujú aj informácie na účely komerčnej komunikácie vrátane reklamy a marketingu, ktoré spotrebiteľom na základe nariadení Spoločenstva alebo podľa právnych predpisov určených na prebratie smerníc Spoločenstva nemožno neoprávnene odoprieť.“

20

§ 8 ods. 1 prvá veta UWG je formulovaný takto:

„Voči osobe, ktorá sa dopustí nedovolenej hospodárskej transakcie, možno podľa § 3 alebo § 7 uplatniť nárok na odstránenie a v prípade rizika opakovania aj nárok na zdržanie sa nedovoleného konania.“

21

Dňa 20. januára 2012 spoločnosť S+K ponúkala na predaj vo svojom výklade televízor bez toho, aby na ňom bol umiestnený štítok označujúci spotrebu energie podľa prílohy V delegovaného nariadenia. Televízor dodal jeho výrobca, Haier Deutschland GmbH veľkoobchodnej spoločnosti ElectronicPartner Handel SE, a tá ho 20. mája 2011 dodala spoločnosti S+K. Tento typ televízora sa vyrábal ešte aj 20. januára 2012.

22

Po výzve, ktorú podal pán Rätzke, S+K podala negatívnu zisťovaciu žalobu, po ktorej podal pán Rätzke protinávrh o zdržanie sa konania, ktorým žiadal, aby sa uvedenej spoločnosti uložil zákaz ponúkať na predaj televízory neoznačené štítkom, ktorý uvádza príloha V delegovaného nariadenia.

23

Tento protinávrh vychádzal z § 3 ods. 1, § 3 ods. 4 bodu 11 a § 8 ods. 1 UWG a nastolil otázku, či S+K bola povinná podľa článku 4 písm. a) delegovaného nariadenia označiť štítkom televízor, ktorý jej bol dodaný 20. mája 2011 bez štítku.

24

Landgericht Mühlhausen uvedený protinávrh zamietol z dôvodu, že televízory dodané pred 30. novembrom 2011 bez predmetného štítku a v súlade s právnou situáciou platnou pred týmto dátumom nemuseli byť označené takýmto štítkom po 30. novembri 2011.

25

Pri prejednaní odvolania proti rozsudku uvedeného súdu sa vnútroštátny súd pýta na výklad článku 4 písm. a) delegovaného nariadenia, ktorý podľa jeho názoru predstavuje pravidlo správania sa na trhu v zmysle § 4 UWG. V tejto súvislosti poznamenáva, že pojem „poskytnutým“ použitý v článku 4 písm. a) delegovaného nariadenia by mohol naznačovať, že obchodník podlieha povinnosti označovať televízory štítkom od 30. novembra 2011, len ak dodávateľ dodal tieto televízory so štítkom v súlade s povinnosťou, ktorá je mu uložená od toho istého dátumu. Účel povinnosti označovania štítkom, tak ako sa uvádza v odôvodnení 3 delegovaného nariadenia, by však podľa vnútroštátneho súdu mohol nasvedčovať povinnosti označovania štítkom od 30. novembra 2011 pri každom televízore vystavovanom obchodníkmi, vrátane televízorov dodaných pred týmto dátumom. Pán Rätzke zastáva názor, že zo systematickej väzby s článkom 5 písm. d) smernice 2010/30 možno odvodiť, že dodávatelia sú povinní poskytnúť štítky bezplatne a bezodkladne v každom prípade, teda tiež pre prístroje dodané pred 30. novembrom 2011, aby si obchodníci od toho istého dátumu mohli splniť svoju označovaciu povinnosť.

26

Za týchto podmienok Thüringer Oberlandesgericht rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 4 písm. a) delegovaného nariadenia… vykladať v tom zmysle

27

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 4 písm. a) delegovaného nariadenia má vykladať v tom zmysle, že povinnosť obchodníkov zabezpečiť, aby sa každý televízor na predajnom mieste označil štítkom poskytujúcim informácie o energetickej účinnosti prístroja, sa uplatňuje iba na televízory uvedené na trh od 30. novembra 2011.

28

V tejto súvislosti treba, ako to uviedli dotknutí účastníci konania, vykonať celkovú analýzu povinností v oblasti označovania televízorov štítkami, ktoré sú uložené obchodníkom, ako aj dodávateľom delegovaným nariadením, s prihliadnutím na jeho štruktúru, najmä z pohľadu ustanovení smernice 2010/30.

29

Článok 4 písm. a) delegovaného nariadenia ukladá obchodníkom označiť každý televízor štítkom poskytnutým dodávateľom „v súlade s článkom 3 ods. 1“ tohto nariadenia.

30

Okrem toho článok 4 delegovaného nariadenia na rozdiel od jeho článku 3 neobsahuje autonómny kalendár týkajúci sa jeho uplatnenia z časového hľadiska. Podľa článku 6 písm. b) smernice 2010/30 sa povinnosť označovania štítkom uložená obchodníkom týka iba výrobkov, na ktoré sa vzťahuje delegovaný akt, a článok 10 ods. 3 písm. d) tej istej smernice spresňuje, že tento delegovaný akt určuje časovú pôsobnosť zodpovednosti v oblasti označovania štítkom. Uvádza totiž, že pri príprave návrhu delegovaného aktu Komisia „stanovuje dátum (dátumy) na vykonanie, akékoľvek etapové alebo prechodné opatrenia alebo obdobia, pričom zohľadňuje najmä možné vplyvy na MSP alebo na špecifické skupiny výrobkov vyrábaných predovšetkým MSP“.

31

V dôsledku toho vzhľadom na skutočnosť, že článok 4 delegovaného nariadenia neobsahuje autonómny kalendár, ale odkazuje na článok 3 ods. 1 tohto nariadenia, upravujúci povinnosti dodávateľov, časová pôsobnosť článku 4 delegovaného nariadenia zodpovedá časovej pôsobnosti jeho článku 3. Preto je povinnosť obchodníka spočívajúca v označovaní štítkom akcesorická vo vzťahu k povinnosti dodávateľa poskytnúť príslušné štítky.

32

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 3 ods. 3 delegovaného nariadenia v súlade s časovou pôsobnosťou uvedeného nariadenia, ktoré sa podľa jeho článku 9 uplatňuje od 30. novembra 2011, neobsahuje žiadnu požiadavku pri televízoroch uvedených na trh pred týmto dátumom. Toto ustanovenie totiž upravuje práve požiadavky uplatniteľné na „televízory uvedené na trh od 30. novembra 2011“ a následne progresívne od 1. januára 2014, 1. januára 2017 a 1. januára 2020.

33

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ako to uviedli dotknutí účastníci konania, pre odpoveď na prejudiciálnu otázku je potrebné vyložiť pojmy „uvedené na trh“ použité v článku 3 ods. 3 písm. a) delegovaného nariadenia.

34

Podľa článku 2 písm. i) smernice „‚uvedenie na trh‘ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie na účely jeho distribúcie alebo používania v rámci Únie, či už za odmenu, alebo bezplatne a bez ohľadu na spôsob predaja“. Prvé sprístupnenie na trhu je preto rozhodujúce, bez ohľadu na použitý spôsob distribúcie.

35

Povinnosť označovania štítkom sa obchodníkom ukladá len vtedy, pokiaľ ide o televízory sprístupnené na trhu Únie od 30. novembra 2011, teda odovzdané v predajnom reťazci zo strany výrobcu od tohto dátumu.

36

Takýto prístup, ktorý spočíva na zohľadnení štruktúry článku 4 písm. a) delegovaného nariadenia, nie je spochybnený teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia.

37

Je pravda, ako to poznamenal vnútroštátny súd, že uloženie povinnosti označovania televízorov, ktoré boli dodané pred 30. novembrom 2011, štítkom by mohlo podnecovať konečných používateľov, aby nakupovali energeticky efektívne modely v súlade s cieľom, ktorý sleduje delegované nariadenie v zmysle jeho odôvodnení 3 a 9.

38

Vyššie uvedený podnecujúci účinok sa však ukazuje byť obmedzený, keďže k sprístupneniu uvedených televízorov došlo v priebehu relatívne krátkeho obdobia.

39

Obmedzený účinok povinnosti označovania štítkom, ktorá by zaťažovala aj televízory dodané pred 30. novembrom 2011, by nebol primeraný administratívnemu zaťaženiu, ktoré by opatrenie prinášalo pre dodávateľov a obchodníkov. Najmä MSP by boli povinné žiadať od výrobcov energetické štítky pre všetky televízory už dodané pred 30. novembrom 2011. Podľa odôvodnenia 25 smernice 2010/30 sa však treba vyhnúť prijímaniu opatrení, ktoré by dotknutým účastníkom trhu, najmä MSP, mohli priniesť zbytočne zložité byrokratické povinnosti.

40

Pokiaľ ide o článok 5 písm. d) smernice 2010/30, toto ustanovenie nemôže, v rozpore s tým, čo uvádzal pán Rätzke pred vnútroštátnym súdom, byť podkladom pre iný výsledok. Predmetné ustanovenie totiž neupravuje ani okolnosti, za ktorých je potrebné poskytnúť štítky, ani časový rámec tejto povinnosti, čo je otázka, v ktorej táto smernica, konkrétnejšie jej článok 10 ods. 3 písm. d), odkazuje na ustanovenia delegovaného aktu. Relevantný delegovaný akt jasne definuje časovú pôsobnosť povinnosti označovania štítkom a pôsobnosť delegovaného nariadenia sa vzťahuje len na televízory uvedené na trh po prvýkrát od 30. novembra 2011.

41

Preto treba na položenú otázku odpovedať, že článok 4 písm. a) delegovaného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť obchodníkov zabezpečiť, aby sa každý televízor na predajnom mieste označil štítkom poskytnutým dodávateľmi v súlade s článkom 3 ods. 1 uvedeného nariadenia, sa uplatňuje iba na televízory, ktoré boli uvedené na trh, teda po prvýkrát odovzdané výrobcom v predajnom reťazci na účely ich distribúcie, od 30. novembra 2011.

42

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 4 písm. a) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie televízorov energetickými štítkami, sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť obchodníkov zabezpečiť, aby sa každý televízor na predajnom mieste označil štítkom poskytnutým dodávateľmi v súlade s článkom 3 ods. 1 uvedeného nariadenia, sa uplatňuje iba na televízory, ktoré boli uvedené na trh, teda po prvýkrát odovzdané výrobcom v predajnom reťazci na účely ich distribúcie, od 30. novembra 2011.