1

Svojím odvolaním Rada Európskej únie žiada, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 29. januára 2013, Bank Mellat/Rada (T‑496/10, EU:T:2013:39, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd v rozsahu, v akom sa týkajú Bank Mellat, zrušil:

2

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (ďalej len „Bezpečnostná rada“), znepokojená mnohými správami generálneho riaditeľa Agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a rezolúciami Rady guvernérov MAAE týkajúcimi sa jadrového programu Iránskej islamskej republiky, prijala 23. decembra 2006 rezolúciu 1737 (2006), ktorej bod 12 v spojení s jej prílohou vymenúva rad osôb a subjektov zúčastňujúcich sa na šírení jadrových zbraní, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sa mali zmraziť.

3

Rada Európskej únie s cieľom vykonať rezolúciu 1737 (2006) v Európskej únii prijala 27. februára 2007 spoločnú pozíciu 2007/140/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 61, s. 49).

4

Článok 5 ods. 1 spoločnej pozície 2007/140 stanovoval zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov určitých kategórií osôb a subjektov uvedených v písmenách a) a b) tohto ustanovenia. Písmeno a) tohto článku 5 ods. 1 sa tak týkalo osôb a subjektov uvedených v prílohe k rezolúcii 1737 (2006), ako aj ďalších osôb a subjektov, ktoré určila Bezpečnostná rada alebo výbor Bezpečnostnej rady vytvorený podľa článku 18 rezolúcie 1737 (2006). Zoznam týchto osôb a subjektov je obsiahnutý v prílohe I spoločnej pozície 2007/140. Písmeno b) uvedeného článku 5 ods. 1 sa týkalo osôb a subjektov, na ktoré sa nevzťahuje táto príloha I, ktoré sa podieľajú najmä na činnostiach Iránskej islamskej republiky v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní, sú s nimi priamo spojené alebo ich podporujú. Zoznam týchto osôb a týchto subjektov je uvedený v prílohe II uvedenej spoločnej pozície.

5

V rozsahu, v akom boli dotknuté právomoci Európskeho spoločenstva, bola rezolúcia 1737 (2006) vykonaná nariadením (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1), prijatým na základe článkov 60 ES a 301 ES, ktoré sa týka spoločnej pozície 2007/140 a ktorého obsah je v podstate podobný obsahu uvedenej spoločnej pozície, pretože v prílohe IV tohto nariadenia týkajúcej sa osôb, subjektov a orgánov označených Bezpečnostnou radou alebo výborom pre sankcie a v prílohe V uvedeného nariadenia týkajúcej sa iných osôb, subjektov a orgánov než uvedených v tejto prílohe IV sa uvádzajú rovnaké mená subjektov a fyzických osôb.

6

Článok 7 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 423/2007 znel takto:

„Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe V alebo ktoré tieto osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú, sa zmrazia. Príloha V zahŕňa fyzické a právnické osoby, subjekty a orgány, na ktoré sa nevzťahuje príloha IV a ktoré boli v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b) spoločnej pozície 2007/140/SZBP označené za osoby, subjekty alebo orgány:

7

Bezpečnostná rada, ktorá konštatovala, že Iránska islamská republika pokračovala vo svojej činnosti spočívajúcej v obohacovaní jadrového materiálu a nespolupracovala s MAAE, prijala 3. marca 2008 rezolúciu 1803 (2008). V bode 10 tejto rezolúcie Bezpečnostná rada:

„Žiada všetky štáty, aby boli obozretné, pokiaľ ide o činnosti vykonávané finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa na ich území vo vzťahu k všetkým bankám usadeným v Iráne, predovšetkým pokiaľ ide o banky Melli a Saderat, ako aj vo vzťahu k ich organizačným zložkám a pobočkám v zahraničí, aby sa zabránilo tomu, aby tieto činnosti prispeli k činnostiam predstavujúcim nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní alebo k zhotovovaniu nosičov jadrových zbraní, ako sa uvádza v rezolúcii 1737 (2006)“.

8

Bezpečnostná rada prijala rezolúciou 1929 (2010) z 9. júna 2010 prísnejšie opatrenia a rozhodla najmä o zmrazení finančných prostriedkov rôznych finančných subjektov. V bode 21 uvedenej rezolúcie Bezpečnostná rada okrem iného vyzvala štáty k tomu, „aby zabránili poskytovaniu finančných služieb na svojom území vrátane poistenia a zaistenia alebo prevodu všetkých finančných prostriedkov, iných aktív alebo hospodárskych zdrojov cez svoje územie, alebo z neho, alebo na ich štátnych príslušníkov alebo subjekty podliehajúce ich právu (vrátane pobočiek v zahraničí) alebo na osoby či finančné inštitúcie na ich území, či prostredníctvom nich, pokiaľ majú k dispozícii informácie, na základe ktorých majú opodstatnený dôvod domnievať sa, že tieto služby, aktíva alebo zdroje by mohli prispieť k činnostiam Iránu v jadrovej oblasti citlivým z hľadiska šírenia jadrových zbraní alebo vývoja nosičov jadrových zbraní, a to najmä tým, že zmrazia finančné prostriedky, iné aktíva alebo hospodárske zdroje, ktoré sa nachádzajú alebo budú nachádzať na ich území alebo ktoré podliehajú či budú podliehať ich právu, a ktoré súvisia s týmito programami a činnosťami, a tým, že vykonajú zvýšené monitorovanie, aby sa predišlo takýmto transakciám po dohode so svojimi vnútroštátnymi orgánmi a v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi“.

9

Bank Mellat je uvedená v bode 6 prílohy I rezolúcie 1929 (2010) v odôvodnení zápisu First East Export Bank plc (ďalej len „FEE“) do tejto prílohy:

„Táto banka je vo vlastníctve alebo pod kontrolou Bank Mellat alebo koná v mene Bank Mellat. Počas uplynulých siedmich rokov Bank Mellat zabezpečila v rámci transakcií stovky miliónov dolárov pre iránske jadrové, raketové a obranné subjekty.“

10

Európska rada vo vyhlásení pripojenom k svojim záverom zo 17. júna 2010 zdôraznila svoje prehlbujúce sa obavy v súvislosti s iránskym jadrovým programom, privítala prijatie rezolúcie 1929 (2010) Bezpečnostnou radou, zobrala na vedomie poslednú správu MAAE z 31. mája 2010 a oznámila zavedenie nových reštriktívnych opatrení týkajúcich sa najmä finančného sektora.

11

Rozhodnutím 2010/413 prijatým 26. júla 2010 Rada vykonala uvedené vyhlásenie, pričom zrušila spoločnú pozíciu 2007/140 a prijala v porovnaní s touto pozíciou dodatočné reštriktívne opatrenia. V odôvodneniach 17 až 20 rozhodnutia 2010/413 týkajúcich sa finančných činností sa spomínajú rozhodnutia Bezpečnostnej rady v rezolúcii 1929 (2010), ako aj vyhlásenie Európskej rady zo 17. júna 2010. Kapitola 2 rozhodnutia 2010/413 sa venuje finančnému sektoru. Článok 10 ods. 1 tohto rozhodnutia stanovuje, že s cieľom predchádzať poskytovaniu finančných služieb, alebo prevodu akýchkoľvek finančných alebo iných aktív alebo zdrojov, ktoré by mohli prispieť na činnosti Iránu v jadrovej oblasti citlivé z hľadiska šírenia jadrových zbraní alebo na vývoj nosičov jadrových zbraní, na územie členských štátov, cez toto územie, alebo z neho, alebo na štátnych príslušníkov členských štátov alebo subjekty podliehajúce ich právu (vrátane pobočiek v zahraničí), alebo osoby alebo finančné inštitúcie na území členských štátov, alebo prostredníctvom nich, členské štáty vykonávajú zvýšené monitorovanie všetkých činností finančných inštitúcií v rámci ich právomoci s bankami so sídlom v Iráne, s pobočkami a dcérskymi spoločnosťami alebo so subjektmi, ktoré podliehajú ich kontrole.

12

Článok 20 ods. 1 rozhodnutia 2010/413 stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov viacerých kategórií osôb a subjektov. Písmeno a) tohto článku 20 ods. 1 sa týka osôb a subjektov označených Bezpečnostnou radou, ktoré sú uvedené v prílohe I tohto rozhodnutia. Písmeno b) uvedeného článku 20 ods. 1 sa týka „osôb a subjektov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I, ktoré sú zapojené do činností Iránu v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní alebo do vývoja nosičov jadrových zbraní alebo sú s týmito činnosťami a vývojom priamo spojené alebo ich podporujú, a to aj prostredníctvom zapojenia do obstarávania zakázaných položiek, tovaru, zariadení, materiálu a technológie, alebo osôb alebo subjektov, ktoré konajú v ich mene alebo podľa ich pokynov, alebo subjektov, ktoré vlastnia alebo kontrolujú, a to aj nezákonnými prostriedkami, ako aj osôb a subjektov, ktoré pomáhali označeným osobám alebo subjektom pri obchádzaní alebo porušovaní ustanovení rezolúcií BR OSN 1737 (2006), rezolúcie BR OSN 1747 (2007), rezolúcie BR OSN 1803 (2008) a rezolúcie BR OSN 1929 (2010) alebo tohto rozhodnutia, ako aj ďalších najvyšších príslušníkov a subjektov IRGC a spoločnosti IRISL a subjektov, ktoré vlastnia alebo kontrolujú alebo ktoré konajú v ich mene, ako sa uvádzajú v prílohe II“.

13

V prílohe II rozhodnutia 2010/413 sú uvedené viaceré finančné subjekty alebo skupiny takýchto subjektov. Bank Mellat je zapísaná v bode 4 časti I, B tejto prílohy. Odôvodnenie je nasledujúce:

„Bank Mellat je iránska štátna banka. Bank Mellat sa angažuje v takých činnostiach, ktoré podporujú iránsky jadrový program a program balistických rakiet a napomáha im. Poskytovala bankové služby subjektom označeným OSN a [Úniou] alebo subjektom, ktoré konajú v ich mene alebo na základe ich pokynov, alebo subjektom, ktoré sú nimi vlastnené alebo kontrolované. Je materskou bankou [FEE], ktorá bola označená v rezolúcii BR OSN 1929.“

14

Obchodné meno Bank Mellat, uvedené v bode 2 časti I, B prílohy vykonávacieho nariadenia č. 668/2010 prijatého 26. júla 2010 na vykonanie článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, bolo doplnené do zoznamu právnických osôb, subjektov a orgánov uvedených v tabuľke I prílohy V nariadenia č. 423/2007.

15

Dôvody zápisu Bank Mellat na uvedený zoznam sú takmer totožné s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí 2010/413.

16

Listom z 27. júla 2010 Rada informovala Bank Mellat o zaradení jej mena do zoznamu v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a v prílohe V nariadenia č. 423/2007.

17

Listami zo 16. a 24. augusta 2010 a z 2. a 9. septembra 2010 Bank Mellat vyzvala Radu, aby jej oznámila skutočnosti, z ktorých vychádzala pri prijatí reštriktívnych opatrení voči nej.

18

V odpovedi na žiadosti Bank Mellat o prístup k spisu jej Rada listom z 13. septembra 2010 doručila kópie dvoch návrhov na prijatie reštriktívnych opatrení, ktoré predložili členské štáty. Tiež jej stanovila lehotu na predloženie svojich pripomienok týkajúcich sa prijatia reštriktívnych opatrení voči nej, ktorá uplynula 25. septembra 2010.

19

Príloha II rozhodnutia 2010/413 bola revidovaná a zmenená rozhodnutím 2010/644 prijatým 25. októbra 2010. V odôvodnení 2 tohto rozhodnutia Rada uviedla, že zohľadnila pripomienky, ktoré jej predložili dotknuté strany.

20

Obchodné meno Bank Mellat bolo prebraté do bodu 4 zoznamu subjektov uvedených v tabuľke I prílohy II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644. V odôvodnení sa už neuvádza, že ide o štátnu banku, vo zvyšnej časti je však rovnaké ako odôvodnenie v rozhodnutí 2010/413.

21

Nariadenie č. 423/2000 bolo zrušené a nahradené nariadením č. 961/2010 prijatým 25. októbra 2010. Podľa článku 16 ods. 2 tohto nariadenia:

„2. Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe VIII alebo ktoré tieto osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú, sa zmrazia. Príloha VIII zahŕňa fyzické a právnické osoby, subjekty a orgány… ktoré boli v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia… 2010/413… označené za osoby, subjekty alebo orgány:

…“

22

Rada zapísala obchodné meno Bank Mellat do bodu 4 zoznamu právnických osôb, subjektov a orgánov uvedených v prílohe VIII, B nariadenia č. 961/2010. Dôvody tohto zápisu sú takmer zhodné s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí 2010/413, tak ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644.

23

Dňa 31. mája 2011 Rada oznámila Bank Mellat v prílohe k duplike predloženej v rámci žaloby o neplatnosť vo veci, v ktorej bol vyhlásený napadnutý rozsudok, dokument Rady z 27. mája 2011 týkajúci sa výňatku z tretieho návrhu zapísania Bank Mellat do zoznamu subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia (ďalej len „tretí návrh“).

24

Dňa 1. decembra 2011 Rada po vykonaní preskúmania rozhodla prostredníctvom rozhodnutia 2011/783 ponechať Bank Mellat na zozname rozhodnutia 2010/413 a prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Rady č. 1245/2011 na zozname nariadenia č. 961/2010.

25

Rada s odkazom na závery Európskej rady z 9. decembra 2011 prijala nové opatrenia prostredníctvom rozhodnutia 2012/35/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 19, s. 22).

26

Dňa 23. marca 2012 prijala nové opatrenia prostredníctvom nariadenia č. 267/2012, ktoré zrušuje a nahradzuje nariadenie č. 961/2010. Zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov je upravené v článku 23 nariadenia č. 267/2012. Článok 23 ods. 2 teda znie:

„Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe IX alebo ktoré tieto osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú, sa zmrazia. Príloha IX zahŕňa fyzické a právnické osoby, subjekty a orgány, ktoré boli v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. b) a c) rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP označené za osoby, subjekty alebo orgány:

…

…“

27

Bank Mellat je zapísaná v bode 4 tabuľky B hlavy I prílohy IX nariadenia č. 267/2012. Dôvody tohto zápisu sú takmer zhodné s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí 2010/413, tak ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644.

28

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 7. októbra 2010 Bank Mellat podala žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu 2010/413 a vykonávaciemu nariadeniu č. 668/2010. Následne rozšírila svoje návrhy o zrušenie rozhodnutia 2010/644, nariadenia č. 961/2010, rozhodnutia 2011/783, vykonávacieho nariadenia č. 1245/2011 a nariadenia č. 267/2012 v rozsahu, v akom sa jej tieto akty týkajú.

29

Všeobecný súd v prvom rade zamietol argumentáciu Rady a Komisie, podľa ktorej Bank Mellat nebola oprávnená odvolávať sa na ochranu a záruky spojené so základnými právami.

30

Ďalej preskúmal žalobu podanú Bank Mellat. Bank Mellat uvádzala tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod bol založený na porušení povinnosti odôvodnenia, na porušení jej práva na obhajobu a jej práva na účinnú súdnu ochranu. Druhý žalobný dôvod bol založený na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o prijatie reštriktívnych opatrení voči nej. Tretí žalobný dôvod bol založený na porušení jej vlastníckeho práva a zásady proporcionality.

31

V rámci prvého žalobného dôvodu založeného na porušení povinnosti odôvodnenia, na porušení jej práva na obhajobu a jej práva na účinnú súdnu ochranu Všeobecný súd posúdil každý z dôvodov týkajúcich sa Bank Mellat, ktoré sa nachádzali v sporných aktoch a v návrhoch na prijatie reštriktívnych opatrení. Rozhodol, že Rada, pokiaľ ide o niektoré dôvody, porušila povinnosť odôvodnenia z dôvodu nedostatku presnosti. Z dôvodu tohto nedostatku presnosti bolo, pokiaľ ide o tieto dôvody, porušené právo Bank Mellat na súdnu ochranu. Toto právo bolo okrem toho porušené, pokiaľ ide o rozhodnutie 2010/413, vykonávacie nariadenie č. 668/2010, rozhodnutie 2010/644 a nariadenie č. 961/2010 z dôvodu oneskoreného oznámenia tretieho návrhu na prijatie reštriktívnych opatrení. Napokon sa Všeobecný súd domnieval, že preskúmanie rozhodnutia 2010/413 a vykonávacieho nariadenia č. 668/2010 trpí vadou, lebo spis neobsahoval žiaden nepriamy dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že Rada overila relevantnosť a dôvodnosť skutočností týkajúcich sa Bank Mellat. V dôsledku toho Všeobecný súd, pokiaľ ide o rozhodnutie 2010/413, vykonávacie nariadenie č. 668/2010, rozhodnutie 2010/644 a nariadenie č. 961/2010, vyhovel prvému žalobnému dôvodu.

32

Všeobecný súd potom preskúmal druhý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o prijatie reštriktívnych opatrení voči Bank Mellat. Toto preskúmanie sa týkalo dôvodov, ktoré boli považované za dostatočne presné a ktoré neporušovali povinnosť odôvodnenia. Keďže žiaden z týchto dôvodov uvedených Radov proti žalobkyni neodôvodňoval prijatie reštriktívnych opatrení, ktoré sa jej týkali, Všeobecný súd vyhovel druhému žalobnému dôvodu a zrušil sporné akty v rozsahu, v akom sa týkali žalobkyne bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality.

33

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

34

Bank Mellat navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal Radu na náhradu trov konania.

35

Komisia v plnom rozsahu podporuje návrhy predložené Radou v jej odvolaní.

36

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska navrhuje, aby Súdny dvor vyhovel odvolaniu, zrušil napadnutý rozsudok a zamietol žalobu podanú Bank Mellat proti sporným aktom.

37

Bank Mellat tvrdí, že odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty. Tvrdí, že nemožno uplatniť lehotu z dôvodu vzdialenosti stanovenú v Rokovacom poriadku Súdneho dvora, lebo keďže Rada komunikuje so Súdnym dvorom elektronicky, nie je od neho vzdialená.

38

Rada pripomína článok 51 rokovacieho poriadku, podľa ktorého sú lehoty z dôvodu vzdialenosti paušálne.

39

Ako zdôraznila generálna advokátka v bodoch 32 a 33 svojich návrhov, hoci terminológia použitá na označenie lehôt stanovených v článku 51 rokovacieho poriadku pripomína, že účelom týchto lehôt bolo kompenzovať čas vyžadovaný v súvislosti s poštovými službami v závislosti od vzdialenosti od Súdneho dvora, tieto lehoty sú od zmeny Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z 28. novembra 2000 (Ú. v. ES L 322, s. 1) paušálne (pozri v tomto zmysle rozsudok Gbagbo a i./Rada, C‑478/11 P až C‑482/11 P, EU:C:2013:258, bod 63).

40

Z toho vyplýva, že hoci Rada a Súdny dvor komunikovali medzi sebou elektronicky, článok 51 rokovacieho poriadku sa v prejednávanej veci uplatňoval. V dôsledku toho bolo odvolanie podané v stanovenej lehote a námietku neprípustnosti treba zamietnuť.

41

Rada tvrdí, že napadnutý rozsudok je poznačený viacerými nesprávnymi právnymi posúdeniami.

42

Všeobecný súd v bode 46 napadnutého rozsudku zamietol argumentáciu Rady a Komisie, podľa ktorej Bank Mellat nebola oprávnená odvolávať sa na ochranu a záruky spojené so základnými právami. V bode 41 tohto rozsudku rozhodol, že právo Únie neobsahuje pravidlo, ktoré by zabraňovalo právnickým osobám predstavujúcim inštitúcie tretích štátov odvolávať sa vo svoj prospech na ochranu a záruky spojené so základnými právami a v bode 42 uvedeného rozsudku, že v každom prípade Rada a Komisia neuviedli skutočnosti umožňujúce preukázať, že žalobkyňa bola skutočne inštitúciou iránskeho štátu.

43

V prvom rade Rada kritizuje body 35 až 41 napadnutého rozsudku. Domnieva sa, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že aj napriek tomu, že bolo preukázané, že Bank Mellat je inštitúciou iránskeho štátu, mohla sa vo svoj prospech odvolávať pred súdom Únie na ochranu a záruky spojené so základnými právami.

44

Rada svoje tvrdenie opiera o článok 34 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), ktorý vylučuje prijímanie sťažností na Európsky súd pre ľudské práva podávaných vládnymi organizáciami alebo podobnými subjektmi, a tiež o iné podobné ustanovenia, ako je článok 44 Amerického dohovoru o ľudských právach z 22. novembra 1969. Ratio legis spočíva v tom, že štát samotný nemôže byť nositeľom základných práv. Aj keby Zmluvy Únie a Charta základných práv Európskej únie neobsahovali rovnaké ustanovenia ako článok 34 EDĽP, uplatňuje sa rovnaká zásada.

45

Domnieva sa tiež, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, že sa domnieval, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by umožňoval preukázať, že Bank Mellat predstavuje vládnu organizáciu. V tejto súvislosti Rada uvádza:

46

Všeobecný súd sa teda nesprávne domnieval, že vzhľadom na to, že Bank Mellat vykonáva obchodné činnosti, ktoré sa spravujú všeobecnou právnou úpravou, tieto činnosti nemožno označiť za „verejnú službu“, hoci sú potrebné na fungovanie štátneho hospodárstva. Všeobecný súd teda riadne nezohľadnil vplyv, ktorý iránska vláda vykonáva na Bank Mellat, hoci tento štát má v tejto banke 20 % podiel a zvyšok akcií je rozptýlený.

47

Bank Mellat nesúhlasí s argumentáciou Rady.

48

Treba uviesť, že žaloba podaná Bank Mellat patrí do rámca článku 275 druhého odseku ZFEÚ (rozsudok Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 50).

49

Bank Mellat uplatňuje žalobné dôvody založené na porušení jej práva na obhajobu a jej práva na účinnú súdnu ochranu. Na takéto práva sa môže odvolávať každá fyzická osoba alebo akýkoľvek subjekt, ktorý podáva žalobu na súd Únie.

50

To isté platí aj v prípade žalobných dôvodov založených na porušení podstatných formálnych náležitostí, akou je povinnosť odôvodnenia aktu.

51

Pokiaľ ide o žalobné dôvody založené na zjavne nesprávnom posúdení alebo na porušení všeobecnej zásady proporcionality, treba konštatovať, že otázka, či sa na ne môžu odvolávať štátne subjekty, je otázkou, ktorá súvisí s podstatou sporu (rozsudok Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 51).

52

S ohľadom na tieto skutočnosti treba zamietnuť odvolací dôvod Rady bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tvrdenie založené na pochybení Všeobecného súdu, keď rozhodol, že nebolo preukázané, že Bank Mellat bola štátnym subjektom, pretože toto tvrdenie je neúčinné.

53

Všeobecný súd pripomenul v bodoch 49 až 51 napadnutého rozsudku judikatúru týkajúcu sa povinnosti odôvodniť akty stanovenej v článku 296 druhom odseku ZFEÚ. V bodoch 42 až 55 tohto rozsudku pripomenul judikatúru týkajúcu sa práv na obhajobu a povinnosti oznámiť skutočnosti zohľadnené v neprospech dotknutého subjektu, aby tento subjekt mohol účinne vyjadriť svoj názor na tieto skutočnosti.

54

V bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že na posúdenie dodržania povinnosti odôvodnenia a povinnosti oznámiť Bank Mellat skutočnosti zohľadnené v jej neprospech treba vziať do úvahy okrem odôvodnenia uvedeného v sporných aktoch aj dva návrhy o prijatí reštriktívnych opatrení oznámené Radou Bank Mellat listom z 13. septembra 2010, ako aj tretí návrh pripojený Radou k jej duplike predloženej 31. mája 2011. Podľa Všeobecného súdu boli tieto návrhy predložené delegáciám členských štátov v rámci prijatia reštriktívnych opatrení týkajúcich sa Bank Mellat a v dôsledku toho predstavujú skutočnosti, na ktorých sú tieto opatrenia založené.

55

V bode 65 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol:

„… je pravda, že tretí návrh bol [Bank Mellat] doručený po podaní žaloby, ako aj po úprave návrhov, ktorá nasledovala po prijatí rozhodnutia 2010/644 a nariadenia č. 961/2010. Nemôže teda platne doplniť odôvodnenie rozhodnutia 2010/413, vykonávacieho nariadenia č. 668/2010, rozhodnutia 2010/644 a nariadenia č. 961/2010. Môže však byť zohľadnený v rámci posúdenia zákonnosti neskorších aktov, t. j. rozhodnutia 2011/783, vykonávacieho nariadenia č. 1245/2011 a nariadenia č. 267/2012.“

56

V bodoch 66 až 76 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal každý z dôvodov uvedených v sporných aktoch a v návrhoch na prijatie reštriktívnych opatrení. V bodoch 66 až 69 uviedol:

57

V bode 77 Všeobecný súd rozhodol, že Rada porušila povinnosť odôvodnenia, ako aj povinnosť oznámiť Bank Mellat skutočnosti zohľadnené v jej neprospech, pokiaľ ide o druhý, tretí, šiesty a siedmy dôvod, pretože boli nepresné, ale pokiaľ ide o ostatné dôvody, tieto povinnosti boli dodržané.

58

Pokiaľ ide o prístup k spisu, Všeobecný súd v bode 81 napadnutého rozsudku uviedol, že zo skutočností uvedených v spise nevyplývalo, že Rada pri prijímaní napadnutých aktov vychádzala z iných skutočností než z troch návrhov, ktoré predložili členské štáty voči Bank Mellat. V bode 82 tohto rozsudku však konštatuje, že tretí návrh bol žalobkyni oznámený len v prílohe k duplike Rady, teda po uplynutí lehoty, ktorú Rada stanovila Bank Mellat na predloženie svojich pripomienok v nadväznosti na prijatie rozhodnutia 2010/413 a vykonávacieho nariadenia č. 668/2010, po podaní žaloby, ako aj po prijatí rozhodnutia 2010/644 a nariadenia č. 961/2010.

59

V bode 84 uvedeného rozsudku Všeobecný súd zamietol tvrdenie Rady, že oznámila tento návrh, hneď ako získala súhlas členského štátu, od ktorého pochádzal. Všeobecný súd rozhodol, že ak totiž Rada pri prijatí reštriktívnych opatrení voči subjektu zamýšľa vychádzať zo skutočností poskytnutých členským štátom, je povinná sa pred ich prijatím ubezpečiť, že predmetné skutočnosti môžu byť dotknutému subjektu oznámené v požadovanom čase, aby subjekt mohol účinne vyjadriť svoj názor. Všeobecný súd dospel v bode 85 rovnakého rozsudku k záveru, že Rada neposkytla včas prístup k tejto skutočnosti vo svojom spise, čo je v rozpore s právom na obhajobu.

60

Všeobecný súd, pokiaľ ide o možnosť Bank Mellat účinne vyjadriť svoje stanovisko, v bode 89 napadnutého rozsudku uviedol, že dostala príležitosť účinne vyjadriť svoje stanovisko, avšak s výnimkou jednak druhého, tretieho, šiesteho a siedmeho dôvodu uvedeného Radou, ktoré boli príliš neurčité, a jednak návrhu na prijatie reštriktívnych opatrení, ktorý bol doručený v prílohe k duplike Rady za predpokladu, že ho nemala k dispozícii v okamihu predloženia pripomienok.

61

V bode 90 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že z listov Rady vyplýva, že Rada zohľadnila pripomienky Bank Mellat. V bode 91 tohto rozsudku tiež uviedol, že Rada opravila poznámku, ktorej správnosť Bank Mellat napadla, že Bank Mellat je štátnou bankou.

62

V bode 96 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že právo Bank Mellat na účinnú súdnu ochranu bolo porušené vzhľadom na neurčitú povahu druhého, tretieho, šiesteho a siedmeho dôvodu a oneskorené doručenie jedného z návrhov na prijatie reštriktívnych opatrení. Naopak, toto právo nebolo porušené, pokiaľ ide o prvý, štvrtý a piaty dôvod uvedený Radou.

63

V prvom rade pod nadpisom „Povinnosť odôvodnenia“ Rada uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že každý zo žalobných dôvodov posúdil samostatne namiesto toho, aby ich posúdil ako celok. Je zjavné, že tieto žalobné dôvody spolu súvisia. Osobitne tretí dôvod predstavuje konkrétnejší opis správania uvedeného v druhom dôvode. Okrem toho Všeobecný súd dospel v bode 73 napadnutého rozsudku k nesprávnemu záveru, že tieto dva dôvody uvedené ako posledné „nespresňujú vytýkané správanie“. Hoci tento tretí dôvod neuvádzal názov subjektov uvedených na zozname Organizácie Spojených národov a Únie, ktorým Bank Mellat poskytuje bankové služby, Bank Mellat mala porovnať uvedené subjekty s jej zoznamami klientov a spochybniť uvedený dôvod, ak žiaden z jej klientov nebol uvedený na zoznamoch Organizácie Spojených národov alebo Únie.

64

Pokiaľ ide o šiesty dôvod spočívajúci v návrhu zápisu predloženom členským štátom a uvádzajúcom, že Bank Mellat spravuje účty predstaviteľov Organizácie pre letecký a kozmický priemysel a zástupcu zodpovedného za nákup, Rada sa domnieva, že Všeobecný súd prijal nesprávny záver, že tento dôvod nebol dostatočne určitý. Vzhľadom na to, že informácie o klientoch banky obsahujú meno ich zamestnávateľa, Bank Mellat mohla overiť, či niektorý z klientov nebol zamestnaný v tejto organizácii alebo nebol zástupcom zodpovedným za nákup. Tento žalobný dôvod teda zodpovedá požiadavkám definovaným judikatúrou, pretože poskytuje dostatok informácií na určenie, či sporné akty boli odôvodnené.

65

Komisia tvrdí, že stanovisko prijaté Všeobecným súdom v bode 77 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je žaloba o neplatnosť vo vzťahu k niektorým žalobným dôvodom dôvodná, zatiaľ čo vo vzťahu k iným žalobným dôvodom je nedôvodná, nie je udržateľné. Nemožno dospieť k záveru, že Rada sa voči Bank Mellat dopustila porušenia povinnosti odôvodnenia a povinnosti oznámenia, pokiaľ ide o každý dôvod samostatne.

66

Vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania Spojené kráľovstvo tiež spochybňuje záver Všeobecného súdu, podľa ktorého je druhý dôvod príliš neurčitý, hoci tento dôvod treba vykladať v spojení s nasledujúcimi žalobnými dôvodmi.

67

V druhom rade Rada pod nadpisom „Prístup k spisu“ spochybňuje rozhodnutie Všeobecného súdu v bode 63 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „na posúdenie dodržiavania povinnosti odôvodnenia a povinnosti oznámiť dotknutému subjektu skutočnosti zohľadnené v jeho neprospech treba okrem dôvodov uvedených v sporných aktoch zohľadniť aj tri návrhy na prijatie reštriktívnych opatrení, ktoré Rada doručila [Bank Mellat].“

68

Tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil judikatúru, ktorú cituje v bode 54 napadnutého rozsudku, ktorá bola vydaná v kontexte prvých vecí týkajúcich sa terorizmu, hoci nebol predložený žiaden dôvod odôvodňujúci zápis do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia a že za týchto okolností sú pojmy „dôvody“ a „skutočnosti“ zameniteľné. V prejednávanej veci akty obsahovali dôvody, takže nič neodôvodňovalo oznámenie návrhov na prijatie reštriktívnych opatrení, ktoré v každom prípade nemali žiadnu pridanú hodnotu.

69

Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré neboli uvedené v odôvodnení Rady, ani tieto skutočnosti nebolo potrebné oznamovať samostatne, pretože sa nemožno ex offo domnievať, že Rada ich použila ako odôvodnenie alebo ako dôkazný materiál. Podľa Rady mal Všeobecný súd uplatniť judikatúru, ktorú citoval v bode 55 napadnutého rozsudku, podľa ktorej v prípade, že odôvodnenie je dostatočne presné, Rada je povinná umožniť prístup ku všetkým administratívnym dokumentom týkajúcim sa dotknutého opatrenia, ktoré nemajú dôvernú povahu, iba na žiadosť dotknutého subjektu (rozsudok Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, EU:T:2009:401, bod 97).

70

Spojené kráľovstvo s odkazom na bod 11 rozsudku Komisia a i./Kadi (C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518) uplatňuje, že pokiaľ ide o zoznamy subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, sprístupnené by malo byť len odôvodnenie zápisu do týchto zoznamov a nie návrhy na zápis daných subjektov.

71

Bank Mellat súhlasí s argumentáciou Všeobecného súdu. Tvrdí, že ani po spoločnom posúdení nie je druhý a tretí dôvod dostatočne presný, pretože tretí dôvod, údajne presnejší, bol správne označený za „príliš neurčitý“. Pokiaľ ide o šiesty dôvod, Bank Mellat tvrdí, že Rada nepredložila žiaden dôkaz o tom, že informácie banky o jej klientoch obsahovali meno ich zamestnávateľa. Pokiaľ ide o siedmy dôvod, Rada ho v rámci odvolania neobhajuje.

72

Bank Mellat tvrdí, že Rada bola povinná poskytnúť návrhy zápisov do uvedených zoznamov k dátumu tohto zápisu alebo krátko potom, lebo šlo o jediné skutočnosti, z ktorých pozostával spis. Pokiaľ ide o tvrdenie Rady, podľa ktorého nebolo získanie týchto návrhov na zápis pre Bank Mellat nijako užitočné, Bank Mellat odpovedá, že Rade neprináleží posudzovať skutočnosti v spise, ktoré môžu byť pre žalobcu relevantné. Umožniť Rade vybrať si skutočnosti v spise, ktoré hodlá zohľadniť, by bolo v rozpore s právom na obhajobu.

73

Bank Mellat nesúhlasí s tvrdením, podľa ktorého sa mala v prejednávanej veci uplatniť judikatúra vyplývajúca z rozsudku Bank Melli Iran/Rada (T‑390/08, EU:T:2009:401), lebo uvedená banka nemala k dispozícii dostatočne presné informácie, ktoré by jej umožnili užitočne vyjadriť svoje stanovisko k skutočnostiam zohľadneným v jej neprospech. Zdôrazňuje, že tak Všeobecný súd, ako aj Rada vychádzali zo skutočnosti, že návrhy na zápis do zoznamov subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, sú dôkazmi, hoci to tak nebolo.

74

Podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a cieľom je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (pozri rozsudok Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 49 a citovanú judikatúru).

75

Odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ sa však musí prispôsobiť povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia musí byť posúdený nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudok Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 53 a citovanú judikatúru). Akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (rozsudok Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 71).

76

Pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia, bez toho, aby bolo potrebné detailne odpovedať na pripomienky uvedené dotknutou osobou, povinnosť odôvodnenia zakotvená v článku 296 ZFEÚ za každých okolností stanovuje, a to aj v prípadoch, keď je odôvodnenie aktu Únie rovnaké ako odôvodnenie poskytnuté medzinárodným orgánom, že toto odôvodnenie uvádza individuálne, osobitné a konkrétne dôvody, pre ktoré príslušné orgány konštatujú, že proti dotknutej osobe sa majú prijať reštriktívne opatrenia. Súd Únie preto musí najmä overiť dostatočne presný a konkrétny charakter uvádzaných dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, body 116 a 118).

77

V prejednávanej veci sa Všeobecný súd pri preskúmaní druhého a tretieho dôvodu nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, lebo Rada pred ním neuplatnila, že tieto dôvody sa majú vykladať vo vzájomnej súvislosti.

78

V každom prípade aj za predpokladu, že by tretí dôvod mal byť chápaný v tom zmysle, že spresňuje konanie vytýkané v druhom dôvode, ako tvrdí Rada, výklad uvedených dôvodov vo vzájomnej súvislosti by Bank Mellat neumožnil konkrétne zistiť, aké bankové služby táto banka poskytovala akým subjektom „uvedeným v zoznamoch Organizácie Spojených národov a [Únie]“, alebo subjektom, „ktoré konajú ich menom a na ich príkaz, alebo subjektom, ktoré sú subjektmi vlastnené alebo ovládané“. Všeobecnému súdu nemožno za týchto podmienok vyčítať, že v bode 73 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že druhý a tretí dôvod zápisu sú príliš neurčité.

79

Všeobecný súd tiež správne v bode 76 napadnutého rozsudku kvalifikoval šiesty dôvod ako nedostatočne presný, pretože neidentifikoval osoby, pre ktoré Bank Mellat viedla účty.

80

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada vo svojom odvolaní, Bank Mellat neprináležalo, aby v rámci postupu vedúceho k prijatiu opatrení spočívajúcich v zmrazení finančných prostriedkov porovnala na účely svojej obhajoby zoznamy svojich klientov s názvami subjektov uvedenými na zoznamoch Organizácie Spojených národov a Únie, alebo aby overila, či niektorý z jej klientov bol zamestnaný Organizáciou pre letecký a kozmický priemysel.

81

Takýto výsledok by bol v rozpore s judikatúrou citovanou v bode 76 tohto rozsudku, ktorá vyžaduje, aby odôvodnenie aktu uvádzalo individuálne, osobitné a konkrétne dôvody, pre ktoré príslušné orgány konštatujú, že proti dotknutej osobe sa majú prijať reštriktívne opatrenia.

82

Napokon, pokiaľ ide o prístup k spisu, Všeobecný súd v bodoch 84, 85 a 105 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že Rada je pred prijatím reštriktívnych opatrení povinná zabezpečiť, že skutočnosti zohľadnené v neprospech Bank Mellat mohli byť dotknutej banke oznámené včas tak, aby mohla účinne vyjadriť svoje stanovisko, a že včasným neposkytnutím tretieho návrhu priloženého k duplike Rady bolo porušené právo bank Mellat na obhajobu a jej právo na účinnú súdnu ochranu, čo ovplyvnilo zákonnosť rozhodnutia 2010/413, vykonávacieho nariadenia č. 668/2010, rozhodnutia 2010/644 a nariadenia č. 961/2010 v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú Bank Mellat.

83

Stále v rámci dôvodu založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu Všeobecný súd zhrnul tvrdenie Bank Mellat takto:

84

Všeobecný súd rozhodol:

…

85

V bode 106 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že Rada pri prijímaní rozhodnutia 2010/413 a vykonávacieho nariadenia č. 668/2010 nedodržala povinnosť preskúmať relevantnosť a dôvodnosť informácií a dôkazov voči Bank Mellat, ktoré jej boli predložené, čo teda spôsobuje protiprávnosť týchto aktov.

86

Rada sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 100 a 101 napadnutého rozsudku vyžadoval, aby spis obsahoval údaje, ktoré by naznačovali, že Rada overila skutočnosti, ktoré jej boli predložené. Tvrdí, že nemožno určiť, aké údaje treba predložiť na preukázanie, že členovia Rady skutočne toto overenie vykonali, a okrem toho že niektoré skutočnosti pochádzali z dôverných zdrojov, ku ktorým nemali členovia Rady prístup.

87

Bank Mellat tvrdí, že právna zásada, podľa ktorej by mala Rada posúdiť relevantnosť a dôvodnosť informácií a dôkazov, ktoré sú jej predložené, nie je spochybnená. Domnieva sa, že Všeobecný súd bol oprávnený odvolávať sa na nedostatok dôkazov s ohľadom na skutočnosti, že Rada vykonala primerané overenie, na účely svojho záveru, že Rada takto nepostupovala. Ďalej uvádza, že Rada uznáva, že nijako neoverila tvrdenia obsiahnuté v návrhoch, ktoré jej boli predložené v súvislosti s označením Bank Mellat ako subjektu podliehajúcemu reštriktívnym opatreniam, a to konkrétne preto, že nemala prístup k dôkazom, o ktoré sa tieto tvrdenia opierali, lebo boli považované za dôverné.

88

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že Bank Mellat bola zapísaná do zoznamu subjektov, ktoré sú predmetom reštriktívnych opatrení prijatím rozhodnutia 2010/413 a vykonávacím nariadením č. 668/2010 len na základe návrhov na zápis predložených členskými štátmi. Všeobecný súd však nepreukazuje, prečo táto skutočnosť môže predstavovať jeden z dôvodov zrušenia uvedený v článku 263 ZFEÚ.

89

Ako uvádza generálna advokátka v bode 95 svojich návrhov, zdá sa, že preskúmanie relevantnosti a dôvodnosti skutočností týkajúcich sa Bank Mellat, ktoré boli predložené Rade pred prijatím rozhodnutia 2010/413 a vykonávacieho nariadenia č. 668/2010, nepredstavuje podstatnú formálnu náležitosť prijatia týchto aktov, ktorej nedodržanie by mohlo viesť k ich vyhláseniu za neplatné. Všeobecný súd nepreukázal, že by takáto náležitosť bola stanovená v Zmluve FEÚ alebo akte sekundárneho práva.

90

Všeobecný súd nepreukázal ani, v čom by táto skutočnosť mohla prispieť k porušeniu povinnosti odôvodnenia, práva Bank Mellat na obhajobu alebo jej práva na účinnú súdnu ochranu, ktoré Bank Mellat uplatňovala vo svojom prvom dôvode, alebo k porušeniu akéhokoľvek iného právneho pravidla.

91

Keďže Všeobecný súd nepreukázal, že niektorý z dôvodov zrušenia uvedený v článku 263 ZFEÚ má vplyv na platnosť rozhodnutia 2010/413 a vykonávacieho nariadenia č. 668/2010 z dôvodu nepreskúmania relevantnosti a dôvodnosti skutočností týkajúcich sa Bank Mellat, je potrebné konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 100 a 101 napadnutého rozsudku rozhodol, že pri prijímaní prvého aktu, ktorým boli prijaté reštriktívne opatrenia voči subjektom, ktoré sa údajne zúčastňovali na šírení jadrových zbraní, sa Rada musí uistiť o relevantnosti a dôvodnosti informácií a dôkazov, ktoré sú jej predložené členským štátom alebo vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. V dôsledku toho sa Všeobecný súd dopustil rovnakého nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 106 napadnutého rozsudku rozhodol, že Rada pri prijímaní rozhodnutia 2010/413 a vykonávacieho nariadenia č. 668/2010 nedodržala povinnosť preskúmať relevantnosť a dôvodnosť informácií a dôkazov voči Bank Mellat, ktoré jej boli predložené, čo spôsobuje protiprávnosť týchto aktov.

92

V bode 112 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že vzhľadom na nedostatok odôvodnenia druhého, tretieho, šiesteho a siedmeho dôvodu, ktoré Rada uviedla voči Bank Mellat, sa treba obmedziť na overenie dôvodnosti prvého, štvrtého a piateho uvedeného dôvodu.

93

V bode 113 uvedeného rozsudku rozhodol, že prvý dôvod, podľa ktorého je Bank Mellat štátnou bankou, tak spočíva na nesprávnom skutkovom zistení, a nemôže teda odôvodniť reštriktívne opatrenia, ktoré boli voči Bank Mellat prijaté na základe rozhodnutia 2010/413 a vykonávacieho nariadenia č. 668/2010.

94

Pokiaľ ide o štvrtý dôvod týkajúci sa FEE, dcérskej spoločnosti vlastnenej Bank Mellat, Všeobecný súd v bode 117 tohto rozsudku rozhodol, že štvrtý dôvod jednak vychádza len z tvrdení a jednak nepredstavuje samostatný dôvod vo vzťahu k tým, ktoré sa priamo vzťahujú na Bank Mellat.

95

Pokiaľ ide o piaty dôvod Všeobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku rozhodol, že Rada nepredložila nijaký dôkaz alebo informáciu, aby preukázala, že Bank Mellat poskytovala služby AEOI. Pokiaľ ide o služby poskytované Novin, Všeobecný súd v bode 128 tohto rozsudku rozhodol, že treba zohľadniť tvrdenie Bank Mellat, že nevedela o účasti spoločnosti Novin na šírení jadrových zbraní predtým, ako Bezpečnostná rada prijala reštriktívne opatrenia voči tejto spoločnosti.

96

Okrem toho v bode 131 Všeobecný súd dospel k záveru, že Bank Mellat preukázala, že konala pri ukončení poskytovania finančných služieb spoločnosti Novin bezodkladne, keď sa dozvedela o účasti tejto spoločnosti na šírení jadrových zbraní. Všeobecný súd v bode 137 tohto rozsudku rozhodol, že ani služby, ktoré Bank Mellat poskytovala spoločnosti Novin pred prijatím reštriktívnych opatrení voči spoločnosti Novin, ani podmienky ukončenia obchodného vzťahu Bank Mellat so spoločnosťou Novin nepredstavujú podporu šírenia jadrových zbraní v zmysle rozhodnutia 2010/413 a nariadení č. 423/2007, 961/2010 a 267/2012.

97

Vzhľadom na tieto skutočnosti Všeobecný súd dospel v bode 139 napadnutého rozsudku k záveru, že keďže prvý, štvrtý ani piaty dôvod, ktorý Rada uviedla voči Bank Mellat, neodôvodňovali prijatie reštriktívnych opatrení voči nej, bolo potrebné druhému žalobnému dôvodu vyhovieť.

98

Pokiaľ ide o štvrtý dôvod, ktorý sa týka skutočnosti, že FEE, dcérska spoločnosť, v ktorej má Bank Mellat 100 % podiel na základnom imaní, je uvedená v rezolúcii Rady bezpečnosti 1929 (2010), Rada pripomína, že toto označenie FEE za subjekt podliehajúci reštriktívnym opatreniam je odôvodnené najmä tým, že „počas uplynulých siedmich rokov Bank Mellat umožnila iránskym subjektom pôsobiacim v jadrovom, raketovom a obrannom priemysle uskutočniť transakcie vo výške niekoľko stoviek miliónov dolárov“. Podľa Rady Všeobecný súd nesprávne v bode 117 napadnutého rozsudku rozhodol, že tento dôvod vychádzal len z tvrdení a nepredstavoval samostatný dôvod vo vzťahu k tým, ktoré sa priamo vzťahujú na Bank Mellat. Pripomína osobitný význam rezolúcií Rady bezpečnosti podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov, ako aj ustanovení Zmlúv.

99

Rada ďalej uplatňuje, že Všeobecný súd riadne nezohľadnil protiprávnu povahu činností, lebo dôkazy pochádzajú z dôverných zdrojov a nemôžu byť vždy sprístupnené. Rovnako zdôrazňuje zásadu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a inštitúciami, ako aj zásadu lojálnej spolupráce. Rada okrem toho tvrdí, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva neexistuje absolútne právo na sprístupnenie dôkazov. Ak sa takáto zásada uplatňuje v trestnoprávnej oblasti, uplatňuje sa a fortiori na dotknuté reštriktívne opatrenia, ktoré sú dočasnými ochrannými opatreniami.

100

Toto tvrdenie platí aj pre bankové služby poskytnuté AEOI.

101

Pokiaľ ide o priznanie Bank Mellat, že poskytovala bankové služby spoločnosti Novin, uvedenej v rezolúcii Rady bezpečnosti 1747(2007), Rada sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že vlastným posúdením nahradil posúdenie Rady, keď rozhodol, že skutočnosť, že Bank Mellat poskytovala v minulosti bankové služby spoločnosti Novin, neodôvodňuje sporné akty, lebo Bank Mellat potom, ako sa dozvedela, že spoločnosť Novin bola uvedená v rezolúcii Rady bezpečnosti, vzťahy s touto spoločnosťou postupne obmedzila a potom úplne ukončila. Podľa Rady poskytovanie bankových služieb predtým, než bola spoločnosť Novin označená za subjekt, na ktorý sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, t. j. počas obdobia, keď vyšlo najavo, že táto spoločnosť sa podieľa na činnostiach Iránu v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska nedovoleného šírenia zbraní, svedčí o tom, že Bank Mellat môže v budúcnosti poskytovať tieto služby iným subjektom vykonávajúcim rovnaké činnosti. Rada preto správne nariadila zmrazenie finančných prostriedkov Bank Mellat ako dočasné ochranné opatrenie. Skutočnosť, že Bank Mellat vedela či nevedela o zapojení týchto subjektov do týchto činností, alebo že bankové služby boli či neboli v rámci uvedených činností využité, nie je v tomto smere rozhodujúcim faktorom.

102

Rada dodáva, že Všeobecný súd pristúpil k príliš reštriktívnemu výkladu pojmu podpora činností Iránu v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska nedovoleného šírenia zbraní v zmysle rozhodnutia 2010/413, nariadenia č. 961/2010 a nariadenia č. 267/2012, a že tým nahradil posúdenia Rady, pokiaľ ide o skutočnosti odôvodňujúce nariadenie zmrazenia finančných prostriedkov ako dočasného ochranného opatrenia vlastným posúdením, čím nedodržal vlastnú judikatúru (rozsudok People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, bod 138).

103

Komisia uvádza, že na činnosti Bank Mellat treba nazerať z globálnejšej perspektívy a nemožno ich preskúmať ako individuálne činnosti vytrhnuté z kontextu. Pripomína, že Rada bezpečnosti mala v úmysle zapísať Bank Mellat do uvedeného zoznamu. V tejto súvislosti zdôrazňuje význam rezolúcií Rady bezpečnosti v rámci Charty Organizácie Spojených národov.

104

Komisia tiež pripomína, že reštriktívne opatrenia tvoria neoddeliteľnú súčasť reakcie na iránsky jadrový program, ktorý je vyvíjaný bez spolupráce s MAAE. Zapísanie bánk do zoznamu možno vysvetliť tým, že Irán potrebuje bankové služby na dovoz uránu, technológie a iných materiálov. Podľa Komisie vylúčenie takej banky ako Bank Mellat z jedného z hlavných finančných trhov racionálne súvisí s cieľom medzinárodného spoločenstva zabrániť vývoju a šíreniu jadrových zbraní. Poskytovanie bankových služieb Bank Mellet spoločnosti Novin predtým, ako bola označená Radou bezpečnosti, predstavuje jasný nepriamy dôkaz o tom, že Bank Mellat je schopná takúto službu poskytnúť.

105

Podľa Komisie Rada nemusí preukázať, že konkrétne služby alebo transakcie boli „priamo“ spojené so šírením jadrových zbraní, ako tvrdí Všeobecný súd v bodoch 135 a 137 napadnutého rozsudku. Aby bolo možné nájsť rovnováhu medzi ochranou základných práv osôb zapísaných do zoznamov a potrebou chrániť zjavné záujmy Únie v oblasti bezpečnosti je potrebné, aby Rada mala k dispozícii určitú mieru voľnej úvahy na určenie, či daný subjekt pomáha prostredníctvom poskytovania finančných služieb subjektom, ktoré sú zaradené do zoznamov subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, podieľať sa na činnostiach, ktoré by mohli viesť k šíreniu jadrových zbraní, hoci predmetné transakcie nie sú samé osobe až tak priame, ako by si prial Všeobecný súd. Tvrdí, že preskúmanie zaručené súdom sa obmedzuje na overenie, či sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci. Podľa Komisie nemožno tvrdiť, že Rada zneužila svoju právomoc, keď zapísala do zoznamov banku čiastočne vlastnenú iránskym štátom a ktorá vyvolávala obavy aj u Rady bezpečnosti.

106

Spojené kráľovstvo podporuje Radu a Komisiu, pokiaľ ide o ich analýzu týkajúcu sa poskytovania bankových služieb spoločnosti Novin.

107

Bank Mellat nesúhlasí s tvrdeniami predloženými Radou, Komisiou a Spojeným kráľovstvom.

108

Argumentácia Rady sa týka výlučne posúdenia dôvodnosti štvrtého a piateho dôvodu Všeobecným súdom.

109

Pokiaľ ide o skutočnosti zohľadnené na odôvodnenie zaradenia Bank Mellat do uvedených zoznamov a o dôkaz odôvodnenosti tohto zaradenia, treba pripomenúť, že účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie najmä vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktoré má pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. Je preto potrebné overiť skutočnosti uvádzané v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119; Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P, EU:C:2013:775, bod 64; Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 73; Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 45; Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 46, ako aj Ipatau/Rada, C‑535/14 P, EU:C:2015:407, bod 42).

110

Súdu Únie teda prináleží v rámci tohto preskúmania prípadne vyzvať príslušný orgán Únie, aby predložil informácie a dôkazy, či už dôverné alebo nie, ktoré sú relevantné pre toto preskúmanie (pozri rozsudky Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 120, ako aj Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P, EU:C:2013:775, bod 65).

111

Ak príslušný orgán Únie nemôže vyhovieť žiadosti súdu Únie, musí sa tento súd opierať len o skutočnosti, ktoré mu boli oznámené (pozri rozsudky Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 123, ako aj Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P, EU:C:2013:775, bod 68).

112

Pokiaľ ide o štvrtý dôvod týkajúci sa skutočnosti, že na FEE, dcérsku spoločnosť, v ktorej má Bank Mellat obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania, sa vzťahuje rezolúcia 1929 (2010), Všeobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku konštatoval, že vychádza len z tvrdení. Rada nepredložila žiadnu skutočnosť, ktorá by Všeobecnému súdu umožňovala overiť opodstatnenosť tohto dôvodu. V takejto situácii však súd Únie, ktorý skúma vecnú správnosť dôvodov zápisu s prihliadnutím na pripomienky a skutočnosti prípadne predložené dotknutou osobou, ktoré svedčia v jej prospech, ako aj na odpoveď príslušného orgánu Únie na tieto pripomienky, nemôže rozhodnúť o dôvodnosti týchto dôvodov a tieto dôvody nemôžu slúžiť ako základ napadnutého rozhodnutia o zápise (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 137).

113

V rozsahu, v akom Rada kritizuje Všeobecný súd, že v bode 117 napadnutého rozsudku rozhodol, že štvrtý dôvod nepredstavoval samostatný dôvod vo vzťahu k ostatným dôvodom, treba konštatovať, že táto výhrada nie je ničím podložená.

114

Okrem toho odôvodniť zmrazenie finančných prostriedkov Bank Mellat zmrazením finančných prostriedkov FEE, hoci FEE bola označená v rezolúcii Organizácie Spojených národov z dôvodu činnosti Bank Mellat, je argumentáciou kruhom, takže zmrazenie finančných prostriedkov Bank Mellat nemôže byť odôvodnené tým, že FEE bola uvedená v tejto rezolúcii. Napokon, na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, samotné uvedenie Bank Mellat v uvedenej rezolúcii, podľa ktorej táto banka „umožnila iránskym subjektom pôsobiacim v jadrovom, raketovom a obrannom priemysle uskutočniť transakcie vo výške niekoľko stoviek miliónov dolárov“ nemôže v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 109 a 112 tohto rozsudku predstavovať dostatočné odôvodnenie jej označenia Úniou.

115

Rada vo svojom odvolaní uvádza, že dôkazy o podpore iránskych jadrových činností Bank Mellat pochádzajú z dôverných zdrojov, ktorých odhalenie by umožnilo identifikovať osoby, ktoré ich poskytli, čo by ohrozilo predovšetkým život a bezpečnosť týchto osôb. Okrem toho dôkazy mohli byť poskytnuté tretími krajinami, ktoré odmietli sprístupnenie. V takomto prípade treba rešpektovať dôvernosť, lebo inak by bola ohrozená medzinárodná spolupráca.

116

Pokiaľ ide o dôvernosť dôkazov, treba konštatovať, že toto tvrdenie bolo po prvýkrát uvedené v štádiu odvolania. Ak sa však podľa ustálenej judikatúry účastníkovi umožní predložiť dôvod alebo tvrdenia, ktoré neboli predložené v konaní pred Všeobecným súdom po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom, povolí sa mu predložiť Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, spor v širšom rozsahu, než bol ten, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd. V rámci odvolacieho konania je pritom právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni (rozsudok Švédsko a i./API a Komisia, C‑514/07 P, C‑528/07 P a C‑532/07 P, EU:C:2010:541, bod 126 a citovaná judikatúra).

117

V dôsledku toho je tvrdenie založené na dôvernosti dôkazov neprípustné.

118

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 117 napadnutého rozsudku rozhodol, že štvrtý dôvod neodôvodňuje prijatie reštriktívnych opatrení voči Bank Mellat.

119

Pokiaľ ide o piaty dôvod v rozsahu, v akom sa týka finančných služieb poskytnutých AEOI, Všeobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku konštatoval, že Rada neposkytla žiaden dôkaz alebo informáciu, ktoré by preukazovali, že takéto služby boli poskytnuté. V tejto súvislosti však Rada tiež vo svojom odvolaní uviedla protiprávnu povahu činností, ktorá bránila sprístupneniu dôkazov pochádzajúcich z dôverných zdrojov, zásady vzájomnej spolupráce a lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a inštitúciami, ako aj neexistenciu absolútneho práva na zverejnenie dôkazov.

120

Keďže toto tvrdenie bolo po prvýkrát uvedené v štádiu odvolania, treba ho v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 116 tohto rozsudku vyhlásiť za neprípustné.

121

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, keď v bode 118 napadnutého rozsudku rozhodol, že tvrdenia týkajúce sa AEOI neodôvodňujú prijatie reštriktívnych opatrení voči Bank Mellat.

122

Pokiaľ ide o piaty dôvod v rozsahu, v akom sa vzťahuje na finančné služby poskytnuté spoločnosti Novin, Všeobecný súd vykonal viaceré vecné zistenia a posúdenia, ktoré neprináleží Súdnemu dvoru preskúmať. V bode 126 napadnutého rozsudku konštatoval, že k poskytovaniu služieb spoločnosti Novin dochádzalo na území Iránu. V bode 128 dospel k záveru, že je potrebné zohľadniť tvrdenie Bank Mellat, ktorá poprela, že vedela o účasti spoločnosti Novin na šírení jadrových zbraní predtým, ako Bezpečnostná rada prijala reštriktívne opatrenia voči tejto spoločnosti, pretože Rada v tejto súvislosti nepredložila presné a konkrétne informácie a dôkazy. V bode 129 opísal spôsob, akým Bank Mellat uzatvorila účty spoločnosti Novin po prijatí reštriktívnych opatrení voči tomuto subjektu. Po preskúmaní uplatniteľnej právnej úpravy Všeobecný súd dospel v bodoch 134 a 135 napadnutého rozsudku k záveru, že posledné finančné transakcie, ktoré Bank Mellat uskutočnila v prospech spoločnosti Novin, boli povolené a že Rada a Komisia ani netvrdí, že by predmetné platby súviseli so šírením jadrových zbraní.

123

Za týchto okolností Všeobecný súd dospel v bode 137 napadnutého rozsudku k záveru, že ani služby, ktoré Bank Mellat poskytovala spoločnosti Novin pred prijatím reštriktívnych opatrení voči tejto spoločnosti, ani podmienky ukončenia obchodného vzťahu Bank Mellat so spoločnosťou Novin, nepodporujú šírenie jadrových zbraní v zmysle rozhodnutia 2010/413 a nariadení č. 423/2007, 961/2010 a 267/2012.

124

Rada, Komisia a Spojené kráľovstvo spochybňujú tento záver, lebo to, že Bank Mellat vedela či nevedela o zapojení spoločnosti Novin do jadrových činností, nemalo veľký význam, pričom však nespochybňujú vecné zistenia a posúdenia uskutočnené Všeobecným súdom. Komisia tiež tvrdí, že zapísanie bánk poskytujúcich finančné služby súvisiace s medzinárodným obchodom do zoznamov subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, súvisí s cieľom medzinárodného spoločenstva zabrániť vývoju a šíreniu jadrových zbraní.

125

Účelom sporných aktov je pritom prijatie opatrení spočívajúcich v zmrazení finančných prostriedkov voči Bank Mellat, pretože táto banka svojím správaním podporovala iránske jadrové činnosti, ktoré by mohli viesť k šíreniu jadrových zbraní. Vzhľadom na skutočnosť, že napriek tomu, že Bank Mellat spochybnila odôvodnenosť piateho dôvodu, Rada nepredložila žiaden presný dôkaz alebo informáciu, na základe ktorej by bolo možné preukázať, že služby poskytované spoločnosťou Bank Mellat spoločnosti Novin predstavujú takúto podporu, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 138 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že okolnosti uvedené v bode 137 tohto rozsudku neodôvodňujú prijatie reštriktívnych opatrení voči Bank Mellat.

126

Z toho vyplýva, že argumentáciu Rady týkajúcu sa posúdenia dôvodnosti štvrtého a piateho dôvodu Všeobecným súdom treba zamietnuť.

127

Z preskúmania odvolania vyplýva, že Všeobecný súd sa v bode 106 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je postihnuté jeho odôvodnenie tým, že pri prijímaní rozhodnutia 2010/413 a vykonávacieho nariadenia č. 668/2010 Rada nedodržala povinnosť preskúmať relevantnosť a dôvodnosť informácií a dôkazov voči Bank Mellat, ktoré jej boli predložené. Treba preto overiť, či výrok rozsudku ostáva platným na základe dôvodov napadnutého rozsudku, ktoré nie sú poznačené nesprávnym právnym posúdením.

128

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd zrušil sporné akty na základe spojenia viacerých dôvodov.

129

Všeobecný súd preto v bode 106 napadnutého rozhodnutia nesprávne rozhodol, že vada, ktorou je poznačené rozhodnutie Rady, odôvodňuje zrušenie rozhodnutia 2010/413 a vykonávacieho nariadenia č. 668/2010 vo vzťahu k Bank Mellat, avšak v bodoch 105 a 107 napadnutého rozsudku zrušil rovnaké akty z dôvodu iných vád, pričom Súdny dvor v tomto ohľade nekonštatoval žiadne nesprávne právne posúdenie. Z toho vyplýva, že vada konštatovaná v bode 106 napadnutého rozsudku nemá vplyv na výrok tohto rozsudku.

130

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že odvolanie je potrebné zamietnuť.

131

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

132

Článok 138 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 vo svojom ods. 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

133

Keďže Bank Mellat navrhla zaviazať Radu na náhradu trov konania a Rada nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Bank Mellat na oboch stupňoch.

134

Článok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, stanovuje, že členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

135

Spojené kráľovstvo a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania na oboch stupňoch.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: