This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62012TN0257
Case T-257/12: Action brought on 11 June 2012 — Siegenia-Aubi and Noraa v Commission
Vec T-257/12: Žaloba podaná 11. júna 2012 — Siegenia-Aubi a Noraa/Komisia
Vec T-257/12: Žaloba podaná 11. júna 2012 — Siegenia-Aubi a Noraa/Komisia
Ú. v. EÚ C 227, 28.7.2012, p. 32–33
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
28.7.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 227/32 |
Žaloba podaná 11. júna 2012 — Siegenia-Aubi a Noraa/Komisia
(Vec T-257/12)
2012/C 227/54
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyne: Siegenia-Aubi KG (Wilnsdorf, Nemecko) a Noraa GmbH (Wilnsdorf, Nemecko) (v zastúpení: T. Caspary a J. van Kann, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
— |
čiastočne zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 28. marca 2012 v konaní COMP/39.452 — kovania pre okná a francúzske okná — C(2012) 2069 final v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň, |
— |
subsidiárne podľa článku 261 ZFEÚ primerane znížil výšku pokuty uloženej žalobkyniam v napadnutom rozhodnutí, |
— |
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania. |
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov.
1. |
Po prvé, žalovaná porušila zásadu dôkazného bremena (článok 2 nariadenia č. 1/2003), zásadu úrovne dokazovania a zásadu povinnosti odôvodnenia. Žalovaná predovšetkým dostatočne nepreukázala, že existovali údajné signalizačné účinky nemeckých cien za vyklápacie a otáčacie systémy na všetky technológie a materiály kovaní v celom Európskom hospodárskom spoločenstve, a tým neprípustným spôsobom skrátila svoje dôkazné bremeno. |
2. |
Po druhé, sa žalovaná právne nesprávne domnievala, že údajné dohody sa týkali celého Európskeho hospodárskeho spoločenstva, resp. o tejto skutočnosti nepredložila dostatočné dôkazy. |
3. |
Po tretie, sa žalovaná právne nesprávne domnievala, že údajné porušenie sa týkalo všetkých technológií a materiálov kovaní, a nepredložila o tom nijaké dostatočné dôkazy. |
4. |
Po štvrté, sa žalovaná právne nesprávne domnievala, že v roku 2002 boli uzavreté dohody o cenách, a nepredložila o tom žiadne dostatočné dôkazy. Žalovaná tým právne nesprávne uplatnila usmernenia o ukladaní pokút aj v rozsahu, v akom sa nesprávne vychádzalo z predpokladu, že porušenie trvalo od roku 1999 do roku 2007. Žalovaná navyše porušila článok 25 nariadenia č. 1/2003, pretože konania pred rokom 2002 už boli premlčané. |
5. |
Po piate, žalovaná žalobkyniam nesprávne pripísala zodpovednosť za správanie spoločnosti, v ktorej mali žalobkyne menšinový podiel a tým porušila pravidlá o pripisovaní zodpovednosti materskej spoločnosti za konania dcérskych spoločností, ako aj povinnosť odôvodnenia. |
6. |
Po šieste, žalovaná pri rozhodovaní o uložení pokuty porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, proporcionality, riadnej správy vecí verejných a tiež povinnosť odôvodnenia. Žalovaná ďalej konala v rozpore so znením, systematikou a významom usmernení o ukladaní pokút. |
7. |
Po siedme, žalovaná pri určení závažnosti porušenia porušila zásadu proporcionality, riadnej správy vecí verejných a tiež konala v rozpore s bodmi 20, 23 a 25 usmernení o ukladaní pokút a porušila povinnosť odôvodnenia. |
8. |
Po ôsme, žalovaná pri určení poľahčujúcich okolností porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, konala v rozpore s bodom 29 usmernení o ukladaní pokút a tiež porušila povinnosť odôvodnenia. Žalovaná predovšetkým nezohľadnila skutkové okolnosti v podobe absencie úmyselného konania, ako aj aktívnej spolupráce žalobkýň. |