ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 13. novembra 2014 (*)

„Verejná služba – Výberové konanie a vymenovanie výkonného riaditeľa regulačnej agentúry – Európska agentúra pre lieky (EMA) – Výberové konanie v dvoch fázach – Predbežný výber v rámci Komisie – Vymenovanie správnou radou EMA – Povinnosť správnej rady EMA vybrať výkonného riaditeľa z uchádzačov vybratých Komisiou – Žaloba o neplatnosť – Zloženie komisie pre predbežný výber – Kumulácia funkcií člena komisie pre predbežný výber a člena správnej rady EMA – Uchádzači, ktorí sú členovia správnej rady EMA, uvedení na zozname uchádzačov vybratých Komisiou – Vymenovanie uchádzača, ktorý je členom správnej rady EMA – Povinnosť nestrannosti – Porušenie – Zrušenie – Žaloba o náhradu škody – Nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie – Dôkaz – Neexistencia“

Vo veci F‑2/12,

ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE podľa jej článku 106a,

Emil Christov, s bydliskom v Sofii (Bulharsko), v zastúpení: M. Ekimdžiev, K. Bončeva a G. Černičerska, avocats,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne J. Currall a D. Stefanov, neskôr J. Currall a N. Nikolova, splnomocnení zástupcovia,

a

Európskej agentúre pre lieky (EMA), v zastúpení: pôvodne V. Salvatore a T. Jablonski, neskôr J. Currall a N. Nikolova, splnomocnení zástupcovia,

žalovaným,

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora),

v zložení: predsedníčka komory M. I. Rofes i Pujol (spravodajkyňa), sudcovia K. Bradley a J. Svenningsen,

tajomník: J. Tomac, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. októbra 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou doručenou do kancelárie Súdu pre verejnú službu 9. januára 2012 E. Christov navrhuje jednak zrušenie viacerých rozhodnutí, ktoré prijala Európska komisia v rámci výberového konania na miesto výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre lieky (EMA) a rozhodnutia správnej rady EMA zo 6. októbra 2011 o vymenovaní tohto výkonného riaditeľa, a jednak náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú mal utrpieť v dôsledku prijatia týchto rozhodnutí.

 Právny rámec

2        Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, s. 1; Mim. vyd. 13/034, s. 229) v článku 64 ods. 1 stanovuje:

„Správna [r]ada vymenuje výkonného riaditeľa na návrh Komisie na obdobie troch rokov na základe zoznamu kandidátov, navrhovaných Komisiou v dôsledku výzvy na vyjadrenie záujmu, uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a v ktoromkoľvek inom zdroji. Pred menovaním je kandidát, nominovaný správnou radou, vyzvaný správnou radou, aby ihneď predložil vyhlásenie… parlamentu a odpovedal na všetky otázky, položené jeho členmi.…“

3        Článok 65 nariadenia č. 726/2004 stanovuje:

„1. Správna [r]ada pozostáva z jedného zástupcu z každého členského štátu, dvoch zástupcov Komisie a dvoch zástupcov… parlamentu.

…

Členovia správnej rady sú menovaní takým spôsobom, aby sa zabezpečili najvyššie úrovne odborných kvalifikácií, široké spektrum významných skúseností a pokiaľ je to možné čo najširšie geografické rozloženie v rámci Európskej únie.

2. Členovia správnej rady sú menovaní na základe svojich príslušných skúseností s riadením a, ak je to vhodné, skúseností v oblasti liekov na humánne použitie alebo veterinárne použitie.

3. Každý členský štát a Komisia vymenujú svojich členov správnej rady ako aj náhradníka, ktorý nahradí člena v prípade jeho neprítomnosti a hlasuje za neho.

…

7. Správna rada ustanovuje svoj rokovací poriadok.

…“

4        Článok 66 nariadenia č. 726/2004 stanovuje, že správna rada EMA menuje výkonného riaditeľa.

5        Podľa článku 75 nariadenia č. 726/2004:

„Pracovníci [EMA] podliehajú pravidlám a nariadeniam, uplatniteľným na úradníkov a ostatných pracovníkov Európskych spoločenstiev. Pokiaľ ide o jej pracovníkov, [EMA] uplatňuje právomoci, ktoré jej udelil menovací orgán.

Správna [r]ada, po dohode s Komisiou, prijme potrebné vykonávacie ustanovenia.“

6        Na základe článku 65 ods. 7 nariadenia č. 726/2004 správna rada EMA prijala 13. decembra 2007 svoj rokovací poriadok, ktorý bol následne niekoľkokrát zmenený a doplnený. Vo svojom znení z 10. decembra 2009, ktoré sa uplatňuje v spore, článok 11 ods. 3 rokovacieho poriadku stanovuje:

„Členovia [správnej rady] oznámia na každom zasadnutí akýkoľvek osobitný záujem, ktorý možno považovať za poškodzujúci ich nezávislosť, pokiaľ ide o body na programe rokovania. Tieto oznámenia sa sprístupnia verejnosti.“

7        Usmernenia Komisie SEK(2009) 27/2 z 12. januára 2009 k výberu a vymenovávaniu riaditeľov regulačných agentúr, výkonných agentúr a spoločných podnikov (ďalej len „usmernenia“), upravujú rôzne etapy výberového konania na výber riaditeľov väčšiny agentúr Európskej únie. Pokiaľ ide o regulačné agentúry, vrátane EMA, tieto usmernenia stanovujú, že výkonného riaditeľa menuje správna rada zo zoznamu uchádzačov navrhnutých Komisiou.

8        Bod 7 usmernení s názvom „Predbežný výber“ stanovuje:

„V štandardnom prípade, keď je Komisia poverená zostavením užšieho zoznamu uchádzačov… vykonáva predbežný výber komisia pre predbežný výber, ktorá musí určiť najkvalifikovanejších uchádzačov a odovzdať návrh zoznamu poradnému výboru pre menovania….

Gestorské [generálne riaditeľstvo] zriadi komisiu pre predbežný výber na návrh oddelenia ľudských zdrojov gestorského [generálneho riaditeľstva]. Členov pochádzajúcich z Komisie vymenuje generálny riaditeľ.

7.1 Komisia pre predbežný výber

–        Členovia

Komisia pre predbežný výber sa skladá z troch vyšších riadiacich úradníkov Komisie, ktorí musia byť zaradení minimálne v rovnakej platovej triede a musia mať minimálne rovnakú úroveň funkcie ako riaditeľ agentúry.

Vo všeobecnosti je členom komisie pre predbežný výber:

–        generálny riaditeľ gestorského [generálneho riaditeľstva] alebo zástupca generálneho riaditeľa tohto [generálneho riaditeľstva], ktorý jej predsedá,

–        riaditeľ gestorského [generálneho riaditeľstva],

–        riaditeľ iného generálneho riaditeľstva, najlepšie z tej istej príbuznej oblasti, ku ktorej patrí gestorské [generálne riaditeľstvo], ktorý má, pokiaľ možno, špecifickú spôsobilosť v oblasti činnosti agentúry,

…

–        Pozorovateľ

Keď riaditeľa menuje správna rada alebo Rada [Európskej únie], sú tieto orgány oprávnené určiť pozorovateľa, ktorý ich zastupuje v komisii pre predbežný výber.

…

7.2 Preskúmanie prihlášok

…

7.2.1 Preskúmanie kritérií spôsobilosti a zostavenie hodnotiacej tabuľky komisiou [pre predbežný výber]

Komisia pre predbežný výber zostaví kontrolný zoznam a pristúpi k preskúmaniu kritérií spôsobilosti.

Komisia pre predbežný výber zostaví aj hodnotiacu tabuľku na základe kritérií výberu stanovených v oznámení o voľnom pracovnom mieste. Táto tabuľka umožňuje porovnať profil uchádzača so špecifickými schopnosťami vyžadovanými pre pracovné miesto, ktoré boli uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste.

…

Na konci tohto hodnotenia komisia pre predbežný výber vydá zoznam predbežne vybratých uchádzačov, o ktorých sa domnieva, že najlepšie zodpovedajú hľadanému profilu a majú kvalifikáciu uvedenú v oznámení o voľnom pracovnom mieste.

…

7.2.4 Správa komisie pre predbežný výber

Komisia pre predbežný výber vypracuje komplexnú správu, ktorá poskytuje podrobné informácie z každého pohovoru, kvalitatívne hodnotenie všetkých uchádzačov, ako aj návrh zoznamu uchádzačov, ktorí sú považovaní za najkvalifikovanejších.

Správu vyhotoví predseda komisie pre predbežný výber. …

Tajomník komisie odovzdá správu generálnemu tajomníkovi ako predsedovi [poradného výboru pre menovania], tajomníkovi [poradného výboru pre menovania], [generálnemu riaditeľstvu pre personál a administratívu] a [členovi Komisie] gestorského [generálneho riaditeľstva].

…“

9        Bod 8 usmernení s názvom „Predstúpenie pred poradný výbor pre menovania… a pohovor s [členom/členmi Komisie]“ znie takto:

„Vzhľadom na úlohu, ktorú zohráva Komisia pri vymenovaní riaditeľov, má [poradný výbor pre menovania] ako garant kvality pri prijímaní vyšších riadiacich zamestnancov za úlohu predložiť Komisii zoznam uchádzačov považovaných za najlepšie kvalifikovaných na miesto riaditeľa agentúry.

…

8.1 Zloženie [poradného výboru pre menovania]

Pri výbere riaditeľov agentúr… [poradný výbor pre menovania] pozostáva z týchto členov:

–        generálny riaditeľ pre personál a administratívu, ktorý mu predsedá,

–        vedúci kancelárie [člena Komisie] zodpovedného za personál a administratívu,

–        stály spravodajca [poradného výboru pre menovania],

–        spravodajca určený pre výberové konanie,

–        zástupca generálneho tajomníka,

–        generálny riaditeľ gestorského [generálneho riaditeľstva]…,

…

8.2 Stanovisko [poradného výboru pre menovania] a hodnotiace centrum…

8.2.1 [Prvá] etapa konania [poradného výboru pre menovania]: predbežné stanovisko

a) Konanie

Tajomník [poradného výboru pre menovania] odovzdá správu a návrh zoznamu uchádzačov zostavený komisiou pre predbežný výber príslušným členom [poradného výboru pre menovania] na písomné vyjadrenie.

Môžu nastať tri prípady:

–        schválenie záverov správy [poradným výborom pre menovania], vrátane zoznamu uchádzačov navrhnutého komisiou pre predbežný výber,

–        schválenie záverov správy [poradným výborom pre menovania] s úpravou zoznamu uchádzačov navrhnutého komisiou pre predbežný výber. [Poradný výbor pre menovania] si môže vyhradiť právo buď doplniť do zoznamu komisie pre predbežný výber uchádzačov, ktorí sa zúčastnili pohovoru pred touto komisiou, pričom táto komisia ich nevybrala, alebo vylúčiť uchádzačov,

–        námietka [poradného výboru pre menovania] alebo niektorého z jeho členov voči záverom správy z predbežného výberu. V tomto prípade tajomník [poradného výboru pre menovania] môže požiadať predsedu komisie pre predbežný výber o písomné vysvetlenia a/alebo doplňujúce informácie. Ak sa na námietke trvá naďalej, môže [poradný výbor pre menovania] doplniť do programu rokovania niektorého zo svojich týždenných zasadnutí bod týkajúci sa zoznamu predbežne vybratých uchádzačov. Na toto zasadnutie sú pozvaní generálny riaditeľ gestorského [generálneho riaditeľstva] a spravodajca, aby prerokovali správu komisie pre predbežný výber.

Keď [poradný výbor pre menovania] schválil správu a návrh zoznamu uchádzačov vybratých komisiou pre predbežný výber, vydá predbežné stanovisko.

b) Informácie uchádzačom

Tajomník [poradného výboru pre menovania] vyzve vybratých uchádzačov, aby sa zúčastnili pohovoru v [poradnom výbore pre menovania], ako aj testov v hodnotiacom centre. …

Tajomník [poradného výboru pre menovania] súčasne oznámi stanovisko [poradného výboru pre menovania] uchádzačovi alebo uchádzačom pozvaným na pohovor pred komisiou pre predbežný výber, ktorých ale [poradný výbor pre menovania] nevybral, aby sa zúčastnili pohovoru.

8.2.2 Hodnotiace centrum

Uchádzači, ktorí boli vybratí, aby sa zúčastnili pohovoru v [poradnom výbore pre menovania], sú pozvaní na hodnotiace testy u externého poradcu v oblasti prijímania do zamestnania…

8.2.3 [Druhá] etapa konania [poradného výboru pre menovania]: konečné stanovisko

[Poradný výbor pre menovania] vypočuje uchádzačov uvedených na zozname, ktorý zostavil počas vydania svojho predbežného stanoviska.

Po týchto pohovoroch vydá [poradný výbor pre menovania] svoje konečné stanovisko vo forme návrhu zoznamu uchádzačov, ktorých profil sa mu zdá najvhodnejší pre miesto riaditeľa agentúry a ktorý pokiaľ možno obsahuje mená viacerých uchádzačov. Stanovisko [poradného výboru pre menovania], podpísané jeho predsedom, sa odovzdá kancelárii [člena Komisie] zodpovedného za personál a administratívu a kancelárii [člena gestorského generálneho riaditeľstva Komisie] ako základný dokument pre vedenie ich pohovorov.

…

8.3 Vypočutie [členom/členmi Komisie]

[Člen/členovia gestorského generálneho riaditeľstva Komisie] vypočuje/vypočujú uchádzačov, ktorých vybral [poradný výbor pre menovania] vo svojom konečnom stanovisku.

[Člen Komisie] zodpovedný za personál a administratívu môže, ak si to želá, vypočuť vybratých uchádzačov alebo akéhokoľvek iného uchádzača, o ktorom sa domnieva, že môže byť vybratý. Na tento účel sa opiera o uverejnené kritéria výberu a všeobecne uznávané zásady vymenovania vyšších riadiacich úradníkov Komisie.

…“

10      Bod 10 usmernení s názvom „Prijatie užšieho zoznamu uchádzačov a vymenovanie menovacím orgánom“, znie takto:

„10.1 Prijatie návrhu

Po vypočutí uchádzačov [členom/členmi gestorského generálneho riaditeľstva Komisie], tento člen/členovia požiadajú kanceláriu [člena Komisie] zodpovedného za personál a administratívu, aby predložil Komisii zoznam vybratých uchádzačov.

Komisia v rámci rôznych administratívnych a rozpočtových otázok… prijme zoznam uchádzačov, ktorý menovaciemu orgánu odovzdá [člen gestorského generálneho riaditeľstva Komisie]…

…

10.3 Pohovor uchádzačov s menovacím orgánom

Menovací orgán – ktorým je pre väčšinu agentúr správna rada… – vypočuje uchádzačov, ktorí sú uvedení na zozname vybratých uchádzačov. …

10.4 Vypočutie pred Parlamentom

Keď to stanovuje základné nariadenie, môže byť uchádzač vybratý správnou radou pred vymenovaním vyzvaný, aby urobil vyhlásenie pred príslušným výborom/výbormi parlamentu… a odpovedal na otázky položené jeho/ich členmi.

V súčasnosti musia byť pred svojim vymenovaním vypočutí Parlamentom riaditelia týchto siedmych agentúr: … [EMA] …

10.5 Vymenovanie uchádzačov menovacím orgánom

Po týchto pohovoroch a prípadnom vypočutí pred príslušným výborom/výbormi Parlamentu… menovací orgán vymenuje uchádzača, ktorého vybral na miesto riaditeľa agentúry.

…“

11      Oznámenie o voľnom mieste výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre lieky (EMA) (platová trieda AD 15) KOM/2010/10286 (Ú. v. EÚ C 296 A, s. 1, ďalej len „sporné oznámenie o voľnom pracovnom mieste“) stanovuje:

„…

Čo ponúkame:

Výkonný riaditeľ je právny zástupca a verejný predstaviteľ agentúry a zodpovedá sa riadiacej rade [správnej rade – neoficiálny preklad].

…

Výber a vymenovanie

Pre výberové konanie sa zostaví [komisia] predbežného výberu. Táto [komisia] pozve na pohovor uchádzačov, ktorých profil bude najlepšie zodpovedať uvedeným špecifickým potrebám, pričom ich výber uskutoční na základe kvalít, ktoré sú relevantné pre túto pozíciu, a v súlade s vyššie uvedenými kritériami. Uchádzači vybratí [komisiou pre predbežný výber] budú pozvaní na pohovor s Poradným výborom Komisie pre menovania… a budú musieť prejsť hodnotením [v hodnotiacom centre – neoficiálny preklad], ktoré vykonajú externí konzultanti pre výber pracovníkov. Uchádzači, ktorí sa dostanú do užšieho výberu [poradného výboru pre menovania], budú potom pozvaní na pohovor s príslušnými [členmi Komisie].

Po týchto pohovoroch Komisia schváli užší zoznam najvhodnejších uchádzačov a oznámi ho riadiacej rade [správnej rade – neoficiálny preklad] EMA. Uchádzači zaradení do užšieho zoznamu budú pozvaní na pohovor s riadiacou radou [správnou radou – neoficiálny preklad], ktorá spomedzi nich vymenuje riaditeľa. Zahrnutie do užšieho zoznamu úspešných uchádzačov nie je zárukou vymenovania.

Okrem vyššie uvedeného sa od uchádzačov môže požadovať absolvovanie dodatočných pohovorov a/alebo testov.

Pred vymenovaním je nominovaný kandidát vyzvaný, aby predniesol vyhlásenie pred… parlamentom a zodpovedal otázky členov tejto inštitúcie.

…

Dôležitá informácia pre uchádzačov

Uchádzačom pripomíname, že práca výberových komisií má dôverný charakter. Uchádzači majú zakázané priamo alebo nepriamo kontaktovať členov komisií alebo požiadať akúkoľvek inú osobu, aby tak konala namiesto nich.

…“

 Skutkové okolnosti

12      Žalobca bol členom správnej rady EMA od januára 2007 do apríla 2009 ako zástupca členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.

13      Dňa 10. decembra 2009 bol pán A, člen správnej rady EMA, určený touto radou, aby ju zastupoval ako pozorovateľ pri komisii pred predbežný výber v súlade s bodom 7.1 usmernení. Podľa tohto ustanovenia sa komisia pre predbežný výber skladá z troch vyšších riadiacich úradníkov Komisie, ktorí musia byť zaradení minimálne v rovnakej platovej triede a musia mať minimálne rovnakú úroveň funkcie ako riaditeľ EMA.

14      Komisia 15. januára 2010 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o výberovom konaní na obsadenie miesta výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre lieky (EMA) (platová trieda AD 14) (Ú. v. EÚ C 9 A, s. 1). Ponúkané pracovné miesto bolo miestom dočasného zamestnanca platovej triedy AD 14 a lehota na podanie prihlášky bola stanovená do 17. februára 2010. Žalobca podal svoju prihlášku 16. februára 2010.

15      Komisia pre predbežný výber 31. marca 2010 preskúmala prijaté prihlášky v súlade s bodom 7.2.1 usmernení. Pri tejto príležitosti sa uvedená komisia domnievala, že oznámenie o voľnom pracovnom mieste nebolo dostatočne zverejnené. Následne Komisia rozhodla o novom uverejnení oznámenia o voľnom pracovnom mieste.

16      E‑mailom zástupcu vedúceho oddelenia ľudských zdrojov generálneho riaditeľstva (GR) Komisie pre zdravie a spotrebiteľov (ďalej len „GR ‚Zdravie‘“) zo 14. júna 2010 bol žalobca informovaný, že výberové konanie začne znovu, aby bolo vo väčšej miere zverejnené a že okolo 25. júna 2010 bude uverejnené nové oznámenie o voľnom pracovnom mieste, ktoré stanoví novú lehotu štyroch týždňov na podanie prihlášky. Ten istý e‑mail spresňoval, že žalobca nemusí znovu podať prihlášku, keďže jeho prihláška platí naďalej.

17      Žalobca 12. septembra 2010 poslal zástupcovi vedúceho oddelenia ľudských zdrojov GR „Zdravie“ e‑mail, v ktorom sa spýtal na to, čo sa stalo s jeho prihláškou. Nasledujúci deň mu tento zástupca oznámil, že bude informovaný o vývoji konania.

18      Dňa 7. októbra 2010 zasadala správna rada EMA. Na tomto zasadnutí, na ktorom sa zúčastnili okrem iného pán B ako predseda a člen správnej rady a pán C ako člen správnej rady, bolo prijaté rozhodnutie začať výberové konanie na výber výkonného riaditeľa EMA, ktoré podrobne opisovalo rôzne etapy tohto konania a uvádzalo, že bude zverejnené na internetovej stránke EMA.

19      Komisia 30. októbra 2010 zverejnila sporné oznámenie o voľnom pracovnom mieste. Uchádzači mali spĺňať rovnaké kritéria výberu a spôsobilosti ako boli uvedené v predchádzajúcom oznámení o voľnom pracovnom mieste s výnimkou jedného kritéria výberu. Zatiaľ čo totiž prvé oznámenie o voľnom pracovnom mieste stanovovalo, že uchádzači musia mať „preukázateľn[é] skúsenos[ti] v riadení zamestnancov na vyššej riadiacej pozícii v multikultúrnom prostredí“, sporné oznámenie o voľnom pracovnom mieste vyžadovalo „preukázateľn[é] skúsenos[ti] v riadení veľkých tímov na vyššej riadiacej pozícii; skúsenosti nadobudnuté v multikultúrnom prostredí… sa považovali za výhodu“.

20      Žalobca bol informovaný o uverejnení sporného oznámenia o voľnom pracovnom mieste e‑mailom zástupcu vedúceho oddelenia ľudských zdrojov GR „Zdravie“ z 3. novembra 2010. V tomto e‑maile zástupca vedúceho navrhol žalobcovi, aby znova poslal doklady, ktoré priložil k svojej prihláške po prvom oznámení o voľnom pracovnom mieste, aby tak aktualizoval svoje profesionálne údaje, čo žalobca urobil listom z 23. novembra 2010 doručeným Komisii nasledujúci deň.

21      Dňa 1. novembra 2010 pán B podal prihlášku na miesto výkonného riaditeľa. Dňa 23. novembra 2010 tak urobil aj pán C.

22      V tomto prípade sa komisia pre predbežný výber skladala z predsedu a troch ďalších členov. Funkcia predsedu komisie pre predbežný výber pripadla generálnemu riaditeľovi GR „Zdravie“, ktoré ako gestorské generálne riaditeľstvo EMA bolo poverené dohľadom nad jej činnosťou. Z ďalších troch členov boli dvaja úradníkmi GR „Zdravie“ a posledný úradníkom generálneho riaditeľstva pre výskum a inováciu. Predseda komisie pre predbežný výber, v tomto prípade pani D, a jeden z dvoch úradníkov GR „Zdravie“, boli zároveň členmi správnej rady EMA ako zástupcovia Komisie v súlade s článkom 65 ods. 3 nariadenia č. 726/2004.

23      Komisia pre predbežný výber 12. januára 2011 preskúmala 62 prijatých prihlášok na miesto výkonného riaditeľa EMA. Na konci tohto preskúmania sa komisia pre predbežný výber rozhodla pozvať deväť uchádzačov, vrátane žalobcu, na pohovor. Jeden z týchto deviatich uchádzačov bol však komisiou pre predbežný výber vylúčený ešte pred svojim pohovorom.

24      Žalobca, ako aj sedem ďalších vybratých uchádzačov, mali 8. februára 2011 pohovor s komisiou pre predbežný výber. Pri tejto príležitosti komisia použila hodnotiacu tabuľku, ktorú si pripravila.

25      Na záver pohovorov boli ôsmi uchádzači oznámkovaní určitým počtom bodov zo 100 a zoradení vzostupne podľa prideleného skóre. Žalobca získal najnižšie skóre, a to 61 bodov zo 100. Sedem ďalších uchádzačov získalo od 69 do 85 bodov zo 100.

26      Komisia pre predbežný výber vypracovala 7. marca 2011 svoju správu, ktorá poskytovala informácie o každom vypočutom uchádzačovi a rozhodla sa odporučiť prihlášku štyroch uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky (od 75 do 85 bodov zo 100) a medzi ktorými sa nachádzali páni B a C.

27      Po tom, čo poradný výbor Komisie pre menovania (ďalej len „PVM“) dostal správu komisie pre predbežný výber, preskúmal spisy 62 prihlášok prijatých na miesto výkonného riaditeľa EMA. Na záver tohto preskúmania vydal PVM 14. marca 2011 predbežné stanovisko uvedené v bode 8.2.1 usmernení. Podľa predbežného stanoviska PVM mali byť iba štyria uchádzači odporučení komisiou pre predbežný výber pozvaní, aby sa zúčastnili testov v hodnotiacom centre, ako aj pohovoru s PVM. E‑mailom z rovnakého dňa úradujúci tajomník PVM informoval žalobcu, že PVM sa rozhodol neodchýliť od stanoviska komisie pre predbežný výber, podľa ktorého ostatní uchádzači vedeli lepšie ako on spojiť schopnosti a prax vyžadované sporným oznámením o voľnom pracovnom mieste, a v dôsledku toho ho nepozvať na pohovor.

28      Štyria uchádzači odporučení komisiou pre predbežný výber boli po absolvovaní hodnotiacich testov pozvaní na pohovor s PVM, ktorý sa konal 7. apríla 2011. V ten istý deň PVM vydal stanovisko, podľa ktorého sa domnieval, že štyria uchádzači odporučení komisiou pre predbežný výber skutočne spĺňali podmienky na výkon funkcie výkonného riaditeľa EMA.

29      Člen Komisie zodpovedný za zdravie a ochranu spotrebiteľov (ďalej len „gestorský komisár“) mal pohovor so štyrmi uchádzačmi, ktorých odporučili komisia pre predbežný výber a PVM. Následne GR pre ľudské zdroje a bezpečnosť po dohode s predsedom Komisie a gestorským komisárom navrhlo členom Komisie odporučiť týchto štyroch uchádzačov správnej rade EMA.

30      Komisia 20. apríla 2011 formálne prijala rozhodnutie predložiť správnej rade EMA zoznam tvorený štyrmi uchádzačmi, ktorých odporučili komisia pre predbežný výber a PVM (ďalej len „rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2011“).

31      Dňa 5. mája 2011 sa konalo mimoriadne zasadnutie správnej rady EMA s cieľom vybrať nového výkonného riaditeľa EMA. Na tomto zasadnutí boli zmenené pravidlá pre výberové konanie na výber výkonného riaditeľa prijaté 7. októbra 2010 a boli vypočutí štyria uchádzači navrhnutí Komisiou. Keďže nebolo možné dosiahnuť dohodu na jednom mene, bolo rozhodnuté, že správna rada EMA zasadne znovu nasledujúci mesiac, aby rozhodla medzi štyrmi uchádzačmi navrhnutými Komisiou.

32      Listom z 27. mája 2011, zaregistrovaným na Komisii 9. júna 2011, žalobca podal sťažnosť „proti spôsobu, ktorým prebieha[lo] výberové konanie [pred Komisiou]“.

33      Správna rada EMA 8. júna 2011 vybrala pána C na výkon funkcie výkonného riaditeľa EMA.

34      Pán C bol 13. júla 2011 vypočutý výborom Parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť.

35      Listom z 22. septembra 2011 predseda Parlamentu oznámil EMA, že po pohovore, ktorý mal pán C vo vyššie uvedenom výbore, Parlament súhlasí s vymenovaním pána C za nového výkonného riaditeľa EMA.

36      Rozhodnutím Komisie zo 6. októbra 2011 bola sťažnosť žalobcu podaná listom z 27. mája 2011 zamietnutá.

37      Rozhodnutím prijatým rovnako 6. októbra 2011 správna rada EMA vymenovala pána C za výkonného riaditeľa (ďalej len „rozhodnutie správnej rady zo 6. októbra 2011“).

38      Listom zo 6. januára 2012, odoslaným v ten istý deň faxom aj poštou, žalobca podal sťažnosť na orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy EMA proti rozhodnutiu správnej rady zo 6. októbra 2011.

39      Návrhom doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 9. januára 2012 žalobca navrhol ako predbežné opatrenie odklad rozhodnutia správnej rady zo 6. októbra 2011. Tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý uznesením z 20. marca 2012, Christov/Komisia a EMA (F‑2/12 R, EU:F:2012:35).

40      Rozhodnutím orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy EMA zo 16. mája 2012 bola sťažnosť zo 6. januára 2012 zamietnutá.

 Návrhy účastníkov konania a konanie

41      Žalobca vo svojej žalobe v podstate navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        zrušil rozhodnutie komisie pre predbežný výber zostavujúce zoznam štyroch uchádzačov, medzi ktorými sa nenachádzal, o ktorom sa dozvedel z listu zo 14. marca 2011,

–        zrušil rozhodnutie PVM zo 14. marca 2011 pozvať na pohovor iba štyroch uchádzačov uvedených v zozname komisie pre predbežný výber,

–        zrušil „rozhodnutie [PVM] zo 14. marca 2011“ schváliť odporúčania komisie pre predbežný výber,

–        zrušil rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2011,

–        zrušil rozhodnutie Komisie zo 6. októbra 2011, ktorým bola zamietnutá sťažnosť z 27. mája 2011,

–        zrušil rozhodnutie správnej rady z 6. októbra 2011,

–        nariadil spravodlivú náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy,

–        zaviazal Komisiu a EMA na náhradu trov konania, ktoré vznikli v administratívnom a sporovom konaní,

–        nariadil zorganizovanie nového „výberového konania“ pri dodržaní zákonných postupov.

42      Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobcu na náhradu všetkých trov konania.

43      EMA vo svojom vyjadrení k žalobe navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú,

–        alebo, ak nevyhlási žalobu za neprípustnú, zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

44      Došlo k druhej výmene vyjadrení, obmedzenej na námietku prekážky konania, ktorú vzniesli Komisia a EMA. Vo svojej duplike EMA vzala späť prvý bod svojich návrhov smerujúci k tomu, aby bola žaloba vyhlásená za zjavne neprípustnú.

45      Listami tajomníka z 23. júla 2013 boli účastníci konania vyzvaní, aby sa vyjadrili k opatreniam na zabezpečenie priebehu konania. Účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote.

46      Vo svojom vyjadrení k opatreniam na zabezpečenie priebehu konania žalobca uviedol, že vo svojom treťom bode návrhov na zrušenie v skutočnosti navrhoval Súdu pre verejnú službu, aby zrušil rozhodnutie PVM schváliť odporúčania komisie pre predbežný výber prijaté 7. apríla 2011, a nie 14. marca 2011, ako to bolo nesprávne uvedené v žalobe.

47      Spolu s vyjadrením k opatreniam na zabezpečenie priebehu konania Komisia predložila niekoľko dokumentov vyhovených v iných jazykoch než je jazyk konania, ktoré až dovtedy neboli odovzdané žalobcovi. Keďže žalobca sa nemohol oboznámiť s časťou týchto dokumentov pred pojednávaním, Súd pre verejnú službu na jeho žiadosť formulovanú na pojednávaní vyzval Komisiu, aby najneskôr do 18. novembra 2013 predložila preklady niektorých dokumentov, ktoré priložila k svojmu vyjadreniu k opatreniam na zabezpečenie priebehu konania, najmä niektorých častí usmernení, do bulharčiny alebo prípadne do angličtiny.

48      Na pojednávaní žalobca predložil aj doplňujúce dôkazy, ktoré Súd pre verejnú službu rozhodol založiť do spisu. Na konci pojednávania Súd pre verejnú službu rozhodol neukončiť ústnu časť konania.

49      Vyjadrením z 18. novembra 2013 Komisia vyhovela výzve Súdu pre verejnú službu na predloženie prekladov.

50      Vo vyjadrení zo 16. decembra 2013 žalobca predložil pripomienky k vyjadreniu Komisie z 18. novembra 2013.

51      Listom tajomníka z 30. januára 2014 boli Komisia a EMA vyzvané, aby sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu zo 16. decembra 2013, čo Komisia urobila vo vyjadrení z 13. februára 2014.

52      Súd pre verejnú službu 5. marca 2014 ukončil ústnu časť konania.

 Právny stav

1.     O návrhoch na uloženie príkazu

53      Pokiaľ ide o deviaty bod návrhov smerujúci k tomu, aby Súd pre verejnú službu nariadil, aby bolo zorganizované nové výberové konanie na miesto výkonného riaditeľa EMA, treba pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej bez ohľadu na všeobecnú povinnosť inštitúcie, ktorá vydala zrušený akt, prijať opatrenia nevyhnutné na vykonanie zrušujúceho rozsudku, uvedenú v článku 266 ZFEÚ, neprináleží Súdu pre verejnú službu udeľovať príkazy inštitúcii Únie (rozsudok Pleijte/Komisia, F‑91/08, EU:F:2010:13, bod 29, a tam citovaná judikatúra).

54      Keďže vyššie uvedené návrhy žalobcu sú návrhom na uloženie príkazu, je namieste zamietnuť ich ako neprípustné.

2.     O návrhoch na zrušenie

 O prípustnosti

 Tvrdenia účastníkov konania

55      Komisia sa domnieva, že prvé tri body žalobných návrhov sú neprípustné, keďže tri napadnuté rozhodnutia predstavujú prípravné interné akty k rozhodnutiu Komisie z 20. apríla 2011, a teda nie sú aktmi spôsobujúcimi ujmu, ktoré možno napadnúť žalobou. Pokiaľ ide o piaty bod žalobných návrhov, Komisia tvrdí, že rozhodnutie, ktorého sa týka, nie je samostatným napadnuteľným aktom. Šiesty bod žalobných návrhov smerujúci proti rozhodnutiu správnej rady zo 6. októbra 2011 je neprípustný v rozsahu, v akom smeruje proti Komisii, hoci uvedené rozhodnutie prijala EMA a nie Komisia.

56      Žalobca k tomu uvádza, že v súlade so sporným oznámením o voľnom pracovnom mieste je Komisia povinná rešpektovať odporúčania komisie pre predbežný výber a PVM. V dôsledku toho sú rozhodnutia prijaté komisiou pre predbežný výber a PVM, ktorých zrušenie navrhuje v prvých troch bodoch žalobných návrhov pre Komisiu záväzné a nepredstavujú prípravné akty k rozhodnutiu Komisie z 20. apríla 2011. Žalobca dodáva, že hoci je pravda, že Komisia sa mohla neriadiť rozhodnutiami komisie pre predbežný výber a PVM, ak by bola zistila zjavne nesprávne posúdenie a vyhotovila v tomto zmysle odôvodnené stanovisko, zároveň však platí, že v tomto prípade napriek existencii zjavne nesprávneho posúdenia Komisia takéto odôvodnené stanovisko nevyhotovila. V dôsledku toho sa za daných okolností treba domnievať, že prvé tri body žalobných návrhov na zrušenie sú prípustné.

57      Pokiaľ ide o piaty bod žalobných návrhov smerujúci k zrušeniu rozhodnutia Komisie zo 6. októbra 2011, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť z 27. mája 2011, žalobca tvrdí, že toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie rozhodnutia komisie pre predbežný výber nezapísať ho na zoznam predbežne vybratých uchádzačov. Toto rozhodnutie Komisie obsahuje aj skutočnosti, o ktorých nevedel pred tým, než dostal e‑mail úradujúceho tajomníka PVM zo 14. marca 2011, a teda dopĺňa rozhodnutie PVM zo 14. marca 2011 neodchýliť sa od stanoviska komisie pre predbežný výber a schváliť jej odporúčania. Následne sa domnieva, že rozhodnutie Komisie zo 6. októbra 2011 o zamietnutí sťažnosti má samostatnú povahu a musí podliehať preskúmaniu zákonnosti, ktoré prináleží vykonať Súdu pre verejnú službu.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

58      V prvom rade, pokiaľ ide o prvé tri body žalobných návrhov, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že ak ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sa vyhotovujú vo viacerých fázach, najmä na konci interného konania, napadnuteľnými aktmi sú len opatrenia, ktoré vyjadrujú konečné stanovisko inštitúcie voči žalobcovi, a nie predbežné opatrenia, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie. Hoci tieto prípravné opatrenia môžu ovplyvniť obsah aktu vyjadrujúceho konečné stanovisko inštitúcie, nemôžu byť predmetom samostatnej žaloby a musia byť napadnuté na podporu žaloby podanej proti tomuto aktu (pozri rozsudky N/Parlament, F‑71/08, EU:F:2009:150, bod 28, a Pleijte/Komisia, EU:F:2010:13, bod 27; uznesenie Possanzini/Frontex, F‑61/11, EU:F:2012:146, body 42 a 43).

59      V tomto prípade Súd pre verejnú službu pripomína na jednej strane, že článok 64 nariadenia č. 726/2004 stanovuje, že správna rada EMA vymenuje výkonného riaditeľa EMA na základe zoznamu kandidátov navrhnutého Komisiou. Na druhej strane Súd pre verejnú službu poznamenáva, že v súlade s usmerneniami prebieha výberové konanie na miesto výkonného riaditeľa EMA v dvoch fázach. Prvá fáza prebieha v rámci Komisie a člení sa na viacero etáp. Najprv je zriadená komisia pre predbežný výber, aby zostavila návrh zoznamu uchádzačov považovaných za najkvalifikovanejších. Tento návrh zoznamu je potom odovzdaný PVM na zaujatie stanoviska. PVM vydá predbežné stanovisko k uchádzačom predbežne vybratým komisiou pre predbežný výber a následne sám zostaví zoznam uchádzačov, ktorý sa môže líšiť od zoznamu pripraveného komisiou pre predbežný výber. Po tom, čo sa uchádzači, ktorých vybral PVM, zúčastnia hodnotiaceho testu u externého poradcu v oblasti prijímania do zamestnania, ich PVM vypočuje. Po týchto pohovoroch vydá PVM svoje konečné stanovisko so zoznamom uchádzačov, ktorých považuje za najvhodnejších. Toto konečné stanovisko PVM slúži ako základný dokument gestorskému komisárovi a prípadne členovi Komisie zodpovednému za personál a administratívu pri ich pohovoroch. Napokon gestorský komisár a prípadne člen Komisie zodpovedný za personál a administratívu vypočujú tých uchádzačov, ktorých vybral PVM vo svojom konečnom stanovisku, pričom člen Komisie zodpovedný za personál a administratívu môže vypočuť aj akéhokoľvek iného uchádzača, o ktorom sa domnieva, že môže byť vybratý. Následne gestorský komisár odovzdá Komisii zoznam vybratých uchádzačov a potom je úlohou Komisie, aby schválila zoznam ňou odporúčaných uchádzačov, ktorý gestorský komisár odovzdá menovaciemu orgánu, v tomto prípade správnej rade EMA.

60      Druhá fáza prebieha v podstate pred správnou radou EMA. Po vypočutí uchádzačov uvedených na zozname odovzdanom Komisiou, si správna rada EMA vyberie jedného z nich. Vybratý uchádzač je následne vyzvaný, aby urobil vyhlásenie pred príslušným výborom Parlamentu. Po tom, čo Parlament vysloví súhlas s uchádzačom vybratým správnou radou EMA, správna rada EMA vymenuje tohto uchádzača za výkonného riaditeľa.

61      Z článku 64 nariadenia č. 726/2004, podrobnejšie rozpracovaného usmerneniami, teda vyplýva, že správna rada EMA môže vybrať výkonného riaditeľa iba spomedzi uchádzačov navrhnutých Komisiou. V dôsledku toho je to práve rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2011 o schválení zoznamu štyroch uchádzačov, ktorí budú odporučení správnej rade EMA, ktoré vyjadrilo stanovisko Komisie a tým vymedzilo slobodnú voľbu správnej rady EMA tak, že definitívne vylúčilo žalobcu z účasti na nasledujúcich etapách výberového konania. Rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2011 je teda aktom spôsobujúcim žalobcovi ujmu (pozri analogicky rozsudok Pleijte/Komisia, EU:F:2010:13, bod 28).

62      Z usmernení však rovnako vyplýva, že PVM nie je viazaný zoznamom uchádzačov predbežne vybratých komisiou pre predbežný výber pri zostavení svojho vlastného zoznamu uchádzačov, ktorí budú vypočutí a že môže nevypočuť predbežne vybratých uchádzačov alebo naopak vypočuť uchádzačov, ktorí sa nenachádzajú na zozname pripravenom komisiou pre predbežný výber. Rovnako podľa usmernení ani členovia Komisie poverení vypracovaním zoznamu uchádzačov, ktorí budú navrhnutí Komisii, nie sú viazaní zoznamom uchádzačov, ktorých vybral PVM, pretože člen Komisie zodpovedný za personál a administratívu môže vypočuť akéhokoľvek iného uchádzača, o ktorom sa domnieva, že môže byť vybratý.

63      Z toho vyplýva, že rozhodnutie komisie pre predbežný výber, ktorým sa schvaľuje zoznam štyroch uchádzačov, ktorí budú odporučení, rozhodnutie PVM zo 14. marca 2011 pozvať na pohovor iba štyroch uchádzačov odporučených komisiou pre predbežný výber, ako aj rozhodnutie PVM zo 7. apríla 2011 schváliť odporúčania komisie pre predbežný výber, nijako nevyjadrovali stanovisko Komisie a predstavovali prípravné akty k rozhodnutiu Komisie z 20. apríla 2011. V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 58 tohto rozsudku preto prvé tri body žalobných návrhov smerujúce k zrušeniu týchto rozhodnutí musia byť zamietnuté ako neprípustné.

64      V druhom rade, pokiaľ ide o piaty bod žalobných návrhov smerujúci k zrušeniu rozhodnutia Komisie zo 6. októbra 2011 o zamietnutí sťažnosti z 27. mája 2011, je ustálenou judikatúrou, že administratívna sťažnosť a jej explicitné alebo implicitné zamietnutie tvoria neoddeliteľnú súčasť komplexného konania a sú iba jedným z predpokladov, ktoré musia byť splnené pred podaním žaloby. Za týchto podmienok má žaloba, aj keď formálne smeruje proti zamietnutiu sťažnosti, za následok, že súdu je na posúdenie predložený akt spôsobujúci ujmu, proti ktorému sa sťažnosť podala, okrem prípadu, keď je dosah zamietnutia sťažnosti odlišný od dosahu aktu napadnutého touto sťažnosťou. Viackrát už bolo rozhodnuté, že výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nemusí byť vzhľadom na jeho obsah potvrdením aktu napadnutého žalobcom. To platí v prípade, ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje nové preskúmanie situácie žalobcu na základe nových právnych a skutkových okolností alebo ak mení alebo dopĺňa pôvodné rozhodnutie. V týchto prípadoch predstavuje zamietnutie sťažnosti akt podliehajúci preskúmaniu súdu, ktorý naň prihliada pri posúdení zákonnosti napadnutého aktu, alebo ho dokonca považuje za akt spôsobujúci ujmu nahrádzajúci napadnutý akt (rozsudky Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P, EU:T:2011:506, bod 32, a Arguelles Arias/Rada, F‑122/12, EU:F:2013:185, bod 38).

65      Vzhľadom na to, že zo systematiky služobného poriadku plynie, že dotknutá osoba musí podať sťažnosť proti rozhodnutiu, ktoré napáda, a žalobu proti rozhodnutiu, ktorým sa táto sťažnosť zamietla, rozhodol Súdny dvor Európskej únie, že pokiaľ bola sťažnosť aj žaloba podaná v lehotách stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), je žaloba prípustná bez ohľadu na to, či smeruje iba proti rozhodnutiu napadnutému sťažnosťou, alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, alebo proti obom týmto rozhodnutiam súčasne. V súlade so zásadou hospodárnosti konania však môže súd rozhodnúť, že netreba rozhodnúť osobitne o návrhoch smerujúcich proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, pokiaľ dospeje k názoru, že tieto návrhy nemajú samostatný obsah a v skutočnosti sa prelínajú s návrhmi smerujúcimi proti rozhodnutiu napadnutému sťažnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok Vainker/Parlament, 293/87, EU:C:1989:8, body 7 a 8). Tak to môže byť najmä vtedy, keď súd konštatuje, že rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, napríklad preto, že je implicitné, iba potvrdzuje rozhodnutie napadnuté sťažnosťou, takže by zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti nemalo na právne postavenie dotknutej osoby iný dosah než vyplývajúci zo zrušenia rozhodnutia napadnutého sťažnosťou (rozsudky Adjemian a i./Komisia, EU:T:2011:506, bod 33, a Arguelles Arias/Rada, EU:F:2013:185, bod 39).

66      V tomto prípade Súd pre verejnú službu konštatuje, že vo svojej sťažnosti z 27. mája 2011 žalobca neoznačuje akty, ktoré napáda. Zo spisu však vyplýva, že po e‑maile úradujúceho tajomníka PVM zo 14. marca 2011 informujúcom ho okrem iného o tom, že nie je pozvaný na pohovor, už žalobca nedostal rovnopis rozhodnutia PVM zo 7. apríla 2011, ktorým PVM potvrdil návrh zoznamu štyroch uchádzačov navrhnutých komisiou pre predbežný výber, ani rovnopis rozhodnutia Komisie z 20. apríla 2011. K 27. máju 2011 teda žalobca z vyššie uvedeného e‑mailu zo 14. marca 2011 vedel iba to, že ho komisia pre predbežný výber nevybrala, že ho PVM nepozve na pohovor a že podľa PVM jeho prihláška nebola úspešná.

67      V dôsledku toho sa treba domnievať, že žalobca vo svojej sťažnosti z 27. mája 2011 napáda rozhodnutie, ktorým bol vylúčený z prvej fázy výberového konania, teda z fázy, ktorá prebiehala v rámci Komisie. Keďže rozhodnutie komisie pre predbežný výber, ktorým sa schvaľuje návrh zoznamu štyroch predbežne vybratých uchádzačov, rozhodnutie PVM zo 14. marca 2011 pozvať na pohovor iba štyroch uchádzačov uvedených v návrhu zoznamu komisie pre predbežný výber a rozhodnutie PVM zo 7. apríla 2011 neodchýliť sa od stanoviska komisie pre predbežný výber a schváliť jej odporúčania, sú prípravnými aktmi k rozhodnutiu Komisie z 20. apríla 2011 (pozri bod 63 tohto rozsudku), treba to chápať tak, že v tejto sťažnosti žalobca napáda rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2011, ako to napokon uznáva Komisia vo svojom vyjadrení z 2. septembra 2013 k opatreniam na zabezpečenie priebehu konania.

68      V tejto súvislosti Súd pre verejnú službu poznamenáva, že rozhodnutie Komisie zo 6. októbra 2011 o zamietnutí sťažnosti z 27. mája 2011 obsahuje najmä skutkové spresnenia prípravných aktov k rozhodnutiu Komisie z 20. apríla 2011, ako aj odôvodnenie, na základe ktorého Komisia prijala uvedené rozhodnutie. Treba teda dospieť k záveru, že Súdu pre verejnú službu prináleží preskúmať návrhy na zrušenie rozhodnutia Komisie z 20. apríla 2011 tak, ako je toto rozhodnutie spresnené rozhodnutím zo 6. októbra 2011 o zamietnutí sťažnosti z 27. mája 2011 (pozri v tomto zmysle rozsudok Eveillard/Komisia, T‑258/01, EU:T:2004:177, body 31 a 32).

69      V treťom rade, pokiaľ ide o šiesty bod žalobných návrhov smerujúci k zrušeniu rozhodnutia správnej rady zo 6. októbra 2011, tieto návrhy sú neprípustné v rozsahu, v akom smerujú proti Komisii, pretože Komisia toto rozhodnutie neprijala.

 O veci samej

70      Najprv treba preskúmať štvrtý bod žalobných návrhov smerujúci k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 20. apríla 2011, a potom šiesty bod žalobných návrhov smerujúci proti rozhodnutiu správnej rady zo 6. októbra 2011.

 O štvrtom bode žalobných návrhov smerujúcom k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 20. apríla 2011

71      Na podporu tohto návrhu na zrušenie žalobca uvádza štyri dôvody, ktoré sú formálne podané tak, že sa zakladajú na:

„–      porušení článku 30 služobného poriadku, porušení článku 3 prílohy III služobného poriadku, zneužití právomoci, zneužití konania a porušení zásad transparentnosti, nestrannosti, neexistencie konfliktu záujmov, riadnej správy vecí verejných, rovnosti a rozdelenia právomocí,

–      porušení článku 27 [služobného poriadku], nerešpektovaní výberového konania, porušení právneho rámca, ktorý vyplýva z uverejnenia [sporného] oznámenia o voľnom pracovnom mieste, porušení zásady rozdelenia právomocí…, porušení zásad nestrannosti, riadnej správy vecí verejných, objektívnosti hodnotenia, neexistencie konfliktu záujmov,… rovnosti a neexistencie zneužitia právomoci,

–      porušení zásad rozdelenia právomocí, rovnosti, neexistencie zneužitia právomoci a zneužitia konania,

–      zjavne nesprávnom posúdení“.

72      Súd pre verejnú službu na základe toho, ako je vysvetlený prvý žalobný dôvod, uvádza, že prostredníctvom tohto prvého dôvodu žalobca uplatňuje porušenie pravidiel upravujúcich zloženie komisie pre predbežný výber. Tento žalobný dôvod sa delí na dve časti. Prvá časť je založená na vymenovaní členov komisie pre predbežný výber v párnom počte; druhá vychádza z kumulácie funkcie člena správnej rady EMA a funkcie člena komisie pre predbežný výber.

73      Súd pre verejnú službu rovnako uvádza, že prostredníctvom svojho druhého dôvodu žalobca uplatňuje jednak nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že komisia pre predbežný výber z úradnej moci nevylúčila dvoch uchádzačov, ktorí boli členmi správnej rady EMA a jednak porušenie sporného oznámenia o voľnom pracovnom mieste spočívajúce v tom, že komisia pre predbežný výber sa dopustila pochybení pri stanovení hodnotiacich kritérií, pri preskúmaní spisov uchádzačov a pri pohovore so žalobcom.

74      Z písomných podaní žalobcu rovnako vyplýva, že prostredníctvom svojho tretieho dôvodu žalobca napáda názor Komisie, podľa ktorého jej bolo dovolené, aby neschválila návrh zoznamu pripravený komisiou pre predbežný výber a požadovala jeho zmenu. Tento dôvod treba preto chápať tak, že sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Komisia sa nesprávne domnievala, že sa môže neriadiť rozhodnutím komisie pre predbežný výber, ktorým bol vypracovaný návrh zoznamu uchádzačov, ktorí budú odporučení.

75      Prostredníctvom svojho štvrtého dôvodu žalobca tvrdí, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu jeho schopností, v dôsledku ktorého boli pred ním uprednostnení iní uchádzači.

76      Súd pre verejnú službu preskúma najprv druhú časť prvého dôvodu založenú na kumulácii funkcie člena správnej rady EMA a funkcie člena komisie pre predbežný výber.

–       Tvrdenia účastníkov konania

77      Žalobca tvrdí, že okolnosť, že predsedníčka komisie pre predbežný výber, pani D, ako aj ďalší člen komisie pre predbežný výber, pán E, boli zároveň aj členmi správnej rady EMA, vytvorila u týchto dvoch osôb konflikt záujmov a porušila zásadu nestrannosti, ktorá sa vzťahuje na členov komisie pre predbežný výber. To platí o to viac v tomto prípade, keďže prihlášky podali dvaja ďalší členovia správnej rady EMA, a to páni B a C. Výberom členov správnej rady EMA za členov komisie pre predbežný výber tak Komisia v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných umožnila, aby vyššie uvedené prihlášky pánov B a C boli uprednostnené.

78      Žalobca dodáva, že prostredníctvom vymenovania dvoch členov správnej rady EMA za členov komisie pre predbežný výber, to boli práve členovia správnej rady EMA, ktorí „robili sito“ medzi jednotlivými prihláškami a vypočúvali uchádzačov počas fázy predbežného výberu, pričom na to neboli oprávnení, pretože táto fáza konania prebieha v rámci Komisie a nie pred správnou radou. Tým, že Komisia posúdenie komisie pre predbežný výber nahradila posúdením dvoch členov správnej rady EMA, dopustila sa zneužitia právomoci a zneužitia konania a porušila zásady rovnosti, riadnej správy vecí verejných a rozdelenia právomocí medzi správnu radu EMA a komisiu pre predbežný výber.

79      Komisia k tomu uvádza, že neexistuje žiadne právne ustanovenie, ktoré by zakazovalo vymenovať člena správnej rady EMA za člena komisie pre predbežný výber. Neexistuje ani pravidlo, ktoré by zakazovalo členom správnej rady EMA podať prihlášku na miesto výkonného riaditeľa EMA. V dôsledku toho skutočnosť, že dvaja členovia správnej rady EMA boli vymenovaní za členov komisie pre predbežný výber a preskúmavali a predbežne vyberali uchádzačov, vrátane pánov B a C, ktorí sú tiež členmi správnej rady EMA, neporušuje žiadne právne ustanovenie.

80      Komisia dodáva, že keď ide o vymenovanie výkonného riaditeľa agentúry vo vysoko špecializovanej oblasti, musí byť komisia pre predbežný výber zložená z odborníkov v danej oblasti zastávajúcich vysoké funkcie. V tomto prípade tak členovia komisie pre predbežný výber boli vyššími riadiacimi zamestnancami GR „Zdravie“ a ďalšieho generálneho riaditeľstva Komisie s vedeckým zameraním, konkrétne generálneho riaditeľstva pre výskum a inováciu, a práve preto, že boli členmi vyššieho riadenia Komisie a mali potrebnú kvalifikáciu a prax, boli niektorí členovia komisie pre predbežný výber zároveň aj členmi správnej rady EMA. Odborníci, ktorých možno vymenovať za členov komisie pre predbežný výber, patrili k obmedzenému okruhu a nie je teda prekvapujúce, že poznali, či už z počutia alebo osobne, toho či onoho uchádzača. V tomto prípade bolo teda vymenovanie pani D, generálnej riaditeľky GR „Zdravie“, a pána E, úradníka tohto GR, ktorí sú rovnako členmi správnej rady EMA a odborníkmi v danej oblasti, za členov komisie pre predbežný výber objektívne odôvodnené, ba dokonca nevyhnutné. Podľa Komisie však táto okolnosť sama osebe nestačí pre záver o nedostatku nestrannosti, ani o existencii konfliktu záujmov alebo akejkoľvek nezrovnalosti. Takéto tvrdenie možno uviesť iba na základe konkrétnych dôkazov o existencii takej nezrovnalosti a jej vplyve na výberové konanie, ktoré žalobca nepredložil.

–       Posúdenie Súdom pre verejnú službu

81      V oblasti výberových konaní sa už rozhodlo, že široká miera voľnej úvahy, ktorú má výberová komisia výberového konania pri stanovení podmienok a podrobného obsahu ústnych skúšok, ktoré musia vykonať uchádzači, musí byť vyvážená prísnym dodržiavaním pravidiel upravujúcich organizáciu týchto skúšok (rozsudky Girardot/Komisia, T‑92/01, EU:T:2002:220, bod 24, a Christensen/Komisia, T‑336/02, EU:T:2005:115, bod 38).

82      Je tiež ustálenou judikatúrou, že výberová komisia výberového konania je povinná zaistiť, že jej posúdenie všetkých skúšaných uchádzačov pri ústnych skúškach sa vykoná za podmienok rovnosti a objektívnosti (rozsudok Pantoulis/Komisia, T‑290/03, EU:T:2005:316, bod 90).

83      Hoci je pravda, že v tomto prípade komisia pre predbežný výber nie je výberovou komisiou výberového konania a že jej stanovisko nie je záväzné ani pre PVM, ani pre Komisiu, zároveň platí, že túto judikatúru možno v prejednávanej veci uplatniť, keďže cieľom komisie pre predbežný výber bolo podobne ako v prípade výberovej komisie výberového konania vybrať najlepších uchádzačov z tých, ktorí sa prihlásili po uverejnení sporného oznámenia o voľnom pracovnom mieste, a keďže disponovala významnou mierou voľnej úvahy pri organizácii predbežných testov (k výberovému panelu pri internom prijímaní pozri rozsudok CG/EIB, F‑115/11, EU:F:2014:187, bod 60).

84      V dôsledku toho mala Komisia na základe zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania povinnosť zaistiť riadnu organizáciu prvej fázy výberového konania, ktorá mala prebiehať pred komisiou pre predbežný výber. To vyžadovalo, aby všetci členovia komisie pre predbežný výber vymenovaní Komisiou boli v potrebnej miere nezávislí, aby ich objektivita nemohla byť spochybnená (pozri rozsudok CG/EIB, EU:F:2014:187, bod 61).

85      Okrem toho treba zdôrazniť, že zásada riadnej správy vecí verejných, ku ktorej sa pripája povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti veci, je zakotvená v Charte základných práv Európskej únie, ktorá má od 1. decembra 2009, tj. od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, rovnakú právnu silu ako Zmluvy a ktorá v článku 41 s názvom „Právo na dobrú správu vecí verejných“ stanovuje, že každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne.

86      Súd pre verejnú službu teda musí overiť, či bola komisia pre predbežný výber riadne vytvorená a riadne fungovala, a to najmä pri dodržaní jej povinnosti nestrannosti, pričom táto povinnosť nestrannosti je jedným z pravidiel, ktorými sa riadi práca výberových komisií vo výberovom konaní a analogicky aj práca komisií pre predbežný výber a ktoré podliehajú preskúmaniu súdom Únie (pozri, pokiaľ ide o výberové komisie výberového konania, uznesenie Meierhofer/Komisia, F‑74/07 RENV, EU:F:2011:63, bod 62).

87      V tomto prípade vyplýva jednak z bodu 7.2 usmernení, že komisia pre predbežný výber začína výberové konanie tým, že pomocou kontrolného zoznamu preskúma, či uchádzači spĺňajú kritéria spôsobilosti a následne, na základe kritérií výberu obsiahnutých v oznámení o voľnom pracovnom mieste, zostaví hodnotiacu tabuľku, ktorá jej umožňuje porovnať profily uchádzačov s hľadaným profilom a špecifickými schopnosťami vyžadovanými v tomto oznámení. Na konci tohto hodnotenia komisia pre predbežný výber vydá prvý zoznam predbežne vybratých uchádzačov, o ktorých sa domnieva, že najlepšie zodpovedajú hľadanému profilu a pozve ich na pohovor. Po pohovoroch odovzdá PVM komplexnú správu obsahujúcu informácie o každom pohovore, kvalitatívne hodnotenie všetkých uchádzačov, či už boli vypočutí alebo nie, ako aj návrh zoznamu uchádzačov považovaných za najkvalifikovanejších. Na druhej strane z článku 64 nariadenia č. 726/2004 a z bodu 10.3 usmernení vyplýva, že správna rada EMA je povinná vybrať výkonného riaditeľa spomedzi uchádzačov navrhnutých Komisiou.

88      Komisia pre predbežný výber má teda právomoc odporučiť PVM niekoľkých uchádzačov, zatiaľ čo prijatie rozhodnutia o vymenovaní výkonného riaditeľa EMA patrí správnej rade EMA. V dôsledku toho vzniká otázka, či pani D a pán E, ktorí boli členmi komisie pre predbežný výber, teda orgánu, ktorý predkladá návrh, a zároveň členmi správnej rady EMA, teda orgánu, ktorý prijíma rozhodnutie, rešpektovali svoju povinnosť nestrannosti vzhľadom na veľmi odlišné právomoci komisie pre predbežný výber a správnej rady EMA.

89      V tejto súvislosti Súd pre verejnú službu uvádza, že hoci je pravda, že návrh zoznamu uchádzačov odporúčaných komisiou pre predbežný výber nie je záväzný ani pre PVM, ani pre Komisiu, zároveň platí, že tento návrh, ako aj kvalitatívne hodnotenie všetkých uchádzačov, ktoré komisia pre predbežný výber zahrnie do svojej správy, majú určitý význam pre ďalší priebeh výberového konania, keďže na jednej strane PVM je povinný ich zohľadniť, a na druhej strane gestorský komisár v súlade s bodom 8.3 usmernení vypočuje iba uchádzačov, ktorých vybral PVM vo svojom konečnom stanovisku. V dôsledku toho nemožno poprieť, že komisia pre predbežný výber má rozhodujúci vplyv na konečný zoznam uchádzačov, ktorých Komisia navrhne správnej rade EMA.

90      Súd pre verejnú službu rovnako uvádza na jednej strane to, že členovia komisie pre predbežný výber, ktorí sú okrem toho členmi správnej rady EMA, budú môcť na zasadnutí správnej rady hlasovať, či už osobne alebo prostredníctvom svojho náhradníka, za vymenovanie niektorého z uchádzačov vybratých Komisiou. Na druhej strane Súd pre verejnú službu uvádza, že členovia správnej rady EMA môžu zohrávať zvlášť významnú úlohu počas rokovaní správnej rady bez ohľadu na to, či vykonajú alebo nevykonajú svoje hlasovacie právo, a že sú v každom prípade v priamom kontakte s ostatnými členmi správnej rady.

91      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že kumulácia funkcie člena komisie pre predbežný výber s funkciou člena správnej rady EMA môže ohroziť nezávislosť a objektivitu osôb, ktorých sa kumulácia týka.

92      Bez posudzovania obsahu rozhovorov medzi členmi komisie pre predbežný výber a stanovísk jednotlivých členov tejto komisie, vrátane pani D a pána E, treba preto dospieť k záveru, že pani D a pán E iba tým, že zasadali v komisii pre predbežný výber, porušili svoju povinnosť nestrannosti. V dôsledku toho, keďže každý člen komisie pre predbežný výber musí mať nezávislosť potrebnú na to, aby nemohla byť ohrozená objektivita komisie pre predbežný výber ako celku, sa treba domnievať, že bola porušená povinnosť nestrannosti komisie pre predbežný výber ako celku.

93      Tento záver nemôžu vyvrátiť tvrdenia Komisie.

94      Najprv treba uviesť, že pokiaľ ide o tvrdenie, že členovia správnej rady EMA, ktorí boli vymenovaní za členov komisie pre predbežný výber nezastupovali v tejto komisii v nijakom prípade správnu radu EMA a nekonali v jej mene, keďže správna rada EMA bola v skutočnosti v komisii pre predbežný výber zastúpená v osobe pozorovateľa, v tomto prípade pána A, stačí uviesť, že účasť pána A ako pozorovateľa na prácach komisie pre predbežný výber žalobca nespochybňuje. Ako však bolo uvedené v bode 92 tohto rozsudku, samotná skutočnosť, že pani D a pán E, obaja členovia správnej rady EMA, zasadali v komisii pre predbežný výber, predstavovala porušenie ich povinnosti nestrannosti. Okrem toho zo spisu vyplýva, že pani D sa zúčastnila na zasadnutiach správnej rady EMA 5. mája a 8. júna 2011, ktorých predmetom bolo vymenovanie nového výkonného riaditeľa EMA a že sa potom zúčastnila na vypočutí štyroch uchádzačov navrhnutých rozhodnutím Komisie z 20. apríla 2011, ako aj na rozhovoroch, ktoré viedli k vymenovaniu pána C. Táto okolnosť preukazuje, že žalobca oprávnene spochybňoval nestrannosť, s akou pani D riadila práce komisie pre predbežný výber.

95      Ďalej nemôže obstáť ani tvrdenie Komisie, že skutočnosť, že iba dvaja členovia správnej rady EMA z jej 35 členov boli zároveň členmi komisie pre predbežný výber, neumožňuje tvrdiť, že členovia správnej rady EMA nahradili svojim posúdením posúdenie komisie pre predbežný výber. Aj keby sa totiž ani pani D, ani pán E, nezúčastnili na zasadnutiach správnej rady EMA 5. mája a 8. júna 2011, stále platí, že sa zúčastnili na zasadnutiach komisie pre predbežný výber a ako členovia tejto komisie mohli ovplyvniť posúdenie každého z uchádzačov zo strany ostatných členov komisie pre predbežný výber.

96      Treba rovnako odmietnuť tvrdenie Komisie, že vymenovanie pani D a pána E za členov komisie pre predbežný výber bolo objektívne odôvodnené a dokonca nevyhnutné, pretože obaja sú odborníkmi v danej oblasti. Ako to totiž Komisia uznala na pojednávaní, nebolo nemožné, aby boli za členov komisie pre predbežný výber vymenovaní odborníci, ktorí neboli členmi správnej rady EMA. Súd pre verejnú službu okrem toho poznamenáva, že usmernenia umožňujú zabrániť tomu, aby členovia komisie pre predbežný výber boli zároveň členmi správnej rady EMA. Bod 7. 1 usmernení totiž na jednej strane umožňuje gestorskému generálnemu riaditeľstvu vybrať členov komisie pre predbežný výber spomedzi niekoľkých vyšších riadiacich úradníkov, keď stanovuje, že komisia pre predbežný výber je zložená z generálneho riaditeľa alebo zástupcu generálneho riaditeľa gestorského generálneho riaditeľstva, riaditeľa gestorského generálneho riaditeľstva a riaditeľa iného generálneho riaditeľstva. Na druhej strane toto ustanovenie rovnako uvádza, že členovia komisie pre predbežný výber sú vymenovaní spomedzi vyššie uvedených úradníkov „vo všeobecnosti“. Preto ak sa tak, ako v tomto prípade ukáže, že osoby vymenované v bode 7.1 usmernení, a to generálny riaditeľ, zástupca generálneho riaditeľa a riaditeľ gestorského generálneho riaditeľstva, sú už členmi správnej rady agentúry, o ktorú ide, možno za členov komisie pre predbežný výber vymenovať iné osoby.

97      Rovnako treba odmietnuť tvrdenie Komisie, že žiadne pravidlo nezakazuje členom správnej rady EMA, aby boli vymenovaní za členov komisie pre predbežný výber. Kumulácia týchto dvoch funkcií u jednej osoby totiž predstavuje porušenie povinnosti nestrannosti komisie pre predbežný výber, a je teda v rozpore s článkom 41 Charty, ako to práve konštatoval Súd pre verejnú službu.

98      Napokon obstáť nemôže ani tvrdenie Komisie, že článok 11a služobného poriadku je zárukou nestrannosti členov komisie pre predbežný výber. Hoci je totiž pravda, že v súlade s článkom 11a služobného poriadku sa úradník nesmie zaoberať záležitosťou, na ktorej má osobný záujem, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť a rovnako je pravda, že zo spisu vyplýva, že pán A ako člen komisie pre predbežný výber sa nezúčastnil žiadneho pohovoru s uchádzačom, zároveň platí, že pani D a pán E napriek článku 11a služobného poriadku nenamietali voči svojmu vymenovaniu za členov komisie pre predbežný výber, že sa zúčastnili všetkých pohovorov s uchádzačmi a že pani D neoznámila tak, ako to vyžaduje článok 11 ods. 3 rokovacieho poriadku správnej rady to, že u nej existuje možný záujem poškodzujúci jej nezávislosť počas zasadnutí správnej rady EMA 5. mája a 8. júna 2011.

99      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba vysloviť, že druhá časť prvého dôvodu, založená na kumulácii funkcie člena správnej rady EMA a funkcie člena komisie pre predbežný výber, je opodstatnená.

100    Návrhom na zrušenie rozhodnutia Komisie z 20. apríla 2011 treba teda vyhovieť, pričom netreba preskúmať ani prvú časť prvého dôvodu, ani ostatné uvedené dôvody.

 O šiestom bode návrhov smerujúcom k zrušeniu rozhodnutia správnej rady zo 6. októbra 2011

101    Z článku 64 nariadenia č. 726/2004, podrobnejšie rozpracovaného usmerneniami, vyplýva, že správna rada EMA mohla vymenovať za výkonného riaditeľa EMA iba niektorého z predbežne vybratých uchádzačov, ktorí boli uvedení na zozname prijatom rozhodnutím Komisie z 20. apríla 2011. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, pričom správna rada svojim rozhodnutím zo 6. októbra 2011 vymenovala pána C, ktorý sa nachádzal na zozname prijatom rozhodnutím Komisie z 20. apríla 2011. Keďže Súd pre verejnú službu v predchádzajúcom bode rozhodol, že rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2011 treba zrušiť, je namieste dospieť k záveru, že treba zrušiť aj rozhodnutie správnej rady zo 6. októbra 2011.

102    Návrhom na zrušenie rozhodnutia správnej rady zo 6. októbra 2011 treba teda rovnako vyhovieť.

3.     O návrhoch na náhradu škody

 Tvrdenia účastníkov konania

103    Žalobca sa v podstate domnieva, že rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2011 a rozhodnutie správnej rady zo 6. októbra 2011 mu spôsobili nemajetkovú ujmu, ktorú však nevyčísľuje.

104    Komisia a EMA navrhujú zamietnutie návrhov na náhradu škody ako neopodstatnených.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

105    Už bolo rozhodnuté, že zrušenie protiprávneho aktu môže samo osebe predstavovať primerané, a v zásade aj dostatočné odškodnenie celkovej nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť. Nemôže to tak však byť v prípade, ak žalobca preukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorá je oddeliteľná od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu nahradená týmto zrušením (rozsudok Michail/Komisia, T‑49/08 P, EU:T:2009:456, bod 88).

106    Keďže rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2011 a rozhodnutie správnej rady zo 6. októbra 2011 boli zrušené, prináleží Súdu pre verejnú službu, aby vykonal toto preskúmanie.

107    V tomto prípade žalobca nijako podrobnejšie nevysvetlil svoje návrhy na náhradu škody. Existencia nemajetkovej ujmy, ktorá je oddeliteľná od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie rozhodnutia Komisie z 20. apríla 2011 a rozhodnutia správnej rady zo 6. októbra 2011 a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu nahradená zrušením týchto dvoch rozhodnutí, nevyplýva ani z jeho písomných podaní. Súd pre verejnú službu sa teda domnieva, že akákoľvek nemajetková ujma, ktorú žalobca mohol utrpieť v dôsledku protiprávnosti uvedených rozhodnutí, je primerane a dostatočne nahradená ich zrušením.

108    Z uvedeného vyplýva, že návrhy na náhradu škody treba zamietnuť.

 O trovách

109    Podľa článku 101 rokovacieho poriadku, pokiaľ ďalšie ustanovenia ôsmej kapitoly hlavy II tohto poriadku nestanovujú inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania druhého účastníka konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 102 rokovacieho poriadku, ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, Súd pre verejnú službu môže rozhodnúť, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť iba časť trov konania, ktoré vznikli druhému účastníkovi konania, resp. vôbec mu nemusí uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.

110    Z dôvodov uvedených v tomto rozsudku vyplýva, že keďže žalobe bolo v podstatnej časti vyhovené, Komisia a EMA sú účastníkmi konania, ktorí vo veci nemali úspech. Okrem toho žalobca vo svojich návrhoch výslovne navrhol, aby boli Komisia a EMA zaviazané na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že okolnosti veci neodôvodňujú uplatnenie ustanovení článku 102 rokovacieho poriadku, musia Komisia a EMA znášať svoje vlastné trovy konania, vrátane tých, ktoré im vznikli v konaní o nariadení predbežného opatrenia, a sú povinné nahradiť rovným dielom trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, vrátane tých, ktoré mu vznikli v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

Z týchto dôvodov

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozhodnutie Európskej komisie z 20. apríla 2011, ktorým Komisia navrhuje správnej rade Európskej agentúry pre lieky zoznam štyroch uchádzačov, ktorých odporučila komisia pre predbežný výber a potvrdil poradný výbor pre menovania, sa zrušuje.

2.      Rozhodnutie správnej rady Európskej agentúry pre lieky zo 6. októbra 2011 o vymenovaní výkonného riaditeľa sa zrušuje.

3.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.      Európska komisia a Európska agentúra pre lieky znášajú svoje vlastné trovy konania a každá je povinná nahradiť polovicu všetkých trov konania, ktoré vynaložil E. Christov.

Rofes i Pujol

Bradley

Svenningsen

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. novembra 2014.

Tajomníčka

Predseda komory

W. Hakenberg

K. Bradley

---

* Jazyk konania: bulharčina.