This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62012CN0402
Case C-402/12 P: Appeal brought on 24 August 2012 by the European Parliament against the judgment of the General Court (Seventh Chamber) delivered on 14 June 2012 in Case T-396/09 Vereniging Milieudefensie, Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht v Commission
Vec C-402/12 P: Odvolanie podané 24. augusta 2012 : Európsky parlament proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. júna 2012 vo veci T-396/09, Vereniging Milieudefensie, Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht/Komisia
Vec C-402/12 P: Odvolanie podané 24. augusta 2012 : Európsky parlament proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. júna 2012 vo veci T-396/09, Vereniging Milieudefensie, Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht/Komisia
Ú. v. EÚ C 9, 12.1.2013, p. 26–26
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
12.1.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 9/26 |
Odvolanie podané 24. augusta 2012: Európsky parlament proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. júna 2012 vo veci T-396/09, Vereniging Milieudefensie, Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht/Komisia
(Vec C-402/12 P)
2013/C 9/43
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Európsky parlament (v zastúpení: L. Visaggio a G. Corstens, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Vereniging Milieudefensie, Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, Európska komisia, Holandské kráľovstvo, Rada Európskej únie
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor
|
— |
zrušil rozsudok Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. júna 2012 vo veci T-396/09, |
|
— |
rozhodol vo veci samej a zamietol žalobu žalobkýň v prvostupňovom konaní, |
|
— |
zaviazal žalobkyne v prvostupňovom konaní na náhradu trov odvolacieho konania. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Parlament zastáva názor, že Všeobecný súd porušil právo tým, že sa domnieval, že môže preskúmať platnosť nariadenia (ES) č. 1367/2006 (1) na základe článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru (2) napriek tomu, že toto ustanovenie nemá priamy právny účinok. Tento názor Všeobecného súdu vyplýva zo zásadne nesprávneho výkladu ustálenej judikatúry vzhľadom na možnosť jednotlivca odvolávať sa na ustanovenia medzinárodného dohovoru s cieľom spochybniť platnosť aktu Európskej únie, ako aj druhu a rozsahu medzinárodných povinností, o ktoré ide v prejednávanej veci.
Konkrétne Všeobecný súd uplatnil judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov vo veciach Fediol (3) a Nakajima (4), nezohľadnil však, že túto judikatúru — ktorá okrem toho ostala dosiaľ obmedzená na mimoriadne nízky počet vecí — možno uplatniť iba výnimočne a za veľmi osobitných podmienok. Všeobecný súd v napadnutom rozsudku jednak nepovažoval za potrebné preskúmať, či boli v prejednávanej veci tieto podmienky splnené, a jednak nezohľadnil povahu výnimky uvedenej judikatúry.
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, s. 13).
(2) Aarhuský dohovor z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, schválený rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, s. 1).
(3) Rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 1989, Fediol/Komisia (70/87, Zb. s. 1781).
(4) Rozsudok Súdneho dvora zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada (C-69/89, Zb. s. I-2069).