29.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 295/17

1.

Môže vnútroštátny súd na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá na účely upravenia výlučne vnútroštátnych záležitostí odkazuje na právo Únie, vykladať a uplatňovať pravidlá a zásady tohto práva tak, že sa vzhľadom na ich výklad poskytnutý judikatúrou Súdneho dvora od nich odchýli alebo ich bude uplatňovať nesprávne?

2.

Je na základe článku 3 zákona 241/1990 a článku 3 zákona regiónu Sicília 10/1991 vo vzťahu k článku 1 zákona 241/90, ktorý v spojitosti s povinnosťou odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov stanovenou v článku 296 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie ukladá talianskym správnym orgánom povinnosť uplatňovať zásady právneho poriadku Európskej únie, v súlade s právom Európskej únie výklad a uplatňovanie vyššie uvedených vnútroštátnych ustanovení, na základe ktorého individuálne správne akty v oblasti dôchodkov, teda tie, ktoré sa týkajú subjektívnych práv a ktoré sú v každom prípade záväzné, nemusia spĺňať povinnosť odôvodnenia, a došlo v takomto prípade k porušeniu podstatnej formálnej náležitosti správneho rozhodnutia?

3.

Je článok 21g ods. 2 prvá veta zákona 241/1990, ako je vykladaný správnou judikatúrou, vo vzťahu k povinnosti odôvodnenia správnych aktov zakotvenej v článku 3 tohto zákona 241/1990 a v zákone regiónu Sicília 10/1991, v spojitosti s povinnosťou odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov stanovenou v článku 296 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie, v súlade s článkom 1 zákona 241/1990 v rozsahu, v akom tento článok stanovuje povinnosť správneho orgánu uplatňovať zásady právneho poriadku Európskej únie, a je teda odôvodnený a prípustný výklad a uplatnenie možnosti správneho orgánu doplniť odôvodnenie správneho rozhodnutia v konaní pred súdom?