Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 62012CN0145

Vec C-145/12 P: Odvolanie podané 26. marca 2012 : Neubrandenburger Wohnungsgesellschaft mbH proti uzneseniu Všeobecného súdu (piata komora) z  9. januára 2012 vo veci T-407/09, Neubrandenburger Wohnungsgesellschaft mbH/Európska komisia

Ú. v. EÚ C 138, 12.5.2012, p. 9–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

12.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 138/9

Odvolanie podané 26. marca 2012: Neubrandenburger Wohnungsgesellschaft mbH proti uzneseniu Všeobecného súdu (piata komora) z 9. januára 2012 vo veci T-407/09, Neubrandenburger Wohnungsgesellschaft mbH/Európska komisia

(Vec C-145/12 P)

(2012/C 138/15)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Neubrandenburger Wohnungsgesellschaft mbH (v zastúpení: M. Núñez-Müller, Rechtsanwalt, J. Dammann de Chapto, Rechtsanwältin)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Bavaria Immobilien Beteiligungsgesellschaft mbH & Co. Objekte Neubrandenburg KG, Bavaria Immobilien Trading GmbH & Co. Immobilien Leasing Objekt Neubrandenburg KG

Návrhy odvolateľky

1.

zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu;

2.

s konečnou platnosťou rozhodnúť vo veci a zrušiť rozhodnutie Komisie z 29. júla 2009 (D/53320), v každom prípade ale s konečnou platnosťou rozhodnúť o prípustnosti žaloby vo veci T-407/09,

subsidiárne:

určiť, že Komisia v rozpore s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú z článku 108 ZFEÚ a z nariadenia (ES) č. 659/1999, nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ;

3.

zaviazať Komisiu a jej vedľajších účastníkov konania na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj trov prvostupňového konania vo veci T-407/09.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Podané odvolanie smeruje proti uzneseniu Všeobecného súdu z 9. januára 2012 vo veci T-407/09, ktorým tento súd zamietol ako neprípustnú žalobu terajšej odvolateľky o neplatnosť rozhodnutia Komisie, ktoré sa údajne nachádza v jej liste z 29. júla 2009, v ktorom sa vysvetľuje, že na určité žalobkyňou uzatvorené zmluvy o predaji bytov v rámci privatizácie verejných bytov v Neubrandenburgu sa nevzťahuje článok 87 ods. 1 ES, a o určenie, že Komisia bola nečinná v zmysle článku 232 ES, keďže nezaujala stanovisko k týmto zmluvám podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

Odvolateľka opiera svoje odvolanie v podstate o štyri od_volacie dôvody:

 

Po prvé napadnuté uznesenie porušuje článok 263 ods. 4 ZFEÚ, pretože Všeobecný súd nesprávne vychádzal z predpokladu, že v prípade listu Komisie z 29. júla 2009 nejde o napadnuteľné rozhodnutie v zmysle tohto ustanovenia. Všeobecný súd vyložil list iba na základe jeho znenia. Podľa zásad, ku ktorým dospel Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre, mal však Všeobecný súd zohľadniť povahu listu, zámer, ktorý ním Komisia sledovala, a kontext, v ktorom bol list napísaný.

 

Po druhé napadnuté uznesenie porušuje zásadu práva Únie týkajúcu sa poskytnutia účinnej súdnej ochrany. Všeobecný súd odôvodnil nenapadnuteľnosť listu Komisie z 29. júla 2009 v podstate tým, že Komisia označila právne posúdenie pomoci, ktoré sa v liste nachádza, ako „predbežné“. Ak by Komisia mohla urobiť z konečného právneho posúdenia opatrenie bez právnych účinkov iba tým, že svoje posúdenie slovne označí ako „predbežné“, záviselo by vydanie napadnuteľného rozhodnutia iba od jej voľnej úvahy. Účinná súdna ochrana individuálnych práv by už potom nebola možná.

 

Po tretie napadnuté uznesenie porušuje aj článok 265 ZFEÚ, pretože Všeobecný súd v súvislosti s listom z 29. júla 2009 jednak rozhodol, že ho nemožno napadnúť, a jednak nesprávne konštatoval, že nie sú splnené predpoklady prípustnosti žaloby o nečinnosť. V dôsledku toho odvolateľka prišla o všetky možnosti právnej ochrany.

 

Nakoniec uznesenie obsahuje viaceré nedostatky v odôvodnení a porušuje tým povinnosť odôvodnenia podľa článku 81 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
Top