—

Helm Düngemittel GmbH, v zastúpení: H. Nehm, Rechtsanwalt,

—

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu Euro‑stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej, podpísanej v Luxembursku 25. júna 2001 a schválenej rozhodnutím Rady 2004/635/ES z 21. apríla 2004 (Ú. v. ES L 304, s. 38; Mim. vyd. 11/051, s. 304, ďalej len „euro‑stredomorská dohoda s Egyptom“), konkrétne článku 20 protokolu č. 4 k tejto dohode týkajúceho sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce, zmeneného a doplneného rozhodnutím asociačnej rady EÚ – Egypt č. 1/2006 zo 17. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 73, s. 1, ďalej len „protokol č. 4“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Helm Düngemittel GmbH (ďalej len „Helm Düngemittel“) a Hauptzollamt Krefeld (Colná správa Krefeld, Nemecko), vo veci vyrubenia dovozného cla.

3

Podľa článku 1 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 (Zbierka zmlúv Spojených národov, zv. 1155, s. 331, ďalej len „Viedenský dohovor“) s názvom „Pôsobnosť dohovoru“ sa tento dohovor vzťahuje na zmluvy medzi štátmi.

4

V článku 3 Viedenského dohovoru s názvom „Medzinárodné dohody, na ktoré sa dohovor nevzťahuje“ sa stanovuje:

„Skutočnosť, že sa tento dohovor nevzťahuje na medzinárodné dohody uzavreté medzi štátmi a inými subjektmi medzinárodného práva alebo medzi týmito subjektmi medzinárodného práva a ani na medzinárodné dohody, ktoré sa neuzavreli písomnou formou, nepôsobí:

...

...“

5

Článok 26 Viedenského dohovoru, nazvaný „Pacta sunt servanda“, stanovuje:

„Každá platná zmluva zaväzuje zmluvné strany a musí byť nimi plnená dobromyseľne.“

6

Článok 31 Viedenského dohovoru s názvom „Všeobecné pravidlo výkladu“ v odseku 1 stanovuje:

„Zmluva sa musí vykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy.“

7

Euro‑stredomorská dohoda s Egyptom nadobudla účinnosť 1. júna 2004.

8

Podľa článku 1 tejto dohody:

„1.   Zakladá sa pridruženie medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Egyptom na druhej strane.

2.   Ciele tejto dohody sú:

...

...“ [neoficiálny preklad]

9

Článok 6 obsiahnutý v hlave II uvedenej dohody, ktorá sa týka voľného pohybu tovaru, stanovuje:

„Spoločenstvo a Egypt postupne počas prechodného obdobia, ktoré nepresiahne 12 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto dohody, vytvoria zónu voľného obchodu podľa podmienok stanovených v tejto hlave a v súlade s ustanoveniami Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 a ostatných multilaterálnych dohôd o obchode s tovarom pripojených k dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO)...“ [neoficiálny preklad]

10

Článok 8 tejto dohody, ktorý sa podľa nadpisu hlavy II kapitoly I tejto dohody uplatňuje na priemyselné výrobky, znie:

„Dovozy výrobkov s pôvodom v Egypte do Spoločenstva sa umožnia bez cla a akýchkoľvek iných platieb s rovnakým účinkom, ako aj bez množstevných obmedzení a akýchkoľvek iných obmedzení s rovnakým účinkom.“ [neoficiálny preklad]

11

Podľa článku 27 euro‑stredomorskej dohody s Egyptom:

„Pojem ‚pôvodné výrobky‘ na účely uplatnenia ustanovení tejto hlavy a súvisiacich metód administratívnej spolupráce je definovaný v protokole č. 4.“ [neoficiálny preklad]

12

Článok 16 ods. 1 protokolu č. 4, obsiahnutý v hlave V tohto protokolu s názvom „Dôkaz o pôvode“, stanovuje:

„Výrobky s pôvodom v Spoločenstve majú pri dovoze do Egypta a výrobky s pôvodom v Egypte majú pri dovoze do Spoločenstva nárok na uplatnenie výhod podľa ustanovení tejto dohody po predložení jedného z týchto dôkazov o pôvode:

...“

13

Podľa článku 17 ods. 1 protokolu č. 4 „sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo EUR‑MED vydávajú colné orgány vyvážajúcej krajiny...“.

14

Článok 20 protokolu č. 4 stanovuje:

„Ak sú pôvodné výrobky pod dohľadom colných orgánov Spoločenstva alebo Egypta, je možné nahradiť pôvodný dôkaz o pôvode jedným alebo viacerými sprievodnými osvedčeniami EUR.1 alebo EUR‑MED na účely odoslania všetkých výrobkov alebo ich časti na iné miesto v rámci Spoločenstva alebo Egypta. Náhradné sprievodné osvedčenie(a) EUR.1 alebo EUR‑MED vydáva colný úrad, pod ktorého dohľadom sa výrobky nachádzajú.“

15

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Helm Düngemittel kúpila v Egypte zásielku močoviny s hmotnosťou 9300 ton a prenajala si loď, aby jej časť prepravila do Terneuzenu (Holandsko) a zvyšnú časť do Hamburgu (Nemecko). Dňa 2. februára 2009 egyptské colné orgány vydali sprievodné osvedčenie EUR.1 (ďalej len „sprievodné osvedčenie“) vzťahujúce sa na celý tovar, v ktorom sa uvádzal Egypt ako krajina pôvodu.

16

Helm Düngemittel 11. februára 2009 toto osvedčenie predložila holandským colným orgánom a požiadala ich o vydanie náhradného sprievodného osvedčenia EUR.1 (ďalej len „náhradné sprievodné osvedčenie“) na účely rozdelenia tovaru a odoslania jednej časti tohto tovaru do Nemecka.

17

Dňa 12. februára 2009 loď priplávala do prístavu Terneuzen, v ktorom sa časť tovaru určená na vývoz do Holandska vyložila. Loď odplávala z Holandska 13. februára 2009. Zvyšná časť tovaru bola vyložená v Hamburgu a 16. februára 2009 prepustená do voľného obehu.

18

Holandské colné orgány 24. februára 2009 vydali náhradné sprievodné osvedčenie pre časť tovaru prepraveného z Holandska do Nemecka.

19

Helm Düngemittel 2. marca 2009 predložila dodatočné colné vyhlásenie za február 2009 vzťahujúce sa na časť tovaru prepusteného do voľného obehu v Nemecku. K tomuto colnému vyhláseniu pripojila náhradné sprievodné osvedčenie, ktoré vydali holandské colné orgány, a požiadala v súvislosti s vyššie uvedenou časťou tovaru o uplatnenie preferenčného colného režimu upraveného v euro‑stredomorskej dohode s Egyptom.

20

Hauptzollamt Krefeld 15. apríla 2009 požiadal holandské colné orgány o informácie týkajúce sa náhradného sprievodného osvedčenia, ktoré vydali. Tieto orgány v odpovedi uviedli, že v čase vydania tohto osvedčenia už predmetný tovar opustil Holandsko a z tohto dôvodu bolo uvedené osvedčenie vydané v rozpore s článkom 20 protokolu č. 4, lebo tovar v čase vydania tohto osvedčenia už nebol pod ich dohľadom.

21

Hauptzollamt Krefeld 19. novembra 2010 zaslal Helm Düngemittel platobný výmer, ktorým vymeral dovozné clo vo výške 68382,54 eura, pretože náhradným sprievodným osvedčením nebolo možné preukázať preferenčný egyptský pôvod predmetnej časti tovaru určeného pre Nemecko.

22

Holandské colné orgány 24. februára 2011 v odpovedi na novú žiadosť nemeckých colných orgánov uviedli, že náhradné sprievodné osvedčenie je po obsahovej stránke správne a nebude zrušené alebo vyhlásené za neplatné.

23

Helm Düngemittel podala proti platobnému výmeru, ktorý vydal Hauptzollamt Krefeld, námietku, ktorú uvedený colný orgán zamietol rozhodnutím zo 16. novembra 2011.

24

Helm Düngemittel proti tomuto rozhodnutiu podala na vnútroštátny súd žalobu, ktorou požadovala zrušenie platobného výmeru z 19. novembra 2010. Uvádza, že článok 20 protokolu č. 4 priznáva právo na získanie náhradného sprievodného osvedčenia, pričom toto právo nezávisí od obdobia, počas ktorého tovar môže byť pod dohľadom colného úradu. Okrem toho dodatočné vymeranie cla je v rozpore s právom na preferenčné zaobchádzanie upraveným euro‑stredomorskou dohodou s Egyptom. Pri otázke, či tovar je preferenčného pôvodu, je totiž posúdenie vykonané orgánmi vyvážajúcej krajiny záväzné. Vo veci samej by náhradnému sprievodnému osvedčeniu vydanému holandskými colnými orgánmi mal byť priznaný rovnaký význam ako dôkazu o pôvode, ktorý by vydal vyvážajúci štát.

25

Hauptzollamt Krefeld navrhuje žalobu zamietnuť. Podľa neho sa v protokole č. 4 neupravuje dodatočné vydanie náhradného sprievodného osvedčenia. Predmetným náhradným sprievodným osvedčením teda nemožno preukázať pôvod časti tovaru dovezeného do Nemecka.

26

Podľa vnútroštátneho súdu je nesporné, že predmetný tovar je egyptského pôvodu. Podľa tohto súdu je sporné jedine to, či náhradné sprievodné osvedčenie, ktoré predložila Helm Düngemittel, môže v zmysle protokolu č. 4 preukázať preferenčný pôvod časti tovaru dovezeného do Nemecka. Vnútroštátny súd zastáva názor, že podľa článku 20 tohto protokolu náhradné sprievodné osvedčenie možno vydať len v prípade, ak tovar je pod dohľadom colného úradu členského štátu, ktorý uvedené osvedčenie vydal, aby tento úrad mohol preveriť, či sa daný tovar zhoduje s tovarom, ktorý je uvedený v pôvodnom sprievodnom osvedčení. Keďže však predmetný tovar v čase vydania náhradného sprievodného osvedčenia už bol prepustený do voľného obehu, v tomto prípade to tak nebolo. Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že existujú výnimky zo zásady, že preferenčné zaobchádzanie možno povoliť iba vtedy, ak bol predložený platný dôkaz o práve na takéto zaobchádzanie. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vo veci samej zamietnutie uznania náhradného sprievodného osvedčenia ako dôkazu o pôvode spočíva na výlučne formálnom dôvode.

27

Za týchto podmienok sa Finanzgericht Düsseldorf rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je pôvod tovaru nepreukázaný, ak sa vystavilo sprievodné osvedčenie na časť tovaru podľa článku 20 protokolu č. 4..., hoci neboli splnené podmienky podľa tohto ustanovenia, pretože tovar sa v čase vydania osvedčenia nenachádzal pod dohľadom colného orgánu, ktorý ho vydal?“

28

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má euro‑stredomorská dohoda s Egyptom vykladať v tom zmysle, že egyptský pôvod tovaru v zmysle preferenčného colného režimu zavedeného uvedenou dohodou možno preukázať aj v prípade, že tovar bol pri vstupe do prvého členského štátu rozdelený na účely odoslania časti tohto tovaru do druhého členského štátu a že náhradné sprievodné osvedčenie vydané colnými orgánmi prvého členského štátu, ktoré sa vzťahuje na časť tohto tovaru odoslaného do druhého členského štátu, nespĺňa podmienky vydania takéhoto osvedčenia stanovené článkom 20 protokolu č. 4 uvedenej dohody.

29

Na úvod treba uviesť, že podľa článku 20 protokolu č. 4, ak sú výrobky pochádzajúce z členského štátu alebo Egypta „pod dohľadom“ colného orgánu členského štátu alebo egyptského colného orgánu, je možné predovšetkým na účely odoslania všetkých výrobkov alebo ich časti na iné miesto v rámci Európskej únie nahradiť pôvodný dôkaz o pôvode uvedených výrobkov jedným alebo viacerými náhradnými sprievodnými osvedčeniami, ktoré vydáva colný úrad, „pod ktorého dohľadom sa výrobky nachádzajú“.

30

Zo znenia posledného uvedeného výrazu vyplýva, že náhradné sprievodné osvedčenie musia vydať colné orgány v čase, keď sa tovar nachádza pod ich dohľadom, alebo v prípade uskutočnenia fyzickej kontroly tovaru týmito orgánmi po skončení tejto kontroly, a to v čo v najkratšom čase.

31

Vo veci samej z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že tovar dotknutý vo veci samej bol v Holandsku rozdelený na účely odoslania časti tohto tovaru do Nemecka. Náhradné sprievodné osvedčenie vzťahujúce sa na túto časť tovaru holandské colné orgány vydali jedenásť dní po tom, čo uvedená časť opustila holandské územie. Z toho však nutne nevyplýva, že pôvod uvedenej časti tovaru nemôže byť preukázaný podľa práva Únie.

32

Je nesporné, že podľa judikatúry Súdneho dvora sprievodné osvedčenie predstavuje dôkaz o preferenčnom pôvode tovaru, a ak by bolo možné popri takýchto dôkazoch o pôvode predložiť iné dôkazné prostriedky, narušila by sa tým jednotnosť a bezpečnosť uplatňovania dohôd o voľnom obchode uzavretých s tretími krajinami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 1995, Bonapharma, C-334/93, Zb. s. I-319, bod 16). Požiadavka platného dôkazu o pôvode sa preto nemôže považovať iba za formalitu, ktorú netreba dodržať, pokiaľ sa miesto pôvodu preukáže inými dôkaznými prostriedkami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2010, Brita, C-386/08, Zb. s. I-1289, bod 57 a citovanú judikatúru).

33

Súdny dvor však už rozhodol, že prináleží orgánom štátu vývozu preukázať pôvod tovaru a že colné správy členských štátov v zásade musia v zásade uznať posúdenia vykonané colnými orgánmi štátu vývozu, zvlášť ak je preferenčný colný režim zavedený medzinárodnou dohodou zaväzujúcou Úniu a tretí štát na základe vzájomných povinností (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 2011, Afasia Knits Deutschland, C-409/10, Zb. s. I-13331, bod 29, ako aj z 8. novembra 2012, Lagura Vermögensverwaltung, C‑438/11, body 34 až 36 a citovanú judikatúru).

34

Navyše uznanie rozhodnutí, ktoré prijali orgány vyvážajúceho štátu zaviazaného voči Únii v rámci režimu voľného obchodu, je zo strany colných orgánov členských štátov nevyhnutné na to, aby Únia mohla vyžadovať od orgánov tohto štátu dodržiavanie rozhodnutí prijatých colnými orgánmi členských štátov týkajúcich sa pôvodu výrobkov vyvezených do tohto štátu z Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 1984, Les Rapides Savoyards a i., 218/83, Zb. s. 3105, bod 27).

35

Zo skutkových okolností opísaných v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, ktoré neboli spochybnené, vyplýva, že preferenčný pôvod tovaru dovezeného spoločnosťou Helm Düngemittel z Egypta bol potvrdený sprievodným osvedčením, ktoré vydali egyptské colné orgány. Podľa judikatúry uvedenej v bode 33 tohto rozsudku takéto osvedčenie zaväzuje všetky colné orgány Únie v súvislosti s preferenčným pôvodom tovarov, ktoré sú v osvedčení uvedené.

36

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že situáciu, o akú ide vo veci samej, nemožno porovnávať so situáciou, v ktorej sprievodné osvedčenie vydané vyvážajúcim štátom nespĺňa podmienky stanovené protokolom č. 4. V tomto druhom prípade totiž preferenčný colný režim celého tovaru dovezeného do Únie nemožno preukázať, zatiaľ čo v prvom prípade je pôvod predmetného tovaru dovezeného do Únie naďalej preukázaný platným sprievodným osvedčením, ktoré vydali egyptské colné orgány.

37

Okrem toho treba pripomenúť, že medzinárodné zmluvné právo bolo v podstate kodifikované Viedenským dohovorom a že ustanovenia tohto dohovoru sa vzťahujú na dohodu uzatvorenú medzi štátom a medzinárodnou organizáciou, akou je euro‑stredomorská dohoda s Egyptom, lebo tieto ustanovenia sú vyjadrením všeobecného obyčajového medzinárodného práva (pozri analogicky rozsudok Brita, už citovaný, body 40 a 41).

38

Situácia, keď sa vývozcovi, ktorý je vlastníkom sprievodného osvedčenia vydaného vyvážajúcim štátom podľa protokolu č. 4, zamietne poskytnutie preferenčného colného režimu vo vzťahu k tovaru, ktorý doviezol do Únie, by bola v rozpore so zásadami uvedenými v článkoch 26 a 31 Viedenského dohovoru, ako aj s cieľmi euro‑stredomorskej dohody s Egyptom uvedenými v jej článku 1, a porušovala by jej článok 8.

39

Ak je však predmetný tovar pri vstupe do Únie rozdelený s cieľom odoslať časť tohto tovaru v zmysle článku 20 protokolu č. 4 na iné miesto v rámci Únie, je povinnosťou dovozcu, ktorému bolo vydané náhradné sprievodné osvedčenie napriek tomu, že neboli splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení, ale ktorý sa chce odvolať na sprievodné osvedčenie vydané egyptskými colnými orgánmi, aby preukázal, že táto časť rozdeleného tovaru skutočne zodpovedá tovaru, ktorého preferenčný pôvod dokazuje sprievodné osvedčenie vydané egyptskými colnými orgánmi.

40

Vzhľadom na všetky uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že euro‑stredomorská dohoda s Egyptom sa má vykladať v tom zmysle, že egyptský pôvod tovaru v zmysle preferenčného colného režimu zavedeného touto dohodou možno preukázať aj v prípade, že tovar bol pri jeho vstupe do prvého členského štátu rozdelený na účely odoslania časti tohto tovaru do druhého členského štátu a že náhradné sprievodné osvedčenie vydané colnými orgánmi prvého členského štátu, ktoré sa vzťahuje na časť tohto tovaru odoslaného do druhého členského štátu, nespĺňa podmienky vydania takéhoto osvedčenia stanovené v článku 20 protokolu č. 4.

41

Takýto dôkaz si však vyžaduje, aby bol preferenčný pôvod tovaru pôvodne dovezeného z Egypta preukázaný sprievodným osvedčením vydaným egyptskými colnými orgánmi podľa tohto protokolu a aby dovozca preukázal, že časť tovaru, ktorý bol rozdelený v tomto prvom členskom štáte a odoslaný do druhého členského štátu, zodpovedá časti tovaru dovezeného z Egypta do prvého členského štátu. Je úlohou vnútroštátneho súdu preveriť, či sú tieto podmienky splnené v spore vo veci samej.

42

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Euro‑stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej, podpísaná v Luxembursku 25. júna 2001 a schválená rozhodnutím Rady 2004/635/ES z 21. apríla 2004, sa má vykladať v tom zmysle, že egyptský pôvod tovaru v zmysle preferenčného colného režimu zavedeného touto dohodou možno preukázať aj v prípade, že tovar bol pri jeho vstupe do prvého členského štátu rozdelený na účely odoslania časti tohto tovaru do druhého členského štátu, a že náhradné sprievodné osvedčenie EUR.1 vydané colnými orgánmi prvého členského štátu, ktoré sa vzťahuje na časť tohto tovaru odoslaného do druhého členského štátu, nespĺňa podmienky vydania takéhoto osvedčenia stanovené v článku 20 protokolu č. 4 k uvedenej dohode týkajúceho sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce, zmeneného a doplneného rozhodnutím asociačnej rady EÚ – Egypt č. 1/2006 zo 17. februára 2006.

Takýto dôkaz si však vyžaduje, aby bol preferenčný pôvod tovaru pôvodne dovezeného z Egypta preukázaný sprievodným osvedčením EUR.1 vydaným egyptskými colnými orgánmi podľa tohto protokolu a aby dovozca preukázal, že časť tovaru, ktorý bol rozdelený v tomto prvom členskom štáte a odoslaný do druhého členského štátu, zodpovedá časti tovaru dovezeného z Egypta do prvého členského štátu. Je úlohou vnútroštátneho súdu preveriť, či sú tieto podmienky splnené v spore vo veci samej.