—

X, v zastúpení: F. Suwandy a W. de Wit, belastingadviseurs,

—

holandská vláda, v zastúpení: M. Noort, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: W. Mölls a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 4 písm. b) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2004/74/ES z 29. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 157, s. 87; Mim. vyd. 09/002, s. 16, ďalej len „smernica 2003/96“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi X, právnickou osobou, a Voorzitter van het managementteam van het onderdeel Belastingdienst/Z van de rijksbelastingdienst (predseda riadiacej skupiny divízie „daňová správa/Z“ daňovej správy Holandského kráľovstva, ďalej len „Inšpektor“) vo veci vrátenia dane z palív vybratej z uhlia dodaného X na potreby výroby cukru.

3

Podľa odôvodnení 3, 4, 6, 7 a 22 smernice 2003/96:

…

…

4

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa termín ‚energetické výrobky‘ uplatňuje na výrobky:

…

3.   Energetické výrobky určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako motorové palivo iné ako tie, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v tejto smernici, sa zdaňujú podľa používania pri sadzbe pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo.

Okrem zdaniteľných výrobkov vymenovaných v odseku 1 sa aj akýkoľvek výrobok určený na používanie, ponúkaný na predaj alebo používaný ako prísada alebo extender v motorových palivách, zdaňuje pri sadzbe pre ekvivalentné motorové palivo.

Okrem zdaniteľných výrobkov vymenovaných v odseku 1 sa aj akýkoľvek ďalší uhľovodík, okrem rašeliny, určený na používanie, ponúkaný na predaj alebo používaný na vykurovacie účely, zdaňuje pri sadzbe pre ekvivalentné motorové palivo [pre ekvivalentný energetický výrobok – neoficiálny preklad].

4.   Táto smernica sa neuplatňuje na:

5

§ 20 zákona o environmentálnej dani (Wet houdende vaststelling van de Wet belastingen op milieugrondslag) z 23. decembra 1994 (Stb. 1994, č. 923) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, vyplývajúcom v poslednom rade zo zákona o zmene a doplnení niektorých daňových a iných zákonov (Wet houdende wijziging van enkele belastingwetten en enige andere wetten) zo 14. decembra 2006 (Stb. 2006, č. 682, ďalej len „Wbm“), stanovoval:

„Na uplatnenie tejto kapitoly a ustanovení, ktoré z nej vychádzajú, sa rozumie:

…

6

§ 21 Wbm znie takto:

„1.   Daň nazvaná ‚daň z vykurovacích palív‘ sa vyberá z uhlia.

2.   Daň sa vyberá pri príležitosti dodávky alebo použitia uhlia.

…“

7

Podľa § 26 ods. 3 Wbm:

„Oslobodenie od dane sa poskytuje v prípade dvojitého používania uhlia.“

8

§ 27 Wbm stanovoval:

„1.   Vrátenie dane odsúhlasí Inšpektor na žiadosť toho, kto uhlie, ktoré mu dodala tretia osoba, použil inak ako vykurovacie palivo alebo s ním vykonal dvojité používanie.

…

3.   Inšpektor rozhodne o žiadosti uvedenej v odseku 1 a 2 rozhodnutím, ktoré môže byť predmetom sťažnosti.

…“

9

X vyrába z cukrovej repy cukor a výrobky obsahujúce cukor pre priemyselný trh, ako aj pre jednotlivých spotrebiteľov. Pri výrobnom procese vznikajú vedľajšie produkty ako krmivo pre dobytok a saturačný kal (vápenaté hnojivo).

10

V priebehu obdobia, o ktoré ide vo veci samej, bolo uhlie dodané X na účely postupu výroby cukru.

11

Postup výroby cukru z cukrovej repy začína získaním difúznej šťavy z cukrovej repy. V ďalšom kroku sa difúzna šťava čistí a následne sa ľahká šťava získaná z procesu purifikácie odparuje a kryštalizuje, čoho výsledkom je kryštálový cukor. Týmto procesom vzniká aj usadenina, vápenaté hnojivo, ktoré sa používa v poľnohospodárstve na zachovanie rovnováhy pH v pôde. Táto usadenina sa nazýva „saturačný kal“ a je zložená hlavne z uhličitanu vápenatého.

12

Na čistenie difúznej šťavy získanej z cukrovej repy treba saturačný plyn. Na získanie tohto plynu sa najskôr zmiešajú vápenec a uhlie a/alebo antracit a privedú sa do pece na pálenie vápna, kde dôjde k chemickej reakcii. Po tejto chemickej reakcii vznikne najprv aktívne vápno a oxid uhličitý, pričom oxid uhličitý vznikne reakciou uhlia a/alebo antracitu s kyslíkom, a potom saturačný plyn. Saturačný plyn obsahuje približne 40 % oxidu uhličitého. Nemôže obsahovať nijaké nečistoty. Palivá iné ako antracit alebo uhlie nie sú vhodné na výrobu „čistého“ saturačného plynu potrebného v procese purifikácie.

13

Približne 12 % saturačného plynu vyrobeného v peci na pálenie vápna unikne do vzduchu. Zvyšok (88 %) sa použije pri karbonatácii. Po použití saturačného plynu pri karbonatácii sa časť tohto plynu vypustí. Zvyšnú časť oxidu uhličitého, ktorý sa vyrobí v peci na pálenie vápna, teda 66 %, absorbuje saturačný kal.

14

Saturačný kal, ktorý sa získa pri výrobe cukru, predáva X poľnohospodárskemu odvetviu ako vápenaté hnojivo na zachovanie a zlepšenie hodnoty pH, ako aj na zlepšenie štruktúry poľnohospodárskej pôdy.

15

Listom zo 7. marca 2008 X požiadala o vrátenie dane z palív za obdobie od 1. októbra do 31. decembra 2007, a to vo výške 97114,23 eura. Rozhodnutím z 24. apríla 2008 Inšpektor vrátenie dane zamietol. Zamietol takisto námietku podanú zo strany X proti tomuto zamietajúcemu rozhodnutiu.

16

Žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu bola vyhlásená prvostupňovým vnútroštátnym súdom za nedôvodnú, a tak X podala odvolanie proti tomuto rozsudku na vnútroštátny súd.

17

X tvrdí, že pojem „dvojité používanie“ uvedený v § 20 písm. e) Wbm sa má vykladať v tom istom zmysle, ako je zmysel, ktorý tento pojem má v článku 2 ods. 4 písm. b) smernice 2003/96. V súlade s týmto výkladom používanie uhlia v rámci výrobného postupu cukru, ktorý realizuje X, predstavuje takéto dvojité používanie. X takisto zdôrazňuje, že porovnateľní výrobcovia, usadení najmä v Belgicku, Nemecku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve, nepodliehajú dani stanovenej touto smernicou.

18

Podľa Inšpektora X používa uhlie výlučne ako vykurovacie palivo. Zhodnocovanie produktu spaľovania uhlia (oxid uhličitý) nevedie k záveru, že ide o dvojité používanie samotného uhlia. Okrem toho uvádza, že keby malo platiť, že takéto používanie uhlia zodpovedá jeho dvojitému používaniu v zmysle smernice 2003/96, nie je to tak vo vzťahu k zmyslu vyplývajúcemu z Wbm. Vnútroštátny zákonodarca má tak možnosť dať pojmu dvojité používanie uvedenému v § 20 písm. e) Wbm inú pôsobnosť, v predmetnom prípade reštriktívnejšiu, než akú chcel normotvorca Únie dať tomu istému pojmu v článku 2 ods. 4 písm. b) smernice 2003/96.

19

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že keby mal uplatniť v rámci veci, ktorú prejednáva, pojem „dvojité používanie“ v zmysle smernice 2003/96, doslovné vnímanie úvodnej časti článku 2 ods. 4 tejto smernice by viedlo k absurdnému dôsledku, že X by sa nemohla odvolávať na priamy účinok tejto smernice s cieľom brániť sa proti teórii Inšpektora, podľa ktorej neexistuje v predmetnom prípade dvojité používanie v zmysle § 20 písm. e) Wbm.

20

Za týchto podmienok Gerechtshof 's‑Hertogenbosch rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

21

Prvou a druhou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ide o „dvojité používanie“ energetického výrobku v zmysle článku 2 ods. 4 písm. b) smernice 2003/96, keď sa uhlie používa ako vykurovacie palivo v postupe výroby cukru a keď sa oxid uhličitý vzniknutý spaľovaním tohto energetického výrobku používa na účely tohto výrobného postupu a/alebo na výrobu chemického hnojiva.

22

Definícia energetických výrobkov s dvojitým používaním sa nachádza v druhej zarážke článku 2 ods. 4 písm. b) smernice 2003/96. Energetický výrobok má dvojité používanie, keď sa používa ako vykurovacie palivo a súčasne na účely iné ako vykurovacie palivo.

23

Znenie „účely iné, ako… vykurovacie palivo“ sa nachádza tak v prvej, ako aj v druhej zarážke článku 2 ods. 4 písm. b) uvedenej smernice, takže sa majú vykladať rovnakým spôsobom v obidvoch ustanoveniach. Zo spoločného vnímania prvých dvoch zarážok článku 2 ods. 4 písm. b) smernice 2003/96 v spojení s úvodnou časťou tohto ustanovenia vyplýva, že používanie energetického výrobku podlieha pôsobnosti tejto smernice, len ak uvedený výrobok vo funkcii zdroja energie je sám použitý inak ako motorové alebo vykurovacie palivo.

24

O dvojité používanie energetického výrobku, ktorý je predmetom spaľovania v rámci výrobného postupu, môže teda ísť, ak tak ako v prípade okolností dotknutých vo veci samej sa tento postup nemôže dokončiť bez toho, aby sa použila látka, v prípade ktorej je nesporné, že môže vzniknúť len spaľovaním uvedeného energetického výrobku.

25

Keďže sa teda predmetný energetický výrobok používa ako zdroj energie v tomto výrobnom postupe s cieľom získať plyn výlučne vznikajúci spaľovaním uvedeného energetického výrobku, možno sa domnievať, že táto funkcia zdroja energie je predmetom dvoch súbežných používaní.

26

Na druhej strane, ak za takých okolností, o aké ide vo veci samej, plyn vzniknutý spaľovaním nie je výrobkom požadovaným na účely dokončenia výrobného postupu, ale zostatkom v rámci tohto postupu, ktorý sa len zhodnotí, nejde o dvojité používanie samotného energetického výrobku. Samotná skutočnosť, že vznikajúci plyn predstavuje surovinu v odlišnom výrobnom postupe, o aký ide v prípade výroby poľnohospodárskeho hnojiva, nemôže postačovať na záver, že ide o dvojité používanie energetického výrobku, ktorý bol predmetom spaľovania.

27

Keby totiž mala platiť domnienka, že samotné zhodnotenie zostatku vzniknutého spaľovaním energetického výrobku spôsobuje, že ide o „dvojité používanie“ v zmysle článku 2 ods. 4 písm. b) smernice 2003/96, to, či takýto energetický výrobok patrí do pôsobnosti tejto smernice, závisí v takomto prípade od toho, či určitý výrobca vykonal alebo nevykonal zhodnotenie zostatku spaľovania dotknutého energetického výrobku.

28

V dôsledku toho treba odpovedať na prvú a druhú otázku tak, že článok 2 ods. 4 písm. b) smernice 2003/96 sa má vykladať v tom zmysle, že používanie jednak uhlia ako vykurovacieho paliva v postupe výroby cukru a jednak oxidu uhličitého, ktorý vznikne spaľovaním tohto energetického výrobku, na výrobu chemických hnojív nepredstavuje „dvojité používanie“ uvedeného energetického výrobku v zmysle tohto ustanovenia. Naopak takéto „dvojité používanie“ predstavuje používanie jednak uhlia ako vykurovacieho paliva v postupe výroby cukru a jednak oxidu uhličitého, ktorý vznikne spaľovaním tohto energetického výrobku, na účely toho istého postupu výroby, ak je nesporné, že postup výroby cukru nemôže byť dokončený bez použitia oxidu uhličitého vzniknutého spaľovaním uhlia.

29

Vnútroštátny súd sa svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, v podstate pýta, či je členský štát oprávnený stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve reštriktívnejšiu pôsobnosť pojmu „dvojité používanie“, než má v zmysle článku 2 ods. 4 písm. b) druhej zarážke smernice 2003/96, s cieľom uložiť daň z energetických výrobkov vyňatých z pôsobnosti tejto smernice.

30

Pokiaľ ide o smernicu 2003/96, zo samotného znenia článku 2 ods. 4 písm. b) druhej zarážky vyplýva, že „sa neuplatňuje“ na energetické výrobky, ktoré majú dvojité používanie. Ako už uviedol Súdny dvor vo vzťahu k prvej zarážke tohto ustanovenia, vylúčenie predmetných výrobkov z pôsobnosti tejto smernice znamená, že členské štáty sú naďalej oprávnené zdaňovať predmetné energetické výrobky tak, aby sa pritom dodržalo právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Fendt Italiana, C‑145/06 a C‑146/06, EU:C:2007:411, body 38 a 41).

31

Z toho vyplýva, že členský štát je oprávnený stanoviť daň z energetických výrobkov, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti smernice 2003/96, pretože patria pod pojem „dvojité používanie“ v zmysle článku 2 ods. 4 písm. b) druhej zarážky tejto smernice.

32

V tejto súvislosti otázka, či vnútroštátny zákonodarca v predmetnom prípade chcel prijať odlišnú definíciu od tej, ktorá je obsiahnutá v uvedenej smernici, je čisto otázkou vnútroštátneho práva, o ktorej prináleží rozhodnúť iba vnútroštátnemu súdu predtým, ako uplatní následne vnútroštátne právo.

33

Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na tretiu a štvrtú otázku tak, že členský štát je oprávnený stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve reštriktívnejšiu pôsobnosť pojmu „dvojité používanie“, než má v zmysle článku 2 ods. 4 písm. b) druhej zarážky smernice 2003/96, s cieľom uložiť daň z energetických výrobkov vyňatých z pôsobnosti tejto smernice.

34

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: