—

holandská vláda, v zastúpení: J. Langer a C. Wissels, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: J. Hottiaux a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu pojmu „nekomerčná nákladná doprava“ v zmysle článku 3 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania začatého proti pánovi Lundbergovi pre porušenie povinnosti inštalovať a používať schválený tachograf v ťažkotonážnych nákladných vozidlách.

3

Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Ú. v. ES L 370, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 227), zmenené a doplnené nariadením č. 561/2006 (ďalej len „nariadenie č. 3821/85“), stanovuje v článku 3 ods. 1:

„Záznamové zariadenie sa inštaluje a použije vo vozidlách evidovaných v členskom štáte, ktoré sa používajú na cestnú osobnú a nákladnú dopravu, okrem vozidiel uvedených v článku 3 nariadenia… č. 561/2006…“

4

Nariadenie č. 561/2006, ktorým sa zrušilo a nahradilo od 11. apríla 2007 nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. ES L 370, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 319), v odôvodnení 17 uvádza, že má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov, na ktorých sa nariadenie vzťahuje, ako aj zlepšiť celkovú bezpečnosť na cestách.

5

Článok 1 nariadenia č. 561/2006 stanovuje:

„Toto nariadenie stanovuje pravidlá o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku vodičov, pôsobiacich v cestnej nákladnej i osobnej doprave, s cieľom harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy, a to najmä vzhľadom na odvetvie cestnej dopravy, zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách. Cieľom tohto nariadenia je tiež podporovať lepšie monitorovanie a postup zabezpečenia dodržiavania predpisov členskými štátmi a vylepšené pracovné postupy v odvetví cestnej dopravy.“

6

Článok 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa nevzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú:

…

…“

7

Paragraf 5 bod 2 nachádzajúci sa v kapitole 9 vyhlášky 2004:865 o časoch jazdy, dobách odpočinku a tachografoch [förordning (2004:865) om kör och vilotider samt färdskrivare, m.m.] uvádza, že osobe, ktorá úmyselne alebo z nedbanlivosti poruší ustanovenia článku 3 ods. 1 nariadenia č. 3821/85, bude uložená pokuta.

8

Pán Lundberg, ktorý v rámci živnosti vykonáva konzultačnú činnosť v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, sa vo svojom voľnom čase venuje súťaženiu v rely na amatérskej úrovni. Táto voľnočasová aktivita je financovaná z finančných príspevkov podnikov (sponzoring), ktorých výška predstavuje niekoľko stotisíc švédskych korún ročne. Okrem toho pán Lundberg sám investuje do tohto športu aspoň takúto sumu peňazí z vlastných zdrojov a dostáva tiež príspevky od príbuzných a priateľov.

9

Dňa 6. apríla 2011 šoféroval pán Lundberg svoj kamión registrovaný vo Švédsku, ku ktorému bol pripojený príves transportujúci vlastné auto na rely, na ceste do Vimmerby (Švédsko), aby ho tam vystavil na veľtrhu. Celková hmotnosť jazdnej súpravy bola viac než 3,5 tony, ale nepresiahla 7,5 tony.

10

Účasť na tomto veľtrhu bola takisto čiastočne financovaná sponzorsky. Pán Lundberg sa zvykne na takýchto veľtrhoch zúčastňovať trikrát ročne.

11

Keďže kamión pána Lundberga nemal tachograf, bolo proti nemu začaté trestné stíhanie z dôvodu porušenia článku 3 nariadenia č. 3821/85, ktorého sa dopustil tým, že ako šofér ťažkotonážneho vozidla nevybavil toto vozidlo schváleným tachografom.

12

Nyköpings tingsrätt (Okresný súd v Nyköpingu) rozsudkom z 13. októbra 2011 rozhodol o zastavení trestného stíhania proti pánovi Lundbergovi a prijal jeho argumenty, podľa ktorých sa predmetná doprava mohla považovať za nekomerčnú nákladnú dopravu v zmysle ustanovení článku 3 nariadenia č. 561/2006.

13

Prokuratúra podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Svea hovrätt (Odvolací súd vo Svea), ktorý určil, že rozhodujúca otázka v spore, o ktorom sa rozhoduje, znie, či sa povinnosť používať schválený tachograf uplatní na predmetnú dopravu, pretože táto doprava by mohla predstavovať „nekomerčnú nákladnú dopravu“ v zmysle článku 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006.

14

Pri neexistencii uvedeného pojmu tak v práve Únie, ako ani v rozhodujúcej judikatúre Súdneho dvora a pri zohľadnení potreby jednotného výkladu a uplatnenia tohto pojmu v praxi sa Svea hovrätt rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

15

Vnútroštátny súd sa vo svojich dvoch otázkach, ktoré treba skúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má pojem „nekomerčná nákladná doprava“ stanovený v článku 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006 vykladať v tom zmysle, že zahŕňa nákladnú dopravu fyzickou osobou na jej vlastný účet a výlučne v rámci jej voľnočasovej aktivity, ak je táto doprava čiastočne financovaná z finančných príspevkov tretích osôb a nezakladá nárok na žiadnu odmenu.

16

Najprv je potrebné konštatovať, že nariadenie č. 561/2006 neobsahuje definíciu ani tohto pojmu, ani podobných pojmov, ktoré uvádza toto nariadenie, ako sú „nekomerčná doprava humanitárnej pomoci“ [článok 3 písm. d) uvedeného nariadenia], „úžitkové vozidlá…, v ktorom sa prevádzkujú, a ktoré sa používajú na nekomerčnú nákladnú alebo osobnú dopravu“ [článok 3 písm. i) uvedeného nariadenia] alebo „vozidlá s počtom miest na sedenie od 10 do 17, ktoré sa používajú výlučne na nekomerčnú osobnú dopravu“ [článok 13 ods. 1 písm. i) toho istého nariadenia].

17

Navyše, hoci mal Súdny dvor viacero príležitostí podať výklad iných výnimiek z povinnosti inštalovať a používať schválený tachograf, nevyjadril sa k výkladu pojmu, o ktorý ide v konaní vo veci samej.

18

Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje žiadna definícia pojmu „nekomerčná nákladná doprava“, je nutné určiť význam a rozsah tohto pojmu podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora tak, že sa v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku zohľadnia všeobecné súvislosti, v ktorých sa používa (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. mája 2006, Massachusetts Institute of Technology, C-431/04, Zb. s. I-4089, bod 17 a citovanú judikatúru, ako aj z 13. decembra 2012, BLV Wohn‑und Gewerbebau, C‑395/11, bod 25).

19

Okrem toho je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho doslovné znenie, ale aj ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 29. januára 2009, Petrosian, C-19/08, Zb. s. I-495, bod 34 a tam citovanú judikatúru).

20

Pokiaľ ide o ustanovenia o výnimkách týkajúcich sa používania tachografu, Súdny dvor rozhodol, že takúto výnimku nemožno vykladať spôsobom, ktorý by rozširoval jej účinky nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie ochrany záujmov, ktoré zaručuje. Okrem toho rozsah výnimiek, ktoré stanovuje, sa musí určiť s prihliadnutím na cieľ predmetného ustanovenia (pozri rozsudky z 25. júna 1992, British Gas, C-116/91, Zb. s. I-4071, bod 12; z 21. marca 1996, Goupil, C-39/95, Zb. s. I-1601, bod 8, ako aj Mrozek a Jäger, C-335/94, Zb. s. I-1573, bod 9; zo 17. marca 2005, Raemdonck a Raemdonck‑Janssens, C-128/04, Zb. s. I-2445, bod 19, ako aj z 28. júla 2011, Seeger, C-554/09, Zb. s. I-7131, bod 33).

21

Na otázky, ktoré položil vnútroštátny súd, tak ako ich preformuloval Súdny dvor v bode 15 tohto rozsudku, treba odpovedať so zreteľom na tieto zásady.

22

Európska komisia sa domnieva, že výnimka upravená v článku 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006 sa musí vykladať v tom zmysle, že zahŕňa nákladnú dopravu vykonávanú jednotlivcom v rámci jeho voľnočasovej aktivity, ktoré je čiastočne financovaná finančnou podporu tretích osôb, takže vozidlo používané na takúto dopravu nemusí byť vybavené tachografom.

23

Je potrebné konštatovať, že tento výklad sa opiera tak o obvyklý zmysel predmetného pojmu v konaní vo veci samej, ako aj o všeobecný kontext, v ktorom sa nachádza, a o ciele sledované nariadením č. 561/2006, ktorého je súčasťou.

24

Pokiaľ ide po prvé o obvyklý zmysel pojmu „nekomerčná nákladná doprava“, je potrebné určiť, že ide o takú dopravu vtedy, keď neexistuje súvislosť s profesijnou alebo komerčnou činnosťou, teda ak sa táto doprava neuskutočňuje s cieľom dosahovať zisk. Podľa všeobecného chápania preto nekomerčná doprava zahŕňa okrem iného nákladnú dopravu, ktorú vykonáva súkromná osoba mimo svojej profesijnej činnosti v rámci voľnočasovej aktivity.

25

Pokiaľ ide po druhé o všeobecný kontext, ktorého sa týka ustanovenie článku 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006, je potrebné najprv určiť, že podľa odôvodnenia 17 má toto nariadenie za cieľ „zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov, na ktorých sa nariadenie vzťahuje“.

26

Toto nariadenie v zmysle jeho článku 1 stanovuje pravidlá o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku vodičov pôsobiacich v cestnej nákladnej i osobnej doprave s cieľom harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy, a to najmä v odvetví cestnej dopravy, a zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách a tým prispieť k lepšiemu monitorovaniu a postupom zabezpečenia dodržiavania predpisov členskými štátmi a zlepšených pracovných postupov v odvetví cestnej dopravy.

27

Podľa článku 4 písm. c) nariadenia č. 561/2006, ktorý obsahuje definíciu pojmu „vodič“, ide o „každú osobu, ktorá vedie vozidlo hoci aj krátky čas alebo ktorá sa prepravuje vo vozidle v rámci svojich povinností, aby bola v prípade potreby k dispozícii viesť vozidlo“.

28

Z bodov 24 až 27 tohto rozsudku vyplýva, ako to správne uvádza Komisia vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, že ustanovenia nariadenia č. 561/2006 sa uplatňujú v podstate na profesionálnych šoférov, a nie na šoférov, ktorí šoférujú na súkromné účely.

29

Formulácie „harmonizovať podmienky konkurencie“, „zlepšiť pracovné podmienky“, „zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov“ a „pracovné postupy v odvetví cestnej dopravy“, nachádzajúce sa v odôvodnení 17 a v článku 1 nariadenia č. 561/2006, ako aj spojenie „v rámci svojich povinností“ obsiahnuté v článku 4 písm. c) tohto nariadenia, odôvodňujú predpoklad, že toto nariadenie sa neuplatní, keď dotknutá osoba nevykonáva povolanie vodiča nákladného vozidla a neposkytuje žiadne dopravné služby, ale tak ako pán Lundberg v prejednávanom prípade prepravuje na vlastný účet a výlučne v rámci svojej voľnočasovej aktivity svoje športové vozidlo, ktoré šoféruje ako amatérsky jazdec rely, a tým vykonáva dopravu, ako je opísaná v bode 15 tohto rozsudku.

30

Po tretie je potrebné pri výklade výnimky stanovenej v článku 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006 pripomenúť nielen účel tejto výnimky, ale aj ciele sledované týmto nariadením.

31

Pokiaľ ide jednak o tieto ciele, stačí pripomenúť, že uvedené nariadenie má za cieľ, ako bolo uvedené v bodoch 25 až 28 tohto rozsudku, harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže v odvetví cestnej dopravy a zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov v tomto odvetví a bezpečnosť na cestách (pozri najmä už citované rozsudky Goupil, bod 10; Mrozek a Jäger, bod 11; Raemdonck a Raemdonck‑Janssens, bod 22, ako aj Seeger, bod 34), a že tieto ciele nachádzajú svoj výraz v povinnosti vybaviť vozidlá v cestnej doprave schváleným tachografom, s ktorým sa môže kontrolovať dodržiavanie časov jazdy a odpočinku šoférov.

32

Pokiaľ ide naproti tomu o účel výnimky v článku 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006, zákonodarca Únie chcel z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčiť niektoré vozidlá a určité druhy dopravy vykonané týmito vozidlami, takže toto nariadenie sa neuplatní na „nekomerčnú nákladnú dopravu“ vykonávanú vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony. Účel tejto výnimky teda spočíva v tom, že nákladná doprava, ktorú vykonávajú súkromné osoby mimo akejkoľvek profesijnej alebo komerčnej činnosti, sa nezahrnie do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia.

33

Nebolo by v súlade s týmito cieľmi vykladať článok 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006 v tom zmysle, že toto ustanovenie nezahŕňa dopravu, ako je opísaná v bode 29 tohto rozsudku.

34

Takýto výklad, ktorý rozširuje rozsah pôsobnosti uvedeného nariadenia na kategóriu vodičov vykonávajúcich dopravu na súkromné účely a v rámci voľnočasovej aktivity, by totiž mohol spochybniť praktický účinok výnimky uvedenej v článku 3 písm. h) tohto nariadenia.

35

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že doprava opísaná v bode 29 tohto rozsudku sa netýka konkurencie v odvetví cestnej dopravy, keďže v prípade šoféra, o akého ide v konaní vo veci samej, ide o šoféra, ktorý je činný na súkromné, a nie na profesijné účely.

36

Z tohto dôvodu uvedený výklad v žiadnom prípade nemôže byť v rozpore s realizáciou cieľov sledovaných nariadením č. 561/2006, spočívajúcich v zlepšení pracovných podmienok v cestnej doprave.

37

Napokon je potrebné konštatovať, že keďže doprava, o akú ide v konaní vo veci samej, sa zdá relatívne ojedinelá, nemal by mať výklad spornej domnienky, podľa ktorej táto doprava zahŕňa nákladnú dopravu vykonávanú súkromnou osobou v rámci voľnočasovej aktivity, žiadny závažný negatívny vplyv na bezpečnosť v cestnej doprave.

38

Je potrebné dodať, že pri takomto výklade okolnosť, že nedošlo k žiadnej odmene za uskutočnenú dopravu per se, a význam získaného finančného príspevku v pomere k celkovým nákladom určeným na voľnočasovú aktivitu nehrajú žiadnu úlohu pri posúdení pojmu „nekomerčná nákladná doprava“.

39

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie, je potrebné na položené otázky odpovedať tak, že pojem „nekomerčná nákladná doprava“ v článku 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa nákladnú dopravu uskutočňovanú fyzickou osobou na jej vlastný účet a výlučne v rámci jej voľnočasovej aktivity, ak je táto doprava čiastočne financovaná z finančných príspevkov tretích osôb a nezakladá nárok na žiadnu odmenu.

40

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Pojem „nekomerčná nákladná doprava“ stanovený v článku 3 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa nákladnú dopravu uskutočňovanú fyzickou osobou na jej vlastný účet a výlučne v rámci jej voľnočasovej aktivity, ak je táto doprava čiastočne financovaná z finančných príspevkov tretích osôb a nezakladá nárok na žiadnu odmenu.