I – Úvod

II – Právny rámec Únie

III – Konanie a návrhy

IV – Posúdenie

A – O právnych základoch

B – Francúzske ustanovenia, ktoré sú z časového hľadiska relevantné

C – O kritériu posúdenia prebratia bodov príloh smernice o dusičnanoch

D – O prvom žalobnom dôvode: Obdobia použitia

1. O častiach žalobného dôvodu, ktoré neboli z obsahovej stránky spochybnené

2. O používaní hnojív typu II na trávnatej ploche zasiatej viac ako šesť mesiacov

3. O používaní hnojív typu III na trávnatej ploche zasiatej viac ako šesť mesiacov

E – O druhom žalobnom dôvode: Kapacity na skladovanie maštaľného hnoja

1. O absencii precíznych pravidiel na výpočet potrebných kapacít na skladovanie

2. O dĺžke maximálnych období, počas ktorých má byť zabezpečené skladovanie

3. O skladovaní na poli

F – O treťom žalobnom dôvode: Vyvážené hnojenie

G – O štvrtom žalobnom dôvode: Zabezpečenie hornej hranice 170 kg dusíka na hektár a rok

1. O dojniciach

2. O ostatných úžitkových zvieratách

H – O piatom žalobnom dôvode: Používanie na strmých svahoch

I – O šiestom žalobnom dôvode: Zamrznutá alebo snehom pokrytá pôda

V – Trovy konania

VI – Návrh

1.

Smernica o dusičnanoch ( 2 ) je veľmi významná pre kvalitu vody v Európskej únii. Týka sa používania hnojív obsahujúcich dusík, najmä maštaľného hnoja, v poľnohospodárstve. Cieľom smernice je, aby poľnohospodári nepoužívali viac dusíka, než rastliny v danom momente potrebujú. Ak sa toto množstvo prekročí, existuje nebezpečenstvo, že rastliny dusík nespotrebujú, ale ho vypustia do životného prostredia.

2.

Pritom nie je dôležitý dusík ako taký, ktorý sa, ako je známe, v ovzduší nachádza vo veľkom množstve, ale určité zlúčeniny dusíka, ktoré rastliny potrebujú k rastu, najmä dusičnany. Dusík v takejto forme sa nazýva „mineralizovaný“. Maštaľný hnoj obsahuje okrem mineralizovaného dusíka aj veľké množstvá organického dusíka, napríklad v proteínoch a aminokyselinách. Tento organický dusík ešte pred použitím rastlinami musí pomocou mikroorganizmov „mineralizovať“.

3.

Dusičnany, ktoré rastliny nespotrebujú, môžu znečistiť vody. Rozpustia sa vo vode a môžu sa cez presakujúcu vodu dostať do podzemných alebo povrchových vôd. Navyše povrchové vody môžu byť znečistené dusičnanmi nachádzajúcimi sa vo vode tečúcej na povrchu. Touto formou znečistenia môže byť prenášaný aj organický dusík, ktorý mineralizuje až vo vode.

4.

V povrchových vodách dusičnany pôsobia ako hnojivá a tým podporujú najmä rast určitých rias. Tieto riasy môžu ovplyvniť kvalitu vody a narušiť biodiverzitu vôd. Okrem toho sa môžu premnožiť aj druhy rias, ktoré vylučujú jedovaté látky. Znečisťovanie podzemných vôd dusičnanmi môže ovplyvniť najmä kvalitu pitnej vody.

5.

Komisia síce prednedávnom informovala o zlepšeniach kvality povrchových vôd, avšak pri podzemných vodách boli zmeny len minimálne. ( 3 ) To sa týka aj Francúzska, v ktorom od roku 2000 viac ako 10 % všetkých meracích staníc vykázalo zakaždým hodnotu dusičnanov v podzemných vodách vyššiu než 50 mg na liter. Pri povrchových vodách je to zjavne zriedkavejšie a okrem toho je trendom znižovať problematické výsledky meraní. ( 4 ) V každom prípade treba ešte veľa urobiť v oblasti zníženia znečistenia vôd dusičnanmi.

6.

Súdny dvor sa teda nezaoberá smernicou o dusičnanoch prvý raz. Predmetné konanie sa však týka novej etapy jej vykonávania. Doterajšie konania boli v podstate zamerané na to, aby členské štáty vôbec prijali stanovené opatrenia, vo veci samej sa Komisia intenzívne zaoberá kvalitou vykonávacích opatrení.

7.

Pritom ide sčasti o ťažké technické otázky, a to o obdobia, počas ktorých musí byť zakázané použitie maštaľného hnoja, o skladovacie kapacity pre maštaľný hnoj potrebné na tento účel, za akých podmienok a v akých množstvách možno používať maštaľný hnoj, ako aj o používanie na strmé svahy a na zamrznutú alebo snehom pokrytú pôdu.

8.

Cieľ smernice o dusičnanoch je stanovený v článku 1:

„Cieľom tejto smernice je:

9.

Členské štáty podľa článku 4 smernice o dusičnanoch na tento účel prijmú nezáväzné kódexy vhodných postupov, v ktorých by mali byť obsiahnuté ustanovenia dotýkajúce sa prinajmenšom bodov uvedených v prílohe II A, a podľa článku 3 identifikujú citlivé oblasti, ktoré vyžadujú osobitnú ochranu, bližšie špecifikovanú v článku 5:

„1.   … vypracujú členské štáty s cieľom realizácie cieľov špecifikovaných v článku 1 akčné programy vo vzťahu k označeným ohrozeným pásmam.

2.   …

3.   V akčných programoch sa zohľadnia:

4.   Akčné programy sa realizujú v priebehu štyroch rokov od ich vypracovania a pozostávajú z nasledujúcich záväzných opatrení:

5.   …

6.   …

7.   Najmenej každé štyri roky členské štáty preskúmajú a podľa potreby upravia svoje akčné programy vrátane dodatočných opatrení prijatých podľa odseku 5. Členské štáty budú o zmenách v akčných programoch informovať Komisiu.“

10.

Konkrétne ide o tieto opatrenia v prílohách II a III:

„Príloha II

Kódex (kódexy) vhodných postupov v poľnohospodárstve

…“

„Príloha III

Opatrenia, ktoré majú byť súčasťou akčných programov uvedených v článku 5 ods. 4 písm. a)

11.

Komisia začala skúmať francúzske ustanovenia v roku 2009 a po výzve zaslala 28. októbra 2011 Francúzsku odôvodnené stanovisko, v ktorom stanovila poslednú lehotu na splnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie do 28. decembra 2011. Keďže odpoveď Francúzska nezbavila Komisiu pochybností, podala 16. mája 2012 predmetnú žalobu.

12.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor

13.

Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

14.

Účastníci konania predložili písomné pripomienky a boli vypočutí počas pojednávania 7. novembra 2013.

15.

Podľa článku 1 smernice o dusičnanoch je cieľom smernice znížiť znečistenie vôd zapríčinené alebo vyvolané dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a zabrániť ďalšiemu znečisťovaniu vôd tohto druhu.

16.

Na tento účel členské štáty okrem iného vymedzujú ochranné pásma, v ktorých v prípade, že nebudú prijaté ochranné opatrenia, dôjde alebo by mohlo dôjsť k znečisteniu dusičnanmi. Pre tieto pásma členské štáty podľa článku 5 ods. 1 musia vypracovať akčné programy.

17.

O tieto akčné programy ide vo veci samej. Akčné programy sa týkajú približne polovice územia Francúzska. ( 5 )

18.

Podľa článku 5 ods. 4 písm. a) a b) smernice o dusičnanoch stanovujú akčné programy záväzné opatrenia uvedené v prílohe III a v kódexoch vhodných poľnohospodárskych postupov. Kódex alebo kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve podľa článku 4 ods. 1 písm. a) musia obsahovať ustanovenia dotýkajúce sa prinajmenšom bodov uvedených v prílohe II A.

19.

Komisia v konaní pred podaním žaloby a v žalobe napáda najmä dekrét č. 2001‑34 z 10. januára 2001 ( 6 ) a výnos zo 6. marca 2001 ( 7 ), ktoré sa oba týkali vnútroštátnych akčných programov o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, ako aj akčné programy rôznych departementov.

20.

Francúzsko sa však odvoláva len na novšie ustanovenia, najmä na výnos z 19. decembra 2011 ( 8 ) a aj Komisia sa vyjadruje k týmto ustanoveniam.

21.

Okrem toho treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry sa má otázka, či si členský štát nesplnil povinnosti, posudzovať vo vzťahu k situácii, ktorá existovala v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku. Na neskoršie urobené zmeny Súdny dvor nemôže prihliadať. ( 9 )

22.

Komisia vo svojom odôvodnenom stanovisku z 28. októbra 2011 stanovila Francúzsku poslednú lehotu do 28. decembra 2011.

23.

Výnos z 19. decembra 2011 nadobudol účinnosť pred uplynutím tejto lehoty a v zásade musí byť zohľadnený. ( 10 ) No článok 2 ods. II výnosu uvádza viacero ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť až 1. septembra 2012, t. j. po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku. Navyše určité ustanovenia treba dodržiavať až k 1. júlu 2016, t. j. oveľa neskôr. Obe skupiny ustanovení preto nemožno vo veci samej vziať do úvahy.

24.

Okrem toho treba objasniť, či Komisia môže napádať zvyšné ustanovenia výnosu z 19. decembra 2011. Tieto ustanovenia síce neboli predmetom konania pred podaním žaloby, avšak v každom prípade nemožno požadovať úplnú zhodu medzi vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sú uvádzané v odôvodnenom stanovisku, a ustanoveniami uvádzanými v žalobe. Pokiaľ medzi rôznymi fázami tohto konania došlo k legislatívnej zmene, tak postačuje, aby systém zavedený legislatívou napádanou v priebehu konania pred podaním žaloby bol v celom rozsahu zachovaný novými opatreniami prijatými členským štátom následne po odôvodnenom stanovisku, ktoré sú napádané v rámci žaloby. ( 11 )

25.

Súdny dvor rovnako rozhodol, že žaloba je prípustná, ak sa týka nových vnútroštátnych opatrení zavádzajúcich výnimky v systéme, ktorý je predmetom odôvodneného stanoviska, a ktoré tak čiastočne vyhoveli výhrade. Neakceptovanie prípustnosti žaloby v takomto prípade by totiž mohlo dovoliť členskému štátu zabrániť konaniu o nesplnenie povinnosti tým, že vždy pri doručení odôvodneného stanoviska nepatrne pozmení vnútroštátnu právnu úpravu, pričom ale zachová vytýkanú právnu úpravu. ( 12 )

26.

To by však neplatilo pre výhrady, ktoré sú vo vzťahu k výhradám uvedeným v odôvodnenom stanovisku nové a ktoré boli vznesené proti vnútroštátnym opatreniam prijatým po odôvodnenom stanovisku, s cieľom uspokojiť v ňom uvedené výhrady. ( 13 )

27.

V dôsledku toho treba preskúmať prípustnosť každej z výhrad uvedených v žalobnom návrhu, pričom treba tiež posúdiť rozsah, v akom ich môže Súdny dvor zohľadniť.

28.

Francúzsko namieta voči rôznym výhradám, že smernica o dusičnanoch ponecháva členským štátom možnosť zvoliť si, aké vnútroštátne ustanovenia prijmú na prebratie jednotlivých bodov príloh II a III. Z tohto dôvodu by Komisia mohla napadnúť len zjavne neprimerané ustanovenia.

29.

K tejto argumentácii treba dodať, že sporné body príloh sú formulované dosť voľne. Členské štáty musia prijať ustanovenia alebo predpisy týkajúce sa určitých otázok, hoci zo samotného znenia sa nedá vždy jasne vyvodiť, aký majú mať obsah predpisy, ktorými sa smernica preberá. V dôsledku toho smernica o dusičnanoch ponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu. ( 14 )

30.

Tento priestor na voľnú úvahu je však obmedzený, a to predovšetkým cieľom smernice o dusičnanoch uvedeným v článku 1, ktorým je znížiť existujúcu mieru znečistenia vôd dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a zabrániť ďalšiemu znečisťovaniu tohto druhu. ( 15 ) Smernica je teda zameraná na uskutočnenie cieľa zlepšiť kvalitu životného prostredia podľa článku 191 ods. 1 prvej zarážky ZFEÚ a zásady prevencie zakotvenej v článku 191 ods. 2 ZFEÚ.

31.

Okrem toho pri vytýčení potrebných opatrení v akčných programoch členské štáty podľa článku 5 ods. 3 smernice o dusičnanoch – ako aj v zmysle článku 191 ods. 3 ZFEÚ – musia zohľadniť dostupné vedecké a technické údaje. ( 16 )

32.

Komisia teda môže vytýkať všetky chyby vo vnútroštátnych akčných programoch, ktoré odporujú účinnému zníženiu a prevencii znečistenia vôd dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov. Musí sa pritom opierať najmä o najlepšie dostupné vedecké a technické poznatky.

33.

Vo veci samej sú relevantné predovšetkým tri štúdie. Komisia sa výslovne odvoláva na štúdiu z roku 2001 ( 17 ), ktorú si sama nechala vypracovať, a vedecký príspevok z roku 2007 ( 18 ), ktorý síce nepredložila, ale zároveň ho Francúzsko po obsahovej stránke nespochybnilo. Okrem toho Komisia uverejnila na internete aktuálnu štúdiu z roku 2011 ( 19 ), ktorú si takisto nechala vypracovať. Poslednú uvedenú štúdiu však nemožno použiť v neprospech Francúzska, pretože účastníci konania sa na ňu neodvolávajú. Keďže Komisia ju očividne považuje za relevantnú, treba vychádzať z toho, že vo vzťahu k štúdii z roku 2001 uvádza aktualizované vedecké poznatky. Preto v zásade môže vyvrátiť alebo prinajmenšom relativizovať tvrdenia Komisie opierajúce sa o vedecké údaje.

34.

Okrem toho Francúzsko môže vyvrátiť príslušné výhrady najmä prostredníctvom nových, resp. lepších vedeckých poznatkov. Na tento účel predkladá rôzne dokumenty.

35.

Napokon treba zdôrazniť aj potrebu prebratia smernice o dusičnanoch v takej podobe, aby ju mohli poľnohospodári prakticky uplatňovať. V súvislosti s prebratím smernice o biotopoch ( 20 ) Súdny dvor rozhodol, že členské štáty v rámci smernice, ktorá ukladá komplexné a technické pravidlá v oblasti práva životného prostredia, sú členské štáty osobitne povinné dbať o to, aby ich legislatíva určená na zabezpečenie prebratia tejto smernice bola jasná a presná. ( 21 ) Ako naznačuje predmetné konanie, ustanovenia smernice o dusičnanoch sú aj komplexné, aj technické. Okrem toho jej uplatňovanie v praxi prevažne neprináleží orgánom, ktoré musia mať odborné znalosti, ale poľnohospodárom. Z tohto dôvodu prebratie smernice musí byť natoľko presné a určité, aby jej uplatnenie bolo možné aj bez špeciálneho vzdelania v oblasti ochrany životného prostredia. ( 22 )

36.

Prvý žalobný dôvod pozostáva z piatich častí, ktoré sa týkajú období použitia hnojív. Podľa prílohy II A bodu 1 smernice o dusičnanoch by kódexy vhodných poľnohospodárskych postupov mali obsahovať ustanovenia o obdobiach, kedy nie je vhodné používanie hnojív na pôdu, pokiaľ je tento prvok významný. Takisto podľa prílohy III bodu 1.1 smernice o dusičnanoch akčné programy obsahujú predpisy týkajúce sa období, kedy je zakázané používanie určitých typov hnojív na pôdu.

37.

Francúzsko sa naopak odvoláva výlučne na prílohu I bod I výnosu z 19. decembra 2011, ktorý obsahuje nové ustanovenia týkajúce sa väčšiny častí prvého žalobného dôvodu. Tento výnos síce nadobudol účinnosť pred 28. decembrom 2011, avšak – ako Francúzsko priznáva – rozhodujúce predpisy sa podľa jeho článku 2 ods. II uplatňovali až od 1. septembra 2012. Z tohto dôvodu v čase skutkových okolností neboli z právneho hľadiska určujúce.

38.

V dôsledku toho je rozhodujúca právna úprava vo výnose zo 6. marca 2001. Rovnako ako nové ustanovenia rozlišuje aj tento starší výnos jednak rôzne plodiny a jednak rôzne typy hnojív. U plodín rozlišuje veľké jarné a jesenné plodiny, ako aj trávnaté porasty zasiate pred viac ako šiestimi mesiacmi. Typ I klasifikácie hnojív zahŕňa skôr tuhé hnojivá, typ II naproti tomu skôr tekuté hnojivá, t. j. močovku z ošípaných alebo močovku. Typ III zahŕňa napr. umelé chemické hnojivá.

39.

Komisia vytýka Francúzsku, že si nesplnilo svoje povinnosti tým, že

40.

V súvislosti s úplnou absenciou zákazov Komisia uvádza, že členské štáty sú v zásade podľa prílohy II A bodu 1 a prílohy III bodu 1.1 smernice o dusičnanoch povinné prijať takéto zákazy. Absencia zákazov teda musí byť odôvodnená.

41.

Pokiaľ Komisia napáda existujúce zákazy ako nedostačujúce, vysvetľuje, že po ukončení prípadne pred začiatkom obdobia rastu nesmú byť použité nijaké hnojivá.

42.

Francúzsko sa však nepokúša odôvodniť chýbajúce zákazy alebo dĺžku trvania kritizovaných zákazov. Svoje vyjadrenia obmedzuje na to, že predstavuje, resp. obhajuje minimálne zákazy použitia uvedené v prílohe I časti I výnosu z 19. decembra 2011.

43.

Francúzsko teda nespochybňuje, že ustanovenia, ktoré existovali pred rokom 2011 boli nedostačujúce. Keďže k rozhodujúcemu dátumu nové ustanovenia ešte neboli v platnosti, sú tieto časti žalobného dôvodu odôvodnené.

44.

V rozsahu, v akom Komisia napáda nové ustanovenia, ( 23 ) treba jej tvrdenia zamietnuť z dôvodu, ktorý správne uviedlo Francúzsko, že v rozpore s článkom 21 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora a článkom 38 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku platného v čase podania žaloby [teraz článok 120 písm. c) rokovacieho poriadku] tieto výhrady nie sú obsiahnuté v žalobe, ale len v prílohe odôvodneného stanoviska. ( 24 )

45.

Vo veci samej je to o to významnejšie, že v žalobe sa Komisia obmedzuje na kritiku určitých období zákazu ako nedostačujúcich a len v tejto prílohe uvádza, ktoré obdobia zákazu považuje za primerané. Toto posledné uvedené tvrdenie by však zmenilo predmet žaloby, čiže by muselo byť jasne vymedzené už v žalobe (a v konaní pred podaním žaloby). Podľa článku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku platného v čase podania repliky (teraz článok 127 ods. 1 rokovacieho poriadku) pripomienky podané v tejto súvislosti sú predložené oneskorene.

46.

To však neznamená, že príloha I časť I výnosu z 19. decembra 2011 nie je naďalej dotknutá predmetným žalobným dôvodom. Francúzsko totiž nové ustanovenia pre používanie na trávnaté plochy predstavilo len neúplne. Obsahujú výnimku na používanie maštaľného hnoja typu I s nižším obsahom dusičnanov na trávnaté plochy až do výšky 20 kg dusíka na hektár pre obdobie zákazu od 15. decembra až do 15. januára. ( 25 ) Pokiaľ by však poľnohospodári použili každý mesiac tak veľa dusíka, dosiahla by sa hodnota 240 kg dusíka ročne, t. j. výrazne viac než povoľuje príloha III bod 2 smernice o dusičnanoch. Vzhľadom na túto veľmi rozsiahlu výnimku treba považovať prílohu I časť I výnosu z 19. decembra 2011 v súvislosti s používaním maštaľného hnoja druhu I na trávnaté plochy len za minimálnu zmenu skoršieho právneho stavu. V dôsledku toho je toto ustanovenie predmetom tohto konania v rozsahu, v akom povoľuje celoročné používanie maštaľného hnoja typu I na trávnaté plochy. ( 26 )

47.

Francúzsko teda porušilo článok 5 ods. 4, prílohu II A bod 1 a prílohu III bod 1.1 smernice o dusičnanoch tým, že

48.

Komisia požaduje, aby Francúzsko zakázalo používanie hnojív typu II na trávnatú plochu najneskôr od 15. septembra a nie až od 15. novembra, ako je uvedené vo výnosoch zo 6. marca 2001 a z 19. decembra 2011. Objasňuje, že rastliny rastú a tým absorbujú dusík až od momentu, keď vonkajšia teplota stúpne na 5 °C. Navyše organický dusík mineralizuje, t. j. nadobudne formu, v akej ho rastliny môžu absorbovať, aj pri nízkych teplotách. S cieľom zabrániť riziku vyčerpaniu tohto dusíka, je nutné hnojiť najneskôr 15 dní pred skončením obdobia rastu. V replike Komisia dopĺňa, že hnojivá typu II obsahujú osobitne vysoké koncentrácie minerálneho dusíka. Riziko znečistenia vody je teda osobitne vysoké.

49.

Podľa názoru Francúzska musia byť vzaté do úvahy ďalšie aspekty. Jeho argumenty sa však zameriavajú v podstate na hnojivá typu I, ktorých sa predmetná výhrada netýka.

50.

Pokiaľ ide o hnojivá typu II, Francúzsko relatívne všeobecne uvádza, že obsiahnutý organický dusík nebude mineralizovať tak rýchlo, ako sa domnieva Komisia. Na účely zabezpečenia dostatočného množstva mineralizovaného dusíka na začiatku obdobia rastu, by bolo logické použiť hnojivo už v predchádzajúcej neskorej jeseni.

51.

Francúzsko však neodporuje presvedčivému vyjadreniu Komisie o relatívne vysokom podiele už mineralizovaného dusíka v tomto hnojive. Používanie na jeseň teda zvyšuje riziko, že mineralizovaný dusík sa počas zimy vyčerpá, čím zapríčiní znečistenie vody namiesto toho, aby ho absorbovali rastliny.

52.

Ani argument o chýbajúcom dusíku („faim d’azote“) z dôvodu imobilizácie dusíka mikroorganizmami nemôže odôvodniť používanie na jeseň. Okrem toho sa treba obávať toho, že veľká časť dusíka použitého na jeseň sa do jari buď imobilizuje, alebo sa vyčerpá. Predísť riziku imobilizácie možno len použitím v najkratšej možnej dobe pred obdobím rastu.

53.

V dôsledku toho Francúzsko porušilo článok 5 ods. 4, prílohu II A bod 1 a prílohu III bod 1.1 smernice o dusičnanoch tým, že v prílohe I časti I výnosu z 19. decembra 2011 nezakazuje používanie hnojív typu II na trávnatej ploche zasiatej viac ako šesť mesiacov už od 15. septembra.

54.

Komisia vyžaduje, aby bolo zakázané používanie hnojív typu III na trávnatú plochu v horských oblastiach aj vo februári, pokiaľ teploty počas tohto obdobia nedosahujú 5 °C. Táto požiadavka nie je zohľadnená ani vo výnose zo 6. marca 2001, ani vo výnose z 19. decembra 2011.

55.

Odôvodnenosť tohto tvrdenia vyplýva zo skutočnosti, že rastliny nerastú pri nižších teplotách, teda neabsorbujú žiaden dusík. Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že význam ustanovení uvedených v prílohe II A smernice o dusičnanoch treba posúdiť na základe objektívnych kritérií, ktorými sú napríklad geologické a klimatické vlastnosti konkrétnych regiónov. ( 27 ) Pre požiadavky prílohy III bodu 1.1 uvedené vyplýva už z článku 5 ods. 3 písm. b). Pri stanovovaní zákazov použitia hnojív preto treba zohľadniť skutočnosť, že v horských regiónoch pretrvávajú nízke teploty dlhšie.

56.

Francúzsko toto presvedčivé tvrdenie Komisie nespochybňuje.

57.

Z tohto dôvodu Francúzsko porušilo článok 5 ods. 4, prílohu II A bod 1 a prílohu III bod 1.1 smernice o dusičnanoch tým, že príloha I časť I výnosu z 19. decembra 2011 nezakazuje používanie hnojív typu III na trávnatej ploche zasiatej viac ako šesť mesiacov v horských oblastiach vo februári, pokiaľ teploty v nich nedosahujú 5 °C.

58.

Druhým žalobným dôvodom Komisia napáda francúzske ustanovenia o skladovaní maštaľného hnoja.

59.

Podľa prílohy II A bodu 5 smernice o dusičnanoch by kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve mali v prípade potreby obsahovať aj úpravu kapacity a konštrukcie zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja vrátane opatrení zabraňujúcich znečisteniu podzemných a povrchových vôd spôsobenému vytekaním a presakovaním tekutej zložky maštaľného hnoja a odpadu zo skladovaného rastlinného materiálu, napríklad siláže, pokiaľ je to relevantné. Aj v zmysle bodu 1.2 prílohy III obsahujú akčné programy predpisy, ktoré určujú veľkosť kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja. Táto kapacita musí byť väčšia ako kapacita požadovaná na skladovanie maštaľného hnoja počas najdlhšieho obdobia, v ktorom je používanie maštaľného hnoja na pôdu v ochranných pásmach zakázané, s výnimkou prípadov, keď sa dá príslušnému orgánu preukázať, že akékoľvek množstvo hnoja prevyšujúce skutočnú skladovaciu kapacitu sa bude likvidovať spôsobom, ktorý nepoškodí životné prostredie.

60.

Komisia vytýka Francúzsku absenciu precíznych pravidiel na preskúmateľný výpočet potrebných kapacít. Ak aj boli stanovené určité obdobia, boli príliš krátke a skladovanie pevného maštaľného hnoja na poli by nemalo byť povolené.

61.

Podľa názoru Komisie nepostačuje, že francúzske právo síce abstraktne uvádza ciele ustanovení o potrebných kapacitách na skladovanie, ale neobsahuje nijaké presné ustanovenia o potrebných kapacitách na skladovanie u jednotlivých prevádzok. Ani poľnohospodári, ani kontrolné orgány by nemohli zistiť, aké kapacity sú potrebné.

62.

Francúzsko nespochybňuje potrebu konkrétnej úpravy, avšak predkladá Komisii protiargument, že príloha II časť II bod 1 výnosu z 19. decembra 2011 obsahovala potrebné kritériá. Kapacity na skladovanie by mali pokryť obdobia zákazu používania maštaľného hnoja a mali by byť vypočítané pomocou metódy DEXEL (Diagnostic Environnement de l’Exploitation d’Elevage – enviromentálna diagnostika v oblasti chovu hospodárskych zvierat).

63.

Toto ustanovenie nadobudlo formálne účinnosť uverejnením výnosu. Podľa nepopretých informácií Francúzska sa ihneď začalo uplatňovať na základe existujúcich období zákazu používania. V dôsledku toho sa už uplatňovalo v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, 28. decembra 2011, a treba ho vo veci samej zohľadniť.

64.

Komisia však namieta, že aj metóda DEXEL nie je dosť jasná, lebo nestanovuje jednoduché kritériá na určenie vyprodukovaného maštaľného hnoja. Táto metóda totiž obsahovala komplexný súbor pravidiel, ktorý musia akreditovaní odborníci uplatniť na každú individuálnu prevádzku.

65.

Nie je však zrejmé, že by zapojenie odborníkov do určovania potrebných kapacít na skladovanie bolo neprimerané alebo vylúčené smernicou o dusičnanoch. Naopak aj zo štúdie Komisie vyplýva, že presné určenie potrebných kapacít na skladovanie je veľmi zložitá úloha, ( 28 ) ktorá si samozrejme môže vyžadovať spoluprácu s odborníkmi.

66.

Okrem toho Komisia už v konaní pred podaním žaloby kritizovala, že metóda DEXEL vedie k príliš nízkym kapacitám skladovania. Túto kritiku Komisia podrobnejšie rozvádza prípustným spôsobom v replike a tvrdí, že nie je stanovené nijaké bezpečnostné rozpätie a pri určovaní kapacít skladovania metóda zohľadňuje aj ekonomické a poľnohospodárske vplyvy prevádzky.

67.

Potreba bezpečnostného rozpätia vyplýva zo znenia prílohy III bodu 1.2 smernice o dusičnanoch. Podľa tohto bodu musí kapacita zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja byť väčšia ako kapacita požadovaná na skladovanie maštaľného hnoja počas najdlhšieho obdobia.

68.

Francúzsko však správne uvádza, že v prílohe I časti II bode 1 ods. 3 výnosu z 19. decembra 2011 je stanovené minimálne bezpečnostné rozpätie. Podľa tohto ustanovenia treba zohľadniť klimatické riziká, t. j. riziko, že v ďalších obdobiach nebude možné maštaľný hnoj použiť, napríklad z dôvodu zamrznutej pôdy. Preto je táto časť žalobného dôvodu Komisie nedôvodná.

69.

Pokiaľ ide o ekonomické a poľnohospodárske vplyvy, smernica o dusičnanoch nikde nestanovuje, že takéto vplyvy by mohli odôvodniť odchýlenie sa od jej požiadaviek. Ak prevádzka nemôže dosiahnuť požadované kapacity na skladovanie a navyše nemôže preukázať také použitie, ktoré neškodí životnému prostrediu, musí primerane tomu znížiť počet hospodárskych zvierat.

70.

Z častí dokumentu týkajúcich sa metódy DEXEL ( 29 ), ktoré uvádza Komisia, však nemožno vyvodiť záver, že táto metóda sa pri výpočte požadovaných kapacít na skladovanie riadila ekonomickými a poľnohospodárskymi vplyvmi. Naopak ich cieľom je splniť požiadavky smernice o dusičnanoch bez nepotrebných nákladov.

71.

V prvom rade treba podrobiť kritike skutočnosť, že metóda stanovuje prechodné opatrenia pred zriadením požadovaných kapacít na skladovanie a týmto spôsobom v rozpore so smernicou o dusičnanoch akceptuje používanie dovtedy, kým nebudú k dispozícii dostatočné kapacity na skladovanie. Prakticky sa zdá málo reálne požadovať od poľnohospodárov, aby nepoužívali maštaľný hnoj, hoci ich sklady sú už preplnené, ak však členské štáty takéto konanie povolia, porušia tým smernicu o dusičnanoch. Naopak štáty musia zabezpečiť, aby poľnohospodári v prípade potreby skladovali maštaľný hnoj iným spôsobom alebo ho použili v súlade s predpismi. Tento bod však nie je predmetom žaloby.

72.

V dôsledku toho je táto časť žalobného dôvodu nedôvodná.

73.

Komisia svojou druhou časťou druhého žalobného dôvodu výslovne namieta, že výpočet kapacít na skladovanie vedie k príliš krátkym maximálnym obdobiam skladovania.

74.

Táto časť žalobného dôvodu je dôvodná už preto, že podľa článku 2 ods. I bodu 2 výnosu z 19. decembra 2011 sa nové zákazy používania uplatnia pri výpočte požadovaných kapacít na skladovanie až tri roky po prijatí 5. akčného programu a najneskôr 1. júla 2016. Keďže dovtedy sú zákazy používania ešte príliš krátke, ( 30 ) stanovené kapacity na skladovanie ešte nutne nepokrývajú dané potreby.

75.

Komisia však ide ešte ďalej: domnieva sa, že vo všetkých departementoch v regiónoch Bretónsko, Dolná Normandia, Horná Normandia, Pikardia, Champagne‑Ardenne, Lotrinsko, Alsasko, Poitou‑Charentes, Franche‑Comté, Ile‑de‑France, Rhône‑Alpy, Auvergne, Burgundsko, Pays de Loire, Nord‑Pas‑de‑Calais a Centre musia byť stanovené obdobia minimálne šesť mesiacov a v departementoch v regiónoch Languedoc‑Roussillon, Akvitánsko, Stredné Pyreneje a Côte d’Azur obdobia minimálne päť mesiacov. V odôvodnení týchto období sa Komisia opiera o štúdiu z roku 2001. ( 31 )

76.

Francúzsko nesúhlasí s Komisiou a uvádza, že tieto požiadavky sú príliš nediferencované. Existuje veľké množstvo faktorov, ktoré musia byť zohľadnené a môžu viesť k stanoveniu odlišných období.

77.

Treba vyzdvihnúť dva z týchto faktorov: jednak zaobchádzanie s pevným maštaľným hnojom alebo kompaktný hnoj s obsahom slamy („fumier compact pailleux“), ktorý je vo Francúzsku definovaný ako hnojivo typu I, a jednak význam lúčnych porastov.

78.

Francúzsko predkladá štúdiu, ktorú Komisia po obsahovej stránke nespochybnila a z ktorej vyplýva, že rôzne druhy hnojív a predovšetkým kompaktný hnoj s obsahom slamy najprv viažu viac mineralizovaného dusíka než vypúšťajú. ( 32 ) Riziko znečistenia vôd je z tohto dôvodu obmedzené, aj keď sa hnojivá použijú relatívne dlhý čas pred začiatkom vegetačného obdobia. Neskoršia štúdia, ktorú uverejnila Komisia, prišla k podobným záverom. ( 33 )

79.

Okrem toho sa zdá, že lúčne porasty môžu absorbovať dusík počas značne dlhších období než iné plodiny. Preto štúdia z roku 2011 uverejnená Komisiou uvádza pre lúčne porasty značne kratšie ochranné obdobia než pre iné plodiny, t. j. pre Francúzsko od dvoch do šiestich mesiacov v závislosti od regiónu. ( 34 ) Táto štúdia je vo veci samej relevantná, pretože aktualizuje vedecké poznatky predstavené v štúdii z roku 2001, na ktorú sa Komisia odvoláva.

80.

Bez toho, aby bolo potrebné podrobne preskúmať ostatné námietky Francúzska, možno konštatovať, že paušálne obdobia v trvaní šesť alebo päť mesiacov, ktoré Komisia chce presadiť, nie sú opodstatnené pre celé Francúzsko.

81.

Pre prevádzku, ktorá na juhu Francúzska chová hospodárske zvieratá v rámci extenzívneho pastvinového hospodárstva, by boli tieto obdobia pravdepodobne príliš dlhé. Naopak prevádzka na severe, ktorá sa venuje intenzívnemu chovu hospodárskych zvierat a svoju pôdu plne využíva na produkciu krmiva, asi musí pri výpočte požadovaných kapacít na skladovanie vychádzať dokonca z dlhších období.

82.

Z tohto dôvodu Francúzsko porušilo článok 5 ods. 4, prílohu II A bod 5 a prílohu III bod 1.2 smernice o dusičnanoch tým, že kapacity na skladovanie maštaľného hnoja sú podľa článku 2 ods. I bodov 1 a 2, ako aj prílohy I časti II výnosu z 19. decembra 2011 vypočítané na základe príliš krátkotrvajúcich zákazov použitia. V zostávajúcej časti je táto časť žalobného dôvodu nedôvodná.

83.

Poslednou časťou druhého žalobného dôvodu Komisia vytýka Francúzsku, že takmer všetky akčné programy povoľujú skladovanie kompaktného hnoja s obsahom slamy na poli počas obdobia desiatich mesiacov bez potreby izolácie od pôdy alebo prikrytia hnoja. Týmto spôsobom by sa dusičnany mohli dostať do podzemných vôd a v prípade silného dažďa aj do povrchových vôd. V replike prvý raz Komisia napáda chýbajúcu možnosť kontroly podmienok skladovania stanovených vo francúzskom práve.

84.

Francúzsko najprv správne namieta, že Komisia v odôvodnenom stanovisku považuje dočasné skladovanie počas niekoľkých týždňov ešte za prípustné. ( 35 ) Táto časť žalobného dôvodu je teda prípustná len v rozsahu, v akom Komisia spochybňuje skladovanie prekračujúce niekoľko týždňov.

85.

Aj pokiaľ ide o možnosť kontrolovať dodržiavanie týchto podmienok, kritika Komisie uvedená v replike rozširuje predmet konania. Táto kritika sa totiž netýka priamo rizík znečistenia spojených s dovolenou praxou, ale aj rizika zakázaného skladovania maštaľného hnoja na poli, ktoré predtým nebolo spomenuté.

86.

Naopak, pokiaľ Komisia v žalobe kritizuje podmienky skladovania, a to konkrétne chýbajúcu izoláciu medzi pôdou a hnojivom a chýbajúce prikrytie hnoja, bola táto jej výhrada na rozdiel od názoru Francúzska prinajmenšom implicitne obsiahnutá už vo výhrade nadmerne dlhého skladovania na poli vznesenej v konaní pred podaním žaloby. Tieto podmienky sú totiž charakteristické pre riziko znečistenia vôd spojené s touto praxou. Táto časť žalobného dôvodu je preto prípustná.

87.

Francúzsko sa síce odvoláva na právnu úpravu, ktorá nadobudla podľa článku 2 ods. II výnosu z 19. decembra 2011 účinnosť až po uplynutí lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku, a to prílohu I časť II bod 2. Podľa informácií zo strany Francúzska, ktoré neboli spochybnené, sa však tieto ustanovenia zhodujú s už predtým platným 4. akčným programom. V dôsledku toho môžu byť zohľadnené vo veci samej.

88.

Tieto ustanovenia znižujú riziko znečistenia vôd, pretože kompaktný hnoj s obsahom slamy musí byť najprv dva mesiace uskladnený, aby sa mohli uvoľniť prípadné tekutiny obsahujúce dusičnany. Na začiatku prakticky nedochádza k prebytku dusičnanov vo zvyškovom, prevažne suchom maštaľnom hnoji, lebo mineralizovaný dusík je opätovne absorbovaný mikroorganizmami. ( 36 )

89.

Aj podľa informácií Francúzska je absorbovanie mineralizovaného dusíka mikróbmi v podstate časovo obmedzené na jeseň a zimu. ( 37 ) Keďže však maštaľný hnoj môže byť uskladnený až desať mesiacov, treba vychádzať z faktu, že v teplejších ročných obdobiach teda opätovne dôjde k prebytku mineralizovaného dusíka. Až oveľa neskôr po tomto okamihu sa stáva relevantná absencia povinnosti izolácie maštaľného hnoja od pôdy a jeho prikrytia. Voľne ležiaci kompaktný hnoj s obsahom slamy totiž môže počas dažďa opätovne nasiaknuť vodu, ktorá absorbuje mineralizovaný dusík a dostane sa do podzemných alebo povrchových vôd.

90.

Z tohto dôvodu Francúzsko porušilo článok 5 ods. 4, prílohu II A bod 5 a prílohu III bod 1.2 smernice o dusičnanoch tým, že v prílohe I časti II bode 2 výnosu z 19. decembra 2011 povolilo skladovanie kompaktného hnoja s obsahom slamy na poli po dobu desiatich mesiacov bez toho, aby stanovilo, že maštaľný hnoj má byť izolovaný od pôdy a prikrytý.

91.

Súdny dvor už rozhodol, že opatrenia v akčných programoch musia podľa článku 5 ods. 4 písm. a) v spojení s prílohou III bodom 1.3 smernice o dusičnanoch obsahovať ustanovenia o obmedzení používania hnojív zamerané na dosiahnutie rovnováhy medzi predpokladaným množstvom dusíka potrebným pre plodiny a zásobovaním plodín dusíkom získaným z pôdy a hnojenia. ( 38 ) Takýto výklad prílohy III bodu 1.3 potvrdzuje navyše aj cieľ smernice, a to zabezpečiť potrebné prostriedky na ochranu vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov v Spoločenstve. ( 39 )

92.

Komisia vytýka, že francúzske predpisy síce citujú tieto zásady, ale nepreberajú ich do priamo uplatniteľných ustanovení. Bola by potrebná spoľahlivá metóda výpočtu, ako aj určenie potrebných parametrov umožňujúcich poľnohospodárom vypočítať množstvá maštaľného hnoja, ktoré môžu použiť. Tieto parametre by museli zohľadňovať najmä rôzne plodiny, účinnosť dusíka v jednotlivých druhoch maštaľného hnoja a dusík už existujúci v pôde.

93.

Francúzsko v podstate vznáša dve námietky proti tomuto žalobnému dôvodu: po prvé smernica o dusičnanoch nepožaduje takúto presnú právnu úpravu a po druhé príloha I časť III bod 1 výnosu z 19. decembra 2011 je oveľa vhodnejšia na zabezpečenie vyváženého hnojenia než požiadavky Komisie.

94.

Čo sa týka prvej námietky, Súdny dvor už poukázal na to, že príloha III bod 1.3 smernice o dusičnanoch má byť exaktne prebratá. ( 40 ) Rozhodujúci význam pre potrebný stupeň exaktnosti majú adresáti ustanovení. Adresáti musia mať možnosť dozvedieť sa, aké povinnosti sa na nich vzťahujú. Ak sa niektoré ustanovenia vzťahujú na poľnohospodárov, musia im pomocou dostupných prostriedkov umožniť, aby vedeli spoľahlivo posúdiť, aké množstvo maštaľného hnoja smú použiť.

95.

V tejto súvislosti netreba rozhodnúť o tom, či tieto požiadavky môžu byť splnené jedine systémom zavedeným Komisiou.

96.

Ustanovenia, ktoré uvádza Francúzsko, im to však neumožňujú, pretože sa v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku na poľnohospodárov neuplatňovali. Príloha I časť III bod 1 písm. c) výnosu z 19. decembra 2011, ktorá definuje povinnosti poľnohospodárov, totiž podľa článku 2 ods. II výnosu platí až od 1. septembra 2012.

97.

Systém zavedený prílohou I časťou III bodom 1 písm. a) a b) výnosu z 19. decembra 2011 síce v rozhodujúcom čase platil, avšak ešte nemohol byť uplatňovaný. Písmeno a) totiž vyžaduje prijatie vykonávacích opatrení, t. j. podrobné rozpracovanie a určenie parametrov. Podľa písmena b) tieto vykonávacie opatrenia musia stanoviť regióny pre každú plodinu a pre lúčne porasty. Podľa informácií predložených Komisiou tieto ustanovenia nadobudli účinnosť až po uplynutí rozhodujúcej doby, t. j. 1. septembra 2012.

98.

V rozsahu, v akom Komisia prvý raz v replike napáda obsahové chyby týchto regionálnych ustanovení a niektoré podrobnejšie ustanovenia výnosu z 19. decembra 2011, zamýšľa rozšíriť predmet prebiehajúceho konania. V dôsledku toho je uvedené tvrdenie neprípustné.

99.

Napokon pokiaľ ide o staré ustanovenia bodu 2.3 prílohy výnosu zo 6. marca 2001, ktoré sa v rozhodujúcom čase ešte vzťahovali na poľnohospodárov, tieto ustanovenia od poľnohospodárov iba požadujú vyvážené hnojenie v zmysle prílohy III bodu 1.3 smernice o dusičnanoch.

100.

Tvrdenie Francúzska k týmto ustanoveniam chápem v tom zmysle, že poľnohospodári podľa uvedených ustanovení musia sami určiť prípustné množstvo hnojiva pre každú jednotlivú parcelu. Toto riešenie má prednosť pred stanovením niektorých parametrov, pretože by mali byť v plnej miere zohľadnené miestne podmienky.

101.

Teoreticky táto koncepcia garantuje optimálne hnojenie. Predmetné konanie však ukazuje, že je značne komplikované stanoviť podmienky prípustného hnojenia. Nie je zrejmé, že by každý poľnohospodár mohol splniť túto úlohu bez konkrétnych ustanovení. ( 41 ) Okrem toho bez ľahko preskúmateľných kritérií existuje značné nebezpečenstvo zneužitia. Navyše aj Francúzsko v nových ustanoveniach upustilo od tejto koncepcie a nahradilo ju regionálnymi vykonávacími ustanoveniami.

102.

Z tohto dôvodu Francúzsko porušilo článok 5 ods. 4 a prílohu III bod 1.3 smernice o dusičnanoch tým, že vo výnose zo 6. marca 2001 nestanovilo dostatočne určité ustanovenia o vyváženom hnojení.

103.

Tento žalobný dôvod sa týka metódy, ktorú Francúzsko uplatnilo na zabezpečenie dodržania hornej hranice 170 kg dusíka na hektár a rok podľa prílohy III bodu 2 smernice o dusičnanoch. Príloha III bod 3 umožňuje určiť toto množstvo na základe počtu zvierat. Táto metóda sa použila vo Francúzsku takou formou, že sa pre rôzne druhy zvierat stanovilo množstvo dusíka obsiahnutého v maštaľnom hnoji vyprodukovanom za rok jedným zvieraťom.

104.

Určením prípustného množstva dusíka na základe počtu zvierat sa malo zjavne uľahčiť uplatňovanie hornej hranice. Poľnohospodári nemusia skúmať, koľko dusíka skutočne použijú. Pokiaľ počet neprekračuje kapacitu absorpcie do pohnojenej plochy, postačuje na splnenie týchto podmienok rovnomerne rozhádzať maštaľný hnoj.

105.

Komisia však Francúzsku vytýka, že v súvislosti s rôznymi druhmi zvierat stanovila príliš nízke množstvá dusíka obsiahnuté v použitom maštaľnom hnoji.

106.

Aj v súvislosti s týmto žalobným dôvodom sa Francúzsko neopodstatnene odvoláva na nové ustanovenia výnosu z 19. decembra 2011, konkrétne na prílohu II, ktorá sa podľa prílohy I časti V v spojení s článkom 2 ods. II uplatňuje až od jesene 2012. Uvedené sa však týka len posúdenia hodnôt vylučovania u dojníc, pretože hodnoty u ostatných úžitkových zvierat boli dodržané.

107.

Komisia opiera svoju kritiku hodnôt vylučovania dusíka u dojníc o dva vedecky podložené argumenty: po prvé nebola zohľadnená produkcia mlieka u kráv. So stúpajúcou produkciou mlieka totiž vzrastá aj množstvo produkovaného dusíka. Po druhé Komisia napáda uplatnenie príliš vysokého tzv. koeficientu úniku.

108.

Francúzsko neodporuje tvrdeniu Komisie, ktoré sa opiera o produkciu mlieka, a najmä jeho vedeckým podkladom. Naopak príloha II B výnosu z 19. decembra 2011 potvrdzuje stanovisko Komisie. Namiesto jedinej hodnoty vylučovania v nej rôzne hodnoty záviseli od produkcie mlieka. V tomto rozsahu je táto časť žalobného dôvodu dôvodná.

109.

Druhé tvrdenie, ktoré sa týka takzvaného koeficientu úniku, si vyžaduje vysvetlenie. Tento koeficient umožňuje odpočítať od množstiev vylúčeného dusíka časť, ktorá pred použitím unikla do vzduchu. Tento odpočet vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora, v ktorom sa konštatovalo, že pre uplatnenie ročnej hornej hranice 170 kg dusíka je relevantný dusík, ktorý obsahuje maštaľný hnoj v okamihu použitia. Únik dusíka počas používania teda nemôže byť odpočítaný. ( 42 ) Komisia však nespochybňuje, že v tejto súvislosti je možné zohľadniť dusík, ktorý unikol do ovzdušia pred použitím, t. j. v maštali a počas skladovania maštaľného hnoja.

110.

Na uskutočnenie odpočtu Francúzsko uplatňuje koeficient úniku. Pred vydaním výnosu z 19. decembra 2011 tento koeficient bol 30 % u dojníc. Francúzsko sa teda domnievalo, že 30 % dusíka vylúčeného v maštali unikne do vzduchu priamo tam alebo počas skladovania maštaľného hnoja. Komisia sa však odvoláva na vedecký článok z roku 2007 ( 43 ), z ktorého vyplýva koeficient len vo výške 24 %.

111.

Vedecká literatúra predložená Francúzskom potvrdzuje túto hodnotu. ( 44 ) Na základe toho sa výnos z 19. decembra 2011 už neopiera o koeficient 30 %, ale o koeficient 25 %.

112.

Z tohto dôvodu Francúzsko porušilo článok 5 ods. 4 v spojení s prílohou III bodmi 2 a 3 smernice o dusičnanoch tým, že vo výnose zo 6. marca 2001 pri stanovení hodnôt vylučovania pre dojnice nedostatočne zohľadnilo rozdiely v produkcii mlieka a opieralo sa o príliš vysoký koeficient úniku.

113.

Treba konštatovať, že v rozsahu, v akom Komisia napáda prechodné ustanovenie za obdobie od 1. septembra 2012 do 31. augusta 2013, nebolo toto ustanovenie predmetom konania pred podaním žaloby. Preto je tvrdenie neprípustné.

114.

V súvislosti s ostatnými úžitkovými zvieratami sa kritika Komisie obmedzuje na tie koeficienty úniku, ktoré zostali pred vydaním a po vydaní výnosu z 19. decembra 2011 rovnaké. Komisia vzala svoju žalobu späť v súvislosti s ošípanými.

115.

Komisia v tejto súvislosti u dobytka s výnimkou dojníc uznáva prvú námietku Francúzska, že sa dopustila v žalobe chyby v počítaní, keď spresňovala svoje výhrady, čo viedlo k nesprávnemu opísaniu dôsledkov napadnutého koeficientu. Nespochybňuje ani tvrdenie Francúzska, že rovnaká chyba sa vyskytla aj pri opise dôsledkov u iných úžitkových zvierat. Táto chyba v počítaní však sama osebe nezbavuje výhradu použitia príliš vysokého koeficientu svojej podstaty.

116.

Okrem toho treba poukázať na to, že Komisia v tabuľke týkajúcej sa ostatných druhov dobytka odkazuje na použitie koeficientu 30 %, hoci v skutočnosti sa má použiť koeficient 21 %. ( 45 ) To môže viesť k nedorozumeniu na strane Francúzska, že Komisia už nespochybňuje francúzske koeficienty. ( 46 ) Takýto význam však nemožno pripisovať očividnej chybe v písaní, ktorej sa dopustila Komisia, pretože kontext a konkrétne uvedené hodnoty dokazujú, že Komisia naďalej vychádza z nižších koeficientov.

117.

Okrem toho Francúzsko tvrdí, že napadnuté koeficienty boli určené pomocou lepšej metódy ako hodnoty, na ktoré sa odvoláva Komisia. Hodnoty Komisie boli odvodené od množstiev dusíka, ktoré unikli z maštalí a skladov hnojív do okolitého ovzdušia. Naproti tomu francúzske hodnoty spočívajú v porovnaní vylúčeného dusíka s dusíkom obsiahnutým ešte v hnojive v čase, keď sa vyváža z maštale alebo zo skladu, aby sa použil.

118.

Komisia síce výslovne neodporuje tomuto na prvý pohľad zrozumiteľnému tvrdeniu, avšak robí tak aspoň implicitne tým spôsobom, že zotrváva na svojich hodnotách.

119.

V súvislosti s francúzskym stanoviskom vznikajú pochybnosti, pretože z bibliografie predloženej Francúzskom nie je možné vyvodiť nijakú metodologickú preferenciu, ale preukazuje, že všetky hodnoty uvedené vo vedeckej literatúre sa opierajú o poznatky, ktoré zakaždým berú do úvahy len podmienky chovu dobytka za konkrétnych skúmaných podmienok. ( 47 ) Okrem toho sa tam zdôrazňuje široké kolísavé rozpätie stanovených hodnôt a uvádza sa tam, že francúzske koeficienty takmer zodpovedajú hodnotám uvádzaným v literatúre. ( 48 ) Napokon sa cituje aj štúdia uvádzaná Komisiou bez toho, aby bola spochybňovaná.

120.

Navyše pokiaľ sa budú analyzovať francúzske dokumenty, v ktorých sa po prvý raz vyskytli ešte dnes platné koeficienty úniku u dobytka, zistí sa, že ide o priemernú hodnotu vo vtedy existujúcej literatúre, ktorá sa venovala úniku vylúčeného dusíka u dojníc. ( 49 ) Nie je známa žiadna diskusia o tejto metóde.

121.

V dôsledku toho nemožno uznať, že prípadné metodologické odchýlky pri určovaní koeficientov spochybňujú vedecký základ tohto žalobného dôvodu Komisie.

122.

Väčšiu váhu by mohla mať námietka Francúzska, že vedecky stanovené údaje vykazujú veľké rozdiely pri úniku dusičnanu v maštali a počas skladovania. Toto kolísavé rozpätie hovorí v neprospech uznania určitej hodnoty za hodnotu, ktorá je považovaná za jediný správny koeficient úniku. Uvedené by bolo možné chápať tak, že členské štáty môžu podľa vlastnej úvahy stanoviť koeficient úniku, ktorý sa pohybuje v rozmedzí vyplývajúcom z rôznych výsledkov vedeckých štúdií.

123.

Takýto priestor na voľnú úvahu by však nebol v súlade so zásadou prevencie, ktorú treba dodržiavať pri vykonávaní smernice o dusičnanoch ( 50 ), a teda aj pri prebratí prílohy III bodov 2 a 3. V dôsledku toho množstvo vylučovania stanovené pre každé zviera musí nevyhnutne zabezpečiť, že nebude prekročená horná hranica 170 kg. To je možné len vtedy, ak je toto množstvo stanovené tak nízko, že bez ohľadu na kolísavé rozpätie skutočných hodnôt úniku množstvo použitého dusičnanu neprekročí v žiadnom prípade hranicu 170 kg.

124.

V opačnom prípade by hrozilo, že na základe klimatických podmienok alebo zvyčajnej praxe bude v niektorých regiónoch unikať do ovzdušia pred použitím menej dusíka, než stanovuje koeficient úniku. Takýmto spôsobom by sa teda použilo viac ako 170 kg dusíka na hektár ročne. To by mohlo viesť k znečisteniu vôd, ktorému akčné programy musia zabrániť.

125.

V dôsledku toho pri určovaní množstva vylučovania na účely uplatnenia hornej hranice na základe počtu zvierat podľa prílohy III bodov 2 a 3 smernice o dusičnanoch koeficienty úniku môžu byť stanovené len na základe najnižšieho možného, vedecky dokázaného úniku.

126.

Pokiaľ členské štáty napriek tomu chcú umožniť poľnohospodárom, aby zakaždým predsa len plne využili maximálne prípustné množstvo, nemôžu stanoviť použiteľné prípustné množstvo pomocou jednoduchej typizácie podľa počtu zvierat. Každá typizácia musí totiž obsahovať aj dostatočné bezpečnostné rozpätie, aby sa zabránilo tomu, že sa v niektorých prípadoch prekročí horná hranica.

127.

Pretože nízke koeficienty úniku, ktoré požaduje Komisia, sa v podstate opierajú o vedecký článok z roku 2007 ( 51 ), ktorý Francúzsko nevyvrátilo lepšími údajmi, sú pre predmetný žalobný dôvod relevantné.

128.

Francúzsko však pri ostatných úžitkových zvieratách uplatňuje značne vyššie koeficienty volatilizácie, než sú prípustné podľa údajov Komisie, a to 30 % namiesto 21 % pre ostatný dobytok, 60 % namiesto 30 % pre hydinu, 30 % namiesto 9,5 % pre ovce a kozy, 30 % namiesto 13 % pre kone, ako aj 60 % namiesto 45 % pre králiky.

129.

V dôsledku toho Francúzsko porušilo článok 5 ods. 4 v spojení s prílohou III bodmi 2 a 3 smernice o dusičnanoch tým, že stanovenie hodnôt vylučovania pre dobytok s výnimkou dojníc, ako aj pre hydinu, ovce, kozy, kone a králiky v prílohe II výnosu z 19. decembra 2011 sa opiera o nadmerné koeficienty úniku.

130.

Podľa prílohy II A bodu 2 smernice o dusičnanoch by kódex (kódexy) vhodných postupov mali podľa potreby upravovať aj používanie hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch. Strmosť pôdy treba zohľadniť aj podľa prílohy III bodu 3 písm. a).

131.

Piatym žalobným dôvodom Komisia vytýka Francúzsku, že síce používanie na takýchto svahoch zakazuje, ale neupravuje prípustný sklon pôdy. Na poliach by malo byť zakázané používanie od sklonu 8 %, pri lúčnych porastoch je prípustný sklon až 15 %.

132.

Naopak Francúzsko zastáva názor, že sklon by nemal byť právne upravený. Okrem toho veľa iných faktorov je relevantných pre riziko znečistenia vôd. Postačuje teda všeobecne formulovaný zákaz, v rámci ktorého by poľnohospodári mohli zohľadniť tieto faktory.

133.

Komisia nespochybňuje význam iných faktorov, odvoláva sa však na štúdiu, z ktorej vyplýva značné riziko už od sklonu 5 % a odporúča hnojiť len do sklonu 7 %. Pri použití vhodného zariadenia alebo v hornatom teréne môže byť používané hnojivo až do sklonu 10 %. No močovka, t. j. tekuté hnojivo, sa môže v každom prípade použiť len do sklonu 7 %. ( 52 )

134.

Na vyvrátenie týchto vedeckých odporúčaní Francúzsko neuvádza žiadne protiargumenty. Z toho možno vyvodiť záver, že toto tvrdenie Komisie nebolo vyvrátené. Keďže akčné programy sa zakladajú na najlepších vedeckých poznatkoch, Francúzsko by z tohto dôvodu neprijalo dostatočné kódexy o použití hnojív na strmých svahoch.

135.

V novej štúdii, ktorú Komisia uverejnila na internete, sa však povrchové hnojenie neodporúča len na neobrábaných plochách so sklonom viac ako 8 % a najmä pri dĺžke svahu viac ako 100 metrov. Úplný zákaz hnojenia sa odporúča až pri sklone 15 %. Obe odporúčania sa predovšetkým uplatňujú v blízkosti povrchových vôd. ( 53 )

136.

Dĺžka svahu viac ako 100 metrov slúži pri svahoch so sklonom viac ako 8 % len na ilustráciu osobitných rizík. Preto nemá byť považovaná za nevyhnutnú podmienku povinnosti zákazu.

137.

Na prvý pohľad by bolo možné domnievať sa, že pre blízkosť povrchových vôd platí to isté čo pre dĺžku svahu. Štúdia sa však pri opise rizík použitia hnojiva na strmých svahoch obmedzuje len na znečistenie povrchových vôd. Podľa štúdie je používanie hnojiva na strmých svahoch problematické, lebo maštaľný hnoj alebo už vo vode rozpustené zlúčeniny dusičnanov môžu byť transportované stekajúcou vodou zo svahov. Ak sa tam nachádzajú povrchové vody, môžu byť tieto vody priamo znečistené.

138.

Je síce možné domnievať sa, že používanie maštaľného hnoja na strmých svahoch by mohlo predstavovať osobitné riziká pre podzemnú vodu, avšak takéto riziká sa neuvádzajú ani v štúdii a ani ich neuvádza Komisia. Komisia teda nepreukázala, že je nutné stanoviť zákaz používania na strmých svahoch, pokiaľ sa v blízkosti nevyskytujú povrchové vody.

139.

Napriek tomu francúzske ustanovenia o používaní maštaľného hnoja v blízkosti povrchových vôd podľa prílohy I časti VI výnosu z 19. decembra 2011 nezbavujú tento žalobný dôvod jeho podstaty. Po prvé aj tieto ustanovenia podľa článku 2 ods. II výnosu nadobudli účinnosť až 1. septembra 2012, teda po uplynutí rozhodujúcej doby a z tohto dôvodu ich nemožno zohľadniť. Po druhé sa nezdá, že by v nich uvedené odstupy mohli odvrátiť nebezpečenstvo znečistenia vôd škodlivými substanciami na strmých svahoch. Uplatňujú sa totiž bez ohľadu na strmosť susediacich plôch, a preto sú aj objektívne vypočítané príliš natesno. Bezpečnostný odstup je totiž od dvoch do 35 metrov. Pri vodách na úpätí svahov by takéto odstupy nemohli zabrániť priamemu znečisteniu dusičnanmi.

140.

Z tohto dôvodu Francúzsko porušilo článok 5 ods. 4 v spojení s prílohou II písm. a) bodom 2 a prílohou III bodom 3 písm. a) smernice o dusičnanoch tým, že nezakázalo použitie maštaľného hnoja v blízkosti povrchových vôd na svahoch so sklonom viac ako 15 % a povrchovo na neobrábaných pôdach so sklonom 8 % až 15 %. Vo zvyšnej časti je tento žalobný dôvod potrebné zamietnuť.

141.

Podľa prílohy II písm. a) bodu 3 smernice o dusičnanoch akčné programy musia obsahovať ustanovenia o použití hnojív na zamrznutú alebo snehom pokrytú pôdu. Podľa prílohy III bodu 1.3 písm. b) sa vezmú do úvahy klimatické podmienky.

142.

Šiestym žalobným dôvodom Komisia napáda skutočnosť, že podľa bodu 2.5.3 prílohy výnosu zo 6. marca 2001 poľnohospodári za určitých podmienok môžu použiť hnojivá typov I a III na zamrznutú pôdu. To isté platí pre používanie hnojív typu I na snehom pokrytú pôdu. Ak pôda počas 24 hodín striedavo rozmrzne a opätovne zamrzne, je možné použiť všetky hnojivá.

143.

Francúzsko naproti tomu tvrdí, že smernica o dusičnanoch nestanovuje absolútny zákaz používania hnojív na zamrznutej alebo snehom pokrytej pôde.

144.

Aj z tohto hľadiska je však priestor na voľnú úvahu obmedzený cieľmi smernice o dusičnanoch a stavom vedy. ( 54 ) Zo štúdie predloženej Komisiou vyplýva, že hnojenie zamrznutej alebo snehom pokrytej pôdy nie je za žiadnych okolností dovolené, pretože predstavuje značné riziko pre podzemné a povrchové vody. ( 55 ) V tej istej štúdii sa zdôrazňuje, že práve zmeny spôsobené zamrznutím a rozmrznutím pôdy podporujú mineralizovanie dusíka. Vzniknuté zlúčeniny dusíka sú rozpustné vo vode, a preto môžu prispieť k znečisteniu, a to najmä podzemných vôd, lebo pri takýchto nízkych teplotách rastliny ešte neabsorbujú žiaden dusík. ( 56 )

145.

Francúzsko neodporuje tomuto vedecky odôvodnenému tvrdeniu.

146.

Novšia štúdia Komisie síce zohľadňuje relatívnosť zákazu použitia pri suchej, zamrznutej pôde, ktorá je vystavená osobitnému riziku zhusťovania dopravy. ( 57 ) Francúzske výnimky sa však týchto prípadov netýkajú.

147.

Z tohto dôvodu Francúzsko porušilo článok 5 ods. 4 v spojení s prílohou II písm. a) bodom 3 a prílohou III bodom 1.3 písm. b) smernice o dusičnanoch tým, že v bode 2.5.3 prílohy výnosu zo 6. marca 2001 sa povoľuje používať hnojivá na pôdu, ktorá počas 24 hodín striedavo rozmrzne a opätovne zamrzne, a zároveň za určitých podmienok umožňuje použitie hnojív typov I a III na zamrznutú pôdu, ako aj hnojív typu I na snehom pokrytú pôdu.

148.

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania a Francúzska republika – aj vzhľadom na späťvzaté časti žalobných dôvodov a neprípustné tvrdenia Komisie – nemala v podstatnej časti svojich dôvodov úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

149.

Navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: