1

Nariadenie (ES) č. 999/2001 Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. EÚ L 147, s. 1; Mim. vyd. 03/032, s. 289), bolo prijaté na základe článku 152 ods. 4 písm. b) ES. Ako vyplýva z odôvodnenia 2 tohto nariadenia, jeho cieľom je prijať zvláštne pravidlá na prevenciu, kontrolu a eradikáciu niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (TSE), medzi nimi spongiformnej encefalopatie hovädzieho dobytka (BSE), a to so zreteľom na rozsah rizika, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie a zdravie zvierat.

2

Článok 6 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 999/2001, nazvaný „Systém monitoringu“, stanovuje:

„Každý členský štát vykonáva výročný program monitoringu BSE a scrapie v súlade s prílohou III kap. A. Tento program zahŕňa screening použitím rýchlych testov.“

3

V pôvodnom znení nariadenia č. 999/2001 stanovovala jeho príloha III kapitola A časť I minimálne požiadavky na program sledovania BSE hovädzieho dobytka. Zakotvovala najmä výber určitých subpopulácií hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje porážka za normálnych podmienok na ľudskú výživu, na účely tohto programu.

4

Okrem toho v pôvodnom znení nariadenia č. 999/2001 jeho príloha III kapitola A časť IV stanovovala:

„Členské štáty zaistia, aby žiadne časti tiel zvierat vyšetrovaných podľa tejto prílohy neboli použité v potravinách, krmivách a hnojivách, pokiaľ sa neuskutočnilo laboratórne vyšetrenie s negatívnym výsledkom.“

5

Nariadenie Komisie (ES) č. 1248/2001 z 22. júna 2001, ktoré mení a dopĺňa prílohy III, X a XI nariadenia (ES) č. 999/2001 Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 173, s. 12; Mim. vyd. 03/032, s. 450), rozšírilo od 1. júla 2001 povinnosť skríningu BSE rýchlymi testami na každý núdzovo porazený hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov.

6

Nariadenie Komisie (ES) č. 1494/2002 z 21. augusta 2002, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy III, VII a XI nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy III, VII a XI nariadenia č. 999/2001 (Ú. v. ES L 225, s. 3; Mim. vyd. 03/036, s. 550), rozšírilo túto povinnosť na hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov, ktorý bol uhynutý alebo porazený najmä na účely odlišné ako ľudská konzumácia.

7

V roku 2002 Komisia Európskych spoločenstiev prijala usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci súvisiacej s testami TSE na uhynutých zvieratách a odpadoch z bitúnkov (Ú. v. ES C 324, s. 2, ďalej len „usmernenia o TSE“).

8

Odsek 12 usmernení o TSE spresňuje, že tieto usmernenia „sa týkajú štátnej pomoci, ktorej cieľom je pokrývať náklady vzniknuté v súvislosťami s testami [na skríning] TSE na uhynutých zvieratách a odpadoch z bitúnkov, poskytnutými prevádzkovateľmi pracujúcimi v odvetví výroby, spracovania a uvedenia na trh zvierat a živočíšnych produktov uvedených v prílohe I Zmluvy“.

9

Presnejšie, pokiaľ ide o testy na skríning TSE, odseky 23 až 25 usmernení o TSE stanovujú toto:

10

Na záver, pokiaľ ide o štátnu pomoc určenú na pokrytie nákladov vzniknutých v súvislosti s testami na skríning TSE a BSE, ktorá bola neoprávnene poskytnutá pred 1. januárom 2003, odsek 45 usmernení o TSE stanovuje, že Komisia posúdi ich zlučiteľnosť v súlade s bodom 11.4 usmernení Komisie o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva (Ú. v. ES C 28, s. 2, ďalej len „poľnohospodárske usmernenia 2000 – 2006“) a s jej praxou od roku 2001 uznať takúto pomoc až do výšky 100 %.

11

V januári a vo februári 2004 boli Komisii doručené sťažnosti týkajúce sa návrhu kráľovského výnosu, ktorého cieľom je zavedenie parafiškálnej dane na financovanie testov na BSE v Belgicku.

12

Listom z 27. januára 2004 Komisia požiadala Belgické kráľovstvo o poskytnutie informácií v tejto súvislosti.

13

Belgické kráľovstvo odpovedalo na túto žiadosť o informácie listom zo 6. februára 2004. Belgické kráľovstvo uviedlo Komisii najmä to, že od 1. januára 2001 boli testy na skríning BSE v Belgicku povinné pre hovädzí dobytok starší ako 30 mesiacov a v prípade dobytka staršieho ako 24 mesiacov odoslaného na núdzovú porážku na základe nariadenia č. 999/2001. Okrem toho spresnilo, že od 1. januára 2001 do 31. decembra 2001 boli náklady na povinné testy na skríning BSE pokrývané zo štátnej pokladnice a od 1. januára 2002 Bureau d’intervention et de restitution belge (Belgický úrad pre vyplácanie náhrad) (BIRB).

14

Listom z 23. januára 2004 zaevidovaným 28. januára 2004 Belgické kráľovstvo taktiež oznámilo návrh kráľovského výnosu o financovaní skríningu TSE u zvierat. Toto opatrenie bolo zaevidované pod číslom N 54/04.

15

Keďže podľa predmetného návrhu kráľovského výnosu bola pomoc už poskytnutá a dane vyberané od 1. januára 2002, opatrenie bolo zaevidované 19. júla 2004 pod číslom NN 45/04 ako neoznámené.

16

Listom z 26. novembra 2008 Komisia oznámila Belgickému kráľovstvu svoje rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, stanovené podľa článku 88 ods. 2 ES, týkajúce sa financovania testov na skríning TSE vykonávaného v Belgicku od 1. januára 2001 až do 31. decembra 2005 a vyzvala zainteresované tretie strany na predloženie svojich pripomienok. Rozhodnutie Komisie o začatí formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie16. januára 2009 (Ú. v. EÚ C 11, s. 8).

17

Zainteresované tretie strany nepredložili pripomienky.

18

Listom z 25. februára 2009 Belgické kráľovstvo oznámilo Komisii svoje pripomienky.

19

Dňa 27. júla 2011 Komisia prijala rozhodnutie 2001/678/EÚ o štátnej pomoci, ktorú poskytlo Belgicko na financovanie TSE hovädzieho dobytka [štátna pomoc C 44/08 (ex NN 45/04)], (Ú. v. EÚ L 274, s. 36, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

20

Po prvé Komisia skúmala belgický systém financovania povinných testov na skríning BSE na účely overenia, či spĺňa štyri kumulatívne podmienky potrebné na existenciu štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

21

Komisia v tomto ohľade po prvé konštatovala, že od 1. januára 2001 do 31. decembra 2001 boli povinné testy na skríning BSE financované v celom rozsahu zo štátnej pokladnice a od 1. januára 2002 do 30. júna 2004 BIRB, t. j. verejnou federálnou inštitúciou s právnou subjektivitou pod dohľadom belgického ministra pre poľnohospodárstvo a strednú vrstvu, ktorej bola poskytnutá vládna dotácia, ktorá je súčasťou rozpočtu spadajúceho pod právomoc dohľadu na federálnej úrovni, ako aj niektorými vlastnými príjmami. Okrem toho uviedla, že od 1. júla 2004 do 30. novembra 2004 boli povinné testy na skríning BSE financované prostredníctvom Agence fédérale pour la sécurité de la chaîne alimentaire (Federálna agentúra pre bezpečnosť potravinového reťazca) (AFSCA), t. j. verejnou inštitúciou s právnou subjektivitou, ktorá podľa zákona zo 4. februára 2000 o vytvorení AFSCA bola financovaná z rôznych príjmov, ako sú poplatky (t. j. povinné poplatky), príspevky (t. j. parafiškálne dane), výnosy zo správnych pokút, dary a odkazy v závetoch atď. Komisia konštatovala, že v období od 1. decembra 2004 do 31. decembra 2005 boli povinné testy na skríning BSE financované na jednej strane z poplatku vo výške 10,70 eura na jeden testovaný hovädzí dobytok zaplatený bitúnkom a presunutým na jeho zákazníkov a na strane druhej prostredníctvom AFSCA, z jej rezerv a z vratného preddavku, ktorý bol poskytnutý zo štátnej pokladnice.

22

Komisia teda dospela k záveru, že na jednej strane od 1. januára 2001 do 31. decembra 2005 boli povinné testy na skríning BSE financované zo štátnych zdrojov a na strane druhej, že od 1. decembra 2004 časť sumy týchto testov financovaných z poplatku vo výške 10,70 eura na testovaný hovädzí dobytok nebola financovaná zo štátnych zdrojov.

23

Po druhé Komisia overila, či belgický systém financovania povinných testov na skríning BSE poskytoval selektívnu hospodársku výhodu určitým podnikom alebo určitým výrobám.

24

V prvom rade, pokiaľ ide o financovane povinných testov na skríning BSE zo štátnych zdrojov, vrátene príspevkov, Komisia sa domnievala, že náklady na povinné kontroly, ktoré sa týkali výroby alebo uvedenia produktov na trh, boli zaťažením, ktoré za bežných okolností znáša rozpočet podniku. Podľa jej názoru tak prevzatím nákladov na uvedené testy Belgickým kráľovstvom od 1. januára 2001 došlo k zvýhodneniu chovateľov, bitúnkov a iných podnikov, ktoré spracovávali, predávali, uvádzali na trh výrobky alebo manipulovali s výrobkami pochádzajúcimi z hovädzieho dobytka a podliehajúcimi testovaniu. V tomto ohľade uviedla, že cena týchto testov bola vyplácaná priamo laboratóriám, ktoré boli zodpovedné za vykonávanie predmetných testov na žiadosť bitúnkov a ktoré účtovali ich náklady AFSCA.

25

Okrem toho Komisia zastávala názor, že podmienka týkajúca sa selektivity bola splnená, keďže vyššie opísaná výhoda bola poskytnutá len sektoru „chovu zvierat podliehajúcich povinnému testovaniu [na skríning] BSE“.

26

Následne, pokiaľ ide o financovanie povinných testov na skríning BSE poplatkami, t. j. povinnými poplatkami vyplácanými sektoru, Komisia uviedla, že toto financovanie neposkytovalo žiadnu výhodu prevádzkovateľom v odvetví hovädzieho dobytka, keďže poplatky boli hradené príjemcami služieb poskytovaných AFSCA, ktoré sa mali nimi zaplatiť.

27

Po tretie Komisia konštatovala, že predmetné opatrenie narušilo alebo hrozilo narušením hospodárskej súťaže a ovplyvnilo obchod medzi členskými štátmi.

28

Vzhľadom na vyššie uvedené, Komisia dospela k záveru, že financovanie povinných testov na skríning BSE zo štátnych zdrojov predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

29

V druhom rade Komisia uviedla, že predmetná pomoc bola v období od 1. januára 2001 do 30. júna 2004 nezákonná, keďže uvedená pomoc bola poskytnutá v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

30

V tomto ohľade Komisia uviedla, že od 1. januára 2003 predmetná pomoc patrila medzi výnimky z povinnosti oznámenia stanovenej v nariadení Komisie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatnení článkov [107 ZFEÚ] a [108 ZFEÚ] na štátnu pomoc pre malé a stredné podniky pôsobiace vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. ES L 1, 2004, s. 1). Konštatovala však, že neboli splnené podmienky stanovené vo vyššie uvedenom nariadení vo veci samej, a preto bola uvedená pomoc nezákonná.

31

V treťom rade Komisia overila, či existoval záväzný vzťah určenia medzi výnosom príspevkov k financovaniu AFSCA vybratých od 1. júla 2004 a financovaním povinných testov na skríning BSE. Komisia dospela k záveru po tom, ako skonštatovala, že takáto väzba neexistovala, že príspevky netvorili neoddeliteľnú súčasť predmetnej pomoci.

32

V štvrtom rade Komisia posúdila zlučiteľnosť predmetnej pomoci s vnútorným trhom. Overila tak, či boli splnené podmienky stanovené usmerneniami o TSE vo veci samej.

33

Na jednej strane, pokiaľ ide o financovanie povinných testov na skríning BSE, ktoré bolo nezákonne poskytnuté pred 1. januárom 2003, t. j. pred nadobudnutím účinnosti usmernení o TSE, Komisia konštatovala, že boli splnené podmienky stanovené v bode 11.4 poľnohospodárskych usmernení 2000 – 2006, na ktoré odkazuje odsek 45 usmernení o TSE. Komisia teda dospela k záveru, že pomoc poskytnutá v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2002 bola zlučiteľná s vnútorným trhom.

34

Na strane druhej sa Komisia domnievala, pokiaľ ide o financovanie povinných testov na skríning BSE, ktoré bolo poskytnuté medzi 1. januárom 2003 a 31. decembrom 2005, že samotná podmienka stanovená v odseku 24 usmernení o TSE, konkrétne, aby vnútroštátna pomoc a pomoc Spoločenstva nepresiahli hranicu 40 eur na test, nebola v období od 1. januára 2003 do 30. júna 2004 splnená. V tejto súvislosti uviedla, že celková suma tohto presiahnutia dosahovala výšku 6619810,74 eura.

35

V piatom a poslednom rade Komisia konštatuje, že systém vrátenia pomoci, ktorá presiahla sumu 40 eur na test, navrhnutý Belgickým kráľovstvom, nebol v súlade s pravidlami vrátenia nezákonnej a nezlučiteľnej štátnej pomoci.

36

Na záver možno vyvodiť, že Komisia sa domnievala, že v období od 1. januára 2001 do 30. júna 2004 Belgické kráľovstvo nezákonne poskytovalo pomoc na financovanie povinných testov na skríning BSE v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

37

Okrem toho sa Komisia domnievala, že pomoc bola zlučiteľná s vnútorným trhom s výnimkou súm presahujúcich hranicu 40 eur na test poskytovaných v období od 1. januára 2003 do 30. júna 2004.

38

Komisia nariadila vrátenie nezákonných a nezlučiteľných súm s výnimkou súm poskytnutých na špecifické projekty, ktoré v okamihu ich poskytnutia spĺňali všetky podmienky stanovené v nariadení uplatniteľnom de minimis.

39

Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto:

„Článok 1

1.   Opatrenia financované z poplatkov nepredstavujú pomoc.

2.   Financovanie testov [na skríning] BSE zo štátnych zdrojov predstavuje pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom v prospech poľnohospodárov, bitúnkov a ostatných subjektov, ktoré spracúvajú, predávajú alebo uvádzajú na trh výrobky alebo manipulujú s výrobkami pochádzajúcimi z hovädzieho dobytka a ktoré podliehajú povinnému testovaniu na BSE v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2002 a od 1. júla 2004 do 31. decembra 2005.

3.   Financovanie testov [na skríning] BSE zo štátnych zdrojov v období od 1. januára 2003 do 30. júna 2004 predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom v prospech poľnohospodárov, bitúnkov a ostatných subjektov, ktoré spracúvajú, predávajú, uvádzajú na trh výrobky alebo manipulujú s výrobkami pochádzajúcimi z hovädzieho dobytka a ktoré podliehajú povinnému testovaniu na BSE, pre sumy do 40 EUR na test. Sumy prevyšujúce 40 [EUR] na test nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom a musia byť vrátené s výnimkou pomoci poskytnutej na špecifické projekty, ktoré v čase poskytnutia danej pomoci spĺňali všetky podmienky stanovené v nariadení uplatniteľnom de minimis.

4.   Belgicko poskytovalo v období od 1. januára 2001 do 30. júna 2004 pomoc na financovanie testov [na skríning] BSE protiprávne v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 2

1.   Belgicko prijme potrebné opatrenia, aby od prijímateľov vymohlo vrátenie protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci podľa článku 1 ods. 3 a 4.

…

Článok 3

Vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 ods. 3 a 4 je okamžité a účinné.

Belgicko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia.

Článok 4

1.   Belgicko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

…

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Belgickému kráľovstvu.“

40

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu z 10. októbra 2011 Belgické kráľovstvo podalo túto žalobu.

41

Belgické kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:

42

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

43

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyzval účastníkov konania, aby písomne odpovedali na otázky. Účastníci konania vyhoveli týmto opatreniam na zabezpečenie priebehu konania v stanovených lehotách.

44

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 5. septembra 2014.

45

Komisia bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti v zmysle článku 114 rokovacieho poriadku, navrhuje Všeobecnému súdu vyhlásiť prejednávanú žalobu za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti článku 1 ods. 2 a 3 prvej vety napadnutého rozhodnutia, ktoré posudzuje predmetné opatrenie ako štátnu pomoc v súlade s vnútorným trhom. V tejto súvislosti v podstate tvrdí, že táto časť výroku nie je napadnuteľným aktom podľa článku 263 ZFEÚ, keďže nezakladá záväzné právne účinky takej povahy, aby mohla ovplyvniť záujmy Belgického kráľovstva.

46

Belgické kráľovstvo v replike navrhovalo prípustnosť žaloby najmä v rozsahu, v akom smerovala proti článku 1 ods. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia.

47

Z ustálenej judikatúry, ktorá sa rozvinula v súvislosti so žalobami o neplatnosť podaných členskými štátmi alebo inštitúciami, vyplýva, že za napadnuteľné akty v zmysle článku 263 ZFEÚ sa považujú všetky opatrenia prijímané inštitúciami bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky (rozsudky z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70, Zb., EU:C:1971:32, bod 42; z 2. marca 1994, Parlament/Rada, C‑316/91, Zb., EU:C:1994:76, bod 8, a z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, Zb., EU:C:2011:656, bod 36). Z judikatúry okrem toho vyplýva, že členský štát môže podať žalobu o neplatnosť aktu so záväznými právnymi účinkami bez toho, aby musel preukazovať záujem na konaní (rozsudky Deutsche Post a Nemecko/Komisia, už citovaný, EU:C:2011:656, bod 36, a z 20. septembra 2012 Francúzsko/Komisia T‑154/10, Zb., EU:T:2012:452, bod 37).

48

Preto na účely posúdenia, či napadnuté rozhodnutie možno napadnúť žalobou, treba preskúmať, či je aktom, ktorého účelom je vyvolať záväzné právne účinky (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Post a Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, EU:C:2011:656, bod 40), čo možno určiť v závislosti od jeho podstaty (rozsudok Francúzsko/Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, EU:T:2012:452, bod 37).

49

V predmetnej veci, článok 1 ods. 2 a 3 prvá veta napadnutého rozhodnutia, ktorý posudzuje predmetné opatrenie ako štátnu pomoc a vyhlasuje ju sčasti za zlučiteľnú s vnútorným trhom, je nevyhnutne určený na vyvolanie záväzných právnych účinkov a predstavuje preto napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko C‑279/08 P, Zb., EU:C:2011:551, body 35 až 42).

50

Judikatúra citovaná Komisiou nemôže vyvrátiť predchádzajúci záver.

51

V prvom rade, pokiaľ ide o vec, v ktorej bolo vydané uznesenie z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia (C‑164/02, Zb., EU:C:2004:54) stačí konštatovať, že dôvod, ktorý viedol k vyhláseniu neprípustnosti žaloby Holandského kráľovstva zameranej proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konštatovala zlučiteľnosť opatrenia pomoci s vnútorným trhom, je založený na skutočnosti, že členský štát navrhoval zrušenie predmetného rozhodnutia, „keďže v ňom Komisia dospela k záveru, že príspevky schválené prístavnými orgánmi... predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES“, hoci sa tento záver neuvádzal vo výroku tohto rozhodnutia.

52

Na rozdiel od tvrdenia Komisie Súdny dvor v rozsudku Komisia/Holandsko, už citovanom v bode 49 vyššie (EU:C:2011:551), nezastával názor, že výslovná námietka členského štátu týkajúca sa posúdenia opatrenia ako štátnej pomoci, najmä v okamihu oznámenia, je „rozhodným“ prvkom na účely prípustnosti žaloby zameranej týmto štátom proti rozhodnutiu vyhlasujúcemu toto opatrenie za zlučiteľné s vnútorným trhom.

53

Treba uviesť, že v rozsudku Komisia/Holandsko, už citovanom v bode 49 vyššie (EU:C:2011:551), Súdny dvor rozhodol, že rozhodnutie založené na odsekoch 1 a 3 článku 107 ZFEÚ ktorý, aj keď posudzuje dotknuté opatrenie ako štátnu pomoc, ju vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom, musí byť považované za napadnuteľný akt podľa článku 263 ZFEÚ z dôvodu, že nesprávne posúdenie opatrenia za štátnu pomoc malo právne dôsledky pre oznamujúci členský štát v tom, že toto opatrenie podlieha stálemu dohľadu Komisie a pravidelnej kontrole z jej strany, takže tento členský štát má obmedzený manévrovací priestor pri vykonávaní oznámeného opatrenia (rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:C:2011:551, body 41 a 42).

54

Skutočnosť, na ktorú poukázala Komisia, podľa ktorej Belgické kráľovstvo pripustilo pred správnym konaním, prinajmenšom implicitne, že predmetné opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, aj keby to bolo preukázané, by nemala vplyv na prípustnosť prejednávanej žaloby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotná Komisia uznala v rámci dupliky, že zo striktne právneho hľadiska, skutočnosť, že predchádzajúce uznanie predmetného opatrenia ako pomoci nebránilo Belgickému kráľovstvu namietať túto skutočnosť.

55

Vzhľadom na vyššie uvedené musí byť uvedená žaloba vyhlásená za prípustnú.

56

Belgické kráľovstvo uvádza jediný žalobný dôvod na podporu svojej žaloby založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení financovania povinných testov na skríning BSE ako štátnej pomoci.

57

Presnejšie, Belgické kráľovstvo zastáva názor, že jedna z podmienok umožňujúcich dospieť k záveru, že existuje štátna pomoc, nie je splnená vo veci samej, konkrétne podmienka týkajúca sa existencie selektívnej výhody poskytnutej predmetným opatrením.

58

Jediný žalobný dôvod sa delí na päť častí, ktoré sú jednotlivo založené na (i) neexistencii zníženia zaťaženia, ktoré za bežných okolností znáša rozpočet podniku, (ii) neexistencii harmonizácie financovania povinných testov na skríning BSE, (iii) neexistencii nadmernej kompenzácie vyplývajúcej z predmetného opatrenia, (iv) neexistencii selektívnej povahy predmetného opatrenia a (v) nezávislosti systémov financovania uvedených testov platných v iných členských štátoch od posúdenia podmienky týkajúcej sa selektivity.

59

Všeobecný súd považuje za potrebné preskúmať v prvom rade druhú časť jediného žalobného dôvodu pred preskúmaním prvej, štvrtej, piatej a tretej časti.

60

Belgické kráľovstvo v podstate tvrdí, že z dôvodu neexistencie harmonizácie financovania povinných testov na skríning BSE v Európskej únii mohlo prevziať na seba náklady uvedených testov bez toho, aby to mohlo byť posudzované z hľadiska právnych prepisov týkajúcich sa štátnej pomoci.

61

Komisia navrhuje, aby táto časť žalobného dôvodu bola zamietnutá.

62

Z judikatúry vyplýva, že cieľom článku 107 ZFEÚ je zabrániť tomu, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu obchodu medzi členskými štátmi na základe zvýhodnení poskytnutých verejnými orgánmi, pri ktorých by mohlo dôjsť k rôznym narušeniam hospodárskej súťaže alebo by také narušenie hrozilo, a to z dôvodu zvýhodnenia určitých podnikov alebo výroby určitých druhov tovarov (rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb., EU:C:1974:71, bod 26, a z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C‑393/04 a C‑41/05, Zb., EU:C:2006:403, bod 27).

63

Článok 108 ZFEÚ ukladá Komisii, na zabezpečenie účinnosti zákazu štátnej pomoci, ktorá ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi tým, že narušuje hospodársku súťaž alebo hrozí takýmto narušením, povinnosť osobitného skúmania, a členským štátom osobitné povinnosti na uľahčenie tejto úlohy Komisie a na zabránenie toho, aby bola Komisia postavená pred hotovú vec (rozsudok z 8. novembra 2001, Adria‑Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C‑143/99, Zb., EU:C:2001:598, bod 23).

64

Pokiaľ ide o návrh smerujúci k zavedeniu alebo k zmene pomoci, článok 108 ods. 3 ZFEÚ v prvom tade vyžaduje, aby o tom bola Komisia v dostatočnom čase upovedomená, aby mohla podať svoje pripomienky. Tento odsek následne ukladá Komisii povinnosť bezodkladne začať kontradiktórne konanie uvedené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ak sa domnieva, že návrh, o ktorom bola upovedomená, nie je v súlade so spoločným trhom. Článok 108 ods. 3 posledná veta ZFEÚ jednoznačne zakazuje členskému štátu vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou (rozsudok Adria‑Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, už citovaný v bode 63 vyššie, EU:C:2001:598, bod 24).

65

Okrem toho je potrebné uviesť, že zásahy členských štátov v oblastiach, ktoré neboli predmetom harmonizácie v Európskej únii, nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti právnych predpisov týkajúcich sa preskúmania štátnej pomoci. Pripustenie opaku by nevyhnutne viedlo k zbaveniu potrebného účinku ustanovení článkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ.

66

Tak napríklad štátne zásahy v oblastiach, ktoré patria do výlučných právomocí členských štátov, ako je priame zdaňovanie, možno posudzovať z hľadiska článkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. novembra 2011, Komisia/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo, C‑106/09 P a C‑107/09 P, Zb., EU:C:2011:732; z 29. marca 2012, 3M Italia, C‑417/10, Zb., EU:C:2012:184, bod 25, a uznesenie z 29. marca 2012, Safilo, C‑529/10, EU:C:2012:188, bod 18).

67

Vzhľadom na uvedené malo teda Belgické kráľovstvo povinnosť zabezpečiť, aby znášaním celkových nákladov povinných testov na skríning BSE, nekonalo v rozpore s článkami 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, a to nezávisle od otázky, či financovanie uvedených testov bolo predmetom harmonizácie v Európskej únii alebo nie.

68

Druhú časť jediného žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť len z tohto dôvodu bez toho, aby bolo potrebné skúmať doplňujúce tvrdenia predložené Belgickým kráľovstvom, ktorých cieľom je stanoviť neexistenciu harmonizácie financovania povinných testov na skríning BSE.

69

Belgické kráľovstvo v podstate tvrdí, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že existuje hospodárska výhoda vyplývajúca z predmetného opatrenia.

70

Komisia navrhuje, aby táto časť žalobného dôvodu bola zamietnutá.

71

Podľa článku 107 ods. 1 TFEÚ je štátna pomoc definovaná ako pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme štátmi alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Pojem štátna pomoc v zmysle tohto ustanovenia je všeobecnejší ako subvencia, keďže zahŕňa nielen reálne príspevky, ako sú samotné subvencie, ale takisto aj zásahy, ktoré v rozličných formách znižujú zaťaženie, ktoré za bežných okolností znáša rozpočet podniku a ktoré majú, bez toho aby išlo o subvencie v pravom zmysle slova, rovnakú povahu a identický vplyv. Medzi nepriame zvýhodnenia, ktoré majú rovnaké účinky ako subvencie, patrí poskytovanie tovaru alebo služieb za preferenčných podmienok (pozri rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:C:2011:551, bod 86 a citovanú judikatúru).

72

Z judikatúry tiež vyplýva, že za pomoc sa považujú tie zásahy, ktoré sú bez ohľadu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodniť niektoré podniky alebo ktoré treba považovať za hospodársku výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:C:2011:551, bod 87 a citovanú judikatúru).

73

Belgické kráľovstvo nepopiera, že v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2005 boli povinné testy na skríning BSE financované z verejných zdrojov. Je preto potrebné posúdiť, či sa Komisia tým, že sa domnievala, že toto financovanie oslobodilo podniky v odvetví hovädzieho dobytka od zaťaženia, ktoré za bežných okolností znáša ich rozpočet, dopustila v napadnutom rozhodnutí nesprávneho právneho posúdenia.

74

Na úvod je potrebné pripomenúť, že Komisia sa v odôvodnení 90 napadnutého rozhodnutia domnievala, že náklady povinných kontrol týkajúcich sa výroby alebo uvedenia na trh výrobkov, akými sú povinné testy na skríningu BSE, boli zaťažením, ktoré za bežných okolností znášal rozpočet podniku.

75

Belgické kráľovstvo v prvom rade namieta, že povinnosť vykonať testy na skríning BSE nevyplýva z bežných podmienok trhu, ale zo zásahu verejných orgánov. V tomto ohľade odkazuje na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci GEMO (C‑126/01, Zb., EU:C:2002:273), v ktorých vysvetľuje, že pojem „bežne“ znamená „za bežných podmienok trhu, t. j. za podmienok trhu bez zásahov štátu alebo narušení jeho fungovania“ (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci GEMO, už citované, EU:C:2002:273, bod 77). V danom prípade tak tvrdí, že bez zásahu verejných orgánov, by uvedené povinné testy nepredstavovali zaťaženie, ktoré za bežných okolností znáša rozpočet prevádzkovateľov v odvetví hovädzieho dobytka.

76

Pojem zaťaženie, ktoré za bežných okolností znáša rozpočet podniku, však zahŕňa najmä dodatočné náklady, ktoré musia podniky znášať z dôvodu povinností, ktoré sú zákonného, regulačného alebo zmluvného pôvodu, ktoré sa uplatňujú na hospodársku činnosť (pozri analogicky rozsudky Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 62 vyššie, EU:C:1974:71, bod 33; z 5. októbra 1999, Francúzsko/Komisia, C‑251/97, Zb., EU:C:1999:480, bod 40, a z 3. marca 2005, Heiser, C‑172/03, Zb., EU:C:2005:130, bod 38).

77

Komisia sa tak nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že náklady na kontrolu týkajúce sa výroby alebo uvedenia na trh výrobkov, ktoré sa stali povinnými na základe ustanovenia zákonného alebo regulačného pôvodu, akými sú povinné testy na skríning BSE, boli zaťažením, ktoré za bežných okolností znáša rozpočet podniku v odvetví hovädzieho dobytka.

78

Tvrdenie Belgického kráľovstva je preto potrebné odmietnuť.

79

Po druhé Belgické kráľovstvo v podstate tvrdí, že z financovania povinných testov na skríning BSE zo štátnych zdrojov nevyplýva žiadna výhoda prevádzkovateľom v odvetví hovädzieho dobytka, keďže cieľom povinnosti vykonať tieto testy je všeobecný záujem, konkrétne ochrana verejného zdravia.

80

V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlišuje štátne zásahy podľa príčin alebo cieľov, ale definuje ich na základe ich účinkov (rozsudky Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 62 vyššie, EU:C:1974:71, bod 27; z 12. decembra 2002, Belgicko/Komisia, C‑5/01, Zb., EU:C:2002:754, bod 45, a Komisia/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo, už citovaný v bode 66 vyššie, EU:C:2011:732, bod 87).

81

Aj za predpokladu, že by predmetné opatrenie sledovalo cieľ ochrany verejného zdravia, nepostačovalo by to na odmietnutie posúdenia ako štátnej pomoci, ktoré vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí.

82

Tvrdenie Belgického kráľovstva je preto potrebné odmietnuť.

83

Po tretie Belgické kráľovstvo tvrdí, že prejednávanú vec treba odlíšiť od tej, v ktorej bol vydaný rozsudok 20. novembra 2003, GEMO (C‑126/01, Zb., EU:C:2003:622), v ktorej Súdny dvor rozhodol, že znášanie nákladov zberu a odstraňovania uhynutých zvierat a odpadov z bitúnkov Francúzskou republikou zvýhodňoval chovateľov a bitúnky, keďže tieto náklady predstavovali zaťaženie spojené s ich hospodárskou činnosťou.

84

Belgické kráľovstvo po prvé tvrdí, že zásada „znečisťovateľ platí“, uplatňovaná Súdnym dvorom v rozsudku GEMO, už citovanom v bode 83 vyššie (EU:C:2003:622), nie je uplatniteľná v danej veci. V tomto ohľade tvrdí, že uhynuté zvieratá a odpady z bitúnkov sú externalitou spojenou s činnosťou chovateľov a bitúnkov, na rozdiel od BSE, ktorá je chorobou priamo nevyplývajúcou z činnosti chovateľov a bitúnkov, a nepredstavuje teda jasnú a priamu súvislosť so špecifickým výrobcom alebo podnikom. Podľa jeho názoru, toto tvrdenie potvrdzujú usmernenia o TSE, ktorých časti IV a V sa týkajú uhynutých zvierat a odpadov z bitúnkov a ktoré výslovne odkazujú na zásadu „znečisťovateľ platí“, hoci sa tento odkaz neuvádza v časti III uvedených usmernení venovanej testom na skríning TSE.

85

Pojem zaťaženie, ktoré za bežných okolností znáša rozpočet podniku, sa však neobmedzuje len na náklady vyplývajúce z uplatnenia zásady „znečisťovateľ platí“. Skutočnosť, že táto zásada nie je uplatniteľná v tejto veci, aj keby to bolo preukázané, by tak nemohla vyvrátiť záver uvedený v bode 76 vyššie.

86

Tvrdenie Belgického kráľovstva je preto potrebné odmietnuť.

87

Po druhé Belgické kráľovstvo na základe rozsudkov z 5. februára 1976, Conceria Bresciani (87/75, Zb., EU:C:1976:18), a z 15. decembra 1993, Ligur Carni a i. (C‑277/91, C‑318/91 a C‑319/91, Zb., EU:C:1993:927), tvrdí, že systém povinných kontrol, ktorých cieľom je, ako vo veci samej, chrániť verejné zdravie, nie je službou priznanou podnikom, za ktoré musia bežne platiť.

88

V tomto ohľade treba poznamenať, že v rozsudkoch uvedených v bode 87 vyššie Súdny dvor zastával názor, že poplatky podliehajúce jeho skúmaniu, ktoré vznikli z dôvodu hygienických kontrol vykonaných vo všeobecnom záujme na dovezených výrobkoch, už podliehali analogickému skúmaniu v krajine pôvodu, preto nemohli byť posudzované ako protihodnota služby a že prináležalo verejnému orgánu znášať náklady uvedených kontrol.

89

Treba však uviesť, že v rozsudkoch uvedených v bode 87 vyššie sa Súdny dvor mal vyjadriť jedine k otázke zlučiteľnosti financovania určitých hygienických kontrol vzhľadom na predpisy týkajúce sa voľného pohybu tovaru, a preto sa nevyjadril k zákonnosti uvedeného financovania z hľadiska článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

90

V dôsledku toho judikatúra uvedená Belgickým kráľovstvom nie je v danom prípade relevantná.

91

Tvrdenie Belgického kráľovstva je preto potrebné odmietnuť.

92

Po štvrté a nakoniec Belgické kráľovstvo v podstate tvrdí, že povinné testy na skríning BSE súvisia s výkonom jeho právomocí verejného orgánu, a preto nepredstavujú hospodársku povahu odôvodňujúcu uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže zmluvy o FEÚ. V dôsledku toho sa domnieva, že by mohlo samé znášať náklady uvedených testov v celom rozsahu bez toho, aby toto opatrenie predstavovalo štátnu pomoc.

93

Belgické kráľovstvo spresnilo v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom tvrdenie uvedené v bode 92 vyššie, poukázaním na to, že organizovanie testov na skríning BSE vrátane organizovania ich financovania je v právomoci verejného orgánu.

94

V tejto súvislosti stačí konštatovať, ako správne tvrdí Komisia, a bez toho, aby to bolo namietané Belgickým kráľovstvom, že prevádzkovatelia v odvetví hovädzieho dobytka majú, za uplatnenia vnútroštátnych právnych predpisov, len povinnosť vykonať testy na skríning BSE na hovädzom dobytku určenom na porážku predtým, ako možno uviesť na trh ich mäso, tuk a mäsové droby, z čoho nevyplýva z ich strany výkon právomocí verejných orgánov.

95

V dôsledku toho tvrdenie uvedené v bode 92 vyššie nie je spôsobilé vyvrátiť záver, podľa ktorého náklady na povinné testy na skríning BSE sú zaťažením, ktoré musia znášať prevádzkovatelia v odvetví hovädzieho dobytka pri výkone svojej hospodárskej činnosti (pozri body 69 až 86 vyššie).

96

Nakoniec a v každom prípade je potrebné uviesť, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 76 vyššie, skutočnosť, že náklady, ktoré vnútroštátne právne predpisy ukladajú znášať podnikom, ktoré teda nevyhnutne súvisia s výkonom právomocí dotknutého členského štátu ako verejného orgánu, nebráni tomu, aby uvedené náklady boli posudzované ako „náklady bežne zaťažujúce rozpočet podniku“.

97

Tvrdenie Belgického kráľovstva je preto potrebné odmietnuť.

98

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné prvú časť jediného žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

99

Belgické kráľovstvo v podstate tvrdí, že sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že považovala predmetné opatrenie za selektívne opatrenie.

100

Komisia navrhuje, aby táto časť žalobného dôvodu bola zamietnutá.

101

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že posúdenie pojmu pomoc vyžaduje splnenie všetkých podmienok uvedených v článku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:C:2011:551, bod 61). Ako sa uviedlo najmä v bode 71 vyššie, hospodárske zvýhodnenie, ktoré priznáva členský štát, má povahu pomoci iba vtedy, ak zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru (rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:C:2011:551, bod 61).

102

S cieľom preukázať, že dotknuté opatrenie sa uplatňuje selektívne na určité podniky alebo na výrobu určitých druhov tovaru, prináleží tak Komisii dokázať, že toto opatrenie zavádza rozlišovanie medzi podnikmi nachádzajúcimi sa, z hľadiska cieľa dotknutého opatrenia, v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:C:2011:551, bod 62).

103

Treba však tiež uviesť, že pojem pomoc sa nezameriava na opatrenia zavádzajúce rozlišovanie medzi podnikmi v oblasti nákladov, pokiaľ toto rozlišovanie vyplýva z povahy a štruktúry predmetného systému nákladov. Je úlohou členského štátu, ktorý zavádza takéto rozlišovanie medzi podnikmi v oblasti nákladov, preukázať, že je skutočne odôvodnené povahou a štruktúrou dotknutého systému (rozsudok Holandsko/Komisia, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:C:2011:551, bod 62).

104

V danom prípade je potrebné pripomenúť, že Komisia správne posúdila v odôvodnení 90 napadnutého rozhodnutia, že cena povinných kontrol týkajúca sa výroby alebo uvedenia na trh výrobkov, bola zaťažením, ktoré za bežných okolností znášal rozpočet podniku (pozri bod 77 vyššie).

105

Belgické kráľovstvo prostredníctvom predmetného opatrenia znížilo náklady, ktoré za bežných okolností znáša rozpočet podniku.

106

Okrem toho Komisia sa v odôvodnení 92 napadnutého rozhodnutia domnievala, že predmetná výhoda bola vyhradená len určitému sektoru, konkrétne „sektoru, v ktorom sa chovajú zvieratá podliehajúce testovaniu na [skríning] BSE“.

107

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Komisia vysvetlila v odpovedi na písomnú otázku položenú Všeobecným súd, že pod „sektor, v ktorom sa chovajú zvieratá podliehajúce testovaniu na [skríning] BSE“, sa rozumejú všetci prevádzkovatelia v odvetví hovädzieho dobytka, ktorí boli v napadnutom rozhodnutí posudzovaní ako príjemcovia predmetného opatrenia, t. j. chovatelia, bitúnky a iné podniky, ktoré spracovávali, predávali, uvádzali na trh výrobky alebo manipulovali s výrobkami pochádzajúcimi z hovädzieho dobytka a ktoré podliehali povinnému testovaniu na skríning BSE.

108

Z hľadiska judikatúry uvedenej v bode 101 vyššie sa teda Komisia správne domnievala v odôvodnení 92 napadnutého rozhodnutia, že predmetné opatrenie bolo selektívne.

109

Belgické kráľovstvo v prvom rade namieta, že Komisia, ktorá nesie bremeno dokazovania selektívnej povahy financovania povinných testov na skríning BSE, nepreukázala, že uvedené financovanie zaviedlo rozlišovanie medzi podnikmi, ktoré sa nachádzali vzhľadom na účel predmetného opatrenia v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

110

Komisia však konštatovala, že prevádzkovatelia v odvetví hovädzieho dobytku boli zvýhodnení oproti podnikom v iných sektoroch, pretože títo prevádzkovatelia boli príjemcami bezplatných kontrol, ktoré sa museli povinne vykonať pred uvedením na trh ich výrobkov alebo obchodovaním s nimi, pričom podniky v iných sektoroch nemali túto možnosť, čo Belgické kráľovstvo nenamietalo.

111

Komisia tak mohla platne stanoviť, že Belgické kráľovstvo zaviedlo rozlišovanie medzi podnikmi v oblasti nákladov v zmysle judikatúry uvedenej v bode 101 vyššie.

112

Tvrdenie Belgického kráľovstva je preto potrebné odmietnuť.

113

Belgické kráľovstvo v druhom rade tvrdí, že selektívnu povahu predmetného opatrenia možno posudzovať len vzhľadom na podniky, ktoré vyrábajú, uvádzajú na trh a spracúvajú výrobky podliehajúce povinnému testovaniu na skríning BSE, keďže ostatné podniky sa nenachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

114

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že selektívna povaha určitého opatrenia sa posudzuje vo vzťahu ku všetkým podnikom, a nie vo vzťahu k podnikom požívajúcim rovnakú výhodu v rámci tej istej skupiny (rozsudky z 11. júna 2009, Taliansko/Komisia, T‑222/04, Zb., EU:T:2009:194, bod 66, a z 13. septembra 2012, Taliansko/Komisia, T‑379/09, EU:T:2012:422, bod 47).

115

Napokon, ak vo svojom tvrdení, podľa ktorého jedine podniky, ktoré vyrábajú, uvádzajú na trh a spracúvajú výrobky podliehajúce povinnému testovaniu na skríning BSE, sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, Belgické kráľovstvo presadzuje, že tieto podniky musia znášať osobitné náklady, ktoré podniky v iných odvetviach znášať nemusia, konkrétne náklady uvedených testov, tak sa neusiluje poprieť selektívnu povahu predmetného opatrenia, ale ho odôvodniť.

116

Za takéhoto predpokladu treba však takýto argument odmietnuť, keďže zjavne neumožňuje preukázať, že rozlišovanie medzi podnikmi, zavedené predmetným opatrením, odôvodňuje povaha a štruktúra systému predmetných nákladov.

117

Vzhľadom na vyššie uvedené sa Komisia domnievala bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, že predmetné opatrenie bolo selektívne v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

118

Štvrtú časť jediného odvolacieho dôvodu je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

119

Belgické kráľovstvo tvrdí, že Komisia v odôvodneniach 91 a 92 napadnutého rozhodnutia uznala existenciu selektívnej výhody po tom, ako konštatovala, že predmetné opatrenie mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže vo vzťahu k podnikom nachádzajúcim sa v členských štátoch, kde boli povinné testy na skríning BSE financované odlišne. Podmienka týkajúca selektivity však mohla byť posúdená len vzhľadom na podniky, na ktoré sa vzťahuje právna úprava členského štátu, v ktorom bolo predmetné opatrenie vydané.

120

Komisia vo vyjadrení k žalobe pripustila, že na účely posúdenia existencie selektívnej výhody nie je potrebné zohľadniť rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich rozsah účasti na financovaní povinných testov na skríning BSE. V tomto kontexte spresnila, že sa veta v odôvodnení 92 napadnutého rozhodnutia, namietaná Belgickým kráľovstvom, týka posúdenia narušenia hospodárskej súťaže, a nie posúdenia selektívnej výhody.

121

V tejto súvislosti je na úvod potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie 92 napadnutého rozhodnutia sa uvádza v bode 5.1.2 napadnutého rozhodnutia, nazvaného „Selektívna výhoda pre podnik“, a nie v bode 5.1.3 uvedeného rozhodnutia, nazvaného „Narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvňovanie obchodu v zmysle Únie“.

122

Z odôvodnenia 92 napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že Komisia skúmala, či bola splnená podmienka týkajúca sa selektivity v tomto znení:

„V danom prípade, na vnútroštátnej úrovni, financovanie testov [na skríning] BSE štátom prináša výhody len jednému konkrétnemu sektoru, t. j. chovu zvierat podliehajúcich [uvedeným testom]. Na úrovni Spoločenstva financovanie [týchto testov] štátom alebo zo štátnych zdrojov v prospech belgických podnikov zvýhodňuje tieto podniky voči zahraničným konkurentom, v prípade ktorých financovanie [týchto testov] nepokrýva štát ani štátne zdroje.“

123

Komisia tak nesprávne tvrdí, že porovnanie situácií príjemcov predmetného opatrenia a situácií podnikov iných členských štátov, ktoré sú z neho vylúčené, vykonané podľa odôvodnenia 92 napadnutého rozhodnutia, sa týka posúdenia narušenia hospodárskej súťaže.

124

V tomto ohľade z ustálenej judikatúry vyplýva, že posúdenie podmienky uvedenej v článku 107 ods. 1 ZFEÚ a týkajúcej sa ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi pozostáva z preskúmania, či podniky alebo druhy výroby členského štátu sú zvýhodnené oproti podnikom alebo druhom výroby iných členských štátov, hoci podmienku týkajúcu sa selektivity, uvedenú v rovnakom odseku tohto článku, možno posúdiť iba v rámci jediného členského štátu a iba na základe analýzy rozdielu v zaobchádzaní výlučne medzi podnikmi alebo druhmi výroby tohto štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2004, Španielsko/Komisia, C‑73/03, EU:C:2004:711, bod 28).

125

V danom prípade sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa selektivity tým, že nevychádzala len z rozdielu zaobchádzania medzi podnikmi, na ktoré sa vzťahuje právna úprava jediného a samotného členského štátu, ale taktiež vychádzala z rozdielu zaobchádzania medzi podnikmi v určitom členskom štáte a v iných členských štátoch (pozri body 121 a 122 vyššie).

126

Ako vyplýva z bodov 104 až 117 vyššie, aj keby nedošlo k tomuto nesprávnemu posúdeniu, zostávajúce dôvody napadnutého rozhodnutia a predovšetkým prvá veta jeho odôvodnenia 92 odôvodňujú záver, podľa ktorého je predmetné opatrenie selektívne. Za týchto podmienok nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia, nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

127

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť piatu časť jediného žalobného dôvodu ako nedôvodnú.

128

Belgické kráľovstvo tvrdí, že financovanie povinných testov na skríning BSE zo štátnych zdrojov by nikdy nepresiahlo skutočné náklady uvedených testov, čo vylučuje nadmernú kompenzáciu vo vzťahu k príjemcom identifikovaným v napadnutom rozhodnutí.

129

Belgické kráľovstvo okrem toho uvádza, že laboratóriá, ktoré vykonali povinné testy na skríning BSE, „dostali“ cenu v súlade s trhovou cenou za ich služby a boli vybraté v otvorenej a nediskriminačnej verejnej súťaži.

130

Komisia navrhuje, aby táto časť žalobného dôvodu bola zamietnutá.

131

Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku musí návrh na začatie konania uvádzať zhrnutie dôvodov, na ktorých je založený. Táto informácia musí byť dostatočne jasná a presná, aby žalovanej umožnila pripraviť si obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez iných podporných informácií. Žaloba preto musí spresniť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, pričom jeho samotné abstraktné uvedenie nezodpovedá požiadavkám rokovacieho poriadku (rozsudok z 12. januára 1995, Viho/Komisia, T‑102/92, Zb., EU:T:1995:3, bod 68). Rovnaké požiadavky musia byť splnené, pokiaľ je uvedená výhrada na podporu žalobného dôvodu (rozsudok zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T‑352/94, Zb., EU:T:1998:103, bod 333).

132

Okrem toho, na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti a na to, aby tvrdenie bolo prípustné, je potrebné, aby základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založené, vyplývali prinajmenšom stručne, ale súvislo a zrozumiteľne z textu samotnej žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. októbra 2000, RJB Mining/Komisia, T‑110/98, Zb., EU:T:2000:239, bod 23 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 10. apríla 2003, Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, T‑195/00, Zb., EU:T:2003:111, bod 26).

133

V danom prípade Belgické kráľovstvo v žalobe dostatočne nevysvetlilo svoj žalobný dôvod založený na neexistencii nadmernej kompenzácie. Okrem toho tvrdenie, ktoré uviedlo v uvedenej žalobe na podporu tohto dôvodu, nezodpovedalo požiadavkám jasnosti a presnosti stanoveným v článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Nevysvetlilo, v akom rozsahu údajná neexistencia nadmernej kompenzácie umožňovala zastávať názor, že predmetné opatrenie neposkytovalo selektívnu hospodársku výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

134

Vzhľadom na vyššie uvedené musí byť tretia časť žalobného dôvodu vyhlásená za neprípustnú.

135

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa musí žaloba ako celok zamietnuť.

136

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku každý účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Belgické kráľovstvo nemalo vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

Právny rámec

Nariadenie č. 999/2001

Usmernenia o TSE

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie pred Komisiou

Napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O prípustnosti

O veci samej

O druhej časti jediného žalobného dôvodu založenej na neexistencii harmonizácie financovania povinných testov na skríning BSE

O prvej časti jediného žalobného dôvodu založenej na neexistencii zníženia zaťaženia, ktoré za bežných okolností znáša rozpočet podniku

O štvrtej časti jediného žalobného dôvodu založenej na neexistencii selektívnej povahy predmetného opatrenia

O piatej časti jediného žalobného dôvodu založenej na nezávislosti systémov financovania uvedených testov platných v iných členských štátoch od posúdenia podmienky týkajúcej sa selektivity

O tretej časti jediného žalobného dôvodu založenej na neexistencii nadmernej kompenzácie

O trovách