1

Podľa článku 46 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 78, s. 1) sa ochranná známka Spoločenstva zapíše na obdobie desiatich rokov odo dňa podania prihlášky. Ochranná lehota [Zápis – neoficiálny preklad] sa môže obnoviť v súlade s článkom 47 vždy o ďalších desať rokov.

2

Podľa článku 47 ods. 1 až 3 nariadenia č. 207/2009:

„1.   Zápis ochrannej známky Spoločenstva sa obnoví na základe žiadosti majiteľa ochrannej známky alebo akejkoľvek osoby výslovne splnomocnenej majiteľom za predpokladu, že poplatky boli uhradené.

2.   Úrad informuje majiteľa ochrannej známky Spoločenstva a každú osobu, ktorá má zapísané právo na ochrannú známku Spoločenstva, o uplynutí ochrannej lehoty [platnosti zápisu – neoficiálny preklad] v dostatočnom časovom predstihu pred uvedeným uplynutím. Neposkytnutie takejto informácie nemá za následok vznik zodpovednosti úradu.

3.   Žiadosť o obnovu sa podáva v lehote šiestich mesiacov, ktorá sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom zaniká ochrana [končí platnosť zápisu – neoficiálny preklad]…“

3

Podľa článku 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 nazvaného „Uvedenie do predchádzajúceho stavu“:

„Práva prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky Spoločenstva, alebo iného účastníka konania pred úradom, ktorý napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami nebol schopný dodržať lehotu voči úradu, sa na základe jeho žiadosti obnovia, ak priamym následkom tohto zmeškania je podľa ustanovení tohto nariadenia strata práva alebo opravného prostriedku.“

4

Podľa pravidla 29 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189, ďalej len „vykonávacie nariadenie“), nazvaného „Oznámenie o uplynutí platnosti zápisu“:

„Najmenej šesť mesiacov pred uplynutím platnosti zápisu úrad informuje majiteľa ochrannej známky Spoločenstva, ako aj každú osobu, ktorá má zapísané právo, vrátane licencie, týkajúce sa ochrannej známky Spoločenstva o tom, že sa blíži dátum uplynutia platnosti zápisu. Nevykonanie takéhoto oznámenia nemá vplyv na uplynutie platnosti zápisu [neoficiálny preklad].“

5

Podľa pravidla 30 ods. 5 vykonávacieho nariadenia, ak sa žiadosť o obnovu zápisu nepodá alebo sa podá po uplynutí lehoty stanovenej v tretej vete článku 47 ods. 3 nariadenia č. 207/2009, Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) vyhlási, že platnosť zápisu je skončená, a oznámi to majiteľovi ochrannej známky Spoločenstva.

6

Podľa pravidla 67 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nazvaného „Doručovanie zástupcom“:

„Ak bol určený zástupca…, tak doručenia sa adresujú tomuto stanovenému… zástupcovi.“

7

Žalobkyňa, Brainlab AG, je súčasná majiteľka slovnej ochrannej známky Spoločenstva, BrainLAB, prihlásenej 26. augusta 1999 a zapísanej 4. decembra 2000 pod číslom 1290113. V súvislosti s týmto zápisom bola určená advokátska a patentová kancelária, aby zastupovala majiteľku pred ÚHVT v zmysle článku 67 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (ďalej len „ustanovení zástupcovia“).

8

Listom z 2. decembra 2008 požiadali ustanovení zástupcovia ÚHVT, aby do databázy zapísal zmenu adresy žalobkyne. Oznámením z 18. februára 2009 ÚHVT potvrdil ustanoveným zástupcom zapísanie tejto zmeny adresy.

9

Medzitým ÚHVT zaslal 2. februára 2009 priamo žalobkyni, a nie jej ustanoveným zástupcom, omylom na jej bývalú adresu oznámenie podľa článku 47 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a pravidla 29 vykonávacieho nariadenia, ktorým ju informoval o blížiacom sa uplynutí platnosti zápisu predmetnej ochrannej známky (ďalej len „upozornenie“). V tomto oznámení sa najmä uvádzalo, že v lehote do 31. augusta 2009 treba podať žiadosť o obnovu zápisu a uhradiť poplatok alebo, ak bude zaplatený príplatok, toto možno vykonať v dodatočnej lehote, ktorá uplynie 1. marca 2010.

10

Je pravda, že napriek tejto chybnej adrese bolo upozornenie doručené žalobkyni v dňoch nasledujúcich po jeho odoslaní prostredníctvom poštovej služby preposielania zásielok.

11

Spisové materiály, osobitne miestoprísažné vyhlásenie pána W., vedúceho pracovníka žalobkyne povereného sledovaním predmetnej ochrannej známky, naopak neumožňujú preukázať, že táto osoba postúpila uvedené upozornenie ustanoveným zástupcom. Ustanovení zástupcovia tvrdia, že k tomu nedošlo. Rovnako ÚHVT vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by dokazovala, že k tomuto postúpeniu skutočne došlo. Upozornenie sa okrem toho neskôr našlo v priestoroch žalobkyne v spise, ktorý obsahoval korešpondenciu s ustanovenými zástupcami v súvislosti s predmetnou ochrannou známkou.

12

V každom prípade však na ÚVHT nebola v stanovenej lehote doručená žiadna žiadosť o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky, a tento úrad preto vydal oznámenie podľa pravidla 30 ods. 5 vykonávacieho nariadenia, v ktorom konštatoval zánik platnosti zápisu uvedenej ochrannej známky k 2. marcu 2010. Aj toto oznámenie bolo zaslané 23. marca 2010 priamo žalobkyni, avšak na jej novú adresu.

13

Dňa 1. apríla 2010 ustanovení zástupcovia informovali ÚHVT o tom, že sa dozvedeli, že z databázy ÚHVT bol omylom vymazaný údaj o ich ustanovení za zástupcov žalobkyne bez toho, aby o to požiadali. Predložili novú žiadosť o ustanovenie za zástupcov žalobkyne, ktorá bola potvrdená oznámením ÚHVT z toho istého dňa.

14

Dňa 19. mája 2010 ustanovení zástupcovia predložili na ÚHVT v mene a na účet žalobkyne žiadosť o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky, ako aj žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu v zmysle článku 81 nariadenia č. 207/2009 v rozsahu, v akom sa týka lehoty na podanie žiadosti o obnovu uvedeného zápisu a úhrady poplatku za obnovu.

15

Oddelenie pre správu ochranných známok a právne otázky ÚHVT rozhodnutím z 29. júla 2010 zamietlo žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu na základe toho, že ani žalobkyňa, ani jej ustanovení zástupcovia nepreukázali vynaloženie náležitej starostlivosti vyžadovanej v zmysle článku 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

16

Dňa 16. augusta 2010 žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu na ÚHVT odvolanie podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009. Na podporu tohto odvolania boli v podstate uvedené tieto dôvody:

17

Rozhodnutím z 15. apríla 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát ÚHVT zamietol žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu a rozhodol, že predmetná ochranná známka zanikla.

18

Na rozdiel od oddelenia pre správu ochranných známok a právne otázky odvolací senát v bodoch 13 a 20 napadnutého rozhodnutia pripustil, že ustanovení zástupcovia zaviedli riadny systém sledovania lehôt na obnovu zápisu ochranných známok, že títo zástupcovia bežným spôsobom a správne splnili svoju kontrolnú úlohu, že výnimočné chyby, ku ktorým došlo v ich systéme sledovania, mohli byť považované za ospravedlniteľné a že nikto nemohol predvídať hromadné zlyhanie všetkých zavedených preventívnych opatrení.

19

V bodoch 14 a 15 napadnutého rozhodnutia sa však domnieval, že medzi zlyhaním tohto systému, ku ktorému došlo v predmetnej veci, a neobnovením zápisu v stanovenej lehote neexistovala príčinná súvislosť. V predmetnej veci sa totiž príčina tohto neobnovenia nenachádzala v zlyhaní systému sledovania lehôt zavedeného ustanovenými zástupcami, ale v tom, že žalobkyňa nevydala pokyny na obnovu uvedeného zápisu, pričom táto nečinnosť mala po tom, ako jej bolo doručené upozornenie, „slobodný a dobrovoľný“ charakter.

20

Pokiaľ ide o túto absenciu reakcie, odvolací senát najskôr v bode 16 napadnutého rozhodnutia uviedol, že miestoprísažné vyhlásenie pána W. neobsahovalo jeho vlastné vysvetlenie sledu udalostí, najmä pokiaľ ide o prípadný úmysel alebo rozhodnutie žalobkyne obnoviť predmetnú ochrannú známku a pokiaľ ide o prípadné kontaktovanie spolupracovníčky ustanovených zástupcov na tento účel.

21

Odvolací senát dospel ďalej v bodoch 16 až 18 napadnutého rozhodnutia k záveru, že aj keby boli ustanovení zástupcovia upozornení na budúce uplynutie platnosti zápisu predmetnej ochrannej známky prostredníctvom systému sledovania lehôt alebo ak by im bolo doručené upozornenie, bez pokynu žalobkyne v tomto zmysle by sami nemohli pristúpiť k obnove zápisu. Medzi týmito okolnosťami a neobnovením zápisu predmetnej ochrannej známky teda neexistuje príčinná súvislosť, lebo jedinou príčinou tohto neobnovenia je absencia pokynu žalobkyne na obnovu, a to ani po tom, čo jej bolo doručené upozornenie. Odvolací senát sa domnieval, že táto absencia pokynu je v rozpore s povinnosťou náležitej starostlivosti.

22

V bode 19 napadnutého rozhodnutia odvolací senát ďalej rozhodol, že ÚHVT sa skutočne dopustil chyby, keď neadresoval upozornenie ustanoveným zástupcom, ale priamo žalobkyni. Domnieval sa však, že podľa článku 47 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 nemožno ÚHVT pripísať zodpovednosť za túto chybu. Z povahy tohto služobného oznámenia inak vyplýva, že sa nemožno spoliehať na jeho doručenie.

23

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

24

ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

25

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

26

Na úvod žalobkyňa detailne vysvetľuje systém sledovania lehôt na obnovu zápisu ochranných známok zavedený jej ustanovenými zástupcami. Zdôrazňuje, že odvolací senát správne konštatoval, že tento systém bol správny, čím možno ospravedlniť chybu, ktorej sa dopustili v predmetnej veci uvedení ustanovení zástupcovia.

27

Na výhrady spočívajúce v nedbanlivosti a neospravedlniteľnej chybe, ktoré odvolací senát uplatnil proti samotnej žalobkyni, lebo nevydala svojim ustanoveným zástupcom pokyny po tom, ako jej bolo doručené upozornenie, žalobkyňa reaguje, že uvedení ustanovení zástupcovia ju právne zastupujú pred ÚHVT, čo sa týka všetkých jej 654 národných ochranných známok a patentov a ochranných známok a patentov Spoločenstva, vrátane 16 ochranných známok Spoločenstva. V tejto súvislosti ju jeden až tri mesiace vopred pravidelne informovali o uplynutí lehoty na obnovu zápisu každej z týchto ochranných známok a žiadali ju, aby im vydala pokyn na túto obnovu. Až doposiaľ žalobkyňa vždy riadne dostala tieto pripomenutia a pravidelne na ne reagovala. Naopak, okrem pripomenutia v predmetnej veci, nedostala nikdy predtým takéto upozornenia priamo od ÚHVT. Žalobkyňa sa preto domnieva, že sa mohla legitímne spoliehať na to, že ju jej ustanovení zástupcovia upozornia na potrebu obnoviť zápis predmetnej ochrannej známky v bežnej trojmesačnej lehote. Z tohto dôvodu preto ani inak nereagovala na upozornenie.

28

Žalobkyňa dodáva, že majiteľovi ochrannej známky Spoločenstva neprináleží, aby paralelne so systémom sledovania lehôt zavedeným jeho profesionálnymi zástupcami zaviedol svoj vlastný systém. Naopak, len systém sledovania lehôt zavedený profesionálnym zástupcom môže poskytnúť záruky správneho fungovania [rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. mája 2009, Aurelia Finance/ÚHVT (AURELIA), T-136/08, Zb. s. II-1361, bod 18]. O tento prípad šlo v predmetnej veci.

29

Pokiaľ ide o údajnú neexistenciu príčinnej súvislosti medzi zlyhaním systému sledovania lehôt, ktorý zaviedli jej ustanovení zástupcovia, a neobnovením zápisu predmetnej ochrannej známky v dostatočnom čase (pozri bod 21 vyššie), žalobkyňa trvá na tom, že uvedená ochranná známka sa zhoduje s jej obchodným označením a že táto ochranná známka bola znovu prihlásená ako ochranná známka Spoločenstva 30. marca 2010, teda len jeden týždeň po odoslaní oznámenia týkajúceho sa jej výmazu z registra ochranných známok Spoločenstva. Predpoklad odvolacieho senátu, že nič nenasvedčuje tomu, že žalobkyňa by vydala pokyny na obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky aj vtedy, ak by ju jej ustanovení zástupcovia informovali o tom, že uplynie platnosť zápisu, je teda úplne nereálny. Naopak tvrdí, že v prípade pochybnosti by jej ustanovení zástupcovia, ktorí ju zastupujú vo všetkých oblastiach ochrany duševného vlastníctva, dohliadali na obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky aj v prípade nevydania konkrétneho pokynu v tomto zmysle a inak by konali len v prípade výslovného pokynu na neobnovenie.

30

Podľa ÚHVT je žaloba zjavne nedôvodná.

31

ÚHVT, pokiaľ ide o jeho vlastný postoj, uvádza, že podľa článku 47 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a pravidla 29 vykonávacieho nariadenia je povinný informovať samého majiteľa o tom, že sa blíži dátum uplynutia platnosti zápisu ochrannej známky Spoločenstva. Žiadne z týchto ustanovení neuvádza povinnosť informovať prípadného profesionálneho zástupcu.

32

Ďalej ÚHVT tvrdí, že podľa týchto ustanovení nie je zodpovedný za neposkytnutie takejto informácie dotknutej osobe a a fortiori ani za „zaslanie na nesprávnu adresu“.

33

Pokiaľ ide o otázku, či systém sledovania lehôt zavedený ustanovenými zástupcami svedčí o vynaložení náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami, ÚHVT uvádza, že súhlasí s posúdením odvolacieho senátu, podľa ktorého nie je táto otázka v predmetnej veci relevantná.

34

Pokiaľ ide o údajný nedostatok náležitej starostlivosti samotnej žalobkyne, ÚHVT súhlasí s posúdením odvolacieho senátu, podľa ktorej bola v danom prípade táto absencia náležitej starostlivosti hlavnou príčinou prekročenia lehoty na obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky. Žalobkyňa mala na to, aby vykonala túto obnovu, k dispozícii skoro trinásťmesačnú lehotu. V priebehu tejto lehoty žalobkyňa nevykonala žiadne kroky vo vzťahu k ÚHVT a svojim ustanoveným zástupcom nedala žiaden pokyn a ani ich nekontaktovala, hoci bola prostredníctvom upozornenia oficiálne informovaná o blížiacom sa dátume uplynutia platnosti zápisu. Toto správanie je nezlučiteľné s náležitou starostlivosťou vyžadovanou okolnosťami, a to o to skôr, že predmetná ochranná známka bola „ochrannou známkou podniku“ žalobkyne a z tohto dôvodu sa jej mala venovať osobitná pozornosť.

35

ÚHVT, pokiaľ ide o tvrdenie, že ustanovení zástupcovia by bezpochyby obnovili zápis predmetnej ochrannej známky aj v prípade nevydania konkrétnych pokynov žalobkyne v tomto zmysle (pozri bod 29 vyššie), dospel k záveru, že nie je relevantné, lebo je čisto špekulatívne. Navyše by bolo spochybnené vysvetlením uvedeným v bode 44 žaloby, podľa ktorého ustanovení zástupcovia nie sú na základe svojho mandátu oprávnení pristúpiť z vlastnej iniciatívy a bez konkrétnych pokynov zo strany žalobkyne k obnove zápisu ochrannej známky.

36

V tejto súvislosti z článku 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že uvedenie do predchádzajúceho stavu podlieha dvom podmienkam: prvá, že účastník vynaložil náležitú starostlivosť vyžadovanú okolnosťami, a druhá, že zmeškanie účastníka priamo spôsobilo stratu práva alebo opravného prostriedku [pozri uznesenie Všeobecného súdu z 15. septembra 2011, Prinz Sobieski zu Schwarzenberg/ÚHVT – British‑American Tobacco Polska (Romuald Prinz Sobieski zu Schwarzenberg), T‑271/09, neuverejnený v Zbierke, bod 53 a tam citovanú judikatúru].

37

Z tohto ustanovenia tiež vyplýva, že povinnosť náležitej starostlivosti sa v prvom rade vzťahuje na majiteľa ochrannej známky. Pokiaľ teda majiteľ ochrannej známky deleguje administratívne úlohy týkajúce sa obnovy ochrannej známky, musí dbať na to, aby zvolená osoba poskytovala potrebné záruky umožňujúce predpokladať správne vykonanie uvedených úloh (rozsudok AURELIA, už citovaný, bod 14).

38

Treba tiež usúdiť, že z dôvodu delegácie týchto úloh podlieha aj zvolená osoba, rovnako ako majiteľ uvedenej povinnosti náležitej starostlivosti. Keďže táto osoba koná v mene a na účet majiteľa, jej akty treba považovať za akty majiteľa (rozsudky AURELIA, už citovaný, bod 15, a Romuald Prinz Sobieski zu Schwarzenberg, už citovaný, bod 54).

39

Všeobecný súd v predmetnej veci, s ohľadom na skutočnosti uvedené vyššie, konštatuje, že neobnovenie zápisu predmetnej ochrannej známky v stanovených lehotách vyplýva z toho, čo odvolací senát v nadväznosti na oddelenie pre správu ochranných známok a právne otázky označil za „sled veľkého počtu nepriaznivých okolností“ (bod 20 napadnutého rozhodnutia). V tomto kontexte treba bezvýhradne súhlasiť so všeobecným posúdením odvolacieho senátu, podľa ktorého „sa uvedenie do predchádzajúceho stavu vzťahuje práve na takéto prípady“.

40

Tri z týchto predmetných „nepriaznivých okolností“ možno považovať, ako bude vysvetlené ďalej, za okolnosti, ktoré významným spôsobom prispeli k tomuto neobnoveniu, konkrétne: i) zlyhanie, doposiaľ nevysvetlené, dvoch prvých interných „kontrolných pilierov“ systému sledovania lehôt, ktorý zaviedli ustanovení zástupcovia; ii) nevhodný a nevyžiadaný výmaz údaja o ustanovených zástupcoch, ako zástupcoch zastupujúcich žalobkyňu, z databázy ÚHVT (pozri bod 13 vyššie), ktorý sám osebe spôsobil, že upozornenie bolo nesprávne zaslané žalobkyni, navyše na jej bývalú adresu, a nie jej ustanoveným zástupcom; iii) zmätená a nevhodná reakcia pána W. na toto oznámenie, ktorá viedla k tomu, že ustanovení zástupcovia nedostali žiaden spontánny pokyn na obnovu zápisu zo strany žalobkyne.

41

Pokiaľ ide o prvú z týchto „nepriaznivých okolností“, treba pripomenúť, že podľa judikatúry pojmy „náležitá starostlivosť vyžadovaná okolnosťami“ uvedené v článku 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vyžadujú v prípade využitia profesionálneho zástupcu zavedenie interného systému sledovania a dozoru lehôt, ktorý vo všeobecnosti vylučuje ich neúmyselné nedodržanie, ako to upravujú smernice upravujúce konanie pred ÚHVT. Z toho vyplýva, že uvedenie do predchádzajúceho stavu možno priznať len na základe udalostí, ktoré majú výnimočnú povahu, a teda nie sú predvídateľné na základe skúseností (rozsudok AURELIA, už citovaný, bod 26).

42

Tieto podmienky boli v predmetnej veci zjavne splnené, ako vyplýva z konštatovaní odvolacieho senátu a doplňujúcich podrobných vysvetlení predložených žalobkyňou, ktoré ÚHVT nespochybnil.

43

Žalobkyňa teda a priori konala s potrebnou náležitou starostlivosťou vyžadovanou okolnosťami, keď takú advokátsku a patentovú kanceláriu, akou je kancelária jej ustanovených zástupcov, ktorá má dvojitý interný systém sledovania lehôt, v prípade ktorého ÚHVT potvrdil tak v napadnutom rozhodnutí, ako vo vyjadrení k žalobe, že je správny, poverila zastupovaním v rámci jej vzťahov s ÚHVT.

44

K rovnakému záveru možno dospieť, pokiaľ ide o ustanovených zástupcov, lebo odvolací senát v bode 13 napadnutého rozhodnutia okrem toho uznal, že mimoriadne chyby, ku ktorým došlo v ich internom systéme sledovania lehôt, boli ospravedlniteľné.

45

Pokiaľ ide o dve ďalšie „nepriaznivé okolnosti“ uvedené v bode 40 vyššie, na úvod treba uviesť, že nedostatok náležitej starostlivosti, ktorej sa dopustil pán W., vedúci pracovník žalobkyne, tým, že hneď po doručení upozornenia nekontaktoval ÚHVT alebo ustanovených zástupcov, nemohol mať za následok neobnovenie zápisu predmetnej ochrannej známky, lebo samotný tento nedostatok náležitej starostlivosti bol umožnený chybou, ktorej sa predtým dopustil ÚHVT, keď ex offo vymazal údaj o ustanovených zástupcoch zo svojej databázy, a preto im nedoručil upozornenie.

46

Je pravda, že účastník musí preukázať, že vynaložil všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú okolnosťami s cieľom obnoviť v dostatočnom čase zápis svojej ochrannej známky Spoločenstva, čo v zásade implikuje, že promptne a primerane reaguje na doručenie oznámenia, ktoré mu ÚHVT priamo adresuje podľa pravidla 29 vykonávacieho nariadenia.

47

Taktiež platí, že ak takýto účastník konania poveril sledovaním svojej ochrannej známky Spoločenstva profesionálneho zástupcu a riadne o tom informoval ÚHVT, ÚHVT je povinný rešpektovať tento výber a adresovať svoje úradné služobné oznámenia uvedenému ustanovenému zástupcovi tak, aby tento zástupca mohol chrániť záujmy svojej mandantky s vysokým stupňom náležitej starostlivosti, ktorú od neho, ako profesionála, možno rozumne očakávať (pozri v tejto súvislosti smernice upravujúce konanie pred ÚHVT, časť A kapitola 6 bod 6.2.3).

48

V tejto súvislosti sa ÚHVT nemôže opierať o článok 47 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a pravidlo 29 vykonávacieho nariadenia a tvrdiť, že tieto ustanovenia mu ukladajú povinnosť informovať majiteľa ochrannej známky, avšak nie jeho ustanoveného zástupcu, o blížiacom sa dátume uplynutia platnosti zápisu tejto ochrannej známky (pozri bod 31 vyššie).

49

Táto argumentácia je totiž v rozpore s pravidlom 67 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého ak bol určený zástupca, tak sa mu musia adresovať všetky doručenia. Navyše odvolací senát v bode 19 napadnutého rozhodnutia uviedol, že upozornenie bolo „skutočne nesprávne“ doručené priamo žalobkyni, a nie ustanoveným zástupcom.

50

V predmetnej veci mohli teda žalobkyňa a jej ustanovení zástupcovia dôvodne očakávať, že podľa pravidla 67 vykonávacieho nariadenia budú všetky oznámenia ÚHVT týkajúce sa predmetnej ochrannej známky a najmä upozornenie stanovené v pravidle 29 uvedeného nariadenia doručené ustanoveným zástupcom, ktorí by mohli prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom obnoviť zápis predmetnej ochrannej známky aj v prípade zlyhania dvoch prvých interných kontrolných pilierov ich systému sledovania lehôt.

51

Pokiaľ ide o dôsledky chyby, ktorej sa v predmetnej veci dopustil ÚHVT, treba pripustiť, že v prípade, že by k nej nedošlo, ustanovení zástupcovia by priamo dostali upozornenie, čím by sa aktivoval tretí „kontrolný pilier“ ich systému sledovania lehôt a dostali by priestor na to, aby kontaktovali žalobkyňu s cieľom dostať od nej pokyny, pokiaľ ide o obnovu predmetného zápisu.

52

V tejto súvislosti sa Všeobecný súd tiež domnieva, že najmä vzhľadom na význam predmetnej ochrannej známky pre žalobkyňu (táto ochranná známka sa zhoduje s jej obchodným názvom), skutočnosť, že žalobkyňa nevydala pokyn svojim ustanoveným zástupcom na obnovu, vychádza z chyby alebo náhody a v žiadnom prípade nejde o „slobodné a dobrovoľné rozhodnutie“, ako podľa všetkého rozhodol odvolací senát v bode 15 napadnutého rozhodnutia. Je teda tiež nesprávne vidieť v nedostatku takéhoto príkazu jedinú alebo rozhodujúcu príčinu neobnovenia zápisu predmetnej ochrannej známky.

53

Naopak s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote sa možno domnievať, že ak by ustanovení zástupcovia kontaktovali žalobkyňu, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by tak neurobili, pokiaľ by im bolo doručené upozornenie, ich mandantka by im uložila, aby požiadali o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky. Druhá podmienka uplatnenia článku 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, ako bola uvedené v bode 36 vyššie, je teda tiež splnená.

54

Napokon za týchto okolností sa zdá byť chyba alebo nedbanlivosť pána W., vedúceho pracovníka žalobkyne, aj za predpokladu, že bola preukázaná, len ojedinelým a náhodným prvkom, ku ktorému došlo a ktorý vyvolal škodlivé následky len po predchádzajúcej chybe ÚHVT, pričom tieto dve okolnosti, konkrétne so zlyhaním dvoch prvých interných kontrolných pilierov systému sledovania lehôt zavedených ustanovenými zástupcami, rozhodujúcim spôsobom prispeli k neobnoveniu zápisu predmetnej ochrannej známky v dostatočnom čase.

55

Je pravda, ako uviedol odvolací senát v bode 19 napadnutého rozhodnutia, že podľa článku 47 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a pravidla 29 vykonávacieho nariadenia predmetná chyba ÚHVT, ktorá spočívala vo výmaze údaja o ustanovených zástupcoch z jeho databázy a následne spôsobila, že im nebolo zaslané upozornenie, nemá za následok vznik zodpovednosti ÚHVT a nemá vplyv na zánik zápisu predmetnej ochrannej známky.

56

Odvolací senát mal teda riadne zohľadniť túto chybu a jej dôsledky pri posúdení žiadosti o uvedenie do predchádzajúceho stavu, ktorá sama osebe neimplikuje žiadne uznanie zodpovednosti ÚHVT. Stupeň náležitej starostlivosti, ktorý musia preukázať účastníci konania, aby ich práva mohli byť obnovené, treba posúdiť s ohľadom na všetky relevantné okolnosti, ktoré v predmetnej veci, ako bolo uvedené vyššie, nevyhnutne zahŕňajú uvedenú chybu a jej dôsledky.

57

S ohľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa Všeobecný súd domnieva, že odvolací senát pochybil, keď nezohľadnil chybu, ktorej sa dopustil ÚHVT, lebo táto chyba je v predmetnej veci jednou z troch relevantných okolností na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

58

To vyústilo do nesprávneho uplatnenia tohto ustanovenia odvolacím senátom.

59

Preto treba uznať jediný žalobný dôvod za dôvodný a zrušiť napadnuté rozhodnutie.

60

Vo zvyšnej časti je ÚHVT v súlade s článkom 65 ods. 6 nariadenia č. 207/2009 povinný prijať opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s týmto rozsudkom. Za týchto podmienok nie je potrebné samostatne rozhodnúť o druhej časti návrhu žalobkyne.

61

Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

62

Podľa článku 136 ods. 1 rokovacieho poriadku však Všeobecný súd nemusí zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania žalobcu, ak vyhovel žalobe proti rozhodnutiu odvolacieho senátu.

63

Keďže v predmetnej veci sa žalobkyňa sama a prostredníctvom svojich ustanovených zástupcov podieľala na vzniku tohto sporu, je v zmysle citovaných ustanovení opodstatnené rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil: