ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE (plénum)

z 12. februára 2014 (*)

„Verejná služba – Verejné výberové konania – Oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/177/10 – Nezapísanie do zoznamu úspešných uchádzačov – Odôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania – Oznámenie tém skúšky – Stabilita výberovej komisie“

Vo veci F‑127/11,

ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a,

Gonzalo de Mendoza Asensi, dočasný zamestnanec Európskeho parlamentu, s bydliskom v Strassene (Luxembursko), v zastúpení: P. Nelissen Grade a G. Leblanc, avocats,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: J. Currall a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum),

v zložení: predseda S. Van Raepenbusch, predsedníčka komory M. I. Rofes i Pujol, sudcovia E. Perillo, R. Barents a K. Bradley (spravodajca),

tajomníčka: W. Hakenberg,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. júna 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Podaním doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 29. novembra 2011, G. de Mendoza Asensi podal túto žalobu namierenú najmä na zrušenie rozhodnutia výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/177/10 o nezapísaní jeho mena do rezervného zoznamu uvedeného výberového konania.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Dňa 16. marca 2010 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/177/10 na vytvorenie rezervného zoznamu s cieľom prijať do služobného pomeru administrátorov AD 5 v oblastiach Európska verejná správa, Právo, Ekonómia, Audit a Informačné a komunikačné technológie (Ú. v. EÚ C 64 A s. 1, ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“).

3        Oznámenie o výberovom konaní stanovovalo vo svojej časti IV vstupné testy a v časti V skúšky, ktoré prebiehajú v hodnotiacom centre.

4        V časti V oznámenia o výberovom konaní sa v bode 2 uvádzalo, že uchádzači pozvaní do hodnotiaceho centra budú hodnotení podľa ich osobitných schopností v oblasti, ktorú si zvolili, ako aj podľa týchto všeobecných schopností:

„–      analýza a riešenie problémov[,]

–        komunikácia[,]

–        dosahovanie výsledkov a kvality[,]

–        schopnosť učiť sa a vyvíjať[,]

–        schopnosť stanoviť si priority a zorganizovať prácu[,]

–        vytrvalosť[,]

–        práca v kolektíve[,]

–        riadiace schopnosti.“

5        Bod 2 časti V oznámenia o výberovom konaní okrem iného spresnil, že tieto schopnosti sa preskúmajú prostredníctvom prípadovej štúdie vo zvolenej oblasti, skupinového cvičenia, ústnej prezentácie a štruktúrovaného pohovoru.

6        Bod 4 časti V oznámenia o výberovom konaní stanovil, že za osobitné schopnosti vo zvolenej oblasti sa udelí 0 až 20 bodov, pričom požadovaný minimálny počet bodov je 10. Okrem toho zo spisu vyplýva, že osobitné schopnosti sa budú hodnotiť výlučne počas skúšky z prípadovej štúdie v zvolenej oblasti. V tom istom ustanovení sa uvádza, že za každú zo všeobecných schopností sa udelí 0 až 10 bodov, pričom požadovaný minimálny počet bodov sú 3 body za každú schopnosť a pre všetkých 8 všeobecných schopností minimálne 50 z 80 bodov.

7        Žalobca sa prihlásil do výberového konania EPSO/AD/177/10 pre oblasť právo (ďalej len „výberové konanie“). Po úspešnom absolvovaní vstupných testov na počítači sa zúčastnil na skúškach, ktoré prebiehali v hodnotiacom centre v Bruseli (Belgicko) 29. septembra 2010.

8        Listom z 3. februára 2011 adresovaným žalobcovi na jeho konto EPSO ho úrad EPSO informoval, že výberová komisia považuje jeho výsledky za nedostatočné na zápis jeho mena na rezervný zoznam, a to najmä preto, že za osobitné schopnosti dosiahol 8 bodov z 20, pričom vyžadované minimum je 10 bodov z 20 (ďalej len „rozhodnutie o nezapísaní“). V prílohe tohto listu sa nachádzal dokument s názvom „Osvedčenie o spôsobilosti“, na ktorom boli uvedené výsledky žalobcu zo skúšok všeobecných a osobitných schopností, ako aj komentáre výberovej komisie týkajúce sa každej hodnotenej všeobecnej schopnosti.

9        Faxom z 8. februára 2011 žalobca požiadal o preskúmanie rozhodnutia o nezapísaní a o prístup „ku všetkým jeho opraveným písomným aj ústnym testom, k otázkam a odpovediam, [ako aj] k hodnotiacej tabuľke, ktorú výberová komisia uplatnila pre písomné testy/prípadovú štúdiu“.

10      Elektronickou poštou z 10. februára 2011 bola žalobcovi zaslaná jeho neopravená kópia zhotovená pri skúške z prípadovej štúdie a jeho test z jazykovej skúšky s priloženou hodnotiacou listinou použitou pre tento test.

11      Úrad EPSO listom zo 4. apríla 2011 adresovaným žalobcovi na jeho konto EPSO, ho informoval, že výberová komisia po zistení určitých nezrovnalostí v hodnotení jeho prípadovej štúdie rozhodla o zvýšení počtu bodov, ktoré dostal za všeobecné schopnosti „komunikácia“ a „schopnosť stanoviť si priority a zorganizovať prácu“, ako aj bodov, ktoré dostal za osobitné schopnosti, tieto sa z 8 bodov z 20 zvýšili na 9 bodov z 20. V tomto liste EPSO informoval žalobcu, že v dôsledku tejto zmeny dosiahol celkovo 71,2 bodov zo 100, čo je však naďalej pod najnižším celkovým počtom bodov, ktoré dosiahli uchádzači zapísaní do rezervného zoznamu, a to 76,10 bodov a preto výberová komisia potvrdzuje svoje rozhodnutie o jeho nezapísaní do uvedeného rezervného zoznamu. Opravená verzia dokumentu s názvom „Osvedčenie o spôsobilosti“ mu bola tiež doručená.

12      Elektronickou poštou z 5. mája 2011 žalobca podal sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) proti rozhodnutiu výberovej komisie o nezapísaní jeho mena do rezervného zoznamu. Tou istou sťažnosťou žiadal o prístup „k hodnoteniu textu prípadovej štúdie, hodnotiacej tabuľke ako aj k opravám“.

13      Rozhodnutím z 29. augusta 2011 EPSO konajúci v postavení menovacieho orgánu (ďalej len „menovací orgán“) zamietol sťažnosť (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“).

 Návrhy účastníkov konania a konanie

14      Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        pred rozhodnutím vo veci nariadil Európskej komisii ako opatrenie na zabezpečenie priebehu konania predložiť relevantné dokumenty, ktoré by mu umožnili posúdiť prípadné zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu a/alebo právne posúdenie v rámci hodnotenia jeho výkonu a osobitne predložiť kópiu prípadovej štúdie, ktorú on mal vypracovať na písomnej skúške v hodnotiacom centre, spolu s opravenými odpoveďami,

–        zrušil rozhodnutie o nezapísaní,

–        zrušil rozhodnutie výberovej komisie, ktoré mu bolo oznámené listom zo 4. apríla 2011 potvrdzujúce rozhodnutie o nezapísaní,

–        zrušil rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti,

–        zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

15      Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

16      Listom z 29. júna 2012 Súd pre verejnú službu vyzval účastníkov konania v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, aby zodpovedali niekoľko otázok a predložili určité dokumenty. Osobitne vyzval Komisiu, aby mu poskytla variant témy použitého pri prípadovej štúdii žalobcu a najmenej ďalšie dva varianty použité vo výberovom konaní.

17      Žalobca vyhovel opatreniam na zabezpečenie priebehu konania prijatým Súdom pre verejnú službu v stanovených lehotách. Naopak Komisia vo svojej odpovedi z 10. augusta 2012 poskytla Súdu len časť požadovaných dokumentov z dôvodu, že pri textoch rôznych používaných variantov tém skúšky ide o nanajvýš citlivé materiály a že je dôležité zachovať dôvernosť metódy používanej v rámci výberového postupu EPSO na zostavenie a uplatňovanie týchto variantov.

18      Uznesením z 19. októbra 2012 prijatým na základe článku 44 ods. 2 rokovacieho poriadku Súd pre verejnú službu nariadil Komisii, aby mu predložila variant témy použitého na skúške z prípadovej štúdie žalobcu, ako aj ďalšie dva varianty použité vo výberovom konaní, teda variant, za ktorý bol priemerný počet bodov dosiahnutý uchádzačmi najvyšší a ten, za ktorý bol priemerný počet bodov dosiahnutý uchádzačmi najnižší. Tým istým uznesením Súd pre verejnú službu podmienil oboznámenie sa žalobcu s požadovanými dokumentmi dôverným zaobchádzaním viazaným na niekoľko podmienok, medzi nimi na podmienku písomného záväzku zástupcov žalobcu nezverejniť tretím osobám obsah písomností poskytnutých Komisiou a najmä neposkytnúť ich pripomienky k uvedeným dokumentom svojmu klientovi alebo tretím osobám.

19      Komisia predložila Súdu pre verejnú službu dokumenty uvedené v uznesení z 19. októbra 2012 v stanovenej lehote. Listom z 20. novembra 2012 sa zástupcovia žalobcu zaviazali nesprístupniť svojmu klientovi alebo tretím osobám dokumenty poskytnuté Komisiou ani ich pripomienky k týmto dokumentom.

20      Rozhodnutím pléna Súdu pre verejnú službu z 31. januára 2013 vec pôvodne pridelená druhej komore Súdu pre verejnú službu bola postúpená plénu.

21      Uznesením z 5. februára 2013 Súd pre verejnú službu nariadil Komisii, aby mu predložila „kópiu všetkých pokynov alebo tabuliek na opravu používaných výberovou komisiou na účely hodnotenia kópií uchádzačov na skúške z prípadovej štúdie“.

22      Podaním doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 19. februára 2013 Komisia predložila Súdu pre verejnú službu všeobecné pokyny obsahujúce inštrukcie pre osoby poverené opravami, podrobné pokyny obsahujúce inštrukcie, pokiaľ ide o podstatu prípadovej štúdie podľa jednotlivých variantov s názvom „právna príručka“, a profil značenia na softvéri, ktorý majú k dispozícii osoby poverené opravami/členovia výberovej komisie na hodnotenie schopností uchádzačov počas prípadovej štúdie. Vo svojom sprievodnom liste Komisia však upozornila, že podrobné pokyny obsahujú kritériá na opravu týkajúce sa skúšky prípadovej štúdie a zdôraznila, že v dôsledku toho sa na tento dokument vzťahuje v celom rozsahu tajnosť rokovania výberovej komisie. Taktiež zdôraznila, že profil značenia treba považovať za dôverný a preto len jedna nedôverná verzia tohto dokumentu bola vložená do spisu.

23      Po preskúmaní dokumentov predložených Komisiou Súd pre verejnú službu rozhodol uznesením z 18. apríla 2013 o vložení všeobecných pokynov do spisu, o vrátení podrobných pokynov Komisii z dôvodu, že po prečítaní nepovažuje tieto pokyny za nevyhnutné na rozhodnutie o dôvodnosti dôvodov vznesených žalobcom v prejednávanej veci, o vyhovení žiadosti Komisie o dôverné zaobchádzanie, pokiaľ ide o profil značenia, a o oboznámení sa žalobcu so všeobecnými pokynmi a nedôvernou verziou profilu značenia dôverným zaobchádzaním za určitých podmienok.

 Úvodné poznámky

24      Súd pre verejnú službu najprv konštatoval, že zo spisu vyplýva, že EPSO schválil 3. júla 2008 správu s názvom „Program rozvoja“. Tento program rozvoja stanovuje pre všetky verejné výberové konania organizované od roku 2010 prechod z metódy výberu založenej na hodnotení znalostí uchádzačov na metódu výberu založenej na hodnotení schopností uchádzačov (ďalej len „nová metóda“). Konkrétne program rozvoja uvádza ako základný prvok výberu pracovníkov vo funkčnej skupine administrátorov (AD) výberové konanie v hodnotiacich centrách, kde uchádzači majú urobiť niekoľko skúšok, medzi nimi prípadovú štúdiu, štruktúrovaný rozhovor, ústnu prezentáciu a skupinové cvičenie.

25      Pokiaľ ide o ústne skúšky, ktoré prebiehajú v hodnotiacom centre, nová metóda stanovuje niekoľko opatrení na nápravu rôznych skreslení v poznávaní, ktoré sa všeobecne zistili u hodnotiteľov a na zabezpečenie koherencie hodnotenia.

26      Z písomností žalovanej vyplýva najmä, že:

–        uchádzači sú sledovaní pri každej skúške najmenej dvoma členmi výberovej komisie a každá všeobecná schopnosť je hodnotená dvomi rôznymi cvičeniami, teda niekoľkými členmi výberovej komisie,

–        skúšky sú predštrukturované a podľa vopred stanovenej metódy používajú indikátory správania vopred definované na nápravu „haló efektu“, ktorý je skreslením v poznávaní ovplyvňujúcim vnímanie osôb jedným hodnotiteľom, so sklonom k tomu, že každý hodnotiteľ môže uchádzača preceniť alebo podceniť len na základe svojho prvého dojmu,

–        najmenej polovica členov výberovej komisie sú úradníci inštitúcií osobitne pridelení na tento účel do úradu EPSO, ktorí vykonávajú funkciu člena výberovej komisie na plný úväzok a úspešne absolvovali päťdňové školenie o technikách hodnotenia, ostatní členovia výberovej komisie sa takisto zúčastnili osobitného školenia,

–        na každého uchádzača sa uplatňujú rovnaké kritériá hodnotenia a rovnaká metodológia,

–        predseda výberovej komisie je prítomný v prvých minútach každej skúšky na účely zabezpečenia dodržiavania správneho uplatňovania metodológie,

–        konečné rozhodnutia sa prijímajú kolektívne celou výberovou komisiou na základe výsledkov všetkých skúšok,

–        štúdie a analýzy sa uskutočňujú na overenie koherentnosti hodnotenia.

27      Výberové konanie EPSO/AD/177/10 sa organizovalo na základe novej metódy.

 Právny stav

1.     O predmete žaloby

28      Žalobca svojím druhým a tretím návrhom požaduje zrušenie rozhodnutia výberovej komisie o nezapísaní, ako aj zrušenie rozhodnutia výberovej komisie, ktoré mu bolo oznámené listom zo 4. apríla 2011, prijatého po preskúmaní a potvrdzujúceho rozhodnutie o nezapísaní.

29      Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ uchádzač vo výberovom konaní požiada o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie, práve rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní situácie uchádzača predstavuje akt, ktorý mu spôsobuje ujmu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2006, Heus/Komisia, T‑173/05, bod 19). Z toho vyplýva, že rozhodnutie výberovej komisie oznámené žalobcovi listom zo 4. apríla 2011 nahradilo rozhodnutie o nezapísaní; v dôsledku toho treba preskúmať iba návrhy na zrušenie namierené proti rozhodnutiu oznámenému žalobcovi listom zo 4. apríla 2011.

30      Pokiaľ ide o štvrtý návrh, ktorým sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, treba pripomenúť, že účinkom žaloby formálne namierenej proti zamietnutiu sťažnosti je predloženie aktu, proti ktorému bola podaná sťažnosť Súdu pre verejnú službu, pokiaľ zamietnutie sťažnosti ako také nemá samostatný obsah (rozsudok Všeobecného súdu z 15. septembra 2011, Munch/ÚHVT, F‑6/10, bod 24 a tam citovaná judikatúra).

31      V prejednávanej veci rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nemá samostatný obsah, keďže sa obmedzuje na potvrdenie rozhodnutia o nezapísaní, ktoré bolo nahradené rozhodnutím výberovej komisie oznámeným žalobcovi listom zo 4. apríla 2011 bez vykonania opätovného preskúmania situácie žalobcu so zreteľom na nové tvrdenia alebo skutočnosti, takže nie je potrebné samostatne rozhodnúť o návrhoch na jeho zrušenie.

32      Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné rozhodnúť len o návrhu týkajúceho sa opatrení na zabezpečenie priebehu konania a o návrhoch na zrušenie rozhodnutia výberovej komisie oznámeného žalobcovi listom zo 4. apríla 2011 potvrdzujúceho rozhodnutie o nezapísaní (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2.     O návrhu týkajúceho sa opatrení na zabezpečenie priebehu konania

33      Svojou žalobou žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu pred rozhodnutím vo veci nariadil žalovanej ako opatrenie na zabezpečenie priebehu konania predložiť relevantné dokumenty, ktoré by mu umožnili posúdiť prípadné zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu a/alebo právne posúdenie v rámci hodnotenia jeho výkonu, a osobitne predložiť text prípadovej štúdie, ktorú on mal spracovať, spolu s opravenými odpoveďami.

34      Vzhľadom na prílohy priložené účastníkmi konania k ich písomnostiam a dokumentom predloženým v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, sa Súd pre verejnú službu domnieval, že má na rozhodnutie dostatok informácií a rozhodol, že nie je potrebné vyhovieť návrhu na ďalšie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania než na tie, ktoré už boli prijaté.

3.     O návrhoch na zrušenie

35      Žalobca na podporu svojich návrhov na zrušenie uvádza tri žalobné dôvody, ktoré sú založené:

–        na porušení zásady rovnosti zaobchádzania,

–        na porušení nezávislosti výberovej komisie,

–        na porušení povinnosti odôvodnenia.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

36      Žalobca člení tento žalobný dôvod na dve časti založené po prvé na skutočnosti, že uchádzači, ktorí boli skúšaní ako poslední boli vo výhodnejšom postavení a po druhé že fluktuácia vo výberovej komisii počas ústnych skúšok bola mimoriadne vysoká.

 O prvej časti prvého žalobného dôvodu

–       Tvrdenia účastníkov konania

37      Žalobca tvrdí, že skúšky z prípadovej štúdie prebiehali v období troch mesiacov a že témy predložené uchádzačom sa podstatne nemenili zo skúšky na skúšku. Na základe týchto okolností sa uchádzači nachádzali v rozdielnych situáciách podľa ich poradia. Uchádzači, ktorí boli hodnotení ako poslední totiž mali jednak viac času na svoju prípravu a jednak mohli získať informácie o obsahu určitých používaných variantov od uchádzačov, ktorí už boli na skúške pred nimi. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že informácie týkajúce sa prípadových štúdií kolovali medzi uchádzačmi, ktorí už boli na skúške a tými, ktorí na nej ešte neboli, takže títo poslední sa mohli vzhľadom na získané informácie cielene pripraviť.

38      Podľa žalobcu aby sa tomu zabránilo, EPSO by mal organizovať všetky skúšky z prípadovej štúdie v rovnaký deň, ako mu okrem iného ukladá rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 27. októbra 1976, Prais/Rada (130/75) a ako to EPSO robil pri výberových konaniach organizovaných v roku 2011.

39      Na pojednávaní žalobca potom ako pripomenul, že uchádzači mohli robiť skúšku z prípadovej štúdie v nemčine, angličtine a vo francúzštine zdôraznil, že z dokumentov predložených Komisiou v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyplýva, že uchádzači, ktorí robili uvedenú skúšku v nemčine alebo francúzštine mali všetci rovnaký variant témy. V dôsledku toho títo uchádzači mali viac možnosti získať informácie od iných uchádzačov o obsahu variantu témy, z ktorého budú skúšaní.

40      Komisia sa domnieva so zreteľom na novú metódu a najmä ňou stanovenú prípadovú štúdiu, ktorej cieľom je skúšanie nie poznatkov, ale schopností uchádzačov, že sa nevyžadujú nijaké poznatky v osobitnej oblasti práva Únie alebo judikatúry, ale sú potrebné iba veľmi všeobecné poznatky v kombinácii s právnymi schopnosťami. Okrem toho podľa Komisie skutočnosť, že uchádzač získal informácie týkajúce sa prípadovej štúdie od iných uchádzačov môže byť zároveň aj nevýhodou, pretože uvedená skúška je koncipovaná tak, že sa neutralizujú prípadné predchádzajúce poznatky uchádzača o téme skúšky. Prinajmenšom uchádzači, ktorí mohli profitovať z informácií o prípadovej štúdii a pokúsili sa využiť tieto informácie na svoju prípravu, museli konštatovať, že skúška sa nezhodovala s ich prípravou.

41      Okrem toho Komisia uvádza, že žalobca neposkytol nijaký dôkaz o prípadnej výmene informácií medzi uchádzačmi o prípadovej štúdii. Na pojednávaní Komisia informovala Súd pre verejnú službu o tom, že EPSO kontroluje výmenu informácií na sociálnych sieťach a na iných prostriedkoch elektronickej komunikácie, čo mu umožňuje odhaliť prípadný únik informácií ohľadne tém a následne reagovať, ak kolujú príliš presné informácie. Komisia potvrdzuje, že v prejednávanom prípade nič nenasvedčuje tomu, že došlo k úniku informácií.

–       Posúdenie Súdom pre verejnú službu

42      Treba pripomenúť, že v rámci súdneho preskúmavania rozhodnutia, ktorým výberová komisia výberového konania odmietla zapísať uchádzača na rezervný zoznam, Súd pre verejnú službu preskúmava dodržanie uplatniteľných právnych pravidiel, teda najmä procesných pravidiel, vymedzených v služobnom poriadku a oznámení o výberovom konaní, a pravidiel, ktoré upravujú rokovanie výberovej komisie, konkrétne povinnosť nestrannosti výberovej komisie a dodržanie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi touto komisiou, ako aj nezneužitie právomoci (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 13. decembra 2012, Mileva/Komisia, F‑101/11, bod 40 a tam citovaná judikatúra).

43      Pokiaľ ide najmä o zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, judikatúra spresnila, že výberová komisia je povinná dbať na prísne dodržanie uvedenej zásady v priebehu výberového konania. Aj keď má výberová komisia širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob a podrobný obsah skúšok, predsa prináleží súdu Únie, aby svoje preskúmavanie vykonával v rozsahu potrebnom pre zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu uchádzačov vykonaného výberovou komisiou (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, bod 132).

44      V tomto kontexte prislúcha menovaciemu orgánu ako organizátorovi výberového konania, tak aj výberovej komisii konať tak, aby sa zabezpečilo, že všetci uchádzači v tom istom výberovom konaní budú robiť rovnaké skúšky za rovnakých podmienok, pokiaľ ide o písomné skúšky (rozsudok Prais/Rada, už citovaný, bod 13). Povinnosťou výberovej komisie je tak zabezpečiť, aby boli skúšky takmer rovnako obtiažne pre všetkých uchádzačov (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 15. apríla 2010, Matos Martins/Komisia, F‑2/07, bod 171 a tam citovaná judikatúra).

45      Každé výberové konanie zahŕňa vo všeobecnosti a inherentne riziko rozdielneho zaobchádzania v súvislosti s nutne obmedzeným počtom otázok položených v priebehu skúšky na určitú tému. Preto sa pripustilo, že porušenie zásady rovnosti zaobchádzania je možné konštatovať iba v prípade, že výberová komisia pri voľbe skúšok neobmedzí riziko nerovnosti príležitostí, ktoré je vo všeobecnosti inherentnou súčasťou všetkých skúšok (rozsudok Giannini/Komisia, už citovaný, bod 133).

46      So zreteľom na judikatúru pripomenutú v bodoch 43 až 45 tohto rozsudku Súd pre verejnú službu zastáva názor, že vzhľadom na povinnosti, ktoré má výberová komisia výberového konania, rozhodnutie o nezapísaní uchádzača na rezervný zoznam sa musí zrušiť, ak sa preukáže, že výberové konanie bolo organizované takým spôsobom, že riziko nerovnosti príležitostí bolo vyššie ako inherentné riziko v každom výberovom konaní, bez toho, aby dotknutý uchádzač musel poskytnúť dôkaz o tom, že určití uchádzači boli skutočne zvýhodnení.

47      V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že prípadová štúdia je skúška zameraná na preskúšanie schopností uchádzačov vo fiktívnej situácii, ktorá je blízka skutočnosti a v ktorej znalosti predtým získané majú len veľmi obmedzenú úlohu. V tejto súvislosti Súd pre verejnú službu konštatuje, že bod 4.1 („prípadová štúdia“) príručky „Hodnotiace centrum“ zaslanej všetkým uchádzačom pozvaným do hodnotiaceho centra, ktorý žalobca citoval vo svojej žiadosti o preskúmanie, spresňuje, že uchádzači musia svoju písomnú odpoveď v prípadovej štúdii formulovať výlučne na základe dokumentov, ktoré dostali k dispozícii.

48      Navyše z písomností Komisie vyplýva, že prípadová štúdia výberového konania bola vypracovaná v šestnástich variantoch, ktoré boli koncipované tak, že hoci všetky mali rovnakú úroveň obtiažnosti, obsahovali dostatočne charakteristické rozdiely na to, aby uchádzači nemohli vo svoj prospech využiť prípadné predchádzajúce znalosti z iného variantu. V tejto súvislosti Súd pre verejnú službu mohol konštatovať po oboznámení sa s tromi variantmi prípadovej štúdie výberového konania, že nejde o krátky text, ktorý by si uchádzač mohol zapamätať a ľahko vysvetliť inému, ale ide o formu spisu s viac ako dvadsiatimi stranami obsahujúci sériu dokumentov veľmi rozdielneho charakteru.

49      So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že žalobca z právneho hľadiska dostatočne nepreukázal, že okolnosť, že uchádzači skúšaní ako poslední mali viac času na prípravu na skúšku z prípadovej štúdie a že niektorí uchádzači mohli získať informácie od iných uchádzačov o obsahu variantu, z ktorého budú skúšaní, by mohla skutočne zvýhodniť uchádzačov, ktorí robili skúšku z prípadovej štúdie ako poslední v porovnaní s inými uchádzačmi.

50      Okrem toho sa žalobca dokonca nepokúsil vyvrátiť tvrdenie Komisie, podľa ktorého cieľom novej metódy je práve zaručiť, aby v priebehu skúšok v hodnotiacom centre sa so všetkými uchádzačmi zaobchádzalo rovnako a aby výsledky uvedených skúšok neboli ovplyvnené skresleným poznávaním hodnotiteľov, ktorého existencia je vedecky dokázaná a zodpovedná administratíva ho nemôže nebrať do úvahy.

51      Osobitne pokiaľ ide o údajný únik informácií týkajúcich sa prípadovej štúdie, je potrebné konštatovať, že žalobca sa obmedzil len domnienky bez toho, aby predložil nejaký dôkaz alebo indíciu o pravdivosti jeho tvrdení. Na otázku Súdu pre verejnú službu na pojednávaní na túto tému žalobca pripustil, že nemá nijaké objektívne dôkazy o existencii týchto únikov informácií. Navyše aj za predpokladu, že došlo k úniku informácií, žalobca nepredložil Súdu pre verejnú službu ani dôkaz, ktorý by mohol spochybniť tvrdenia Komisie, podľa ktorých s novou metódou je nadobudnutie informácií o jednej prípadovej štúdii prinajmenšom neužitočné, ak nie dokonca nevýhodné pre uchádzačov.

52      V dôsledku toho sa treba domnievať, že vzhľadom na uvedené okolnosti skutočnosť, že sa všetky skúšky z prípadovej štúdie nekonali v ten istý deň, v prejednávanom prípade neviedla k rozdielnemu zaobchádzaniu s uchádzačmi, ktoré by mohlo zvýhodniť niektorých v porovnaní s ostatnými, ani k vyššiemu riziku rozdielnosti zaobchádzania než je inherentné riziko v každom výberovom konaní.

53      Tento záver nemožno spochybniť tvrdením žalobcu založeným na skutočnosti, že uchádzači, ktorí si zvolili robiť skúšku z prípadovej štúdie v nemčine alebo francúzštine, všetci robili túto skúšku s rovnakým variantom témy v priebehu niekoľkých dní. V skutočnosti so zreteľom na okolnosti uvedené v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku žalobca nepreukázal, že uchádzači skúšaní ako poslední mohli mať z toho nejakú výhodu.

54      Napokon žalobca sa nemôže s úspechom odvolávať na bod 14 rozsudku Prais/Rada, už citovaného, v ktorom Súdny dvor potvrdil „že je… veľmi dôležité, aby dátum písomných skúšok bol rovnaký pre všetkých uchádzačov“. Stačí pripomenúť, že tento záver sa totiž musí posudzovať v jeho pôvodnom kontexte, t. j. kontexte písomnej skúšky rovnakej pre všetkých uchádzačov organizovanej v rámci výberového konania založeného na hodnotení znalosti uchádzačov. Naopak v prejednávanej veci skúška, ktorej priebeh žalobca napáda, je prípadová štúdia vypracovaná v šestnástich variantoch na hodnotenie schopností uchádzačov a nie ich znalostí.

55      Z dôvodov uvedených vyššie musí byť prvá časť prvého žalobného dôvodu zamietnutá.

 O druhej časti prvého žalobného dôvodu

–       Tvrdenia účastníkov konania

56      Druhou časťou prvého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania, lebo zloženie výberovej komisie sa príliš často menilo pri jednotlivých uchádzačoch.

57      V tejto súvislosti žalobca konštatuje, že v priebehu rôznych skúšok, ktoré robil v ústnej časti výberového konania nebol nikdy hodnotený tými istými členmi výberovej komisie a v dôsledku toho nijaký člen výberovej komisie nebol prítomný na všetkých jeho skúškach. Tým výberová komisia porušila jeho právo byť hodnotený účelným počtom členov výberovej komisie. Okrem toho žalobca zdôrazňuje, že na ústnych skúškach boli rôzni členovia výberovej komisie takmer pri všetkých uchádzačoch a že z tohto dôvodu výberová komisia mohla vykonať len čiastočné porovnávajúce hodnotenie uchádzačov. Okrem toho podľa žalobcu nedostatočný počet stálych členov výberovej komisie, ako aj významná nestálosť v zložení výberovej komisie sa nemohla vykompenzovať stálou prítomnosťou predsedu alebo podpredsedu výberovej komisie.

58      Napokon žalobca tvrdí, že osoby poverené opravou prípadovej štúdie neboli členmi výberovej komisie, ale hodnotiteľmi menovanými úradom EPSO, a že každý týždeň sú tieto osoby nahrádzané inými osobami. Vzhľadom na krátke lehoty, ktoré stanovil EPSO, nemohla mať výberová komisia čas na overenie opráv uskutočnených týmito hodnotiteľmi. V dôsledku toho nebola zaručená koherentnosť hodnotenia.

59      Komisia tvrdí, že touto časťou prvého žalobného dôvodu žalobca spochybňuje výlučne ústne skúšky, pričom pri osobitných schopnostiach, ktoré sú hodnotené jedine v rámci prípadovej štúdie, získal menší počet bodov ako je vyžadovaný minimálny počet. V dôsledku toho Komisia predovšetkým tvrdí, že žalobca nemá kvalifikovaný záujem na vznesení tejto časti prvého žalobného dôvodu, pretože aj v prípade, že by sa zrušili body dosiahnuté za všeobecné schopnosti, nemal by z toho nijaký prospech.

60      V každom prípade Komisia zastáva názor, že táto časť prvého žalobného dôvodu tiež nemá právny základ. Podľa Komisie totiž zachovanie stability výberovej komisie nie je sledovaným cieľom ako takým, ale riešením rozvinutým judikatúrou na účely vyváženia určitých nepresností v spôsobe, akým sa organizovali ústne skúšky pred rokom 2010. Keďže nová metóda už nevykazuje tieto nepresnosti, nie je viac potrebné, aby výberová komisia dbala na svoju stabilitu počas celého priebehu výberového konania na účely dodržania zásad rovnosti zaobchádzania a objektivity hodnotenia. Na pojednávaní Komisia spresnila svoje tvrdenie prehlásením, že sa nevyžaduje, aby sa zásada stability výberovej komisie úplne zamietla, ale aby sa predefinovala vzhľadom na novú metódu.

–       Posúdenie Súdom pre verejnú službu

61      Súd Únie je oprávnený posúdiť podľa okolností každého prípadu, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje odmietnutie žaloby ako nedôvodnej bez toho, aby predtým rozhodol o námietke neprípustnosti podanej žalovaným (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 28. septembra 2011, AZ/Komisia, F‑26/10, bod 34).

62      Za okolností prejednávanej veci a z dôvodu hospodárnosti konania je potrebné najskôr preskúmať tvrdenie týkajúce sa dôvodnosti uvádzané žalobcom bez toho, aby sa predtým rozhodlo o prípustnosti.

63      Treba pripomenúť, že inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy na určenie spôsobu organizácie výberového konania a súdu Únie prislúcha kontrolovať tieto spôsoby len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu medzi nimi (pozri rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 16. septembra 2013, Höpcke/Komisia, F‑46/12, bod 63).

64      Povinnosť inštitúcií prijať úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti stanovená článkom 27 služobného poriadku znamená, že menovací orgán a výberová komisia výberového konania musia dbať na to, aby pri výkone ich právomocí výberové konania prebiehali za dodržiavania zásad rovnosti zaobchádzania medzi uchádzačmi a objektivity hodnotenia.

65      Na základe uvedeného bolo rozhodnuté, že široká miera voľnej úvahy, ktorú má výberová komisia, pokiaľ ide o spôsob a podrobný obsah skúšok, ktorým sa musia podrobiť uchádzači, musí byť vyvážená prísnym dodržiavaním pravidiel upravujúcich organizáciu týchto skúšok. V dôsledku toho výberová komisia má dbať na striktné dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi v priebehu skúšok a objektivity výberu medzi dotknutými osobami (rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. mája 2000, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99, bod 87). Na tento účel je výberová komisia povinná zaručiť koherentné uplatňovanie kritérií hodnotenia všetkých dotknutých uchádzačov zabezpečením najmä stability svojho zloženia (pozri, pokiaľ ide o výberovú komisiu v konaní na vytvorenie rezervného zoznamu dočasných zamestnancov, rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. septembra 2002, Girardot/Komisia, T‑92/01, body 24 až 26; pozri okrem toho rozsudok Súdu pre verejnú službu z 29. septembra 2010, Honnefelder/Komisia, F‑41/08, bod 35).

66      Judikatúra spresnila, že dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a objektivity hodnotenia predpokladá zachovanie stability výberovej komisie počas všetkých skúšok v čo najviac možnom rozsahu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. novembra 2004, Vonier/Komisia, T‑165/03, bod 39).

67      Predsa však nemožno vylúčiť, že koherentnosť hodnotenia sa dá zaručiť inými prostriedkami ako je zachovanie stability výberovej komisie počas všetkých skúšok. Tak Súd prvého stupňa pripustil, že ak z dôvodu prekážky sú riadni členovia výberovej komisie výberového konania nahradení náhradníkmi členov pri skúškach niektorých uchádzačov s cieľom umožniť výberovej komisii dokončiť jej prácu v primeranej lehote, zloženie výberovej komisie predsa zostáva dostatočne stabilné, pokiaľ výberová komisia prijme potrebné opatrenia na koordináciu na zabezpečenie koherentného uplatňovania kritérií hodnotenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Giannini/Komisia, už citovaný, body 208 až 216).

68      V rovnakom zmysle treba poukázať na to, že opatrenia prijaté výberovou komisiou na splnenie svojej povinnosti zabezpečiť stabilitu svojho zloženia sa v prípade potreby majú posudzovať z hľadiska osobitných vlastností organizovaného náboru a vlastných praktických požiadaviek na organizáciu výberového konania bez toho, aby sa výberová komisia mohla zbaviť povinnosti dodržiavať základné záruky rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu medzi nimi (rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2005, Christensen/Komisia, T‑336/02, bod 44).

69      Je pravda, že posúdenia výberovej komisie pri hodnotení schopností či znalostí a spôsobilosti uchádzačov majú porovnávajúcu povahu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. februára 2004, Konstantopoulou/Súdny dvor, T‑19/03, bod 43). Predsa však nemožno vylúčiť, že vzhľadom na organizáciu skúšok výberového konania a organizáciu práce výberovej komisie je dostatočné na zabezpečenie porovnávajúceho posúdenia výberovej komisie, aby jej stabilita bola zachovaná iba v určitých štádiách výberového konania.

70      Keďže zachovanie určitej stability výberovej komisie nie je povinnosťou ako takou, ale prostriedkom na zaručenie zásad rovnosti zaobchádzania a objektivity hodnotenia, je potrebné v prejednávanej veci preskúmať, či spôsob, akým bolo organizované výberové konanie umožnil zaručiť dodržanie uvedených zásad.

71      V prejednávanej veci treba pripomenúť, že Komisia uviedla vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a na pojednávaní, bez toho, aby to žalobca spochybnil, že hoci výberová komisia nebola stála počas všetkých skúšok, sa prinajmenšom najskôr stretla, keď rozhodla o spôsobe, ako majú skúšky prebehnúť a následne sa každé dva alebo tri dni stretla, keď sa spoločne prideľovali body uchádzačom na účely posúdenia schopností uchádzačov vyskúšaných v tomto období a napokon, keď overovala koherentnosť posúdení týkajúcich sa uchádzačov na záver všetkých skúšok.

72      Navyše treba tiež zobrať do úvahy opatrenia prijaté úradom EPSO v rámci novej metódy, ktoré sú zamerané na nápravu skresleného poznávania všeobecne konštatovaného u hodnotiteľov a tiež na zabezpečenie koherentnosti hodnotenia. Konkrétne Súd pre verejnú službu pripomína, že uvedené opatrenia obsahujú uplatnenie predštrukturovaných testov podľa vopred stanovenej metódy používajúc vopred definované indikátory správania, účasť predsedu výberovej komisie v prvých minútach každej skúšky, ako aj vykonanie štúdií a analýz na účely overenia koherentnosti hodnotenia (pozri bod 26 tohto rozsudku).

73      Zdá sa teda, že nová metóda nahrádza starý systém výberu, ktorý bol založený na identite členov výberovej komisie počas celého výberového konania, systémom výberu, v ktorom je stabilita výberovej komisie zaručená len v určitých kľúčových štádiách výberového konania, ale v ktorom rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi je zaručená identitou metódy práce a uplatnením rovnakých kritérií posúdenia výkonov uchádzačov.

74      Za týchto podmienok so zreteľom na stabilitu výberovej komisie v štádiách uvedených v bode 71 tohto rozsudku a opatrenia organizácie a koordinácie práce výberovej komisie vymenované v bodoch 72 a 73, Súd pre verejnú službu zastáva názor, že zásady rovnosti zaobchádzania a objektivity hodnotenia v prejednávanej veci boli dodržané.

75      V dôsledku toho treba výhrady, ktoré žalobca spojil s údajnou nestabilitou výberovej komisie, zamietnuť ako nedôvodné, teda výhradu založenú na skutočnosti, že výberová komisia údajne porušila právo uchádzača byť hodnotený účelným počtom členov výberovej komisie, výhradu založenú na tom, že výberová komisia mohla vykonať len čiastočné porovnávajúce hodnotenie všetkých uchádzačov a výhradu založenú na tom, že nestabilita v zložení výberovej komisie sa nemohla vykompenzovať stálou prítomnosťou predsedu alebo podpredsedu výberovej komisie.

76      Pokiaľ ide o výhradu, že EPSO zapája externé osoby na opravy a nahrádza ich každý týždeň, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry výberová komisia môže zapojiť osoby poverené opravou vždy alebo vtedy, keď to uzná za potrebné. V takom prípade je zabezpečený riadny výkon týchto úkonov, pokiaľ sa metódy opráv nelíšia podľa uchádzačov a keď si výberová komisia zachová konečnú rozhodovaciu právomoc (rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. januára 2005, Roccato/Komisia, T‑267/03, bod 67). V prejednávanej veci žalobca netvrdil, že metódy opráv sa líšili podľa uchádzačov a že si výberová komisia nezachovala konečnú rozhodovaciu právomoc a nijaká skutočnosť zo spisu nenaznačuje, že by to tak bolo.

77      Napokon treba zdôrazniť, že žalobca nepredložil nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého výberová komisia nemohla zaručiť koherentnosť hodnotenia, pretože menovací orgán jej na to nedal čas. V každom prípade zo spisu vyplýva, že výberová komisia výberového konania kontrolovala koherentnosť hodnotenia, keďže na základe žiadosti o preskúmanie podanej žalobcom výberová komisia konštatovala existenciu určitej nekoherentnosti v hodnotení jeho prípadovej štúdie a následne zvýšila počet bodov, ktoré mu boli pôvodne udelené za všeobecné schopnosti „komunikácia“ a „schopnosť stanoviť si priority a zorganizovať prácu“, ako aj bodov, ktoré dostal za osobitné schopnosti.

78      Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť druhú časť prvého žalobného dôvodu založeného na nestabilite výberovej komisie ako nedôvodnú bez toho, aby bolo potrebné určiť, či je druhá časť prípustná či účinná.

79      Z týchto dôvodov je potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady nezávislosti výberovej komisie

 Tvrdenia účastníkov konania

80      Žalobca poukazuje na skutočnosť, že väčšina členov výberovej komisie vrátane jej predsedu sú úradníci pridelení úradu EPSO, a teda od neho závislí, čo je v rozpore so zásadou nezávislosti výberovej komisie.

81      Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu tento žalobný dôvod zamietol.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

82      Treba pripomenúť, že so zreteľom na rozhodujúcu úlohu priznanú výberovej komisii vo výberovom konaní normotvorca stanovil určitý počet záruk. Článok 30 služobného poriadku a článok 3 prílohy III služobného poriadku stanovujú po prvé, že pre každé výberové konanie menovací orgán vymenuje výberovú komisiu, po druhé, že okrem predsedu sú jej ďalší členovia v rovnakom počte vymenovaní administratívou a výborom zamestnancov, po tretie, že členovia výberovej komisie sa vyberajú z úradníkov, po štvrté, že členovia výberovej komisie sú prinajmenšom z rovnakej funkčnej skupiny a platovej triedy, ako je funkčná skupina a platová trieda pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, a po piate, že vo výberovej komisii pozostávajúcej z viac ako štyroch členov musia byť najmenej dvaja členovia z každého pohlavia (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 15. júna 2010, Pachtitis/Komisia, F‑35/08, body 53 a 54).

83      Nijaké ustanovenie služobného poriadku naopak nezakazuje, aby členovia výberovej komisie boli osobitne pridelení úradu EPSO na výkon funkcie člena výberovej komisie.

84      Okrem toho nemožno zo samotnej skutočnosti, že členovia výberovej komisie boli pridelení úradu EPSO na výkon funkcie člena výberovej komisie na vymedzené obdobie, vyvodiť, že EPSO prostredníctvom týchto úradníkov nejako ovplyvňoval prácu výberovej komisie.

85      Treba konštatovať, že žalobca sa vo svojej žalobe namiesto poskytnutia dôkazov alebo prinajmenšom presných a zhodujúcich sa indícií o skutočnosti, že EPSO nejako ovplyvňoval prácu výberovej komisie Súdu pre verejnú službu, obmedzil iba na špekulácie.

86      Na pojednávaní žalobca predsa rozvinul tento žalobný dôvod tvrdením, že na základe novej metódy je možné pozorovať určitý druh výmeny úloh medzi výberovou komisiou výberového konania a úradom EPSO, pretože EPSO má stále viac a viac právomoci určovať povahu skúšok a spôsob, akým sa majú vykonať na úkor úlohy výberovej komisie. Konkrétne žalobca zdôraznil, že ako samotná Komisia uznala vo svojom vyjadrení žalovanej, na základe metodológie hodnotiaceho centra výberová komisia disponuje obmedzenejším priestorom na manévrovanie než predtým a opatrenia prijaté menovacím orgánom na zabezpečenie koherentnosti hodnotenia sú opatreniami, ktorých účinkom je pozbavenie výberovej komisie jej právomocí.

87      Argumenty uvádzané žalobcom však nemôžu z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že EPSO plnil úlohu, ktorú článok 1 ods. 1 písm. a) a b prílohy III služobného poriadku zveruje menovaciemu orgánu, teda že on má stanoviť druh a podrobnosti výberového konania. Konkrétne nijaký prvok zo spisu nepreukazuje existenciu nejakého zasahovania zo strany EPSO do hodnotenia výkonov uchádzačov výberovou komisiou, ani do udeľovania bodov uchádzačom ani do zostavenia rezervného zoznamu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nezávisle od opatrení prijatých menovacím orgánom na zabezpečenie koherencie hodnotenia v súlade s článkom 5 prílohy III služobného poriadku prislúcha výberovej komisii výberového konania, a nie úradu EPSO, aby dohliadala na skúšky a vyhotovila zoznam vhodných uchádzačov.

88      Preto treba zamietnuť žalobný dôvod založený na porušení zásady nezávislosti výberovej komisie.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

 Tvrdenia účastníkov konania

89      Žalobca v podstate tvrdí, že EPSO porušilo povinnosť odôvodnenia zakotvenú v článku 25 služobného poriadku tým, že mu odmietol sprístupniť viacero dokumentov a informácií a najmä otázky, v ktorých neuspel, dôvody, prečo boli jeho odpovede nesprávne, ako aj tabuľku hodnotenia používanú pre písomné a ústne skúšky. Okrem toho požadoval poskytnutie kópie variantu témy, ktorý mal vypracovať na skúške z prípadovej štúdie spolu s opravenými odpoveďami. Sprístupnenie týchto podkladov je pre neho potrebné, aby sa mu umožnilo pochopiť jeho chyby, spôsob opráv jeho skúšky a posúdiť, či nedošlo k nejakému porušeniu pravidiel uplatniteľných na výberovú komisiu.

90      Okrem toho žalobca zastáva názor, že podľa článku 8 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článku 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102) bol EPSO povinný poskytnúť mu dokumenty uvedené v predchádzajúcom bode.

91      Komisia navrhuje, aby bol tento žalobný dôvod zamietnutý.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

92      Na úvod treba pripomenúť, že hoci na základe článku 25 druhého odseku služobného poriadku každé rozhodnutie prijaté podľa služobného poriadku, ktoré môže spôsobiť ujmu svojmu adresátovi, má byť odôvodnené, je potrebné dať túto povinnosť odôvodnenia do súladu s dodržaním tajnosti rokovania výberovej komisie na základe článku 6 prílohy III služobného poriadku (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, bod 24).

93      Tajnosť rokovania výberovej komisie bola zavedená s cieľom zabezpečiť nezávislosť výberových komisií a objektivitu ich práce tým, že budú chránené pred akýmikoľvek vonkajšími zásahmi a tlakmi vyvíjanými samotnou administratívou, dotknutými uchádzačmi alebo tretími osobami. Dodržiavanie tejto tajnej povahy teda bráni zverejneniu postojov jednotlivých členov výberových komisií a prezradeniu akýchkoľvek informácií týkajúcich sa osobného alebo porovnávacieho posúdenia uchádzačov (pozri najmä rozsudok Konstantopoulou/Súdny dvor, už citovaný, bod 27).

94      Vzhľadom na túto tajnú povahu predstavuje oznámenie bodov získaných za jednotlivé skúšky dostatočné odôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie (rozsudky Parlament/Innamorati, už citovaný, bod 31, a Konstantopoulou/Súdny dvor, už citovaný, bod 32; rozsudok Súdu pre verejnú službu z 28. marca 2012, Marsili/Komisia, F‑19/10, bod 51).

95      Takéto odôvodnenie neporušuje práva uchádzačov. Umožňuje im totiž oboznámiť sa s ohodnotením svojich výkonov, a v prípade potreby si overiť, že skutočne nedosiahli počet bodov, ktorý vyžaduje oznámenie o výberovom konaní, aby mohli byť pripustení k určitým skúškam alebo ku všetkým skúškam a umožňuje Súdu pre verejnú službu vykonať súdne preskúmanie vhodné pre tento druh sporu (rozsudok Konstantopoulou/Súdny dvor, už citovaný, bod 33).

96      Okrem toho komisia nie je povinná pri odôvodnení rozhodnutia o nepripustení uchádzača ku skúške uviesť, ktoré odpovede uchádzača považovala za nedostatočné, ani vysvetliť, prečo ich za také považovala, pretože taký stupeň odôvodnenia nie je potrebný na posúdenie možnosti uchádzača podať sťažnosť, prípadne podať žalobu alebo na umožnenie súdu vykonať súdne preskúmanie (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. júla 1995, Pimley‑Smith/Komisia, T‑291/94, body 63 a 64, a Konstantopoulou/Súdny dvor, už citovaný, bod 34).

97      V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žalobca po podaní žiadosti dostal 10. februára 2011 svoju neopravenú kópiu štúdie vypracovanú na skúške z prípadovej štúdie a kópiu testu z jazyka, ako aj hodnotiacu listinu používanú pre tento test. Okrem toho bol napadnutým rozhodnutím informovaný o tom, že rozhodnutie výberovej komisie o potvrdení rozhodnutia o nezapísaní bolo odôvodnené skutočnosťou, že dosiahol celkový počet bodov nižší než najnižší počet bodov uchádzačov, ktorí boli zapísaní na rezervný zoznam. Napokon dostal svoje „Osvedčenie o spôsobilosti“, ktoré neobsahuje len získané body za každú hodnotenú schopnosť, ale aj analytické posúdenie ku každej vyhodnocovanej schopnosti.

98      Preto treba konštatovať, že so zreteľom na vyššie uvedenú judikatúru je napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené bez toho, aby EPSO musel žalobcovi zaslať dokumenty, ktoré požadoval.

99      Navyše sa Súd pre verejnú službu domnieva, že EPSO nebol povinný na splnenie svojej povinnosti odôvodnenia doručiť žalobcovi opravenú verziu jeho kópie, dôvody, prečo jeho odpovede boli nesprávne, hodnotiace tabuľky používané pre písomné a ústne skúšky, teda tie dokumenty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou porovnávajúceho hodnotenia, ktorému sa venuje výberová komisia a na ktoré sa vzťahuje tajnosť jej rokovaní.

100    Okrem toho, pokiaľ ide o kópiu variantu témy, ktorý mal žalobca vypracovať v prípadovej štúdii, Súd pre verejnú službu zdôrazňuje, že hoci sa podľa judikatúry na dokument vzťahuje tajnosť rokovania výberovej komisie, ak by jeho oznámenie mohlo prezradiť individuálny postoj členov výberovej komisie alebo posúdenia osobného alebo porovnávajúceho charakteru týkajúce sa uchádzačov (rozsudok Konstantopoulou/Súdny dvor, už citovaný, bod 27), dôvernosť rokovaní výberovej komisie výberového konania nevylučuje, aby dôvernosť dokumentu výberového konania bola odôvodnená inými dôvodmi. V prejednávanej veci sa Súd pre verejnú službu domnieva, že odmietnutie úradu EPSO sprístupniť žalobcovi variant témy, z ktorého bol skúšaný, je odôvodnený potrebou zabrániť tomu, aby v prípade, že by aj iní uchádzači žiadali o zaslanie variantu témy, z ktorého budú skúšaní, títo nemohli nahromadením rôznych variantov určiť a následne zverejniť metódu používanú na zostavenie variantov rovnakej témy, ako aj ukazovateľov na hodnotenie uchádzačov.

101    Napokon tieto konštatovania nie je možné spochybniť na základe článku 8 Charty, alebo nariadenia č. 45/2001. Treba totiž zdôrazniť, ako spresňuje článok 2 nariadenia č. 45/2001, že osobné údaje znamenajú akékoľvek informácie na identifikovanie osoby. Z toho vyplýva na základe uvedeného ustanovenia, že žalobca má nárok na prístup k údajom, ktoré má EPSO a ktoré ho umožňujú identifikovať, ale nie na prístup k jeho opravenej kópii, k otázkam, v ktorých neuspel a k dôvodom, prečo boli jeho odpovede nesprávne, ako aj k použitej tabuľke hodnotenia. To platí o to viac, pretože ak by sa opravená kópia uchádzača považovala za osobný údaj, mohol by tento uchádzač v súlade s článkom 14 nariadenia č. 45/2001 žiadať o jeho opravu, čo by bolo absurdné.

102    V dôsledku toho treba zamietnuť tento žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia.

103    Keďže nijaký žalobný dôvod nie je dôvodný, treba zamietnuť návrhy na zrušenie a v dôsledku toho žalobu v celom rozsahu.

 O trovách

104    V súlade s článkom 87 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ ďalšie ustanovenia ôsmej kapitoly druhej hlavy uvedeného rokovacieho poriadku neustanovujú inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 2 tohto istého článku môže Súd pre verejnú službu rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, prípadne ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania.

105    Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že žalobca je účastníkom konania, ktorý nemal vo veci úspech. Okrem toho Komisia vo svojich návrhoch výslovne navrhla, aby bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania. Keďže okolnosti prejednávaného prípadu neodôvodňujú uplatnenie ustanovení článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, žalobca je povinný znášať svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Z týchto dôvodov

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Gonzalo de Mendoza Asensi znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Van Raepenbusch

Rofes i Pujol

Perillo

Barents

Bradley

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. februára 2014.

Tajomníčka

Predseda

W. Hakenberg

S. Van Raepenbusch

---

* Jazyk konania: francúzština.