—

Établissement national des produits de l’agriculture et de la mer (FranceAgriMer), v zastúpení: H. Didier a F. Pinet, avocats,

—

francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, S. Menez a C. Candat, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar a B. Majczyna, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: B. Schima a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (EHS) č. 822/87 zo 16. marca 1987 o spoločnej organizácii trhu s vínom [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 84, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2253/88 z 19. júla 1988 (Ú. v. ES L 198, s. 35, ďalej len „nariadenie č. 822/87“), nariadenia Komisie (EHS) č. 1059/83 z 29. apríla 1983 o zmluvách týkajúcich sa skladovania stolového vína, hroznového muštu, koncentrovaného hroznového muštu a upraveného koncentrovaného hroznového muštu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 116, s. 77), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2646/1999 z 15. decembra 1999 (Ú. v. ES L 324, s. 10, ďalej len „nariadenie č. 1059/83“), ako aj nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Établissement national des produits de l’agriculture et de la mer (Štátna organizácia pre poľnohospodárske výrobky a produkty morského hospodárstva) (FranceAgriMer), ktorá je právnym nástupcom Office national interprofessionnel des vins (Medziodvetvový štátny úrad pre vína) (Onivins), a spoločnosťou Vinifrance SA (ďalej len „Vinifrance“) vo veci vrátenia celej výšky pomoci na skladovanie, ktorú táto spoločnosť prijala.

3

Z článku 1, ako aj z prílohy I bodu 6 nariadenia č. 822/87 vyplýva, že toto nariadenie sa týka najmä koncentrovaného hroznového muštu, definovaného ako nekaramelizovaný hroznový mušt, ktorý sa získava čiastočnou dehydratáciou hroznového muštu a je „vyrobený v Spoločenstve“ [neoficiálny preklad].

4

Článok 32 ods. 1 a 2 tohto nariadenia v tejto súvislosti stanovuje:

„1.   Zavádza sa režim pomoci na súkromné skladovanie:

…

2.   Poskytnutie pomoci podľa odseku 1 je podmienené uzavretím… dlhodobej zmluvy o skladovaní s intervenčnými agentúrami… .“ [neoficiálny preklad]

5

Z článku 1 nariadenia č. 1059/83 vyplýva, že toto nariadenie stanovuje podrobné pravidlá na uzatváranie zmlúv o skladovaní.

6

V treťom odôvodnení tohto nariadenia sa uvádza, že keďže „… sú zmluvy uzatvárané medzi intervenčnými agentúrami a výrobcami, ktorí o to žiadajú, treba stanoviť definíciu výrobcu a vzhľadom na povinnosti, ktorým musí podliehať, požadovať, aby bol majiteľom produktu, ktorý je predmetom zmluvy o skladovaní“ [neoficiálny preklad].

7

Článok 2 uvedeného nariadenia znie:

„1.   Intervenčné agentúry uzatvárajú zmluvy len so samostatnými alebo zoskupenými výrobcami.

V zmysle tohto nariadenia je výrobcom akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo zoskupenie fyzických alebo právnických osôb, ktoré spracováva alebo si dáva spracovať:

2.   Výrobca môže uzavrieť zmluvu vzťahujúcu sa len na produkt, ktorý sám vyrobil alebo ktorý bol vyrobený na jeho zodpovednosť a ktorého je doposiaľ vlastníkom.“ [neoficiálny preklad]

8

Článok 12 toho istého nariadenia stanovuje paušálne za každý deň a na hektoliter výšku pomoci na skladovanie, ktorá platí pre celú Európsku úniu, najmä v prípade hroznových muštov.

9

Článok 17 ods. 1 nariadenia 1059/83 stanovuje:

„Okrem prípadov vyššej moci,

10

Štvrté, piate a ôsme odôvodnenie nariadenia č. 2988/95 znejú:

„keďže účinnosť boja proti podvodom na finančných záujmoch [poškodzujúcim finančné záujmy – neoficiálny preklad] spoločenstva si vyžaduje prijatie spoločného právneho rámca pre všetky oblasti, ktoré sú upravené politikami spoločenstva;

keďže protiprávne konanie a správne opatrenia a sankcie, ktoré sa naň vzťahujú, sú ustanovené v odvetvových predpisoch v súlade s týmto nariadením;

…

keďže právo spoločenstva ustanovilo správne sankcie spoločenstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky; keďže takéto sankcie musia byť ustanovené aj v ostatných oblastiach“.

11

Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Na účely ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva.

2.   ‚Nezrovnalosť‘ je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.“

12

Podľa článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia „právo spoločenstva stanoví druh a rozsah správnych opatrení a sankcií potrebných na správne uplatnenie daných pravidiel zohľadňujúc druh a závažnosť protiprávneho konania, poskytnutej alebo získanej výhody a stupeň zodpovednosti“.

13

Článok 4 toho istého nariadenia, uvedený v hlave II tohto nariadenia nazvanej „Správne opatrenia a sankcie“, stanovuje:

„1.   Je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme:

…

2.   Uplatnenie opatrení uvedených v odseku 1 sa obmedzí na zrušenie poskytnutej výhody chody [výhody zvýšenej – neoficiálny preklad], ak je tak ustanovené, na úrok [o úrok – neoficiálny preklad] určený na základe paušálnej sadzby.

…

4.   Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty [sankcie – neoficiálny preklad].“

14

Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:

„Úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie:

…“

15

Vinifrance je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá predajom a sprostredkovaním predaja sudového vína a koncentrovaného hroznového muštu. V decembri 1997 táto spoločnosť kúpila 34408 hektolitrov hroznového muštu od dvoch talianskych dodávateľov, a to od spoločností Cantine Trapizzo a Far Vini. V rámci dvoch zmlúv o dlhodobom skladovaní uzavretých 23. januára a 4. februára 1998 s Onivins spoločnosť Vinifrance nechala tieto hroznové mušty koncentrovať v Taliansku a uskladnila ich vo Francúzsku. Prvá zmluva o skladovaní sa týkala 8110 hektolitrov koncentrovaného hroznového muštu, ktorý dodala spoločnosť Cantine Trapizzo, zatiaľ čo druhá zmluva sa týkala 1215 hektolitrov dodaných spoločnosťou Far Vini. Spoločnosti Vinifrance bola z tohto dôvodu podľa článku 32 nariadenia č. 822/87 poskytnutá 10. marca 1998 pomoc na skladovanie vo výške 170391,31 eura a 6. apríla 1998 vo výške 23280,79 eura.

16

Kontrola, ktorú v priebehu mája, júna a júla 2000 uskutočnil Agence centrale des organismes d’intervention dans le secteur agricole (Ústredný úrad intervenčných agentúr v odvetví poľnohospodárstva) (ACOFA) v spoločnosti Vinifrance umožnila odhaliť, že Far Vini už od roku 1992 neexistovala a že na adrese uvedenej na faktúrach sa nenachádzal nijaký vinársky podnik, a ďalej, že väčšina hroznového muštu, ktorú Vinifrance nadobudla od spoločnosti Cantine Trapizzo, bola spoločnosti Cantine Trapizzo v skutočnosti dodaná spoločnosťou Far Vini.

17

Vzhľadom na neexistenciu spoločnosti Far Vini ku dňu uzavretia kúpnych zmlúv sa v správe ACOFA v podstate dospelo k záveru, že nie je isté, či hroznové mušty dodané priamo alebo nepriamo spoločnosťou Far Vini pochádzajú zo Spoločenstva, ani to, či samotná Vinifrance je ich vlastníkom. Naopak ACOFA zrejme nespochybnil pôvod v Spoločenstve a vlastníctvo hroznových muštov, ktoré Vinifrance nadobudla od spoločnosti Cantine Trapizzo, ktoré však neboli dodané tejto naposledy uvedenej spoločnosti spoločnosťou Far Vini, teda množstvo 4587,8 hektolitra hroznového muštu pred koncentráciou z dotknutých 34408 hektolitrov.

18

Vzhľadom na správu ACOFA odňal riaditeľ Onivins rozhodnutím z 23. decembra 2003 celú sumu pomoci na skladovanie, ktorá bola vyplatená spoločnosti Vinifrance, keďže sa v podstate domnieval, že táto spoločnosť nebola schopná preukázať, že hroznové mušty dodané priamo alebo nepriamo spoločnosťou Far Vini pochádzali zo Spoločenstva, ani preukázať, že je ich vlastníkom.

19

Žalobou podanou 16. januára 2004 na Tribunal administratif de Montpellier (Správny súd v Montpellier) Vinifrance žiadala o zrušenie tohto rozhodnutia. Rozsudkom z 15. júna 2007 tento súd zrušil uvedené rozhodnutie z dôvodu, že Onivins nemôže legálne požadovať vrátenie celej sumy pomoci.

20

Podľa Tribunal administratif de Montpellier totiž článok 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1059/83 umožňuje požadovať len čiastočné vrátenie, a to v miere zodpovedajúcej závažnosti porušenia, ktorého sa výrobca dopustil. Tento súd však zastával názor, že na nesplnenia povinností vytýkané spoločnosti Vinifrance sa vzťahuje tento článok 17. Osobitne konštatoval, že výhrada založená na tom, že Vinifrance nemohla preukázať, že hroznové mušty pochádzajú zo Spoločenstva a že je ich vlastníkom, bola dôvodná len sčasti a nie pre celkové množstvo hroznového muštu, na ktoré sa zmluvy o skladovaní vzťahovali. Tento súd preto rozhodol, že rozhodnutie Onivins bolo protiprávne, keďže vyžadovalo úplné vrátenie pomoci, vrátane časti pomoci, ktorá bola poskytnutá legálne.

21

Office national interprofessionnel des fruits, des légumes, des vins et de l’horticulture (Medziodborový štátny úrad pre ovocie, zeleninu, vína a záhradníctvo) (Viniflhor), ktorý bol právnym nástupcom Onivins, podal odvolanie proti tomuto rozsudku na Cour administrative d’appel de Marseille (Odvolací správny súd v Marseille). Rozsudkom z 15. júna 2009 tento súd odvolanie zamietol, keďže zastával najmä názor, že Tribunal administratif de Montpellier správne uplatnil článok 17 ods. l písm. b) nariadenia č. 1059/83. Osobitne konštatoval, že samotná skutočnosť, že riaditeľ Onivins požadoval vrátenie celej sumy pomoci, vrátane tej časti, ktorá sa týkala hroznového muštu, ktorého pôvod a vlastníctvo ACOFA nespochybnil, v každom prípade postačuje na to, aby sa stanovilo, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

22

FranceAgriMer, subjekt, ktorý je právnym nástupcom spoločnosti Viniflhor, podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Conseil d’État, pričom najmä tvrdil, že Cour administrative d’appel de Marseille sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia jednak tým, že zastával názor, že rozhodnutie riaditeľa Onivins nemohlo vyžadovať vrátenie celej sumy pomoci získanej spoločnosťou Vinifrance a jednak tým, že z tejto okolnosti vyvodil, že uvedené rozhodnutie sa musí zrušiť v plnom rozsahu.

23

Podľa FranceAgriMer sa totiž článok 17 nariadenia č. 1059/83 nevzťahuje na nezrovnalosti, ku ktorým došlo. Keďže v tejto odvetvovej právnej úprave neexistuje výslovné ustanovenie vo vzťahu k vytýkanej nezrovnalosti, v prejednávanom prípade teda vo vzťahu k skutočnosti, že Vinifrance nepreukázala, že bola vlastníkom hroznových muštov v zmysle článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1059/83, ani že tieto mušty pochádzajú zo Spoločenstva, ako vyžaduje nariadenie č. 822/87, takéto nezrovnalosti, ktoré vedú k neplatnosti zmlúv o skladovaní, na základe ktorých bola pomoc vyplatená, musia byť predmetom opatrenia na odňatie neoprávnene získanej výhody. FranceAgriMer tak tvrdí, že Onivins mohol na základe nariadenia č. 2988/95 legálne požadovať úplné vrátenie oboch súm pomoci na súkromné skladovanie, ktoré boli priznané spoločnosti Vinifrance. Táto intervenčná agentúra subsidiárne tvrdí, že rozhodnutie Onivins sa nemalo zrušiť v plnom rozsahu, ale len v tej časti, v ktorej požaduje vrátenie časti pomoci, v prípade ktorej nebolo dodržanie podmienok stanovených právnymi predpismi spochybnené.

24

Vzhľadom na tieto skutočnosti Conseil d’État rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

25

Prvou časťou prvej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v takej situácii, akou je tá, o ktorú ide v konaní vo veci samej, keď neexistencia spoločnosti, ktorá sa považovala za predajcu hroznového muštu, má za následok to, že nemožno preukázať, že dotknutý mušt pochádza zo Spoločenstva, môže výrobca, ktorý uvedený hroznový mušt nadobudol od tejto spoločnosti, platne uzavrieť zmluvu o skladovaní tohto muštu, a to aj vzhľadom na povinnosť byť „doposiaľ vlastníkom“ tohto hroznového muštu, ako je stanovené v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1059/83, a na tomto základe byť teda príjemcom pomoci na skladovanie podľa nariadenia č. 822/87.

26

Treba uviesť, že článok 2 nariadenia č. 1059/83 síce definuje pojem „výrobca“ v zmysle tohto nariadenia, pričom na to, aby mohol s intervenčnou agentúrou platne uzavrieť zmluvu o skladovaní, na základe ktorej mu vzniká nárok na pomoc na skladovanie, predovšetkým vyžaduje, aby výrobca bol „vlastníkom“ hroznového muštu, definíciu pojmu „vlastník“ však neposkytuje.

27

Toto nariadenie však upravuje podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 822/87, pokiaľ ide o zmluvy o skladovaní, na základe ktorých môže vzniknúť nárok na získanie pomoci na skladovanie.

28

Ako správne uviedli FranceAgriMer a Európska komisia, otázka, či subjekt môže byť označený ako „vlastník“ v zmysle článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1059/83, a teda môže uzavrieť zmluvu o skladovaní, na základe ktorej vzniká nárok na pomoc na skladovanie, má zmysel len za predpokladu, ak hroznový mušt patrí do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 822/87. V súvislosti s týmto aspektom je nesporné, že podľa dotknutého nariadenia môže vzniknúť nárok na pomoc na skladovanie, ako ju stanovuje toto nariadenie, len v prípade hroznových muštov pochádzajúcich zo Spoločenstva.

29

V konaní vo veci samej je nesporné, že samotná Vinifrance hroznový mušt nevyrobila, ale ho nadobudla na základe kúpnej zmluvy. Ukázalo sa však, že táto kúpna zmluva bola uzavretá so spoločnosťou, ktorá v okamihu uzavretia tejto zmluvy právne neexistovala, a že teda nemožno preukázať, či hroznové mušty dodané priamo alebo nepriamo uvedenou spoločnosťou pochádzajú zo Spoločenstva.

30

Za týchto okolností, nezávisle od otázky, či Vinifrance bola ako „výrobca“ právne alebo fakticky vlastníkom predmetného tovaru, platí, že keďže nebolo možné zastávať názor, že tovarom bol hroznový mušt pochádzajúci zo Spoločenstva, takýto subjekt nemožno v nijakom prípade považovať za subjekt, ktorý nadobudol hroznový mušt, na ktorý by sa vzťahovalo nariadenie č. 822/87 a ktorý by mu umožňoval získať pomoc na skladovanie na základe tohto nariadenia.

31

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú časť prvej otázky odpovedať tak, že v takej situácii, akou je tá, o ktorú ide v konaní vo veci samej, keď neexistencia spoločnosti, ktorá sa považovala za predajcu hroznového muštu, má za následok, že nemožno preukázať, že dotknutý mušt pochádza zo Spoločenstva, nemôže byť výrobca, ktorý získal uvedený hroznový mušt od tejto spoločnosti, v nijakom prípade príjemcom pomoci na skladovanie podľa nariadenia č. 822/87.

32

Druhou časťou prvej otázky, ako aj druhou až piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1059/83 má vykladať v tom zmysle, že režim sankcií, ktorý stanovuje, sa uplatní v prípade, keď bol výrobca príjemcom pomoci na skladovanie, hoci väčšina hroznového muštu, ktorý bol predmetom zmlúv o skladovaní predložených na podporu žiadostí o pomoc, nepochádzala v rozpore s tým, čo vyžaduje nariadenie č. 822/87, zo Spoločenstva. Tými istými otázkami sa vnútroštátny súd navyše snaží zistiť, či a v akom rozsahu môžu ustanovenia nariadenia č. 2988/95 predstavovať doplňujúci alebo alternatívny právny základ na účely postihu takýchto nezrovnalostí.

33

FranceAgriMer a francúzska vláda v podstate tvrdia, že článok 17 nariadenia č. 1059/83 nie je určený na úpravu postihu takýchto nezrovnalostí, akými sú tie, o ktoré ide v konaní vo veci samej. Odsek 1 písm. a) tohto článku totiž zavádza režim sankcie za nesplnenia povinností, ktoré vyplývajú z určitých taxatívne vymenovaných ustanovení tohto nariadenia, o ktoré však v konaní vo veci samej nejde. Ďalej odsek 1 písm. b) uvedeného článku 17 nepochybne stanoví sankciu za porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia alebo zo zmlúv o skladovaní. Táto sankcia spočívajúca v znížení vyplatenej pomoci v závislosti od závažnosti spáchaného porušenia, sa však nemôže vzťahovať na tak závažné vady, ako je neexistencia vlastníctva hroznového muštu, ktorá je nesplnením povinnosti vyplývajúcej z článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1059/83, alebo nemožnosť preukázať, že hroznový mušt pochádza zo Spoločenstva, čo umožňuje získanie pomoci na skladovanie, takže uvedená nemožnosť predstavuje nesplnenie základnej povinnosti, ktorá je vlastná poskytnutiu pomoci na skladovanie, ktorú upravuje nariadenie č. 822/87.

34

Francúzska vláda konkrétne zastáva názor, že článok 17 nariadenia č. 1059/83 stanovuje sankcie v súvislosti s plnením zmlúv o skladovaní. Nezrovnalosti, na ktoré sa poukazuje v konaní vo veci samej, sa však týkajú samotných podmienok uzatvárania takýchto zmlúv, a teda platnosti uvedených zmlúv na účely poskytnutia pomoci na skladovanie.

35

Keďže v uplatniteľnej odvetvovej právnej úprave, v prejednávanom prípade v nariadeniach č. 822/87 a č. 1059/83, nie sú definované sankcie, FranceAgriMer a francúzska vláda zastávajú názor, že nariadenie č. 2988/95 sa uplatní, pokiaľ vytýkané nesplnenia povinností predstavujú nezrovnalosť v zmysle článku 1 tohto naposledy uvedeného nariadenia. V tejto súvislosti uvádzajú, že Súdny dvor už síce rozhodol, že článok 5 tohto nariadenia nemôže slúžiť ako právny základ na uloženie správnej sankcie, zastávajú však názor, že článok 4 uvedeného nariadenia, ktorý zakotvuje všeobecnú zásadu práva Únie, podľa ktorej existuje povinnosť vrátiť akúkoľvek pomoc Spoločenstva, ktorá bola neoprávnene získaná, môže na účely vrátenia celkovej sumy pomoci na skladovanie, o ktorú ide v konaní vo veci samej, predstavovať právny základ.

36

Poľská vláda konštatuje, že ak odvetvová právna úprava nestanovuje uloženie sankcie s cieľom postihnúť nezrovnalosť, treba uplatniť sankcie, ktoré stanovujú vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ takéto sankcie existujú. Vzhľadom na to táto vláda uvádza, že povinnosť vrátiť neoprávnene získanú pomoc spadá pod pojem „správne opatrenie“ v zmysle článku 4 nariadenia č. 2988/95 a nebráni tomu, aby správna sankcia bola uložená vedľa takéhoto vrátenia.

37

Komisia najprv tvrdila, že pokiaľ sa obe zistené nesplnenia povinností, ktoré sú stanovené právnymi predpismi, týkali len časti hroznového muštu, o ktorý ide v konaní vo veci samej, rozhodnutie o celkovom odňatí oboch súm pomoci na skladovanie, ktoré bolo prijaté francúzskou intervenčnou agentúrou, v skutočnosti obsahovalo dva aspekty.

38

Toto rozhodnutie spočívalo v odňatí časti pomoci na skladovanie súvisiacej s množstvom hroznového muštu, v prípade ktorého Vinifrance nepredložila dôkazy, že je jeho „vlastníkom“ a že pochádza zo Spoločenstva. Komisia v tejto súvislosti uviedla, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora je takéto odňatie len dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Únie neboli splnené, čím sa pomoc stala neoprávnená, a teda povinnosť ju vrátiť je odôvodnená.

39

Pokiaľ ide ďalej o odňatie časti pomoci súvisiacej s množstvom hroznového muštu pochádzajúceho výlučne od spoločnosti Cantine Trapizzo, v prípade ktorého nebolo zistené nijaké nesplnenie povinností stanovených právnymi predpismi, Komisia tvrdila, že táto časť uvedeného rozhodnutia sa musí chápať ako sankcia. Táto sankcia však nemá právny základ v nariadení č. 2988/95, ani v odvetvových nariadeniach č. 822/87 a č. 1059/83 a ani vo vnútroštátnom práve.

40

Na pojednávaní však Komisia uviedla, že keďže po koncentrácii už nebolo možné odlíšiť hroznový mušt pochádzajúci zo Spoločenstva od hroznového muštu, ktorý zo Spoločenstva nepochádza, v súčasnosti zastáva názor, že za takýchto okolností sa musí prostredníctvom správneho opatrenia získať späť celá suma pomoci na skladovanie.

41

Treba pripomenúť, že článok 1 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 zavádza všeobecnú úpravu týkajúcu sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú nezrovnalostí s ohľadom na právo Spoločenstva, a ako vyplýva z tretieho odôvodnenia tohto nariadenia, s cieľom brániť vo všetkých oblastiach činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie (rozsudky z 24. júna 2004, Handlbauer, C-278/02, Zb. s. I-6171, bod 31, a z 22. decembra 2010, Corman, C-131/10, Zb. s. I-14199, bod 36).

42

Zo štvrtého odôvodnenia nariadenia č. 2988/95 teda vyplýva, že ak má byť boj proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie účinný, treba stanoviť spoločný právny rámec pre všetky oblasti politík Únie. Okrem toho podľa piateho odôvodnenia toho istého nariadenia sú nezrovnalosti a s nimi súvisiace správne opatrenia a sankcie, ktoré sa naň vzťahujú, ustanovené v odvetvových predpisoch v súlade s nariadením č. 2988/95 (rozsudok z 1. júla 2004, Gerken, C-295/02, Zb. s. I-6369, bod 55).

43

V oblasti kontrol a sankcionovania nezrovnalostí, ku ktorým došlo podľa práva Únie, normotvorca Únie prijatím nariadenia č. 2988/95 stanovil súhrn všeobecných zásad a vo všeobecnosti vyžadoval, aby všetky odvetvové nariadenia rešpektovali tieto zásady (pozri najmä rozsudky z 11. marca 2008, Jager, C-420/06, Zb. s. I-1315, bod 61; z 21. júla 2011, Beneo-Orafti, C-150/10, Zb. s. I-6843, bod 69, ako aj zo 4. októbra 2012, ED & F Man Alcohols, C-669/11, bod 45). Z tohto nariadenia okrem toho vyplýva, že sa uplatňuje aj na odvetvové právne predpisy, ktoré existovali v okamihu nadobudnutia jeho účinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 1997, National Farmers’ Union a i., C-354/95, Zb. s. I-4559, bod 39).

44

Nariadenie č. 2988/95 má upravovať každú situáciu, v ktorej ide o „nezrovnalosť“ v zmysle článku 1 tohto nariadenia, teda o porušenie ustanovenia práva Únie vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom ktorého je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Únie alebo ňou spravovaných rozpočtov, buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene Únie alebo neoprávnenou výdajovou položkou.

45

V tejto súvislosti platí, že akákoľvek „nezrovnalosť“ v zmysle článku 1 tohto nariadenia vedie k uplatneniu „správnych opatrení alebo sankcií“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Bonda, C-489/10, bod 33).

46

Článok 4 ods. 1 prvá zarážka nariadenia č. 2988/95 teda stanovuje, že je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme najmä povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy.

47

Pokiaľ ide o úmyselné nezrovnalosti alebo nezrovnalosti spôsobené nedbanlivosťou, článok 5 tohto nariadenia stanovuje len to, že „môžu“ mať za následok správne sankcie, ktoré sú vymenované v tomto článku (pozri rozsudok z 28. októbra 2010, SGS Belgium a i., C-367/09, Zb. s. I-10761, bod 35).

48

Uvedené ustanovenie presne neurčuje, ktorá zo sankcií, ktoré vymenúva, sa musí uplatniť v prípade nezrovnalosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie (pozri rozsudky SGS Belgium a i., už citovaný, bod 36, ako aj ED & F Man Alcohols, už citovaný, bod 46).

49

Z článku 2 nariadenia č. 2988/95 a najmä z jeho odseku 3 v spojení s piatym a ôsmym odôvodnením tohto nariadenia totiž vyplýva, že normotvorcovi Únie prináleží prijať odvetvové právne úpravy stanovujúce správne sankcie, podobné ako tie, ktoré už existovali pri prijatí uvedeného nariadenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (pozri rozsudok SGS Belgium a i., už citovaný, bod 37).

50

Z článku 5 ods. 1 písm. c) a d) nariadenia č. 2988/95 vyplýva, že celkové alebo čiastočné odňatie výhody poskytnutej na základe právnych predpisov Spoločenstva, aj keď mal subjekt neprávom úžitok len z časti takej výhody, predstavuje správnu sankciu (pozri v tomto zmysle rozsudok Bonda, už citovaný, bod 34). Podľa judikatúry Súdneho dvora však takúto sankciu, hoci aj netrestnoprávnej povahy, možno uložiť, iba ak sa zakladá na jasnom a jednoznačnom právnom základe (pozri rozsudky zo 14. decembra 2000, Emsland-Stärke, C-110/99, Zb. s. I-11569, bod 56; z 11. júla 2002, Käserei Champignon Hofmeister, C-210/00, Zb. s. I-6453, bod 52, ako aj zo 6. apríla 2006, ED & F Man Sugar, C-274/04, Zb. s. I-3269, bod 15), a nemožno ju teda uložiť len na základe týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok SGS Belgium a i., už citovaný, bod 43).

51

V rámci systému pomoci na skladovanie zavedeného nariadením č. 822/87 treba uviesť, že predmetom takejto pomoci môže byť len skladovanie hroznového muštu pochádzajúceho zo Spoločenstva. V súlade s článkom 32 ods. 2 tohto nariadenia je takáto pomoc navyše podmienená tým, že výrobca uzavrie s jednou alebo viacerými intervenčnými agentúrami zmluvu alebo zmluvy o skladovaní, ktorých platnosť je jednou z podmienok oprávnenosti uvedenej pomoci.

52

Nedodržanie povinnosti pôvodu hroznového muštu v Spoločenstve je porušením ustanovení práva Únie, ktoré spôsobuje škodu rozpočtu Únie, keďže vytvára neoprávnený výdavok. Takéto nesplnenie povinnosti teda spadá pod pojem „nezrovnalosť“ v zmysle článku 1 nariadenia č. 2988/95.

53

Pokiaľ ide o otázku, či takúto nezrovnalosť v zmysle článku 1 nariadenia č. 2988/95 možno postihovať na základe článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1059/83, ktoré je odvetvovým nariadením, treba uviesť, že tento článok 17 ods. 1 stanovuje dva druhy sankcií.

54

Článok 17 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia totiž stanovuje, že pomoc na skladovanie sa nevyplatí, ak výrobca nesplní povinnosti, ktoré sú mu uložené na základe článku 7 ods. 2, článkov 15 a 16 a prípadne článku 10 ods. 2 toho istého nariadenia. Takéto povinnosti, o ktoré nejde v konaní vo veci samej, sa v podstate týkajú podmienok plnenia zmluvy o skladovaní, ktorá viaže výrobcu s intervenčnou agentúrou, a skutočnosti, že tento výrobca môže prípadne brániť kontrolám, ktoré táto agentúra môže vykonávať, ako aj samotných podmienok skladovania hroznového muštu, ktorý je predmetom uvedenej zmluvy.

55

Uvedený článok 17 ods. 1 písm. b) stanovuje, že pokiaľ ide o ďalšie povinnosti výrobcu, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia alebo zo zmluvy o skladovaní, nesplnenie uvedených povinností vedie k zníženiu pomoci podľa závažnosti porušenia, ktorého sa dopustil.

56

V tejto súvislosti treba uviesť, že v nariadeniach predchádzajúcich nariadeniu č. 1059/83 ustanovenie zodpovedajúce článku 17 nariadenia č. 1059/83 stanovilo uplatnenie len jedinej sankcie spočívajúcej v samotnom odňatí pomoci bez toho, aby výslovne stanovilo možnosť vykonať zníženie poskytnutej pomoci v prípade, ak subjekt nesplnil povinnosť stanovenú týmito nariadeniami. Článok 15 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2015/76 z 13. augusta 1976 o zmluvách o skladovaní stolového vína, hroznového muštu a koncentrovaného hroznovému muštu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 221, s. 20), ako aj článok 16 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2600/79 z 23. novembra 1979 o zmluvách o skladovaní stolového vína, hroznového muštu a koncentrovaného hroznovému muštu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 297, s. 15) totiž stanovovali, že „okrem prípadov vyššej moci, sa pomoc nevyplatí, pokiaľ výrobca nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy“ [neoficiálny preklad].

57

Za týchto podmienok treba konštatovať, že prijatím článku 17 nariadenia č. 1059/83 normotvorca Únie zamýšľal vykonať rozdiely a odstupňovanie sankcií medzi na jednej strane porušením povinností taxatívne vymenovaných, v prípade ktorých sankcia, ktorá sa musí uplatniť, spočíva v samotnom odňatí pomoci, a na druhej strane porušením menej závažných povinností stanovených zmluvou alebo právnymi predpismi, v prípade ktorých je vhodnejšou sankciou zníženie pomoci v závislosti od závažnosti.

58

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ako správne uviedli FranceAgriMer, francúzska vláda a Komisia, že sankcia stanovená v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1059/83 je určená na to, aby postihovala nezrovnalosti týkajúce sa podmienok plnenia zmluvy o skladovaní, ktoré sú menej závažné ako nezrovnalosti uvedené v tomto článku 17 ods. 1 písm. a). Naopak tento článok 17 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia nemožno uplatniť na uloženie sankcie za závažné vady, ktoré majú vplyv na samotnú platnosť zmluvy o skladovaní predloženej na podporu žiadosti o pomoc na skladovanie a ktoré priamo spochybňujú spôsobilosť výrobcu na získanie pomoci na skladovanie.

59

Pokiaľ nie je preukázané, že hroznový mušt, ktorý je predmetom zmluvy o skladovaní predloženej na podporu žiadosti o pomoc, pochádza zo Spoločenstva, táto samotná okolnosť je dostatočnou prekážkou na to, aby na základe takejto zmluvy mohol platne vzniknúť nárok na pomoc na skladovanie na základe nariadenia č. 822/87.

60

Treba ešte určiť, či v prípade neexistencie sankcie stanovenej v uplatniteľnej odvetvovej právnej úprave môže takáto nezrovnalosť v zmysle článku 1 nariadenia č. 2988/95 viesť na základe tohto nariadenia k uplatneniu správnej sankcie, alebo prípadne správneho opatrenia.

61

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v kontexte ochrany finančných záujmov Únie nepredstavuje článok 5 nariadenia č. 2988/95 dostatočný právny základ na uplatnenie správnej sankcie, pretože na uplatnenie sankcie sa vyžaduje, aby predtým, ako dôjde k spáchaniu predmetnej nezrovnalosti, buď normotvorca Únie prijal odvetvovú právnu úpravu definujúcu takúto sankciu, alebo keď takáto právna úprava ešte nebola prijatá na úrovni Únie, aby právo členského štátu, v ktorom došlo k spáchaniu tejto nezrovnalosti, stanovovalo uloženie správnej sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudky SGS Belgium a i., už citovaný, bod 43, ako aj ED & F Man Alcohols, už citovaný, bod 47).

62

Z toho vyplýva, že za takých okolností, ako sú tie, o ktoré ide v konaní vo veci samej, nemôže byť v prípade neexistencie ustanovení o uplatnení sankcie v odvetvovej právnej úprave ani vo vnútroštátnej právnej úprave dotknutá „nezrovnalosť“ predmetom „sankcie“ v zmysle článku 5 nariadenia č. 2988/95.

63

Nastoľuje sa teda otázka, či taká nezrovnalosť v zmysle článku 1 nariadenia č. 2988/95 môže naopak viesť k uplatneniu správneho opatrenia v zmysle článku 4 tohto nariadenia.

64

V tejto súvislosti treba uviesť, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky pokiaľ normotvorca Únie stanoví podmienky spôsobilosti pre poskytnutie pomoci, vylúčenie spôsobené nedodržaním jednej z týchto podmienok nie je sankciou, ale obyčajným následkom nedodržania zákonom stanovených podmienok (pozri rozsudky z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille-Prins, C-45/05, Zb. s. I-3997, bod 47, a z 24. mája 2012, Hehenberger, C-188/11, bod 37).

65

Povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku protiprávneho konania neporušuje zásadu zákonnosti. Zistením, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Únie boli vytvorené umelo, sa totiž poskytnutá výhoda stáva v každom prípade neoprávnenou, a povinnosť vrátiť ju je teda odôvodnená (pozri v tomto zmysle rozsudky Emsland-Stärke, už citovaný, bod 56, a zo 4. júna 2009, Pometon, C-158/08, Zb. s. I-4695, bod 28).

66

Pokiaľ však ide o pomoc poskytovanú z rozpočtu Únie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, Súdny dvor už mal príležitosť konštatovať, že akýkoľvek výkon voľnej úvahy členského štátu, pokiaľ ide o možnosť požadovať či nepožadovať vrátenie neoprávnene alebo protiprávne poskytnutej pomoci, je nezlučiteľný s povinnosťami, ktoré právna úprava Únie uplatniteľná v týchto odvetviach ukladá vnútroštátnym správnym orgánom, aby vymáhali neoprávnene alebo protiprávne vyplatenú pomoc (rozsudok SGS Belgium a i., už citovaný, bod 50).

67

Z toho vyplýva, že za takých okolností, ako sú tie, o ktoré ide v konaní vo veci samej, keď zistené nezrovnalosti majú za následok, že zmluvy o skladovaní sa nemôžu považovať za platne uzavreté na účely získania spornej pomoci na skladovanie, sú vnútroštátne orgány povinné uplatňovať správne opatrenie v zmysle článku 4 ods. 1 prvej zarážky nariadenia č. 2988/95, ktoré spočíva v požiadavke vrátenia tejto neoprávnene získanej pomoci.

68

V tejto súvislosti treba spresniť, že za okolností konania vo veci samej sa vytýkané nezrovnalosti týkali väčšiny hroznového muštu, pretože z 34 408 dotknutých hektolitrov 29821 hektolitrov pochádzalo priamo alebo nepriamo od neexistujúcej spoločnosti Far Vini, zatiaľ čo spoločnosť Cantine Trapizzo riadne dodala len 4587 hektolitrov.

69

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu okrem toho vyplýva, že týchto 4587 hektolitrov bolo predmetom zmluvy o skladovaní, ktorá 10. marca 1998 viedla k vyplateniu sumy 170391,31 eura, takže toto množstvo bolo zmiešané s hroznovým muštom, ktorý dodala Cantine Trapizzo, ktorý však táto samotná spoločnosť nadobudla od spoločnosti Far Vini.

70

Za týchto okolností, keď hroznový mušt pochádzajúci zo Spoločenstva nebol oddelene predmetom jednej z oboch zmlúv o skladovaní, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, môže tento vnútroštátny súd prípadne dospieť k záveru, že keďže bol hroznový mušt pochádzajúci zo Spoločenstva zmiešaný s hroznovým muštom, ktorý zo Spoločenstva nepochádza, takže ich už nemožno po vykonaní koncentrácie rozlíšiť alebo oddeliť, sú obe tieto zmluvy o skladovaní ako celok v rozpore s podmienkou pôvodu dotknutého hroznového muštu v Spoločenstve.

71

Z toho vyplýva, ako na pojednávaní tvrdili FranceAgriMer a francúzska vláda, ako aj Komisia, že na základe oboch zmlúv o skladovaní nemôže platne vzniknúť nárok na pomoc na skladovanie, o ktorú ide v konaní vo veci samej, takže vnútroštátne orgány môžu požadovať vrátenie celej sumy pomoci, ktorá bola neoprávnene vyplatená spoločnosti Vinifrance.

72

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú časť prvej otázky, ako aj na druhú a piatu otázku odpovedať tak, že za takých okolností, ako sú tie, o ktoré ide v konaní vo veci samej:

73

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: