Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62011CJ0568

    Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 20. júna 2013.
    Agroferm A/S proti Ministeriet for Fødevarer, Landbrug og Fiskeri.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Vestre Landsret.
    Colné zaradenie – Kombinovaná nomenklatúra – Výrobok z cukru, ktorý obsahuje 65 % lyzínsulfátu a 35 % nečistôt pochádzajúcich z výrobného procesu – Nariadenie (ES) č. 1719/2005 – Nariadenie (ES) č. 1265/2001 – Náhrada za výrobu určitých výrobkov používaných v chemickom priemysle – Neoprávnene vyplatená pomoc Spoločenstva – Vrátenie – Zásada ochrany legitímnej dôvery.
    Vec C‑568/11.

    Court reports – general

    ECLI identifier: ECLI:EU:C:2013:407

    Účastníci konania
    Odôvodnenie
    Výrok

    Účastníci konania

    Vo veci C-568/11,

    ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vestre Landsret (Dánsko) z 9. novembra 2011 a doručený Súdnemu dvoru 14. novembra 2011, ktorý súvisí s konaním:

    Agroferm A/S

    proti

    Ministeriet for Fødevarer, Landbrug og Fiskeri,

    SÚDNY DVOR (druhá komora),

    v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia G. Arestis (spravodajca), J.-C. Bonichot, A. Arabadžiev a J. L. da Cruz Vilaça,

    generálna advokátka: J. Kokott,

    tajomník: C. Strömholm, referentka,

    so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. novembra 2012,

    so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

    – Agroferm A/S, v zastúpení: J. Lentz, advokat,

    – dánska vláda, v zastúpení: V. Pasternak Jørgensen, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Pinborg, advokat,

    – Európska komisia, v zastúpení: C. Barslev a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia,

    po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 24. januára 2013,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    Odôvodnenie

    1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu položiek 2309, 2922 a 3824 kombinovanej nomenklatúry, ktorá sa nachádza v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 286, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1719/2005 z 27. októbra 2005 (Ú. v. EÚ L 286, s. 1) (ďalej len „KN“), ako aj zásad práva Únie upravujúcich vrátenie neoprávnene vyplatených súm.

    2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Agroferm A/S (ďalej len „Agroferm“) a Ministeriet for Fødevarer, Landbrug og Fiskeri (dánske ministerstvo pre potraviny, pôdohospodárstvo a rybolov, ďalej len „ministerstvo“) vo veci vrátenia náhrad za výrobu lyzínsulfátu, ktoré boli neoprávnene vyplatené spoločnosti Agrofem.

    Právny rámec

    Medzinárodné právo

    3. Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) bol vypracovaný Radou pre colnú spoluprácu (teraz Svetová colná organizácia) a zavedený Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru, prijatým 14. júna 1983 v Bruseli (ďalej len „dohovor o HS“), schváleným spolu s protokolom o jeho zmene a doplnkoch z 24. júna 1986 v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 (Ú. v. ES L 198, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288).

    4. Podľa vysvetlivky k HS týkajúcej sa kapitoly 29 tohto systému sa pojem „nečistoty“ používa výlučne pri látkach, ktorých prítomnosť v samostatnej chemickej zlúčenine vyplýva výhradne z výrobného procesu. Tieto látky sa nepovažujú za nečistoty povolené na základe tejto poznámky, pokiaľ boli vo výrobku ponechané úmyselne s účelom urobiť ho vhodným skôr na špecifické ako na všeobecné použitie.

    5. Vysvetlivky k HS týkajúce sa položky 2309 stanovujú, že táto položka sa vzťahuje na prípravky určené na použitie pri výrobe „kompletných“ alebo „doplnkových“ krmív. Tieto prípravky vo všeobecnosti tvoria komplexné zlúčeniny obsahujúce súhrn zložiek, niekedy označovaných za „prídavné látky“, ktorých povaha a rozmery sú stanovené na základe určenej zootechnickej výroby. Tieto zložky, medzi ktorými sa nachádzajú aminokyseliny, podporujú najmä trávenie a všeobecnejšie používanie krmív pri zvieratách a chránia zdravie týchto zvierat.

    Právo Únie

    Colné zaradenie

    6. KN je založená na HS. Druhá časť KN obsahuje zaradenie tovaru do tried, kapitol, položiek a podpoložiek.

    7. Kapitola 23 KN má názov „Zvyšky a odpad potravinárskeho priemyslu; pripravené krmivá pre zvieratá“. V zmysle poznámky 1 k tejto kapitole zahŕňa položka 2309 KN „výrobky používané na kŕmenie zvierat, inde nešpecifikované ani nezahrnuté, získané spracovaním rastlinných alebo živočíšnych materiálov v takom rozsahu, že stratili podstatné charakteristické znaky pôvodného materiálu, iné ako rastlinný odpad, rastlinné zvyšky a vedľajšie produkty tohto spracovania“. Položka 2309 KN má názov „Prípravky používané ako krmivo pre zvieratá“.

    8. Kapitola 29 KN má názov „Organické chemikálie“. Poznámka 1 písm. a) a b) k tejto kapitole stanovuje:

    „Ak kontext nevyžaduje inak, patria do položiek tejto kapitoly len:

    a) samostatne chemicky definované organické zlúčeniny, tiež obsahujúce nečistoty;

    b) zmesi dvoch alebo viacerých izomérov tej istej organickej zlúčeniny (obsahujúce alebo neobsahujúce nečistoty) okrem zmesi izomérov acyklických uhľovodíkov (iných ako stereoizomérov), nasýtené i nenasýtené (kapitola 27)“.

    9. Položka 2922 KN má názov „Aminozlúčeniny s kyslíkatou funkciou“.

    10. Kapitola 38 KN má názov „Rôzne chemické výrobky“. Položka 3824 KN sa vzťahuje na „pripravené spojivá na odlievacie formy alebo jadrá; chemické výrobky a prípravky chemického priemyslu alebo príbuzných priemyselných odvetví (vrátane takých, ktoré pozostávajú zo zmesí prírodných produktov), inde nešpecifikované ani nezahrnuté“.

    Náhrady za výrobu

    – Nariadenie (ES) č. 1260/2001

    11. Článok 7 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o systéme organizovania spoločného trhu v sektore cukru (Ú. v. EÚ L 178, s. 1; Mim. vyd. 03/033, s. 17) stanovuje:

    „Pre produkty uvedené v článku 1 (1) a) a f), pre sirupy uvedené v článku 1 (1) d) a pre chemicky čistú fruktózu (levulózu), na ktorú sa vzťahuje kód KN 1702 50 00 ako medziprodukt, bolo rozhodnuté vyplácať náhrady za výrobu, ak v spojitosti s nimi nastane jedna zo situácií uvedených v článku 23 (2) [ES] a ak sú používané pri výrobe určitých výrobkov chemického priemyslu.

    …“

    – Nariadenie (ES) č. 1265/2001

    12. Článok 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1265/2001 z 27. júna 2001, ktoré stanovuje podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001, pokiaľ ide o vyplácanie výrobnej náhrady určitých výrobkov z cukru používaných v chemickom priemysle (Ú. v. ES L 178, s. 63; Mim. vyd. 03/033, s. 76), stanovuje:

    „1. Na účely tohto nariadenia ‚základné produkty‘ znamená:

    a) výrobky uvedené v článku 1 (1) a) a f) nariadenia… č. 1260/2001 a

    b) cukrové sirupy uvedené v článku 1 (1) d) nariadenia… č. 1260/2001 a spadajúce pod kódy KN ex 1702 60 95 a ex 1702 90 99 s čistotou najmenej 85 %,

    ktoré sa používajú pri výrobe výrobkov chemického priemyslu uvedených v prílohe I.

    …“

    13. Článok 2 nariadenia č. 1265/2001 znie takto:

    „1. Náhradu za výrobu je povinný vyplácať ten členský štát, na území ktorého prebieha spracovanie základných produktov.

    2. Členský štát môže vyplatiť náhradu iba vtedy, keď je colnou kontrolou alebo administratívnou inšpekciou, poskytujúcou rovnocenné záruky, zabezpečené, že základné produkty sa používajú na účel špecifikovaný v žiadosti uvedenej v článku 3.“

    14. Podľa článku 10 tohto nariadenia:

    „1. Žiadosť o náhradu za výrobu sa predkladá písomne príslušnému orgánu toho členského štátu, v ktorom sa má spracovať základný produkt.

    V žiadosti musí byť uvedený:

    c) tarifná položka a popis chemického výrobku, pre výrobu ktorého sa má použiť základný produkt;

    3. Na účely uplatňovania odseku 2:

    b) nárok na náhradu za výrobu musí byť podmienený vydaním predchádzajúceho súhlasu spracovateľovi od členského štátu, na území ktorého má uvedený spracovateľ spracovať medziprodukt na niektorý chemický výrobok uvedený v prílohe I.

    Príslušný členský štát vydá súhlas uvedený v druhom pododseku, ak žiadateľ vytvorí tomuto členskému štátu všetky možnosti na výkon potrebného overovania.

    …“

    15. Z prílohy I nariadenia č. 1265/2001 vyplýva, že náhrady za výrobu sa poskytujú na výrobu výrobkov zaradených do triedy 29 (organické chemické výrobky) a 38 (rôzne chemické výrobky) KN.

    Financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky

    16. Článok 8 nariadenia Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 03/025, s. 414) stanovuje:

    „1. Členské štáty v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami stanovenými zákonmi, nariadeniami alebo administratívnymi opatreniami vykonajú opatrenia potrebné na:

    a) uistenie sa o tom, že transakcie financované fondom sa skutočne správne uskutočnili a vykonali;

    b) predchádzanie nezrovnalostiam a ich riešenie;

    c) vymáhanie čiastok stratených v dôsledku nezrovnalostí alebo nedbalosti.

    Členské štáty oznámia Komisii opatrenia vykonané za tento účel a najmä stav správnych a súdnych konaní.

    2. Ak sa stratené čiastky nevymôžu úplne, hradí finančné následky nezrovnalostí alebo nedbalosti spoločenstvo, s výnimkou následkov nezrovnalostí alebo nedbalosti, ktoré možno prisúdiť správnym orgánom alebo iným organizáciám členských štátov.

    Čiastky, ktoré sa vymôžu, sa vyplatia akreditovaným platobným agentúram, ktoré ich odčítajú od výdavkov financovaných fondom. Úroky z vymožených alebo oneskorene splatených čiastok sa vyplatia fondu.

    …“

    Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

    17. Agroferm je dánsky podnik, ktorý do júna 2006 vyrábal lyzínsulfát v továrni nachádzajúcej sa v Esbjergu (Dánsko). Výrobky obsahujúce lyzín sa vyrábajú z cukru, ktorý je v ňom základným produktom.

    18. Dňa 19. mája 2004 podala spoločnosť Agroferm na dánske colné úrady žiadosť o predchádzajúci súhlas s udelením náhrady za výrobu lyzínsulfátu. V tejto žiadosti uviedla, že výrobok, ktorý má v úmysle vyrábať, je lyzínsulfát, ktorý podľa nej patrí do položky 2922 KN. V nadväznosti na kladnú odpoveď týchto úradov na predmetnú žiadosť boli spoločnosti Agroferm pravidelne vyplácané náhrady za výrobu zodpovedajúce množstvu cukru, ktorý používala na výrobu lyzínsulfátu.

    19. Na základe analýz, ktoré vykonal Force Technology, súkromný podnik poverený vykonaním analýzy vzoriek výrobkov pre dánske colné orgány na účely ich colného zaradenia, bolo navrhnuté zaradiť výrobok vyrobený Agroferm do kapitoly 23 KN, a nie do jej kapitoly 29. V stanovisku z 5. apríla 2006 Force Technology uviedol, že testovacia vzorka bola vyrobená fermentáciou a že dotknutý výrobok obsahuje lyzínsulfát a vedľajšie produkty fermentácie. Tento podnik zdôraznil, že výrobok čistý iba zo 66 % (podiel lyzínsulfátu obsiahnutý v sušine) nemôže byť zaradený do triedy 29 KN.

    20. Výbor pre colný kódex na žiadosť dánskych colných úradov spresnil, že na účely určenia prípustných nečistôt a zaradenia chemických výrobkov sa má uprednostniť postup z prípadu na prípad a že prípravok, o ktorý ide v konaní vo veci samej, treba zaradiť do kapitoly 23 KN, a nie do jej kapitoly 29.

    21. Rozhodnutím z 10. augusta 2006 Direktoratet for FødevareErhverv (úrad pre potravinový priemysel, ďalej len „Direktoratet“) informoval spoločnosť Agroferm o tom, že po konzultácii s Európskou komisiou a Výborom pre colný kódex sa konštatovalo, že výrobky vyrábané touto spoločnosťou nemôžu byť zaradené ako výrobky na báze lyzínu v zmysle položky 2922 KN a že v dôsledku toho tento podnik nemá nárok na náhrady za výrobu.

    22. Dňa 22. novembra 2006 Direktoratet rozhodol, že Agroferm musí celkovo nahradiť sumu približne 86,6 milióna DKK zvýšenú o úroky, ktorá podľa neho zodpovedá náhradám za výrobu prijatým v období od augusta 2004 do marca 2006, pričom táto suma je predmetom sporu v konaní vo veci samej.

    23. Dňa 18. decembra 2006 podala Agroferm na ministerstvo odvolanie proti rozhodnutiam, ktoré prijal Direktoratet. V rozhodnutí z 18. júla 2008 ministerstvo súhlasilo so všetkými bodmi rozhodnutí prijatých Direktoratet a dospelo k názoru, že Agroferm nekonala v dobrej viere, keď si nárokovala náhrady za výrobu.

    24. Svojím žalobným návrhom z 23. septembra 2009 predložila Agroferm vec Retten i Esbjerg (Okresný súd v Esbjergu), ktorý na základe zhodnej žiadosti účastníkov konania predložil rozhodnutím zo 4. novembra 2009 vec Vestre Landsret z dôvodu, že v spore v konaní vo veci samej ide o principiálnu vec v zmysle dánskeho občianskeho súdneho konania, keďže vedie k výkladu otázok týkajúcich sa práva Únie a keďže sa zvažovalo podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

    25. Za týchto okolností vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

    „1. Patrí výrobok, ktorý je vyrobený z fermentovaného cukru pomocou baktérie Corynebacterium glutamicum a ktorý – ako je podrobnejšie špecifikované v prílohe 1 návrhu na začatie prejudiciálneho konania – obsahuje približne 65 % lyzínsulfátu, ako aj nečistoty z výrobného procesu (nemodifikované suroviny, reagenty použité vo výrobnom procese a vedľajšie produkty), pod položku 2309, položku 2922 alebo položku 3824 [KN]?

    Je v tejto súvislosti relevantné, či boli nečistoty vo výrobku ponechané úmyselne na účel urobiť ho mimoriadne vhodným alebo zlepšiť jeho vhodnosť na výrobu krmív, alebo či boli tieto nečistoty ponechané, pretože nie je potrebné alebo vhodné odstrániť ich? Aké usmernenia treba použiť na posúdenie tejto veci v konkrétnom prípade?

    Je pre odpoveď relevantné, že možno vyrobiť iné typy výrobkov, ktoré obsahujú lyzín, vrátane ‚čistého‘ (≥ 98 %) lyzínu, a lyzín-HCl výrobky, ktoré majú vyšší obsah lyzínu než lyzínsulfátový výrobok opísaný vyššie, a je v tejto súvislosti relevantné, že množstvo lyzínsulfátu a iných nečistôt v lyzínsulfátovom výrobku opísanom vyššie zodpovedá tomu, čo obsahujú lyzínsulfátové výrobky iných výrobcov? Aké usmernenia treba použiť na posúdenie tejto veci v konkrétnom prípade?

    2. Ak sa predpokladá, že v súlade so zásadou zákonnosti sa na výrobu nevzťahovala schéma náhrad, bolo by v rozpore s právom Únie, aby sa vnútroštátne orgány v súlade s vnútroštátnymi zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery zdržali v prípade, ako je tento, vymáhania vrátenia súm, ktoré výrobca prijal v dobrej viere?

    3. Ak sa predpokladá, že v súlade so zásadou zákonnosti sa na výrobu nevzťahovala schéma náhrad, bolo by v rozpore s právom Únie, aby vnútroštátne orgány v súlade s vnútroštátnymi zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery uznali v prípade, ako je tento, záväzky (osvedčenia o náhradách), ktoré boli predmetom časových obmedzení a ktoré výrobca prijal v dobrej viere?“

    O prejudiciálnych otázkach

    O prvej otázke

    26. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či výrobok, o aký ide v konaní vo veci samej, ktorý obsahuje lyzínsulfát, ako aj nečistoty z výrobného procesu, patrí do položky 2309, 2922 alebo 3824 KN.

    27. Je potrebné pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej v záujme právnej istoty a uľahčenia kontrol sa má rozhodujúce kritérium na colné zaradenie tovarov hľadať všeobecným spôsobom v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky KN a v poznámkach k triede alebo ku kapitole (pozri najmä rozsudok z 25. mája 1989, Weber, 40/88, Zb. s. 1395, bod 13; z 18. júla 2007, Olicom, C-142/06, Zb. s. I-6675, bod 16, ako aj z 28. júla 2011, Pacific World a FDD International, C-215/10, Zb. s. I-7255, bod 28).

    28. Rovnako je potrebné pripomenúť, že vysvetlivky k HS predstavujú dôležité prostriedky na zaistenie jednotného uplatňovania colného sadzobníka a samy osebe poskytujú poznatky využiteľné na jeho výklad (pozri rozsudky z 19. mája 1994, Siemens Nixdorf, C-11/93, Zb. s. I-1945, bod 12; z 27. apríla 2006, Kawasaki Motors Europe, C-15/05, Zb. s. I-3657, bod 36, ako aj Pacific World a FDD International, už citovaný, bod 29).

    29. Pokiaľ ide v prvom rade o položku 2922 KN, poznámka 1 písm. a) ku kapitole 29 KN upravuje, že položky tejto kapitoly zahŕňajú iba samostatne chemicky definované organické zlúčeniny, či už obsahujú, alebo neobsahujú nečistoty.

    30. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že výrobok na báze lyzínsulfátu, o aký ide v konaní vo veci samej, je samostatne chemicky definovaná organická zlúčenina obsahujúca približne 65 % lyzínsulfátu a 35 % biomasy, ktorá je výsledkom fermentačného procesu. Okrem toho podľa vnútroštátneho súdu táto biomasa, ktorá obsahuje živiny s vysokou biologickou hodnotou, bola v tomto výrobku ponechaná úmyselne, aby posilnila vhodnosť tohto výrobku byť využívaný ako doplnok v krmivách a aby zabránila lyzínsulfátu absorbovať vlhkosť.

    31. Treba teda odpovedať na otázku, či sa táto biomasa môže považovať za patriacu pod nečistoty, ktorých prítomnosť podľa poznámky 1 písm. a) ku kapitole 29 KN nespochybňuje zaradenie do položiek tejto kapitoly.

    32. V tejto súvislosti, hoci uvedená poznámka 1 ku kapitole 29 KN prítomnosť sporných nečistôt povoľuje, treba konštatovať, že majú nevyhnutne reziduálnu povahu, takže neovplyvňujú „samostatnosť“ spornej organickej zlúčeniny. Ako uviedla generálna advokátka v bode 31 svojich návrhov, dôvod na takúto toleranciu sa totiž spája s faktom, že z technického hľadiska 100 % stupeň čistoty spravidla nemožno dosiahnuť.

    33. Okrem toho z poznámky 1 písm. f) a g) ku kapitole 29 KN vyplýva, že položky tejto kapitoly môžu obsahovať najmä výrobky uvedené v tejto poznámke 1 písm. a), doplnené o rôzne látky nevyhnutné na ich konzervovanie alebo prepravu či umožňujúce uľahčovať ich identifikáciu, alebo z bezpečnostných dôvodov, pokiaľ sa výrobok v dôsledku prísad nestane vhodným skôr na špecifické než na všeobecné použitie.

    34. Pokiaľ má podľa poznámky 1 písm. f) a g) k tejto kapitole 29 pridanie iných látok do výrobkov spôsobilých na zaradenie do tejto kapitoly podliehať určitým presným podmienkam, ktoré sa týkajú najmä dôvodov bezpečnosti alebo identifikácie, a to pri zachovaní všeobecného použitia predmetného výrobku, treba konštatovať, že to sa uplatňuje a fortiori aj na nečistoty uvedené v poznámke 1 písm. a) k tej istej kapitole.

    35. Pokiaľ totiž výrobok obsahuje nečistoty pochádzajúce z výrobného procesu, ktoré robia výrobok vhodným skôr na špecifické použitie, odlišné od jeho všeobecného použitia, takýto výrobok sa nemôže považovať za „samostatný“ v zmysle poznámky 1 písm. a) ku kapitole 29 KN, keďže takéto nečistoty sú rozhodujúce z hľadiska jeho použitia.

    36. Okrem toho toto posúdenie vyplýva aj z vysvetlivky k HS týkajúcej sa jeho kapitoly 29, ktorá je uvedená v bode 4 tohto rozsudku.

    37. V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vplýva, že nečistoty sú vo výrobku spornom vo veci samej ponechané po fermentácii, aby sa výrobok stal vhodný skôr na špecifické než na všeobecné použitie, a to ako prísada v kompletných krmivách pre zvieratá obsahujúcich určité množstvo výživných látok s vysokou biologickou hodnotou.

    38. Z toho vyplýva, že výrobok na báze lyzínsulfátu, o aký ide v konaní vo veci samej, nie je možné zaradiť do položky 2922 KN.

    39. Pokiaľ ide o položku 2309 KN, zahŕňa „prípravky používané ako krmivo pre zvieratá“. V súlade s poznámkou 1 ku kapitole 23 KN sú do uvedenej položky zaradené výrobky používané na kŕmenie zvierat, inde nešpecifikované ani nezahrnuté, získané spracovaním rastlinných alebo živočíšnych materiálov v takom rozsahu, že stratili podstatné charakteristické znaky pôvodného materiálu, iné ako rastlinný odpad, rastlinné zvyšky a vedľajšie produkty tohto spracovania.

    40. Z vysvetliviek k HS týkajúcich sa jeho položky 2309, ako sú uvedené v bode 5 tohto rozsudku, vyplýva, že táto položka zahŕňa najmä prísady, ktorých povaha a rozmery sú stanovené na základe určenej zootechnickej výroby, medzi ktorými sa nachádzajú aminokyseliny.

    41. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účel použitia výrobku môže byť objektívnym kritériom na jeho zaradenie, pokiaľ je s týmto výrobkom spätý, čo možno posúdiť na základe objektívnych znakov a vlastností výrobkov (pozri rozsudok z 15. februára 2007, RUMA, C-183/06, Zb. s. I-1559, bod 36; Olicom, už citovaný, bod 18, ako aj z 29. apríla 2010, Roeckl Sporthandschuhe, C-123/09, Zb. s. I-4065, bod 28).

    42. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu pritom vyplýva, že výrobok na báze lyzínsulfátu sporný vo veci samej bol určený na to, aby sa používal ako prísada na výrobu krmiva pre zvieratá. Pozostáva z určitého množstva prvkov vrátane aminokyselín, ktoré sú pre zvieratá výhodné z hľadiska výživy.

    43. Objektívne charakteristiky takéhoto výrobku a najmä zložky biomasy pochádzajúce z výrobného procesu, ktoré sú v ňom úmyselne ponechané, ho určujú na použitie ako prísady na výrobu krmiva pre zvieratá. Z toho vyplýva, že tento výrobok spĺňa podmienky vyžadované na zaradenie do položky 2309 KN.

    44. Pokiaľ ide o položku 3824 KN, stačí uviesť, že to je reziduálna položka, ktorá sa uplatňuje, iba ak predmetný výrobok nemôže byť zaradený do inej položky. Keďže v prejednávanom prípade to tak nie je, netreba preskúmať relevantnosť tejto položky.

    45. V dôsledku toho treba na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že výrobok obsahujúci lyzínsulfát, ako aj nečistoty pochádzajúce z výrobného procesu treba zaradiť do položky 2309 ako prípravok takého druhu, aký sa používa ako krmivo pre zvieratá.

    O druhej a tretej prejudiciálnej otázke

    46. Svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právo Únie bráni tomu, aby vnútroštátne colné orgány s ohľadom na vnútroštátne zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery jednak požadovali vrátenie sumy náhrad za výrobu lyzínsulfátu, ktoré výrobca neoprávnene prijal v dobrej viere, a jednak odmietali vyplatiť náhrady za výrobu tohto výrobku, na čo sa tieto úrady voči uvedenému výrobcovi zaviazali.

    47. Je potrebné pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej nemôže byť v rozpore s právom Únie, keď vnútroštátne právo v oblasti zrušenia správnych aktov a vymáhania finančných plnení neoprávnene vyplatených verejnou správou prihliada na zásadu zákonnosti a zároveň na zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty, keďže tieto zásady sú súčasťou právneho poriadku Únie. O to prísnejšie sa uplatňujú v prípade právnej úpravy, ktorá by mohla mať finančné dôsledky (pozri rozsudok z 13. marca 2008, Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening a i., C-383/06 až C-385/06, Zb. s. I-1561, bod 52 a citovanú judikatúru).

    48. Treba však zdôrazniť, že nariadenie č. 1265/2001, na základe ktorého spoločnosť Agroferm poberala náhrady za výrobu lyzínsulfátu, predstavuje vykonávací predpis k nariadeniu č. 1260/2001, ktoré sa týka organizácie spoločného trhu v sektore cukru v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

    49. Relevantný právny základ vymáhania súm neoprávnene vyplatených Úniou na základe uvedeného nariadenia č. 1265/2001 teda tvoria ustanovenia nariadenia č. 1258/1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (pozri analogicky, pokiaľ ide o vrátenie neoprávnene vyplatených subvencií zo štrukturálnych fondov, rozsudok Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening a i., už citovaný, bod 39).

    50. Konkrétne článok 8 ods. 1 písm. c) tohto posledného uvedeného nariadenia stanovil pre členské štáty povinnosť vymáhať sumy stratené v dôsledku nezrovnalostí alebo nedbalosti, a to bez potreby zverenia tejto právomoci v rámci vnútroštátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i., 205/82 až 215/82, Zb. s. 2633, bod 22).

    51. V tomto kontexte sa zásada ochrany legitímnej dôvery musí uplatňovať podľa pravidiel Únie (pozri analogicky rozsudok Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening a i., už citovaný, bod 53).

    52. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na zásadu ochrany legitímnej dôvery sa nemožno odvolávať proti jednoznačnému ustanoveniu práva Únie a že konanie vnútroštátneho orgánu povereného uplatňovaním práva Únie, ktoré je v rozpore s týmto právom, nemôže v hospodárskom subjekte vyvolať legitímnu dôveru, že môže získať priaznivejšie zaobchádzanie odporujúce právu Únie [pozri rozsudky z 1. apríla 1993, Lageder a i., C-31/91 až C-44/91, Zb. s. I-1761, bod 35; zo 16. marca 2006, Emsland-Stärke, C-94/05, Zb. s. I-2619, bod 31, a zo 7. apríla 2011, Sony Supply Chain Solutions (Europe), C-153/10, Zb. s. I-2775, bod 47].

    53. Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1265/2001 zahŕňa ako „základné produkty“, pri ktorých môže vzniknúť nárok na náhradu za výrobu, najmä cukor používaný na výrobu výrobkov chemického priemyslu vymenovaných v prílohe I tohto nariadenia. Táto príloha výslovne uvádza výrobky zaradené do kapitol 29 a 38 KN. Z článku 10 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia okrem iného vyplýva, že žiadosť o náhradu za výrobu musí uvádzať tarifnú položku a označenie chemického výrobku, na ktorého výrobu sa má použiť základný produkt.

    54. V tejto súvislosti, ako uviedla generálna advokátka v bode 63 svojich návrhov, môže legitímna dôvera hospodárskeho subjektu v súvislosti s poskytnutím náhrady za výrobu vzniknúť iba v prípade, ak výrobok, ktorý vyrába, patrí do položky alebo kapitoly KN uvedenej v osvedčení o náhrade.

    55. V tomto prípade, ako tiež vyplýva z odpovede poskytnutej na prvú prejudiciálnu otázku, mal byť sporný výrobok vo veci samej v skutočnosti zaradený do položky 2309 KN, a nie do jej položky 2922 KN, ako to nesprávne vyhlásil hospodársky subjekt poberajúci náhrady za výrobu.

    56. Náhrady za výrobu tohto výrobku sú teda v rozpore s právom Únie. Preto treba konštatovať, že dánske colné orgány v dotknutom hospodárskom subjekte bez ohľadu na jeho dobrú vieru nemohli vyvolať legitímnu dôveru, že môže získať priaznivejšie zaobchádzanie odporujúce právu Únie. To platí, hoci po prvé tieto náhrady boli poskytnuté na základe predchádzajúceho súhlasu vydaného uvedenými orgánmi a hoci po druhé tieto orgány sa ešte predtým, než zistili omyl, ktorého sa dopustil hospodársky subjekt vo svojom vyhlásení, zaviazali poskytnúť ďalšie náhrady.

    57. Z úvah uvedených vyššie vyplýva, že na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že zásada ochrany legitímnej dôvery sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v situácii ako vo veci samej vnútroštátne colné orgány jednak požadovali vrátenie súm neoprávnene vyplatených ako náhrada za výrobu lyzínsulfátu, ktoré už výrobca dostal, a jednak odmietali vyplatiť náhrady za výrobu tohto výrobku, na čo sa tieto úrady voči uvedenému výrobcovi zaviazali.

    O trovách

    58. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

    Výrok

    Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

    1. Kombinovaná nomenklatúra nachádzajúca sa v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1719/2005 z 27. októbra 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že výrobok obsahujúci lyzínsulfát, ako aj nečistoty pochádzajúce z výrobného procesu treba zaradiť do položky 2309 ako prípravok takého druhu, aký sa používa ako krmivo pre zvieratá.

    2. Zásada ochrany legitímnej dôvery sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v situácii ako vo veci samej vnútroštátne colné orgány jednak požadovali vrátenie súm neoprávnene vyplatených ako náhrada za výrobu lyzínsulfátu, ktoré už výrobca dostal, a jednak odmietali vyplatiť náhrady za výrobu tohto výrobku, na čo sa tieto úrady voči uvedenému výrobcovi zaviazali.

    Top

    ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

    z 20. júna 2013 ( *1 )

    „Colné zaradenie — Kombinovaná nomenklatúra — Výrobok z cukru, ktorý obsahuje 65 % lyzínsulfátu a 35 % nečistôt pochádzajúcich z výrobného procesu — Nariadenie (ES) č. 1719/2005 — Nariadenie (ES) č. 1265/2001 — Náhrada za výrobu určitých výrobkov používaných v chemickom priemysle — Neoprávnene vyplatená pomoc Spoločenstva — Vrátenie — Zásada ochrany legitímnej dôvery“

    Vo veci C-568/11,

    ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vestre Landsret (Dánsko) z 9. novembra 2011 a doručený Súdnemu dvoru 14. novembra 2011, ktorý súvisí s konaním:

    Agroferm A/S

    proti

    Ministeriet for Fødevarer, Landbrug og Fiskeri,

    SÚDNY DVOR (druhá komora),

    v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia G. Arestis (spravodajca), J.-C. Bonichot, A. Arabadžiev a J. L. da Cruz Vilaça,

    generálna advokátka: J. Kokott,

    tajomník: C. Strömholm, referentka,

    so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. novembra 2012,

    so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

    Agroferm A/S, v zastúpení: J. Lentz, advokat,

    dánska vláda, v zastúpení: V. Pasternak Jørgensen, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Pinborg, advokat,

    Európska komisia, v zastúpení: C. Barslev a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia,

    po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 24. januára 2013,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    1

    Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu položiek 2309, 2922 a 3824 kombinovanej nomenklatúry, ktorá sa nachádza v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 286, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1719/2005 z 27. októbra 2005 (Ú. v. EÚ L 286, s. 1) (ďalej len „KN“), ako aj zásad práva Únie upravujúcich vrátenie neoprávnene vyplatených súm.

    2

    Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Agroferm A/S (ďalej len „Agroferm“) a Ministeriet for Fødevarer, Landbrug og Fiskeri (dánske ministerstvo pre potraviny, pôdohospodárstvo a rybolov, ďalej len „ministerstvo“) vo veci vrátenia náhrad za výrobu lyzínsulfátu, ktoré boli neoprávnene vyplatené spoločnosti Agrofem.

    Právny rámec

    Medzinárodné právo

    3

    Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) bol vypracovaný Radou pre colnú spoluprácu (teraz Svetová colná organizácia) a zavedený Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru, prijatým 14. júna 1983 v Bruseli (ďalej len „dohovor o HS“), schváleným spolu s protokolom o jeho zmene a doplnkoch z 24. júna 1986 v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 (Ú. v. ES L 198, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288).

    4

    Podľa vysvetlivky k HS týkajúcej sa kapitoly 29 tohto systému sa pojem „nečistoty“ používa výlučne pri látkach, ktorých prítomnosť v samostatnej chemickej zlúčenine vyplýva výhradne z výrobného procesu. Tieto látky sa nepovažujú za nečistoty povolené na základe tejto poznámky, pokiaľ boli vo výrobku ponechané úmyselne s účelom urobiť ho vhodným skôr na špecifické ako na všeobecné použitie.

    5

    Vysvetlivky k HS týkajúce sa položky 2309 stanovujú, že táto položka sa vzťahuje na prípravky určené na použitie pri výrobe „kompletných“ alebo „doplnkových“ krmív. Tieto prípravky vo všeobecnosti tvoria komplexné zlúčeniny obsahujúce súhrn zložiek, niekedy označovaných za „prídavné látky“, ktorých povaha a rozmery sú stanovené na základe určenej zootechnickej výroby. Tieto zložky, medzi ktorými sa nachádzajú aminokyseliny, podporujú najmä trávenie a všeobecnejšie používanie krmív pri zvieratách a chránia zdravie týchto zvierat.

    Právo Únie

    Colné zaradenie

    6

    KN je založená na HS. Druhá časť KN obsahuje zaradenie tovaru do tried, kapitol, položiek a podpoložiek.

    7

    Kapitola 23 KN má názov „Zvyšky a odpad potravinárskeho priemyslu; pripravené krmivá pre zvieratá“. V zmysle poznámky 1 k tejto kapitole zahŕňa položka 2309 KN „výrobky používané na kŕmenie zvierat, inde nešpecifikované ani nezahrnuté, získané spracovaním rastlinných alebo živočíšnych materiálov v takom rozsahu, že stratili podstatné charakteristické znaky pôvodného materiálu, iné ako rastlinný odpad, rastlinné zvyšky a vedľajšie produkty tohto spracovania“. Položka 2309 KN má názov „Prípravky používané ako krmivo pre zvieratá“.

    8

    Kapitola 29 KN má názov „Organické chemikálie“. Poznámka 1 písm. a) a b) k tejto kapitole stanovuje:

    „Ak kontext nevyžaduje inak, patria do položiek tejto kapitoly len:

    a)

    samostatne chemicky definované organické zlúčeniny, tiež obsahujúce nečistoty;

    b)

    zmesi dvoch alebo viacerých izomérov tej istej organickej zlúčeniny (obsahujúce alebo neobsahujúce nečistoty) okrem zmesi izomérov acyklických uhľovodíkov (iných ako stereoizomérov), nasýtené i nenasýtené (kapitola 27)“.

    9

    Položka 2922 KN má názov „Aminozlúčeniny s kyslíkatou funkciou“.

    10

    Kapitola 38 KN má názov „Rôzne chemické výrobky“. Položka 3824 KN sa vzťahuje na „pripravené spojivá na odlievacie formy alebo jadrá; chemické výrobky a prípravky chemického priemyslu alebo príbuzných priemyselných odvetví (vrátane takých, ktoré pozostávajú zo zmesí prírodných produktov), inde nešpecifikované ani nezahrnuté“.

    Náhrady za výrobu

    – Nariadenie (ES) č. 1260/2001

    11

    Článok 7 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o systéme organizovania spoločného trhu v sektore cukru (Ú. v. EÚ L 178, s. 1; Mim. vyd. 03/033, s. 17) stanovuje:

    „Pre produkty uvedené v článku 1 (1) a) a f), pre sirupy uvedené v článku 1 (1) d) a pre chemicky čistú fruktózu (levulózu), na ktorú sa vzťahuje kód KN 1702 50 00 ako medziprodukt, bolo rozhodnuté vyplácať náhrady za výrobu, ak v spojitosti s nimi nastane jedna zo situácií uvedených v článku 23 (2) [ES] a ak sú používané pri výrobe určitých výrobkov chemického priemyslu.

    …“

    – Nariadenie (ES) č. 1265/2001

    12

    Článok 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1265/2001 z 27. júna 2001, ktoré stanovuje podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001, pokiaľ ide o vyplácanie výrobnej náhrady určitých výrobkov z cukru používaných v chemickom priemysle (Ú. v. ES L 178, s. 63; Mim. vyd. 03/033, s. 76), stanovuje:

    „1.   Na účely tohto nariadenia ‚základné produkty‘ znamená:

    a)

    výrobky uvedené v článku 1 (1) a) a f) nariadenia… č. 1260/2001 a

    b)

    cukrové sirupy uvedené v článku 1 (1) d) nariadenia… č. 1260/2001 a spadajúce pod kódy KN ex 1702 60 95 a ex 1702 90 99 s čistotou najmenej 85 %,

    ktoré sa používajú pri výrobe výrobkov chemického priemyslu uvedených v prílohe I.

    …“

    13

    Článok 2 nariadenia č. 1265/2001 znie takto:

    „1.   Náhradu za výrobu je povinný vyplácať ten členský štát, na území ktorého prebieha spracovanie základných produktov.

    2.   Členský štát môže vyplatiť náhradu iba vtedy, keď je colnou kontrolou alebo administratívnou inšpekciou, poskytujúcou rovnocenné záruky, zabezpečené, že základné produkty sa používajú na účel špecifikovaný v žiadosti uvedenej v článku 3.“

    14

    Podľa článku 10 tohto nariadenia:

    „1.   Žiadosť o náhradu za výrobu sa predkladá písomne príslušnému orgánu toho členského štátu, v ktorom sa má spracovať základný produkt.

    V žiadosti musí byť uvedený:

    c)

    tarifná položka a popis chemického výrobku, pre výrobu ktorého sa má použiť základný produkt;

    3.   Na účely uplatňovania odseku 2:

    b)

    nárok na náhradu za výrobu musí byť podmienený vydaním predchádzajúceho súhlasu spracovateľovi od členského štátu, na území ktorého má uvedený spracovateľ spracovať medziprodukt na niektorý chemický výrobok uvedený v prílohe I.

    Príslušný členský štát vydá súhlas uvedený v druhom pododseku, ak žiadateľ vytvorí tomuto členskému štátu všetky možnosti na výkon potrebného overovania.

    …“

    15

    Z prílohy I nariadenia č. 1265/2001 vyplýva, že náhrady za výrobu sa poskytujú na výrobu výrobkov zaradených do triedy 29 (organické chemické výrobky) a 38 (rôzne chemické výrobky) KN.

    Financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky

    16

    Článok 8 nariadenia Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 03/025, s. 414) stanovuje:

    „1.   Členské štáty v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami stanovenými zákonmi, nariadeniami alebo administratívnymi opatreniami vykonajú opatrenia potrebné na:

    a)

    uistenie sa o tom, že transakcie financované fondom sa skutočne správne uskutočnili a vykonali;

    b)

    predchádzanie nezrovnalostiam a ich riešenie;

    c)

    vymáhanie čiastok stratených v dôsledku nezrovnalostí alebo nedbalosti.

    Členské štáty oznámia Komisii opatrenia vykonané za tento účel a najmä stav správnych a súdnych konaní.

    2.   Ak sa stratené čiastky nevymôžu úplne, hradí finančné následky nezrovnalostí alebo nedbalosti spoločenstvo, s výnimkou následkov nezrovnalostí alebo nedbalosti, ktoré možno prisúdiť správnym orgánom alebo iným organizáciám členských štátov.

    Čiastky, ktoré sa vymôžu, sa vyplatia akreditovaným platobným agentúram, ktoré ich odčítajú od výdavkov financovaných fondom. Úroky z vymožených alebo oneskorene splatených čiastok sa vyplatia fondu.

    …“

    Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

    17

    Agroferm je dánsky podnik, ktorý do júna 2006 vyrábal lyzínsulfát v továrni nachádzajúcej sa v Esbjergu (Dánsko). Výrobky obsahujúce lyzín sa vyrábajú z cukru, ktorý je v ňom základným produktom.

    18

    Dňa 19. mája 2004 podala spoločnosť Agroferm na dánske colné úrady žiadosť o predchádzajúci súhlas s udelením náhrady za výrobu lyzínsulfátu. V tejto žiadosti uviedla, že výrobok, ktorý má v úmysle vyrábať, je lyzínsulfát, ktorý podľa nej patrí do položky 2922 KN. V nadväznosti na kladnú odpoveď týchto úradov na predmetnú žiadosť boli spoločnosti Agroferm pravidelne vyplácané náhrady za výrobu zodpovedajúce množstvu cukru, ktorý používala na výrobu lyzínsulfátu.

    19

    Na základe analýz, ktoré vykonal Force Technology, súkromný podnik poverený vykonaním analýzy vzoriek výrobkov pre dánske colné orgány na účely ich colného zaradenia, bolo navrhnuté zaradiť výrobok vyrobený Agroferm do kapitoly 23 KN, a nie do jej kapitoly 29. V stanovisku z 5. apríla 2006 Force Technology uviedol, že testovacia vzorka bola vyrobená fermentáciou a že dotknutý výrobok obsahuje lyzínsulfát a vedľajšie produkty fermentácie. Tento podnik zdôraznil, že výrobok čistý iba zo 66 % (podiel lyzínsulfátu obsiahnutý v sušine) nemôže byť zaradený do triedy 29 KN.

    20

    Výbor pre colný kódex na žiadosť dánskych colných úradov spresnil, že na účely určenia prípustných nečistôt a zaradenia chemických výrobkov sa má uprednostniť postup z prípadu na prípad a že prípravok, o ktorý ide v konaní vo veci samej, treba zaradiť do kapitoly 23 KN, a nie do jej kapitoly 29.

    21

    Rozhodnutím z 10. augusta 2006 Direktoratet for FødevareErhverv (úrad pre potravinový priemysel, ďalej len „Direktoratet“) informoval spoločnosť Agroferm o tom, že po konzultácii s Európskou komisiou a Výborom pre colný kódex sa konštatovalo, že výrobky vyrábané touto spoločnosťou nemôžu byť zaradené ako výrobky na báze lyzínu v zmysle položky 2922 KN a že v dôsledku toho tento podnik nemá nárok na náhrady za výrobu.

    22

    Dňa 22. novembra 2006 Direktoratet rozhodol, že Agroferm musí celkovo nahradiť sumu približne 86,6 milióna DKK zvýšenú o úroky, ktorá podľa neho zodpovedá náhradám za výrobu prijatým v období od augusta 2004 do marca 2006, pričom táto suma je predmetom sporu v konaní vo veci samej.

    23

    Dňa 18. decembra 2006 podala Agroferm na ministerstvo odvolanie proti rozhodnutiam, ktoré prijal Direktoratet. V rozhodnutí z 18. júla 2008 ministerstvo súhlasilo so všetkými bodmi rozhodnutí prijatých Direktoratet a dospelo k názoru, že Agroferm nekonala v dobrej viere, keď si nárokovala náhrady za výrobu.

    24

    Svojím žalobným návrhom z 23. septembra 2009 predložila Agroferm vec Retten i Esbjerg (Okresný súd v Esbjergu), ktorý na základe zhodnej žiadosti účastníkov konania predložil rozhodnutím zo 4. novembra 2009 vec Vestre Landsret z dôvodu, že v spore v konaní vo veci samej ide o principiálnu vec v zmysle dánskeho občianskeho súdneho konania, keďže vedie k výkladu otázok týkajúcich sa práva Únie a keďže sa zvažovalo podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

    25

    Za týchto okolností vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

    „1.

    Patrí výrobok, ktorý je vyrobený z fermentovaného cukru pomocou baktérie Corynebacterium glutamicum a ktorý – ako je podrobnejšie špecifikované v prílohe 1 návrhu na začatie prejudiciálneho konania – obsahuje približne 65 % lyzínsulfátu, ako aj nečistoty z výrobného procesu (nemodifikované suroviny, reagenty použité vo výrobnom procese a vedľajšie produkty), pod položku 2309, položku 2922 alebo položku 3824 [KN]?

    Je v tejto súvislosti relevantné, či boli nečistoty vo výrobku ponechané úmyselne na účel urobiť ho mimoriadne vhodným alebo zlepšiť jeho vhodnosť na výrobu krmív, alebo či boli tieto nečistoty ponechané, pretože nie je potrebné alebo vhodné odstrániť ich? Aké usmernenia treba použiť na posúdenie tejto veci v konkrétnom prípade?

    Je pre odpoveď relevantné, že možno vyrobiť iné typy výrobkov, ktoré obsahujú lyzín, vrátane ‚čistého‘ (≥ 98 %) lyzínu, a lyzín-HCl výrobky, ktoré majú vyšší obsah lyzínu než lyzínsulfátový výrobok opísaný vyššie, a je v tejto súvislosti relevantné, že množstvo lyzínsulfátu a iných nečistôt v lyzínsulfátovom výrobku opísanom vyššie zodpovedá tomu, čo obsahujú lyzínsulfátové výrobky iných výrobcov? Aké usmernenia treba použiť na posúdenie tejto veci v konkrétnom prípade?

    2.

    Ak sa predpokladá, že v súlade so zásadou zákonnosti sa na výrobu nevzťahovala schéma náhrad, bolo by v rozpore s právom Únie, aby sa vnútroštátne orgány v súlade s vnútroštátnymi zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery zdržali v prípade, ako je tento, vymáhania vrátenia súm, ktoré výrobca prijal v dobrej viere?

    3.

    Ak sa predpokladá, že v súlade so zásadou zákonnosti sa na výrobu nevzťahovala schéma náhrad, bolo by v rozpore s právom Únie, aby vnútroštátne orgány v súlade s vnútroštátnymi zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery uznali v prípade, ako je tento, záväzky (osvedčenia o náhradách), ktoré boli predmetom časových obmedzení a ktoré výrobca prijal v dobrej viere?“

    O prejudiciálnych otázkach

    O prvej otázke

    26

    Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či výrobok, o aký ide v konaní vo veci samej, ktorý obsahuje lyzínsulfát, ako aj nečistoty z výrobného procesu, patrí do položky 2309, 2922 alebo 3824 KN.

    27

    Je potrebné pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej v záujme právnej istoty a uľahčenia kontrol sa má rozhodujúce kritérium na colné zaradenie tovarov hľadať všeobecným spôsobom v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky KN a v poznámkach k triede alebo ku kapitole (pozri najmä rozsudok z 25. mája 1989, Weber, 40/88, Zb. s. 1395, bod 13; z 18. júla 2007, Olicom, C-142/06, Zb. s. I-6675, bod 16, ako aj z 28. júla 2011, Pacific World a FDD International, C-215/10, Zb. s. I-7255, bod 28).

    28

    Rovnako je potrebné pripomenúť, že vysvetlivky k HS predstavujú dôležité prostriedky na zaistenie jednotného uplatňovania colného sadzobníka a samy osebe poskytujú poznatky využiteľné na jeho výklad (pozri rozsudky z 19. mája 1994, Siemens Nixdorf, C-11/93, Zb. s. I-1945, bod 12; z 27. apríla 2006, Kawasaki Motors Europe, C-15/05, Zb. s. I-3657, bod 36, ako aj Pacific World a FDD International, už citovaný, bod 29).

    29

    Pokiaľ ide v prvom rade o položku 2922 KN, poznámka 1 písm. a) ku kapitole 29 KN upravuje, že položky tejto kapitoly zahŕňajú iba samostatne chemicky definované organické zlúčeniny, či už obsahujú, alebo neobsahujú nečistoty.

    30

    Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že výrobok na báze lyzínsulfátu, o aký ide v konaní vo veci samej, je samostatne chemicky definovaná organická zlúčenina obsahujúca približne 65 % lyzínsulfátu a 35 % biomasy, ktorá je výsledkom fermentačného procesu. Okrem toho podľa vnútroštátneho súdu táto biomasa, ktorá obsahuje živiny s vysokou biologickou hodnotou, bola v tomto výrobku ponechaná úmyselne, aby posilnila vhodnosť tohto výrobku byť využívaný ako doplnok v krmivách a aby zabránila lyzínsulfátu absorbovať vlhkosť.

    31

    Treba teda odpovedať na otázku, či sa táto biomasa môže považovať za patriacu pod nečistoty, ktorých prítomnosť podľa poznámky 1 písm. a) ku kapitole 29 KN nespochybňuje zaradenie do položiek tejto kapitoly.

    32

    V tejto súvislosti, hoci uvedená poznámka 1 ku kapitole 29 KN prítomnosť sporných nečistôt povoľuje, treba konštatovať, že majú nevyhnutne reziduálnu povahu, takže neovplyvňujú „samostatnosť“ spornej organickej zlúčeniny. Ako uviedla generálna advokátka v bode 31 svojich návrhov, dôvod na takúto toleranciu sa totiž spája s faktom, že z technického hľadiska 100 % stupeň čistoty spravidla nemožno dosiahnuť.

    33

    Okrem toho z poznámky 1 písm. f) a g) ku kapitole 29 KN vyplýva, že položky tejto kapitoly môžu obsahovať najmä výrobky uvedené v tejto poznámke 1 písm. a), doplnené o rôzne látky nevyhnutné na ich konzervovanie alebo prepravu či umožňujúce uľahčovať ich identifikáciu, alebo z bezpečnostných dôvodov, pokiaľ sa výrobok v dôsledku prísad nestane vhodným skôr na špecifické než na všeobecné použitie.

    34

    Pokiaľ má podľa poznámky 1 písm. f) a g) k tejto kapitole 29 pridanie iných látok do výrobkov spôsobilých na zaradenie do tejto kapitoly podliehať určitým presným podmienkam, ktoré sa týkajú najmä dôvodov bezpečnosti alebo identifikácie, a to pri zachovaní všeobecného použitia predmetného výrobku, treba konštatovať, že to sa uplatňuje a fortiori aj na nečistoty uvedené v poznámke 1 písm. a) k tej istej kapitole.

    35

    Pokiaľ totiž výrobok obsahuje nečistoty pochádzajúce z výrobného procesu, ktoré robia výrobok vhodným skôr na špecifické použitie, odlišné od jeho všeobecného použitia, takýto výrobok sa nemôže považovať za „samostatný“ v zmysle poznámky 1 písm. a) ku kapitole 29 KN, keďže takéto nečistoty sú rozhodujúce z hľadiska jeho použitia.

    36

    Okrem toho toto posúdenie vyplýva aj z vysvetlivky k HS týkajúcej sa jeho kapitoly 29, ktorá je uvedená v bode 4 tohto rozsudku.

    37

    V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vplýva, že nečistoty sú vo výrobku spornom vo veci samej ponechané po fermentácii, aby sa výrobok stal vhodný skôr na špecifické než na všeobecné použitie, a to ako prísada v kompletných krmivách pre zvieratá obsahujúcich určité množstvo výživných látok s vysokou biologickou hodnotou.

    38

    Z toho vyplýva, že výrobok na báze lyzínsulfátu, o aký ide v konaní vo veci samej, nie je možné zaradiť do položky 2922 KN.

    39

    Pokiaľ ide o položku 2309 KN, zahŕňa „prípravky používané ako krmivo pre zvieratá“. V súlade s poznámkou 1 ku kapitole 23 KN sú do uvedenej položky zaradené výrobky používané na kŕmenie zvierat, inde nešpecifikované ani nezahrnuté, získané spracovaním rastlinných alebo živočíšnych materiálov v takom rozsahu, že stratili podstatné charakteristické znaky pôvodného materiálu, iné ako rastlinný odpad, rastlinné zvyšky a vedľajšie produkty tohto spracovania.

    40

    Z vysvetliviek k HS týkajúcich sa jeho položky 2309, ako sú uvedené v bode 5 tohto rozsudku, vyplýva, že táto položka zahŕňa najmä prísady, ktorých povaha a rozmery sú stanovené na základe určenej zootechnickej výroby, medzi ktorými sa nachádzajú aminokyseliny.

    41

    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účel použitia výrobku môže byť objektívnym kritériom na jeho zaradenie, pokiaľ je s týmto výrobkom spätý, čo možno posúdiť na základe objektívnych znakov a vlastností výrobkov (pozri rozsudok z 15. februára 2007, RUMA, C-183/06, Zb. s. I-1559, bod 36; Olicom, už citovaný, bod 18, ako aj z 29. apríla 2010, Roeckl Sporthandschuhe, C-123/09, Zb. s. I-4065, bod 28).

    42

    Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu pritom vyplýva, že výrobok na báze lyzínsulfátu sporný vo veci samej bol určený na to, aby sa používal ako prísada na výrobu krmiva pre zvieratá. Pozostáva z určitého množstva prvkov vrátane aminokyselín, ktoré sú pre zvieratá výhodné z hľadiska výživy.

    43

    Objektívne charakteristiky takéhoto výrobku a najmä zložky biomasy pochádzajúce z výrobného procesu, ktoré sú v ňom úmyselne ponechané, ho určujú na použitie ako prísady na výrobu krmiva pre zvieratá. Z toho vyplýva, že tento výrobok spĺňa podmienky vyžadované na zaradenie do položky 2309 KN.

    44

    Pokiaľ ide o položku 3824 KN, stačí uviesť, že to je reziduálna položka, ktorá sa uplatňuje, iba ak predmetný výrobok nemôže byť zaradený do inej položky. Keďže v prejednávanom prípade to tak nie je, netreba preskúmať relevantnosť tejto položky.

    45

    V dôsledku toho treba na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že výrobok obsahujúci lyzínsulfát, ako aj nečistoty pochádzajúce z výrobného procesu treba zaradiť do položky 2309 ako prípravok takého druhu, aký sa používa ako krmivo pre zvieratá.

    O druhej a tretej prejudiciálnej otázke

    46

    Svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právo Únie bráni tomu, aby vnútroštátne colné orgány s ohľadom na vnútroštátne zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery jednak požadovali vrátenie sumy náhrad za výrobu lyzínsulfátu, ktoré výrobca neoprávnene prijal v dobrej viere, a jednak odmietali vyplatiť náhrady za výrobu tohto výrobku, na čo sa tieto úrady voči uvedenému výrobcovi zaviazali.

    47

    Je potrebné pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej nemôže byť v rozpore s právom Únie, keď vnútroštátne právo v oblasti zrušenia správnych aktov a vymáhania finančných plnení neoprávnene vyplatených verejnou správou prihliada na zásadu zákonnosti a zároveň na zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty, keďže tieto zásady sú súčasťou právneho poriadku Únie. O to prísnejšie sa uplatňujú v prípade právnej úpravy, ktorá by mohla mať finančné dôsledky (pozri rozsudok z 13. marca 2008, Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening a i., C-383/06 až C-385/06, Zb. s. I-1561, bod 52 a citovanú judikatúru).

    48

    Treba však zdôrazniť, že nariadenie č. 1265/2001, na základe ktorého spoločnosť Agroferm poberala náhrady za výrobu lyzínsulfátu, predstavuje vykonávací predpis k nariadeniu č. 1260/2001, ktoré sa týka organizácie spoločného trhu v sektore cukru v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

    49

    Relevantný právny základ vymáhania súm neoprávnene vyplatených Úniou na základe uvedeného nariadenia č. 1265/2001 teda tvoria ustanovenia nariadenia č. 1258/1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (pozri analogicky, pokiaľ ide o vrátenie neoprávnene vyplatených subvencií zo štrukturálnych fondov, rozsudok Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening a i., už citovaný, bod 39).

    50

    Konkrétne článok 8 ods. 1 písm. c) tohto posledného uvedeného nariadenia stanovil pre členské štáty povinnosť vymáhať sumy stratené v dôsledku nezrovnalostí alebo nedbalosti, a to bez potreby zverenia tejto právomoci v rámci vnútroštátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i., 205/82 až 215/82, Zb. s. 2633, bod 22).

    51

    V tomto kontexte sa zásada ochrany legitímnej dôvery musí uplatňovať podľa pravidiel Únie (pozri analogicky rozsudok Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening a i., už citovaný, bod 53).

    52

    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na zásadu ochrany legitímnej dôvery sa nemožno odvolávať proti jednoznačnému ustanoveniu práva Únie a že konanie vnútroštátneho orgánu povereného uplatňovaním práva Únie, ktoré je v rozpore s týmto právom, nemôže v hospodárskom subjekte vyvolať legitímnu dôveru, že môže získať priaznivejšie zaobchádzanie odporujúce právu Únie [pozri rozsudky z 1. apríla 1993, Lageder a i., C-31/91 až C-44/91, Zb. s. I-1761, bod 35; zo 16. marca 2006, Emsland-Stärke, C-94/05, Zb. s. I-2619, bod 31, a zo 7. apríla 2011, Sony Supply Chain Solutions (Europe), C-153/10, Zb. s. I-2775, bod 47].

    53

    Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1265/2001 zahŕňa ako „základné produkty“, pri ktorých môže vzniknúť nárok na náhradu za výrobu, najmä cukor používaný na výrobu výrobkov chemického priemyslu vymenovaných v prílohe I tohto nariadenia. Táto príloha výslovne uvádza výrobky zaradené do kapitol 29 a 38 KN. Z článku 10 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia okrem iného vyplýva, že žiadosť o náhradu za výrobu musí uvádzať tarifnú položku a označenie chemického výrobku, na ktorého výrobu sa má použiť základný produkt.

    54

    V tejto súvislosti, ako uviedla generálna advokátka v bode 63 svojich návrhov, môže legitímna dôvera hospodárskeho subjektu v súvislosti s poskytnutím náhrady za výrobu vzniknúť iba v prípade, ak výrobok, ktorý vyrába, patrí do položky alebo kapitoly KN uvedenej v osvedčení o náhrade.

    55

    V tomto prípade, ako tiež vyplýva z odpovede poskytnutej na prvú prejudiciálnu otázku, mal byť sporný výrobok vo veci samej v skutočnosti zaradený do položky 2309 KN, a nie do jej položky 2922 KN, ako to nesprávne vyhlásil hospodársky subjekt poberajúci náhrady za výrobu.

    56

    Náhrady za výrobu tohto výrobku sú teda v rozpore s právom Únie. Preto treba konštatovať, že dánske colné orgány v dotknutom hospodárskom subjekte bez ohľadu na jeho dobrú vieru nemohli vyvolať legitímnu dôveru, že môže získať priaznivejšie zaobchádzanie odporujúce právu Únie. To platí, hoci po prvé tieto náhrady boli poskytnuté na základe predchádzajúceho súhlasu vydaného uvedenými orgánmi a hoci po druhé tieto orgány sa ešte predtým, než zistili omyl, ktorého sa dopustil hospodársky subjekt vo svojom vyhlásení, zaviazali poskytnúť ďalšie náhrady.

    57

    Z úvah uvedených vyššie vyplýva, že na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že zásada ochrany legitímnej dôvery sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v situácii ako vo veci samej vnútroštátne colné orgány jednak požadovali vrátenie súm neoprávnene vyplatených ako náhrada za výrobu lyzínsulfátu, ktoré už výrobca dostal, a jednak odmietali vyplatiť náhrady za výrobu tohto výrobku, na čo sa tieto úrady voči uvedenému výrobcovi zaviazali.

    O trovách

    58

    Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

     

    Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

     

    1.

    Kombinovaná nomenklatúra nachádzajúca sa v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1719/2005 z 27. októbra 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že výrobok obsahujúci lyzínsulfát, ako aj nečistoty pochádzajúce z výrobného procesu treba zaradiť do položky 2309 ako prípravok takého druhu, aký sa používa ako krmivo pre zvieratá.

     

    2.

    Zásada ochrany legitímnej dôvery sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v situácii ako vo veci samej vnútroštátne colné orgány jednak požadovali vrátenie súm neoprávnene vyplatených ako náhrada za výrobu lyzínsulfátu, ktoré už výrobca dostal, a jednak odmietali vyplatiť náhrady za výrobu tohto výrobku, na čo sa tieto úrady voči uvedenému výrobcovi zaviazali.

     

    Podpisy


    ( *1 ) Jazyk konania: dánčina.

    Top