—

B. Soukupová, v zastúpení: J. Tomášek, advokát,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: M. van Beek, G. von Rintelen a Z. Malůšková, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 11 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, s. 80; Mim. vyd. 03/025, s. 391), a zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktoré sú všeobecnými zásadami práva Únie.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Soukupovou a Ministerstvom zemědělství vo veci zamietnutia žiadosti o poskytovanie dotácií v rámci programu podpory predčasného ukončenia vykonávania poľnohospodárskej činnosti poľnohospodárskeho podnikateľa.

3

Článok 3 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, s. 24; Mim. vyd. 05/001, s. 215) stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na:

…

…

4

Článok 7 tejto smernice znie takto:

„1.   Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov vylúčiť z jej pôsobnosti:

…

2.   Členské štáty pravidelne skúmajú prípady, ktoré sú vyňaté podľa odseku 1, aby zistili, či dosiahnutá úroveň sociálneho rozvoja v danej oblasti zdôvodňuje zachovanie existujúcich výnimiek.“

5

Odôvodnenie 23 nariadenia č. 1257/1999 uvádza, že v poľnohospodárstve by sa mal podporovať predčasný odchod do dôchodku s cieľom zlepšiť životaschopnosť poľnohospodárskych usadlostí.

6

Podľa odôvodnenia 40 tohto nariadenia je potrebné najmä podporiť opatrenia na odstránenie nerovnoprávnosti a podporovať vytváranie rovnakých príležitostí pre mužov aj ženy.

7

Jedenásta zarážka článku 2 uvedeného nariadenia stanovuje, že podpora rozvoja vidieka, v súvislosti s poľnohospodárskymi činnosťami a ich konverziou, sa môže týkať odstránenia nerovnoprávnosti a podporovania rovnakých príležitostí pre mužov a ženy najmä podporovaním projektov, ktoré iniciovali a realizujú ženy.

8

Článok 10 ods. 1, ktorý sa nachádza v kapitole IV nariadenia č. 1257/1999 s názvom „Predčasný odchod do dôchodku“, znie takto:

„Podpora pri predčasnom odchode poľnohospodárov do dôchodku prispeje k nasledujúcim cieľom:

9

Článok 11 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Prevádzajúci poľnohospodárskeho podniku musí:

10

Článok 12 ods. 2 toho istého nariadenia znie:

„Poskytovanie podpory pri predčasnom odchode do dôchodku nesmie presiahnuť celkové obdobie 15 rokov pre prevádzajúceho a 10 rokov pre poľnohospodárskeho zamestnanca. Podpora sa nesmie poskytnúť prevádzajúcemu po dosiahnutí veku 75 rokov a zamestnancovi po dosiahnutí bežného dôchodkového veku.

V prípade, že prevádzajúcemu členský štát poskytuje starobný dôchodok, podpora pri predčasnom odchode do dôchodku sa musí poskytnúť ako doplatok so zreteľom na sumu národného starobného dôchodku.“

11

V nadväznosti na nariadenie č. 1257/1999 Česká republika prijala 26. januára 2005 nariadenie vlády č. 69/2005 o stanovení podmienok pre poskytovanie dotácií v súvislosti s predčasným ukončením vykonávania poľnohospodárskej činnosti poľnohospodárskeho podnikateľa (nařízení vlády č. 69/2005 Sb., o stanovení podmínek pro poskytování dotace v souvislosti s předčasným ukončením provozování zemědělské činnosti zemědělského podnikatele). Podľa § 1 je predmetom úpravy uvedeného nariadenia vlády poskytovanie dotácií v rámci programu podpory predčasného ukončenia vykonávania poľnohospodárskej činnosti poľnohospodárskeho podnikateľa.

12

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia vlády je žiadosť o zaradenie do programu podriadená podmienke, že žiadateľ mal ku dňu podania žiadosti aspoň 55 rokov a nedosiahol vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok.

13

§ 32 ods. 1 a 2 zákona č. 155/1995 o dôchodkovom poistení (zákon č. 155/1995 Sb., o důchodovém pojištění), v znení platnom v spore vo veci samej, na ktorý odkazuje uvedený § 3 ods. 1 písm. b), uvádza:

„1.   Dôchodkový vek je

2.   U poistencov, ktorí dosiahnu vekové hranice uvedené v odseku 1 v období od 1. januára 1996 do 31. decembra 2012, sa dôchodkový vek stanoví tak, že ku kalendárnemu mesiacu, v ktorom poistenec dosiahol uvedenú hranicu, sa pripočítajú u mužov dva kalendárne mesiace a u žien štyri kalendárne mesiace za každý aj začatý kalendárny rok za obdobie od 31. decembra 1995 do dňa dosiahnutia vekových hraníc uvedených v odseku 1, a za dôchodkový vek sa považuje vek dosiahnutý v takto určenom kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom narodenia poistenca; ak sa v takto určenom mesiaci takýto deň nenachádza, za dôchodkový vek sa považuje vek dosiahnutý v posledný deň takto určeného kalendárneho mesiaca.“

14

Pani Soukupová je poľnohospodárka, ktorá sa narodila 24. januára 1947 a vychovala dve deti. Dňa 24. mája 2004 dosiahla vek, keď jej vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 155/1995.

15

Dňa 3. októbra 2006 podala pani Soukupová na Štátny poľnohospodársky intervenčný fond žiadosť o zaradenie do programu podpory predčasného ukončenia vykonávania poľnohospodárskej činnosti poľnohospodárskeho podnikateľa.

16

Rozhodnutím z 20. decembra 2006 bola táto žiadosť v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 69/2005 zamietnutá z dôvodu, že ku dňu podania tejto žiadosti dosiahla pani Soukupová vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok.

17

Pani Soukupová podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Ministerstvo zemědělství, ktoré ho zamietlo rozhodnutím z 12. apríla 2007.

18

Pani Soukupová napadla posledné uvedeného rozhodnutie žalobou na Městskom soude v Prahe. V žalobe uviedla, že § 3 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 69/2005 je v rozpore s článkom 11 ods. 1 druhou zarážkou nariadenia č. 1257/1999, keďže toto nariadenie uvádza „bežný dôchodkový vek“, zatiaľ čo nariadenia vlády hovorí o „veku potrebnom na vznik nároku na starobný dôchodok“. Odvolaním sa na diskriminačný charakter podmienky upravenej v tomto § 3, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle uvedeného § 3 je pre mužov a ženy stanovený odlišne a v prípade žien sa navyše líši v závislosti od počtu vychovaných detí, požiadala pani Soukupová o výklad pojmu „bežný dôchodkový vek“ v zmysle uvedeného nariadenia, ktorý by neviedol k diskriminácii jednotlivých žiadateľov. Pani Soukupová tak uviedla, že podľa českej právnej úpravy ženy, ktoré vychovali väčší počet detí, disponujú objektívne kratšou lehotou na podanie žiadosti o zaradenie do programu podpory predčasného ukončenia vykonávania poľnohospodárskej činnosti poľnohospodárskeho podnikateľa, ktorú majú k dispozícii muži alebo ženy, ktoré vychovali menej detí.

19

Městský soud v Prahe rozsudkom z 30. apríla 2009 zrušil uvedené rozhodnutie Ministerstva zemědělství s tým, že neexistuje zákonný dôvod, ktorý by umožňoval odôvodniť rozdiel medzi mužom poľnohospodárom a ženou poľnohospodárkou vo veci prístupu k poľnohospodárskym dotáciám. Tento súd tak zamietol akýkoľvek výklad, ktorý by mohol viesť k neodôvodnenému odlišnému zaobchádzaniu so žiadateľmi. Okrem toho rozhodol, že horná veková hranica umožňujúca zúčastniť sa programu podpory predčasného ukončenia vykonávania poľnohospodárskej činnosti poľnohospodárskeho podnikateľa musí byť považovaná za bežný dôchodkový vek, ktorý je stanovený pre všetkých žiadateľov rovnako.

20

Ministerstvo zemědělství podalo proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť na Nejvyšší správní soud. V kasačnej sťažnosti ministerstvo uvádza, že nariadenie č. 1257/1999 presne upravuje len dolnú vekovú hranicu. Ministerstvo zemědělství uvádza, že pojmy „bežný dôchodkový vek“ podľa článku 11 ods. 1 druhej zarážky tohto nariadenia a „dôchodkový vek“ v zmysle § 32 zákona č. 155/1995 majú podobný význam. Uvedené ministerstvo uvádza, že na účely presného a objektívneho určenia bežného dôchodkového veku v zmysle článku 11 sa rozhodlo stanoviť tento vek vo vnútroštátnom právnom poriadku podľa uvedeného § 32. Ministerstvo zemědělství tiež uvádza, že rovnaká metóda stanovenia bežného dôchodkového veku bola upravená v Programovom dokumente nazvanom „Horizontálny plán rozvoja vidieku v Českej republike pre obdobie 2004 – 2006“, ktorý schválila tak vláda tohto členského štátu rozhodnutím č. 671 z 9. júla 2003, ako aj Európska komisia rozhodnutím č. 2004 CZ 06 G DO 001 z 3. septembra 2004.

21

Keďže mal Nejvyšší správní soud pochybnosti týkajúce sa nároku pani Soukupovej na zaradenie do programu predčasného ukončenia vykonávania poľnohospodárskej činnosti poľnohospodárskeho podnikateľa upraveného v nariadení vlády č. 69/2005 a keďže považoval za nevyhnutné získať v tejto súvislosti odpoveď, pokiaľ ide tak o výklad pojmu „bežný dôchodkový vek“ uvedeného v článku 11 ods. 1 druhej zarážke nariadenia č. 1257/1999, ako aj o otázku, či právo Únie umožňuje v prípade posudzovania žiadosti o zaradenie do tohto programu rozlišovať žiadateľov v závislosti od ich pohlavia a počtu vychovaných detí, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

22

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je v súlade s právom Únie a jeho všeobecnými zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie skutočnosť, že podľa ustanovení vnútroštátneho režimu dôchodkového zabezpečenia dotknutého členského štátu, ktoré sa týkajú veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok, je „bežný dôchodkový vek“ v zmysle článku 11 ods. 1 druhej zarážky nariadenia č. 1257/1999 určený rozdielne v závislosti od pohlavia žiadateľa o podporu pri predčasnom odchode poľnohospodárov do dôchodku a v prípade, ak ide o žiadateľky, v závislosti od počtu nimi vychovaných detí.

23

V tejto súvislosti je najskôr potrebné uviesť, ako vyplýva z článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1257/1999, že cieľom mechanizmu podpory pri predčasnom odchode do dôchodku v zmysle tohto nariadenia je prispieť a najmä poskytnúť príjem poľnohospodárom v pokročilejšom veku, ktorí sa rozhodnú skončiť s hospodárením, a podnietiť výmenu poľnohospodárov v pokročilejšom veku za poľnohospodárov, ktorí budú schopní zlepšiť tam, kde je to potrebné, ekonomickú životaschopnosť zostávajúcich poľnohospodárskych usadlostí. Druhý uvedený cieľ sa nachádza tiež v odôvodnení 23 tohto nariadenia.

24

Z toho vyplýva, že uvedená podpora pri predčasnom odchode do dôchodku predstavuje ekonomický stimul, ktorého cieľom je podporiť poľnohospodárov v pokročilejšom veku natrvalo ukončiť svoje hospodárenie skôr, ako by to urobili za normálnych okolností, a uľahčiť tak štrukturálnu transformáciu poľnohospodárskeho sektora v záujme lepšieho zaistenia životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov.

25

Preto je nutné konštatovať, ako uviedol generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, že podpora pri predčasnom odchode poľnohospodárov do dôchodku upravená v nariadení č. 1257/1999 predstavuje nástroj spoločnej poľnohospodárskej politiky financovaný z Európskeho poľnohospodárskeho riadiaceho a záručného fondu (EPUZF), ktorý slúži na zabezpečenie životaschopnosti poľnohospodárskych usadlostí a nepredstavuje tak sociálnu dávku spadajúcu do pôsobnosti smernice 79/7.

26

Hoci je za týchto okolností pravda, že v prípade neexistencie harmonizácie práva Únie prináleží určenie „bežného dôchodkového veku“ v zmysle článku 11 ods. 1 druhej zarážky nariadenia č. 1257/1999 do právomocí členských štátov, nič to nemení na skutočnosti, že pri uplatnení tohto nariadenia sa štáty nemôžu odvolávať na odlišné zaobchádzanie, ktoré im pri stanovení dôchodkového veku v oblasti sociálneho zabezpečenia umožňuje zachovať článok 7 ods. 1 smernice 79/7. Na základe odvolania sa na pojem, ktorý nie je v práve Únie harmonizovaný, nemožno prísť k záveru, že normotvorca Únie pri vykonaní uvedeného nariadenia splnomocnil uvedené štáty prijať opatrenia, ktoré sú v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie, ako aj so základnými právami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2006, Parlament/Rada, C-540/03, Zb. s. I-5769, body 22 a 23).

27

Navyše je potrebné uviesť, že odôvodnenie 40 nariadenia č. 1257/1999 odporúča podporiť opatrenia na odstránenie nerovnoprávnosti a podporovať vytváranie rovnakých príležitostí pre mužov aj ženy. Jedenásta zarážka článku 2 tohto nariadenia tiež upravuje, že podpora rozvoja vidieka sa môže týkať odstránenia nerovnoprávnosti a podporovania rovnakých príležitostí pre mužov a ženy. Z týchto ustanovení preto vyplýva, že v rámci podpory pri predčasnom odchode poľnohospodárov do dôchodku priznanej na základe uvedeného nariadenia je dôležité zabezpečiť rovnosť zaobchádzania medzi mužmi a ženami, a teda zakázať akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia.

28

Z toho vyplýva, že pri vykonávaní nariadenia č. 1257/1999 sú členské štáty v zmysle článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie povinné rešpektovať zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie upravené v článku 20, článku 21 ods. 1 a článku 23 uvedenej Charty.

29

Podľa ustálenej judikatúry zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie vyžadujú, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rôznym spôsobom a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnakým spôsobom, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudky zo 17. júla 1997, National Farmers’ Union a i., C-354/95, Zb. s. I-4559, bod 61; z 11. novembra 2010, Grootes, C-152/09, Zb. s. I-11285, bod 66, ako aj z 1. marca 2011, Association belge des Consommateurs Test-Achats a i., C-236/09, Zb. s. I-773, bod 28).

30

V danom prípade je nutné konštatovať, že poľnohospodárky a poľnohospodári v pokročilejšom veku sú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o účel podpory predčasného odchodu do dôchodku sledovaný v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1257/1999, ktorého cieľom je podporiť poľnohospodárskych podnikateľov, bez ohľadu na ich pohlavie a počet nimi vychovaných detí, predčasne natrvalo ukončiť svoje hospodárenie v záujme lepšieho zaistenia životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov, tak ako to vyplýva z bodu 24 tohto rozsudku. Uvedení poľnohospodári, tak muži, ako aj ženy, môžu požiadať o túto podporu, pokiaľ, ako vyplýva z článku 11 ods. 1 tohto nariadenia, natrvalo ukončili všetku obchodnú poľnohospodársku činnosť, ktorú vykonávali minimálne desať rokov pred ukončením činnosti, a majú aspoň 55 rokov, pričom v čase ukončenia činnosti nedosahovali bežný dôchodkový vek.

31

Za týchto podmienok je v rozpore s právom Únie a jeho všeobecnými zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie skutočnosť, že uvedené situácie sú bez objektívnych dôvodov posudzované rozdielne z dôvodu, že podľa ustanovení vnútroštátneho režimu dôchodkového zabezpečenia dotknutého členského štátu je „bežný dôchodkový vek“ v zmysle článku 11 ods. 1 druhej zarážky nariadenia č. 1257/1999 určený rozdielne v závislosti od pohlavia žiadateľa o podporu pri predčasnom odchode poľnohospodárov do dôchodku a v prípade, ak ide o žiadateľky, v závislosti od počtu nimi vychovaných detí.

32

Toto právo a tieto zásady by boli totiž porušené v prípade, ak by sa pripustilo, že žiadatelia o podporu pri predčasnom odchode do dôchodku môžu byť bez objektívnych dôvodov predmetom znevýhodneného zaobchádzania, keďže na základe ich pohlavia a v prípade žiadateliek na základe počtu detí, ktoré vychovali, spadajú do kategórie poľnohospodárov, ktorí dosiahli vek stanovený v ustanoveniach vnútroštátneho režimu skôr ako žiadatelia patriaci do iných kategórií. V tomto prípade žiadatelia zaradení do druhej kategórie disponujú dlhšou lehotou na podanie svojej žiadosti o podporu, čím sú bez objektívnych dôvodov zvýhodnení v porovnaní so žiadateľmi zaradenými do prvej skupiny, pre ktorých platia pri rovnakej žiadosti prísnejšie podmienky na udelenie tejto podpory.

33

Vo veci samej má predmetná vnútroštátna právna úprava za následok, že osoba ako pani Soukupová, ktorá ukončila svoje hospodárenie vo veku medzi bežným dôchodkovým vekom určeným touto právnou úpravou v závislosti od jej pohlavia, ako aj počtu detí, ktoré vychovala, a bežným dôchodkovým vekom určeným touto právnou úpravou pre poľnohospodára – muža, nemôže požívať podporu pri predčasnom odchode do dôchodku, ale jej nároky sú počas zvyšku života obmedzené na poberanie starobného dôchodku, ktorý je nižší ako uvedená podpora, zatiaľ čo poľnohospodár – muž, ktorý ukončí svoje hospodárenie v rovnakom veku ako uvedená osoba, môže požívať túto podporu počas celkového obdobia pätnástich rokov alebo do svojich sedemdesiatich piatich rokov v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia č. 1257/1999, pričom podpora, ktorá mu bude vyplácaná, bude znížená o sumu starobného dôchodku, ktorý mu vypláca dotknutý členský štát.

34

Na rozdiel od tvrdenia českej a poľskej vlády nie je možné objektívne odôvodniť také rozdielne zaobchádzanie, aké vyvoláva vnútroštátna právna úprava v konaní vo veci samej. Ako uviedol v bode 61 svojich návrhov generálny advokát, cieľ štrukturálnej transformácie poľnohospodárskeho sektora sledovaný prostredníctvom podpory predčasného odchodu poľnohospodárov do dôchodku na základe nariadenia č. 1257/1999 možno totiž jasne dosiahnuť aj bez toho, aby členské štáty siahli po diskriminačnom zaobchádzaní.

35

Pokiaľ ide o dôsledky nedodržania zásady rovnosti zaobchádzania v situácii, ako je tá v konaní vo veci samej, je potrebné pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou, ak bola konštatovaná diskriminácia odporujúca právu Únie a kým nie sú prijaté opatrenia na obnovu rovnosti zaobchádzania, rešpektovanie zásady rovnosti možno zaručiť len tým, že členom znevýhodnenej skupiny sa poskytnú rovnaké výhody, aké dostávajú členovia zvýhodnenej skupiny (pozri rozsudky z 26. januára 1999, Terhoeve, C-18/95, Zb. s. I-345, bod 57, a z 22. júna 2011, Landtová, C-399/09, Zb. s. I-5573, bod 51). Znevýhodnenú osobu treba dostať do rovnakej situácie, v akej sa nachádza osoba požívajúca predmetné výhody.

36

Vzhľadom na vyššie uvedené je na prvú a druhú otázku potrebné odpovedať, že skutočnosť, že „bežný dôchodkový vek“ v zmysle článku 11 ods. 1 druhej zarážky nariadenia č. 1257/1999 je podľa ustanovení vnútroštátneho režimu dôchodkového zabezpečenia dotknutého členského štátu, ktoré sa týkajú veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok, určený rozdielne v závislosti od pohlavia žiadateľa o podporu pri predčasnom odchode poľnohospodárov do dôchodku a v prípade žiadateliek v závislosti od počtu nimi vychovaných detí, je v rozpore s právom Únie a jeho všeobecnými zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

37

So zreteľom na odpoveď na prvé dve otázky nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku vnútroštátneho súdu.

38

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Skutočnosť, že „bežný dôchodkový vek“ v zmysle článku 11 ods. 1 druhej zarážky nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia je podľa ustanovení vnútroštátneho režimu dôchodkového zabezpečenia dotknutého členského štátu, ktoré sa týkajú veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok, určený rozdielne v závislosti od pohlavia žiadateľa o podporu pri predčasnom odchode poľnohospodárov do dôchodku a v prípade žiadateliek v závislosti od počtu nimi vychovaných detí, je v rozpore s právom Únie a jeho všeobecnými zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.