—

Iberia, Líneas Aéreas de España SA, v zastúpení: J. Bejerano Fernández, procurador,

—

francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a M. Perrot, splnomocnení zástupcovia,

—

fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: K. Simonsson a R. Vidal Puig, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. j), článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Rodríguez Cachafeiro a pani Martínez-Reboredo Varela-Villamor na jednej strane a leteckou spoločnosťou Iberia, Líneas Aéreas de España SA (ďalej len „Iberia“) na druhej strane po tom, čo im Iberia nechcela poskytnúť náhradu za odmietnutie nástupu do lietadla na let z Madridu (Španielsko) do Santa Dominga (Dominikánska republika).

3

Nariadenie Rady (EHS) č. 295/91 zo 4. februára 1991, ktorým sa zavádzajú spoločné pravidlá systému náhrad pri odmietnutí nástupu do lietadla v pravidelnej leteckej doprave (Ú. v. ES L 36, s. 5; Mim. vyd. 07/001, s. 306), ktoré platilo až do 16. februára 2005, stanovovalo v článku 1:

„Nariadenie stanovuje spoločné minimálne pravidlá používané pre prípad, keď je cestujúcim na pravidelnom lete z dôvodu potvrdenia rezervácie nadmerného počtu miest na sedenie [z dôvodu prekročenia kapacity rezervácií – neoficiálny preklad] odmietnutý nástup do lietadla na let, na ktorý mali platnú letenku a potvrdenú rezerváciu z letiska na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva [ES], a to bez ohľadu na štát, kde je letecký dopravca usadený, na štátnu príslušnosť cestujúceho a cieľové letisko.“

4

Odôvodnenia 1, 3, 4, 9 a 10 nariadenia č. 261/2004 stanovujú:

…

…

5

Článok 2 nariadenia č. 261/2004 nazvaný „Definície“ stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

…“

6

Článok 3 uvedeného nariadenia nazvaný „Pôsobnosť“ stanovuje v odseku 2:

„Odsek 1 sa uplatňuje za podmienky, že cestujúci:

7

Článok 4 nariadenia č. 261/2004 nazvaný „Odmietnutie nástupu do lietadla“ znie:

„1.   Keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva odmietnutie nástupu do lietadla, najprv vyzve dobrovoľníkov aby sa vzdali svojich rezervácií za protislužbu za podmienok dohodnutých medzi príslušným cestujúcim a prevádzkujúcim leteckým dopravcom. Dobrovoľníkom sa poskytuje pomoc v súlade s článkom 8, taká pomoc sa poskytuje dodatočne k náhradám uvedeným v tomto článku.

2.   Ak nie je počet dobrovoľníkov dostatočný, aby umožnil nástup do lietadla zostávajúcim cestujúcim s rezerváciou, prevádzkujúci letecký dopravca môže potom odmietnuť cestujúcim nástup do lietadla proti ich vôli.

3.   Ak je cestujúcim proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, prevádzkujúci letecký dopravca im ihneď poskytne náhradu v súlade s článkom 7 a poskytne im pomoc v súlade s článkom 8 a 9.“

8

Článok 7 toho istého nariadenia nazvaný „Právo na náhradu“ stanovuje v odseku 1:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

…“

9

Články 8 a 9 uvedeného nariadenia v spojení s článkom 4 tohto nariadenia stanovujú právo cestujúcich na náhradu a presmerovanie, ako aj právo na starostlivosť pre tých, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla.

10

Pán Rodríguez Cachafeiro a pani Martínez-Reboredo Varela-Villamor, žalobcovia vo veci samej, si kúpili od spoločnosti Iberia letenku na let A Coruña (Španielsko) – Santo Domingo. Táto letenka mala dve časti: let IB 513, A Coruña – Madrid, 4. decembra 2009 (13.30 hod. – 14.40 hod.), a let IB 6501, Madrid – Santo Domingo v ten istý deň (16.05 hod. – 19.55 hod.).

11

Pri odbavovacom priečinku spoločnosti Iberia na letisku A Coruña žalobcovia vo veci samej zaregistrovali za podmienok stanovených článkom 3 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 svoju batožinu priamo do cieľovej destinácie a boli im vydané dve palubné vstupenky zodpovedajúce dvom na seba nadväzujúcim letom.

12

Prvý let mal meškanie hodinu aj 25 minút. Keďže Iberia predpokladala, že z dôvodu tohto meškania títo dvaja cestujúci nestihnú nadväzujúci let v Madride, o 15.17 hod., zrušila ich palubné vstupenky na druhý let s predpokladaným časom odletu 16.05 hod. Vnútroštátny súd uvádza, že po prílete do Madridu sa dostavili na odletovú bránu v okamihu, keď spoločnosť vyhlásila poslednú výzvu pre cestujúcich. Zamestnanci spoločnosti im však zabránili nastúpiť do lietadla z dôvodu, že ich palubné vstupenky boli zrušené a ich miesta pridelené iným cestujúcim.

13

Žalobcovia vo veci samej čakali až do druhého dňa, kým odleteli do Santa Dominga iným letom a prišli do cieľovej destinácie s omeškaním 27 hodín.

14

Dňa 23. februára 2010 sa pán Rodríguez Cachafeiro a pani Martínez-Reboredo Varela-Villamor obrátili na Juzgado de lo Mercantil no 2 de A Coruña, pričom navrhovali, aby tento súd zaviazal spoločnosť Iberia na náhradu vo výške 600 EUR na každého za „odmietnutie nástupu do lietadla“ podľa ustanovení článku 4 ods. 3 a článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004. Iberia namietala proti týmto nárokom a tvrdila, že skutočnosti, na základe ktorých bola podaná žaloba na tento súd, nepredstavujú „odmietnutie nástupu do lietadla“, ale je potrebné ich chápať ako zmeškanie nadväzujúceho letu, keďže rozhodnutie odmietnuť im nástup do lietadla nevzniklo v dôsledku prekročenia kapacity rezervácií v rámci letu, ale bolo odôvodnené omeškaním skoršieho letu.

15

Vnútroštátny súd uvádza okrem toho, že Iberia priznala náhradu stanovenú článkom 4 ods. 3 a článkom 7 nariadenia č. 261/2004 siedmim cestujúcim, ktorým odmietla nástup do lietadla na predmetný let Madrid – Santo Domingo.

16

V tomto kontexte sa uvedený vnútroštátny súd pýta, či sa pojem „odmietnutie nástupu do lietadla“ týka výlučne situácií, keď došlo už na začiatku k prekročeniu kapacity rezervácií v rámci letu, alebo či možno tento pojem rozšíriť aj na iné situácie, medzi ktoré patrí situácia žalobcov vo veci samej.

17

Za týchto podmienok sa Juzgado de lo Mercantil no 2 de A Coruña rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Možno pojem ‚odmietnutie nástupu do lietadla‘ uvedený v článku 2 písm. j) [nariadenia č. 261/2004] vykladať v spojení s článkom 3 ods. 2 a článkom 4 ods. 3 [tohto nariadenia] tak, že sa vzťahuje aj na situáciu, keď letecký dopravca odmietne cestujúcim nástup do lietadla z dôvodu meškania prvého letu uvedeného na letenke, ktoré možno pripísať tomuto dopravcovi, pričom na základe nesprávneho predpokladu, že sa títo cestujúci nedostavia včas na druhý let, umožní obsadenie ich miest inými cestujúcimi?“

18

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 3 ods. 2 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že pojem „odmietnutie nástupu do lietadla“ zahŕňa situáciu, keď v rámci jednej zmluvy o preprave zloženej z viacerých rezervácií na hneď na seba nadväzujúce lety, na ktoré boli cestujúcim pri odbavení naraz vydané palubné vstupenky, letecký dopravca odmietne nástup do lietadla niektorým cestujúcim z dôvodu, že prvý let ich rezervácie má meškanie pripísateľné tomuto dopravcovi a tento dopravca sa nesprávne domnieva, že títo cestujúci sa nedostavia včas na nástup do lietadla na druhý let.

19

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na základe článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 definícia „odmietnutie nástupu do lietadla“ predpokladá, že letecký dopravca odmietne prepraviť cestujúceho letom, na ktorý má tento cestujúci rezerváciu, pričom sa cestujúci dostaví na nástup do lietadla za podmienok stanovených v článku 3 ods. 2 uvedeného nariadenia, iba žeby toto odmietnutie bolo oprávnene odôvodnené, najmä ak ide o dôvody stanovené v uvedenom článku 2 písm. j).

20

Vo veci samej otázka položená vnútroštátnym súdom spočíva na predpoklade, že žalobcovia sa dostavili na nástup do lietadla na let Madrid – Santo Domingo za podmienok stanovených v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 261/2004. Okrem toho zo spisu vyplýva, že uvedeným žalobcom bolo zabránené nastúpiť na palubu na tento let nie z dôvodu údajného nedodržania uvedených podmienok, ale z dôvodu, že ich rezervácia bola zrušená na základe omeškania vzniknutého pri ich predchádzajúcom lete z A Coruña do Madridu.

21

Bez toho, aby tým boli dotknuté prípadné dôsledky viažuce sa na skutočnosť, že z dôvodu uvedeného omeškania žalobcovia vo veci samej prišli do cieľovej destinácie (Santo Domingo) s omeškaním 27 hodín oproti času predpokladanému pri rezervácii ich cesty, je potrebné poznamenať, že pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli leteckého dopravcu k odmietnutiu nástupu do lietadla cestujúcemu, ktorý má rezerváciu a riadne sa dostaví na nástup do lietadla, znenie článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 nespája toto odmietnutie so situáciou „[prekročenia kapacity rezervácií]“ v rámci predmetného letu, ktorú spôsobil dotknutý dopravca z ekonomických dôvodov.

22

Pokiaľ ide o kontext uvedeného ustanovenia a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, nielen z odôvodnení 3, 4, 9 a 10 nariadenia č. 261/2004, ale takisto aj z jeho pracovných návrhov a najmä z návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim v leteckej preprave pri odmietnutí nástupu do lietadla a v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letu, predloženého Komisiou Európskych spoločenstiev 21. decembra 2001 [KOM(2001 784 v konečnom znení] vyplýva, že normotvorca Únie chcel prijatím tohto nariadenia znížiť počet cestujúcich, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla proti ich vôli, keďže tento počet býval príliš vysoký, a to tak, že vyrieši nedostatky nariadenia č. 295/91, ktoré stanovovalo, ako uvádza článok 1 nariadenia č. 295/91, len spoločné minimálne pravidlá uplatniteľné v prípade cestujúcich, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla na pravidelný let z dôvodu prekročenia kapacity rezervácií.

23

V tomto kontexte uvedený normotvorca v článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 zrušil v definícii „odmietnutia nástupu do lietadla“ akýkoľvek odkaz na dôvod, pre ktorý dopravca odmietne prepraviť cestujúceho.

24

Normotvorca Únie tým, že tak urobil, rozšíril rozsah uvedenej definície nad rámec samotného prípadu odmietnutia nástupu do lietadla z dôvodu prekročenia kapacity rezervácií v rámci letu, ktorý bol predtým uvedený v článku 1 nariadenia č. 295/91, a dal tomuto pojmu širší význam tak, aby sa týkal všetkých prípadov, keď letecký dopravca odmietne prepraviť cestujúceho.

25

Tento výklad potvrdzuje aj konštatovanie, podľa ktorého obmedzenie rozsahu pojmu „odmietnutie nástupu do lietadla“ iba na prípady prekročenia kapacity rezervácií v rámci letu by v praxi znamenalo značné zníženie ochrany priznanej cestujúcim na základe nariadenia č. 261/2004, a preto by bolo v rozpore s jeho cieľom, ktorý je uvedený najmä v odôvodnení 1, ktorým je zaručiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich, čo odôvodňuje široký výklad práv priznaných týmto cestujúcim (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 69, ako aj z 22. decembra 2008, Wallentin-Hermann, C-549/07, Zb. s. I-11061, bod 18).

26

Z toho vyplýva, že pripustenie toho, že pojem „odmietnutie nástupu do lietadla“ zahŕňa len prípady prekročenia kapacity rezervácií v rámci letu, by malo za následok odoprenie akejkoľvek ochrany cestujúcim, ktorí sa nachádzajú v takej situácii, o akú ide vo veci samej, a zbavenie ich možnosti odvolávať sa na článok 4 nariadenia č. 261/2004, ktorý v odseku 3 odkazuje na ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa práv na náhradu alebo presmerovanie, ako aj na starostlivosť, ktoré zakotvujú články 7 až 9 tohto istého nariadenia.

27

Vzhľadom na vyššie uvedené musí byť odmietnutie nástupu do lietadla zo strany leteckého dopravcu za takých okolností, o aké ide vo veci samej, v zásade zahrnuté do pojmu „odmietnutie nástupu do lietadla“ v zmysle článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004.

28

Je však potrebné sa ubezpečiť, ako stanovuje uvedené ustanovenie, či pre takéto odmietnutie neexistujú oprávnené dôvody „[najmä] v súvislosti so zdravím, bezpečnosťou alebo ochranou, alebo nedostatočnými cestovnými dokumentmi“.

29

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že normotvorca Únie tým, že použil príslovku „najmä“, chcel poskytnúť ilustratívny zoznam prípadov, pri ktorých môžu byť na odmietnutie nástupu do lietadla oprávnené dôvody.

30

Preto z takejto formulácie nemožno vyvodiť, že by sa muselo odmietnutie nástupu do lietadla z prevádzkového dôvodu, o aký ide vo veci samej, považovať za oprávnene odôvodnené.

31

Vnútroštátny súd totiž uvádza, že v rámci jednej zmluvy o preprave zloženej z viacerých rezervácií na dva hneď na seba nadväzujúce lety, na ktoré boli cestujúcim pri odbavení naraz vydané palubné vstupenky, v prípade prvého z týchto letov vzniklo omeškanie pripísateľné dotknutému leteckému dopravcovi a tento letecký dopravca nesprávne predpokladal, že títo cestujúci neprídu včas na nástup do lietadla na druhý let, v dôsledku čoho umožnil iným cestujúcim, aby obsadili na tomto druhom lete miesta, ktoré mali obsadiť cestujúci, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla.

32

Takýto dôvod odmietnutia nástupu do lietadla však nie je porovnateľný s dôvodmi explicitne uvedenými v článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004, keďže tento dôvod nemožno nijako pripísať cestujúcemu, ktorému sa odmietne nástup do lietadla.

33

Okrem toho nemožno pripustiť, aby letecký dopravca mohol podstatne rozšíriť prípady, v ktorých bude oprávnený odmietnuť odôvodnene cestujúcemu nástup do lietadla. To by nevyhnutne spôsobilo, že takýto cestujúci by bol zbavený akejkoľvek ochrany, čo by bolo v rozpore s cieľom nariadenia č. 261/2004, ktorým je zaručiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich tým, že sa poskytne široký výklad práv priznaných týmto cestujúcim.

34

V situácii, o akú ide vo veci samej, by to navyše viedlo k tomu, že by dotknutí cestujúci znášali ťažkosti a značné nepríjemnosti, ktoré sú typické pre odmietnutie nástupu do lietadla, hoci toto odmietnutie je pripísateľné v každom prípade iba dopravcovi, ktorý spôsobil omeškanie prvého letu, ktorý sám prevádzkoval, alebo sa nesprávne domnieval, že dotknutí cestujúci nebudú schopní dostaviť sa včas na nástup do lietadla na nasledujúci let, alebo predal letenky na nadväzujúce lety, pri ktorých bol čas na dostavenie sa na nástup do lietadla na nasledujúci let nedostatočný.

35

Pre odmietnutie nástupu do lietadla, o aké ide vo veci samej, neexistujú preto oprávnené dôvody a musí sa v dôsledku toho považovať za „odmietnutie nástupu do lietadla“ v zmysle článku 2 písm. j) uvedeného nariadenia.

36

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že článok 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 3 ods. 2 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „odmietnutie nástupu do lietadla“ zahŕňa situáciu, keď v rámci jednej zmluvy o preprave zloženej z viacerých rezervácií na hneď na seba nadväzujúce lety, na ktoré boli cestujúcim pri odbavení naraz vydané palubné vstupenky, letecký dopravca odmietne nástup do lietadla niektorým cestujúcim z dôvodu, že prvý let ich rezervácie má meškanie pripísateľné tomuto dopravcovi a tento dopravca sa nesprávne domnieva, že títo cestujúci sa nedostavia včas na nástup do lietadla na druhý let.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 2 písm. j) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, v spojení s článkom 3 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „odmietnutie nástupu do lietadla“ zahŕňa situáciu, keď v rámci jednej zmluvy o preprave zloženej z viacerých rezervácií na hneď na seba nadväzujúce lety, na ktoré boli cestujúcim pri odbavení naraz vydané palubné vstupenky, letecký dopravca odmietne nástup do lietadla niektorým cestujúcim z dôvodu, že prvý let ich rezervácie má meškanie pripísateľné tomuto dopravcovi a tento dopravca sa nesprávne domnieva, že títo cestujúci sa nedostavia včas na nástup do lietadla na druhý let.