—

Football Dataco Ltd, Scottish Premier League Ltd, Scottish Football League a PA Sport UK Ltd, v zastúpení: J. Mellor a L. Lane, barristers, ktorých splnomocnili S. Levine a R. Hoy, solicitors,

—

Sportradar GmbH a Sportradar AG, v zastúpení: H. Carr, QC, ktorého splnomocnil P. Brownlow, solicitor,

—

belgická vláda, v zastúpení: T. Materne, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci R. Verbeke, advocaat,

—

španielska vláda, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyňa,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, A. Barros a A. Silva Coelho, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, s. 20; Mim. vyd. 13/015, s. 459).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Football Dataco Ltd, Scottish Premier League Ltd, Scottish Football League a PA Sport UK Ltd (ďalej spoločne len „Football Dataco a i.“) na jednej strane a spoločnosťami Sportradar GmbH a Sportradar AG (ďalej spoločne len „Sportradar“) na druhej strane najmä vo veci údajného porušenia práva sui generis k databáze týkajúcej sa prebiehajúcich zápasov futbalových majstrovstiev („Football Live“), ktorého nositeľmi sú Football Dataco a i., zo strany spoločností Sportradar.

3

Podľa článku 1 ods. 2 smernice 96/9:

„Na účely tejto smernice sa ‚databázou‘ rozumie zbierka nezávislých diel, údajov alebo iných nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a individuálne prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami.“

4

V kapitole III uvedenej smernice s názvom „Právo sui generis“ článok 7 tejto smernice týkajúci sa predmetu ochrany stanovuje:

„1.   Členské štáty ustanovia pre zostavovateľa databázy, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo prezentácie jej obsahu, právo zamedziť konaniam spočívajúcim [v] extrakcii alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo kvalitatívne či kvantitatívne vyhodnotenej podstatnej časti z nej.

2.   Na účely tejto kapitoly:

…

5.   Opakovaná alebo systematická extrakcia alebo reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy zahŕňujúca konanie, ktoré je v rozpore so zvyčajným využívaním databázy alebo ktoré neprimerane poškodzuje oprávnené záujmy zostavovateľa databázy, nie sú dovolené.“

5

Spojené kráľovstvo prebralo smernicu 96/9 prijatím nariadenia o autorskom práve a právach k databázam z roku 1997 (Copyright and Rights in Database Regulations 1997), ktorým bol zmenený a doplnený zákon o autorskom práve, dizajnoch a patentoch z roku 1988 (Copyright Designs and Patents Act 1988). Ustanovenia uvedeného nariadenia, ktoré sú relevantné vzhľadom na konanie vo veci samej, majú rovnaké znenie ako relevantné ustanovenia tejto smernice.

6

Podľa článku 5 bodu 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) možno osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať v druhom členskom štáte „vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok“.

7

Článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, s. 40) v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Mimozmluvný záväzok vyplývajúci z porušenia práva duševného vlastníctva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej je toto právo chránené.

2.   Mimozmluvný záväzok vyplývajúci z porušenia jednotného práva duševného vlastníctva Spoločenstva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej došlo k porušeniu, pokiaľ ide o otázky, na ktoré sa nevzťahuje príslušný právny nástroj Spoločenstva.“

8

Football Dataco a i. zodpovedajú za organizáciu anglických a škótskych majstrovstiev vo futbale. Football Dataco Ltd je zodpovedná za tvorbu a využívanie údajov a práv duševného vlastníctva týkajúcich sa týchto majstrovstiev. Football Dataco a i. tvrdia, že podľa práva Spojeného kráľovstva sú nositeľmi práva sui generis k databáze nazvanej „Football Live“.

9

Football Live je súhrnom údajov o prebiehajúcich futbalových zápasoch (gólový stav, mená hráčov, ktorí strelili gól, čas udelenia žltej alebo červenej karty a meno hráča, ktorému bola udelená, prípadné penalty, striedania počas zápasu). Tieto údaje zhromažďujú najmä bývalí profesionálni hráči futbalu, ktorí pôsobia ako samostatne zárobkovo činné osoby pre Football Dataco a i., a na tento účel sa zúčastňujú na futbalových zápasoch. Football Dataco a i. tvrdia, že na získanie alebo overenie týchto údajov sú potrebné nielen značné investície, ale zostavenie tejto databázy si vyžaduje aj značné úsilie v oblasti know-how, práce, schopnosti hodnotenia alebo služieb, ktorých predmetom je intelektuálne plnenie.

10

Sportradar GmbH je nemeckou spoločnosťou, ktorá v reálnom čase uverejňuje prostredníctvom internetu výsledky a iné štatistiky týkajúce sa najmä futbalových zápasov anglickej ligy. Táto služba sa nazýva „Sport Live Data“. Táto spoločnosť má internetovú stránku s adresou betradar.com. Stávkové spoločnosti, ktoré sú klientmi spoločnosti Sportradar GmbH, uzatvárajú zmluvy so švajčiarskou holdingovou spoločnosťou Sportradar AG, ktorá je materskou spoločnosťou spoločnosti Sportradar GmbH. Medzi týchto klientov patria aj spoločnosť bet365, založená podľa práva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, a spoločnosť Stan James so sídlom v Gibraltári, ktoré poskytujú stávkové služby určené pre trh uvedeného členského štátu. Ich internetové stránky obsahujú odkaz na internetovú stránku betradar.com. Po kliknutí na tlačidlo „Live Score“ získa používateľ internetu prístup k údajom, ktoré sa zobrazujú pod názvami „bet365“ alebo „Stan James“. Vnútroštátny súd na základe toho dospel k záveru, že verejnosť v Spojenom kráľovstve je zjavne významnou cieľovou skupinou spoločností Sportradar.

11

Dňa 23. apríla 2010 Football Dataco a i. podali žalobu proti spoločnostiam Sportradar na High Court of Justice (England and Wales), Chancery Division, ktorou sa domáhali najmä náhrady škody spôsobenej porušením ich práva sui generis zo strany spoločností Sportradar. Dňa 9. júla 2010 spoločnosti Sportradar spochybnili právomoc tohto súdu rozhodovať o spore.

12

Dňa 14. júla 2010 spoločnosť Sportradar GmbH podala na Landgericht Gera (Nemecko) žalobu proti Football Dataco a i. s cieľom získania negatívneho atestu, podľa ktorého jej činnosti neporušujú nijaké právo duševného vlastníctva, ktorého nositeľmi sú Football Dataco a i.

13

High Court of Justice v rozhodnutí zo 17. novembra 2010 vyhlásil, že má právomoc rozhodnúť o žalobe Football Dataco a i. v rozsahu, v akom sa týka spoločnej (solidárnej) zodpovednosti spoločností Sportradar a jej klientov, ktorí využívajú jej internetovú stránku v Spojenom kráľovstve, z dôvodu, že extrakciou alebo reutilizáciou bolo porušené ich právo sui generis. Naopak, tento súd vyhlásil, že nemá právomoc rozhodnúť o žalobe Football Dataco a i. v rozsahu, v akom sa týka primárnej zodpovednosti spoločnosti Sportradar z dôvodu takého porušenia.

14

Tak Football Dataco a i., ako aj spoločnosti Sportradar podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Court of Appeal (England and Wales) (Civil Division).

15

Football Dataco a i. tvrdia, že spoločnosti Sportradar získavajú svoje údaje zo služby Football Live ich kopírovaním na svoj server, následne takto okopírované údaje poskytujú verejnosti Spojeného kráľovstva, ktorá navštevuje službu Live Score. Domnievajú sa, že v súlade s teóriou „prenosu“ alebo „oznámenia“ treba zastávať názor, že k aktom, o ktoré ide v konaní vo veci samej, nedochádza iba v členskom štáte, z ktorého spoločnosti Sportradar odoslali údaje, ale takisto v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú adresáti týchto posielaných údajov a ktorým je v tomto prípade Spojené kráľovstvo.

16

Spoločnosti Sportradar tvrdia, že údaje nachádzajúce sa na internetovej stránke betradar.com sú generované samostatne. Dodáva, že v súlade s teóriou „odoslania“ sa prenos uskutočňuje iba na mieste, z ktorého údaje pochádzajú, takže skutky, ktoré sa jej vytýkajú, nepatria do právomoci súdov Spojeného kráľovstva.

17

Za týchto okolností Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„V prípade, že subjekt na svoj internetový server nachádzajúci sa v členskom štáte A nahrá údaje z databázy chránenej právom sui generis podľa smernice 96/9/ES… a na požiadanie používateľa v členskom štáte B odošle internetový server tieto údaje na počítač používateľa tak, že sa uložia do pamäte tohto počítača a zobrazia sa na jeho obrazovke,

18

Svojou otázkou písm. a) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 7 smernice 96/9 má vykladať v tom zmysle, že odoslanie údajov osobou, ktorá predtým tieto údaje získala z databázy chránenej právom sui generis podľa tej istej smernice, prostredníctvom internetového servera umiestneného v členskom štáte A do počítača inej osoby nachádzajúcej sa v členskom štáte B na základe jej žiadosti a na účely ukladania do pamäte tohto počítača a zobrazovania na jeho obrazovke predstavuje „extrakciu“ alebo „reutilizáciu“ uvedených údajov osobou, ktorá uskutočnila toto odoslanie. V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd svojou otázkou písm. b) pýta, či sa tento akt má posúdiť ako akt, ku ktorému došlo v členskom štáte A, členskom štáte B alebo v oboch týchto členských štátoch.

19

Vnútroštátny súd zakladá svoju otázku na viacerých predpokladoch, ktorých správnosť sa ponecháva na jeho výlučnom posúdení, a to:

20

Čo sa týka uvedenej otázky písm. a), Súdny dvor už rozhodol, že vzhľadom na pojmy použité v článku 7 ods. 2 písm. b) smernice 96/9 na účely vymedzenia pojmu „reutilizácia“, ako aj vzhľadom na predmet práva sui generis stanovený normotvorcom Únie, musí byť tento pojem vo všeobecnom kontexte tohto článku 7 chápaný extenzívne v tom zmysle, že sa vzťahuje na akékoľvek konanie, ktoré zostavovateľ databázy chránenej týmto právom sui generis nepovolil, spočívajúce vo verejnom šírení celého obsahu alebo časti obsahu tejto databázy (pozri rozsudok z 9. novembra 2004, The British Horseracing Board a i., C-203/02, Zb. s. I-10415, body 45, 46, 51 a 67). Povaha a forma použitého prostriedku sú v tejto súvislosti irelevantné.

21

Pod tento pojem patrí konanie, ktoré tak ako v konaní vo veci samej spočíva v odoslaní údajov jednou osobou, ktoré boli predtým získané z obsahu databázy chránenej právom sui generis, prostredníctvom internetového servera do počítača inej osoby na základe jej žiadosti. Takým odoslaním sa totiž tieto údaje sprístupňujú verejnosti.

22

Okolnosť, že odoslaniu, o ktoré ide v konaní vo veci samej, predchádzajú postupy zahrnujúce stávkové spoločnosti, ktoré majú na základe zmluvy povolený prístup k internetovému serveru spoločností Sportradar a v rámci svojich činností sprístupňujú tento server svojim klientom, nemôže vyvrátiť právne posúdenie konania spočívajúceho v tom, že spoločnosti Sportradar odosielajú z uvedeného servera údaje pochádzajúce z chránenej databázy do počítačov týchto klientov, ako „reutilizácie“ v zmysle článku 7 smernice 96/9.

23

Čo sa týka otázky písm. b), Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach spochybnila užitočnosť odpovede na túto otázku v tomto štádiu konania týkajúceho sa sporu vo veci samej.

24

Hoci je pravda, ako tvrdí Komisia, že zahrnutie aktov, o ktoré ide v konaní vo veci samej, pod pojem „reutilizácia“ v zmysle smernice 96/9 je nezávislé od miesta ich uskutočnenia v rámci Európskej únie, treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že po prvé účelom tejto smernice nie je zavedenie ochrany prostredníctvom práva sui generis, ktorú upravuje jednotné právo na úrovni uvedenej Únie.

25

Cieľ smernice 96/9 spočíva v odstránení rozdielov, ktoré existovali medzi vnútroštátnymi právnymi poriadkami v oblasti právnej ochrany databáz a ktoré nepriaznivo zasahovali do fungovania vnútorného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb v Európskej únii, ako aj do vývoja informačného trhu v jej vnútri, prostredníctvom aproximácie vnútroštátnych právnych predpisov (pozri rozsudok z 1. marca 2012, Football Dataco a i., C-604/10, bod 48).

26

Na tento účel uvedená smernica vyžaduje, aby členské štáty upravili vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch ochranu databáz prostredníctvom práva sui generis.

27

V takom kontexte sa ochrana prostredníctvom práva sui generis zakotvená v právnom poriadku členského štátu v zásade obmedzuje na územie tohto členského štátu, takže subjekt požívajúci túto ochranu sa jej môže domáhať iba voči nepovolenej reutilizácii, ku ktorej došlo na tomto území (pozri analogicky rozsudok z 19. apríla 2012, Wintersteiger, C-523/10, bod 25).

28

Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vnútroštátny súd musí vo veci samej posúdiť dôvodnosť výhrad Football Dataco a i., ktoré sa zakladajú na porušení práva sui generis, o ktorom tvrdia, že podľa práva Spojeného kráľovstva sú jeho nositeľmi vo vzťahu k databáze Football Live. Vzhľadom na takéto posúdenie treba zistiť, či odoslanie údajov, o ktoré ide v konaní vo veci samej, patrí ako akt, ku ktorému došlo v Spojenom kráľovstve, do územnej pôsobnosti ochrany prostredníctvom práva sui generis zakotvenej v právnom poriadku tohto členského štátu.

29

Po druhé článok 5 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 stanovuje v takých prípadoch, ktoré tak ako prípad, o ktorý ide v konaní vo veci samej, patria do oblasti mimozmluvnej zodpovednosti, osobitnú právomoc „súdo[ov] podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok“.

30

Z toho vyplýva, že otázka určenia miesta, kde došlo k odoslaniu, o ktoré ide v konaní vo veci samej a o ktorom Football Dataco a i. tvrdia, že ním bola spôsobená škoda na podstatnej investícii určenej na vytvorenie databázy Football Live, môže mať vplyv na otázku právomoci vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide najmä o žalobu o určenie primárnej zodpovednosti spoločností Sportradar vo veci, o ktorej rozhoduje tento vnútroštátny súd.

31

Po tretie z článku 8 nariadenia č. 864/2007 vyplýva, že v prípade porušenia práva duševného vlastníctva, ktoré tak ako právo sui generis zakotvené v smernici 96/9 nemá povahu „jednotného práva… Spoločenstva“ v zmysle odseku 2 tohto článku (pozri body 24 až 26 tohto rozsudku), sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z takého porušenia spravuje podľa odseku 1 uvedeného článku 8 „právnym poriadkom krajiny, na území ktorej je toto právo chránené“.

32

Táto kolízna norma potvrdzuje potrebu zistiť, či bez ohľadu na prípadné určenie miesta odoslania, o ktoré ide v konaní vo veci samej, v členskom štáte, v ktorom sa nachádza internetový server odosielateľa, došlo k týmto odoslaniam v Spojenom kráľovstve, teda v členskom štáte, v ktorom sa Football Dataco a i. domáhajú ochrany databázy Football Live prostredníctvom práva sui generis.

33

Určenie miesta „reutilizácie“ v zmysle článku 7 smernice 96/9 musí v tejto súvislosti podobne ako v prípade definície tohto pojmu zodpovedať samostatným kritériám práva Únie (pozri analogicky rozsudok z 21. júna 2012, Donner, C-5/11, bod 25).

34

Pokiaľ ide tak ako vo veci samej o reutilizáciu prostredníctvom internetového servera, treba uviesť, podobne ako uviedol generálny advokát v bodoch 58 a 59 svojich návrhov, že reutilizácia predstavuje usporiadaný sled súboru úkonov, ktorý sa v každom prípade začína uverejnením predmetných údajov na uvedenej internetovej stránke s cieľom ich sprístupnenia verejnosti a končí prístupom dotknutej verejnosti k týmto údajom, pričom ide o úkony, ku ktorým môže dôjsť na území rôznych členských štátov (pozri analogicky rozsudok Donner, už citovaný, bod 26).

35

Treba však takisto zohľadniť skutočnosť, že takýto spôsob uverejnenia sa v zásade odlišuje od tradičného spôsobu šírenia všadeprítomnosťou obsahu internetovej stránky, s ktorým sa totiž môže okamžite oboznámiť neobmedzený počet užívateľov internetu kdekoľvek na svete nezávisle od toho, či prevádzkovateľ tejto internetovej stránky má v úmysle, aby tento obsah bol prístupný za hranicami členského štátu, v ktorom má sídlo, a za hranicami jeho kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. decembra 2010, Pammer a Hotel Alpenhof, C-585/08 a C-144/09, I-12527, bod 68, ako aj z 25. októbra 2011, eDate Advertising a i., C-509/09 a C-161/10, Zb. s. I-10269, bod 45).

36

Z tohto dôvodu samotná možnosť prístupu na internetovú stránku obsahujúcu predmetné údaje na danom vnútroštátnom území nestačí na prijatie záveru, že prevádzkovateľ tejto stránky vykonáva reutilizáciu patriacu do pôsobnosti vnútroštátneho práva uplatniteľného na tomto území v oblasti ochrany prostredníctvom práva sui generis (pozri analogicky rozsudky Pammer a Hotel Alpenhof, už citovaný, bod 69, ako aj z 12. júla 2011, L’Oréal a i., C-324/09, Zb. s. I-6011, bod 64).

37

Ak by totiž samotná možnosť prístupu umožňovala prijať záver o existencii reutilizácie, stránky a údaje, ktoré napriek tomu, že sú určené osobám nachádzajúcim sa mimo územia daného členského štátu, sú na jeho území technicky prístupné, by neoprávnene patrili do pôsobnosti práva, ktoré na tomto území platí pre túto oblasť (pozri analogicky rozsudok L’Oréal a i., už citovaný, bod 64).

38

Vo veci samej tak samotná skutočnosť, aby na základe žiadosti užívateľa internetu usadeného v Spojenom kráľovstve boli údaje nachádzajúce sa na internetovom serveri spoločností Sportradar odoslané do jeho počítača na účely technického uloženia do pamäte a zobrazenia na obrazovke, nestačí na prijatie záveru, že k reutilizácii, ktorú pri tejto príležitosti vykonali spoločnosti Sportradar, došlo na území tohto členského štátu.

39

Určenie miesta reutilizácie na území členského štátu, na ktoré sú predmetné údaje odoslané, závisí od existencie indícií umožňujúcich prijať záver, že tento akt je prejavom úmyslu jeho autora zamerať sa na osoby nachádzajúce sa na tomto území (pozri analogicky rozsudky Pammer a Hotel Alpendorf, už citovaný, body 75, 76, 80 a 92; L’Oréal a i., už citovaný, bod 65, ako aj Donner, už citovaný, body 27 až 29).

40

Vo veci samej môže takú indíciu predstavovať okolnosť, že medzi údajmi, ktoré sa nachádzajú na serveri spoločností Sportradar, sa nachádzajú údaje týkajúce sa zápasov anglických futbalových majstrovstiev, čo môže dokazovať, že odosielania, o ktoré ide v konaní vo veci samej, vyplývajú z vôle spoločností Sportradar pritiahnuť záujem verejnosti Spojeného kráľovstva.

41

Skutočnosť, že spoločnosti Sportradar na základe zmluvy poskytli stávkovým spoločnostiam zameraným na uvedenú verejnosť právo na prístup k svojmu serveru, môže byť takisto dôkazom o ich vôli zamerať sa na túto verejnosť v prípade, že spoločnosti Sportradar vedeli alebo museli vedieť o tomto osobitnom zameraní, čo však musí overiť vnútroštátny súd (pozri analogicky rozsudky Pammer a Hotel Alpenhof, už citovaný, bod 89, ako aj Donner, už citovaný, body 27 a 28). V tejto súvislosti môže byť tiež relevantná prípadná okolnosť, že odmena stanovená spoločnosťami Sportradar ako protiplnenie za poskytnutie práva na prístup zohľadňuje význam činností uvedených spoločností na trhu v Spojenom kráľovstve a výhľad budúcich návštev ich webovej stránky betradar.com zo strany používateľov internetu nachádzajúcich sa v tomto členskom štáte.

42

Napokon okolnosť, že údaje, ktoré spoločnosti Sportradar uverejnili na internete, sú pre používateľov internetu v Spojenom kráľovstve, ktorí sú klientmi týchto spoločností, prístupné v ich vlastnom jazyku, ktorý sa odlišuje od jazykov, ktoré sa obvykle používajú v členských štátoch, z ktorých tieto spoločnosti vykonávajú svoje činnosti, môže prípadne podporiť indície smerujúce k preukázaniu existencie krokov zameraných najmä na verejnosť v Spojenom kráľovstve (pozri analogicky rozsudky Pammer a Hotel Alpenhof, už citovaný, bod 84, ako aj Donner, už citovaný, bod 29).

43

Vzhľadom na takéto indície bude mať vnútroštátny súd dôvod domnievať sa, že k takej reutilizácii, o akú ide v konaní vo veci samej, došlo na území členského štátu, v ktorom sa nachádza používateľ, na ktorého počítač boli na základe jeho žiadosti odoslané predmetné údaje na účely uloženia do pamäte a zobrazenia na obrazovke (členský štát B).

44

Tézu, ktorú podporujú spoločnosti Sportradar a podľa ktorej treba za miesto „reutilizácie“ v zmysle článku 7 smernice 96/9 považovať v každom prípade výlučne územie členského štátu, na ktorom sa nachádza internetový server, z ktorého boli predmetné údaje odoslané, nemožno prijať.

45

Ako zdôrazňujú Football Dataco a i., okrem skutočnosti, že je niekedy ťažké s istotou určiť umiestnenie takého servera (pozri rozsudok Wintersteiger, už citovaný, bod 36), by taká téza znamenala, že subjekt, ktorý bez súhlasu zostavovateľa databázy chránenej právom sui generis uskutoční na základe práva daného členského štátu reutilizáciu obsahu tejto databázy prostredníctvom internetu, pričom sa zameria na verejnosť tohto členského štátu, by unikol uplatneniu tohto vnútroštátneho práva z jediného dôvodu, a to že jeho server sa nachádza mimo územia tohto štátu. Taká situácia by ovplyvnila potrebný účinok ochrany, ktorú poskytuje dané vnútroštátne právo pre databázu chránenú podľa tohto práva (pozri analogicky rozsudok L’Oréal a i., už citovaný, bod 62).

46

Navyše, ako tvrdia Football Dataco a i., dosiahnutie cieľa ochrany databázy prostredníctvom práva sui generis, ktorý sleduje smernica 96/9, by bolo vo všeobecnosti ohrozené, ak by reutilizácia určená pre verejnosť v rámci celej Únie alebo jej časti nepatrila do pôsobnosti tejto smernice a vnútroštátnych zákonov, ktorými sa preberá táto smernica, z jediného dôvodu, že internetový server, ktorý prevádzkuje osoba, ktorá sa dopustila týchto aktov, sa nachádza v treťom štáte (pozri analogicky rozsudok L’Oréal a i., už citovaný, bod 63).

47

Vzhľadom na uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 7 smernice 96/9 sa má vykladať v tom zmysle, že odoslanie údajov osobou, ktorá predtým tieto údaje získala z databázy chránenej právom sui generis podľa tej istej smernice, prostredníctvom internetového servera umiestneného v členskom štáte A do počítača inej osoby nachádzajúcej sa v členskom štáte B na základe jej žiadosti a na účely ukladania do pamäte tohto počítača a zobrazovania na jeho obrazovke predstavuje „reutilizáciu“ uvedených údajov osobou, ktorá uskutočnila toto odoslanie. Treba preto prijať názor, že miestom uskutočnenia tohto aktu bol v každom prípade členský štát B, pretože existujú indície umožňujúce dospieť k záveru, že tento akt je prejavom úmyslu jeho autora zamerať sa na verejnosť nachádzajúcu sa v tomto členskom štáte, čo však musí posúdiť vnútroštátny súd.

48

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz sa má vykladať v tom zmysle, že odoslanie údajov osobou, ktorá predtým tieto údaje získala z databázy chránenej právom sui generis podľa tej istej smernice, prostredníctvom internetového servera umiestneného v členskom štáte A do počítača inej osoby nachádzajúcej sa v členskom štáte B na základe jej žiadosti a na účely ukladania do pamäte tohto počítača a zobrazovania na jeho obrazovke predstavuje „reutilizáciu“ uvedených údajov osobou, ktorá uskutočnila toto odoslanie. Treba preto prijať názor, že miestom uskutočnenia tohto aktu bol v každom prípade členský štát B, pretože existujú indície umožňujúce dospieť k záveru, že tento akt je prejavom úmyslu jeho autora zamerať sa na verejnosť nachádzajúcu sa v tomto členskom štáte, čo však musí posúdiť vnútroštátny súd.