—

Raiffeisen-Waren-Zentrale Rhein-Main eG, v zastúpení: C. Bittner a F. Eckard, Rechtsanwälte,

—

Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH, v zastúpení: K. von Gierke a J. Forkel, Rechtsanwälte,

—

španielska vláda, v zastúpení: A. Rubio González, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: B. Schima, M. Vollkommer, F. Wilman a I. Galindo Martin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 14 ods. 3 šiestej zarážky nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390), ako aj článku 9 ods. 2 a 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1768/95 z 24. júla 1995, ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek pre potreby článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 (Ú. v. ES L 173, s. 14; Mim. vyd. 03/0186, s. 63), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2605/98 z 3. decembra 1998 (Ú. v. ES L 328, s. 6; Mim. vyd. 03/024, s. 162, ďalej len „nariadenie č. 1768/95“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Raiffeisen-Waren-Zentrale Rhein-Main eG (ďalej len „RWZ“) a spoločnosťou Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH (ďalej len „STV“) vo veci žiadosti o informáciu, ktorú STV podala RWZ v súvislosti s predajom certifikovaných osív v hospodárskych rokoch 2005/2006 a 2006/2007.

3

Podľa článku 11 nariadenia č. 2100/94 má nárok na práva Spoločenstva k odrodám „šľachtiteľ“, teda „osoba, ktorá odrodu vyšľachtila alebo objavila a vyvinula, alebo jej právny nástupca“.

4

Článok 13 tohto nariadenia s názvom „Práva majiteľa práv spoločenstva k odrodám rastlín a zakázané konanie“ stanovuje:

„1.   Vlastníctvo práv spoločenstva k odrodám má za účinok, že majiteľ alebo majitelia práva spoločenstva k odrodám, ďalej nazývaní iba ‚majitelia‘, majú nárok na vykonávanie činností stanovených v odseku 2.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 15 a 16, si nasledujúce činnosti, týkajúce sa množiteľského materiálu odrôd alebo zozberaného materiálu chránenej odrody… vyžadujú povolenie majiteľa:

…

Vydanie povolenia majiteľa môže podliehať podmienkam a obmedzeniam ním určeným.

…“

5

Článok 14 uvedeného nariadenia s názvom „Výnimka z práv spoločenstva k odrodám rastlín“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Napriek článku 13 (2) a s cieľom ochrany poľnohospodárskej výroby sa poľnohospodárom povoľuje používať s cieľom rozmnožovania (pestovania) na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti produkt zberu, ktorý získali na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti sadením množiteľského materiálu odrody inej, než je hybridná alebo syntetická odroda, chránenej právom spoločenstva k odrodám rastlín.“

6

Článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94 stanovuje:

„Podmienky na nadobudnutie účinnosti výnimky stanovenej v odseku 1 a ochrany oprávnených záujmov šľachtiteľov a poľnohospodárov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa stanovia vo vykonávacích predpisoch podľa článku 114 na základe týchto kritérií:

7

Článok 2 nariadenia č. 1768/95 znie:

„1.   Podmienky uvedené v článku 1 sa uplatnia pre majiteľa, zastúpeného šľachtiteľom ako aj pre farmára, takým spôsobom, že sa zabezpečia chránené záujmy každého [Podmienky uvedené v článku 1 musí majiteľ zastupujúci šľachtiteľa, ako aj farmár vykonávať tak, aby zostali zachované ich oprávnené záujmy – neoficiálny preklad].

2.   Zákonité záujmy sa nepovažujú za chránené záujmy ak jeden alebo viac z týchto záujmov sú nepriaznivo ovplyvnené bez možnosti odhadu potreby vytvorenia primeranej rovnováhy medzi každým z nich alebo potreby proporcionálnosti medzi účelom príslušnej podmienky a skutočným účinkom zavedenia [Oprávnené záujmy sa nepovažujú za chránené, ak je jeden alebo viacero týchto záujmov poškodených bez toho, aby sa zohľadnila potreba zachovania primeranej rovnováhy medzi všetkými týmito záujmami alebo potreba zachovania proporcionality medzi účelom príslušnej podmienky a skutočným účinkom jej uplatnenia – neoficiálny preklad].“

8

Článok 5 tohto nariadenia, ktorý stanovuje pravidlá týkajúce sa odmeny splatnej majiteľovi, uvádza:

„1.   Výška primeraných odmien odvádzaných majiteľovi v zmysle článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky… nariadenia [č. 2100/94] môže byť predmetom zmluvy medzi majiteľom a farmárom.

2.   Pokiaľ takáto zmluva nebola uzavretá alebo neplatí, výška odmien je primerane nižšia ako zisk z licenčnej produkcie množiteľského materiálu najnižšej úradne certifikovanej kategórie, tej istej odrody na tom istom území.

…

5.   Pokiaľ podľa odseku 2 sa dohoda, ako sa na ňu odkazuje v odseku 4, neuplatňuje náhrada, ktorá má byť vyplatená, bude predstavovať 50 % z čiastok, ktoré sú účtované pre licencovanú výrobu množiteľského materiálu, ako je to špecifikované v odseku 2.

…“

9

Článok 8 nariadenia č. 1768/95 s názvom „Informácie poskytované farmárom“ vo svojich odsekoch 3 a 4 uvádza:

„3.   Informácie uvedené v odseku 2 b), c), d) a e) informujú o príslušnom obchodnom roku, a o jednom alebo viacerých z troch predchádzajúcich obchodných rokov, o ktorých farmár nepodal príslušné informácie na základe požiadavky majiteľa v súlade s ustanoveniami odseku 4 a 5.

Akokoľvek, prvý obchodný rok, o ktorom sa podáva informácia nie je skorší ako ten, v ktorom bolo prvý krát požiadané o informácie v súvislosti s odrodou alebo odrodami, alebo s príslušným farmárom, alebo alternatívne v roku, v ktorom farmár získal množiteľský materiál príslušnej odrody, alebo odrôd, ak toto bolo sprevádzané informáciou minimálne o vyplnení prihlášky na právnu ochranu odrôd alebo o udelení právnej ochrany odrôd spoločenstva ako aj možných podmienkach súvisiacich s používaním jej množiteľského materiálu.

…

4.   Majiteľ vo svojej požiadavke na informácie uvedie svoje meno a adresu, názov odrody alebo odrôd, o ktorých žiada informácie, ako aj údaj alebo údaje o ochrane práv odrody alebo odrôd v rámci spoločenstva.

Ak je požadované farmárom, žiadosť sa predloží v písomnej forme, a taktiež dôkaz o vlastníctve. Bez toho, aby boli ovplyvnené ustanovenia odseku 5, žiadosť sa odošle priamo príslušnému farmárov.“

10

Článok 9 tohto nariadenia s názvom „Informácie poskytované spracovateľom“ stanovuje:

„1.   Podrobnosti príslušných informácií, ktoré podáva spracovateľ majiteľovi v zmysle článku 14 ods. 3 šiesta zarážka… nariadenia [č. 2100/94], môžu byť predmetom zmluvy medzi majiteľom a príslušným spracovateľom.

2.   Pokiaľ takáto zmluva nebola uzavretá, alebo nie je v platnosti, spracovateľ musí, bez toho, aby boli ovplyvnené požiadavky na informácie v zmysle legislatívy spoločenstva alebo legislatívy členských štátov, na požiadanie majiteľa, poskytnúť príslušné informácie majiteľovi. Tieto položky sa považujú za príslušné informácie:

3.   Informácie v zmysle odseku 2 b), c), d) a e) sa vzťahujú na príslušný obchodný rok a na jeden alebo viaceré z troch predchádzajúcich obchodných rokov, u ktorých majiteľ doposiaľ nežiadal informácie v zmysle ustanovení odseku 4 alebo 5; avšak prvý obchodný rok, o ktorom sa podávajú informácie, je ten, v ktorom bola takáto žiadosť prvý krát predložená v súvislosti s odrodou, alebo odrodami a s príslušným spracovateľom.

4.   Opatrenia [Ustanovenia – neoficiálny preklad] článku 8 ods. 4 sa uplatňujú mutatis mutandis.

…“

11

Článok 14 nariadenia č. 1768/95, ktorý sa týka dohľadu nad plnením povinností poľnohospodára, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Na účely monitoringu majiteľom, v súlade s ustanoveniami článku 14… nariadenia [č. 2100/94] ako je uvedené v tomto nariadení, farmár musí na požiadanie majiteľa:

12

RWZ je centrálne poľnohospodárske družstvo, ktoré ponúka poľnohospodárom služby spracovania osív, v rámci ktorých vykonáva úpravu produktu zberu s cieľom jeho uskladnenia a jeho budúceho výsevu.

13

Táto služba sa poskytuje jednak majiteľom, ktoré zastupuje najmä STV, ktorá združuje majiteľov odrôd rastlín, ktorí v rámci zmluvného výsevu vykonávali množenie certifikovaných osív na účely ich predaja.

14

Ďalej sa uvedená služba poskytuje poľnohospodárom, ktorí vykonávajú výsev osív na základe článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94.

15

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že RWZ vykonalo na účet rôznych poľnohospodárov spracovanie v hospodárskych rokoch 2005/2006 a 2006/2007 v rámci zmluvného výsevu na účet majiteľov práv k odrodám rastlín zastúpených spoločnosťou STV.

16

Na základe vyhlásení o zmluvnom výseve, ktoré dotknutí poľnohospodári doručili spoločnosti STV, táto spoločnosť dvakrát zaslala družstvu RWZ žiadosti o informácie týkajúce sa spracovania vykonaného týmto družstvom:

17

K týmto žiadostiam, ktorých cieľom bolo zistiť, či RWZ vykonalo spracovanie predmetných chránených odrôd, ktoré osoby si toto spracovanie objednali a v akom množstve, boli priložené zhrnutia, v ktorých bolo okrem dotknutej chránenej odrody a hospodárskeho roka uvedené meno a adresa poľnohospodára, ktorý vykonal výsev produktu zberu, avšak neobsahovali nijakú kópiu vyhlásení o výseve, ani iné dôkazy.

18

RWZ nevyhovelo týmto žiadostiam, pričom v tejto súvislosti uviedlo tri okruhy dôvodov svojho odmietnutia. Po prvé sa domnievalo, že žiadosť o informácie má obsahovať okolnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnilo spracovateľské úkony, na ktoré sa vzťahuje informačná povinnosť stanovená v článku 14 ods. 3 šiestej zarážke nariadenia č. 2100/94. Po druhé sa domnievalo, že právne relevantné sú iba žiadosti o informácie podané počas hospodárskeho roka, na ktorý sa informácie vzťahujú. Po tretie zastávalo názor, že zo spracovateľských úkonov uskutočnených v rámci zmluvného výsevu na účet majiteľa nemožno vyvodiť nijakú indíciu o prípadnom výseve osív.

19

Žaloba, ktorú proti RWZ podala na prvostupňový súd STV, bola úspešná. Prvostupňový súd konštatoval, že po prvé na podanie žiadostí o informácie sa nevzťahuje nijaká prekluzívna lehota, a po druhé, že vyhlásenia o zmluvnom výseve predstavujú dostatočné indície na vznik informačnej povinnosti spracovateľa, keďže poľnohospodár, ktorý vykonáva výsev na základe zmluvy o množení, má konkrétnu možnosť vykonávať výsev spotrebných osív. RWZ podalo proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd.

20

Keďže si Oberlandesgericht Düsseldorf nebol istý, ako treba vykladať článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94, ako aj článok 9 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1768/95, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 9 ods. 3 nariadenia č. 1768/95 má vykladať v tom zmysle, že informačná povinnosť, ktorá prislúcha spracovateľovi, týkajúca sa chránených odrôd, zanikne, ak sa mu žiadosť majiteľa práv k týmto odrodám rastlín o informácie doručí po uplynutí príslušného hospodárskeho roka, na ktorý sa táto žiadosť vzťahuje.

22

Ako vyplýva zo samotného znenia článku 9 ods. 3 nariadenia č. 1768/95, informačná povinnosť podľa toho istého článku 9 ods. 2 písm. b) c), d) a e) prislúcha spracovateľovi, keďže uvedené informácie sa vzťahujú na hospodársky rok, v priebehu ktorého bola v súvislosti s nimi podaná žiadosť.

23

Preto žiadosť vzťahujúca sa na daný hospodársky rok, ktorá je uvedenému spracovateľovi doručená po uplynutí uvedeného hospodárskeho roka, nemôže v zásade viesť k vzniku informačnej povinnosti.

24

Článok 9 ods. 3 nariadenia č. 1768/95 však spresňuje, že požadované informácie sa môžu tiež vzťahovať na jeden alebo na viacero predchádzajúcich hospodárskych rokov, v prípade ktorých majiteľ práv k odrodám rastlín doposiaľ nežiadal informácie. V tejto súvislosti toto ustanovenie konkretizuje, že v prípade prvého roka, na ktorý sa majú vzťahovať tieto informácie, ide o rok, v priebehu ktorého bola podaná prvá žiadosť týkajúca sa dotknutej odrody alebo odrôd a dotknutého spracovateľa.

25

Zo samotného znenia uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že majiteľ práv k odrodám rastlín môže spracovateľovi predložiť žiadosť o informácie týkajúce sa jedného alebo viacerých hospodárskych rokov predchádzajúcich príslušnému hospodárskemu roku, pokiaľ podal prvú žiadosť týkajúcu sa dotknutej odrody a dotknutého spracovateľa v prvom z týchto predchádzajúcich hospodárskych rokov.

26

Takýto výklad je podporený samotným cieľom nariadenia č. 1768/95, ktorým je podľa článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94 ochrana oprávnených záujmov šľachtiteľa a poľnohospodára. Článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1768/95 totiž spresňuje, že je potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi všetkými týmito záujmami, aby sa zachovala ich ochrana.

27

V tejto súvislosti treba uviesť, že na rozdiel od mnohých jazykových verzií francúzske znenie článku 9 ods. 3 nariadenia č. 1768/95 neobmedzuje možnosť požadovať informácie na maximálne tri hospodárske roky predchádzajúce príslušnému hospodárskemu roku.

28

Ďalej na rozdiel od toho, čo tvrdí STV, cieľu nariadenia č. 1768/95, ako je pripomenutý v bode 26 tohto rozsudku, by odporovalo, ak by sa zastával názor, že informačná povinnosť, ktorú má spracovateľ, nepodlieha nijakému časovému obmedzeniu.

29

Ďalej treba uviesť, že článok 8 ods. 3 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje informačnú povinnosť, ktorá prislúcha poľnohospodárovi, výslovne obmedzuje možnosť šľachtiteľa požadovať informácie len na tie informácie, ktoré sa vzťahujú maximálne na tri hospodárske roky predchádzajúce príslušnému hospodárskemu roku. Keďže informačná povinnosť, ktorá prislúcha poľnohospodárovi, je prakticky totožná s povinnosťou, ktorú má spracovateľ, neexistuje nijaký dôvod rozlišovať medzi obdobiami, ktoré sa môžu týkať žiadostí majiteľov práv k odrodám rastlín v závislosti od toho, kto je ich adresátom.

30

Takto vyložený článok 9 ods. 3 nariadenia č. 1768/95 tak umožňuje čo najlepšie zabezpečiť záujmy šľachtiteľov, keďže majú určitú flexibilitu pri podávaní svojich žiadostí o informácie, a ďalej záujmy spracovateľov, ktorí musia uchovávať požadované informácie len po obmedzenú dobu, a to po tom, čo na to boli vopred upozornení.

31

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že STV dvakrát zaslala RWZ žiadosti o informácie, prvýkrát týkajúce sa hospodárskeho roka 2005/2006, a to listami z 30. júna, zo 7. augusta a z 15. septembra 2006, ako aj z 30. apríla 2007 a druhýkrát týkajúce sa hospodárskeho roka 2006/2007, a to listami z 25. a 29. júna 2007, 23. novembra 2007, ako aj z 29. mája 2008.

32

Keďže podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1768/95 hospodársky rok začína 1. júla a končí 30. júna kalendárneho roka a keďže údaje obsiahnuté v rozhodnutí vnútroštátneho súdu neumožňujú určiť, pre ktoré chránené odrody STV podala žiadosti, ani či ide o prvé žiadosti v zmysle článku 9 ods. 3 druhej časti vety tohto nariadenia, vnútroštátnemu súdu prislúcha zistiť, ktoré z týchto žiadostí boli podané v stanovených lehotách.

33

Na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 9 ods. 3 nariadenia č. 1768/95 sa má vykladať v tom zmysle, že informačná povinnosť, ktorá prislúcha spracovateľovi, týkajúca sa chránených odrôd vzniká v okamihu, keď žiadosť o informácie, ktorá sa vzťahuje na daný hospodársky rok, bola podaná pred uplynutím uvedeného hospodárskeho roka. Takáto povinnosť však môže existovať v súvislosti s informáciami, ktoré sa vzťahujú až na tri hospodárske roky predchádzajúce príslušnému hospodárskemu roku, pokiaľ majiteľ práva k odrodám rastlín podal prvú žiadosť týkajúcu sa tých istých odrôd tomu istému spracovateľovi v priebehu prvého z predchádzajúcich hospodárskych rokov, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje.

34

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 14 ods. 3 šiesta zarážka nariadenia č. 2100/94 v spojení s článkom 9 nariadenia č. 1768/95 majú vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že poľnohospodár vykonal zmluvný výsev chránenej odrody pre majiteľa práv k tejto odrode, môže predstavovať indíciu, ktorá je spôsobilá viesť k vzniku informačnej povinnosti, ktorá prislúcha spracovateľovi spotrebného osiva uvedenej odrody a ďalej, že majiteľ práv k odrodám rastlín musí k svojej žiadosti o informácie priložiť dôkaz o indíciách, ktoré uvádza na odôvodnenie svojho práva na informácie.

35

Na úvod treba zdôrazniť, že článok 9 ods. 4 nariadenia č. 1768/95 v spojení s článkom 8 ods. 4 tohto nariadenia, ktorý definuje formálne požiadavky, ktoré musí splňovať žiadosť majiteľa o informácie adresované spracovateľovi, vôbec nevyžaduje, aby k uvedenej žiadosti boli pripojené dôkazy na podporu indícií, ktoré sa v nej uvádzajú. Článok 8 ods. 4 druhý pododsek prvá veta uvedeného nariadenia dokonca stanovujú, že takúto žiadosť možno podať ústne.

36

Pokiaľ ide o prípad zmluvného výsevu, Súdny dvor už rozhodol, že nadobudnutie množiteľského materiálu chránenej rastlinnej odrody majiteľa práv k odrodám rastlín zo strany poľnohospodára, sa musí považovať sa spôsobilú viesť k vzniku informačnej povinnosti tohto poľnohospodára voči majiteľovi (pozri rozsudok z 10. apríla 2003, Schulin, C-305/00, Zb. s. I-3525, bod 65).

37

Okolnosť, že poľnohospodár vykonal zmluvný výsev chránenej odrody pre majiteľa práv k odrodám rastlín, totiž poukazuje na to, že uvedený poľnohospodár mohol disponovať osivom chránenej odrody, s výsevom ktorého mohol mať v úmysle požiadať o uplatnenie výsady stanovenej v článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94.

38

Takáto okolnosť však sama osebe nemôže automaticky viesť k vzniku práva majiteľa práv k odrodám rastlín na získanie informácií zo strany spracovateľa.

39

Hoci z článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94 nepochybne vyplýva, že takéto právo sa uplatní, ak poľnohospodár využil alebo zamýšľa uplatniť si výsadu, ktorá sa mu priznáva na základe tohto článku, Súdny dvor rozhodol, že toto právo voči spracovateľovi vzniká len vtedy, ak má majiteľ práv k odrodám rastlín k dispozícii indície o tom, že spracovateľ na účely výsevu uskutočnil alebo zamýšľa uskutočniť takéto úkony v súvislosti s produktom zberu získaného výsevom množiteľského materiálu chránenej odrody (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2004, Brangewitz, C-336/02, Zb. s. I-9801, bod 53).

40

V tejto súvislosti však skutočnosť, že poľnohospodár uskutoční zmluvný výsev chránenej odrody, nemôže sama osebe predstavovať indíciu o tom, že spracovateľ na účely výsevu uskutočnil alebo zamýšľa uskutočniť takéto úkony v súvislosti s produktom zberu získaného výsevom množiteľského materiálu uvedenej odrody.

41

Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci by mohlo ísť nanajvýš o jednu z mnohých skutočností umožňujúcich dospieť k záveru o existencii takejto indície. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť skutkové okolnosti prejednávanej veci, aby sa mohlo určiť, či v spore vo veci samej ide o takýto prípad.

42

V tejto súvislosti treba preto na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že ustanovenia článku 14 ods. 3 šiestej zarážky nariadenia č. 2100/94 v spojení s článkom 9 nariadenia č. 1768/95 sa majú vykladať v tom zmysle, že žiadosť majiteľa práv Spoločenstva k odrodám rastlín adresovaná spracovateľovi nemusí obsahovať dôkazy na podporu indícií, ktoré sa v nej uvádzajú. Navyše skutočnosť, že poľnohospodár uskutoční zmluvný výsev chránenej odrody, nemôže sama osebe predstavovať indíciu o tom, že spracovateľ na účely výsevu uskutočnil alebo zamýšľa uskutočniť takéto úkony v súvislosti s produktom zberu získaným výsevom množiteľského materiálu uvedenej odrody. Takáto skutočnosť však môže v závislosti od ďalších okolností prejednávanej veci umožniť dospieť k záveru o existencii takejto indície, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, ktorému bola vec predložená.

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: