1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Portugalská republika si tým, že nezabezpečila, aby úrovne PM10 v okolitom ovzduší neprekračovali limitné hodnoty stanovené v článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, s. 1), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedeného článku 13, pokiaľ ide o zóny a aglomerácie Braga, Porto litoral, Área Metropolitana de Lisboa Norte a Área Metropolitana de Lisboa Sul.

2

Podľa článku 11 smernice Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia (Ú. v. ES L 296, s. 55; Mim. vyd. 15/003, s. 95) sú členské štáty povinné predložiť výročné správy o dodržaní limitných hodnôt uplatniteľných na koncentrácie PM10.

3

Podľa článku 5 ods. 1 smernice Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší (Ú. v. ES L 163, s. 41; Mim. vyd. 15/004, s. 164):

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby koncentrácie PM10 v okolitom ovzduší stanovené v súlade s článkom 7 neprekročili od uvedených termínov limitné hodnoty uvedené v časti I prílohy III.

…“

4

Podľa článku 5 ods. 4 tejto smernice v prípade, že budú prekročené limitné hodnoty pre PM10 v dôsledku koncentrácií PM10 v okolitom ovzduší ako následok prírodných udalostí, ktoré vyústia do významného prekročenia v porovnaní s normálnymi úrovňami z prírodných zdrojov, členské štáty o tom budú informovať Komisiu a poskytnú potrebné dôkazy.

5

Príloha III uvedenej smernice stanovuje dva druhy limitných hodnôt pre tuhé znečisťujúce látky PM10, pričom rozlišuje dve fázy, ktoré sa ďalej delia na dve obdobia. Pokiaľ ide o obdobia fázy 1, od 1. januára 2005 do 31. decembra 2009, nesmie byť jednak 24-hodinová limitná hodnota vo výške 50 μg/m3 prekročená viac ako 35-krát za kalendárny rok a jednak nesmie ročná limitná hodnota prekročiť 40 μg/m3. Pokiaľ ide o obdobia fázy 2, od 1. januára 2010, nesmie byť jednak 24-hodinová limitná hodnota vo výške 50 μg/m3 prekročená viac ako 7-krát za kalendárny rok a jednak nesmie ročná limitná hodnota prekročiť 20 μg/m3.

6

Na účely hodnotenia stanoveného v článku 7 tejto smernice treba rozlišovať medzi „zónou“ a „aglomeráciou“.

7

Podľa článku 2 bodu 8 smernice 1999/30 „zóna“ znamená „časť územia členských štátov, ktorú si určia“.

8

Článok 2 bod 9 tejto smernice definuje aglomeráciu ako „zónu s koncentráciou populácie vyše 250000 alebo tam, kde je koncentrácia obyvateľstva 250000 alebo menej, hustota obyvateľstva na kilometer štvorcový, ktorá pre členský štát oprávňuje potrebu posudzovania a riadenia kvality okolitého ovzdušia“.

9

Smernica 2008/50, ktorá nadobudla účinnosť 11. júna 2008, je kodifikáciou piatich legislatívnych aktov v oblasti hodnotenia a riadenia kvality okolitého ovzdušia, predovšetkým smerníc 96/62 a 1999/30.

10

Článok 31 smernice 2008/50 s účinnosťou od 11. júna 2010 zrušil uvedené smernice bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na prebratie alebo uplatňovanie týchto smerníc.

11

Článok 13 smernice 2008/50 s názvom „Limitné hodnoty a výstražné prahy na ochranu zdravia ľudí“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby úrovne oxidu siričitého, PM10, olova a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší neprekročili na území ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI.

…

Dodržiavanie týchto požiadaviek sa vyhodnotí v súlade s prílohou III.

Medze tolerancie stanovené v prílohe XI sa uplatňujú v súlade s článkom 22 ods. 3 a článkom 23 ods. 1.“

12

Treba konštatovať, že príloha XI smernice 2008/50 nezmenila limitné hodnoty stanovené pre PM10 v prílohe III smernice 1999/30.

13

Naopak smernica 2008/50 vo svojom článku 22 zavádza osobitné normy týkajúce sa predĺženia lehôt na dosiahnutie hodnôt a predovšetkým podmienky pre výnimku z povinnosti uplatňovať určité limitné hodnoty.

14

Podľa článku 22 ods. 2 a 4 tejto smernice:

„2.   Ak v danej zóne alebo aglomerácii nemožno z dôvodu rozptylových charakteristík špecifických pre príslušné miesto, nepriaznivých klimatických podmienok alebo cezhraničných príspevkov dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre PM10 určenými v prílohe XI, je členský štát oslobodený od povinnosti uplatňovať uvedené limitné hodnoty do 11. júna 2011 za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a že členský štát preukáže, že na celonárodnej, regionálnej a miestnej úrovni boli prijaté všetky primerané opatrenia na dodržanie lehôt.

…

4.   Členské štáty oznámia Komisii prípady, v ktorých sa podľa ich názoru môžu uplatňovať odseky 1 alebo 2, a oznámia plán kvality ovzdušia uvedený v odseku 1 vrátane všetkých príslušných informácií, ktoré potrebuje Komisia na zhodnotenie toho, či sú alebo nie sú splnené príslušné podmienky. Komisia pri hodnotení zohľadní odhadované účinky opatrení, ktoré prijali členské štáty, na kvalitu okolitého ovzdušia v členských štátoch v súčasnosti a v budúcnosti, ako aj odhadované účinky súčasných opatrení Spoločenstva na kvalitu okolitého ovzdušia a plánované opatrenia Spoločenstva, ktoré Komisia navrhne.

Ak Komisia nevznesie žiadne námietky do deviatich mesiacov od doručenia uvedeného oznámenia, príslušné podmienky na uplatňovanie odsekov 1 alebo 2 sa považujú za splnené.

Ak sú vznesené námietky, Komisia môže od členských štátov vyžadovať úpravu alebo poskytnutie nových plánov kvality ovzdušia.“

15

Komisia pri analýzach výročných správ založených na smerniciach 96/62 a 1999/30, ktoré Portugalská republika predložila za roky 2005, 2006 a 2007 a ktoré sa týkali dodržania limitných hodnôt uplatniteľných na koncentráciu PM10, zistila, že v tomto období došlo k prekročeniu týchto hodnôt v ôsmich zónach a aglomeráciách, konkrétne v oblastiach Braga, Vale do Ave, Vale de Sousa, Porto Litoral, Zona de Influência de Estarreja, Área Metropolitana de Lisboa Norte, Área Metropolitana de Lisboa Sul a Setúbal.

16

Vzhľadom na to, že sa Komisia domnievala, že si Portugalská republika nesplnila povinnosti stanovené v článku 5 ods. 1 smernice 1999/30, zaslala tomuto členskému štátu výzvu, v ktorej okrem iného uviedla, že v prípade konštatovaných porušení limitných hodnôt ide o dlhodobé nesplnenie uvedených povinností.

17

Komisia vyzvala portugalské orgány, aby v lehote dvoch mesiacov predložili pripomienky, pričom v prílohe uviedla zóny, v ktorých boli zaznamenané uvedené porušenia limitných hodnôt pre PM10.

18

Portugalská republika vo svojej odpovedi zo 6. apríla 2009 zdôraznila, že 5. marca 2009 podala podľa článku 22 smernice 2008/50 žiadosť o predĺženie lehôt na dosiahnutie limitných hodnôt uvedených v jej prílohe XI, pričom podmienky takéhoto predĺženia považovala za splnené, pokiaľ ide o aglomerácie Vale do Ave, Vale de Sousa, Porto Litoral, Área Metropolitana de Lisboa Norte, Área Metropolitana de Lisboa Sul a Setúbal.

19

Pokiaľ ide o aglomeráciu Setúbal, portugalské orgány pripomínajúc, že už pred výzvou uviedli, že prekročenie limitných hodnôt vyplývalo z prírodných udalostí, ako sú stanovené v článku 5 ods. 4 smernice 1999/30, predložili opis metódy použitej na zistenie rozsahu vplyvu týchto prírodných udalostí.

20

Rovnako pokiaľ ide o zóny Braga a Zona de Influência de Estarreja, Portugalská republika informovala Komisiu o vypracovaní programov na zlepšenie kvality ovzdušia, pričom požiadala o predĺženie lehoty stanovenej na dosiahnutie určených limitných hodnôt.

21

Rozhodnutím z 26. novembra 2009 Komisia uvedenú žiadosť zamietla, pričom uviedla námietky k výnimke, ktorú požadovala Portugalská republika 5. marca 2009 podľa článku 22 smernice 2008/50.

22

Dňa 22. marca 2010 Komisia s prihliadnutím na námietky uvedené v rozhodnutí z 26. novembra 2009, ako aj v uvedených výročných správach, zaslala Portugalskej republike odôvodnené stanovisko.

23

Portugalská republika vo svojej odpovedi z 9. júna 2010 pripustila prekročenie limitných hodnôt v zónach a aglomeráciách Aveiro/Ílhavo, Zona de Influência de Estarreja, Porto Litoral, Braga a Área Metropolitana de Lisboa Norte, pričom uviedla viacero práve uplatňovaných opatrení a zdôraznila svoju vôľu dosiahnuť úplné dodržanie limitných hodnôt uplatniteľných na koncentráciu PM10.

24

Keďže Komisia nebola s touto odpoveďou spokojná, rozhodla sa podať túto žalobu.

25

Komisia opierajúc sa o námietky, ktoré uviedla vo svojom rozhodnutí z 26. novembra 2009 a o výročné správy týkajúce sa dodržiavania limitných hodnôt uplatniteľných na koncentráciu PM10, ktoré predložila Portugalská republika za roky 2005, 2006 a 2007, tvrdí, že tieto limitné hodnoty boli prekročené v zónach a aglomeráciách Braga, Porto Litoral, Área Metropolitana de Lisboa Norte a Área Metropolitana de Lisboa Sul.

26

Podľa tejto inštitúcie uvedené správy uvádzajú, že predmetné limitné hodnoty sú naďalej prekračované vo viacerých zónach a aglomeráciách a v určitých prípadoch odrážajú dlhodobú tendenciu prekračovania týchto limitných hodnôt. Toto konštatovanie potvrdila správa za rok 2009 predložená Portugalskou republikou 30. septembra 2010, pokiaľ ide o zóny a aglomerácie Braga, Porto Litoral, Aveiro/Ílhavo, Área Metropolitana de Lisboa Norte a Área Metropolitana de Lisboa Sul. V tejto poslednej uvedenej aglomerácii prekročenia v niektorých miestach odberu vzoriek pretrvávajú, hoci sa zohľadnili prírodné udalosti. Komisia okrem toho poznamenala, že zóna Aveiro/Ílhavo nebola uvedená v správach pred výzvou a odôvodneným stanoviskom.

27

Portugalská republika na úvod odmieta, že prekročenia limitných hodnôt uplatniteľných na koncentráciu PM10 odrážajú dlhodobú tendenciu v Portugalsku.

28

Tento členský štát ďalej tvrdí, že Komisia vo svojom odôvodnenom stanovisku nespresnila, ktoré zóny a aglomerácie sú vlastne predmetom výhrady podanej voči nemu.

29

Napokon po pripomenutí viacerých opatrení prijatých portugalskými orgánmi, ktoré vykazujú pozitívny vývoj, pokiaľ ide o zníženie počtu prekročení limitných hodnôt uplatniteľných na koncentráciu PM10, Portugalská republika s odkazom na údaje prístupné na základe správy za rok 2009 priznáva, že v zónach a aglomeráciách, ktoré sú predmetom tohto konania, pretrvávalo prekročenie dennej limitnej hodnoty pre PM10, ale od roku 2008 nebola v žiadnej z uvedených zón a aglomerácií prekročená ročná limitná hodnota.

30

Tento členský štát teda navrhuje zamietnuť žalobu v rozsahu napadnutých výhrad.

31

Komisia vo svojej replike zdôrazňuje, že podľa systému zavedeného smernicami 96/62 a 2008/50 administratívne riadenie kvality okolitého ovzdušia prináleží členským štátom, čo sa prejavuje najmä jednak právomocou členských štátov vytýčiť zóny a aglomerácie, vypracovať zoznamy uvedených zón a aglomerácií, v ktorých úroveň predmetných znečisťujúcich látok prekračuje limitné hodnoty uplatniteľné na tieto znečisťujúce látky alebo je od nich nižšia, určiť miesta, na ktorých treba vykonať určité opatrenia, a rozhodnúť, ktoré opatrenia sa majú prijať, ako aj jednak povinnosťou včas predložiť informácie o prípadných prekročeniach limitných hodnôt vo forme správy.

32

V dôsledku toho môže Komisia vykonať kontrolu dodržania limitných hodnôt uplatniteľných na predmetné znečisťujúce látky iba na základe hodnôt oznámených samotným členským štátom, ktoré okrem iného tento štát predložil v lehote deviatich mesiacov po uplynutí dotknutého roku. Komisia tak mohla iba konštatovať prekročenie limitných hodnôt uplatniteľných na koncentráciu PM10, ku ktorému došlo v období, ktoré je pokryté správami predloženými Portugalskou republikou.

33

Skutočnosť, že uvedené limitné hodnoty boli v určitých zónach počas niekoľkých rokov naďalej prekračované, podľa Komisie odhaľuje systémový problém, ktorého si musí byť dotknutý členský štát plne vedomý vzhľadom na to, že sám zozbieral údaje a zistil prekročenie týchto limitných hodnôt.

34

Komisia sa teda domnieva, že systém smerníc v oblasti posudzovania a riadenia kvality okolitého ovzdušia jej umožňuje overiť existenciu prípadného nesplnenia povinnosti iba prostredníctvom prístupných dôkazov, ktoré má k dispozícii, teda údajov predložených členskými štátmi, a že dotknutému členskému štátu prináleží na základe novších údajov spôsobilých preukázať súčasné dodržanie limitných hodnôt uplatniteľných na predmetné znečisťujúce látky vyvrátiť závery Komisie. Ak nedôjde k takejto reakcii dotknutého členského štátu, musí sa Komisia domnievať, že nesplnenie povinnosti pretrváva, a môže navrhnúť, aby Súdny dvor toto nesplnenie povinnosti konštatoval.

35

Komisia v prejednávanej veci tvrdí, že v priebehu konania pred podaním žaloby vždy vyžadovala, aby Portugalská republika dodržiavala limitné hodnoty stanovené smernicou 2008/50. Žalobný petit tejto žaloby o nesplnenie povinnosti sa teda netýka uplynulých rokov, ale aktuálneho nesplnenia povinnosti, ktorého pretrvávanie môže Portugalská republika vyvrátiť iba predložením dôkazu o dodržiavaní tejto smernice v lehote stanovenej v odôvodnenom stanovisku. Tomuto členskému štátu teda prináleží dokázať, že toto nesplnenie povinnosti už neexistuje, tak, že predloží nové údaje spôsobilé preukázať, že toto nesplnenie povinnosti skončilo. Pokiaľ Portugalská republika tieto údaje nepredloží, treba dospieť k záveru, že nesplnenie povinnosti existuje.

36

Komisia okrem toho zdôrazňuje, že v tejto veci nemá záujem doviesť Súdny dvor k tomu, aby rozhodol o minulých skutočnostiach, keďže by nemala úžitok z rozsudku, ktorý konštatuje niekdajšiu situáciu. Ak by Súdny dvor konštatoval, že Portugalská republika v rokoch 2005 až 2007 porušila smernicu účinnú v tom období, ktorá sa však odvtedy prestala uplatňovať, nemal by takýto rozsudok v zásade žiadny potrebný účinok.

37

Pokiaľ ide o tvrdenie Portugalskej republiky, podľa ktorého Komisia v odôvodnenom stanovisku nespresnila nepokryté zóny a aglomerácie, Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že dotknutý členský štát je jediným zdrojom informácií o prekročení limitných hodnôt uplatniteľných na koncentráciu PM10, Portugalská republika pozná miesta, kde boli tieto limitné hodnoty prekročené. Tieto zóny boli predmetom žiadosti o výnimku, ktorej sa týkalo rozhodnutie Komisie z 26. novembra 2009, tento členský štát bol dostatočne oboznámený s predmetom sporu, keďže nespochybnil skutočnosti a sám v neskorších vyhláseniach uviedol zóny, v ktorých boli prekročené uvedené limitné hodnoty. Komisia navyše tvrdí, že predmetné zóny spresnila vo výzve a že sa tieto zóny v odôvodnenom stanovisku nezmenili.

38

Okrem toho, keďže Portugalská republika vo svojom vyjadrení k žalobe pripúšťa, že podľa posledných údajov, ktoré sú k dispozícii, nie vždy zabezpečila neprekročenie dennej limitnej hodnoty PM10 v štyroch zónach alebo aglomeráciách, ale že medzičasom dokázala dbať o to, aby sa neprekročila ročná limitná hodnota PM10, je jediným cieľom tejto žaloby v čase ukončenia pojednávania konštatovať, že tento členský štát tým, že neprijal potrebné opatrenia, pokračuje v porušovaní, pokiaľ ide o dennú limitnú hodnotu PM10 v týchto štyroch zónach alebo aglomeráciách.

39

Portugalská republika vo svojej duplike uvádza, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa má existencia nesplnenia povinnosti posudzovať vo vzťahu k situácii v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku (pozri najmä rozsudky z 20. marca 2003, Komisia/Taliansko, C-143/02, Zb. s. I-2877, bod 11, a z 12. júna 2003, Komisia/Španielsko, C-446/01, Zb. s. I-6053, bod 15).

40

Ku dňu uplynutia tejto lehoty, teda k 7. júnu 2010, sa prístupné údaje týkali opatrení na rok 2009, ako aj zón a aglomerácií, ktoré Portugalská republika uviedla vo svojej odpovedi. Rozsudok Súdneho dvora teda musí odkázať na tento dátum, pripomienky uvedené Komisiou, ktoré sa týkajú okamihu, na ktorý má rozsudok odkázať, sú podľa vyššie uvedenej judikatúry nedôvodné.

41

Komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Portugalská republika si tým, že nezabezpečila, aby úrovne PM10 v okolitom ovzduší neprekračovali limitné hodnoty stanovené v článku 13 smernice 2008/50, nesplnila povinnosti, ktoré jej z tohto ustanovenia vyplývajú.

42

Napriek tomu, že Portugalská republika nevzniesla námietku neprípustnosti založenú na neprípustnosti tejto žaloby, treba na úvod uviesť, že Súdny dvor môže ex offo preskúmať, či sú splnené podmienky na podanie žaloby o nesplnenie povinnosti stanovené v článku 258 ZFEÚ (pozri najmä rozsudky z 31. marca 1992, Komisia/Taliansko, C-362/90, Zb. s. I-2353, bod 8; z 26. januára 2012, Komisia/Slovinsko, C-185/11, bod 28, a z 8. marca 2012, Komisia/Portugalsko, C-524/10, bod 64).

43

Vzhľadom na to treba preskúmať, či odôvodnené stanovisko a žaloba uvádzajú žalobné dôvody koherentným a presným spôsobom, aby umožnili Súdnemu dvoru správne pochopiť rozsah vytýkaného porušenia práva Únie, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohol Súdny dvor preveriť existenciu namietaného nesplnenia povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. februára 2007, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-199/04, Zb. s. I-1221, body 20 a 21, ako aj z 24. marca 2011, Komisia/Slovinsko, C-365/10, bod 19).

44

Ako totiž vyplýva z článku 38 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a z judikatúry týkajúcej sa tohto ustanovenia, každý návrh na začatie konania musí označiť predmet konania, ako aj zhrnutie dôvodov a toto označenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si svoju obranu a Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie. Podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je žaloba založená, musia teda vyplynúť koherentným a zrozumiteľným spôsobom už z textu samotného návrhu a návrhy žaloby musia byť formulované jednoznačne, aby Súdny dvor nerozhodol nad rámec návrhov alebo neopomenul rozhodnúť o niektorom žalobnom dôvode (pozri najmä rozsudky z 15. júna 2010, Komisia/Španielsko, C-211/08, Zb. s. I-5267, bod 32; z 26. januára 2012, Komisia/Slovinsko, už citovaný, bod 29, a z 19. apríla 2012, Komisia/Holandsko, C-141/10, bod 15).

45

V prejednávanej veci zo žalobných návrhov vyplýva, že žaloba Komisie sa týka iba zón a aglomerácií Braga, Porto Litoral, Área Metropolitana de Lisboa Norte a Área Metropolitana de Lisboa Sul. Okrem toho pokiaľ ide o otázku, aké druhy limitných hodnôt stanovených pre PM10 boli prekročené, Komisia vo svojej replike určila, že predmetom jej žaloby sú iba denné limitné hodnoty PM10.

46

Komisia naopak ani v žalobných návrhoch, ani v žalobných dôvodoch svojej žaloby nespresnila roky, pre ktoré sa vytýka nesplnenie povinnosti. Komisia tým, že sa odvoláva iba na smernicu 2008/50, sa však obmedzuje iba na tvrdenie, že ide o aktuálne nesplnenie povinnosti a že rozhodnutie Súdneho dvora sa má týkať prítomnosti a nie minulosti, aj keď bez toho, aby spresnila dotknuté obdobie.

47

Za týchto podmienok treba konštatovať, že neuvedenie údaja nevyhnutného pre obsah návrhu na začatie konania, akým je obdobie, počas ktorého Portugalská republika podľa tvrdení Komisie porušila právo Únie, nespĺňa požiadavky koherencie, jasnosti a presnosti.

48

Okrem toho v rozsahu, v akom Komisia neuviedla presné obdobie dotknuté vytýkaným nesplnením povinnosti a okrem iného sa zdráha predložiť relevantné dôkazy, pričom lakonicky zdôrazňuje, že v tejto veci nemá záujem prinútiť Súdny dvor k tomu, aby rozhodol o uplynulých skutočnostiach, keďže by nemala žiadny úžitok z rozsudku, ktorý konštatuje niekdajšiu situáciu, táto inštitúcia nielenže zjavne nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej, ako aj Súdnemu dvoru vyplývajú z judikatúry uvedenej v bodoch 43 a 44 tohto rozsudku, ale navyše znemožnila Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie tejto žaloby o nesplnenie povinnosti.

49

Treba však uviesť, že ako vyplýva zo spisu, overenie výročných správ týkajúcich sa rokov 2005, 2006 a 2007, ktoré Portugalská republika predložila Komisii, preukázalo, že denné limitné hodnoty PM10 boli vo viacerých zónach a aglomeráciách prekročené. Na základe týchto správ táto inštitúcia zaslala Portugalskej republike výzvu, v ktorej uviedla svoju domnienku, že tento členský štát si nesplnil povinnosti stanovené v článku 5 ods. 1 smernice 1999/30. Komisia napokon na pojednávaní priznala, že jednak dôkazy, na ktorých založila svoju žalobu, sa skladajú z údajov vyplývajúcich zo správ za 2005, 2006 a 2007 a jednak vzhľadom na to, že nedošlo k všeobecnému a pretrvávajúcemu porušeniu uvedených povinností, nejde o systémový problém.

50

Z týchto usvedčujúcich okolností možno vyvodiť záver, že nesplnenie povinnosti stanovenej v článku 5 ods. 1 smernice 1999/30 sa v každom prípade týka prekročenia denných limitných hodnôt PM10 v okolitom ovzduší a zahŕňa obdobie rokov 2005 až 2007 v zónach a aglomeráciách Braga, Porto Litoral, Área Metropolitana de Lisboa Norte a Área Metropolitana de Lisboa Sul.

51

Treba teda konštatovať, že túto žalobu o nesplnenie povinnosti v takto definovaných medziach možno vyhlásiť za prípustnú.

52

Pokiaľ ide o dôvodnosť tejto žaloby, stačí pripomenúť, že Portugalská republika vo svojich pripomienkach priznáva prekročenie limitných hodnôt uplatniteľných na denné koncentrácie PM10 v okolitom ovzduší v medziach konštatovaných v bode 50 tohto rozsudku.

53

V dôsledku toho treba žalobe v týchto medziach vyhovieť.

54

Vzhľadom na to, pokiaľ ide o obdobie po roku 2007, žaloba nezodpovedá požiadavkám jasnosti a presnosti pre dôvody uvedené v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku a v dôsledku toho sa má odmietnuť ako neprípustná.

55

V dôsledku toho nie je na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojich žalobných návrhoch, potrebné zohľadniť smernicu 2008/50. Táto smernica nie je uplatniteľná na skutkové okolnosti vytýkané dotknutému členskému štátu, keďže k nim došlo pred 11. júnom 2008, čo je deň jej uverejnenia a nadobudnutia účinnosti.

56

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba konštatovať, že Portugalská republika si tým, že v rokoch 2005 až 2007 nezabezpečila, aby denné koncentrácie PM10 v okolitom ovzduší v zónach a aglomeráciách Braga, Porto Litoral, Área Metropolitana de Lisboa Norte a Área Metropolitana de Lisboa Sul neprekročili limitné hodnoty stanovené v článku 5 ods. 1 smernice 1999/30, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tohto ustanovenia.

57

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Na základe článku 69 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku môže Súdny dvor rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania nemali úspech aspoň v jednej časti predmetu konania alebo vo viacerých častiach predmetu konania, alebo z výnimočných dôvodov.

58

V tejto veci treba zohľadniť skutočnosť, že žalobný dôvod Komisie založený na nesplnení povinností vyplývajúcich z článku 13 smernice 2008/50, bol, pokiaľ ide o obdobie po roku 2007, vyhlásený za neprípustný.

59

V dôsledku toho treba rozhodnúť, že Komisia a Portugalská republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: