1. 

Pred rokom 2002 dovoz bavlnenej posteľnej bielizne s pôvodom v Pakistane podliehal clu, naposledy vo výške 12 %. Od roku 1997 tento dovoz – s určitými výnimkami – podliehal tiež antidumpingovému clu vo výške od 6 % do 7 %. ( 2 ) V januári 2002 boli obe tieto clá odstránené. ( 3 ) V novembri 2002 Eurocoton ( 4 ) v mene výrobcov, na ktorých pripadá prevažná časť výroby Spoločenstva, predložil Komisii podnet. Po vyšetrovaní bolo v roku 2004 uložené nové antidumpingové clo vo výške 13,1 %. ( 5 )

2. 

Gul Ahmed Textile Mills Ltd (ďalej len „Gul Ahmed“) je pakistanský výrobca, ktorého vyvážané výrobky nepodliehali predchádzajúcemu antidumpingovému clu. ( 6 ) Táto spoločnosť podala na Súd prvého stupňa žalobu, ktorou napadla sporné nariadenie okrem iného z dôvodu, že pri vymedzení ujmy nebola zohľadnená skutočnosť, že dovoz sa zvýšil v dôsledku odstránenia predchádzajúcich ciel, čo predstavovalo iný známy faktor, ako sú dumpingové dovozy, spôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 (ďalej len „základné nariadenie“) ( 7 ).

3. 

Všeobecný súd z tohto dôvodu žalobe vyhovel. ( 8 )

4. 

Rada podala odvolanie a s podporou Komisie v podstate tvrdí, že vplyv odstránenia predchádzajúcich ciel nebolo možné oddeliť alebo odlíšiť od vplyvu dumpingových dovozov pri vymedzení kauzality ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva. Ich odstránenie teda nepredstavovalo „iný faktor, ako sú dumpingové dovozy“. Otázka je teda jednoznačná: má sa článok 3 ods. 7 základného nariadenia vykladať extenzívne, alebo reštriktívne?

5.

Ako sa uvádza v jeho odôvodneniach, základné nariadenie bolo prijaté s cieľom zosúladiť pravidlá Spoločenstva so zmenami v medzinárodných dohodách, osobitne v Antidumpingovej dohode WTO ( 9 ).

6.

Článok 1 ods. 1 základného nariadenia stanovuje zásadu, že antidumpingové clo sa môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v Spoločenstve spôsobuje ujmu. Článok 1 ods. 2 vymedzuje dumpingový výrobok ako výrobok, ktorého vývozná cena do Spoločenstva je nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku pri bežnom obchodovaní stanovená pre vyvážajúcu krajinu.

7.

Článok 2 stanovuje zásady a pravidlá upravujúce vymedzenie dumpingu. Pre daný výrobok vyvážaný z tretej krajiny sa v zásade stanoví normálna hodnota na domácom trhu a vývozná cena do Spoločenstva a medzi nimi sa vykoná spravodlivé porovnanie s prihliadnutím na rôzne faktory, ktoré môžu ovplyvniť rozdiely medzi nimi. Ak z porovnania vážených priemerov vyplynie, že normálna hodnota prekračuje vývoznú cenu, rozdiel medzi nimi predstavuje dumpingové rozpätie.

8.

Článok 3 („Vymedzenie ujmy“) osobitne stanovuje:

„…

2.   Vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak a) objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu spoločenstva; a b) následný dopad takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie spoločenstva.

3.   Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v spoločenstve. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia spoločenstva alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí zníženie cien vo významnej miere, alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden, ani viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.

…

5.   Vyhodnotenie dopadu dumpingových dovozov na príslušné výrobné odvetvie spoločenstva zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia, vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií, využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v spoločenstve; skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, ani nemôžu byť jeden alebo viaceré z týchto faktorov nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.

6.   Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie spoločenstva tak, ako je ustanovené v odseku 5, a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný [že ich možno klasifikovať ako značné – neoficiálny preklad].

7.   Iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu spoločenstva, sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobená týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí objem a ceny dovozu nepredávané [ceny dovážaných výrobkov nepredávaných – neoficiálny preklad] za dumpingové ceny, pokles dopytu alebo zmeny modelov spotreby, postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami spoločenstva a tretej krajiny a rozvoj technológií a exportná výkonnosť a produktivita výrobného odvetvia spoločenstva.

…“. ( 10 )

9.

Odôvodnenie 19 sporného nariadenia stanovuje, že obdobie vyšetrovania dumpingu a poškodenia pokrývalo obdobie od 1. októbra 2001 do 30. septembra 2002 a že skúmanie trendov relevantných na posúdenie poškodenia prebiehalo od roku 1999 do konca tohto obdobia. ( 11 )

10.

Po preukázaní existencie dumpingu uplatňovaného všetkými pakistanskými vyvážajúcimi výrobcami a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva v odôvodneniach 30 až 102 bola v odôvodneniach 103 až 118 preskúmaná kauzalita. V odôvodnení 107 sa konštatovalo, že z hľadiska objemu, ako aj cien dovozy z Pakistanu spôsobovali značný tlak na priemysel Spoločenstva a že existovala časová zhoda medzi týmito dovozmi a ujmou, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva. V odôvodneniach 108 až 115 boli v súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia preskúmané účinky šiestich ďalších faktorov, ktorými sú: subvencované dovozy s pôvodom v Indii, dovozy s pôvodom v tretích krajinách okrem Indie a Pakistanu, pokles dopytu, dovozy zo strany priemyslu Spoločenstva, exportná výkonnosť priemyslu Spoločenstva a produktivita priemyslu Spoločenstva. V odôvodneniach 116 až 118 sa konštatovalo, že ani jeden z týchto faktorov nenarušil príčinnú súvislosť medzi pakistanskými dovozmi a poškodením, ktoré utrpel priemysel Spoločenstva.

11.

Článkom 1 sporného nariadenia bolo uložené konečné antidumpingové clo vo výške 13,1 % na dovoz posteľnej bielizne z bavlnených vlákien, čistých alebo zmesových s umelými vláknami alebo ľanom (pričom ľan nie je prevládajúcim vláknom), bielených, farbených alebo s potlačou s pôvodom v Pakistane zatriedených pod uvedené číselné znaky kombinovanej nomenklatúry. ( 12 )

12.

Všeobecný súd preskúmal len tretiu časť piateho žalobného dôvodu spoločnosti Gul Ahmed, ktorá bola založená na tom, že Rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keďže nepreskúmala, či odstránenie predchádzajúceho antidumpingového cla na výrobky z Pakistanu a zavedenie všeobecných colných preferencií v prospech Pakistanu na začiatku roka 2002 nenarušilo príčinnú súvislosť medzi dovozmi z Pakistanu a ujmou, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva. ( 13 )

13.

Všeobecný súd v bode 53 svojho rozsudku poznamenal, že škodlivé účinky dumpingových dovozov sa musia správne oddeliť a odlíšiť od škodlivých účinkov „iných známych faktorov, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva“. Bez takého oddelenia a odlíšenia by Komisia a Rada nemali nijaký racionálny základ na konštatovanie, že dumpingové dovozy skutočne spôsobovali ujmu. Toto odlíšenie si vyžaduje konkrétnu analýzu povahy a významu predmetných faktorov, ktorá nemôže byť založená len na predpoklade, že iné faktory, ako sú dumpingové dovozy, nespôsobujú ujmu a neprispievajú k nej.

14.

V bodoch 55 až 59 Všeobecný súd odmietol odlíšenie vývoja alebo správania súvisiaceho s trhom (ktoré Rada považovala za iné faktory) od zmien legislatívneho rámca trhu (ktoré nepovažovala za iné faktory). Toto odlíšenie nevyplývalo z článku 3 ods. 7 základného nariadenia alebo článku 3.5 Antidumpingovej dohody WTO ani ho nebolo možné odvodiť z akýchkoľvek spoločných znakov známych faktorov vymenovaných v týchto ustanoveniach.

15.

Po prvé výpočet týchto faktorov bol výslovne demonštratívny a nie vyčerpávajúci. Po druhé cieľom oboch ustanovení bolo zabrániť zbytočnej ochrane domáceho výrobného odvetvia zabezpečením, aby sa nepriaznivé účinky iných faktorov ovplyvňujúcich ujmu nepripisovali predmetným dovozom. Po tretie, ak zvýšený dovoz výrobku po skončení platnosti kvantitatívnych obmedzení možno vziať do úvahy pri posudzovaní existencie ujmy, ( 14 ) to isté musí platiť pre posudzovanie kauzality v súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia. V dôsledku toho zrušenie predchádzajúcich antidumpingových ciel a bežných ciel predstavovalo známe faktory, ktoré inštitúcie Únie museli vziať do úvahy pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi predmetnými dovozmi a ujmou, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva. Opačný záver by spôsobil neúčinnosť povinnosti stanovenej v článku 3 ods. 7 v prípade, ako je tento, keď sa na účinky zmien legislatívneho rámca jednoznačne poukázalo v správnom konaní.

16.

V bode 84 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol:

„… z analýzy, ktorú inštitúcie Únie vykonali v prejednávanom prípade, nevyplýva, a to ani vo forme odhadu, aká by bola ujma, ktorá by vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva, ak by nedochádzalo k nijakému dumpingu, teda aká by bola ujma vyplývajúca len z nadobudnutia účinnosti systému všeobecných colných preferencií a zo zrušenia predchádzajúcich antidumpingových ciel, či už z hľadiska straty podielov na trhu, zníženia ziskovosti alebo výkonnosti vyššie uvedeného výrobného odvetvia, vylúčenia nižších trhových segmentov alebo akéhokoľvek iného relevantného ekonomického ukazovateľa. Vplyv predmetných opatrení bolo potrebné posúdiť tým skôr, že vo viacerých častiach napadnutého nariadenia sa uvádza, že cenová konkurencia bola ‚silná‘, takže zníženie cien dovozov z Pakistanu po uvedených legislatívnych zmenách s najväčšou pravdepodobnosťou muselo ovplyvniť stav trhu“.

17.

Keďže nebolo možné vylúčiť, že bez predmetného nesprávneho právneho posúdenia by Rada neurčila existenciu príčinnej súvislosti medzi dovozmi, ktoré boli predmetom antidumpingového konania, a ujmou, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva, Všeobecný súd zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Gul Ahmed, a vrátil vec Rade, keďže nemohol nahradiť posúdenie Rady svojím posúdením. Všeobecný súd nepovažoval za potrebné skúmať akékoľvek iné žalobné dôvody a tvrdenia spoločnosti Gul Ahmed.

18.

Rada na podporu svojho jediného odvolacieho dôvodu založeného na tom, že Všeobecný súd porušil článok 3 ods. 7 základného nariadenia, po prvé tvrdí, že „iné faktory, ako sú dumpingové dovozy,“ prirodzene nesúvisia s týmito dovozmi – napríklad dovozy z iných tretích krajín, neefektívnosť z hľadiska nákladov, pokles dopytu a hospodárska súťaž medzi výrobcami Únie. V tomto prípade zrušenie predchádzajúceho antidumpingového cla a zavedenie systému preferencií pre dovozy predmetného výrobku úzko súviselo s dumpingovými dovozmi z Pakistanu. To mohlo uľahčiť nárast týchto dovozov, ale ujma, ktorá vyplýva z nárastu dumpingových dovozov, je spôsobená týmito dovozmi a nie faktormi uľahčujúcimi tento nárast. ( 15 )

19.

Po druhé úvahy Všeobecného súdu nie sú koherentné.

20.

Konštatovanie, že zoznam uvedený v článku 3 ods. 7 základného nariadenia nie je vyčerpávajúci, je irelevantné. Rada iba uviedla, že dva sporné faktory nepredstavujú iné faktory v zmysle tohto ustanovenia.

21.

Bod 57 napadnutého rozsudku sa nezaoberá tvrdením Rady, že zmeny legislatívneho rámca majú význam len v rozsahu, v akom majú vplyv na trh, a že dva predmetné faktory mohli mať vplyv na dumpingové dovozy, ale nie na výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

22.

Je pravda, že treba vziať do úvahy všetky iné známe faktory a článok 3 ods. 7 základného nariadenia má zabezpečiť, aby sa ujma spôsobená inými faktormi nepripisovala dumpingovým dovozom. Konštatovanie Všeobecného súdu, že článok 3 ods. 7 neodlišuje vývoj alebo správanie súvisiace s trhom od zmien legislatívneho rámca, však nezohľadňuje skutočnosť, že takéto zmeny môžu mať škodlivý vplyv len v rozsahu, v akom ovplyvňujú trh. Jediný údajný vplyv dvoch sporných faktorov spočíval v tom, že mohli uľahčiť dumpingové dovozy; že akákoľvek ujma spôsobená dumpingovými dovozmi bola spôsobená nimi a nie faktormi, ktoré ich mohli uľahčiť, a preto dva sporné faktory nepredstavovali „iné faktory, ako sú dumpingové dovozy,“ v zmysle článku 3 ods. 7.

23.

Rozsudok vo veci Foshan Golden Step podporuje výklad Rady. V tejto veci Všeobecný súd odmietol tvrdenie, že zrušenie množstevnej kvóty skreslilo údaje o ujme, a konštatoval, že Rada pri posudzovaní ujmy správne vzala do úvahy nárast dovozu po zrušení kvóty. Inak povedané, pokiaľ ujma spočíva v náraste dumpingových dovozov, inštitúcie môžu pripísať celú ujmu dumpingovým dovozom a nemusia oddeliť a odlíšiť účinky zrušenia kvóty.

24.

Po tretie Všeobecný súd zásadne nepochopil článok 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia. V bode 84 svojho rozsudku konštatoval, že na uloženie opatrení musia inštitúcie preukázať príčinnú súvislosť medzi dumpingom a vzniknutou ujmou. Zo znenia článku 3 ods. 6 a 7 a z ustálenej judikatúry ( 16 ) však vyplýva, že sa má preukázať príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a vzniknutou ujmou a nie medzi dumpingom a vzniknutou ujmou.

25.

Rozhodnutie Všeobecného súdu napokon vedie k absurdným a neprijateľným výsledkom. Ak sa skončí platnosť antidumpingových ciel, lebo výrobné odvetvie Únie nepožiada o preskúmanie po uplynutí ich platnosti alebo inštitúcie dospejú k záveru, že nie sú splnené podmienky na obnovenie týchto ciel, a ak sa dumpingové dovozy z dotknutej krajiny následne prudko zvýšia a odoberú výrobnému odvetviu Únie podstatný podiel na trhu, inštitúcie potom podľa Všeobecného súdu musia skúmať, aká miera nárastu dumpingových dovozov bola spôsobená skončením platnosti predchádzajúcich ciel, a musia „oddeliť a odlíšiť“ ujmu spôsobenú týmto nárastom od ujmy spôsobenej dumpingovými dovozmi. To by znamenalo uznať, že skončenie platnosti antidumpingových ciel odôvodňuje budúci dumping a obmedzuje možnosť inštitúcií chrániť výrobné odvetvie Únie pred jeho škodlivými účinkami. Ak sa po odstránení antidumpingových ciel opäť vyskytne alebo pokračuje dumping a ak výrobnému odvetviu Únie vzniká ujma v dôsledku objemu a cien dumpingových dovozov, táto ujma je spôsobená dumpingovými dovozmi a nie neexistenciou ochrany. To isté platí pre zavedenie colných preferencií. Colné preferencie uľahčujú dovoz, ale ich účelom je uľahčiť spravodlivý dovoz a nie škodlivý dumpingový dovoz.

26.

Gul Ahmed tvrdí, že tvrdenia uvedené v odvolaní sú nepresné, irelevantné a z právneho hľadiska nesprávne.

27.

Po prvé článok 3 ods. 7 základného nariadenia neobmedzuje faktory, ktorých škodlivé účinky sa majú vziať do úvahy. Aj keby to však bolo tak, nebolo by možné tvrdiť, že odstránenie predchádzajúcich ciel v roku 2002 úzko súviselo s dumpingovými dovozmi. Naopak, bolo výsledkom nezávislého konania inštitúcií Únie. Všeobecné colné preferencie sa navyše vôbec netýkali len posteľnej bielizne.

28.

Po druhé tvrdenie, že akákoľvek ujma, ktorá vyplýva z nárastu dumpingových dovozov, nevyplýva z faktorov uľahčujúcich nárast dumpingových dovozov, je tautologické. Správa EÚ – Obuv (Čína) citovaná Radou neposkytuje náležité odôvodnenie, ale obsahuje rozporné tvrdenie, že „vonkajšia udalosť“ – v uvedenom prípade zrušenie kvóty – môže „úzko súvisieť“ s dumpingovými dovozmi. Faktory posudzované v prejednávanom prípade priamo znížili colné zaťaženie Únie na všetky dovozy posteľnej bielizne z Pakistanu, čím priamo ovplyvnili úrovne cien týchto dovozov na trhu Únie a nielen uľahčili nárast objemu dumpingových dovozov.

29.

Po tretie predmetné faktory skutočne mali priamy vplyv na trh Únie. Išlo o zámerné konania vlády, ktorých priamym dôsledkom bolo, že výrobcovia Únie museli – bez akejkoľvek zmeny cien FOB pakistanských výrobcov – čeliť dovozom na trh Únie v podstatne nižších cenách. Inak povedané, predmetné faktory priamo a nezávisle v značnej miere ovplyvnili úrovne cien v Spoločenstve.

30.

Po štvrté Rada nevysvetlila, prečo má existovať príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a vzniknutou ujmou a nie medzi dumpingom a ujmou. Bez ohľadu na to, či sa dva predmetné faktory a ich účinky posudzujú vo vzťahu k dumpingu alebo k dumpingovým dovozom, stále ide o nezávislé úkony inštitúcií Únie, ktoré samy osebe priamo ovplyvnili ekonomické ukazovatele zohľadnené pri posudzovaní ujmy a kauzality.

31.

Odvolanie napokon nesprávne vykladá dôsledky rozhodnutia Všeobecného súdu, keďže nesprávne charakterizuje zmeny legislatívneho rámca. Odstránenie predchádzajúceho antidumpingového cla nepredstavovalo skončenie platnosti tohto cla, ale nápravu jeho neplatného uloženia po zistení, že v skutočnosti nedochádzalo k nijakému dumpingu. Udelenie osobitných colných preferencií tiež nielenže uľahčilo dovoz, ale priamo znížilo úrovne cien dovozov na trhu Únie bez ohľadu na akékoľvek konanie pakistanských vyvážajúcich výrobcov.

32.

Z rozhodnutia Všeobecného súdu vôbec nevyplýva, že skončenie platnosti antidumpingových ciel odôvodňuje budúci škodlivý dumping a obmedzuje možnosť inštitúcií chrániť výrobné odvetvie Únie pred účinkami takého dumpingu. Toto rozhodnutie vyžaduje len to, aby sa vplyv zámerných nezávislých zmien legislatívneho rámca Únie považoval za samostatný iný faktor pri hodnotení ekonomických ukazovateľov ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. To nemá nijaký vplyv na výsledok tohto hodnotenia.

33.

Komisia, ktorá podporuje odvolacie dôvody Rady, skúma štruktúru a logiku článku 3, najmä článok 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia.

34.

Zásadnou otázkou týkajúcou sa článku 3 ods. 6 je, či „dumpingové dovozy“ – čo je pojem používaný v celom článku 3 – spôsobujú ujmu a najmä či ich objem a/alebo úrovne cien majú vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva. Článok 3 ods. 2 a 3 potvrdzujú, že sa vyžaduje objektívna analýza. Pokiaľ ide o ceny, rozhodujúce sú samotné úrovne cien a nie úvahy, ktoré viedli k ich stanoveniu v konkrétnej výške. V prejednávanom prípade úroveň ciel Únie a iné dovozné clá predstavovali faktory, ktoré ovplyvnili výber úrovne cien (pričom vývozca sa zjavne rozhodol nezvýšiť svoju cenu zo závodu s cieľom využiť znížené clá). Ak by tak cena, ako aj úvahy, ktoré ju ovplyvňujú, boli príčinnými faktormi, predstavovalo by to v istom zmysle dvojité zohľadnenie.

35.

Spojenie „iné faktory, ako sú dumpingové dovozy,“ uvedené v článku 3 ods. 7 musí preto označovať niečo iné ako objem a/alebo úrovne cien týchto dovozov alebo faktory alebo úvahy, ktoré ich ovplyvnili. Potvrdzujú to vymenované príklady takých faktorov, z ktorých sa ani jeden netýka buď dumpingových dovozov, alebo ceny alebo objemu týchto dovozov. Aj keď sú tieto príklady demonštratívne a nie vyčerpávajúce, ich formulácia vyjadruje úmyselný zámer vyhnúť sa otázkam týkajúcim sa samotných dumpingových dovozov.

36.

Postup prijímania rozhodnutia o uložení antidumpingového cla v súlade so základným nariadením a Antidumpingovou dohodou WTO je založený na postupnom prístupe s jasnou vnútornou logikou. Po prvé je potrebné preukázať, že dochádza k dumpingu. Na tento účel treba postupne vykonať rôzne opatrenia. Musí sa určiť normálna hodnota príslušného výrobku, ako aj vývozná cena a tieto dva údaje sa musia porovnať s cieľom zistiť, či dochádza k dumpingu, a ak áno, aké je dumpingové rozpätie. Tento proces je pomerne podrobne upravený v článku 2 základného nariadenia. Pre prípad, ak sa zistí existencia dumpingu, článok 3 stanovuje postup na vymedzenie ujmy. Treba preskúmať rôzne faktory s cieľom určiť, či objem a/alebo úrovne cien dumpingových dovozov majú podstatný vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva. Ak áno, je potrebné posúdiť, či iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, tiež spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, a zohľadniť tieto zistenia pri určovaní výšky prípadného antidumpingového cla. Iné faktory sa teda musia preskúmať len v prípade, ak sa zistila existencia dumpingu a ak sa zistilo, že objem a/alebo úrovne cien dumpingových dovozov majú podstatný vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva.

37.

Gul Ahmed vo svojej žalobe napadla viaceré aspekty procesu predchádzajúceho štádiu, v ktorom sa mali preskúmať iné faktory, ako sú dumpingové dovozy. Všeobecný súd tieto aspekty neskúmal, lebo sa domnieval, že na odôvodnenie zrušenia postačovalo neposúdenie, či odstránenie predchádzajúcich ciel bolo iným známym faktorom, ako sú dumpingové dovozy, ktorý tiež spôsoboval ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. ( 17 ) Teda aj za predpokladu, že vyšetrovanie sa riadne začalo, že normálna hodnota bola správne určená a spravodlivo porovnaná s vývoznými cenami, z čoho vyplynulo spoľahlivé dumpingové rozpätie, a že bola správne preukázaná značná ujma spôsobovaná dumpingovými dovozmi, nepovažovanie odstránenia predchádzajúcich ciel za ďalší známy faktor spôsobujúci ujmu a jeho nepreskúmanie ako takého faktora podľa názoru Všeobecného súdu nevyhnutne spôsobilo neplatnosť sporného nariadenia.

38.

Toto obmedzenie rozsahu napadnutého rozsudku obmedzuje samotné odvolacie konanie. Súdny dvor tiež musí vychádzať z toho, že existencia dumpingu (uplatňovaného všetkými pakistanskými vyvážajúcimi výrobcami) bola správne preukázaná v súlade s článkom 2 základného nariadenia a že sa v súlade so všetkými ustanoveniami článku 3 ods. 2, 3, 5 a 6 tohto nariadenia náležite preukázalo, že dumpingové dovozy spôsobujú výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu.

39.

Chcela by som však zdôrazniť, že z týchto predpokladov treba vychádzať iba v rámci tohto odvolacieho konania. Ak sa – ako navrhnem – Súdny dvor rozhodne vyhovieť odvolaniu Rady a vrátiť vec Všeobecnému súdu, tieto otázky sa budú musieť preskúmať a môže sa ukázať, že sporné nariadenie sa musí zrušiť z jedného alebo viacerých dôvodov odlišných od dôvodov, ktoré uviedla Gul Ahmed.

40.

Okrem toho treba v rámci tohto odvolacieho konania predpokladať – a fortiori, keďže ide o aspekty, ktoré Gul Ahmed v prvom stupni nespochybnila –, že Rada správne preskúmala tieto iné faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré posúdila v súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia, a správne dospela k záveru, že ani jeden z nich nenarušil príčinnú súvislosť medzi pakistanskými dovozmi a značnou ujmou spôsobovanou týmito dovozmi výrobnému odvetviu Spoločenstva. Medzi skúmané faktory patrili účinky subvencovaných dovozov z Indie, dovozov z tretích krajín okrem Indie a Pakistanu a dovozov zo strany priemyslu Spoločenstva. (Keďže v spornom nariadení sa už konštatovalo, že všetci pakistanskí vyvážajúci výrobcovia uplatňovali dumping, ( 18 ) na základe toho neexistovali nijaké nedumpingové dovozy z Pakistanu, ktoré by tiež bolo možné preskúmať.) Tieto účinky boli tiež v rôznej miere ovplyvnené odstránením predchádzajúcich ciel.

41.

V tomto rozsahu sa preto konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 84 jeho rozsudku, že analýza vykonaná inštitúciami Únie nepreukázala, aká ujma by vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva, ak by nedochádzalo k nijakému dumpingu, len v dôsledku odstránenia predchádzajúcich ciel, nezdá úplne opodstatnené.

42.

Na jednej strane ujma (alebo jej neexistencia) vzniknutá za iných okolností, ktoré boli tiež ovplyvnené odstránením, bola preskúmaná a konštatovalo sa, že táto ujma nenarúša predmetnú príčinnú súvislosť.

43.

Na druhej strane k skúmaniu iných faktorov, ako sú dumpingové dovozy, dochádza len vtedy, ak už bolo preukázané, že dochádza k dumpingu a že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Existencia dumpingu a ujmy spôsobovanej dumpingovými dovozmi je predpokladom tohto skúmania, ktoré sa týka faktorov, ktoré spôsobujú ujmu súčasne s dumpingovými dovozmi, s cieľom oddeliť a odlíšiť ich účinky. V tejto súvislosti nemá význam posudzovať faktory, ktoré mohli spôsobiť ujmu, v prípade neexistencie dumpingu a dumpingových dovozov.

44.

Rada však uznáva, že aj keď sa odstránenie predchádzajúcich ciel nepriamo vzalo do úvahy pri skúmaní iných faktorov, ako sú dumpingové dovozy, neskúmalo sa priamo ako samostatný faktor. Rada spochybňuje potrebu vykonať také priame a samostatné preskúmanie.

45.

Okrem toho je nesporné, že škodlivé účinky dumpingových dovozov sa musia správne oddeliť a odlíšiť od škodlivých účinkov iných známych faktorov, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, a že bez takého oddelenia a odlíšenia by neexistoval racionálny základ na konštatovanie, že dumpingové dovozy skutočne spôsobili (celú) ujmu. ( 19 )

46.

Otázne je, či je správne oddeliť a odlíšiť účinky odstránenia predchádzajúcich ciel od účinkov dumpingových výrobkov, alebo naopak považovať tieto dva súbory účinkov za tak úzko prepojené, že oddelenie a odlíšenie by bolo nevhodné.

47.

Rada a Komisia poukázali na rozdiel medzi „dumpingom“ a „dumpingovými dovozmi“ v kontexte základného nariadenia. Tiež sa domnievam, že tento rozdiel je dôležitý.

48.

Dumping – tak, ako je vymedzený v článku 2 Antidumpingovej dohody WTO a základného nariadenia – znamená strategické rozhodnutie prijaté vývozcom. Jednoducho povedané, výrobca sa rozhodne predávať výrobky určené pre jeden alebo viaceré vývozné trhy za podstatne nižšiu cenu, ako je cena, ktorú by za obvyklých okolností účtoval na svojom domácom trhu, s nádejou získania obchodnej výhody. Cena vývozcu bude samozrejme – aspoň na začiatku – vypočítaná tak, aby sa zaručilo, že cena na trhu na dovážajúcom území bude výhodná. Táto cena bude preto zohľadňovať prípadné dovozné clá. Ak sa dovozné clá odstránia, vývozca môže upraviť svoju stratégiu s cieľom optimálne využiť túto novú možnosť. To však nemá vplyv na otázku, či dochádza alebo nedochádza k dumpingu.

49.

Výrobky predávané týmto spôsobom sa na dovážajúcom území stanú dumpingovými dovozmi. Ak je cena, za ktorú ich možno kúpiť na tomto území, podstatne nižšia ako cena, za ktorú domáce výrobné odvetvie môže predávať podobné výrobky, a ak je objem dovozu značný, vtedy domácemu výrobnému odvetviu pravdepodobne vznikne značná ujma v zmysle článku 3 Antidumpingovej dohody WTO a základného nariadenia.

50.

Dumping teda môže existovať bez ujmy a ujma môže existovať bez dumpingu. Dumping môže spôsobiť značné zníženie domácich cien na dovážajúcom území, ale objem dumpingových dovozov môže byť príliš malý na to, aby spôsobil značnú ujmu; alebo vývozca môže predávať výrobky za neobvykle nízku cenu zo závodu s cieľom získať pevnú pozíciu na konkrétnom vývoznom trhu, ale prepravné náklady môžu byť také vysoké, že táto konkurenčná výhoda na tomto trhu nestačí na to, aby mala podstatný vplyv na domáce výrobné odvetvie. Naopak, výrobné náklady vo vyvážajúcej krajine (a náklady na prepravu na dovážajúce územie) môžu byť také nízke, že výrobok sa môže predávať na vývoz za „normálnu hodnotu“ a napriek tomu spôsobovať značnú ujmu domácemu výrobnému odvetviu na dovážajúcom území.

51.

Antidumpingové clo však možno uložiť len vtedy, ak je preukázaný tak dumping, ako aj ujma. Tieto dve skutočnosti sa musia preukázať samostatne, oddelenými postupmi a nemožno ich zamieňať.

52.

Ako uviedla Rada a Komisia, priamou príčinou akejkoľvek ujmy spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu je kombinácia ceny (na dovážajúcom území) a objemu dumpingových dovozov. Z článku 3 Antidumpingovej dohody WTO a základného nariadenia ako celku vyplýva, že sa musí preukázať príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a ujmou. Samotný dumping (predaj na vývoz za cenu, ktorá je podstatne nižšia ako normálna cena vo vyvážajúcej krajine) je jedným (aj keď možno najdôležitejším) z faktorov, ktoré určujú cenu dumpingových dovozov na dovážajúcom území. Ďalším zjavným faktorom sú náklady na prepravu tovaru. Tretím faktorom je napokon existencia alebo neexistencia prípadných ciel vzťahujúcich sa na tovar na dovážajúcom území (a v prípade ich existencie ich výška). Všetky tieto faktory (pričom môžu existovať ďalšie) majú priamy vplyv na cenu, za ktorú sa dumpingové výrobky predávajú na dovážajúcom území, ktorá je sama osebe priamou príčinou predmetnej ujmy. Z tohto dôvodu sú takéto faktory len nepriamymi príčinami tejto ujmy, ktoré nemajú bezprostredné účinky.

53.

Bolo by absurdné, ak by sa po preukázaní existencie vplyvu objemu a/alebo úrovní cien dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Spoločenstva v súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia mal pri skúmaní „iných známych faktorov, ako sú dumpingové dovozy,“ podľa článku 3 ods. 7 medzi tieto faktory zaradiť samotný dumping. Rovnako by bolo zvrátené považovať za takéto iné faktory nízke prepravné náklady alebo samotnú neexistenciu dovozného cla.

54.

Domnievam sa, že táto analýza nemôže byť odlišná, ak dôjde k náhlemu poklesu prepravných nákladov alebo k odstráneniu predtým uloženého cla. Takéto udalosti sú do určitej miery vzdialené od priamej príčiny, ale nevyhnutne súvisia s jej vývojom. Ak rozhodnutie výrobcu znížiť svoju cenu zo závodu za výrobky určené na vývoz (napríklad) o 10 %, takže predáva výrobky s minimálnym ziskom alebo dokonca so stratou, nemožno považovať za „iný faktor, ako sú dumpingové dovozy“, ktorého škodlivé účinky možno „oddeliť a odlíšiť“ od škodlivých účinkov dumpingových dovozov, to isté musí platiť pre rozhodnutie príslušného orgánu dovážajúceho územia odstrániť predtým uplatniteľné clo vo výške 12 %.

55.

Jednoducho povedané, či už je dovozné clo vyššie alebo nižšie, nemôže mať nijaký nepriaznivý vplyv na dotknuté domáce výrobné odvetvie, pokiaľ nedochádza k skutočnému dovozu tovaru. To isté platí pre odstránenie alebo zníženie cla. Nemôže vzniknúť situácia, keď odstránenie dovozného cla môže spôsobiť značnú ujmu domácemu výrobnému odvetviu, pokiaľ nedochádza k dovozu. Akýkoľvek jeho vplyv nevyhnutne súvisí s vplyvom dovážaných výrobkov, ktorých cenu ovplyvňuje, bez ohľadu na to, či ide o dumpingové dovozy. Ak sa skúmajú účinky všetkých známych dumpingových alebo nedumpingových dovozov, preskúma sa aj vplyv prípadného uplatnenia alebo odstránenia cla ovplyvňujúceho cenu týchto dovozov.

56.

V prejednávanom prípade inštitúcie preskúmali dovozy z Pakistanu, o ktorých konštatovali, že všetky z nich sú dumpingové. ( 20 ) V rámci tohto odvolacieho konania treba predpokladať, že tento záver je správny. Preskúmali aj účinky subvencovaných dovozov z Indie, dovozov z tretích krajín okrem Indie a Pakistanu a dovozov zo strany priemyslu Spoločenstva. Gul Ahmed netvrdila, že sa mali preskúmať účinky akýchkoľvek iných dovozov. Preto sa domnievam, že inštitúcie nemali nijaký priestor na nezávislé skúmanie odstránenia predchádzajúcich ciel ako možného samostatného faktora, ktorý súčasne spôsoboval ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

57.

Podstatnou skutočnosťou je, že vplyv odstránenia cla sa meria podľa toho, čo sa potom stane s cenami a objemami dovozov, ktoré môžu a nemusia byť dumpingové. Nemožno ho hodnotiť nezávisle. ( 21 )

58.

Uvedomujem si opodstatnenosť opačného názoru. Je zrejmé, že rozhodnutie normotvorcu Únie odstrániť takmer súčasne clo a antidumpingové clo, pričom obe tieto clá sa predtým dotýkali určitej kategórie výrobkov, vôbec nesúvisí s niečím, čo by výrobcovia týchto výrobkov mohli akokoľvek ovplyvniť. Preto ho treba považovať za „iný“ faktor, ako je prípadný dumping, ktorý začali uplatňovať.

59.

Takéto rozhodnutie je však iným faktorom, ako je dumping, ktorý súčasne ovplyvňuje cenu – a teda prípadne aj objem – dumpingových dovozov. Nie je to iný faktor, ako sú dumpingové dovozy, ktorý súčasne spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

60.

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že antidumpingové clo nie je sankciou, ktorá má potrestať dumpingového vývozcu za jeho správanie. Ide skôr o (aj keď zložitý) mechanizmus, ktorý má čo najviac napraviť nerovnováhu, ktorá sa považuje za nespravodlivú pre domáce výrobné odvetvie. Z tohto hľadiska možno skutočnosť, že odstránenie predchádzajúcich ciel nesúvisí so správaním ktoréhokoľvek dumpingového vývozcu, považovať za bezvýznamnú pri rozhodovaní o tom, či jej účinky treba oddeliť a odlíšiť od účinkov dumpingových dovozov.

61.

Napokon by som chcela pripomenúť, že v prejednávanom prípade sa odstránenie predchádzajúcich ciel dotklo ceny nielen dumpingových dovozov, ale aj iných dovozov, ktoré neboli dumpingové. V prípade dumpingových dovozov sa zistilo, že spôsobujú ujmu. V prípade iných dovozov sa to nezistilo.

62.

Na základe analýzy zásad a postupu, ktorým sa spravuje ukladanie antidumpingových ciel, som teda dospela k záveru, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že odstránenie predchádzajúcich ciel sa malo v kontexte článku 3 ods. 7 základného nariadenia skúmať ako samostatný iný faktor, ako sú dumpingové dovozy.

63.

Tento názor však treba konfrontovať s niektorými inými špecifickými úvahami, ktoré uviedol Všeobecný súd vo svojom rozsudku alebo na ktoré poukázali účastníci konania počas odvolacieho konania.

64.

Po prvé možno vyvodiť nejaké závery z demonštratívneho zoznamu „iných faktorov, ako sú dumpingové dovozy,“ uvedeného v článku 3 ods. 7 základného nariadenia?

65.

Faktormi uvedenými v tomto zozname sú: objem a ceny dovážaných výrobkov nepredávaných za dumpingové ceny, pokles dopytu, zmeny modelov spotreby, postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami Spoločenstva a tretej krajiny, rozvoj technológií a exportná výkonnosť a produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva.

66.

Až na spornú výnimku „rozvoja technológií“ žiadny z týchto faktorov pravdepodobne nespôsobuje účinky dumpingových dovozov. Tieto faktory sa najmä nedotýkajú ceny, za ktorú sa tieto dovážané výrobky predávajú v Únii, čo je faktor spôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

67.

Je pravda, že technický vývoj, ktorý zvyšuje produktivitu vyvážajúceho výrobného odvetvia, môže ovplyvniť cenu. Keďže sa však produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva (v nevyhnutnom porovnaní s produktivitou vyvážajúceho výrobného odvetvia) nachádza v ďalšej položke demonštratívneho zoznamu, nemôže tu ísť o aspekt technického vývoja. Preto súhlasím s Komisiou, že slovné spojenie „rozvoj technológií“ sa nemá vykladať tak, že sa týka rozvoja, ktorý ovplyvňuje úrovne cien zvýšením produktivity, ale skôr rozvoja, ktorý bez ohľadu na tieto hladiny zvyšuje atraktívnosť – a teda zvyšuje predaj – zdokonaleného výrobku v porovnaní s atraktívnosťou predchádzajúcej verzie. Zjavným príkladom sú jednotlivé „generácie“ mobilných telefónov.

68.

Povaha faktorov vymenovaných v článku 3 ods. 7 základného nariadenia teda podporuje môj názor, že do úvahy prichádzajú také faktory, ktoré spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobom, ktorý nesúvisí s dumpingovými dovozmi a najmä nemá vplyv na ich úrovne cien.

69.

Po druhé podporuje rozsudok Foshan Golden Step ( 22 ) opačný názor?

70.

Myslím si, že nie. Naopak, súhlasím s Radou, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku zrejme nesprávne vyložil svoju predchádzajúcu judikatúru. V rozsudku Foshan Golden Step bola ujma, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva, preukázaná za obdobie, počas ktorého bolo odstránené predchádzajúce kvantitatívne obmedzenie dovozu. Žalobkyňa tvrdila, že nárast objemu dovozov, ktorý nevyhnutne vyplynul z tohto odstránenia, by sa nemal vziať do úvahy pri vymedzení ujmy spôsobenej dumpingovými dovozmi za relevantné obdobie. Všeobecný súd konštatoval, že „ak… inštitúcie konštatujú, že dovozy výrobku, ktorý dovtedy podliehal kvantitatívnym obmedzeniam, narastajú po uplynutí uvedených obmedzení, môžu tento nárast zohľadniť na účely posúdenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva“. Ak sa tento prístup uplatní na vplyv odstránenia predchádzajúcich ciel na úrovne cien, čo sa zdá primerané, musí to viesť k tomu, že akýkoľvek pokles cien spôsobený týmto odstránením možno zohľadniť pri posudzovaní ujmy, a nie že ho treba považovať za samostatný faktor, ktorý tiež spôsobuje ujmu. Rovnaké úvahy a záver sa nachádzajú v správe EÚ – Obuv (Čína) ( 23 ).

71.

Po tretie má nejaký význam skutočnosť, že – ako Gul Ahmed zdôrazňuje – odstránenie predchádzajúcich ciel bolo „nezávislým úkonom“ inštitúcií Únie?

72.

Opäť si myslím, že nie, pričom svoj názor som odôvodnila najmä v bodoch 59 a 60 vyššie. Nezávislý úkon inštitúcií Únie bol nepochybne iným faktorom, ako je dumping, ktorý ovplyvnil cenu dumpingových dovozov. Nebol to iný faktor, ako sú dumpingové dovozy, ktorý nezávisle spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

73.

Napokon, viedol by napadnutý rozsudok v prípade jeho potvrdenia k absurdným a neprijateľným výsledkom, ako to tvrdí Rada?

74.

Rada v podstate tvrdí, že ak by sa malo odstránenie predchádzajúceho cla považovať za iný faktor, ako sú dumpingové dovozy, spôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva súčasne s týmito dovozmi, možnosť Únie uložiť ďalšie antidumpingové clo na výrobky, na ktoré sa vzťahovalo predchádzajúce antidumpingové clo, ktorého platnosť sa skončila, by bola obmedzená, lebo by sa muselo vychádzať z toho, že skončenie platnosti predchádzajúceho cla ovplyvnilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a ujmou.

75.

Toto tvrdenie nepovažujem za celkom presvedčivé. Výsledok by z právneho hľadiska nemusel byť taký drastický, ako ho vykresľuje Rada. Ak by sa skončenie platnosti predchádzajúceho antidumpingového cla muselo zohľadniť pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Spoločenstva, neznamenalo by to, že toto skončenie platnosti musí vždy narušiť príčinnú súvislosť. Všetko by záviselo od správneho posúdenia skutkových okolností a správneho pripísania kauzality, ktoré by – v danom prípade – viedlo k možnému zníženiu prípadného nového cla.

76.

Skutočnosť, že toto tvrdenie Rady nepovažujem za presvedčivé, však nemá nijaký vplyv na názor, ku ktorému som dospela z iných dôvodov. Okrem toho sa domnievam, že by bolo vhodné, ak by Súdny dvor mal na zreteli toto tvrdenie, ak by sa priklonil k opačnému názoru. Ak by Komisia a Rada mali pochybnosti, či môžu opäť uložiť antidumpingové clo v prípade nového dumpingu po skončení platnosti predchádzajúceho cla, možno by boli oveľa menej ochotné dovoliť, aby sa platnosť ciel vôbec skončila, pokiaľ by to neboli jednoznačne povinné urobiť.

77.

Preto trvám na svojom názore, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nesprávne konštatoval, že odstránenie predchádzajúcich ciel sa malo v kontexte článku 3 ods. 7 základného nariadenia skúmať ako samostatný iný faktor, ako sú dumpingové dovozy.

78.

V dôsledku toho sa domnievam, že napadnutý rozsudok treba zrušiť. V takom prípade stav konania dovoľuje, aby Súdny dvor s konečnou platnosťou rozhodol o tretej časti piateho žalobného dôvodu spoločnosti Gul Ahmed, ktorú teda treba zamietnuť. Súdny dvor však nemôže rozhodnúť o ktoromkoľvek inom žalobnom dôvode alebo tvrdení, ktoré neboli preskúmané v prvom stupni. Preto je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o týchto iných žalobných dôvodoch a tvrdeniach.

79.

Ak sa Súdny dvor stotožní s mojím posúdením odvolania, bude potrebné uložiť spoločnosti Gul Ahmed ako účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, podľa článku 137, 138, 140 a 184 rokovacieho poriadku v ich vzájomnej súvislosti povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené Radou, zatiaľ čo Komisia ako vedľajší účastník konania bude musieť znášať vlastné trovy konania. Všeobecný súd však bude musieť opäť rozhodnúť o trovách prvostupňového konania vzhľadom na svoje rozhodnutie o otázkach, ktoré mu boli vrátené.

80.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor: