1. 

Berufsgericht für Heilberufe bei dem Verwaltungsgericht Giessen (ďalej len „Berufsgericht“) sa týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania pýta na súlad disciplinárneho režimu uplatniteľného na lekárov v spolkovej krajine Hesensko (Nemecko) s právom Únie. Predmetom prejednávanej veci je konkrétne vnútroštátny disciplinárny režim založený na pravidlách profesijnej etiky schválených lekárskou komorou, ktorý sa uplatňuje na lekára usadeného v Grécku, ktorý príležitostne poskytuje služby v Nemecku.

2. 

Súdny dvor musí po prvé posúdiť, či sa na tento prípad vzťahuje smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií ( 2 ). Po druhé prejednávaná vec umožní presnejšie vymedziť relevantnosť režimov sadzieb a reklamy, ako aj súvisiacich sankcií v prípade cezhraničného poskytovania lekárskych služieb.

3.

Článok 5 smernice 2005/36 stanovuje:

„Zásada voľného poskytovania služieb

1.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia práva Spoločenstva, ako aj články 6 a 7 tejto smernice, členské štáty neobmedzujú z nijakého dôvodu súvisiaceho s odbornou kvalifikáciou, voľné poskytovanie služieb v inom členskom štáte:

2.   Ustanovenia tejto časti sa použijú len v prípade, ak sa poskytovateľ služieb odsťahuje na územie hostiteľského členského štátu, aby dočasne a príležitostne vykonával povolanie uvedené v odseku 1.

Dočasná a príležitostná povaha poskytovania služieb sa posudzuje od prípadu k prípadu, najmä vo vzťahu k jeho trvaniu, frekvencii, pravidelnosti a nepretržitosti.

3.   Ak sa poskytovateľ služieb odsťahuje, podlieha odborným predpisom profesionálnej, zákonnej alebo správnej povahy, ktoré sú priamo spojené s odbornou kvalifikáciou, ako je vymedzenie povolania, používanie titulov a závažné zanedbanie povinností pri výkone povolania, ktoré je priamo a osobitne spojené s ochranou a bezpečnosťou spotrebiteľa, ako aj disciplinárnym ustanoveniam, ktoré sú uplatniteľné v hostiteľskom členskom štáte na odborníkov, ktorí v tomto členskom štáte vykonávajú rovnaké povolanie.“

4.

Lekársky etický kódex spolkovej krajiny Hesensko prijatý lekárskou komorou uvedenej spolkovej krajiny v § 12 stanovuje:

„Odmeny musia byť primerané. Pokiaľ sa nepoužijú iné zákonné ustanovenia o odmenách, základom na výpočet odmien je úradný cenník lekárskych výkonov (GOÄ). Lekár nesmie bezdôvodne účtovať nižšie sadzby, než sú sadzby stanovené v GOÄ. V prípade uzavretia dohody o odmenách musí lekár zohľadniť príjmové a majetkové pomery platiteľa.“

5.

§ 27 kódexu, nazvaný „Dovolené informácie a reklama, ktorá je v rozpore s profesijnou etikou“, stanovuje:

„1.   Účelom nasledujúcich ustanovení etického kódexu je zaručiť ochranu pacienta prostredníctvom zodpovedajúcich a primeraných informácií a zabrániť komercializácii lekárskeho povolania v rozpore s predstavou samotného lekára.

2.   Na základe tejto zásady môže lekár poskytovať objektívne informácie o svojom povolaní.

3.   Akákoľvek reklama v rozpore s profesijnou etikou sa lekárom zakazuje. V rozpore s profesijnou etikou je najmä reklama, ktorá svojím obsahom alebo svojou formou chváli, zavádza alebo porovnáva. Lekár nesmie podnecovať iných k takej reklame ani strpieť, aby ju iní vykonávali. Tým nie sú dotknuté iné zákonné ustanovenia o zakázanej reklame.

…“

6.

Doktor Kostas Konstantinides, grécky lekár s bydliskom v Grécku, vykonáva lekársku prax v Grécku, kde má svoje hlavné sídlo. Ako lekár s univerzitným vzdelaním nadobudnutým v Grécku je členom príslušnej profesijnej komory tohto štátu.

7.

Doktor Konstantinides od roku 2006 priemerne na jeden alebo dva dni v mesiaci odchádza do Nemecka, konkrétne do spolkovej krajiny Hesensko, kde v zdravotníckom zariadení Elizabethenstift v Darmstadte vykonáva operačné zákroky. Činnosť doktora Konstantinidesa sa obmedzuje výlučne na vykonávanie vysoko špecializovaných chirurgických zákrokov, pričom ostatné služby spojené so zákrokmi, ako je objednávanie pacientov na zákroky alebo pooperačná starostlivosť, zabezpečuje personál uvedeného zdravotníckeho zariadenia.

8.

Jeden z pacientov doktora Konstantinidesa operovaných v Nemecku podal na Lekársku komoru spolkovej krajiny Hesensko sťažnosť, v ktorej spochybnil výšku faktúry vystavenej doktorom Konstantinidesom. Na základe tohto podnetu začala komora prešetrovanie, ktoré vyústilo do začatia disciplinárneho konania pred Berufsgericht.

9.

Vo svojich podaniach predložených vnútroštátnemu súdu profesijná komora navrhla uložiť sankciu za dva previnenia. Prvé previnenie sa týkalo režimu sadzieb, keďže podľa komory doktor Konstantinides požadoval neprimeranú cenu, ktorá je nezlučiteľná s príslušnými predpismi komory. Druhé previnenie sa týkalo reklamy uskutočňovanej doktorom Konstantinidesom. Podľa názoru komory doktor Konstantinides propagoval svoju profesijnú činnosť v Nemecku prostredníctvom internetovej stránky, pričom používal spojenia ako „nemecký inštitút“ alebo „európsky inštitút“. Komora zastáva názor, že takýto postup zavádza príjemcov služby, ktorý vyvoláva dojem, že ide o službu poskytovanú v stálom vedecko‑výskumnom ústavnom zariadení.

10.

Na návrh Lekárskej komory spolkovej krajiny Hesensko Berufsgericht začal disciplinárne konanie proti doktorovi Konstantinidesovi. V priebehu uvedeného konania Berufsgericht konštatoval, že existujú dostatočné pochybnosti na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor.

11.

Dňa 19. septembra 2011 bol kancelárii Súdneho dvora doručený návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Berufsgericht a obsahoval tieto otázky:

Predstavujú legislatívne zmeny v § 3 ods. 1 a 3 Hessisches Gesetz über die Berufsvertretungen, die Berufsausübung, die Weiterbildung und die Berufsgerichtsbarkeit der Ärzte, Zahnärzte, Tierärzte, Apotheker, Psychologischen Psychotherapeuten und Kinder- und Jugendlichenpsychotherapeuten (zákon o profesijných zastúpeniach, výkone povolania, ďalšom vzdelávaní lekárov, zubných lekárov, zverolekárov, lekárnikov, psychológov psychoterapeutov a psychoterapeutov pre deti a mládež a profesijnom súdnictve v Hesensku) (ďalej len ‚Heilberufsgesetz‘) v znení oznámenia zo 7. februára 2003 (GVBl. I s. 123), naposledy zmeneného a doplneného zákonom z 24. marca 2010 (GVBl. I s. 123), ako aj Drittes Gesetz zur Änderung des Heilberufsgesetzes zo 16. októbra 2006 (GVBl. I s. 519) (tretí zákon o zmene a doplnení zákona o zdravotníckych pracovníkoch) vykonané na účely prebratia smernice 2005/36/ES, správne prebratie vyššie uvedených ustanovení smernice 2005/36/ES v rozsahu, v akom stanovujú, že príslušné profesijné kódexy, ako aj pravidlá o profesijnom súdnictve stanovené v šiestom oddiele Heilberufsgesetz sa v celom rozsahu uplatnia aj na poskytovateľov služieb (v tomto prípade lekárky a lekárov), ktorí v rámci slobodného poskytovania služieb podľa článku 57 ZFEÚ (pôvodne článok 50 ES) dočasne poskytujú v hostiteľskom štáte služby?“

12.

Doktor Konstantinides, Lekárska komora spolkovej krajiny Hesensko, vláda Francúzskej republiky, vláda Helénskej republiky, vláda Holandského kráľovstva, vláda Českej republiky, vláda Španielskeho kráľovstva, vláda Portugalskej republiky, ako aj Komisia predložili písomné pripomienky.

13.

Počas pojednávania, ktoré sa konalo 19. septembra 2012, predniesli ústne pripomienky zástupcovia doktora Konstantinidesa, profesijnej komory spolkovej krajiny Hesensko, ako aj splnomocnení zástupcovia Francúzskej republiky, Portugalskej republiky a Komisie.

14.

Hoci ani jeden z účastníkov konania vo veci samej, ani členské štáty v tomto konaní nespochybnili prípustnosť prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s otázkou, či Berufsgericht spĺňa podmienky „súdneho orgánu“ vyžadované článkom 267 ZFEÚ.

15.

Vzhľadom na to, že Súdny dvor môže aj bez návrhu posúdiť, či sú splnené požiadavky stanovené Zmluvami na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, v krátkosti – v súlade s vyjadreniami Komisie – uvádzam, že orgán, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, predstavuje „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ ( 3 ). Ako poznamenáva Komisia, ide o stály orgán zriadený zákonom so záväznou súdnou právomocou a v konaní pred ním sa v celom rozsahu dodržiava zásada kontradiktórnosti. Rovnako ide o orgán, ktorého úlohou je uplatňovanie právnych predpisov a ktorého členovia majú postavenie zaručujúce ich nezávislosť. Komisia podrobne opísala všetky tieto znaky vo svojich písomných pripomienkach, ( 4 ) pričom ani jeden z účastníkov konania alebo z členských štátov, ktoré predložili pripomienky v prejednávanej veci, nespochybnil uvedené znaky.

16.

Preto sa domnievam, že Súdny dvor je príslušný na rozhodnutie o prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

17.

Iná vec je prípustnosť dvoch zo štyroch otázok položených vnútroštátnym súdom.

18.

Druhá otázka časti A, ktorú položil Berufsgericht, sa totiž týka zlučiteľnosti regulačného rámca pravidiel profesijnej etiky, ktorý neobsahuje položku cenníka uplatniteľnú na plnenie, ktoré je predmetom sporu, s právom Únie. Ako uviedol vnútroštátny súd, ale aj účastníci konania vo veci samej, táto pochybnosť pramení z osobitnej povahy právnej úpravy povolaní spolkovej krajiny Hesensko, ktorá by podľa niektorých subjektov, ktoré predložili pripomienky v tomto konaní, mohla vyvolávať v nemeckom vnútroštátnom práve pochybnosti o ústavnosti.

19.

Uvedené pochybnosti však nemôžu ovplyvniť odpoveď, ktorú treba poskytnúť z hľadiska práva Únie. Je nepopierateľné, že pochybnosti o ústavnosti alebo vnútroštátnej zákonnosti, ktoré môže vyvolať určitá legislatívna technika, nemožno analyzovať z hľadiska práva Únie, pokiaľ nebránia skutočnému výkonu práv priznaných právom Únie. Ako objasním nižšie, regulačný rámec vytvorený Lekárskou komorou spolkovej krajiny Hesensko môže ovplyvniť výklad Zmluvy, ktorý je potrebné podať v konkrétnom prípade doktora Konstantinidesa, ale to až pri analýze odôvodnenia obmedzenia slobodného poskytovania služieb, a nie v rámci samostatnej otázky, ktorú možno analyzovať nezávisle.

20.

Preto sa domnievam, že druhá otázka – v súlade s judikatúrou Súdneho dvora ( 5 ) a vzhľadom na skutočnosť, že priamo nesúvisí s ostatnými otázkami a nie je užitočná na zodpovedanie otázok týkajúcich sa práva Únie, ktoré kladie vnútroštátny súd – sa musí vyhlásiť za neprípustnú.

21.

Otázka zaradená do časti B sa tiež týka zlučiteľnosti § 3 ods. 3 Heilberufsgesetz s článkom 6 smernice 2005/36. Konkrétne má vnútroštátny súd pochybnosti o zákonnosti vnútroštátneho režimu, podľa ktorého majú poskytovatelia cezhraničných služieb rovnaké „práva a povinnosti“ ako poskytovatelia usadení v hostiteľskom štáte. Tieto nejasnosti sa osobitne týkajú prípadu poskytovateľa cezhraničných služieb, ktorý podlieha len pro forma členstvu v zmysle článku 6 prvého odseku písm. a) smernice 2005/36.

22.

Vnútroštátny súd však nevysvetlil, do akej miery sú tieto pochybnosti relevantné pre konkrétnu situáciu doktora Konstantinidesa. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne nevyplýva, či nemecký právny poriadok vo všeobecnosti alebo spolková krajina Hesensko alebo lekárska komora uvedenej spolkovej krajiny zaviedli požiadavku pro forma členstva, ani či sa táto požiadavka vzťahuje na doktora Konstantinidesa. Keďže otázka sa veľmi všeobecne týka hypotetickej nezlučiteľnosti nemeckej právnej úpravy so smernicou 2005/36, zastávam názor, že vnútroštátny súd nevysvetlil, do akej miery táto otázka pomôže vyriešiť právnu situáciu doktora Konstantinidesa v konaní vo veci samej. Podľa môjho názoru ide o hypotetickú otázku, na ktorú Súdny dvor v tomto konaní nemusí odpovedať.

23.

Pred analýzou dvoch zostávajúcich otázok, ktoré Súdnemu dvoru kladie Berufsgericht, je potrebné úvodné vysvetlenie.

24.

Otázky položené vnútroštátnym súdom sa týkajú súladu § 12 ods. 1 a § 27 ods. 1 až 3 Berufsordnung für die Ärztinnen und Ärzte in Hessen so smernicou 2005/36. Ako však vyplýva z pripomienok predložených v tomto konaní, vôbec nie je jasné, či v prejednávanej veci možno uplatniť uvedenú smernicu. V dôsledku toho je potrebné vymedziť právny rámec Únie uplatniteľný na prejednávanú vec, čo je otázka, na ktorú majú účastníci konania, štáty, ktoré predložili pripomienky, a Komisia podstatne odlišný názor.

25.

Doktor Konstantinides tvrdí, že citované ustanovenia sa týkajú len tých poskytovateľov služieb, ktorí sú členmi komory v hostiteľskom členskom štáte, pričom ich takýto výklad vylučuje z osobnej pôsobnosti článku 5 ods. 3 smernice 2005/36. Naopak komora zastáva názor, že na základe citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu uplatňuje nemecký právny poriadok, pokiaľ ide o lekársku službu poskytovanú na území Nemecka.

26.

Členské štáty a Komisia zaujali podobný postoj, ale ich argumentácia je odlišná. Holandské kráľovstvo, Česká republika, Portugalská republika a Komisia sa domnievajú, že článok 5 ods. 3 smernice 2005/36 sa týka výlučne tých vnútroštátnych predpisov, ktoré súvisia s prístupom k regulovanej činnosti v inom členskom štáte. To sa nevzťahuje na pravidlá profesijnej etiky uplatniteľné na danú činnosť posudzované v prejednávanej veci, ktorých predmetom je cena a reklama činnosti, a nie prístup k nej. Preto sa na tento prípad uplatňuje ustanovenie Únie, akým je článok 56 ZFEÚ a nie smernica 2005/36. Francúzska republika nesúhlasí s týmto výkladom a tvrdí, že uvedená smernica sa v celom rozsahu uplatňuje na prejednávaný prípad, keďže odkaz na „disciplinárn[e] ustanoveni[a], ktoré sú uplatniteľné v hostiteľskom členskom štáte“, zahŕňa disciplinárne režimy regulovaných povolaní bez ohľadu na ich predmet. Všetky členské štáty však súhlasne tvrdia, že nemeckých právny poriadok, vrátane pravidiel profesijnej etiky, je zlučiteľný s právom Únie.

27.

Článok 5 ods. 3 smernice 2005/36 vyvoláva na prvý pohľad určité pochybnosti. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o ustanovenie rozdelené na dve časti, z ktorých jedna sa týka pravidiel profesijnej etiky spojených s odbornými kvalifikáciami a druhá sa týka disciplinárnych predpisov uplatniteľných na predmetných odborníkov. Toto rozdelenie je však len zdanlivé, lebo toto ustanovenie odkazuje na ten istý normatívny rámec, ktorý zahŕňa tak hmotnoprávne, ako aj disciplinárne ustanovenia. Potvrdzuje to odôvodnenie 8 uvedenej smernice, v ktorom sa uvádza, že „poskytovateľ služieb by mal podliehať uplatňovaniu disciplinárnych predpisov hostiteľského členského štátu, ktoré priamo a osobitne súvisia s odbornými kvalifikáciami“. ( 6 )

28.

Ďalšie pochybnosti vyplývajú z časti tohto ustanovenia, ktorá stanovuje, že na každého odborníka sa vzťahujú aj predpisy súvisiace so „závažn[ým] zanedban[ím] povinností pri výkone povolania, ktoré [sú] priamo a osobitne spojené s ochranou a bezpečnosťou spotrebiteľa“. Toto ustanovenie je prekvapujúce, lebo vecná pôsobnosť smernice 2005/36 je prísne obmedzená na harmonizáciu podmienok prístupu k regulovanému povolaniu v inom členskom štáte a netýka sa podmienok výkonu činnosti. Vyplýva to z článku 1, ktorý stanovuje, že účelom uvedenej smernice je len stanoviť „pravidlá, podľa ktorých členský štát… na svojom území umožňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania na základe osobitných odborných kvalifikácií…“ Harmonizácia odborných činností je totiž práve jednou z úloh zverených smernici 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ( 7 ) ktorá – ako Komisia správne uviedla – sa nevzťahuje na lekárske služby. ( 8 )

29.

Preto sa domnievam, že smernica 2005/36 a konkrétne jej článok 5 ods. 3 sa má vykladať jednotne v tom zmysle, že obsahuje len jednu požiadavku uloženú členským štátom, pričom dovoľuje, aby sa na poskytovateľa služieb vzťahovali všetky (profesijné a disciplinárne) ustanovenia, ktoré úzko súvisia s odbornými kvalifikáciami. Domnievam sa však, že na to, aby mala zmysel časť uvedeného ustanovenia, podľa ktorej sa uplatňujú predpisy upravujúce „závažné zanedbanie povinností pri výkone povolania“, treba uvedený výraz chápať ako odkaz na tie situácie, v ktorých disciplinárny režim, ktorého predmetom sú určité profesijné konania, stanovuje disciplinárne sankcie, ktoré sa týkajú oprávnenia byť nositeľom odborného titulu alebo jeho používania. Ak teda závažné zanedbanie povinností pri výkone povolania, ktoré vyplýva z vykonávania lekárskeho povolania, vedie k odňatiu alebo dočasnému zákazu používania odborného titulu, ide o disciplinárne opatrenie, ktoré sa týka tak prístupu k povolaniu, ako aj výkonu činnosti. Článok 5 ods. 3 smernice 2005/36 umožňuje členským štátom, aby vo svojich právnych poriadkoch stanovili opatrenia tohto druhu, ale vzhľadom na ich obmedzujúci charakter je táto možnosť obmedzená na „závažné“ prípady.

30.

Vzhľadom na výklad článku 5 ods. 3 smernice 2005/36, ktorý navrhujem, sa domnievam, že disciplinárne predpisy týkajúce sa režimu sadzieb a reklamy regulovanej odbornej činnosti, akou sú lekárske služby, nespadajú do vecnej pôsobnosti uvedeného ustanovenia. Konanie vytýkané doktorovi Konstantinidesovi súvisí s obchodnou stratégiou použitou na získanie klientov a účtovanie odmien za poskytnuté služby. Nič z toho nesúvisí s disciplinárnym opatrením spojeným s odborným titulom alebo závažným zanedbaním povinností pri výkone povolania, ktorého disciplinárne dôsledky by sa odrazili na tomto titule. Vzhľadom na neuplatniteľnosť smernice 2005/36 na prípad doktora Konstantinidesa je preto ustanovením práva Únie uplatniteľným na prejednávanú vec článok 56 ZFEÚ, ktorý zaručuje slobodné poskytovanie služieb na vnútornom trhu.

31.

Po určení právneho rámca uplatniteľného na skutkový stav je potrebné odpovedať na prvú a tretiu otázku časti A, ktoré položil vnútroštátny súd.

32.

Prvou otázkou časti A sa Berufsgericht v podstate pýta, či také pravidlo týkajúce sa odbornej kvalifikácie, akým je § 12 ods. 1 Berufsordnung für die Ärztinnen und Ärzte in Hessen v zmenenom a doplnenom znení z roku 2008, ktoré pod hrozbou disciplinárnej sankcie vyžaduje, aby odmeny lekárov boli primerané, je zlučiteľné s právom Únie, konkrétne s článkom 56 ZFEÚ.

33.

Na úvod – s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď – treba v prvom rade poukázať na základné znaky režimu sadzieb obsiahnutého v § 12 Berufsordnung für die Ärztinnen und Ärzte in Hessen.

34.

Ako uvádza vnútroštátny súd, citovaný § 12 vyžaduje, aby členovia Lekárskej komory spolkovej krajiny Hesensko počítali svoje sadzby podľa „cenníka lekárskych výkonov“ schváleného profesijnou komorou. V prípade, že výkon nie je uvedený medzi výkonmi vymenovanými v cenníku, § 12 vyžaduje uzatvorenie „dohody o odmenách“ alebo prijatie „primeraných“ sadzieb, a to s prihliadnutím na finančné pomery príjemcu služby.

35.

Vnútroštátny súd poukazuje na to, že služba poskytovaná doktorom Konstantinidesom nie je uvedená medzi službami vymenovanými v „cenníku lekárskych výkonov“. Práve z dôvodu existencie priestoru na určenie ceny pacient doktora Konstantinidesa prejavil svoj nesúhlas s uplatnenou cenou. Profesijná komora súhlasí s pacientom a zastáva tiež názor, že sadzby uplatňované doktorom Konstantinidesom sú neprimerané a odôvodňujú uloženie disciplinárnej sankcie. Ako však zdôraznil doktor Konstantinides a ako uznala profesijná komora, kritérium uplatnené doktorom Konstantinidesom bolo zvolené s prihliadnutím na položku cenníka týkajúcu sa rovnocenných lekárskych služieb.

36.

Vzhľadom na tento normatívny a skutkový rámec je potrebné posúdiť, či uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy tak, ako to navrhuje profesijná komora, vedie k obmedzeniu slobodného poskytovania služieb stanoveného v článku 56 ZFEÚ a či ide o obmedzenie, ktoré môže byť odôvodnené.

37.

V prvom rade treba zdôrazniť, že skutočnosť, že vnútroštátny normatívny rámec je výsledkom samoregulačnej činnosti profesijnej komory, vôbec nebráni uplatneniu ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobôd. Ako totiž Súdny dvor opakovane zdôraznil, slobody pohybu platia aj „pre právnu úpravu neverejnej povahy, ktorá na kolektívnej úrovni má upraviť samostatnú zárobkovú činnosť a poskytovanie služieb“. ( 9 ) V opačnom prípade by totiž zrušenie prekážok slobodného poskytovania služieb medzi členskými štátmi bolo ohrozené, ak by sa mohlo odstránenie prekážok, ktoré majú štátny pôvod, neutralizovať prekážkami, ktoré vyplývajú z výkonu právnej autonómie združení alebo organizácií, ktoré nepatria do verejného práva. ( 10 )

38.

V konkrétnom kontexte slobodného poskytovania služieb Súdny dvor rovnako viackrát zopakoval, že na poskytovateľov takých služieb, najmä v prípade regulovaných odborných činností, sa môžu vzťahovať predpisy hostiteľskej krajiny, pokiaľ je ich uplatňovanie odôvodnené všeobecným záujmom. Súdny dvor už v roku 1974 vo veci van Binsbergen ( 11 ) potvrdil zákonnosť „osobitných požiadaviek uložených poskytovateľovi služieb, ktoré sú založené na uplatňovaní stavovských predpisov odôvodnených všeobecným záujmom – najmä pravidiel týkajúcich sa organizácie, kvalifikácie, etiky, dohľadu a zodpovednosti –, ktoré platia pre každú osobu usadenú na území štátu, v ktorom sa poskytuje služba“ ( 12 ). Pokiaľ ide o cezhraničné a príležitostné služby, v rozsudku van Binsbergen bolo ďalej uvedené, že článok 56 ZFEÚ nemôže poskytovateľovi slúžiť na to, aby sa „vyhol pravidlám profesijnej etiky, ktoré by pre neho platili, ak by bol usadený na území uvedeného štátu“ ( 13 ). Tento základný prístup bol odvtedy viackrát potvrdený. ( 14 )

39.

Ako som však uviedol vyššie, je to len prvá fáza analýzy článku 56 ZFEÚ, keďže, ako sa uvádza v samotnom rozsudku van Binsbergen a neskoršej judikatúre, uplatnenie pravidiel profesijnej etiky je zlučiteľné so Zmluvou len v rozsahu, v akom nie je obmedzujúce, a ak je obmedzujúce, len v rozsahu, v akom je odôvodnené. ( 15 ) To znamená teda, že uvedené pravidlá profesijnej etiky môžu spôsobiť obmedzenie slobodného poskytovania služieb a prípadne byť odôvodnené na základe niektorej z výnimiek stanovených v Zmluvách a judikatúre Súdneho dvora.

40.

Pokiaľ ide totiž o sadzby prijaté profesijnými komorami, Súdny dvor v rozsudku Cipolla a i. ( 16 ) potvrdil, že takéto opatrenia môžu byť obmedzujúce z hľadiska článku 56 ZFEÚ. Súdny dvor s odkazom na zákaz, aby sa advokáti dohodou odchýlili od minimálnych odmien stanovených v cenníku zavedenom vnútroštátnou právnou úpravou, ako to stanovovala talianska právna úprava, dodal, že uvedené opatrenie „môže sťažiť prístup advokátov usadených v inom členskom štáte ako v Talianskej republike na taliansky trh právnych služieb a obmedziť výkon ich činností poskytovania služieb v poslednom spomenutom členskom štáte“ ( 17 ). Rozsudok Cipolla a i., ktorý odkazuje na rozsudok CaixaBank France ( 18 ) (a teda rozširuje v ňom uvedené úvahy v súvislosti s usadením sa na oblasť služieb), zdôrazňuje, že uvedený zákaz odníma advokátom z iných členských štátov možnosť „účinnejšie konkurovať“, a preto predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb. ( 19 )

41.

Pokiaľ ide o doktora Konstantinidesa, Lekárska komora spolkovej krajiny Hesensko mu vytýka, že pri poskytovaní služby uplatnil neprimeranú cenu, a preto navrhuje uložiť mu disciplinárnu sankciu. Je zrejmé, že sa nežiada o abstraktné posúdenie regulačného rámca sadzieb lekárov spolkovej krajiny Hesensko, ale o jeho konkrétne uplatnenie v takom prípade, akým je prípad doktora Konstantinidesa.

42.

V tomto konkrétnom kontexte treba zdôrazniť, že služba poskytnutá doktorom Konstantinidesom nie je uvedená v takzvanom cenníku lekárskych výkonov. Preto je podľa pravidiel profesijnej etiky povinný požadovať primeranú cenu s prihliadnutím na finančné pomery príjemcu služby. Podľa vnútroštátneho súdu doktor Konstantinides uplatnil na operáciu položku cenníka, ktorá najbližšie zodpovedala vykonanej operácii, čo podľa vnútroštátneho súdu cenník v zásade dovoľuje.

43.

Je však zrejmé, že skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba čelí uloženiu disciplinárnej sankcie za to, že vyúčtovala cenu na základne vlastného uváženia, ktoré pravidlá profesijnej etiky pripúšťajú, jej spôsobuje právnu neistotu, ktorá môže obmedzovať jej činnosť alebo ju robiť menej atraktívnou. Z pohľadu poskytovateľa služieb usadeného v inom členskom štáte hrozba vážnej disciplinárnej sankcie, ktorá môže spočívať v pokute až do výšky 50000 eur a dokonca v určení nespôsobilosti na výkon povolania len z dôvodu uplatnenia ceny rovnocennej cene za službu uvedenej v „cenníku lekárskych výkonov“ bezpochyby predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb.

44.

Preto také okolnosti, o aké ide v prejednávanej veci, za ktorých sa poskytovateľovi služieb usadenému v inom členskom štáte, ktorému pravidlá profesijnej etiky hostiteľského členského štátu umožňujú určiť cenu za službu, kladie za vinu disciplinárne previnenie z dôvodu, že uplatnil údajne neprimeranú sadzbu, ktorá však vychádza zo sadzieb za rovnocenné služby, predstavujú obmedzenie slobodného poskytovania služieb.

45.

Na odôvodnenie obmedzenia slobodného poskytovania služieb vyplývajúceho z okolností prejednávaného prípadu Komisia poukazuje na to, že tieto okolnosti môžu súvisieť s cieľom ochrany zdravia a spotrebiteľov.

46.

Ako zdôrazňuje Komisia, v tejto súvislosti existuje málo podkladov na analýzu. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd a účastníci konania vo veci samej založili svoje tvrdenia na údajnom porušení smernice 2005/36, existuje málo odkazov na ciele sledované profesijnými a disciplinárnymi predpismi uplatňovanými na lekárov spolkovej krajiny Hesensko. Preto je úlohou vnútroštátneho súdu, aby vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania posúdil, či situácia, v ktorej sa nachádza doktor Konstantinides, pripúšťa odôvodnenie založené na ochrane zdravia a spotrebiteľov.

47.

Pri uvedenej analýze vnútroštátny súd bude musieť v prvom rade vziať do úvahy, či ide o legitímny cieľ založený na všeobecnom záujme, pričom ide o požiadavku, ktorá je v prípade ochrany zdravia a spotrebiteľov jednoznačne splnená. ( 20 ) Ak by však v konaní boli uvedené iné ciele odlišné od vyššie uvedených cieľov, bude musieť ísť o ciele, ktoré skutočne zodpovedajú požiadavkám všeobecného záujmu.

48.

Vnútroštátny súd musí ďalej posúdiť, či je opatrenie uplatnené na doktora Konstantinidesa primerané na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje, a či nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. ( 21 ) V tejto súvislosti preskúmanie primeranosti spočíva v posúdení existencie logickej súvislosti medzi opatrením a cieľmi, zatiaľ čo pri analýze nevyhnutnosti je potrebné zohľadniť prísnosť zvoleného opatrenia. ( 22 ) Pokiaľ ide o tento posledný uvedený aspekt, je dôležité, aby vnútroštátny súd posúdil nevyhnutnosť opatrenia z pohľadu cezhraničného poskytovateľa služieb a nie z pohľadu poskytovateľa služieb usadeného v hostiteľskom štáte. Ak existuje určitý priestor na určenie ceny za službu a ak ide o vysoko špecializovanú službu poskytovanú odborníkom pochádzajúcim z iného členského štátu, je potrebné zaručiť takým odborníkom v rámci voľnej úvahy, ktorú im priznávajú predpisy komory, aby im nehrozili zaťažujúce konania, ktoré obmedzujú ich práva, ktoré ich v konečnom dôsledku odrádzajú od premiestnenia do hostiteľského štátu.

49.

Preto vzhľadom na vyššie uvedené kritériá musí vnútroštátny súd posúdiť, či ciele sledované takou právnou úpravou, aká sa má uplatniť na doktora Konstantinidesa, skutočne súvisia so všeobecným záujmom a či sú sporné opatrenia primerané na zabezpečenie dosiahnutia uvedených cieľov a nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ich dosiahnutie.

50.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor určil, že také okolnosti, o aké ide v prejednávanej veci, za ktorých sa poskytovateľovi služieb usadenému v inom členskom štáte, ktorému pravidlá profesijnej etiky hostiteľského členského štátu umožňujú určiť cenu služby, kladie za vinu disciplinárne previnenie z dôvodu, že uplatnil údajne neprimeranú sadzbu, ktorá však vychádza zo sadzieb za rovnocenné služby, predstavujú obmedzenie slobodného poskytovania služieb.

51.

Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či ciele sledované takou právnou úpravou, aká sa má uplatniť na doktora Konstantinidesa, skutočne súvisia so všeobecným záujmom a či sú sporné opatrenia primerané na zabezpečenie dosiahnutia uvedených cieľov a nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ich dosiahnutie.

52.

Berufsgericht sa svojou treťou otázkou pýta, či právo Únie, v tomto prípade článok 56 ZFEÚ, bráni profesijnému disciplinárnemu režimu, ktorý zakazuje a sankcionuje reklamu, ktorá je v rozpore s obrazom povolania alebo odporuje profesijnej etike, ako to stanovuje § 27 ods. 1 až 3 Berufsordnung für die Ärztinnen und Ärzte in Hessen.

53.

Hoci vnútroštátny súd formuluje svoje pochybnosti všeobecne a odkazuje na platné pravidlá profesijnej etiky, je nesporné, že jeho pochybnosti sa osobitne týkajú sankcie, ktorú profesijná komora navrhuje uložiť doktorovi Konstantinidesovi vzhľadom na reklamnú činnosť, ktorú vykonáva prostredníctvom internetu. Ako uvádza vnútroštátny súd, doktor Konstantinides na svojej internetovej stránke propagoval svoje služby pod označením „európsky inštitút“ a „nemecký inštitút“, čím u príjemcu služby vyvolával dojem, že služba bude poskytnutá v stálom výskumnom zariadení, čo podľa spisu nezodpovedá činnosti, ktorú doktor Konstantinides skutočne vykonáva, aspoň pokiaľ ide o Nemecko.

54.

Na účely zodpovedania tejto otázky je opäť potrebné odkázať na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa osobitných požiadaviek uložených poskytovateľovi služby, ktoré sú založené na uplatňovaní pravidiel profesijnej etiky odôvodnených všeobecným záujmom v hostiteľskom štáte. V tejto súvislosti, pokiaľ neexistuje harmonizovaná právna úprava Únie uplatniteľná na službu, vnútroštátne predpisy o reklame regulovanej činnosti, akými sú pravidlá profesijnej etiky týkajúce sa reklamy uplatniteľné na lekárov, ktoré sú založené na legitímnom záujme ochrany príjemcu služby, sú „pravidlá profesijnej etiky odôvodnené všeobecným záujmom“ v zmysle rozsudku Van Binsbergen. ( 23 )

55.

Ako však už vysvetlil generálny advokát Bot v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Corporación Dermoestética ( 24 ), reklama má „rozhodný vplyv pre podnikateľa pri usadení sa v novom členskom štáte a rozvíjaní jeho činností v tomto štáte“, keďže „umožňuje… spotrebiteľom prekonať ich návyky a v dôsledku toho podporuje hospodársku súťaž“ ( 25 ). Tento význam je ešte väčší v prípade slobodných povolaní, pre ktoré platia rôzne pravidlá profesijnej etiky, čo ešte viac sťažuje možnosť dotknutých osôb vstúpiť na trh iného členského štátu. Preto nie je prekvapujúce, že Súdny dvor s osobitnou pozornosťou analyzuje obmedzujúci charakter tohto druhu opatrení.

56.

V rozsudku Alpine Investments vyhlásenom v roku 1995 Súdny dvor zdôraznil, že zákaz, ktorý „zbavuje dotknuté hospodárske subjekty rýchleho a priameho prostriedku reklamy a nadviazania kontaktu s potenciálnymi zákazníkmi, ktorí sa nachádzajú v iných členských štátoch,… môže predstavovať obmedzenie slobodného poskytovania cezhraničných služieb“. ( 26 ) Toto konštatovanie bolo v súlade s dovtedy prijatou judikatúrou v oblasti cezhraničnej televíznej reklamy ( 27 ), ale jej zásluhou sa preskúmanie podľa článku 56 ZFEÚ sústredilo na zdanlivo vnútroštátnu službu, keďže holandské vnútroštátne opatrenie, o ktoré išlo vo veci Alpine Investments, sa týkalo výlučne podnikov usadených v Holandsku.

57.

O niekoľko rokov neskôr mal Súdny dvor príležitosť vyjadriť sa konkrétne k prípadu lekárskych činností. Vo veci Gräbner ( 28 ) Súdny dvor potvrdil obmedzujúci charakter zákazu reklamy na zdravotnícke vzdelávanie. Ešte väčší význam má rozsudok vydaný v už citovanej veci Corporación Dermoestética ( 29 ), ktorej predmetom bol súlad vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zakazovala reklamu na lekárske a chirurgické zákroky estetickej povahy, s článkom 56 ZFEÚ. V uvedenej veci Súdny dvor potvrdil, že sporné opatrenie „môže sťažiť prístup… hospodárskych subjektov na trh“, ( 30 ) a teda predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb.

58.

V uvedenom rozsudku Corporación Dermoestética Súdny dvor v súlade s ustálenou judikatúrou dodal, že obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze určitého druhu reklamy môže byť odôvodnené, ak spĺňa štyri požiadavky: uplatňuje sa nediskriminačným spôsobom, zodpovedá naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, môže zaručiť dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje, a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. ( 31 )

59.

Vzhľadom na toto kritérium stanovené judikatúrou treba v súvislosti s prípadom doktora Konstantinidesa poukázať na to, ako poznamenala Komisia, že v tomto prípade nejde o reklamnú činnosť, na ktorú by sa vzťahovala harmonizovaná právna úprava na úrovni Únie. Ako už bolo uvedené vyššie, smernica 2006/123 sa nevzťahuje na lekárske služby, rovnako ani smernica 2000/31/ES ( 32 ) o službách informačnej spoločnosti, keďže lekárske a chirurgické služby, ktoré si nevyhnutne vyžadujú osobnú prítomnosť poskytovateľa a príjemcu služby, nemožno považovať za „služby informačnej spoločnosti“ v zmysle článku 2 písm. a) uvedenej smernice. Preto v prejednávanej veci ide o vnútroštátne opatrenia, ktoré treba posudzovať výlučne podľa článku 56 ZFEÚ.

60.

Okrem toho pred posúdením toho, či ide o opatrenie obmedzujúce slobodné poskytovanie služieb, je potrebné poukázať na niektoré osobitosti prejednávaného prípadu. Po prvé sporné opatrenie nepredstavuje úplný zákaz reklamy alebo zákaz konkrétnej formy reklamy, ale je opatrením, ktoré bráni lekárom v použití foriem reklamy, ktoré sú v rozpore s obrazom povolania alebo profesijnou etikou. Preto ide o obsahovú požiadavku uplatniteľnú na formy reklamy regulovanej profesijnej činnosti. Po druhé treba tiež zdôrazniť, že obmedzenie sa netýka pravidiel profesijnej etiky, ale jeho uplatnenia v takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, v ktorom lekárovi, ktorý poskytuje cezhraničné lekárske služby v Nemecku, hrozí disciplinárna sankcia za to, že propagoval svoje služby na internete pod označením „európsky inštitút“ alebo „nemecký inštitút“.

61.

Za týchto okolností, hoci opatrenie, ktoré vyžaduje dodržiavanie pravidiel profesijnej etiky, samo osebe neobmedzuje slobodné poskytovanie služieb, úplne odlišný záver bude v prípade, ak sú tieto predpisy sformulované nejednoznačne a nejasne a ak sú s nimi spojené prísne disciplinárne sankcie. Spojenie týchto dvoch znakov – nejednoznačnosti a sankcie – zjavne odrádza lekárov z iných členských štátov od uskutočňovania reklamných činností, ktoré môžu byť rozhodujúce na zabezpečenie ich prístupu na trh odborných povolaní iného štátu. Preto uplatnenie vnútroštátneho právneho rámca na prípad doktora Konstantinidesa za podmienok, ktoré navrhuje profesijná komora, predstavuje podľa môjho názoru obmedzenie slobodného poskytovania služieb.

62.

Keďže ide o obmedzenie slobody pohybu chránenej Zmluvou, členské štáty môžu odôvodniť zlučiteľnosť obmedzujúceho opatrenia, ak sú splnené podmienky vymenované v bode 58 vyššie týchto návrhov.

63.

V tejto súvislosti sa sporné pravidlá týkajúce sa reklamy uplatňujú bez ohľadu na členský štát usadenia dotknutých odborníkov, takže ide o opatrenie uplatňované bez rozdielu. Ako navyše vyplýva z pripomienok predložených profesijnou komorou, cieľom takého opatrenia je ochrana spotrebiteľov a zaručenie kvality lekárskych služieb, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie verejného zdravia. Preto právna úprava reklamy odbornej lekárskej činnosti môže byť odôvodnená vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľov a verejného zdravia. ( 33 )

64.

Ďalej je potrebné posúdiť, či vnútroštátne opatrenia umožňujú dosiahnuť cieľ ochrany verejného zdravia. V tejto súvislosti treba hoci len veľmi všeobecne poznamenať, že stanovenie určitých požiadaviek týkajúcich sa obsahu reklamy spojených s disciplinárnymi pravidlami nie je samo osebe nezlučiteľné s cieľom spočívajúcim v zabezpečení ochrany spotrebiteľov a verejného zdravia.

65.

Pokiaľ však ide o posúdenie nevyhnutnosti alebo primeranosti opatrenia, tento záver si vyžaduje niekoľko spresnení.

66.

Režim, ktorý všeobecne a nejednoznačne stanovuje požiadavku, aby sa reklama odborníkov uskutočňovala v súlade s určitými etickými pravidlami, môže byť totiž primeraný len vtedy, ak je previnenie v predpisoch jasne vymedzené, a ak nie je vymedzené dostatočne presne, ak sa uplatňuje sa na prípad, ktorého rozpor s profesijnou etikou nevyvoláva nijaké pochybnosti.

67.

V prejednávanom prípade možno poznamenať, že previnenie pripisované doktorovi Konstantinidesovi sa nachádza v druhej kategórii, keďže ide o porušenie, ktoré nie je vymedzené dostatočne presne na to, aby bolo možné vyvodiť z neho konkrétne protiprávne konanie. Vnútroštátny súd a profesijná komora však konštatujú, čo doktor Konstantinides nepopiera, že reklama uskutočňovaná na internete, kde sú lekárske služby uvedené pod hlavičkou takzvaného „európskeho inštitútu“ alebo „nemeckého inštitútu“, nezodpovedala zariadeniu, pre ktorý doktor Konstantinides pracoval v Nemecku. Naopak služby poskytované doktorom Konstantinidesom sa uskutočňovali na súkromnej klinike v spolupráci s inými lekármi usadenými v spolkovej krajine Hesensko, pričom neexistovala nijaká výskumná alebo ústavná činnosť, ktorá by zodpovedala činnosti opísanej na internetovej stránke žalobcu v konaní vo veci samej. Ak sa tieto skutočnosti preukážu, pôjde o činnosť, ktorá uvádza do omylu potenciálnych pacientov doktora Konstantinidesa, ktorí by sa mohli domnievať, že im bude poskytnutá služba za podmienok, ktoré neskôr nebudú zodpovedať skutočnosti. ( 34 ) Vzhľadom na zjavnú súvislosť lekárskej činnosti s ochranou verejného zdravia, ktorá úzko súvisí s ochranou spotrebiteľov ako príjemcov lekárskych služieb, také konanie, akým je konanie doktora Konstantinidesa, len ťažko možno považovať za zlučiteľné s pravidlami reklamnej etiky, ktoré musí lekár dodržiavať.

68.

Také opatrenie, o aké ide v konaní vo veci samej, podľa ktorého sa majú na lekára usadeného v inom členskom štáte uplatniť pravidlá reklamy, ktoré nemajú diskriminačný charakter a sú založené na ochrane spotrebiteľov a verejného zdravia, je preto odôvodnené, pokiaľ je pomer medzi posudzovaným konaním a prípadne uloženou disciplinárnou sankciou primeraný. Toto posúdenie musí prirodzene vykonať vnútroštátny súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci a disciplinárne sankcie, ktoré možno uložiť podľa vnútroštátneho práva.

69.

V konečnom dôsledku sa domnievam, že článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne opatrenie, podľa ktorého sa vyžaduje, aby lekári, ktorí vykonávajú reklamné činnosti, dodržiavali príliš nejednoznačné etické pravidlá spojené s prísnymi sankciami, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb.

70.

Také opatrenie, o aké ide v konaní vo veci samej, podľa ktorého sa majú na lekára usadeného v inom členskom štáte uplatniť pravidlá reklamy, ktoré nemajú diskriminačný charakter a sú založené na ochrane spotrebiteľov a verejného zdravia, je však odôvodnené, pokiaľ je pomer medzi posudzovaným konaním a prípadne uloženou disciplinárnou sankciou primeraný. Toto posúdenie musí vykonať vnútroštátny súd pri rozhodovaní o veci samej.

71.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Berufsgericht für Heilberufe bei dem Verwaltungsgericht Giessen, takto: