EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62011CC0041

Návrhy generálnej advokátky - Kokott - 8. decembra 2011.
Inter-Environnement Wallonie ASBL a Terre wallonne ASBL proti Région wallonne.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania: Conseil d'État - Belgicko.
Ochrana životného prostredia - Smernica 2001/42/ES - Články 2 a 3 - Posudzovanie vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie - Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov - Plán alebo program - Neexistencia predchádzajúceho posúdenia vplyvov na životné prostredie - Zrušenie plánu alebo programu - Možnosť zachovať účinky plánu alebo programu - Podmienky.
Vec C-41/11.

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2011:822

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 8. decembra 2011 ( 1 )

Vec C-41/11

Inter-Environnement Wallonie ASBL

a

Terre wallonne ASBL

proti

Région wallonne

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d’État (Belgicko)]

„Ochrana životného prostredia — Smernica 2001/42/ES — Posudzovanie účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie — Smernica 91/676/EHS — Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov — Akčné programy týkajúce sa označených ohrozených pásiem — Zrušenie vnútroštátnej právnej úpravy, pri ktorej vydaní bola porušená smernica 2001/42/ES — Možnosť ponechať účinok tejto právnej úpravy na krátky čas“

I – Úvod

1.

Je zlučiteľné s právom Únie ponechať naďalej v platnosti akčný program v oblasti životného prostredia, ktorý bol prijatý v rozpore so smernicou upravujúcou procesný postup, do vydania náhradného opatrenia, ak tento program obsahovo preberá inú smernicu? To je v podstate otázka, ktorú musí Súdny dvor objasniť v tomto prípade.

2.

Belgická Conseil d’État totiž predkladá otázku o následkoch porušenia smernice o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ( 2 ) (ďalej len „smernica o SEP“, pričom skratka SEP označuje strategické environmentálne posudzovanie).

3.

V konaní vo veci samej sa dve belgické neziskové organizácie Inter-Environnement Wallonie a Terre wallonne sporia s Valónskym regiónom o platnosť akčného programu, ktorý vydal región v rámci prebratia smernice o dusičnanoch ( 3 ).

4.

Hnojenie poľnohospodárskych plôch sa riadi pravidlami uvedenými v smernici o dusičnanoch a v akčných programoch, ktoré musia byť prijaté na jej vykonanie. Poľnohospodári hnoja svoje polia nielen na to, aby zlepšili rast svojich plodín, ale aj preto, aby sa zbavili odpadov živočíšneho pôvodu. Keď podnik produkuje viac odpadov, ako môžu absorbovať plodiny, má to za následok nadbytočné množstvo hnojiva, ktoré pravidelne znečisťuje vody. ( 4 )

5.

Súdny dvor vo svojom prvom prejudiciálnom konaní objasnil, že takýto akčný program podlieha posúdeniu účinkov podľa smernice o SEP. ( 5 )

6.

Keďže v tomto prípade sporný akčný program Valónskeho regiónu bol podľa konštatovaní Conseil d’État vydaný bez takéhoto posudzovania, musí teraz rozhodnúť, či sa program musí zrušiť. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania by spätné zrušenie akčného programu bolo normálnou sankciou za porušenie smernice o SEP. Malo by však nevyhnutne za následok, že by Valónsko neprebralo smernicu o dusičnanoch úplne. Prakticky by mohli zaniknúť obmedzenia týkajúce sa rozmetávania hnojiva, ale pravdepodobne aj práva poľnohospodárov hnojiť.

7.

Účinok zrušenia by bol časovo obmedzený, keďže Valónsko prijalo medzitým nový akčný program ( 6 ) a Belgicko rovnako ako Komisia udáva, že pritom bola dodržaná smernica o SEP. Ide preto o to, či sa má starý akčný program Valónskeho regiónu zrušiť so spätnou účinnosťou na obdobie od 15. februára 2007 až do 6. mája 2011, dňa nadobudnutia účinnosti nového programu.

II – Návrh na začatie prejudiciálneho konania

8.

Conseil d’État sa pýta, či

ak bola u nej podaná žaloba o zrušenie nariadenia valónskej vlády z 15. februára 2007, ktorým bola zmenená a doplnená kniha II zákonníka o životnom prostredí tvoriaca zákonník o vodách v súvislosti s trvalo udržateľným hospodárením s dusíkom v poľnohospodárstve,

ak určí, že toto nariadenie bolo prijaté bez dodržania konania predpísaného v smernici o strategickom environmentálnom hodnotení, z tohto dôvodu porušuje právo Únie, a musí sa preto zrušiť,

ak však zároveň určí, že napadnuté nariadenie obsahuje primerané vykonanie smernice o dusičnanoch,

môže odložiť účinky súdneho rozhodnutia o zrušení na krátky čas, ktorý je nevyhnutný na nahradenie zrušeného aktu novým aktom, s cieľom zabezpečiť určité konkrétne nepretržité vykonávanie práva životného prostredia Únie?

9.

Inter-Environnement Wallonie ASBL, Terre wallonne ASBL, Belgické kráľovstvo, Francúzska republika a Európska komisia predložili písomné pripomienky. S výnimkou Terre wallonne sa účastníci konania zúčastnili aj na pojednávaní 8. novembra 2011.

III – Právny rámec

10.

Ciele smernice o SEP sú uvedené predovšetkým v článku 1:

„Cieľom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s touto smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie.“

11.

Odôvodnenia č. 4 a 5 smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní k tomu upravujú:

„(4)

Environmentálne posudzovanie je dôležitý nástroj na začlenenie environmentálnych hľadísk do prípravy a schvaľovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významný účinok na životné prostredie členských štátov, pretože zabezpečí, aby sa tieto účinky prijatých plánov a programov zohľadnili počas ich prípravy a pred schválením.

(5)

Prijatie postupov environmentálneho posudzovania na úrovni plánovania a tvorenia programov by mohlo prospieť podnikom vytvorením konzistentnejšieho rámca pre ich činnosti formou zahrnutia relevantných environmentálnych informácií do rozhodovacieho procesu. Zahrnutie širšej skupiny faktorov do rozhodovacieho procesu by malo prispieť k trvalo udržateľnejším a účinnejším riešeniam.“

IV – Právne posúdenie

A – O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

12.

Komisia si myslí, že po vydaní nového valónskeho akčného programu nie je potrebné zodpovedať návrh na začatie prejudiciálneho konania. Keďže Súdny dvor neodpovedá na hypotetické otázky, ( 7 ) bol by návrh v tomto prípade neprípustný.

13.

Na požiadanie Súdneho dvora však Conseil d’État (Štátna rada) informovala, že odpoveď je nevyhnutná, aby sa rozhodol prejednávaný právny spor. Nový akčný program neplatí so spätnou účinnosťou. Preto musí Conseil d’État rozhodnúť, či zruší starý akčný program na obdobie od jeho vydania do jeho zrušenia novým programom.

14.

Tento právny stav odlišuje prejednávané konanie najmä od veci, ktorá viedla k rozsudku z 9. decembra 2010, Fluxys (C-241/09, Zb. s. I-12773). Táto vec sa týkala zlučiteľnosti určitých vnútroštátnych predpisov s právom Únie. ( 8 ) Súdny dvor však už iba zastavil konanie po tom, čo belgický Ústavný súd sporné právne predpisy so spätnou účinnosťou zrušil ( 9 ), a preto ich nebolo možné v konaní vo veci samej viac uplatniť. Teraz musí Conseil d’État naopak rozhodnúť o tom, či sa musí starý akčný program so spätnou účinnosťou zrušiť.

15.

Z toho vyplýva, že je potrebné odpovedať na prejudiciálnu otázku.

B – O otázke Conseil d’État

16.

Conseil d’État chce zistiť, či smie až do vydania náhradnej právnej úpravy nariadiť trvanie platnosti valónskeho akčného programu vydaného v rozpore so smernicou o SEP na prebratie smernice o dusičnanoch.

1. O rozsudku Winner Wetten

17.

Conseil d’État a účastníci konania sa v tejto súvislosti zaoberali intenzívne rozsudkom Winner Wetten ( 10 ). V tomto prípade vznikla otázka, či vnútroštátne súdy smú nariadiť dočasné zachovanie účinkov vnútroštátnej právnej úpravy hier a stávok, ktorá je nezlučiteľná so základnými slobodami.

18.

Z prednosti práva Únie spravidla vyplýva, že vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú s ním v rozpore, sú neuplatniteľné. ( 11 ) Podľa zásady účinnej súdnej ochrany môžu jednotlivci túto prednosť presadiť aj pred súdom. ( 12 )

19.

Súdny dvor môže pri uplatňovaní všeobecnej zásady právnej istoty, ktorá je súčasťou právneho poriadku Únie, iba výnimočne pristúpiť k obmedzeniu možnosti všetkých dotknutých osôb dovolávať sa ustanovenia, ktoré vyložil, s cieľom spochybniť právne vzťahy, ktoré vznikli v dobrej viere. Takéto obmedzenie možno pripustiť iba v samotnom rozsudku, ktorým sa rozhoduje o požadovanom výklade. ( 13 )

20.

V konaní Winner Wetten zúčastnené členské štáty v podstate tvrdili, že uznanie zásady, ktorá za výnimočných okolností umožňuje dočasné zachovanie účinkov vnútroštátnej normy považovanej za odporujúcu priamo uplatniteľnej norme práva Únie, možno na základe judikatúry, ktorú vypracoval Súdny dvor na základe článku 264 druhého odseku ZFEÚ, analogicky prirovnať k účinku dočasného zachovania účinkov právnych aktov Únie, ktoré Súdny dvor zrušil podľa článku 263 ZFEÚ alebo vyhlásil za neplatné podľa článku 267 ZFEÚ. ( 14 )

21.

Súdny dvor však v tejto veci nerozhodol, či sa môže prednosť práva Únie na základe prevládajúcich iných záujmov pozastaviť, keďže v prípade Winner Wetten neexistovali žiadne kogentné úvahy o právnej istote, ktoré by to mohli odôvodniť. Zdôraznil však, že v každom prípade je iba on sám spôsobilý rozhodovať o podmienkach takéhoto pozastavenia. ( 15 )

22.

Z týchto výpovedí v rozsudku Winner Wetten v tomto prípade odvodili Belgicko, Francúzsko a Komisia, že o dočasnom zachovaní účinkov starého akčného programu sa môže rozhodnúť posúdením.

23.

Odpoveď na otázku Conseil d’État však nie je možné nájsť v rozsudku Winner Wetten a v podobných veciach. ( 16 ) Vnútroštátna právna úprava nezlučiteľná so základnými slobodami alebo nejakou inou normou práva Únie porušuje právo Únie pri každom opätovnom uplatnení. V zásade sa nesmie uplatniť, keďže inak by bolo ohrozené (jednotné) uplatňovanie práva Únie.

24.

Naproti tomu nevykonanie požadovaného posúdenia vplyvu na životné prostredie predstavuje najprv ukončené porušenie práva Únie, ktoré sa nemusí ďalej uplatnením plánu alebo programu (nevyhnutne) prehlbovať. Je možné, že po vykonaní posúdenia by došlo k vydaniu rovnakého opatrenia.

25.

Preto v rozpore s predstavou rôznych účastníkov nejde konania o to, dať prednosť smernici pred inou smernicou alebo zvoliť medzi porušením jednej z dvoch smerníc. Smernica o SEP už bola porušená. Iba následky tohto porušenia sa môžu zmierniť. Keď by bol však z dôvodu porušenia smernice o SEP zrušený starý valónsky akčný program, ktorým sa preberá smernica o dusičnanoch, došlo by okrem porušenia smernice o SEP k porušeniu ďalšej smernice.

26.

Rozsudok Winner Wetten a prednosť práva Únie nie sú preto žiadnym vhodným podkladom pre zodpovedanie otázky Conseil d’État.

2. O zásadách efektivity a ekvivalencie

27.

Skôr je potrebné použiť zásady efektivity a ekvivalencie.

28.

Prednosť práva Únie upravuje právne poradie pri konfliktoch noriem zákazom uplatnenia vnútroštátneho práva. ( 17 )

29.

Ako sa má uplatniť právny predpis, ktorý bol vydaný bez posúdenia vplyvu, ktorý prikazuje vykonať smernica o SEP, avšak obsahovo nie je v rozpore so žiadnou normou práva Únie, však právo Únie v jednotlivom prípade neupravuje.

30.

Okrem toho ani smernica o SEP, ani smernica o dusičnanoch neobsahuje právne predpisy o dôsledkoch chýb v postupe pri vypracovaní akčných programov.

31.

V oblasti smernice o EIA ( 18 ) však Súdny dvor určil, že členské štáty sú podľa zásady lojálnej spolupráce upravenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ povinné odstrániť protiprávne následky porušenia práva Únie. ( 19 ) Táto úvaha musí platiť aj pre smernicu o SEP.

32.

V prípade neexistencie právnej úpravy Únie v tejto oblasti je úlohou vnútroštátneho práva každého členského štátu určiť príslušné súdy a upraviť procesné náležitosti týkajúce sa žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré občanom podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. Tieto modality nesmú byť nevýhodnejšie ako príslušné vnútroštátne žaloby (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity). ( 20 )

33.

Zásada ekvivalencie v prejednávanom prípade nie je porušená, keďže Conseil d’État uvádza, že aj pri čisto vnútroštátnych skutočnostiach môžu ostať predpisy predbežne účinné aj po tom, čo ich zrušila. ( 21 )

34.

Zásada efektivity by však mohla brániť dočasnému zachovaniu účinkov valónskeho akčného programu. Každý prípad, v ktorom vzniká otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie spôsobuje nemožnosť alebo prílišnú ťažkosť uplatňovania práva Spoločenstva, musí byť preskúmaný s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v rámci celého procesného postupu, jeho priebehu a osobitostí. ( 22 ) Pritom ide o preskúmania z prípadu na prípad, ktoré sa musia uskutočniť pri zohľadnení celkovej skutkovej a právnej súvislosti príslušnej veci a nie je možné ich preniesť automaticky na iné oblasti než na tie, v rámci ktorých boli prijaté. ( 23 )

35.

Prípad nemožnosti sa dá v tomto prípade vylúčiť: právo na posúdenie vplyvu na životné prostredie s účasťou verejnosti by sa realizovalo aj pri dočasnom zachovaní účinkov starého akčného programu, keď bude pri vydaní nového programu dodržaná smernica o SEP.

36.

Je však potrebné preskúmať, či by dočasné zachovanie účinkov starého akčného programu neprimerane nesťažilo výkon práva na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

37.

Právo na posúdenie vplyvov na životné prostredie nie je žiadny čisto formálny procesný postup, ale má podľa článku 1, ako aj podľa odôvodnení č. 4 a 5 smernice o SEP zabezpečiť, že sa zohľadnia zásadné účinky na životné prostredie pri výkone plánov a programov pri ich vypracovaní a pred ich prijatím. Zahrnutie širšej skupiny faktorov do rozhodovacieho procesu prispeje spravidla k trvalo udržateľnejším a účinnejším riešeniam.

38.

Preto nie je možné tvrdiť, že by opatrenia boli aj po riadnom posúdení vplyvov na životné prostredie vydané v obsahovo identickej forme. Skôr sa musí predpokladať, že by preskúmané opatrenie na ochranu životného prostredia bolo výhodnejšie než nepreskúmané opatrenie. Najmä by malo mať menej nepriaznivé účinky na životné prostredie.

39.

Ako uvádza Komisia, práve pri vydaní akčných programov podľa smernice o dusičnanoch existuje zodpovedajúci potenciál, lebo členské štáty majú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o rozsah opatrení, ktoré je potrebné stanoviť. Pri vyčerpaní tejto diskrečnej právomoci sa môžu uplatniť výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie.

40.

Domnienka, že preskúmané opatrenie by bolo výhodnejšie, hovorí na prvý pohľad v prospech toho, aby sa ďalšia realizácia nepreskúmaného opatrenia pozastavila minimálne na tak dlho, než sa vykoná posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Tomu zodpovedajúco Súdny dvor uviedol, že napríklad späťvzatie alebo pozastavenie už udeleného povolenia na účel vykonania (neuskutočneného) posudzovania vplyvov na životné prostredie projektu, o ktorý ide v zmysle smernice o EIA, sú vhodné opatrenia na odstránenie porušenia smernice. ( 24 )

41.

Podobne ako iné poznatky o smernici o EIA ( 25 ) sa dá táto úvaha preniesť na plány a programy, ktoré sú predpokladom na uskutočnenie zámerov, ktoré môžu mať negatívne účinky na životné prostredie. Ako pri povolení projektu aj pozastavenie alebo späťvzatie plánov alebo programov by predbežne zabránilo, aby došlo k vykonaniu zámerov. Nemohli by preto spôsobiť ani žiadne negatívne účinky na životné prostredie.

42.

Na rozdiel od povolenia projektov môžu byť plány a programy aj časťou systému právnej úpravy alebo nahradiť staršie právne predpisy. Pokiaľ sa takéto opatrenia vezmú späť alebo pozastavia, dôjde namiesto nich k uplatneniu buď všeobecnejších, alebo starších právnych predpisov. Tie môžu mať závažnejšie účinky na životné prostredie ( 26 ) než nesprávne vydané opatrenia. Ak existuje obava z takýchto účinkov, bolo by v rozpore s cieľmi smernice o SEP sporné opatrenia vziať späť alebo pozastaviť.

43.

Preto sa pri súdnom rozhodovaní o plánoch a programoch, ktoré boli vydané bez upraveného posúdenia vplyvov na životné prostredie, musí preskúmať, ktoré právne predpisy pri zrušení alebo pozastavení nastúpia na ich miesto. Pokiaľ sú tieto predpisy nevýhodnejšie pre životné prostredie než sporné opatrenia, môže súd bez porušenia zásady efektivity nariadiť dočasné zachovanie účinkov existujúcich opatrení až dovtedy, než bude vydané náhradné opatrenie na základe posúdenia vplyvov na životné prostredie.

44.

Takéto nariadenie samozrejme predpokladá, že vnútroštátny súd disponuje právomocou nariadiť zachovanie účinnosti právneho predpisu vydaného v rozpore s procesnými predpismi. V tomto rozsahu si možno položiť otázku, či takúto právomoc právo Únie vyžaduje, ak sa sporné opatrenie týka práva Únie. Túto otázku nemusí Súdny dvor v prejednávanom prípade zodpovedať, dôvodom je skutočnosť, že Conseil d’État disponuje potrebnými právomocami. ( 27 )

45.

Nakoniec je tiež potrebné zohľadniť, že dočasné zachovanie účinkov môže znížiť tlak nahradiť opatrenie vydané v rozpore s procesnými predpismi opatrením, ktoré spočíva na primeranom posúdení vplyvov na životné prostredie. Zásada efektivity by bola v každom prípade porušená, keď by bolo vydanie primeraného preskúmaného opatrenia kvôli zachovaniu účinnosti starého opatrenia neprimerane oneskorené. O tom, aké sankcie právo Únie pre takýto prípad požaduje, však v prejednávanom prípade netreba rozhodnúť. Dôvodom je fakt, že je zrejmé, že už bolo vydané náhradné opatrenie, ktorému predchádzalo podľa vyjadrení Belgicka a Komisie dostatočné posúdenie vplyvov na životné prostredie.

46.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že ustanovenia platné pred vydaním starého akčného programu nedostatočne spĺňajú požiadavky smernice o dusičnanoch. ( 28 ) Naproti tomu Komisia uvádza, že starý program zodpovedá požiadavkám smernice o dusičnanoch. Preto je potrebné vychádzať z toho, že životné prostredie je prostredníctvom dočasného zachovania účinkov starého akčného programu chránené lepšie pred dusičnanmi, než keby bol zrušený.

47.

Či tieto odhadované výhody skutočne existujú, možno preskúmať iba vo vnútroštátnom súdnom konaní, najmä ak boli proti právnym predpisom starého akčného programu podané odôvodnené námietky k jeho obsahu.

V – Návrh

48.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku odpovedal takto:

Pokiaľ ide o vnútroštátne rozhodnutie súdu o pláne alebo programe, ktorý bol vydaný bez posúdenia vplyvov na životné prostredie stanoveného podľa smernice 2001/42/ES, je potrebné preskúmať, ktoré právne predpisy by sa uplatnili namiesto sporného opatrenia, keby bolo zrušené. Ak sú tieto predpisy pre životné prostredie nevýhodnejšie než sporné opatrenie, môže súd bez toho, aby porušil zásadu efektivity, nariadiť dočasné zachovanie účinkov existujúceho opatrenia až do vydania náhradného opatrenia na základe posúdenia vplyvov na životné prostredie.

Pokiaľ ide o akčné programy podľa smernice 91/676/EHS, je potrebné spravidla dať prednosť dočasnému zachovaniu účinkov programu vydaného bez posúdenia vplyvov na životné prostredie, ktorý je však inak nesporný, pred jeho okamžitým zrušením.


( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 197, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157).

( 3 ) Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 68), v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES upravujú ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí ustanovených v nástrojoch, ktoré podliehajú postupu uvedenému v článku 251 Zmluvy o založení ES (Ú. v. ES L 284, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 447).

( 4 ) Pozri k požiadavkám smernice o dusičnanoch rozsudky z 8. marca 2001, Komisia/Luxembursko, C-266/00, Zb. s. I-2073; z 2. októbra 2003, Komisia/Holandsko, C-322/00, Zb. s. I-11267; z 22. septembra 2005, Komisia/Belgicko, C-221/03, Zb. s. I-8307, a z 29. júna 2010, Komisia/Luxembursko, C-526/08, Zb. s. I-6151.

( 5 ) Rozsudok zo 17. júna 2010, Terre wallonne a Inter-Environnement Wallonie, C-105/09 a C-110/09, Zb. s. I-5611.

( 6 ) Arrêté du Gouvernement wallon du 31 mars 2011 modifiant le Livre II du Code de l’Environnement contenant le Code de l’Eau en ce qui concerne la gestion durable de l’azote en agriculture (Moniteur belge z 26. apríla 2011, s. 25217).

( 7 ) Pozri napríklad rozsudok z 15. septembra 2011, Gueye a Salmerón Sánchez, C-483/09 a C-1/10, Zb. s. I-8263, bod 40.

( 8 ) V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak 28. septembra 2010 vo veci Fluxys (rozsudok už citovaný).

( 9 ) Rozsudok z 9. decembra 2010, Fluxys, C-241/09, Zb. s. I-12773, bod 32 a nasl.

( 10 ) Rozsudok z 8. septembra 2010, Winner Wetten, C-409/06, Zb. s. I-8015, body 53 až 69.

( 11 ) Tamže, body 53 až 57.

( 12 ) Tamže, bod 58.

( 13 ) Rozsudok zo 6. marca 2007, Meilicke a i., C-292/04, Zb. s. I-1835, body 35 a 36 a citovaná judikatúra.

( 14 ) Rozsudok Winner Wetten, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 63.

( 15 ) Tamže, bod 67.

( 16 ) Rozsudok Meilicke a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 36 a citovaná judikatúra.

( 17 ) Rozsudky z 15. júla 1964, Costa, 6/64, Zb. s. 1253, 1269 a nasl.; z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629, body 21 až 24; z 19. júna 1990, Factortame, C-213/89, Zb. s. I-2433, body 19 až 21, a z 22. júna 2010, Melki a Abdeli, C-188/10 a C-189/10, Zb. s. I-5667, bod 44.

( 18 ) Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248).

( 19 ) Rozsudok zo 7. januára 2004, Wells, C-201/02, Zb. s. I-723, bod 64.

( 20 ) Rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C-212/04, Zb. s. I-6057, bod 95; z 12. septembra 2006, Eman a Sevinger, C-300/04, Zb. s. I-8055, bod 67, a z 12. mája 2011, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein-Westfalen, C-115/09, Zb. s. I-3673, bod 43.

( 21 ) Conseil d’État poukazuje na článok 14b Lois coordonnées pre Conseil d’État.

( 22 ) Rozsudky zo 14. decembra 1995, Peterbroeck, C-312/93, Zb. s. I-4599, bod 14; z 13. marca 2007, Unibet, C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 54, a z 8. júla 2010, Bulicke, C-246/09, Zb. s. I-7003, bod 35.

( 23 ) Rozsudok z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 37.

( 24 ) Rozsudok Wells, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 65.

( 25 ) Pozri napríklad rozsudok z 22. septembra 2011, Valčiukienė a i., C-295/10, Zb. s. I-8819, bod 47, ako aj moje návrhy zo 4. marca 2010 v už citovanej veci Terre wallonne a Inter-Environnement Wallonie, bod 30; z 13. októbra 2011 v prebiehajúcom konaní Nomarchiaki Aftodioikisi Aitoloakarnanias a i., C-43/10, body 162 a nasl. a 175, a bod 31 vyššie.

( 26 ) Popri predloženom prípade sú ilustratívne aj moje návrhy zo 17. novembra 2011 v prebiehajúcom konaní Inter-Environnement Bruxelles a i., C-567/10, bod 40 a nasl.

( 27 ) Pozri poznámku pod čiarou 21.

( 28 ) Rozsudok Komisia/Belgicko, už citovaný v poznámke pod čiarou 4.

Top