17.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/10

—

zrušiť v celom rozsahu rozhodnutie a uznesenie Všeobecného súdu z 24. marca 2010 o zamietnutí žaloby odvolateľky ako zjavne neprípustnej a zaviazaní na náhradu trov konania,

—

rozhodnúť o odvolaní odvolateľky a uložiť Komisii, aby odvolateľke zaplatila:

1.

Všeobecný súd sa dopustil chyby tým, že zamietol žalobu odvolateľky týkajúcu sa mimozmluvnej zodpovednosti ako neprípustnú, keď skreslil tak povahu jej žalobných návrhov, ako aj jej žalobných dôvodov. V dôsledku tohto skreslenia Všeobecný súd neposúdil nezákonnosť v súvislosti so svojvoľnými a protiprávnymi zámienkami na odmietnutie konať — pričom týmto nekonaním boli porušené Jednotné normy bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov v prípade jadrových havárií zapríčinených využitím jadrovej energie na vojenské účely.

2.

Neuplatnenie právnych zásad spoločných pre členské štáty. Všeobecný súd neposúdil protiprávnosť nedostatku starostlivosti, obozretnosti a riadnej správy vecí verejných zo strany Komisie s odkazom na právne zásady spoločné pre právne systémy členských štátov na určenie správnej zodpovednosti za škodu spôsobenú jednotlivcom, ako požaduje článok 188 ZESAE.

3.

Nevhodné uplatnenie jedinečných právomocí Komisie v oblasti výnimiek z práva hospodárskej súťaže vo vzťahu k prípustnosti sťažnosti týkajúcej sa zdravotných noriem. Všeobecný súd sa ďalej dopustil chyby, keď posudzoval vojenskú výnimku Komisie zo systému ochrany zdravia podľa smernice vo vzťahu k jadrovej havárii v Thule, s ohľadom na jedinečnú diskrečnú právomoc Komisie formulovať politiku EÚ v oblasti hospodárskej súťaže diskrečnými výnimkami pre protiprávne obchodné dohody. Týmto boli nerešpektované rozhodnutia Všeobecného súdu týkajúce sa prípustnosti v iných oblastiach práva EÚ, v ktorých Komisia nedisponuje takouto jedinečnou diskrečnou právomocou a v ktorých údajné nekonanie Komisie neviedlo k považovaniu nároku za zjavne neprípustný.

Všeobecný súd nezohľadnil okolnosť, že Komisia nemá jedinečnú a neobmedzenú diskrečnú právomoc pokiaľ ide o vymáhanie Jednotných noriem bezpečnosti na ochranu zdravia, lebo ZESAE úzko vymedzuje jej právomoc využiť výnimky a konkrétne stanovuje mechanizmy, podľa ktorých sa môžu jednotlivci sťažovať na jej správne nekonanie v oblastiach, v ktorých im bola poskytnutá ochrana. To zahŕňa situácie, v ktorých bolo odmietnutie konať adresované inej osobe.

4.

Neposúdenie, či odmietnutie konať zo strany Komisie neporušilo určený cieľ ZESAE, ktorým je ochrana zdravia pracovníkov a verejnosti.

Všeobecný súd sa ďalej dopustil chyby tým, že sa nezaoberal otázkou, či odmietnutie konať zo strany Komisie neporušilo ciele ZESAE zaviesť a zaistiť uplatňovanie Jednotných noriem bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov pred účinkami dlhodobého ožiarenia. Pritom prehliadol kogentnú povinnosť podľa ZESAE zaistiť, aby sa ustanovenia ZESAE riadne uplatňovali, vrátane zásady prevencie, ktorá je v nej zakotvená.

5.

Nevykonanie preskúmania, či odmietnutie Komisie nebolo v rozpore s nadradeným právom.

S ohľadom na začlenenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd do judikatúry súdov EÚ sa Všeobecný súd dopustil chyby, keď nepreskúmal, či odmietnutie Komisie presadiť vykonanie ustanovení smernice 96/29, pokiaľ ide o zavedenie lekárskeho pozorovania, bolo v rozpore s článkom 2 uvedeného Dohovoru, lebo Komisia tak vedome vystavila život brata odvolateľky riziku nekontrolovaného a nemonitorovaného vývoja takých rakovinových ochorení v dôsledku dlhodobého ožiarenia, ako rakovina, ktorá zapríčinila jeho smrť.