Vec C‑426/10 P

Bell & Ross BV

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Odvolanie – Podpísaný originál žaloby doručený po lehote – Odstrániteľná vada“

Abstrakt rozsudku

1.        Odvolanie – Dôvody – Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní – Dôvod týkajúci sa podmienok podania žaloby na Všeobecný súd – Napadnuté uznesenie prijaté bez vypočutia účastníkov konania – Prípustnosť

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 111)

2.        Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Nepredloženie podpísaného originálu žaloby pred uplynutím lehoty – Neprípustnosť

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 6)

3.        Konanie – Lehoty na podanie žaloby – Preklúzia – Prípad nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci – Pojem – Ospravedlniteľný omyl – Pojem

(Štatút Súdneho dvora, článok 45 druhý odsek)

1.        V rámci odvolania proti uzneseniu Všeobecného súdu prijatému na základe článku 111 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý nevyžaduje, aby boli účastníci konania pred prijatím takéhoto rozhodnutia vypočutí, navrhovateľovi nemožno vytýkať, že v žalobe neuviedol tvrdenia týkajúce sa podmienok jej podania. Za týchto okolností predmetom odvolacieho dôvodu založeného na porušení bodu 57 písm. b) Praktických pokynov pre účastníkov konania pred Všeobecným súdom teda nie je zmena predmetu konania na Všeobecnom súde, a preto je prípustný.

(pozri bod 37)

2.        Nepredloženie podpísaného originálu žaloby nepatrí medzi odstrániteľné vady v zmysle článku 44 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Žaloba, ktorú advokát nepodpísal, je preto dotknutá vadou, ktorá môže mať za následok neprípustnosť žaloby v okamihu uplynutia procesných lehôt a nemôže byť odstránená. Striktné uplatnenie týchto procesných pravidiel zodpovedá požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti.

(pozri body 42, 43)

3.        Pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby, pojem ospravedlniteľný omyl treba vykladať striktne a môže sa týkať len výnimočných okolností, keď dotknutá inštitúcia konala takým spôsobom, ktorý mohol sám osebe alebo v rozhodujúcej miere vyvolať pochopiteľný zmätok v úsudku jednotlivca, ktorý konal v dobrej viere a preukázal všetku starostlivosť vyžadovanú od bežne informovaného subjektu.

Pojem náhoda zahŕňa objektívnu zložku týkajúcu sa neobvyklých okolností nezávislých od vôle hospodárskeho subjektu a subjektívnu zložku obsahujúcu povinnosť dotknutej osoby zabezpečiť sa proti následkom neobvyklej udalosti prijatím vhodných opatrení bez toho, aby priniesla neprimerané obete. Dotknutá osoba musí osobitne dávať veľký pozor na priebeh začatého konania a zvlášť preukázať, že sa usilovala o dodržanie stanovených lehôt.

Za prípravu, kontrolu a overenie podaní, ktoré sa majú doručiť kancelárii, zodpovedá advokát dotknutého účastníka konania. Nie je teda možné uznať, že skutočnosť, že zámenu medzi originálom a kópiami žaloby možno pripísať zásahu tretej osoby, teda podniku, ktorý navrhovateľ poveril vyhotovením kópií, a aj ostatné okolnosti, na ktoré poukazuje, sú výnimočnými okolnosťami alebo neobvyklými udalosťami nezávislými od navrhovateľa, ktoré by v jeho prípade mohli odôvodniť ospravedlniteľný omyl alebo náhodu.

(pozri body 47, 48, 50)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 22. septembra 2011 (*)

„Odvolanie – Podpísaný originál žaloby doručený po lehote – Odstrániteľná vada“

Vo veci C‑426/10 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. augusta 2010,

Bell & Ross BV, so sídlom v Zoetermeeri (Holandsko), v zastúpení: S. Guerlain, advokát,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

Klockgrossisten i Norden AB, so sídlom v Upplands Väsby (Švédsko),

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia A. Rosas, U. Lõhmus, A. Ó Caoimh a P. Lindh (spravodajkyňa),

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: A. Calot Escobar,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 9. júna 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojím odvolaním sa spoločnosť Bell & Ross BV (ďalej len „Bell & Ross“) domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 18. júna 2010, Bell & Ross/ÚHVT (T‑51/10, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 27. októbra 2009 (vec R 1267/2008‑3), týkajúceho sa konania o neplatnosť medzi spoločnosťami Klockgrossisten i Norden AB a Bell & Ross BV ako zjavne neprípustnú z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

 Právny rámec

 Štatút Súdneho dvora

2        Článok 21 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje najmä, že k návrhu sa v prípade potreby doloží právny akt, ktorého zrušenie sa požaduje. Ak tento doklad nebude priložený k návrhu, „tajomník požiada navrhovateľa, aby [ho] predložil v primeranej lehote; návrh nemožno zamietnuť z toho dôvodu, že požadované doklady boli predložené až po uplynutí lehoty stanovenej pre podanie žaloby“.

3        Článok 45 Štatútu Súdneho dvora znie takto:

„Rokovací poriadok stanoví osobitné lehoty zohľadňujúce vzdialenosti.

Uplynutie lehoty nebude na ujmu práva, ak dotknutá strana preukáže existenciu náhody alebo vyššej moci.“

 Rokovací poriadok Všeobecného súdu

4        Článok 43 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje:

„1.      Originál každého podania musí byť podpísaný splnomocneným zástupcom alebo advokátom účastníka konania.

Všeobecnému súdu sa predkladá originál a všetky prílohy v ňom uvedené spolu s piatimi kópiami určenými Všeobecnému súdu a po jednej kópii pre každého účastníka konania. Správnosť týchto kópií potvrdzuje účastník konania, ktorý ich predkladá.

…

6.      … deň, keď bola kópia podpísaného originálneho podania… doručená kancelárii faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami dostupnými Všeobecnému súdu, [sa] považuje za deň doručenia podania na účely zachovania procesných lehôt za predpokladu, že podpísaný originál podania spolu s prílohami a kópiami uvedenými v odseku 1 druhom pododseku sa predloží kancelárii najneskoršie do desiatich dní po tejto skutočnosti. Na túto desaťdňovú lehotu sa článok 102 ods. 2 nepoužije.

…“

5        Článok 44 tohto rokovacieho poriadku stanovuje:

„…

3.      Advokát, ktorý poskytuje právnu pomoc účastníkovi konania alebo ktorý ho zastupuje v konaní pred Všeobecným súdom, musí v kancelárii Všeobecného súdu uložiť osvedčenie o tom, že je oprávnený zastupovať v konaní pred súdnym orgánom v niektorom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP.

4.      Ak je to potrebné, k návrhu sa prikladajú dokumenty uvedené v článku 21 druhom odseku Štatútu.

5.      Ak je navrhovateľ právnickou osobou podľa súkromného práva, k návrhu tiež prikladá:

a)      zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu alebo aktuálny výpis z obchodného registra alebo registra združení alebo akýkoľvek iný dôkaz o svojej existencii ako právnickej osoby;

b)      doklad o tom, že splnomocnenie udelené jej advokátovi bolo vystavené osobou na to oprávnenou.

5a.      K návrhu podanému na základe arbitrážnej doložky obsiahnutej v súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej zmluve uzatvorenej Úniou alebo v jej mene… sa priloží kópia zmluvy, ktorá obsahuje túto doložku.

6.      Ak návrh nespĺňa náležitosti ustanovené v odsekoch 3 až 5 tohto článku, tajomník určí navrhovateľovi primeranú lehotu na odstránenie vád návrhu alebo na predloženie vyššie uvedených listín. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu vád návrhu alebo predloženiu požadovaných listín, Všeobecný súd rozhodne, či nesplnenie formálnych náležitostí má za následok neprípustnosť návrhu na konanie.“

 Pokyny pre tajomníka Všeobecného súdu

6        Článok 7 Pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupňa z 5. júla 2007 (Ú. v. EÚ L 232, s. 1, ďalej len „pokyny pre tajomníka“) stanovuje:

„1.      Tajomník dohliada na súlad písomností vložených do spisu s ustanoveniami štatútu, rokovacieho poriadku a s Praktickými pokynmi účastníkom konania prijatými Všeobecným súdom, ako aj s týmito pokynmi.

V prípade potreby môže stanoviť účastníkom konania lehotu na odstránenie formálnych vád doručených písomností.

Doručenie vyjadrenia sa oddiali v prípade nedodržania ustanovení rokovacieho poriadku uvedených v bodoch 55 a 56 Praktických pokynov pre účastníkov konania.

Nedodržanie ustanovení prevzatých do bodov 57 a 59 Praktických pokynov pre účastníkov konania v závislosti od jednotlivého prípadu oddiali alebo môže oddialiť doručenie vyjadrenia.

…

3.      Bez toho, aby boli dotknuté jednak ustanovenia článku 43 ods. 6 rokovacieho poriadku o doručovaní písomností faxom alebo akýmkoľvek iným technickým komunikačným prostriedkom[,]… tajomník prijme len originál písomnosti podpísaný advokátom alebo splnomocneným zástupcom účastníka konania.

…“

 Praktické pokyny pre účastníkov konania

7        Praktické pokyny Všeobecného súdu pre účastníkov konania vo svojom znení z 5. júla 2007 (Ú. v. EÚ L 232, s. 7, ďalej len „praktické pokyny pre účastníkov konania“) vo svojom oddiele B s názvom „Podávanie podaní“ stanovujú najmä:

„…

7.      Na konci podania je podpísaný advokát alebo splnomocnený zástupca príslušného účastníka konania. V prípade viacerých právnych zástupcov stačí, ak podanie podpíše jeden z nich.

…

9.      Na všetky kópie podaní predložených účastníkmi konania podľa článku 43 ods. 1 druhého pododseku rokovacieho poriadku musí advokát alebo splnomocnený zástupca dotknutého účastníka konania uviesť ním podpísanú poznámku potvrdzujúcu správnosť kópie.“

8        V bodoch 55 až 59 oddielu F praktických pokynov pre účastníkov konania s názvom „Odstránenie vád podaní“ sa spresňujú podmienky, za ktorých možno odstrániť vady návrhu.

9        Podľa uvedeného bodu 55, ak návrh nespĺňa tieto náležitosti stanovené v článku 44 ods. 3 až 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, stanoví sa primeraná lehota na odstránenie vád:

„a)      predloženie osvedčenia advokáta…;

b)      dôkaz o existencii ako právnickej osoby…;

c)      splnomocnenie…;

d)      doklad o tom, že splnomocnenie udelené advokátovi bolo vystavené osobou na to oprávnenou…;

e)      predloženie napadnutého aktu (žaloba o neplatnosť)…“

10      Bod 56 praktických pokynov pre účastníkov konania stanovuje:

„Vo veciach duševného vlastníctva, v ktorých sa namieta zákonnosť rozhodnutia odvolacieho senátu ÚHVT, sa návrh, ktorý nespĺňa tieto náležitosti stanovené v článku 132 rokovacieho poriadku, nedoručí ďalšiemu/ďalším účastníkom konania a stanoví sa primeraná lehota na odstránenie vád:

a)      mená účastníkov konania pred odvolacím senátom a adresy, ktoré uviedli na účely doručovania v priebehu tohto konania (článok 132 ods. 1 prvý pododsek rokovacieho poriadku);

b)      deň doručenia rozhodnutia odvolacieho senátu (článok 132 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku);

c)      v prílohe napadnuté rozhodnutie (článok 132 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku).“

11      Bod 57 týchto pokynov stanovuje najmä:

„Ak návrh nespĺňa tieto formálne náležitosti, s doručením návrhu sa počká a stanoví sa primeraná lehota na odstránenie vád:

…

b)      originálny podpis advokáta alebo splnomocneného zástupcu na konci návrhu (bod 7 praktických pokynov);

…

o)      predloženie overených kópií návrhu (článok 43 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku; bod 9 praktických pokynov).“

12      Bod 58 praktických pokynov pre účastníkov konania stanovuje, že ak návrh nespĺňa formálne náležitosti týkajúce sa určenia adresy na doručovanie, predloženia osvedčenia pre dodatočného advokáta, zhrnutia dôvodov a prekladu príloh do jazyka konania, návrh sa doručí a stanoví sa primeraná lehota na odstránenie vád.

13      Napokon bod 59 stanovuje zásadu alebo možnosť v závislosti od prípadu odstrániť vadu, ak počet strán návrhu presahuje počet strán stanovený v týchto praktických pokynoch, ako aj odloženie doručenia návrhu v takomto prípade.

 Okolnosti predchádzajúce konaniu

14      Návrhom, ktorý bol zaslaný kancelárii Všeobecného súdu faxom 22. januára 2010, odvolateľka podala žalobu proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu z 27. októbra 2009. Táto žaloba bola doručená kancelárii pred uplynutím lehoty na podanie návrhu, 25. januára 2010.

15      Listom z 28. januára 2010 odvolateľka uviedla, že kancelárii Všeobecného súdu zaslala originál žaloby zaslanej faxom 22. januára 2010 a jej prílohy, ako aj sedem súborov osvedčených kópií týchto listín a dokumenty požadované článkom 44 ods. 3 až 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

16      Dňa 2. februára 2010 sa kancelária kontaktovala s odvolateľkou, pričom ju upozornila, že originál žaloby nemôže byť s istotou identifikovaný medzi dokumentmi doručenými 1. februára 2010.

17      Listom z 3. februára 2010 advokát navrhovateľky zaslal kancelárii rovnopis návrhu, ktorý mal vo svojom spise, pričom uviedol:

„Vzhľadom na to, že som presvedčený, že som vám už zaslal originál dokumentu so súborom fotokópií, neviem vám povedať, či je pripojený dokument originál. Podľa mňa ide o kópiu, ktorú sme si ponechali v spise. Preverte to, prosím, a informujte ma o výsledku tohto preverovania.“

18      Dňa 5. februára 2010 kancelária Všeobecného súdu odvolateľke oznámila, že dospela k záveru, že tento dokument je originál, lebo po pretretí podpisu navlhčenou handričkou sa čierny atrament mierne rozpil.

19      Kancelária Všeobecného súdu teda zaregistrovala návrh 5. februára 2010, to znamená po uplynutí desaťdňovej lehoty na podanie návrhu, ktorá plynula od zaslania návrhu faxom v súlade s článkom 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

20      Listom z 12. februára 2010 odvolateľka odôvodnila podanie podpísaného originálu návrhu po uplynutí uvedenej desaťdňovej lehoty ospravedlniteľným omylom.

21      Všeobecný súd návrh nedoručil ÚHVT.

 Napadnuté uznesenie

22      Napadnutým uznesením Všeobecný súd žalobu zamietol ako zjavne neprípustnú na základe článku 111 svojho rokovacieho poriadku.

23      Všeobecný súd pripomenul, že článok 43 ods. 6 jeho rokovacieho poriadku stanovuje desaťdňovú lehotu na doručenie originálu podania zaslaného faxom. Vzhľadom na túto dodatočnú lehotu mal byť originál žaloby doručený kancelárii pred uplynutím tejto lehoty do 1. februára 2010. Keďže originál žaloby došiel 5. februára 2010, k doručeniu žaloby došlo oneskorene bez toho, aby akýkoľvek ospravedlniteľný omyl mohol umožniť odchýliť sa od lehoty na podanie žaloby, a to z týchto dôvodov:

„15.      Návrh bol doručený do kancelárie Všeobecného súdu faxom 22. januára 2010, teda pred uplynutím lehoty na podanie žaloby.

16.      V každom prípade podľa článku 43 ods. 6 rokovacieho poriadku sa deň, keď bola kópia podpísaného originálneho podania doručená do kancelárie Všeobecného súdu faxom, považuje na účely zachovania procesných lehôt za deň doručenia podania za predpokladu, že podpísaný originál podania sa predloží kancelárii najneskôr do desiatich dní po tejto skutočnosti.

17.      V prejednávanej veci teda navrhovateľka 1. februára 2010 predložila kancelárii Všeobecného súdu sedem neosvedčených kópií žaloby. Podpísaný originál žaloby došiel kancelárii Všeobecného súdu 5. februára 2010, teda po uplynutí desaťdňovej lehoty stanovenej v článku 43 ods. 6 rokovacieho poriadku. V súlade s týmto ustanovením treba teda na účely zachovania lehoty na podanie žaloby zohľadniť len deň podania originálu podpísanej žaloby, teda 5. február 2010. Preto je potrebné dospieť k záveru, že žaloba bola doručená po lehote [uznesenie Súdu prvého stupňa z 28. apríla 2008, PubliCare Marketing Communications/ÚHVT (Publicare), T‑358/07, neuverejnené v Zbierke, bod 13].

18.      Navrhovateľka vo svojom liste z 12. februára 2010 poukazuje na existenciu ospravedlniteľného omylu na účely odchýlenia sa od predmetnej lehoty.

19.      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o lehotu na podanie návrhu, treba pojem ospravedlniteľný omyl vykladať striktne a môže sa týkať len výnimočných okolností, za ktorých najmä dotknutý orgán konal tak, že toto konanie by samo osebe alebo v dostatočnej miere mohlo vyvolať akceptovateľný omyl v úsudku dobromyseľnej osoby podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne uvedomelého subjektu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. mája 1991, Bayer/Komisia, T‑12/90, Zb. s. II‑219, bod 29, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 11. decembra 2006, MMT/Komisia, T‑392/05, neuverejnené v Zbierke, bod 36 a tam citovanú judikatúru).

20.      V prejednávanej veci navrhovateľka tvrdí, že keďže na zabezpečenie požadovaných kópií využila poskytovateľa služieb, nepredloženie podpísaného originálu žaloby môže vysvetliť len tým, že pri príprave spisu predloženého kancelárii Všeobecného súdu došlo k zámene medzi kópiami a podpísaným originálom žaloby, ktorý vrátil poskytovateľ služieb.

21.      Okrem toho uvádza, že zvyčajne podpisuje čiernym atramentom, keďže neexistuje pravidlo, ktoré by nariaďovalo používanie atramentu inej farby.

22.      Z toho vyplýva, že vzhľadom na kvalitu kópií bolo mimoriadne náročné odlíšiť podpísaný originál od kópie, keďže originálny podpis mal rovnakú farbu ako kópia.

23.      Navrhovateľka takisto tvrdí, že skutočnosť, že sa kancelária Všeobecného súdu musela pokúsiť o rozmazanie atramentu na podpise tak, že ho pretrela navlhčenou handričkou na účely rozoznania podpísaného originálu žaloby, predstavuje starostlivosť, ktorú navrhovateľka nemôže vyžadovať systematicky.

24.      Navrhovateľka napokon dodáva, že bod 57 písm. o) praktických pokynov… pre účastníkov konania…, ktorý umožňuje v primeranej lehote odstrániť vady návrhov, ktoré nespĺňajú niektoré formálne náležitosti, povoľuje predloženie chýbajúcich osvedčených kópií návrhu, takže táto skutočnosť môže oslabiť starostlivosť navrhovateľov, pokiaľ ide o nevyhnutnosť odlíšiť podpísaný originál návrhu od jeho kópií.

25.      Navrhovateľka však vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti nepreukázala existenciu výnimočných okolností ani nepredložila dôkaz o náležitej starostlivosti vyžadovanej od bežne uvedomelého subjektu v zmysle judikatúry citovanej v bode 19 vyššie.

26.      Sama totiž pripúšťa, že sa dopustila zámeny pri príprave spisu určeného na doručenie kancelárii Všeobecného súdu.

27.      Okrem toho sa nezdá, že by náročnosť odlíšiť podpísaný originál žaloby od jej kópií nemohla byť prekonaná použitím akejkoľvek metódy umožňujúcej zaobchádzať s podpísaným originálom žaloby oddelene, aby sa tak zabránilo tomu, že k doručeniu tohto originálu do kancelárie Všeobecného súdu dôjde po uplynutí desaťdňovej lehoty stanovenej v článku 43 ods. 6 rokovacieho poriadku.

28.      Okrem toho treba konštatovať, že na jednej strane skutočnosť, že v tejto lehote nie je do kancelárie Všeobecného súdu doručený originál návrhu, nie je uvedená medzi prípadmi odstránenia vád návrhov stanovenými v bodoch 55 až 59 praktických pokynov… pre účastníkov konania a na druhej strane bod 57 písm. o) uvedených pokynov umožňuje v záujme navrhovateľov odložiť posúdenie podmienok prípustnosti podania stanovených v článku 43 ods. 1 druhom pododseku rokovacieho poriadku, ktoré vykoná Všeobecný súd, pričom tieto podmienky zahŕňajú odlíšenie podpísaného originálu žaloby od jeho kópií. Z toho vyplýva, že možnosť odstránenia vád návrhu stanovená vo vyššie uvedenom bode 57 písm. o) nemôže mať za následok oslabenie pozornosti navrhovateľov, pokiaľ ide o nevyhnutnosť odlíšiť podpísaný originál žaloby od jeho kópií.

29.      V každom prípade navrhovateľke prináležalo odlíšiť podpísaný originál žaloby od jeho kópií.

30.      Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že žaloba je podaná oneskorene a že ju treba zamietnuť ako zjavne neprípustnú bez toho, aby bolo potrebné doručiť ju ÚHVT.“

 Návrhy účastníkov konania

24      Svojím odvolaním spoločnosť Bell & Ross navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnuté uznesenie,

–        konštatoval, že žaloba o neplatnosť vo veci T‑51/10 je prípustná, a v dôsledku toho vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol vo veci samej, a

–        zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania týkajúcich sa odvolania a konania na prvom stupni.

25      ÚHVT navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie a

–        zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania.

 O odvolaní

26      Na podporu svojho odvolania navrhovateľka uvádza šesť odvolacích dôvodov.

 O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 111 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu

27      Navrhovateľka tvrdí, že v rozpore s článkom 111 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu generálny advokát nebol vypočutý.

28      V odpovedi na tento odvolací dôvod treba zdôrazniť, že hoci je pravda, že článok 111 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, na ktorom je napadnuté uznesenie založené, stanovuje vypočutie generálneho advokáta, článok 2 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku spresňuje, že ustanovenia o generálnom advokátovi „sa uplatnia len v prípade, že bol sudca určený za generálneho advokáta“. V prejednávanej veci však nebol v konaní na Všeobecnom súde žiadny sudca určený za generálneho advokáta.

29      Vzhľadom na to treba tento odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 43 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu

 Argumentácia účastníkov konania

30      Navrhovateľka Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho výkladu článku 43 svojho rokovacieho poriadku, keďže sa domnieval, že žaloba bola doručená po lehote. Zdôrazňuje, že na rozdiel od okolností, ktoré viedli k vydaniu už citovaného uznesenia Súdu prvého stupňa PubliCare Marketing Communications/ÚHVT (Publicare), ktoré je uvedené v bode 17 napadnutého uznesenia, kancelária dostala sedem vyhotovení žaloby pred uplynutím lehoty na podanie žaloby. Navrhovateľka tvrdí, že relevantnou otázkou je otázka identifikácie pôvodnej žaloby. Uvedený článok 43 nijako nespresňuje spôsoby podpisu žaloby (farba, typ pera atď.). Test navlhčenou handričkou, ktorý použil Všeobecný súd, je sporný, pretože niektoré druhy atramentu sa nerozmazávajú. V napadnutom uznesení teda Všeobecný súd bez toho, aby uviedol spôsob, ktorý mu umožnil odlíšiť originál od kópie, doplnil podmienky, ktoré nie sú uvedené v článku 43 jeho rokovacieho poriadku.

31      ÚHVT sa domnieva, že tento odvolací dôvod je zjavne nedôvodný.

 Posúdenie Súdnym dvorom

32      Na rozdiel od toho, čo tvrdí navrhovateľka, z napadnutého uznesenia nevyplýva nijaká osobitná požiadavka, pokiaľ ide o spôsob podpisu žaloby alebo dôkazy umožňujúce potvrdiť originálny podpis, ktorý musí byť na nej uvedený.

33      Okrem toho nie je spochybnené, že vyhotovenie žaloby, ktoré došlo kancelárii po uplynutí lehoty na podanie žaloby, obsahovalo originálny podpis advokáta.

34      Vzhľadom na to tento odvolací dôvod nie je dôvodný.

 O treťom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 pokynov pre tajomníka a bodu 57 písm. b) praktických pokynov pre účastníkov konania

 Argumentácia účastníkov konania

35      Navrhovateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže nepriznal možnosť odstrániť vady žaloby v súlade s článkom 7 ods. 1 pokynov pre tajomníka a bodom 57 písm. b) praktických pokynov pre účastníkov konania.

36      ÚHVT sa domnieva, že tento odvolací dôvod nie je prípustný, keďže navrhovateľka sa nedomáhala porušenia bodu 57 písm. b) praktických pokynov pre účastníkov konania. Vzhľadom na to ÚHVT tvrdí, že tento odvolací dôvod nie je dôvodný.

 Posúdenie Súdnym dvorom

37      Pokiaľ ide o prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že napadnuté uznesenie bolo prijaté na základe článku 111 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý nevyžaduje, aby boli účastníci konania pred prijatím takéhoto rozhodnutia vypočutí. Vzhľadom na tieto okolnosti navrhovateľke nemožno vytýkať, že v žalobe neuviedla tvrdenia týkajúce sa podmienok jej podania. Predmetom tretieho odvolacieho dôvodu teda nie je zmena predmetu konania na Všeobecnom súde. Preto je prípustný.

38      Vo veci samej je potrebné uviesť, že v bode 17 napadnutého uznesenia Všeobecný súd konštatoval, že podpísaný originál žaloby bol kancelárii Všeobecného súdu doručený po uplynutí lehoty. Všeobecný súd okrem iného konštatoval v bode 28 tohto uznesenia, že nedoručenie podpísaného originálu žaloby v stanovených lehotách nie je uvedené medzi prípadmi, keď je možné odstrániť vady návrhov, uvedenými v bodoch 55 až 59 praktických pokynov pre účastníkov konania.

39      Je nesporné, že originál žaloby bol doručený kancelárii Všeobecného súdu až po uplynutí lehoty na podanie žaloby.

40      Článok 43 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu pritom vyžaduje, aby bol predložený originál každého podania podpísaný advokátom účastníka konania.

41      Podľa článku 43 ods. 6 tohto rokovacieho poriadku sa deň, keď bola kópia podpísaného originálneho podania doručená kancelárii faxom, považuje za deň doručenia podania na účely zachovania procesných lehôt za predpokladu, že podpísaný originál podania sa predloží kancelárii najneskoršie do desiatich dní po tejto skutočnosti.

42      Nepredloženie podpísaného originálu žaloby nepatrí medzi odstrániteľné vady v zmysle článku 44 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Žaloba, ktorú advokát nepodpísal, je preto dotknutá vadou, ktorá môže mať za následok neprípustnosť žaloby v okamihu uplynutia procesných lehôt a nemôže byť odstránená (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. novembra 2007, Diy‑Mar Insaat Sanayi ve Ticaret a Akar/Komisia, C‑163/07 P, Zb. s. I‑10125, body 25 a 26).

43      Treba zdôrazniť, že striktné uplatnenie týchto procesných pravidiel zodpovedá požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. V súlade s článkom 45 druhým odsekom štatútu Súdneho dvora sa od procesných lehôt môže odchýliť iba za celkom výnimočných okolností, v prípade existencie náhody alebo vyššej moci (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 26. novembra 1985, Cockerill‑Sambre/Komisia, 42/85, Zb. s. 3749, bod 10, a uznesenie z 8. novembra 2007, Belgicko/Komisia, C‑242/07 P, Zb. s. I‑9757, bod 16).

44      Vzhľadom na to tento odvolací dôvod nie je dôvodný.

 O štvrtom a piatom odvolacom dôvode založenom na ospravedlniteľnom omyle alebo na náhode

 Argumentácia účastníkov konania

45      Navrhovateľka poukazuje na ospravedlniteľný omyl. Uvádza, že vzhľadom na to, že objem požadovaných kópií (spolu 2 651 strán) bol značný, musela využiť externého poskytovateľa služieb. Tento poskytovateľ zabudol do zásielky Všeobecného súdu zahrnúť jednu písomnosť, pričom sa toto pochybenie podarilo včas napraviť advokátovi. Zámena medzi originálom a kópiami vyplynula z výnimočných a vonkajších okolností, ktoré možno pripísať opomenutiu zo strany poskytovateľa služieb. Navrhovateľka sa domnieva, že konala v dobrej viere a s náležitou starostlivosťou. Všetky dokumenty odovzdané kancelárii boli podpísané a doručené v lehotách. Navrhovateľka takisto tvrdí, že zámena medzi originálom a kópiami vyplýva z neobvyklých okolností, ktoré nemohla ovplyvniť, čiže predstavuje náhodu, a to zámenu medzi originálom a kópiami zo strany poskytovateľa služieb a predloženie neúplnej prílohy zo strany toho istého poskytovateľa. Navrhovateľka použila všetky prostriedky na odstránenie týchto problémov.

46      ÚHVT sa domnieva, že pojem ospravedlniteľný omyl sa týka len výnimočných okolností, za ktorých najmä dotknutá inštitúcia konala spôsobom, ktorý mohol sám osebe alebo v rozhodujúcej miere vyvolať pochopiteľný zmätok v úsudku jednotlivca. Rozlíšenie medzi originálom a kópiou má pritom podstatný význam. Navrhovateľka mala jasne odlíšiť originál od kópií napríklad tak, že by dala originál podpísať perom s modrým atramentom. Ak by konala rýchlejšie, odstránenie vady by bolo možné vykonať v lehote na podanie žaloby. ÚHVT sa domnieva, že zámenu medzi originálom a kópiami možno pripísať navrhovateľke.

 Posúdenie Súdnym dvorom

47      Všeobecný súd v bode 19 napadnutého uznesenia správne uviedol, že pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby, pojem ospravedlniteľný omyl treba vykladať striktne a môže sa týkať len výnimočných okolností, keď dotknutá inštitúcia konala takým spôsobom, ktorý mohol sám osebe alebo v rozhodujúcej miere vyvolať pochopiteľný zmätok v úsudku jednotlivca, ktorý konal v dobrej viere a preukázal všetku starostlivosť vyžadovanú od bežne informovaného subjektu.

48      Pojem náhoda zahŕňa objektívnu zložku týkajúcu sa neobvyklých okolností nezávislých od vôle hospodárskeho subjektu a subjektívnu zložku obsahujúcu povinnosť dotknutej osoby zabezpečiť sa proti následkom neobvyklej udalosti prijatím vhodných opatrení bez toho, aby priniesla neprimerané obete. Dotknutá osoba musí osobitne dávať veľký pozor na priebeh začatého konania a zvlášť preukázať, že sa usilovala o dodržanie stanovených lehôt (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia, C‑195/91 P, Zb. s. I‑5619, bod 32, a uznesenie Belgicko/Komisia, už citované, bod 17).

49      Navrhovateľka tvrdí, že zámenu medzi originálom a kópiami žaloby možno pripísať zásahu tretej osoby, teda podniku, ktorému zverila vyhotovenie veľkého počtu kópií potrebných na podanie návrhu na začatie konania.

50      Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 89 svojich návrhov, za prípravu, kontrolu a overenie podaní, ktoré sa majú doručiť kancelárii, zodpovedá advokát dotknutého účastníka konania. Nie je teda možné uznať, že skutočnosť, že zámenu medzi originálom a kópiami žaloby možno pripísať zásahu tretej osoby, teda podniku, ktorý navrhovateľka poverila vyhotovením kópií, a aj ostatné okolnosti, na ktoré poukazuje, sú výnimočnými okolnosťami alebo neobvyklými udalosťami nezávislými od navrhovateľky, ktoré by v jej prípade mohli odôvodniť ospravedlniteľný omyl alebo náhodu.

51      Štvrtý a piaty odvolací dôvod teda nie sú dôvodné.

 O šiestom odvolacom dôvode založenom na porušení zásad proporcionality a legitímnej dôvery

 Argumentácia účastníkov konania

52      Navrhovateľka tvrdí, že Všeobecný súd tým, že vyhlásil žalobu za neprípustnú, hoci bolo sedem vyhotovení žaloby s podpisom advokáta doručených v stanovených lehotách, porušil zásady proporcionality a legitímnej dôvery. Tak pokyny pre tajomníka (článok 7), ako aj praktické pokyny pre účastníkov konania [bod 57 písm. b)] umožňujú odstránenie vady žaloby, aby na nej mohol byť uvedený originálny podpis advokáta.

53      ÚHVT zdôrazňuje, že právo na účinnú súdnu ochranu nie je dotknuté striktným uplatňovaním procesných lehôt a ostatných podstatných formálnych náležitostí. Neprípustnosť z dôvodu oneskoreného doručenia žaloby nie je ani v rozpore s uvedeným právom, ani nie je neprimeraná. Bod 57 písm. b) praktických pokynov pre účastníkov konania nemôže zo svojej podstaty založiť legitímne očakávanie týkajúce sa odstránenia vady žaloby, na ktorej nie je uvedený originálny podpis, a nemôže sa nijakým spôsobom odchyľovať od jasnej požiadavky uvedenej v článku 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

 Posúdenie Súdnym dvorom

54      Keďže originál žaloby nebol predložený v požadovanej lehote, žaloba navrhovateľky nebola prípustná.

55      Tento záver nie je dotknutý tým, že navrhovateľka poukazuje na zásadu proporcionality. Ako už totiž bolo uvedené v bode 43 tohto rozsudku, striktné uplatnenie procesných pravidiel zodpovedá požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti.

56      Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady legitímnej dôvery, treba pripomenúť, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že právo odvolávať sa na uvedenú zásadu sa vzťahuje na každú dotknutú osobu v situácii, keď inštitúcia Únie spôsobila vznik dôvodných očakávaní. Okrem toho sa nik nemôže dovolávať porušenia tejto zásady, pokiaľ mu administratíva neposkytla konkrétne záruky (rozsudok z 24. novembra 2005, Nemecko/Komisia, C‑506/03, bod 58). Rovnako, pokiaľ je pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídať prijatie opatrenia Spoločenstva spôsobilého ovplyvniť jeho záujmy, nemôže sa v prípade prijatia tohto opatrenia dovolávať tejto zásady [rozsudok z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, 265/85, Zb. s. 1155, bod 44].

57      V prejednávanom prípade stačí konštatovať, že navrhovateľka na podporu svojho odvolania neuviedla nijakú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že Všeobecný súd jej poskytol konkrétne záruky, pokiaľ ide o nezávadnosť jej žaloby.

58      Z toho vyplýva, že šiesty odvolací dôvod nie je dôvodný.

59      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie musí byť v celom rozsahu zamietnuté ako nedôvodné.

 O trovách

60      Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 uvedeného rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

61      Keďže ÚHVT navrhol zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania a odvolateľka nemala vo svojich dôvodoch úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Odvolanie sa zamieta.

2.      Bell & Ross je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

---

* Jazyk konania: francúzština.