–

QB, v zastúpení: S. Jäger, Rechtsanwalt,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Aiello, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Marghelis a G. Wilms, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, s. 1) v spojení s nariadením Komisie (ES) č. 1418/2007 z 29. novembra 2007 o vývoze na zhodnotenie určitého odpadu uvedeného v prílohe III alebo IIIA k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD o riadení pohybov odpadov cez štátne hranice (Ú. v. EÚ L 316, s. 6), zmeneným a doplneným nariadením Komisie (ES) č. 740/2008 z 29. júla 2008 (Ú. v. EÚ L 201, s. 36, ďalej len „nariadenie č. 1418/2007“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného stíhania začatého proti QB za to, že odoslala použité automobilové katalyzátory z Nemecka do Holandska s cieľom ich vývozu do Libanonu.

3

Odôvodnenia č. 1 a 42 nariadenia č. 1013/2006 uvádzajú, že cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť ochranu životného prostredia pri preprave odpadu.

4

Odôvodnenia č. 26 a 28 tohto nariadenia zdôrazňujú, pokiaľ ide o vývoz z Európskej únie do tretích krajín, že táto ochrana sa vzťahuje najmä na „životné prostredie dotknutých krajín“. Odôvodnenie č. 33 tohto nariadenia stanovuje v tejto súvislosti najmä to, že „pokiaľ ide o vývozy [z Únie], ktoré nie sú zakázané, malo by sa vyvinúť úsilie, aby sa zabezpečilo, že sa s odpadom počas prepravy a aj pri zhodnocovaní alebo zneškodňovaní v tretej krajine určenia nakladá spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia“.

5

Ako vyplýva z odôvodnenia č. 3 uvedeného nariadenia, cieľom tohto nariadenia okrem toho, podobne ako nariadenia Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 30, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 176), ktoré ním bolo nahradené, je zabezpečiť vykonanie povinností vyplývajúcich z dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní podpísaného 22. marca 1989 v Bazileji, ktorý bol v mene Spoločenstva schválený rozhodnutím Rady 93/98/EHS z 1. februára 1993 (Ú. v. ES L 39, s. 1, Mim. vyd. 11/018, s. 301, ďalej len „Bazilejský dohovor“).

6

Odôvodnenie č. 5 nariadenia č. 1013/2006 stanovuje, že cieľom tohto nariadenia je takisto integrovať obsah rozhodnutia Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) K(2001) 107 v konečnom znení, ktoré sa týka revízie rozhodnutia K(92) 39 v konečnom znení o riadení pohybov odpadov určených na činnosti zhodnotenia cez hranice štátov (ďalej len „rozhodnutie OECD“), aby sa harmonizovali zoznamy odpadov s Bazilejským dohovorom a revidovali niektoré iné požiadavky.

7

Na tieto účely nariadenie č. 1013/2006 stanovuje, ako vyplýva z článku 1 ods. 1, postupy a kontrolné režimy prepravy odpadu v závislosti od pôvodu, miesta určenia a trasy prepravy, druhu prepravovaného odpadu, ako aj typu predpísaného nakladania s odpadom na mieste jeho určenia.

8

Článok 36 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v hlave IV nazvanej „Vývoz [z Únie] do tretích krajín“ kapitole 2 nazvanej „Vývoz odpadu na zhodnotenie“ oddiele 1 nazvanom „Vývoz do krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD“, stanovuje:

„Vývoz nasledujúcich odpadov určených na zhodnotenie [z Únie] do krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD, je zakázaný:

…

…“

9

Článok 37 nariadenia č. 1013/2006, ktorý sa takisto nachádza v uvedenom oddiele 1, stanovuje v odsekoch 1 až 3:

„1.   V prípade odpadu, ktorý je uvedený v prílohe III alebo IIIA, ktorého vývoz nie je zakázaný podľa článku 36, Komisia do 20 dní odo dňa, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť, pošle každej krajine, na ktorú sa nevzťahuje rozhodnutie OECD, písomnú žiadosť o:

Každá krajina, na ktorú sa nevzťahuje rozhodnutie OECD, dostane na výber z nasledujúcich možností:

2.   Predo dňom uplatnenia tohto nariadenia Komisia prijme nariadenie zohľadňujúce všetky odpovede prijaté podľa odseku 1…

Ak krajina nevydala potvrdenie, ako je uvedené odseku 1, alebo ak sa s krajinou z akéhokoľvek dôvodu nenadviazal kontakt, uplatní sa odsek 1 písm. b).

…

3.   Ak krajina vo svojej odpovedi uvedie, že určité prepravy odpadu nepodliehajú nijakej kontrole, na takéto prepravy sa obdobne uplatní článok 18.“

10

Článok 35 nariadenia č. 1013/2006 podriaďuje prepravu odpadu, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, postupu predchádzajúceho oznámenia a písomného súhlasu od príslušných orgánov miesta odoslania a príslušných orgánov miesta určenia.

11

Článok 18 tohto istého nariadenia podriaďuje prepravu odpadu, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, požiadavkám na informácie. Tento článok najmä stanovuje, že dotknutý odpad musia sprevádzať určité dokumenty a musí sa predložiť dôkaz o existencii zmluvy medzi osobou, ktorá organizuje prepravu odpadu, a adresátom, pokiaľ ide o zhodnotenie tohto odpadu, pričom takáto zmluva musí byť už v čase začatia prepravy účinná.

12

Príloha III nazvaná „Zoznam odpadov, na ktoré sa vzťahujú všeobecné požiadavky na informácie ustanovené s článku 18 (‚zelený‘ zoznam odpadov)“, časť I nariadenia č. 1013/2006 stanovuje najmä, že odpad uvedený v prílohe IX k Bazilejskému dohovoru, ktorá je prebratá v prílohe V časti 1 zozname B uvedeného nariadenia, podlieha všeobecným požiadavkám na informácie ustanoveným v článku 18 tohto nariadenia.

13

Príloha V časť I zoznam B nariadenia č. 1013/2006 obsahuje konkrétne túto kategóriu odpadu:

„B1120 Odpadové katalyzátory okrem kvapalín používaných ako katalyzátory obsahujúcich niektoré z:

14

Odôvodnenia č. 1 a 6 nariadenia č. 1418/2007 stanovujú:

…

15

Zo spisu vyplýva, že Libanonská republika odpovedala na žiadosť Komisie uvedenú v odôvodnení č. 1 nariadenia č. 1418/2007 listom z 23. júna 2007. Zo znenia tohto listu takisto vyplýva, že dovoz odpadu do Libanonu sa riadi Bazilejským dohovorom a rozhodnutím ministerstva z 19. mája 1997. V tom istom liste sa okrem toho zdôraznilo, že vzhľadom na to, že kódy používané Európskym spoločenstvom sa odlišujú od tých, ktoré používa Libanonská republika, Libanonská republika odmietla niesť zodpovednosť v prípade chyby alebo opomenutia vo svojej odpovedi.

16

K tomuto listu bol pripojený aj vzorový dotazník zaslaný Komisiou, ktorý libanonské orgány vyplnili. Tieto orgány v ňom najmä uviedli, že v prípade, že sa rozhodnutie ministerstva z 19. mája 1997 nevzťahovalo na kategóriu odpadu uvedenú v predmetnom dotazníku, bola pri tejto kategórii uvedená značka „NA“. Táto značka však nebola uvedená pri kóde B1120 a zozname zodpovedajúcich typov odpadu. Pokiaľ ide o uvedenú kategóriu odpadu, orgány zaškrtli stĺpec 1 toho istého dotazníka, nazvaný „dovoz tohto odpadu pochádzajúceho z Európskeho spoločenstva je zakázaný“.

17

Článok 1 nariadenia č. 1418/2007 stanovuje:

„Vývoz na zhodnotenie odpadu uvedeného v prílohe III alebo IIIA k nariadeniu [č. 1013/2006], ktorý nie je zakázaný podľa článku 36 uvedeného nariadenia do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje [rozhodnutie OECD], sa bude riadiť postupmi stanovenými v prílohe.“

18

Článok 1a tohto nariadenia stanovuje:

„Pokiaľ niektorá z krajín vo svojej odpovedi na písomnú žiadosť Komisie v súlade s článkom 37 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia [č. 1013/2006] uvedie, že niektorú prepravu odpadu nezakáže ani neuplatní postup predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu, ako sa uvádza v článku 35 uvedeného nariadenia, na uvedenú prepravu sa mutatis mutandis uplatní článok 18 uvedeného nariadenia.“

19

Príloha nariadenia č. 740/2008 obsahuje najmä toto spresnenie:

„Poznámka: Článok 18 nariadenia [č. 1013/2006] sa vzťahuje na stĺpce c) a d) v prílohe k nariadeniu [č. 1418/2007] na základe článku 1 tohto nariadenia.“

20

Príloha nariadenia č. 1418/2007 stanovuje:

„Názvy stĺpcov v tejto prílohe odkazujú na:

…“

21

Pokiaľ ide o Libanon, kód B1120 sa uvádza tak v stĺpci a), ako aj v stĺpci d) uvedenej prílohy.

22

§ 326 ods. 2 a 5 trestného zákona (Strafgesetzbuch) stanovuje:

„2.   [Trestom odňatia slobody v trvaní až piatich rokov alebo peňažným trestom] sa potrestá ten, kto prepravuje odpad v zmysle odseku 1 v rozpore so zákazom alebo bez potrebného povolenia na územie, ktoré spadá do územnej pôsobnosti tohto zákona, z tohto územia alebo cez toto územie.

…

5.   Ak páchateľ spácha uvedený čin z nedbanlivosti, môže mu byť uložený:

…“

23

V § 2 ods. 1 nariadenia o pokutách za prepravu odpadu (Abfallverbringungsbußgeldverordnung) sa uvádza, že v zmysle § 18 ods. 1 bodu 18 písm. a) zákona o preprave odpadu (Abfallverbringungsgesetz) sa priestupku dopúšťa osoba, ktorá porušila nariadenie č. 1418/2007 tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti vyviezla v rozpore s článkom 1 tohto nariadenia v spojení so stĺpcom a) prílohy tohto nariadenia odpad, ktorého vývoz je na základe prílohy tohto nariadenia zakázaný.

24

QB je konateľkou ALU-KAT GmbH, ktorej sídlo je v Bruchsale (Nemecko) a ktorej predmetom podnikania je najmä zhodnocovanie a zneškodňovanie kovového odpadu.

25

Prokuratúra vytýka QB, že približne 25. mája 2009 zaslala do Rotterdamu (Holandsko) 3794 použitých automobilových katalyzátorov, ktoré jej odovzdali tretie osoby ako odpad na účely jeho zhodnotenia alebo zneškodnenia, pričom tam ich zachytila holandská colná správa. Tieto katalyzátory mali byť následne vyvezené do Libanonu. Podľa prokuratúry dotknutá osoba okrem toho vedela o tom, že uvedené katalyzátory patria do kategórie odpadu B1120 v prílohe IX Bazilejského dohovoru, čiže si musela byť vedomá toho, že v dôsledku tejto klasifikácie bola preprava týchto katalyzátorov do Libanonu zakázaná v súlade s článkom 37 ods. 2 nariadenia č. 1013/2006 v spojení s nariadením č. 1418/2007.

26

Amtsgericht Bruchsal, na ktorom je QB trestne stíhaná na základe § 326 trestného zákona a § 2 ods. 1 nariadenia o pokutách za prepravu odpadu, uvádza, že prvky predstavujúce porušenie, definované v uvedených ustanoveniach, by sa nepovažovali za splnené, keby sa ukázalo, že vývoz odpadov patriacich do kategórie B1120 nie je zakázaný.

27

Uvedený súd však má v tejto súvislosti pochybnosti. Konštatuje, že v prílohe k nariadeniu č. 1418/2007 sa uvádza odpad patriaci do uvedenej kategórie, pokiaľ ide o Libanon, tak v stĺpci a), ktorý stanovuje zákaz dovozu, ako aj v stĺpci d), ktorý stanovuje, že sa majú dodržiavať iné kontrolné postupy v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi v krajine určenia. Ďalej uvádza, že podľa odôvodnenia č. 6 tohto nariadenia, keďže niektoré krajiny uviedli vo svojej odpovedi, že chcú uplatňovať podľa svojho vnútroštátneho práva odlišné kontrolné postupy ako sú tie, ktoré stanovuje článok 37 ods. 1 nariadenia č. 1013/2006, je potrebné na túto prepravu v súlade s článkom 37 ods. 3 tohto nariadenia uplatňovať mutatis mutandis jeho článok 18 s výnimkou prípadu odpadu, ktorý takisto podlieha postupu predchádzajúceho oznámenia a súhlasu.

28

Za týchto okolností Amtsgericht Bruchsal rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 37 [nariadenia č. 1013/2006] v spojení s [nariadením č. 1418/2007] vykladať v tom zmysle, že platí zákaz prepravy odpadov skupiny B1120 prílohy IX [Bazilejského dohovoru] do Libanonu?“

29

Najprv je potrebné poznamenať, že typ spracovania, aký sa má uplatniť v predmetnom prípade na odpad vo veci samej na mieste jeho konečného určenia, nevyplýva úplne naisto z konštatovaní uvedených v rozhodnutí vnútroštátneho súdu.

30

Vzhľadom na to je potrebné pripomenúť, že ak sa preukáže v rámci posúdenia skutkových okolností, ktoré patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu, že odpad vo veci samej bol určený na zneškodnenie v Libanone, jeho vývoz do tejto krajiny je zakázaný na základe ustanovení článku 34 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1013/2006, ktoré totiž stanovujú, že vývoz odpadu z Únie určeného na zneškodnenie je zakázaný s výnimkou odpadu smerujúceho do štátov Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú tiež zmluvnými stranami Bazilejského dohovoru.

31

V predmetnom prípade sa však ustanovenia práva Únie uvedené v prejudiciálnej otázke týkajú výlučne vývozu odpadu z Únie, ktorý je určený na zhodnotenie.

32

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa článku 36 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1013/2006 je zakázaný vývoz odpadu z Únie, ktorý je určený na zhodnotenie v krajinách, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD, ak bol dovoz uvedeného odpadu zakázaný krajinou určenia. Je nesporné, že Libanonská republika patrí do kategórie krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD.

33

Okrem toho, pokiaľ ide o vývoz odpadu uvedeného v prílohách III a III A nariadenia č. 1013/2006, určeného na zhodnotenie v krajinách, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD a ktorého vývoz nie je zakázaný podľa článku 36 tohto nariadenia, článok 37 tohto nariadenia stanovuje, že Komisia musí získať informácie týkajúce sa uplatniteľných postupov predtým, ako prijme nariadenie integrujúce všetky získané odpovede.

34

Ako vyplýva z uvedeného článku 37 ods. 1 písm. i), žiadosť, ktorú má v tejto súvislosti Komisia zaslať dotknutým tretím krajinám, má za cieľ najmä získať písomné potvrdenie, že odpad môže byť vyvážaný z Únie na zhodnotenie v týchto krajinách. Tento cieľ je ďalej výslovne pripomenutý v prvom odôvodnení nariadenia č. 1418/2007.

35

V predmetnom prípade označenie „B1120“ v položke „Libanon“ v stĺpci a) prílohy k nariadeniu č. 1418/2007 znamená, že orgány tohto štátu oficiálne oznámili Komisii v odpovedi na žiadosť zaslanú Komisiou podľa uvedeného článku 37 ods. 1, že preprava takéhoto odpadu z Únie do krajiny určenia, ktorou je Libanon, na účely zhodnotenia v tejto tretej krajine je zakázaná, a nie, že potvrdili písomne, že odpad, o aký ide vo veci samej, môže byť vyvážaný do tejto tretej krajiny.

36

Okrem toho je nesporné, že uvedený pojem odráža v tejto súvislosti primerane obsah odpovede libanonských orgánov, pretože ako sa uvádza v bode 16 tohto rozsudku, z prílohy k listu týchto orgánov z 23. júna 2007 vyplýva, že pokiaľ ide o odpad patriaci do kategórie B1120, uvedené orgány zaškrtli stĺpec 1 nazvaný „dovoz tohto odpadu pochádzajúceho z Európskeho spoločenstva je zakázaný“.

37

Vyššie uvedené znamená, že zákaz vývozu odpadu patriaceho do kategórie B1120 do Libanonu vyplýva v predmetnom prípade z toho, že jeho dovoz do tohto členského štátu je zakázaný týmto štátom, pričom uvedený zákaz vývozu je výsledkom zohľadnenia tak článku 37 nariadenia č. 1013/2006 a uvedenia tejto kategórie odpadu v stĺpci a) prílohy k nariadeniu č. 1418/2007 v položke „Libanon“, čo sú jediné ustanovenia, na ktoré odkazuje prejudiciálna otázka, ako aj, ako tvrdí správne Komisia, článku 36 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1013/2006.

38

Pokiaľ ide o okolnosť, ktorá je podkladom prejudiciálnej otázky, teda to, že kategória B1120 je takisto prevzatá, pokiaľ ide o Libanon, v stĺpci d) tej istej prílohy, je potrebné konštatovať nasledovné.

39

Nemožno uznať vysvetlenie poskytnuté v tejto súvislosti Komisiou, podľa ktorého keď tretia krajina oznámila, že zakazuje dovoz určitého typu odpadu na svoje územie, „kontrolné postupy…, ktoré sa odlišujú od postupov stanovených v článku 37 ods. 1 nariadenia [č. 1013/2006]“ na ktoré odkazuje odôvodnenie č. 6 nariadenia č. 1418/2007, sa týkajú uvedeného zákazu dovozu. Je totiž potrebné pripomenúť, že kontrolné postupy, na ktoré odkazuje uvedený článok 37 ods. 1, teda tie, ktoré stanovujú články 18 alebo 35 nariadenia č. 1013/2006, sa v podstate výlučne týkajú odpadu, ktorého dovoz nebol predmetom zásadného zákazu.

40

Podľa iného vysvetlenia uvádzaného Komisiou sa zdá, že uvedenie kategórie odpadu B1120 v tomto stĺpci d) je dôsledkom výhrady vyjadrenej libanonskými orgánmi vo vyššie uvedenom liste z 23. júna 2007, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré by mohli mať prípadné rozdiely medzi kodifikáciami týkajúcimi sa kategórií odpadu, prijatých Spoločenstvom a Libanonskou republikou.

41

Nech už boli presné dôvody vedúce Komisiu k tomu, aby tam zaradila uvedené označenie, akékoľvek, nič to nemení na tom, že to v každom prípade nemôže spochybniť záver uvedený v bode 36 tohto rozsudku, podľa ktorého vývoz odpadu patriaceho do kategórie B1120 z Únie do Libanonu je podľa súčasného stavu práva Únie zakázaný, a preto to ani nemôže odôvodniť, na rozdiel od toho, čo tvrdí QB, uplatnenie postupu stanoveného v článku 18 nariadenia č. 1013/2006.

42

Totižto to, že v uvedenom stĺpci d) sa uvádza, že „v krajine určenia budú dodržiavané iné kontrolné postupy v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi“, sa musí vykladať vzhľadom na nariadenie č. 1013/2006 a v súlade s ním.

43

Podľa článku 37 ods. 1 tohto nariadenia Komisia do 20 dní od nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia pošle každej krajine, na ktorú sa nevzťahuje rozhodnutie OECD, písomnú žiadosť o písomné potvrdenie, že z Únie možno vyvážať odpad na zhodnotenie v tejto krajine, a uvedenie toho, aký kontrolný postup sa prípadne bude uplatňovať v krajine určenia. Tento odsek 1 stanovuje takisto, že každá krajina, na ktorú sa nevzťahuje rozhodnutie OECD, dostane na výber z nasledujúcich možností, a to zákaz alebo postup predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu ako je opísaný v článku 35 nariadenia č. 1013/2006, alebo žiadna kontrola v krajine určenia. Článok 37 ods. 3 uvedeného nariadenia zas stanovuje, že ak sa štát rozhodne, že nebude vykonávať kontroly, na prepravu dotknutého odpadu sa bude vzťahovať článok 18 tohto nariadenia.

44

Z týchto ustanovení vyplýva, že uvedenie prípadného kontrolného postupu, ktorému odpad podlieha v krajine určenia ako aj prípadné uplatnenie jednoduchého informačného postupu na prepravu odpadu do tejto krajiny, ktorý stanovuje článok 18 nariadenia č. 1013/2006, nevyhnutne predpokladá, že tento odpad možno vyvážať z Únie s cieľom jeho zhodnotenia v tejto krajine.

45

Pokiaľ ide o uvedený článok 18 a odkaz na uvedené ustanovenie, ktorý obsahuje šieste odôvodnenie nariadenia č. 1418/2007, je potrebné okrem toho dodať, že článok 1a tohto nariadenia výslovne potvrdzuje, že len keď niektorá z krajín vo svojej odpovedi na písomnú žiadosť Komisie v súlade s článkom 37 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 1013/2006 uvedie, že „niektorú prepravu odpadu nezakáže“, ani „neuplatní postup predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu, ako sa uvádza v článku 35 uvedeného nariadenia“, na uvedenú prepravu sa mutatis mutandis uplatní článok 18 uvedeného nariadenia.

46

Úvodná poznámka uvedená v prílohe nariadenia č. 740/2008, ktorá spresňuje, že článok 18 nariadenia č. 1013/2006 sa uplatňuje na stĺpce c) a d) prílohy nariadenia č. 1418/2007 podľa článku 1 tohto nariadenia, sa musí tiež rovnako chápať v tom zmysle, že postup uvedený v citovanom článku 18 sa uplatní len v prípade, že je kategória odpadu uvedená v jednom alebo druhom stĺpci c) alebo d), s výnimkou, že by bola uvedená súčasne v stĺpcoch a) alebo b), ktoré sa týkajú zákazu dovozu a uplatnenia postupu uvedeného v článku 35 nariadenia č. 1013/2006.

47

Napokon je potrebné uviesť, že výklad ustanovení článku 36 v spojení s článkom 37 nariadenia č. 1013/2006 a nariadenia č. 1418/2007, podľa ktorého uvedenie zákazu dovozu v prílohe k tomuto nariadeniu pre kategóriu odpadu v tretej krajine postačuje na preukázanie existencie zákazu vývozu takéhoto odpadu z Únie do tejto tretej krajiny určenia a na vylúčenie akéhokoľvek uplatnenia článku 18 nariadenia č. 1013/2006 je, ako poznamenal generálny advokát v bodoch 65 až 68 návrhov, jediný, ktorý je v súlade s cieľmi sledovanými v predmetnom prípade právnou úpravou Únie.

48

Otázka, či ustanovenia práva Únie sú v danom prípade dostatočne jasné na to, aby mohli predstavovať v rámci vnútroštátneho práva znaky trestného činu v súlade so zásadou zákonnosti deliktov a trestov, patrí, ako zdôraznil generálny advokát v bode 71 návrhov, do oblasti výlučného posúdenia vnútroštátnym súdom. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že uvedená zásada predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, konkrétne zakotvenú v článku 49 ods. 1 charty základných práv Európskej únie. Táto zásada, ktorú sú povinné dodržiavať najmä členské štáty, keď stanovujú trest určený na sankcionovanie porušenia práva Únie, implikuje, že zákon musí jasne vymedzovať porušenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená len vtedy, pokiaľ právny subjekt môže zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednosť (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 13. júla 1989, Wachauf, 5/88, Zb. s. 2609, bod 19; z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C‑303/05, Zb. s. I‑3633, body 49 a 50, ako aj z 31. marca 2011, Aurubis Balgaria, C‑546/09, Zb. s. I‑2531, body 41 a 42).

49

Vzhľadom na uvedené je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že ustanovenia článku 36 ods. 1 písm. f) v spojení s článkom 37 nariadenia č. 1013/2006 a nariadenia č. 1418/2007 sa musia vykladať v tom zmysle, že je zakázaný vývoz odpadu z Únie do Libanonu, ktorý má byť zhodnotený a na ktorý sa vzťahuje kód B1120 uvedený v zozname B časti 1 prílohy V nariadenia č. 1013/2006.

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Trovy konania talianskej vlády, ako aj Komisie, ktoré predložili pripomienky Súdnemu dvoru, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Ustanovenia článku 36 ods. 1 písm. f) v spojení s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu a nariadenia Komisie (ES) č. 1418/2007 z 29. novembra 2007 o vývoze na zhodnotenie určitého odpadu uvedeného v prílohe III alebo III A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD o riadení pohybov odpadov cez štátne hranice, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 740/2008 z 29. júla 2008, sa musia vykladať v tom zmysle, že je zakázaný vývoz odpadu z Európskej únie do Libanonu, ktorý má byť zhodnotený a na ktorý sa vzťahuje kód B1120 uvedený v zozname B časti 1 prílohy V nariadenia č. 1013/2006.