EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62010CJ0281

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 20. októbra 2011.
PepsiCo, Inc. proti Grupo Promer Mon Graphic SA.
Odvolanie - Nariadenie (ES) č. 6/2002 - Články 5, 6, 10 a článok 25 ods. 1 písm. d) - Dizajn Spoločenstva - Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci okrúhly predmet na účely reklamy - Skorší dizajn Spoločenstva - Odlišný celkový dojem - Miera tvorivej voľnosti pôvodcu - Informovaný užívateľ - Rozsah súdneho preskúmania - Skreslenie skutkových okolností.
Vec C-281/10 P.

Zbierka rozhodnutí 2011 I-10153

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2011:679

Vec C‑281/10 P

PepsiCo Inc.

proti

Grupo Promer Mon Graphic SA

„Odvolanie – Nariadenie (ES) č. 6/2002 – Články 5, 6, 10 a článok 25 ods. 1 písm. d) – Dizajn Spoločenstva – Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci okrúhly predmet na účely reklamy – Skorší dizajn Spoločenstva – Odlišný celkový dojem – Miera tvorivej voľnosti pôvodcu – Informovaný užívateľ – Rozsah súdneho preskúmania – Skreslenie skutkových okolností“

Abstrakt rozsudku

1.        Dizajny Spoločenstva – Dôvody výmazu – Rozpor so skorším dizajnom – Dizajn, ktorý u informovaného užívateľa nevyvoláva celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvoláva skorší dizajn – Informovaný užívateľ – Pojem

[Nariadenie Rady č. 6/2002, článok 6 ods. 1, článok 10 ods. 1 a článok 25 ods. 1 písm. d)]

2.        Dizajny Spoločenstva – Postup preskúmavania – Žaloba pred súdom Spoločenstva – Právomoc Všeobecného súdu – Zjavne nesprávne posúdenia – Miera voľnej úvahy Úradu

(Nariadenie Rady č. 6/2002, článok 61)

1.        Pojem informovaný užívateľ sa má chápať ako pojem nachádzajúci sa medzi pojmom priemerný spotrebiteľ, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické vedomosti a ktorý priamo neporovnáva odporujúce si ochranné známky, a pojmom odborník s podrobnými technickými vedomosťami. Pojem informovaný užívateľ teda možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti.

Zo samotnej charakteristiky informovaného užívateľa vyplýva, že ak je to možné, porovná dotknuté dizajny priamo. Nedá sa však vylúčiť, že takéto porovnanie je v danej oblasti nerealizovateľné alebo nezvyčajné, najmä z dôvodu osobitných okolností alebo vlastností objektov, ktoré dotknuté dizajny predstavujú. Keďže nariadenie č. 6/2002 neobsahuje presnú definíciu v tomto smere, nie je možné sa domnievať, že normotvorca Únie mal zámer obmedziť posúdenie prípadných dizajnov na priame porovnanie.

Pokiaľ ide o stupeň pozornosti informovaného užívateľa, hoci takýto užívateľ nie je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, ktorý zvyčajne vníma dizajn ako celok a neskúma pri jeho posúdení jeho rôzne detaily, nie je ani odborník, ktorý je schopný vnímať rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu medzi spornými dizajnmi existovať. Prívlastok „informovaný“ teda naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým expertom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom sektore, disponuje určitou mierou vedomostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká.

(pozri body 53, 55, 57, 59)

2.        V rámci žaloby o neplatnosť smerujúcej proti rozhodnutiu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) má Všeobecný súd plnú právomoc preskúmavať zákonnosť posudzovania dôkazov Úradom, ktoré mu predložil prihlasovateľ.

Pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania Všeobecného súdu, tento súd môže Úradu priznať, najmä ak má Úrad vykonať veľmi technické posúdenie, istú mieru voľnej úvahy a obmedziť sa, pokiaľ ide o rozsah svojho preskúmania rozhodnutí odvolacích senátov v oblasti priemyselných dizajnov, na preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia.

(pozri body 66, 67)







ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 20. októbra 2011 (*)

„Odvolanie – Nariadenie (ES) č. 6/2002 – Články 5, 6, 10 a článok 25 ods. 1 písm. d) – Dizajn Spoločenstva – Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci okrúhly predmet na účely reklamy – Skorší dizajn Spoločenstva – Odlišný celkový dojem – Miera tvorivej voľnosti pôvodcu – Informovaný užívateľ – Rozsah súdneho preskúmania – Skreslenie skutkových okolností“

Vo veci C‑281/10 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 3. júna 2010,

PepsiCo Inc., so sídlom v New Yorku (Spojené štáty), v zastúpení: E. Armijo Chávarri, abogado, a V. von Bomhard, Rechtsanwältin,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Grupo Promer Mon Graphic SA, so sídlom v Sabadelli (Španielsko), v zastúpení: R. Almaraz Palmero, abogada,

žalobkyňa v prvostupňovom konaní,

Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia K. Schiemann, L. Bay Larsen, C. Toader (spravodajkyňa) a E. Jarašiūnas,

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: A. Impellizzeri, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. marca 2011,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. mája 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Vo svojom odvolaní spoločnosť PepsiCo Inc. (ďalej len „PepsiCo“) navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Vyobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy) (T‑9/07, Zb. s. II‑981, ďalej len „napadnutý rozsudok“), v ktorom Všeobecný súd vyhovel žalobe podanej Grupo Promer Mon Graphic SA (ďalej len „Grupo Promer“) smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia tretieho odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 27. októbra 2006 (vec R 1001/2005‑3) týkajúceho sa konania o výmaze medzi Grupo Promer a PepsiCo (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

 Právny rámec

2        Článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142) znie:

„1.      Dizajn je chránený dizajnom spoločenstva, ak je nový a má osobitý charakter.

…“

3        Článok 5 nariadenia č. 6/2002 stanovuje:

„1.      Dizajn sa považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti:

a)      v prípade nezapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom, kedy sa dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana, po prvý raz sprístupnil verejnosti;

b)      v prípade zapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.

2.      Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.“

4        Článok 6 toho istého nariadenia znie:

„1.      O dizajne platí, že má osobitý charakter, ak celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti:

a)      v prípade nezapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom, kedy sa dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana, po prvý raz sprístupnil verejnosti;

b)      v prípade zapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.

2.      Pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.“

5        Podľa článku 10 nariadenia č. 6/2002:

„1.      Rozsah ochrany, ktorú udeľuje dizajn spoločenstva, zahrňuje akýkoľvek dizajn, ktorý nevyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem.

2.      Pri posudzovaní rozsahu ochrany sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.“

6        Článok 25 tohto nariadenia stanovuje:

„1.      Dizajn spoločenstva sa môže vymazať iba v nasledujúcich prípadoch:

b)      ak dizajn nespĺňa požiadavky článkov 4 až 9;

d)      ak je dizajn spoločenstva v rozpore so skorším dizajnom, ktorý bol sprístupnený verejnosti po dni podania prihlášky, alebo, ak sa požaduje právo prednosti, po dni vzniku práva prednosti dizajnu spoločenstva, a ktorý je chránený odo dňa, ktorý predchádza spomínanému dňu zapísaným dizajnom spoločenstva alebo prihláškou o takýto dizajn, alebo zapísaným právom na dizajn členského štátu alebo prihláškou o takéto právo;

3.      Dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e) a f) sa môže domáhať iba… prihlasovateľ alebo majiteľ skoršieho práva.

…“

7        Článok 52 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že „s výhradou článku 25 ods. 2 3, 4 a 5, akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba rovnako ako aj orgán na to splnomocnený môže [ÚHVT] predložiť návrh na výmaz zapísaného dizajnu spoločenstva“.

8        Podľa článku 61 ods. 1 až 3 nariadenia č. 6/2002:

„1.      Proti rozhodnutiam odvolacieho senátu o odvolaniach možno podať návrh [žalobu – neoficiálny preklad] na Súdny dvor.

2.      Návrhy [žaloby – neoficiálny preklad] sa môžu týkať prekročenia právomoci, porušenia podstatnej procesnej podmienky, porušenia Zmluvy, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek pravidla práva týkajúceho sa ich použitia alebo zneužitia moci.

3.      Súdny dvor má právomoc zrušiť alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

9        PepsiCo podala 9. septembra 2003 na ÚHVT prihlášku dizajnu Spoločenstva podľa nariadenia č. 6/2002. Pri podaní prihlášky bolo uplatnené právo prednosti pre španielsky dizajn č. 157156, ktorého prihláška bola podaná 23. júla 2003 a uverejnená 16. novembra 2003.

10      Dizajn Spoločenstva bol ÚHVT zapísaný pod číslom 74463‑0001 pre tieto výrobky: „reklamné predmety určené na hru“. Tento dizajn je zobrazený takto:

Image not found

11      Grupo Promer 4. februára 2004 podala návrh na výmaz dizajnu č. 74463‑0001 (ďalej len „napadnutý dizajn“) podľa článku 52 nariadenia č. 6/2002.

12      Návrh na výmaz sa opieral o dizajn Spoločenstva zapísaný pod číslom 53186‑0001 (ďalej len „skorší dizajn“), ktorého prihláška bola podaná 17. júla 2003 a pri ktorom bolo uplatnené právo prednosti na španielsky dizajn č. 157098, ktorého prihláška bola podaná 8. júla 2003 a uverejnená 1. novembra 2003. Skorší dizajn je zapísaný pre tento výrobok: „Kovový disk určený na hru“. Tento dizajn je zobrazený takto:

Image not found

13      Dôvody uvedené na podporu návrhu na výmaz sa zakladali na neexistencii novosti a osobitého charakteru napadnutého dizajnu v zmysle článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, ako aj na existencii skoršieho práva v zmysle článku 25 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia.

14      Dňa 20. júna 2005 odbor výmazov ÚHVT rozhodol o výmaze napadnutého dizajnu na základe článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002.

15      Dňa 18. augusta 2005 PepsiCo podala proti rozhodnutiu odboru výmazov odvolanie na ÚHVT podľa článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.

16      Sporným rozhodnutím tretí odvolací senát ÚHVT (ďalej len „odvolací senát“) zrušil uvedené rozhodnutie odboru výmazov a zamietol návrh na výmaz. Odvolací senát po tom, čo neprijal tvrdenie odvolateľky spočívajúce v zlej viere PepsiCo, v podstate konštatoval, že napadnutý dizajn nebol v rozpore so skorším právom odvolateľky a že podmienky článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 tak neboli splnené.

17      Odvolací senát sa v tejto súvislosti domnieval, že výrobky, ktoré súvisia s dotknutým dizajnom, patria do osobitnej kategórie reklamných výrobkov, konkrétne „tazos“ alebo „rappers“, a preto bola voľnosť pôvodcu pri tvorbe týchto reklamných výrobkov „vážne obmedzená“. Odvolací senát z toho vyvodil, že odlišnosť profilu dotknutých dizajnov bola dostatočná, aby dospel k záveru, že u informovaného užívateľa vyvolávajú odlišný celkový dojem.

 Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

18      Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. januára 2007 podala Grupo Promer žalobu, ktorou žiadala zrušenie sporného rozhodnutia a zaviazanie ÚHVT a PepsiCo na náhradu trov konania.

19      Grupo Promer na podporu svojej žaloby uvádzala tri žalobné dôvody založené po prvé na zlej viere PepsiCo a zúženom výklade nariadenia č. 6/2002, po druhé na neexistencii novosti napadnutého dizajnu a po tretie na porušení článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002.

20      V napadnutom rozsudku Všeobecný súd po tom, ako zamietol prvý žalobný dôvod, prijal tretí žalobný dôvod a konštatoval, že následne netreba preskúmať druhý žalobný dôvod.

21      Tretí žalobný dôvod bol rozdelený na štyri časti.

22      Grupo Promer po prvé spochybňovala definíciu kategórie výrobkov, ktorých sa týka dotknutý dizajn, že ide o kategóriu „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“, a tvrdila, že ide o iné výrobky. Podľa Grupo Promer odvolací senát mal zohľadniť všeobecnú kategóriu reklamných predmetov určených na hru.

23      V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 60 napadnutého rozsudku dospel v záveru, že odvolací senát správne usúdil, že dotknutý výrobok patril v rámci širšej kategórie reklamných predmetov určených na hru do osobitnej kategórie, ktorou sú hry známe pod názvom „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“.

24      Po druhé Grupo Promer s odkazom na skutočnosť, že napadnutý dizajn sa vzťahuje na všeobecnú kategóriu reklamných predmetov určených na hru, spochybňoval posúdenie uvedené v spornom rozhodnutí, podľa ktorého bola voľnosť pôvodcu pri jeho tvorbe „vážne obmedzená“.

25      Všeobecný súd v bode 70 napadnutého rozsudku uviedol, že odvolací senát správne usúdil, že ku dňu uplatnenia práva prednosti pre napadnutý dizajn bola voľnosť pôvodcu „vážne obmedzená“ najmä v rozsahu, v akom tento pôvodca musel znaky spoločné pre dotknuté výrobky začleniť do dizajnu.

26      Po tretie je podľa Grupo Promer informovaným užívateľom dieťa vo veku približne 5 až 10 rokov a nie riaditeľ marketingu, ako bolo uvedené v spornom rozhodnutí. Tento riaditeľ marketingu v potravinovom priemysle nie je totiž konečným užívateľom a jeho stupeň posúdenia je vyšší ako u jednoduchého užívateľa.

27      V tejto súvislosti Všeobecný súd definoval v bode 62 napadnutého rozsudku pojem informovaný užívateľ a v bodoch 64 a 65 toho istého rozsudku dospel k záveru, že odvolací senát správne rozhodol, že v tejto veci bez ohľadu na to, či informovaným užívateľom bude dieťa vo veku približne 5 až 10 rokov, alebo riaditeľ marketingu spoločnosti zhotovujúcej výrobky, ktorých reklama je zabezpečená ponukou „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“, dôležité je to, že tieto dve kategórie osôb poznajú význam „rappers“.

28      Po štvrté podľa Grupo Promer vyvolávajú dotknuté dizajny rovnaký celkový dojem, pretože v rozpore s analýzou odvolacieho senátu v spornom rozhodnutí nie sú odlišnosti profilu dotknutých dizajnov zjavné, pričom ich rozpoznanie si vyžaduje osobitnú pozornosť a pozorné skúmanie disku.

29      Všeobecný súd z tohto hľadiska v bode 72 napadnutého rozsudku s ohľadom na mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe napadnutého dizajnu uviedol, ako to uviedol aj odvolací senát, že v prípade, keď sa podobnosti medzi dotknutými dizajnmi týkajú spoločných znakov, budú tieto podobnosti len málo relevantné pre celkový dojem, ktorý u informovaného užívateľa vyvolávajú uvedené dizajny. Navyše čím viac je voľnosť pôvodcu napadnutého dizajnu pri jeho vytváraní obmedzená, tým menšie odlišnosti medzi dotknutými dizajnmi môžu postačovať, aby u informovaného užívateľa vyvolali odlišný celkový dojem.

30      Následne Všeobecný súd v bodoch 77 až 82 napadnutého rozsudku preskúmal päť podobností, ktoré majú sporné dva dizajny. Oba pozostávajú zo skoro plochého disku a zobrazujú stredový kruh veľmi blízko k okraju, stredový kruh umiestnený približne v tretine vzdialenosti medzi okrajom a stredom disku, zahnutý okraj nadvihnutý v porovnaní so stredovou časťou disku, ktorá sa nachádza medzi okrajom a nadvihnutou strednou časťou, ako aj podobnosť v konkrétnych rozmeroch nadvihnutej strednej časti a časti disku, nachádzajúcej sa medzi okrajom a nadvihnutou strednou časťou.

31      Všeobecný súd po konštatovaní, že prvá podobnosť je spoločným znakom dizajnov týkajúcich sa typu výrobkov, akým je typ v prejednávanej veci, a že druhá podobnosť môže pre pôvodcu predstavovať obmedzenie spojené s bezpečnostnými požiadavkami, stanovil, že tieto podobnosti pri celkovom dojme z dotknutých dizajnov nepritiahnu pozornosť informovaného užívateľa.

32      Pokiaľ ide o tri ďalšie podobnosti, Všeobecný súd naopak rozhodol, že sa týkajú prvkov, na ktoré sa vzťahuje voľnosť pôvodcu napadnutého dizajnu pri jeho vytváraní, a že pritiahnu pozornosť informovaného užívateľa o to viac, že vyvýšené strany sú v prejednávanej veci týmto užívateľom viditeľnejšie.

33      Pokiaľ ide o odlišnosti medzi dotknutými dizajnmi, Všeobecný súd v bode 83 napadnutého rozsudku uviedol, že napadnutý dizajn má z pohľadu zhora o dva stredové kruhy viac ako skorší dizajn a že z profilu sa obidva dizajny odlišujú v tom, že napadnutý dizajn je vypuklejší, aj keď stupeň vypuklosti je veľmi malý.

34      Všeobecný súd však zastával názor, že odlišnosti napadnuté odvolacím senátom nepostačujú na to, aby napadnutý dizajn vyvolal u informovaného užívateľa celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvoláva skorší dizajn. Všeobecný súd následne sporné rozhodnutie zrušil.

 Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore

35      PepsiCo navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok,

–        s konečnou platnosťou vo veci rozhodol tak, že zamietne návrhy uvedené na prvom stupni, alebo subsidiárne, vec vrátil Všeobecnému súdu a

–        zaviazal Grupo Promer na náhradu trov konania.

36      ÚHVT navrhuje, aby Súdny dvor vyhovel odvolaniu a zaviazal Grupo Promer na náhradu trov konania.

37      Grupo Promer navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie ako neprípustné a nedôvodné,

–        zaviazal PepsiCo na náhradu trov tohto odvolania,

–        zaviazal PepsiCo a ÚHVT na náhradu trov konania, ktoré vznikli Grupo Promer v konaní pred Všeobecným súdom,

–        zaviazal PepsiCo na náhradu trov konania na ÚHVT.

 O odvolaní

38      Na podporu svojho odvolania PepsiCo uvádza jediný odvolací dôvod založený na porušení článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002. Tento odvolací dôvod je rozdelený na päť častí, z toho prvé štyri časti sú rôzne nesprávne posúdenia, z ktorých údajne vychádzal Všeobecný súd pri obmedzeniach tvorivej voľnosti pôvodcu, pri pojme informovaný užívateľ a jeho stupeň pozornosti, pri rozsahu súdneho preskúmania, ktoré mu prislúcha, a pri možnosti porovnať výrobky a nie dotknuté dizajny, a posledná časť vychádza z údajného skreslenia skutkových okolností.

 O prvej časti jediného dôvodu týkajúcej sa obmedzení tvorivej voľnosti pôvodcu

 Argumentácia účastníkov konania

39      PepsiCo tvrdí, že tri podobnosti, ktoré uviedol Všeobecný súd (okrúhly tvar strednej časti, nadvihnutý okraj, rozmery), vyplývajú z funkcie dotknutých výrobkov a sú ich spoločnými znakmi, čo obmedzuje tvorivú voľnosť pôvodcu. Všeobecný súd však nezohľadnil tieto obmedzenia pri jeho porovnaní dotknutých dizajnov. Rozhodnúť, že dotknuté dizajny sú si podobné z dôvodu ich presných spoločných znakov, neznamená nič iné ako priznať Grupo Promer výlučné práva na využívanie týchto spoločných znakov, čo nezodpovedá cieľu sledovanému článkom 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002.

40      ÚHVT tvrdí, že aj keď znaky, akými sú plochý disk alebo vypuklá stredná časť, nutne nevyplývajú z funkcie alebo právnych predpisov, je predpísaná tlakom trhu, ktorý tak tvorivú voľnosť pôvodcu obmedzuje.

41      Zo spisu vyplýva, že značná prevaha – ak nie všetky – „pogs“, ktoré existujú ku dňu priority napadnutého dizajnu, majú v strede okrúhlu vypuklinu. Je to tak z dôvodu, že „pogs“, ktoré by mali v strede inú vypuklinu ako okrúhlu, by nemohli byť zaradené medzi veľké množstvo „pogs“ s touto charakteristikou.

42      Grupo Promer tvrdí, že táto časť jediného odvolacieho dôvodu je neprípustná, lebo smeruje k spochybneniu posúdení skutkových okolností uvedených v napadnutom rozsudku.

 Posúdenie Súdnym dvorom

43      Treba pripomenúť, že PepsiCo vo svojej prvej časti jediného odvolacieho dôvodu v zásade Všeobecnému súdu vytýka, že Všeobecný súd zastával názor, že okrúhly tvar strednej časti, nadvihnutý okraj a rozmery podobné dotknutým dizajnom nevyplývajú z obmedzenia voľnosti ich pôvodcu, zatiaľ čo v skutočnosti tieto prvky podobnosti sú potrebné na to, aby mohli dotknuté výrobky splniť svoju funkciu. Podľa PepsiCo to viedlo Všeobecný súd k nesprávnemu posúdeniu celkového dojmu, ktorý všetky sporné dizajny vyvolávajú.

44      PepsiCo tiež spochybňuje posúdenie skutkových okolností Všeobecného súdu bez toho, aby preukázal existenciu skreslenia skutkových okolností, a bez spochybnenia relevantnosti prvkov určujúcich mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu, ako boli identifikované Všeobecným súdom v bode 67 napadnutého rozsudku, najmä obmedzenia spojené so znakmi v súvislosti s technickým fungovaním výrobku alebo časťou výrobku, alebo aj s právnymi ustanoveniami uplatňujúcimi sa na výrobok, a bez spochybnenia záverov, ktoré z nich Všeobecný súd v bode 72 uvedeného rozsudku urobil.

45      Na základe ustálenej judikatúry má však jedine Všeobecný súd právomoc na jednej strane zistiť skutkové okolnosti, s výnimkou prípadu, že hmotnoprávna nepresnosť jeho zistení by vyplývala zo spisového materiálu, ktorý mu bol predložený, a na druhej strane posúdiť tieto skutkové okolnosti. Posúdenie týchto skutkových okolností teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré sú mu predložené, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 29. apríla 2004, Parlament/Ripa di Meana a i., C‑470/00 P, Zb. s. I‑4167, bod 40 a citovaná judikatúra).

46      Na základe toho treba konštatovať, že prvá časť jediného odvolacieho dôvodu je neprípustná.

 O druhej časti jediného odvolacieho dôvodu týkajúcej sa pojmu „Informovaný užívateľ“ a jeho stupeň pozornosti

 Argumentácia účastníkov konania

47      PepsiCo tvrdí, že Všeobecný súd uplatnil neprimerané kritériá a nezohľadnil, že dotknuté dizajny vyvolávajú u „informovaného užívateľa“ odlišný celkový dojem. „Informovaný užívateľ“ nie je ani riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, ako je definovaný právom o ochranných známkach, ani iba konečný užívateľ dotknutého výrobku.

48      Okrem toho sa má informovaný užívateľ považovať za osobu schopnú porovnať dizajny položené vedľa seba a v protiklade s právom ochranných známok sa nemá spoliehať na „nedokonalú pamäť“.

49      Ak by Všeobecný súd uplatnil relevantné kritériá, rozhodol by tak, že informovaný užívateľ ľahko rozlíši medzi dotknutými dizajnmi vďaka ich dvom najväčším rozdielom, a to po prvé dvom dodatočným stredovým kruhom jasne viditeľným z pohľadu zhora napadnutého dizajnu a po druhé jeho zakrivenej forme na rozdiel od úplnej plochosti (s výnimkou okraja) skoršieho dizajnu.

50      Okrem toho PepsiCo tvrdí, že informovaný užívateľ nebude brať ohľad iba na „najviac viditeľné strany“ dizajnu pri sústredení sa na „ľahko viditeľné“ prvky (bod 83 napadnutého rozsudku), ale využije príležitosť preskúmať dizajn dôkladnejšie ako celok a porovná ho so skoršími dizajnmi s ohľadom na voľnosť, ktorou disponuje pôvodca.

51      ÚHVT rovnako tvrdí, že porovnanie sa má založiť nie na nedokonalej pamäti informovaného užívateľa, ale na priamom porovnaní dizajnov.

52      Grupo Promer uvádza, že táto časť jediného odvolacieho dôvodu sa týka skutkovej okolnosti. Rovnako tvrdí, že Všeobecný súd neuplatnil kritérium týkajúce sa práva ochranných známok, akým je pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými dvoma spornými dizajnmi.

 Posúdenie Súdnym dvorom

53      Po prvé treba uviesť, že nariadenie č. 6/2002 nedefinuje pojem informovaný užívateľ. Má sa však chápať, ako to správne uviedol generálny advokát v bodoch 43 a 44 svojich návrhov, ako pojem nachádzajúci sa medzi pojmom priemerný spotrebiteľ, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické vedomosti a ktorý priamo neporovnáva odporujúce si ochranné známky, a pojmom odborník s podrobnými technickými vedomosťami. Pojem informovaný užívateľ teda možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti.

54      Treba teda konštatovať, že takto bol aj tento pojem chápaný Všeobecným súdom v bode 62 napadnutého rozsudku. To je okrem iného jasné aj so záveru, ktorý z toho vyvodil v bode 64 napadnutého rozsudku, keď identifikoval možného relevantného informovaného užívateľa v prejednávanej veci ako dieťa vo veku približne 5 až 10 rokov alebo riaditeľa marketingu spoločnosti, ktorá používa „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“ na reklamu svojich vlastných výrobkov.

55      Po druhé, ako to uviedol generálny advokát v bodoch 51 a 52 svojich návrhov, je pravda, že zo samotnej charakteristiky informovaného užívateľa, ako bola uvedená vyššie, vyplýva, že ak je to možné, porovná dotknuté dizajny priamo. Nedá sa však vylúčiť, že takéto porovnanie je v danej oblasti nerealizovateľné alebo nezvyčajné, najmä z dôvodu osobitných okolností alebo vlastností objektov, ktoré dotknuté dizajny predstavujú.

56      Všeobecnému súdu však nemožno vytknúť, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ak vykonal posúdenie celkového dojmu sporných dizajnov bez toho, aby vychádzal z predpokladu, podľa ktorého by informovaný užívateľ v každom prípade vykonal priame porovnanie dizajnov.

57      Tento názor je o to správnejší, že keďže nariadenie č. 6/2002 neobsahuje presnú definíciu v tomto smere, nie je možné sa domnievať, že normotvorca Únie mal zámer obmedziť posúdenie prípadných dizajnov na priame porovnanie.

58      Z toho vyplýva, že formulácia, podľa ktorej „si informovaný užívateľ túto podobnosť pri celkovom dojme dotknutých dizajnov nevšimne“, použitá Všeobecným súdom v bode 77 napadnutého rozsudku, aj keď mimo svojho kontextu naznačuje, že Všeobecný súd založil svoje odôvodnenie na metóde nepriameho porovnania založenej na nedokonalej pamäti, nevyjadruje žiadne nesprávne právne posúdenie z jeho strany.

59      Po tretie, pokiaľ ide o stupeň pozornosti informovaného užívateľa, treba pripomenúť, že hoci takýto užívateľ nie je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, ktorý zvyčajne vníma dizajn ako celok a neskúma pri jeho posúdení jeho rôzne detaily (pozri analogicky rozsudok z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, body 25 a 26), nie je ani odborník, ktorý je schopný vnímať rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu medzi spornými dizajnmi existovať. Prívlastok „informovaný“ teda naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým expertom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom sektore, disponuje určitou mierou vedomostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká.

60      Použitie pojmu „ľahko všimnúť“ v bode 83 napadnutého rozsudku sa má chápať v širšom kontexte iba ako detailné spresnenie týkajúce sa väčšieho stupňa vypuklosti v prípade napadnutého dizajnu. Všeobecný súd totiž tým, že dodržal správny prístup k definícii informovaného užívateľa, nemôže byť obvinený, že pojmy použité v uvedenom bode 83 samy osebe znamenajú, že stupeň pozornosti informovaného užívateľa bol Všeobecným súdom posúdený nesprávne.

61      Vzhľadom na uvedené úvahy treba druhú časť jediného odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

 O tretej časti jediného odvolacieho dôvodu týkajúcej sa rozsahu súdneho preskúmania

 Argumentácia účastníkov konania

62      PepsiCo s odkazom na súčasný rozsudok Súdneho dvora týkajúci sa odrôd rastlín (rozsudok z 15. apríla 2010, Schräder/OCVV, C‑38/09 P, Zb. s. I‑3209, bod 77) tvrdí, že úzkostlivé posúdenie rozdielov a podobností medzi dotknutými dizajnmi, ktoré vykonal Všeobecný súd, bolo nad rámec jeho úlohy, ktorú má na základe článku 61 ods. 2 nariadenia č. 6/2002. PepsiCo preto tvrdí, že otázka, či existuje podobný celkový dojem, alebo nie, sa má nechať na posúdenie odvolacieho senátu.

63      ÚHVT takisto uvádza, že Všeobecný súd tým, že sa odmietol obmedziť na preskúmanie nesprávneho právneho posúdenia, išiel nad to, čo povoľuje článok 61 nariadenia č. 6/2002 v oblasti dizajnov Spoločenstva.

64      Grupo Promer uvádza, že tvrdenie PepsiCo nie je dôvodné. Závery Súdneho dvora v už citovanom rozsudku Schräder/OCVV vyplývajú zo skutočnosti, že išlo o technické a zložité preskúmanie, zatiaľ čo prejednávaná vec sa týka iba preskúmania dizajnov na určenie neexistencie osobitého charakteru napadnutého dizajnu.

 Posúdenie Súdnym dvorom

65      V prejednávanej veci nie je spochybnené, že Všeobecný súd vykonal detailné preskúmanie dotknutých dizajnov na účely zrušenia rozhodnutia odvolacieho senátu.

66      V tomto kontexte treba pripomenúť, že Všeobecný súd má plnú právomoc preskúmavať zákonnosť posudzovania dôkazov ÚHVT, ktoré mu predložil prihlasovateľ (pozri rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 52).

67      Analogicky s už citovaným rozsudkom Schräder/OCVV Všeobecný súd môže ÚHVT priznať, najmä ak má ÚHVT vykonať veľmi technické posúdenie, istú mieru voľnej úvahy a obmedziť sa, pokiaľ ide o rozsah svojho preskúmania rozhodnutí odvolacích senátov v oblasti priemyselných dizajnov, na preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia.

68      Treba však uviesť, že Všeobecný súd v rámci osobitných okolností tejto veci nešiel nad rámec preskúmania sporného rozhodnutia zodpovedajúceho právomoci meniť, ktorú má na základe článku 61 nariadenia č. 6/2002.

69      Preto treba zamietnuť tretiu časť jediného odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.

 O štvrtej časti jediného odvolacieho dôvodu týkajúcej sa preskúmania vykonaného na výrobkoch a nie dotknutých dizajnoch

 Argumentácia účastníkov konania

70      PepsiCo tvrdí, že je nesprávne založiť posúdenie sporných dizajnov na porovnaní vzoriek skutočných výrobkov predložených účastníkmi konania na podporu ich návrhov. Najmä ÚHVT nepotrebuje v rámci podobných žalôb na vyhlásenie výmazu predvídať prípadné paralelné alebo budúce konania o porušenie práv založené na rovnakom skoršom dizajne a rovnakom neskoršom dizajne tak, ako sú používané na trhu.

71      Grupo Promer pripomína, že vzorky výrobkov boli rovnako preskúmané odborom výmazov odvolacím senátom. Z toho dôvodu posúdenie všetkých už v spise uvedených dôkazov Všeobecným súdom je otázkou týkajúcou sa skutkových okolností, ktoré nemôže byť základom na dôvod odvolania na Súdny dvor.

 Posúdenie Súdnym dvorom

72      Treba pripomenúť, že v bode 83 napadnutého rozsudku Všeobecný súd potvrdil, že jeho posúdenie stupňa vypuklosti dotknutého dizajnu „potvrdzujú takéto na trh skutočne uvádzané výrobky, ako sú tie nachádzajúce sa v spise ÚHVT predloženom Všeobecnému súdu“.

73      V rozsahu, v akom je v oblasti dizajnov osoba, ktorá porovnáva, informovaným užívateľom, ktorý sa tak, ako bolo konštatované v bodoch 53 a 59 tohto rozsudku, odlišuje od jednoduchého priemerného spotrebiteľa, nie je nesprávne zohľadniť počas posúdenia celkového dojmu dotknutých dizajnov výrobok skutočne uvedený na trhu, ktorý zodpovedá týmto dizajnom.

74      V každom prípade z použitia slova „potvrdzujú“ v bode 83 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd v skutočnosti založil svoje posúdenia sporných dizajnov, ako sú opísané a zobrazené v jednotlivých prihláškach, na tom, že porovnanie skutočných výrobkov bolo použité iba ilustračne, na potvrdenie záverov, ktoré už boli prijaté, a nemôže sa pokladať za skutočnosť, na ktorej možno založiť odôvodnenie napadnutého rozsudku.

75      Štvrtá časť jediného odvolacieho dôvodu sa musí preto zamietnuť ako nedôvodná.

 O piatej časti jediného odvolacieho dôvodu týkajúcej sa údajného skreslenia skutkových okolností

 Argumentácia účastníkov konania

76      PepsiCo s podporou ÚHVT tvrdí, že Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti najmä tým, keď rozhodol, že je nereálne a v rozpore so všeobecnou skúsenosťou predpokladať, že informovaný užívateľ obmedzí svoje vnímanie pozorovaného objektu na samotný „pohľad zhora“. Okrem toho aj keby sa dotknuté dizajny preskúmavali zhora a vodorovne, ich odlišnosti by boli ihneď viditeľné.

77      Grupo Promer uvádza, že údajné skreslenie uvádzaných skutkových okolností bez odkazu na skreslenie posúdenia dôkazov predstavuje tvrdenie, na ktorom sa nedá založiť odvolanie na Súdny dvor. Toto posúdenie skutkových okolností a dôkazov, s výnimkou prípadu skreslenia skutočností, ktoré mu boli predložené, nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania.

 Posúdenie Súdnym dvorom

78      Súdny dvor už rozhodol, že vzhľadom na výnimočnú povahu námietky skreslenia článok 256 ZFEÚ, článok 58 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článok 112 ods. 1 prvý pododsek písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora najmä vyžadujú, aby odvolateľka presne uviedla skutočnosti, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázala nesprávne právne posúdenie, ktoré viedlo Všeobecný súd pri posudzovaní k takémuto skresleniu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P; C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 50).

79      Takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, Zb. s. I‑10053, bod 69 a citovaná judikatúra).

80      V prejednávanej veci PepsiCo v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil skutočnosti tým, že porovnal dotknuté dizajny iba z ich vnímania „zhora“, a nezobral do úvahy rozdiely, ktoré sú zjavné zboku. PepsiCo však presne neuvádza skutočnosti, ktoré Všeobecný súd skreslil, ani nepoukazuje na nesprávnu analýzu, ktorá mala podľa neho viesť Všeobecný súd k tomuto skresleniu.

81      Za týchto podmienok treba konštatovať, že tvrdenia predložené odvolateľkou v tejto veci nenapĺňajú požiadavky uložené citovanou judikatúrou. Z tohto dôvodu sa musí piata časť jediného odvolacieho dôvodu odmietnuť ako neprípustná.

82      Keďže odvolateľka neuspela v žiadnej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu, treba ho zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

83      Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 118 na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Grupo Promer navrhla zaviazať PepsiCo na náhradu trov konania a PepsiCo nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Odvolanie sa zamieta.

2.      PepsiCo Inc. je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.

Top