Vec C‑119/10

Frisdranken Industrie Winters BV

proti

Red Bull GmbH

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden)

„Ochranné známky – Smernica 89/104/EHS – Článok 5 ods. 1 písm. b) – Plnenie plechoviek už opatrených označením podobným označeniu ochrannej známky – Poskytovanie služieb na objednávku a podľa pokynov tretej osoby – Žaloba majiteľa ochrannej známky proti poskytovateľovi služieb“

Abstrakt rozsudku

Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Smernica 89/104 – Právo majiteľa ochrannej známky namietať proti používaniu zhodného alebo podobného označenia treťou osobou pre zhodné alebo podobné výrobky alebo služby – Používanie ochrannej známky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) smernice – Pojem

[Smernica Rady 89/104, článok 5 ods. 1 písm. b)]

Článok 5 ods. 1 písm. b) prvej smernice 89/104 o ochranných známkach sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ služby, ktorý na objednávku a podľa pokynov tretej osoby plní obaly, ktoré mu dodala táto tretia osoba, ktorá na ne predtým umiestnila označenia podobné alebo zhodné s označením chráneným ochrannou známkou, tieto označenia sám nepoužíva, pričom používanie označení je možné zakázať na základe tohto ustanovenia.

V rozsahu, v akom takýto poskytovateľ služieb umožňuje svojim zákazníkom používanie označení podobných ochranným známkam, nemožno jeho úlohu posúdiť s ohľadom na ustanovenia smernice 89/104, ale musí sa v tomto prípade preskúmať z hľadiska iných právnych pravidiel.

Okrem toho konštatovanie, že majiteľ ochrannej známky môže voči poskytovateľovi služieb zakročiť len na základe smernice 89/104, nijako neposkytuje zákazníkovi tohto poskytovateľa možnosť obísť ochranu, ktorú majiteľovi ochrannej známky ponúka táto smernica, rozdelením výrobného procesu a zverením rôznych častí tohto procesu poskytovateľom služieb. Tieto služby by totiž bolo možné pripísať uvedenému zákazníkovi, ktorý teda zostáva naďalej zodpovedný podľa ustanovení tejto smernice.

(pozri body 35 – 37 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 15. decembra 2011 (*)

„Ochranné známky – Smernica 89/104/EHS – Článok 5 ods. 1 písm. b) – Plnenie plechoviek už opatrených označením podobným označeniu ochrannej známky – Poskytovanie služieb na objednávku a podľa pokynov tretej osoby – Žaloba majiteľa ochrannej známky proti poskytovateľovi služieb“

Vo veci C‑119/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) z 19. februára 2010 a doručený Súdnemu dvoru 4. marca 2010, ktorý súvisí s konaním:

Frisdranken Industrie Winters BV

proti

Red Bull GmbH,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia M. Safjan, M. Ilešič (spravodajca), E. Levits a M. Berger,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. marca 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Frisdranken Industrie Winters BV, v zastúpení: P. N. A. M. Claassen, advocaat,

–        Red Bull GmbH, v zastúpení: S. Klos a A. Alkema, advocaten,

–        poľská vláda, v zastúpení: M. Laszuk, splnomocnená zástupkyňa,

–        Európska komisia, v zastúpení: A. Nijenhuis a F.W. Bulst, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 14. apríla 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 1 a 3 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES 1989 L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Red Bull GmbH (ďalej len „Red Bull“) a Frisdranken Industrie Winters BV (ďalej len „Winters“), ktorý súvisel so skutočnosťou, že spoločnosť Winters plnila osviežujúci nápoj do plechoviek opatrených označeniami podobnými ochranným známkam Red Bull.

 Právny rámec

3        Článok 5 ods. 1 až 3 smernice 89/104 stanovuje:

„1.      Zapísaná ochranná známka dáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

a)      akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná;

b)      akékoľvek označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej natoľko podobné, a zároveň sú si natoľko podobné príslušné tovary alebo služby, že existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie medzi označením a ochrannou známkou.

2.      Každý členský štát môže tiež stanoviť, že majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby používali v obchodnom styku akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu znamenalo, že by nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky škodilo.

3.      V rámci odsekov 1 a 2 možno okrem iného zakázať toto:

a)      umiestňovať označenie na tovary alebo na ich obal;

b)      ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh, alebo na tieto účely skladovať pod týmto označením, alebo ponúkať alebo poskytovať takto označené služby;

c)      dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;

d)      používať toto označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

4        Spoločnosť Red Bull vyrába a uvádza na trh energetický nápoj pod svetovo známou ochrannou známkou RED BULL. Spoločnosť si zabezpečila pre tieto ochranné známky medzinárodnú registráciu, okrem iného aj pre štáty Beneluxu.

5        Spoločnosť Winters je podnik, ktorého hlavným predmetom činnosti je plnenie plechoviek nápojmi vyrábanými samotnou spoločnosťou alebo tretími subjektmi.

6        Spoločnosť Smart Drinks Ltd (ďalej len „Smart Drinks“), právnická osoba založená podľa práva Britských panenských ostrovov, je konkurentom spoločnosti Red Bull.

7        Winters plnila plechovky osviežujúcim nápojom pre Smart Drinks. Na tento účel Smart Drinks dodala spoločnosti Winters prázdne plechovky a ich uzávery vyobrazujúce rozličné označenia, ozdoby a nápisy. Tieto plechovky niesli okrem iného označenia „BULLFIGHTER“, „PITTBULL“, „RED HORN“, neskôr zmenené na „LONG HORN“, a „LIVE WIRE“. Smart Drinks tiež dodala spoločnosti Winters základný sirup do osviežujúceho nápoja. Winters naplnila plechovky podľa pokynov a receptúry spoločnosti Smart Drinks určeným objemom sirupu doplneným vodou a podľa potreby oxidom uhličitým a plechovky uzatvorila. Winters následne naplnené plechovky odovzdala spoločnosti Smart Drinks, ktorá ich vyvážala mimo Beneluxu.

8        Winters sa obmedzila len na poskytnutie plniacich služieb pre spoločnosť Smart Drinks bez toho, aby tieto naplnené plechovky odovzdala poslednej uvedenej spoločnosti. Okrem toho tieto plechovky ani nedodávala a ani nepredávala tretím osobám.

9        Dňa 2. augusta 2006 podala Red Bull proti Winters na Rechtbank‘s‑Hertogenbosch návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd tejto spoločnosti uložil povinnosť zdržať sa bezodkladne a do budúcna akéhokoľvek používania označení, ktoré sú podobné alebo zhodné s niektorými z jej ochranných známok. Red Bull v tejto súvislosti uviedla, že plnením plechoviek opatrených označeniami „BULLFIGHTER“, „PITTBULL“, „RED HORN“, „LONG HORN“ a „LIVE WIRE“ Winters zasiahla do jej práv z ochrannej známky. Sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach sa domnieval, že hoci plnenie plechoviek treba považovať za používanie týchto označení, ochranným známkam spoločnosti Red Bull sa podobá iba označenie „BULLFIGHTER“ v spojení s plechovkami používanými na tento účel. Rozhodnutím z 26. septembra 2006 preto spoločnosti Winters nariadil, aby sa zdržala plnenia plechoviek BULLFIGHTER.

10      Red Bull a Winters podali proti tomuto rozsudku odvolanie, resp. vzájomné odvolanie na Gerechtshof te ’s Hertogenbosch.

11      Gerechtshof potvrdil záver Rechtbank, v zmysle ktorého treba plnenie plechoviek spoločnosťou Winters považovať za používanie označení, ktoré boli na plechovky umiestnené spoločnosťou Smart Drinks. V tejto súvislosti sa odvolal na funkciu ochrannej známky ako označenia pôvodu a tiež na skutočnosť, že pre typ výrobkov, o ktorý ide v tejto veci, teda pre nápoje, nemôže byť označenie umiestnené iným spôsobom ako spojením nápoja a obalu už opatreného týmto označením. Spojením riedeného základného sirupu s plechovkami opatrenými spornými označeniami na účely výroby konečného výrobku umiestnila Winters tieto označenia na uvedený výrobok aj napriek tomu, že ich neumiestnila na plechovky.

12      Pokiaľ ide o podobnosť uvedených označení a ochranných známok spoločnosti Red Bull, Gerechtshof ju uznal v prípade označení „BULLFIGHTER“, „PITTBULL“ a „LIVE WIRE“. V tejto súvislosti sa domnieval, že pokiaľ ide o okruh verejnosti, ktorý treba vziať do úvahy, povaha výrobkov si vyžaduje zohľadnenie širokej verejnosti, a keďže výrobky, ktoré Winters spracúva pre Smart Drinks, nie sú určené pre Benelux, ale pre tretie štáty, v abstraktnom zmysle treba zohľadniť aj priemerného spotrebiteľa v Beneluxe.

13      Gerechtshof preto rozsudkom z 29. januára 2008, opierajúc sa o ustanovenia Dohovoru štátov Beneluxu v oblasti duševného vlastníctva (ochranné známky a vzory) podpísaného v Haagu 25. februára 2005, ktoré zodpovedajú článku 5 ods. 1 písm. b) a článku 2 smernice 89/104, nariadil spoločnosti Winters ukončiť plnenie plechoviek BULLFIGHTER, PITTBULL a LIVE WIRE. Winters podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok.

14      Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden rozhodol prerušiť konanie a Súdnemu dvoru položil tieto prejudiciálne otázky:

„1.      a)      Je potrebné jednoduché ‚plnenie‘ obalov opatrených označením… kvalifikovať ako používanie tohto označenia v obchodnom styku v zmysle článku 5 smernice 89/104 o ochranných známkach, hoci k tomuto plneniu dochádza z dôvodu poskytovania služby pre tretiu osobu a na jej žiadosť na odlíšenie výrobkov tohto objednávateľa?

b)      Vyžaduje prvá otázka písm. a) inú odpoveď vtedy, ak ide o zásah do práv uvedený v článku 5 ods. 1 písm. a) alebo b) smernice o ochranných známkach?

2      Ak je odpoveď na prvú otázku písm. a) kladná, možno používanie označenia zakázať v Beneluxe aj na základe článku 5 smernice o ochranných známkach, ak výrobky opatrené označením boli určené výlučne na vývoz mimo a) územia Beneluxu alebo b) Európskej únie a ak sa tam s nimi verejnosť nemôže stretávať, okrem podniku, v ktorom došlo k plneniu?

3.      Ak druhá otázka písm. a) alebo b) vyžaduje kladnú odpoveď, podľa akého kritéria sa posudzuje existencia zásahu do práv: je to vnímanie priemerne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa v Beneluxe a v Európskej únii, ktoré teda za daných okolností nemôže byť zhodnotené inak ako teoreticky alebo abstraktne, alebo treba v tomto ohľade vychádzať z iného kritéria, napríklad vnímania spotrebiteľa v krajine, do ktorej sa výrobky vyvážajú?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

15      Prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 5 ods. 1 písm. a) a b), smernice 89/104 treba vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ služby, ktorý na objednávku a podľa pokynov tretej osoby plní obaly, ktoré mu dodala táto tretia osoba, ktorá na ne predtým umiestnila označenia podobné alebo zhodné s označením chráneným ochrannou známkou, tieto označenie sám používa, pričom ich používanie je možné zakázať na základe tohto ustanovenia.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

16      Winters sa domnieva, že jednoduché plnenie obalu opatreného označením, uskutočnené v rámci poskytovania služieb pre tretiu osobu nemožno považovať za používanie označenia v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 89/104. Opiera sa predovšetkým o rozsudok z 23. marca 2010, Google France a Google (C‑236/08 až C‑238/08, Zb. s. I‑2417, body 50, 56 a 57), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že poskytovateľ služby odkazov umožňuje svojim zákazníkom používať označenia, ktoré tvoria kľúčové slová bez toho, aby ich sám používal, a to napriek skutočnosti, že uvedená služba bola nielen poskytnutá za odplatu a boli vytvorené nevyhnutné technické podmienky na používanie uvedených označení zákazníkmi, ale zahŕňala aj priamy kontakt s verejnosťou. Z uvedeného Winters a fortiori vyvodil, že ňou poskytované služby, ktoré sa obmedzujú na jednoduché plnenie obalov a ktoré sú súčasťou výrobného procesu bez toho, aby zohrávali úlohu pri predaji nápojov alebo aspoň pri spôsobe komunikácie s verejnosťou, nemožno kvalifikovať ako „používanie“.

17      Tento názor v podstate zastáva aj poľská vláda, ktorá predovšetkým zdôrazňuje, že vonkajší vzhľad plechoviek nijako nesúvisí ani s činnosťou Winters, ani s hospodárskymi výhodami, ktoré tento podnik z tejto činnosti získava a ktoré by boli rovnaké bez ohľadu na to, či by tieto plechovky boli, alebo neboli opatrené predmetnými označeniami. Je pravda, že Winters vykonávala hospodársku činnosť, avšak tá mala výlučne technickú povahu, keďže Winters vystupovala v postavení jednoduchého vykonávateľa.

18      Okrem toho činnosti uvedené v článku 5 ods. 3 smernice 89/104 by predstavovali porušenie len za predpokladu, ak by boli splnené podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku. V prípade, ak by tieto podmienky splnené neboli, nebolo by podstatné, či by plnenie plechovky opatrenej označením mohlo byť považované za „umiestnenie“ tohto označenia na sporný výrobok. Domnienka, ktorú bráni Red Bull a Európska komisia, by bola okrem toho vyvrátiteľná, pretože označenie nie je v skutočnosti umiestnené na výrobku, ale na obale. Navyše, ak by súd túto domnienku prijal, vynorila by sa otázka, ktorý z podnikov by porušoval práva z ochrannej známky, či ten, ktorý na plechovky vytlačil označenie, alebo ten, ktorý vykonal ich plnenie.

19      Red Bull a Komisia naopak zastávajú názor, že používanie označenia v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 89/104 zahŕňa plnenie obalov opatrených označením aj vtedy, ak sa toto plnenie vykonáva v rámci služby, podľa pokynov zákazníka a s cieľom odlíšiť jeho výrobky.

20      V prvom rade sa plnenie plechoviek opatrených označeniami zhoduje s „umiestňovaním“ týchto označení na tovary v zmysle článku 5 ods. 3 písm. a) smernice 89/104, čiže označenie je spojené s výrobkom práve v tomto okamihu výrobného procesu. Pojem „umiestňovať“ treba totiž vykladať v tom zmysle, že označuje vytvorenie fyzického spojenia medzi označením a výrobkom nezávisle na technike, ktorou bolo toto spojenie vytvorené. Okrem toho z bodu 61 už citovaného rozsudku Google France a Google vyplýva, že správania uvedené v článku 5 ods. 3 smernice 89/104 predstavujú príklady „používania“ v zmysle uvedeného článku 5 ods. 1.

21      Ďalej v prípade, ak poskytovateľ služieb poskytne zákazníkovi za protihodnotu službu spočívajúcu v použití označenia, toto použitie treba považovať za „používanie v obchodnom styku“. Skutočnosť, že poskytovateľ služieb koná podľa pokynov zákazníka, nemení nič na tom, že služba ostáva naďalej hospodárkou činnosťou.

22      Napokon je irelevantné, či spoločnosť, ktorá umiestňuje označenie na výrobky alebo ich obaly, tak koná v súvislosti s vlastnými výrobkami, alebo v rámci služieb poskytovaných pre tretie osoby. Smernica 89/104 je totiž založená na zásade, že niektoré konania, predovšetkým konania uvedené v článku 5 ods. 3, sú vyhradené majiteľovi zapísanej ochrannej známky. Bolo by v rozpore s touto zásadou a s účelom uvedeného článku 5, ak by bola výroba a uvádzanie na trh osobou, ktorá koná bez súhlasu dotknutého majiteľa ochrannej známky, vyňatá z pôsobnosti tohto ustanovenia len preto, že táto osoba nie je vlastníkom výrobkov. Ak by totiž ochranu majiteľa ochrannej známky bolo možné obísť jednoduchým rozdelením výrobného procesu a zverením rôznych častí tohto procesu rôznym zmluvným partnerom, nebolo by možné dosiahnuť cieľ tohto ustanovenia.

23      Takýto výklad bol potvrdený v už citovanom rozsudku Google France a Google (body 60 a 61), ako aj uznesením z 19. februára 2009, UDV North America (C‑62/08, Zb. s. I‑1279, body 39 až 43). Okrem toho zo systematiky predmetného článku 5 ods. 3 vyplýva, že majiteľ ochrannej známky môže zakázať v ňom stanovené konania jednotlivo a nezávisle od seba, a teda môže namietať proti umiestneniu ochrannej známky bez ohľadu na to, či osoba, ktorá ochrannú známku umiestňuje, následne aj dotknuté výrobky uvádza na trh.

 Odpoveď Súdneho dvora

24      V prvom rade treba uviesť, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, že sporné označenia umiestnené na plechovkách plnených spoločnosťou Winters sú chráneným označeniam spoločnosti Red Bull nanajvýš podobné a nie sú s nimi zhodné. Za týchto okolností je a priori vylúčené, aby Red Bull mohla na základe článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 89/104, ktorý vyžaduje zhodu dotknutých označení, zabrániť spoločnosti Winters v plnení týchto plechoviek. Preto Súdnemu dvoru v tejto veci prináleží, aby sa vyjadril výlučne k výkladu článku 5 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, na ktorého uplatnenie stačí podobnosť uvedených označení.

25      Na základe článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 89/104 je majiteľ ochrannej známky oprávnený zabrániť tretej osobe, aby bez jeho súhlasu pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné alebo podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, používala označenie zhodné s jeho ochrannou známkou alebo jej podobné, ak k tomuto používaniu dochádza v obchodnom styku a z dôvodu, že existencia pravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti narušuje alebo je spôsobilá narušiť základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je garantovať spotrebiteľom pôvod výrobkov alebo služieb [pozri najmä rozsudok z 12. júna 2008, O2 Holdings a O2 (UK), C‑533/06, Zb. s. I‑4231, bod 57 a citovanú judikatúru].

26      Vo veci samej je nesporné, že Winters vykonáva obchodnú činnosť a získava hospodársku výhodu tým, že v postavení poskytovateľa služieb na objednávku a podľa pokynov Smart Drinks plní plechovky, ktoré jej boli dodané týmto podnikom, ktorý na ne predtým umiestnil označenia podobné ochranným známkam spoločnosti Red Bull.

27      Tiež je nesporné, že predchádzajúce umiestnenie označení na plechovky, ich plnenie osviežujúcim nápojom a následný vývoz konečného výrobku, ktorými sú naplnené plechovky opatrené predmetnými označeniami, sa uskutočňuje bez súhlasu spoločnosti Red Bull.

28      Hoci z týchto okolností vyplýva, že poskytovateľ služby, akým je Winters, vykonáva činnosť „v obchodnom styku“, keďže na objednávku tretej osoby plní uvedené plechovky, uvedené ešte neznamená, že tento poskytovateľ tieto označenia sám „používa“ v zmysle článku 5 smernice 89/104 (pozri analogicky rozsudok Google France a Google, už citovaný, bod 55).

29      Súdny dvor už totiž konštatoval, že skutočnosť, že niekto vytvorí technické podmienky potrebné na používanie označenia a je za túto službu odmeňovaný, ešte neznamená, že ten, kto poskytuje túto službu, sám používa uvedené označenie (rozsudok Google France et Google, už citovaný, bod 57).

30      Treba však uviesť, že poskytovateľ služby, ktorý za podmienok, akými sú podmienky vo veci samej, iba plnení plechovky, ktoré už boli opatrené označeniami podobnými ochranným známkam na objednávku, a to podľa pokynov tretích osôb, čiže len vykonáva technickú časť výrobného procesu konečného výrobku bez toho, aby mal akýkoľvek záujem na vonkajšom vzhľade uvedených plechoviek a predovšetkým na označeniach, ktoré sa na nich nachádzajú, sám neuskutočňuje „používanie“ týchto označení v zmysle článku 5 smernice 89/104, ale len vytvára nevyhnutné technické podmienky na to, aby takéto používanie mohli uskutočniť tretie osoby.

31      K tomuto konštatovaniu sa pridáva skutočnosť, že v situácii, v akej sa nachádza spoločnosť Winters, poskytovateľ vôbec nepoužil predmetné označenia „pre výrobky alebo služby“, ktoré sú zhodné s výrobkami alebo službami, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné v zmysle uvedeného článku. Súdny dvor už pritom uviedol, že tento výraz sa v zásade týka tovarov alebo služieb tretej osoby, ktorá označenie používa [pozri rozsudky z 25. januára 2007, Adam Opel, C‑48/05, Zb. s. I‑1017, body 28 a 29; O2 Holdings a O2 (UK), už citovaný, bod 34, ako aj Google France a Google, už citovaný, bod 60]. Vo veci samej je nesporné, že služba poskytnutá spoločnosťou Winters spočíva v plnení plechoviek a že táto služba nevykazuje žiadnu podobnosť s výrobkom, pre ktoré boli ochranné známky spoločnosti Red Bull zapísané.

32      Je pravda, že Súdny dvor už rozhodol, že tento výraz môže za istých podmienok zahŕňať aj výrobky alebo služby inej osoby, na ktorej účet tretia osoba koná. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento výraz sa uplatní aj na prípad, keď poskytovateľ služby používa označenie zodpovedajúce ochrannej známke inej osoby s cieľom podporiť výrobky, ktoré jeden z jeho zákazníkov uvádza na trh využitím tejto služby, ak sa označenie používa takým spôsobom, že vytvára spojitosť medzi uvedeným označením a službou poskytovateľa (pozri v tomto zmysle rozsudky Google France a Google, už citovaný, bod 60; z 12. júla 2011, L’Oréal a i., C‑324/09, Zb. s. I‑6011, body 91 a 92, ako aj uznesenie UDV North America, už citované, body 43 až 51).

33      Napriek tomu, ako v podstate zdôraznila generálna advokátka v bode 28 svojich návrhov, plnenie plechoviek opatrených označeniami, ktoré sú podobné ochranným známkam, nemožno na základe ich povahy stotožňovať so službami na podporu predaja výrobkov opatrených takýmto označením, a predovšetkým, toto plnenie nevytvára spojitosť medzi týmito označeniami a službou plnenia plechoviek. Podnik, v ktorom sa uskutočnilo plnenie, totiž nie je vo vzťahu so spotrebiteľom, čo vylučuje akúkoľvek spojitosť medzi jeho službami a predmetnými označeniami.

34      Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 89/104 nie sú splnené v situácii, akou je situácia vo veci samej, a teda majiteľ ochrannej známky nemôže na základe tohto článku poskytovateľovi služieb brániť v plnení plechoviek opatrených označením podobným jeho ochranným známkam bez ohľadu na skutočnosť, či sa plnenie považuje, alebo nepovažuje za umiestnenie označení na výrobky alebo ich obaly v zmysle odseku 3 písm. a) tohto článku.

35      V rozsahu, v akom takýto poskytovateľ služieb umožňuje svojim zákazníkom používanie označení podobných ochranným známkam, nemožno jeho úlohu posúdiť s ohľadom na ustanovenia smernice 89/104, ale musí sa v tomto prípade preskúmať z hľadiska iných právnych pravidiel (pozri analogicky rozsudky Google France a Google, už citovaný, bod 57, ako aj L’Oréal a i., už citovaný, bod 104).

36      Okrem toho napriek obavám spoločnosti Red Bull a Komisie, konštatovanie, že majiteľ ochrannej známky môže voči poskytovateľovi služieb zakročiť len na základe smernice 89/104, nijako neposkytuje zákazníkovi tohto poskytovateľa možnosť obísť ochranu, ktorú majiteľovi ochrannej známky ponúka táto smernica, rozdelením výrobného procesu a zverením rôznych častí tohto procesu poskytovateľom služieb. V tejto súvislosti stačí konštatovať, že tieto služby by bolo možné pripísať tomuto zákazníkovi, ktorý by bol naďalej zodpovedný podľa ustanovení tejto smernice.

37      S ohľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 1 písm. b), smernice 89/104 sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ služby, ktorý na objednávku a podľa pokynov tretej osoby plní obaly, ktoré mu dodala táto tretia osoba, ktorá na ne predtým umiestnila označenia podobné alebo zhodné s označením chráneným ochrannou známkou, tieto označenia sám nepoužíva, pričom používanie označení je možné zakázať na základe tohto ustanovenia.

 O druhej a tretej otázke

38      Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú a tretiu otázku.

 O trovách

39      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 5 ods. 1 písm. b) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ služby, ktorý na objednávku a podľa pokynov tretej osoby plní obaly, ktoré mu dodala táto tretia osoba, ktorá na ne predtým umiestnila označenia podobné alebo zhodné s označením chráneným ochrannou známkou, tieto označenia sám nepoužíva, pričom používanie označení je možné zakázať na základe tohto ustanovenia.

Podpisy

---

* Jazyk konania: holandčina.