Vec C‑112/10

Procureur‑generaal bij het hof van beroep te Antwerpen

proti

Zaza Retail BV

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hof van Cassatie)

„Nariadenie (ES) č. 1346/2000 – Konkurzné konania – Začatie územného konkurzného konania – Podmienky uvedené v platnom vnútroštátnom práve, ktoré znemožňujú začať hlavné konkurzné konanie – Veriteľ splnomocnený podať návrh na začatie územného konkurzného konania“

Abstrakt rozsudku

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie č. 1346/2000 – Medzinárodná právomoc na začatie konkurzného konania – Začatie územného konania pred začatím hlavného konania – Podmienky

[Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 3 ods. 4 písm. a)]

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie č. 1346/2000 – Medzinárodná právomoc na začatie konkurzného konania – Začatie územného konania pred začatím hlavného konania – Podmienky

[Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 3 ods. 4 písm. b)]

1.        Nemožnosť začať hlavné konkurzné konanie stanovená v článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní musí byť objektívna a nesmie sa meniť v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých sa o začatie konania žiada. Hoci táto nemožnosť môže vyplývať z vlastností týkajúcich sa veriteľa, naopak nemôže vychádzať zo skutočnosti, že určitá osoba, akou je zástupca prokuratúry členského štátu, na ktorého území má dlžník podnik, nespĺňa podľa vnútroštátneho práva štátu, kde je centrum hlavných záujmov dlžníka, podmienky na požiadanie o začatie hlavného konania v tomto členskom štáte.

V dôsledku toho pojem „podmienky stanovené“ uvedený v danom článku 3 ods. 4 písm. a), ktorý odkazuje na podmienky znemožňujúce začať hlavné konkurzné konanie podľa vnútroštátneho práva členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, sa má vykladať v tom zmysle, že nezahŕňa podmienky, ktoré by určité osoby vylučovali z okruhu osôb splnomocnených požiadať o začatie takého konania.

(pozri body 21, 23, 24, 26, bod 1 výroku)

2.        Cieľom nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní, ako vyplýva z jeho odôvodnenia č. 17, je obmedziť žiadosti o začatie vedľajšieho konania pred uskutočnením hlavného konkurzného konania len na absolútne nevyhnutné prípady. Podmienky začatia nezávislého územného konania podľa článku 3 ods. 4 písm. b) uvedeného nariadenia teda musia byť chápané striktne.

Pojem „veriteľ“ uvedený v tomto ustanovení, ktorý sa používa na označenie okruhu osôb splnomocnených požiadať o začatie nezávislého územného konania, sa má vykladať v tom zmysle, že nezahŕňa orgán verejnej moci členského štátu, ktorý má podľa vnútroštátneho práva tohto štátu za úlohu konať vo všeobecnom záujme, avšak nezasahuje ani v postavení veriteľa, ani v mene a na účet veriteľov.

(pozri body 22, 29, 34, bod 2 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 17. novembra 2011 (*)

„Nariadenie (ES) č. 1346/2000 – Konkurzné konania – Začatie územného konkurzného konania – Podmienky uvedené v platnom vnútroštátnom práve, ktoré znemožňujú začať hlavné konkurzné konanie – Veriteľ splnomocnený podať návrh na začatie územného konkurzného konania“

Vo veci C‑112/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hof van Cassatie (Belgicko) zo 4. februára 2010 a doručený Súdnemu dvoru 1. marca 2010, ktorý súvisí s konaním:

Procureur‑generaal bij het hof van beroep te Antwerpen

proti

Zaza Retail BV,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet, E. Levits, J.‑J. Kasel a M. Berger (spravodajkyňa),

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 31. marca 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Zaza Retail BV, v zastúpení: M. Cordewener, advocaat,

–        grécka vláda, v zastúpení: M. Michelogiannaki, Z. Chatzipavlou a K. Georgiadis, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: R. Troosters a S. Petrova, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 191; ďalej len „nariadenie“).

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Procureur‑generaal bij het Hof van beroep te Antwerpen (prokurátor pri Odvolacom súde v Antverpách, Belgicko) a Zaza Retail BV (ďalej len „Zaza Retail“), spoločnosťou založenou podľa holandského práva so sídlom v Amsterdame (Holandsko), ktorého predmetom je návrh na vyhlásenie konkurzu, podaný uvedeným prokurátorom voči podniku, ktorý má Zaza Retail v Belgicku.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Odôvodnenie č. 12 nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie umožňuje začatie hlavného konkurzného konania v členskom štáte, ktorý je centrom hlavných záujmov dlžníka. Takéto konanie má univerzálny rozsah a jeho cieľom je obsiahnuť všetok majetok dlžníka. Na ochranu rôznych záujmov toto nariadenie umožňuje začať vedľajšie konania, ktoré by prebiehali súčasne s hlavným konaním. Vedľajšie konania sa môžu začínať v členskom štáte, v ktorom má dlžník nejaký podnik. Účinky vedľajšieho konania sú obmedzené na majetok, ktorý sa nachádza na území tohto štátu. Potrebu jednotnosti na úrovni spoločenstva zabezpečujú povinné pravidlá na koordináciu s hlavným konaním.“

4        Odôvodnenie č. 17 nariadenia stanovuje:

„V období pred začiatkom hlavného konkurzného konania by sa právo požiadať o začatie konkurzného konania v členskom štáte, v ktorom má dlžník nejaký podnik, malo obmedziť len na miestnych veriteľov a veriteľov miestneho podniku, resp. na prípady, v ktorých podľa práva členského štátu, kde má dlžník centrum svojich hlavných záujmov, nie je možné začať hlavné konkurzné konanie. Dôvodom tohto obmedzenia je, aby sa žiadosti o začatie územných konkurzných konaní pred uskutočnením hlavného konkurzného konania obmedzili len na absolútne nevyhnutné prípady. …“

5        Článok 3 nariadenia, ktorý sa zaoberá medzinárodnou súdnou právomocou, stanovuje:

„1.      Právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. ...

2.      Ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať konkurzné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu.

...

4.      Územné konkurzné konania spomenuté v odseku 2 sa môžu začať pred začatím hlavného konkurzného konania v súlade s odsekom 1 len v prípade, že:

a)      konkurzné konanie podľa odseku 1 nemožno začať pre podmienky stanovené zákonom členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka; alebo

b)      o začatie územného konkurzného konania požiada veriteľ, ktorého zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo sídlo sa nachádza v členskom štáte, na území ktorého sa podnik nachádza, resp. ktorého nárok vznikne v dôsledku činnosti tohto podniku.“

6        Článok 29 nariadenia týkajúci sa práva žiadať o začatie vedľajšieho konania stanovuje:

„O začatie vedľajšieho konania môže požiadať:

a)      likvidátor v hlavnom konaní;

b)      akákoľvek iná osoba alebo orgán splnomocnený žiadať o začatie konkurzného konania podľa práva členského štátu, na území ktorého sa o začatie vedľajšieho konania žiada.“

 Vnútroštátne právo

7        Článok 3 ods. 1 zákona o konkurze z 8. augusta 1997 (Belgisch Staatsblad z 28. októbra 1997, s. 28562) v znení zákona zo 4. septembra 2002 (Belgisch Staatsblad z 21.septembra 2002, s. 42928) stanovuje:

„Ak je centrum hlavných záujmov dlžníka v inom členskom štáte Európskej únie, možno voči nemu začať konkurzné konanie podľa ustanovení nariadenia... vtedy, keď má dlžník v Belgicku podnik.“

8        Článok 6 uvedeného zákona stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zákona o súdnom vyrovnaní, konkurzné konanie sa začína rozsudkom obchodného súdu, ktorý vo veci koná buď na žiadosť dlžníka, alebo na žiadosť jedného alebo viacerých veriteľov, prokuratúry, predbežného správcu stanoveného podľa článku 8, alebo – v prípade uvedenom v článku 3 ods. 1 – konkurzného správcu v hlavnom konaní.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9        Procureur du Roi požiadal Rechtbank van eerste aanleg te Tongeren (Belgicko) 14. novembra 2006 o začatie konkurzného konania na majetok belgického podniku Zaza Retail, ktorý má centrum hlavných záujmov v Amsterdame (Holandsko).

10      V tom období ešte v Holandsku konkurzné konanie voči Zaza Retail neprebiehalo.

11      Rechtbank van koophandel te Tongeren (Belgicko) vyhlásil rozsudkom zo 4. februára 2008 konkurz na majetok Zaza Retail.

12      Hof van beroep te Antwerpen rozsudok Rechtbank van koophandel te Tongeren zmenil rozsudkom z 9. októbra 2008 a konštatoval, že ani rechtbank, ani on sám nemá medzinárodnú právomoc rozhodnúť o žiadosti na začatie územného konkurzného konania proti Zaza Retail v Belgicku.

13      Prokuratúra predložila vec Hof van Cassatie v rámci kasačného opravného prostriedku proti tomuto rozsudku. Prokuratúra po prvé uvádza, že pojem „veriteľ“ uvedený v článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia nemožno vykladať reštriktívne a že o začatie konkurzného konania môže požiadať aj prokuratúra. Prokuratúra hrá úlohu strážcu všeobecného záujmu a zasiahne v prípade, ak inštitucionálni alebo individuálni veritelia nekonajú, na ich mieste a v ich mene. Po druhé prokuratúra uvádza, že výnimka podľa článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia sa uplatňuje aj na požiadanie prokurátora o začatie konkurzného konania, pretože keby nebol oprávnený na podanie tejto žiadosti, nemohol by dosiahnuť ani začatie hlavného konania v Holandsku, ktoré je členským štátom, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka.

14      Za týchto okolností Hof van Cassatie rozhodol prerušiť konanie a predložil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Zahŕňa pojem ‚podmienky stanovené‘ uvedený v článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia aj podmienky podania žiadosti o začatie konkurzného konania týkajúce sa požadovanej vlastnosti alebo požadovaného záujmu osoby, akou je prokuratúra iného členského štátu, alebo sa tieto podmienky vzťahujú len na materiálne podmienky na začatie a vykonanie tohto konania?

2.      Možno pojem ‚veriteľ‘ uvedený v článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia vykladať tak široko, že zahŕňa aj vnútroštátny orgán, ktorý je podľa práva členského štátu, ktorého je orgánom, oprávnený podať žiadosť o začatie konkurzného konania a ktorý vystupuje vo všeobecnom záujme, a ako zástupca veriteľov ako celku môže v danom prípade právne účinným spôsobom požiadať o začatie územného konkurzného konania podľa článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia?

3.      V prípade, že pojem ‚veriteľ‘ zahŕňa aj vnútroštátny orgán, ktorý má právomoc podať žiadosť o začatie konkurzného konania, je na použitie článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia potrebné, aby tento vnútroštátny orgán preukázal, že koná v záujme veriteľov, ktorí majú bydlisko, sídlo alebo zvyčajné miesto pobytu v štáte tohto vnútroštátneho orgánu?“

15      Súčasne s konkurzným konaním začatým v Belgicku vyhlásil Rechtbank te Amsterdam uznesením z 8. júla 2008 konkurz na majetok Zaza Retail v Holandsku.

 O prejudiciálnych otázkach

 Úvodné pripomienky

16      Pred preskúmaním prejudiciálnych otázok je potrebné pripomenúť mechanizmus zavedený nariadením.

17      Článok 3 nariadenia v tejto súvislosti stanovuje dva typy konkurzných konaní. Konkurzné konanie začaté podľa odseku 1 tohto článku príslušným súdom členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, označené ako „hlavné konanie“, má univerzálne účinky, keďže sa uplatní na majetok dlžníka nachádzajúci sa v ktoromkoľvek členskom štáte, kde je nariadenie uplatniteľné. Ak príslušný súd členského štátu, v ktorom má dlžník nejaký podnik, môže podľa odseku 2 uvedeného článku začať konanie, toto konanie, označené ako „vedľajšie konanie“ alebo „územné konanie“, má účinky, ktoré sa obmedzujú na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. mája 2006, Eurofood IFSC, C‑341/04, Zb. s. I‑3813, bod 28, a z 21. januára 2010, MG Probud Gdynia, C‑444/07, Zb. s. I‑417, bod 22).

18      Začatie vedľajšieho alebo územného konania podlieha odlišným podmienkam v závislosti od skutočnosti, či bolo začaté hlavné konanie. Ak už bolo začaté, konanie sa označí ako „vedľajšie konanie“ a je upravené v ustanoveniach kapitoly III nariadenia. V opačnom prípade je konanie označené ako „nezávislé územné konanie“ a prípady jeho začatia sú stanovené v článku 3 ods. 4 nariadenia. Toto ustanovenie zahŕňa dve možnosti, a to v prvom prípade situáciu, keď nie je možné začať hlavné konkurzné konanie z dôvodu podmienok stanovených v zákone členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, a v druhom prípade ide o začatie územného konania na území členského štátu, kde má dlžník nejaký podnik, a o jeho začatie požiadajú veritelia s určitým vzťahom k daného územiu.

19      Vnútroštátny súd svojimi otázkami žiada Súdny dvor o spresnenie platnej právnej úpravy v posledných dvoch prípadoch.

 O prvej otázke

20      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa pojem „podmienky stanovené“ uvedený v článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia a upravujúci podmienky, ktoré znemožňujú začať hlavné konkurzné konanie podľa vnútroštátneho práva štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa len podmienky vzťahujúce sa na veriteľa, alebo zahŕňa aj podmienky vzťahujúce sa na osoby splnomocnené požiadať o začatie takého konania.

21      V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 3 ods. 4 písm. a) nariadenia sa týka prípadu, keď hlavné konkurzné konanie „nemôže byť začaté“. Odôvodnenie č. 17 nariadenia odkazuje na situáciu, keď vnútroštátne právo členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, „neumožňuje začať“ konkurzné konanie. Z formulácie odôvodnenia vyplýva, že nemožnosť začať hlavné konanie musí byť objektívna a nesmie sa meniť v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých sa o začatie konania žiada.

22      Tento výklad je v súlade s cieľom článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia, ktorým je, ako vyplýva z odôvodnenia č. 17, obmedziť žiadosti o začatie nezávislého územného konania pred uskutočnením hlavného konkurzného konania len na absolútne nevyhnutné prípady. Ak systém stanovený nariadením povoľuje koexistenciu hlavného konania a vedľajšieho konania, tak len v prípade, ako zdôrazňuje odôvodnenie č. 12, že sa dodržia povinné pravidlá koordinácie určené na zabezpečenie potreby jednotnosti na úrovni Únie. Pokiaľ však nebude začaté hlavné konanie, koordinácia nemôže byť zabezpečená.

23      Ako uvádzajú Zaza Retail, grécka vláda a Európska komisia, nemožnosť začať hlavné konkurzné konanie môže vyplývať z vlastností týkajúcich sa veriteľa, ktoré vylučujú, aby bol predmetom konkurzného konania. Napríklad, relevantným spôsobom uvádzajú prípad, v ktorom medzi podmienkami stanovenými vnútroštátnym právom členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, figuruje podmienka mať postavenie obchodníka, ktoré veriteľ nemá, alebo prípad, keď je dlžníkom verejnoprávny podnik, ktorý podľa vnútroštátneho práva nemôže vyhlásiť konkurz.

24      Nemožnosť začať hlavné konkurzné konanie naopak nemôže vychádzať zo skutočnosti, že určitá osoba, akou je zástupca prokuratúry členského štátu, na ktorého území má dlžník podnik, nespĺňa podľa vnútroštátneho práva štátu, kde je centrum hlavných záujmov dlžníka, podmienky na požiadanie o začatie hlavného konania v tomto členskom štáte. V skutočnosti je začatie hlavného konania uskutočniteľné od okamihu, keď je zjavné, že iné osoby, predovšetkým veritelia, budú splnomocnené na podanie takého návrhu.

25      Toto je prípad vo veci samej, keďže z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Rechtbank te Amsterdam vyhlásil rozhodnutím z 8. júla 2008 konkurz na majetok Zaza Retail v Holandsku.

26      Na prvú otázku teda treba odpovedať, že pojem „podmienky stanovené“ uvedený v článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia, ktorý odkazuje na podmienky znemožňujúce začať hlavné konkurzné konanie podľa vnútroštátneho práva členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, sa má vykladať v tom zmysle, že nezahŕňa podmienky, ktoré by určité osoby vylučovali z okruhu osôb splnomocnených požiadať o začatie takého konania.

 O druhej otázke

27      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa pojem „veriteľ“ uvedený v článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia, ktorý sa používa na označenie okruhu osôb splnomocnených požiadať o začatie nezávislého územného konania, môže vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý má podľa vnútroštátneho práva daného štátu za úlohu konať vo všeobecnom záujme a v konečnom dôsledku zabezpečovať záujmy veriteľov ako celku.

28      Na úvod je potrebné pripomenúť, že nariadenie nevymedzuje pojem veriteľ.

29      Takisto treba pripomenúť, že z dôvodov uvedených v bodoch 21 a 22 tohto rozsudku musia byť podmienky začatia nezávislého územného konania podľa článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia chápané rovnako striktne.

30      Tento reštriktívny prístup sa ukáže pri porovnaní ustanovení tohto článku s ustanoveniami článku 29, ktoré upravujú právo požiadať o začatie vedľajšieho konania. Zatiaľ čo článok 29 dáva právo požiadať o začatie konania likvidátorovi v hlavnom konkurznom konaní, ako aj každej inej osobe alebo orgánu splnomocneným požiadať o začatie konkurzného konania podľa práva členského štátu, na ktorého území sa o začatie vedľajšieho konania žiada, článok 3 ods. 4 písm. b) nariadenia zužuje okruh splnomocnených osôb na veriteľov, ktorí preukážu určitý vzťah k členskému štátu, na ktorého území sa predmetný podnik dlžníka nachádza. Ide o veriteľov usadených v danom členskom štáte, ako aj o veriteľov daného podniku.

31      Pokiaľ ide o belgickú prokuratúru, treba tak ako Komisia uviesť, že v prípade nepredloženia vlastnej pohľadávky pri pasivite dlžníka prokurátor nie je veriteľom v konkurznom konaní v zaužívanom zmysle tohto pojmu.

32      Z vnútroštátneho rozhodnutia totiž vyplýva, že prokuratúra má v rámci týchto konaní za cieľ konať vo všeobecnom záujme. Zasiahnutie tohto orgánu verejnej moci zodpovedá snahe včas riešiť problémy spoločnosti tým, že v prípade potreby nahrádza nekonanie dlžníka a jeho veriteľov. Aj keď nemožno vylúčiť, že zásah prokuratúry môže v určitých prípadoch zodpovedať záujmom veriteľov ako celku alebo prinajmenšom niektorým z nich, zdá sa zrejmé, že orgán verejnej moci nezasahuje ani v postavení veriteľa, ani v postavení zástupcu veriteľov ako celku. V skutočnosti je vo vnútroštátnom rozhodnutí vyslovene uvedené, že podľa belgického práva prokuratúra nekoná v mene a na účet veriteľov.

33      Vzhľadom na reštriktívny výklad článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia orgán verejnej moci, ktorý koná za týchto podmienok, nemôže byť považovaný za veriteľa v zmysle tohto ustanovenia a v dôsledku toho nemôže byť zahrnutý do okruhu osôb splnomocnených požiadať o začatie nezávislého územného konania.

34      S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy je potrebné na druhú otázku odpovedať, že pojem „veriteľ“ uvedený v článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia, ktorý sa používa na označenie okruhu osôb splnomocnených požiadať o začatie nezávislého územného konania, sa má vykladať v tom zmysle, že nezahŕňa orgán verejnej moci členského štátu, ktorý má podľa vnútroštátneho práva tohto štátu za úlohu konať vo všeobecnom záujme, avšak nezasahuje ani v postavení veriteľa, ani v mene a na účet veriteľov.

 O tretej otázke

35      Vzhľadom na odpoveď na druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku.

 O trovách

36      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.      Pojem „podmienky stanovené“ uvedený v článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní, ktorý odkazuje na podmienky znemožňujúce začať hlavné konkurzné konanie podľa vnútroštátneho práva členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, sa má vykladať v tom zmysle, že nezahŕňa podmienky, ktoré by určité osoby vylučovali z okruhu osôb splnomocnených požiadať o začatie takého konania.

2.      Pojem „veriteľ“ uvedený v článku 3 ods. 4 písm. b) tohto nariadenia, ktorý sa používa na označenie okruhu osôb splnomocnených požiadať o začatie nezávislého územného konania, sa má vykladať v tom zmysle, že nezahŕňa orgán verejnej moci členského štátu, ktorý má podľa vnútroštátneho práva tohto štátu za úlohu konať vo všeobecnom záujme, avšak nezasahuje ani v postavení veriteľa, ani v mene a na účet veriteľov.

Podpisy

---

* Jazyk konania: holandčina.