1.

Tribunal Supremo (Španielsko) vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania predkladá Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu pojmu „deň podania“ prihlášky ochrannej známky Spoločenstva. Ide o to, či na účely uplatňovania článku 27 nariadenia (ES) č. 40/94 ( 2 ) možno zohľadniť nielen deň, ale aj hodinu a minútu podania prihlášky a na základe toho sa dovolávať prednosti ochrannej známky Spoločenstva.

2.

Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. marca 1883 ( 3 ) (ďalej len „Parížsky dohovor“) vo svojom článku 4 bod A stanovuje:

„(1)   Kto riadne podá žiadosť... o továrenskú alebo obchodnú známku v jednej z únijných krajín... bude v nižšie uvedených lehotách požívať prioritné právo pri podaní prihlášky v ostatných krajinách.

(2)   Za prihlášku, ktorá zakladá prioritné právo, sa uznáva každá prihláška, ktorá je riadnou národnou prihláškou podľa národného zákonodarstva každej únijnej krajiny alebo podľa dvojstranných alebo viacstranných zmlúv uzavretých medzi niekoľkými únijnými krajinami.

(3)   Riadne podanou národnou prihláškou sa rozumie každá prihláška, ktorá postačuje na zistenie dátumu, keď bola v príslušnej krajine podaná, nech už bol neskorší osud tejto prihlášky akýkoľvek.“

3.

Článok 4 bod C Parížskeho dohovoru stanovuje:

„(1)   Vyššie uvedené prioritné lehoty sú... šesť mesiacov pre priemyslové vzory alebo modely a pre továrenské alebo obchodné známky.

(2)   Tieto lehoty začnú plynúť odo dňa, keď bola podaná prvá prihláška; deň podania prihlášky sa do lehoty nepočíta.

(3)   Ak je v krajine, kde sa žiada o ochranu, posledný deň lehoty zákonným sviatkom alebo dňom, keď úrad nie je na prijímanie prihlášok otvorený, predĺži sa lehota na prvý všedný deň, ktorý nasleduje.“

4.

Článok 8 nariadenia č. 40/94 s názvom „Relatívne dôvody zamietnutia“ stanovuje:

„1.   Na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky, ochranná známka, o zápis ktorej sa žiada, nebude zapísaná:

2.   Na účely odseku 1 sa pod pojmom ‚skoršie ochranné známky‘ rozumie:

5.

Článok 14 nariadenia č. 40/94 s názvom „Doplnkové uplatnenie vnútroštátneho práva týkajúceho sa porušenia“ vo svojom odseku 1 stanovuje, že účinky ochrannej známky Spoločenstva sú upravené výhradne ustanoveniami tohto nariadenia.

6.

Článok 26 ods. 1 nariadenia č. 40/94 upravuje náležitosti, ktoré musí spĺňať prihláška ochrannej známky Spoločenstva, a to: a) žiadosť o zápis ochrannej známky Spoločenstva; b) informácie identifikujúce prihlasovateľa; c) zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada, a d) vyobrazenie ochrannej známky. Odsek 2 tohto článku stanovuje, že prihláška ochrannej známky Spoločenstva je podmienená úhradou prihlasovacieho poplatku.

7.

Článok 27 nariadenia č. 40/94 s názvom „Deň podania“ znie takto:

„Dňom podania prihlášky ochrannej známky [S]poločenstva je deň, kedy prihlasovateľ podá dokumenty obsahujúce informácie špecifikované v článku 26 (1) na úrad alebo, ak bola prihláška podaná na centrálny úrad členského štátu alebo na Úrad pre ochranné známky štátov Beneluxu, na tento úrad, pričom poplatok za podanie prihlášky sa uhradí v lehote jedného mesiaca od podania uvedených dokumentov.“

8.

V zmysle článku 29 tohto nariadenia sa právo prednosti uplatňuje počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa podania prvej prihlášky. Každé podanie, ktoré je rovnocenné riadnemu národnému podaniu na základe vnútroštátneho práva štátu, v ktorom bolo vykonané, alebo na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd, bude uznané ako podanie, ktoré zakladá právo prednosti. Pod riadnym národným podaním sa rozumie akékoľvek podanie, ktoré je postačujúce na stanovenie dňa, keď bola prihláška podaná, bez ohľadu na jej ďalší osud.

9.

Článok 32 nariadenia č. 40/94 stanovuje, že prihláška ochrannej známky Spoločenstva, ktorej bol priznaný deň podania, je v členských štátoch rovnocenná riadnemu národnému podaniu, prípadne s nárokovaným právom prednosti pre prihlášku ochrannej známky Spoločenstva.

10.

Článok 97 nariadenia č. 40/94 s názvom „Uplatniteľné právo“ stanovuje:

„1.   Súdy pre ochranné známky [S]poločenstva budú uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia.

2.   Vo všetkých záležitostiach, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, bude súd uplatňovať svoje vnútroštátne právo, vrátane svojho súkromného medzinárodného práva.

3.   Pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak, bude súd pre ochranné známky [S]poločenstva uplatňovať pravidlá a postupy, ktorými sa riadi rovnaký typ žaloby týkajúci sa národnej ochrannej známky v tom členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo.“

11.

Pravidlo 5 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, ( 4 ) s názvom „Podanie prihlášky“ stanovuje:

12.

V článku 6 ods. 2 zákona 17/2001 zo 7. decembra 2001 o ochranných známkach (Ley 17/2001, de 7 de diciembre, de Marcas, BOE č. 294 z 8. decembra 2001, s. 45579, ďalej len „zákon 17/2001 o ochranných známkach“) je definícia skoršej ochrannej známky upravená takto:

13.

Článok 11 tohto zákona s názvom „Podanie prihlášky“ stanovuje:

„1.   Prihláška ochrannej známky sa podáva na príslušnom orgáne Comunidad Autónoma (samosprávna oblasť), kde má prihlasovateľ bydlisko alebo skutočné sídlo výrobnej alebo obchodnej pobočky.

...

6.   Orgán príslušný na prijatie prihlášky vyznačí v okamihu jej prijatia číslo prihlášky a deň, hodinu a minútu jej podania spôsobom uvedeným v nariadení.“

14.

Článok 12 zákona 17/2001 o ochranných známkach, v ktorom sú uvedené náležitosti, ktoré musí prihláška spĺňať, znie takto:

„1.   Prihláška ochrannej známky musí prinajmenšom obsahovať: žiadosť o zápis ochrannej známky; totožnosť prihlasovateľa; vyobrazenie ochrannej známky; zoznam výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada.

…“

15.

Článok 13 zákona 17/2001 o ochranných známkach stanovuje:

„1.   Dňom podania prihlášky je deň, keď príslušný orgán podľa článku 11 prijme podklady, ktoré obsahujú údaje stanovené v článku 12 ods. 1.

2.   Dňom podania prihlášok podaných na pošte je deň, keď tento úrad prijme podklady, ktoré obsahujú údaje stanovené v článku 12 ods. 1, za predpokladu, že sú podané v otvorenej obálke, doporučene a s doručenkou a adresované orgánu príslušnému prijímať prihlášky. Pošta vyznačí deň, hodinu a minútu podania.

3.   Ak niektorý zo správnych orgánov alebo subjektov uvedených v predchádzajúcich odsekoch nevyznačil v okamihu prijatia prihlášky hodinu jej podania, pridelí sa jej posledná hodina dňa. Ak nevyznačil minútu, pridelí sa posledná minúta hodiny. Ak nebola vyznačená hodina ani minúta, pridelí sa posledná hodina a minúta daného dňa.“

16.

Spoločnosť Génesis Seguros Generales Sociedad Anónima de Seguros y Reaseguros (ďalej len „Génesis“) podala na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ďalej len „ÚHVT“) elektronicky dve prihlášky ochranných známok Spoločenstva: prihlášku slovnej ochrannej známky RIZO č. 3543361 pre triedy 16, 28, 35 a 36 Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v znení revízií, zmien a doplnení (ďalej len „niceská nomenklatúra“) a prihlášku slovnej ochrannej známky RIZO, EL ERIZO č. 3543386 pre triedy 16, 35 a 36 tejto nomenklatúry.

17.

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že vzhľadom na predložené dôkazy boli elektronické prihlášky týchto dvoch ochranných známok Spoločenstva ÚHVT zaslané ( 5 ) o 11.52 hod. a o 12.13 hod. dňa 12. decembra 2003.

18.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania ďalej vyplýva, že o 17.45 hod. toho istého dňa 12. decembra 2003 spoločnosť Pool Angel Tomas SL požiadala Oficina Española de Patentes y Marcas (Španielsky úrad pre patenty a ochranné známky, ďalej len „OEPM“) o zápis slovnej ochrannej známky RIZO’S č. 2 571 979-3 v Španielsku pre triedu 28 niceskej nomenklatúry.

19.

Spoločnosť Génesis podala námietky proti prihláške uvedenej národnej ochrannej známky RIZO’S, pričom sa dovolávala svojho práva prednosti na základe ochranných známok Spoločenstva RIZO č. 3 543 361 a RIZO, EL ERIZO č. 3 543 386.

20.

OEPM svojím rozhodnutím z 9. decembra 2004 zamietol podané námietky s odôvodnením, že ochranné známky, na ktoré sa odvolávala, nemali prednosť pred prihlasovanou ochrannou známkou, a povolil zápis ochrannej známky RIZO’S.

21.

Spoločnosť Génesis podala odvolanie, v ktorom sa domáhala, aby OEPM určil prednosť ochranných známok Spoločenstva, ktorých je majiteľkou, na základe skutočnosti, že prihlášky týchto ochranných známok Spoločenstva boli podané elektronicky 12. decembra 2003 a tento deň treba na tento účel zohľadniť.

22.

OEPM svojím rozhodnutím z 29. júna 2005 zamietol toto odvolanie s odôvodnením, že deň podania prihlášok ochranných známok Spoločenstva, ktoré patria odvolateľke, bol neskorší než deň podania prihlášky španielskej ochrannej známky RIZO’S, keďže na základe článku 27 nariadenia č. 40/94 bol ako deň podania prihlášok ochranných známok Spoločenstva stanovený až 7. január 2004.

23.

Spoločnosť Génesis podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu, o ktorej rozhodoval druhý správny senát Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyššieho súdu v Madride), ktorý svojím rozsudkom zo 7. februára 2008 potvrdil dôvodnosť zápisu prihlasovanej španielskej ochrannej známky RIZO’S. Súd konštatoval, že dňom podania prihlášky namietaných ochranných známok Spoločenstva bol deň skutočného predloženia podkladov a nie 12. december 2003, teda deň elektronického podania prihlášky.

24.

Spoločnosť Génesis vo svojom odvolaní proti rozsudku zo 7. februára 2007 v prvom rade spochybňuje výklad Tribunal Superior de Justicia de Madrid, pokiaľ ide o deň podania prihlášok ochranných známok Spoločenstva, s uvedením, že správny výklad článkov 26 a 27 nariadenia č. 40/94 by viedol k tomu, že za deň podania prihlášok by sa považoval deň ich zaslania na ÚHVT a prijatia týmto úradom, čiže 12. december 2003. V druhom rade spoločnosť Génesis usudzuje, že tým, že neudelil prednosť ochranným známkam Spoločenstva RIZO č. 3543361 a RIZO, EL ERIZO č. 3 543 386, porušil Tribunal Superior de Justicia de Madrid článok 6 ods. 2 zákona 17/2001 o ochranných známkach, ktorý v písm. a) a c) stanovuje, že prednosť majú tie prihlášky ochranných známok Spoločenstva, pri ktorých je deň podania skorší než deň podania prihlášok na OEPM.

25.

Tribunal Supremo (Najvyšší súd) poukazuje na to, že hoci dňom podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva je podľa článku 27 nariadenia č. 40/94 deň jej podania na ÚHVT alebo na iné miesta určené v tomto ustanovení, pre poradie podaní prihlášok, ak k nim dôjde v ten istý deň, nie je stanovené iné kritérium. Španielske kritérium na vymedzenie prednosti ochranných známok v prípade, že sú prihlášky podané v ten istý deň, však spočíva v priznaní prednosti na základe hodiny a minúty ich podania na OEPM.

26.

Za týchto podmienok sa Tribunal Supremo rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je možné článok 27 nariadenia [č. 40/94] vykladať v tom zmysle, že na účely rozhodnutia o časovej prednosti národnej ochrannej známky prihlásenej v ten istý deň možno zohľadniť nielen deň, ale aj hodinu a minútu podania prihlášky ochrannej známky na ÚHVT, ak je taký údaj preukázaný, pokiaľ vnútroštátne pravidlo, ktoré upravuje zápis tejto ochrannej známky, považuje čas podania prihlášky za relevantný?“

27.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný do kancelárie Súdneho dvora 16. apríla 2010. Písomné pripomienky predložila spoločnosť Génesis, španielska, talianska a grécka vláda a Európska komisia.

28.

Na úvod by som chcel zdôrazniť vlastnosti systému ochrannej známky, čiže jeho prirodzený medzinárodný rozmer na jednej strane a nevyhnutné územné obmedzenie na druhej strane. Ďalej treba zohľadniť existenciu rôznych systémov ochrany ochrannej známky, medzi ktoré patrí aj systém platný v Únii. ( 6 )

29.

Charakteristické črty ochrannej známky vyplývajú už z prác súvisiacich s uzatvorením Parížskeho dohovoru. ( 7 ) Pokiaľ ide o určenie systému na ochranu priemyselného vlastníctva, prvý návrh spočívajúci v prijatí jednotných nadnárodných právnych predpisov bol zamietnutý ako utopistický a nereálny. Druhý návrh, ktorého cieľom bolo prijatie kolíznych ustanovení, podľa ktorých by sa použilo právo krajiny pôvodu vynálezu alebo zápisu ochrannej známky, bol považovaný za nespravodlivý. Podľa článku 2 dohovoru sa teda jeho autori rozhodli pre tretí návrh zásady vnútroštátneho zaobchádzania. ( 8 ) Podľa zásady teritoriality (lex loci protectionis) sú právne účinky ochrannej známky obmedzené na územie štátu, v ktorom požíva ochranu. ( 9 )

30.

V práve Únie predstavuje právo ochrannej známky základný prvok systému nerušenej hospodárskej súťaže. Ak v tomto systéme chce podnik získať zákazníkov na základe kvality svojich výrobkov alebo služieb, musí byť schopný dať si zapísať ako ochranné známky označenia, ktoré spotrebiteľovi umožnia bez rizika zámeny odlíšiť jeho výrobky alebo služby od výrobkov a služieb, ktoré majú iný pôvod. ( 10 )

31.

Harmonizácia právnych predpisov v oblasti práva ochranných známok vychádza z dvoch sérií textov, ktoré sa uplatňujú paralelne, no zároveň v mnohých smeroch súvisia. Na jednej strane ide o systém ochrannej známky Spoločenstva, čiže právo priemyselného vlastníctva v zmysle nariadenia č. 40/94, ktoré stanovilo jednotné právo ochranných známok pre celé územie Únie. Na druhej strane sa zákonodarca Únie prostredníctvom smernice 89/104 pokúsil aproximovať vnútroštátne právne predpisy, no nedotkol sa pritom zásady teritoriality, čiže súvislosti medzi právnymi účinkami ochrannej známky a územím daného členského štátu.

32.

Treba však pripomenúť, že podľa piateho odôvodnenia nariadenia č. 40/94 právo Spoločenstva týkajúce sa ochranných známok nenahrádza právne predpisy členských štátov o ochranných známkach. Národné ochranné známky sú zachované, lebo sa považujú za potrebné pre tie podniky, ktoré si neželajú ochranu svojej ochrannej známky na úrovni Únie. ( 11 )

33.

Ochranná známka Spoločenstva teda dopĺňa národné systémy ochrany. Ako sa uvádza v prvom a treťom odôvodnení smernice 89/104, jej cieľom je čiastočná aproximácia obmedzená na tie ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. ( 12 )

34.

Pre ochranu ochranných známok v rámci Únie je teda typická koexistencia viacerých systémov ochrany, čo môže viesť k viacnásobnému podávaniu prihlášok ochranných známok a, ako bude uvedené ďalej, vo výnimočných prípadoch aj k existencii platných konkurenčných zápisov.

35.

Pokiaľ ide o zápis ochrannej známky Spoločenstva, z ustanovení nariadenia č. 40/94 vyplývajú dôsledky zápisu tejto ochrannej známky vo viacerých smeroch.

36.

Po prvé v súlade s článkom 46 nariadenia č. 40/94 začína desaťročné obdobie ochrany ochrannej známky plynúť dňom podania prihlášky. Po druhé, ako vyplýva z článku 8 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 40/94, deň podania prihlášky v zmysle článku 27 tohto nariadenia určuje prednosť jednej ochrannej známky vo vzťahu k druhej. ( 13 ) Po tretie je deň podania prihlášky dôležitý na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ktorú mohla získať používaním pred podaním prihlášky v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94. Napokon má moment podania žiadosti o zápis význam aj na účely posúdenia prípadnej zlej viery prihlasovateľa v zmysle článku 51 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 v rámci určovania absolútnych dôvodov neplatnosti ochrannej známky. ( 14 )

37.

Z toho vyplýva, že presné určenie dňa podania prihlášky je základným prvkom systému ochrannej známky Spoločenstva. Keďže cieľom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania je stanovenie zmyslu a rozsahu článku 27 nariadenia č. 40/94, je potrebné v prvom rade určiť povahu pojmu „deň podania“ v zmysle tohto ustanovenia.

38.

Na úvod treba skonštatovať, že Parížsky dohovor neobsahuje pravidlá hmotného práva upravujúce podmienky podania prihlášky, no v článku 4 bod A ods. 2 stanovuje, že riadna prihláška je tá, ktorá je podaná v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi jednotlivých krajín únie alebo s dvojstrannými alebo viacstrannými zmluvami uzavretými medzi nimi. Hoci totiž tento dohovor stanovoval, že v prípade ochrany priemyselného vlastníctva zmluvné štáty tvoria úniu, zároveň obsahoval viaceré ustanovenia, z ktorých týmto štátom vyplýva povinnosť alebo možnosť prijímať právne predpisy v oblasti priemyselného vlastníctva. ( 15 )

39.

Nariadenie č. 40/94 však obsahuje osobitné ustanovenie upravujúce podmienky podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva. Podľa článku 27 tohto nariadenia je totiž dňom podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva deň, keď prihlasovateľ podá dokumenty obsahujúce informácie špecifikované v článku 26 ods. 1 na ÚHVT alebo, ak bola prihláška podaná na centrálny úrad členského štátu alebo na Úrad pre ochranné známky štátov Beneluxu, na tento úrad, pričom poplatok za podanie prihlášky sa uhradí v lehote jedného mesiaca od podania uvedených dokumentov. ( 16 )

40.

Z článku 27 nariadenia č. 40/94 teda vyplýva, že toto ustanovenie neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov.

41.

V tomto smere v súlade s ustálenou judikatúrou z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Spoločenstva, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Európskej únii, ktorý musí zohľadňovať kontext ustanovenia a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou. ( 17 )

42.

Pri zápise ochrannej známky Spoločenstva treba zápisy skorších národných ochranných známok zohľadniť ako právne relevantné skutočnosti, s ktorými právne predpisy Únie spájajú určité právne účinky.

43.

Z toho vyplýva, že ÚHVT nemá povinnosť osvojiť si požiadavky a posúdenie príslušného orgánu v oblasti ochranných známok v krajine pôvodu ani zapísať prihlasovanú ochrannú známku na základe existencie rozhodnutí o zápise vydaných vnútroštátnymi úradmi pre patenty a ochranné známky. ( 18 )

44.

V dôsledku toho usudzujem, že otázku určenia „dňa podania“ prihlášky ochrannej známky Spoločenstva upravuje výhradne právo Únie, ktoré v tomto smere zohľadňuje relevantné medzinárodné dohovory. Keďže nariadenie č. 40/94 neobsahuje právne vymedzenie pojmu „deň podania“, treba rozsah a zmysel tohto výrazu hľadať v samotnom nariadení.

45.

Skôr, než začnem rozoberať kľúčový pojem pre toto konanie, musím poukázať na to, že na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zdá, že ústredná skutočnosť sporu vo veci samej, čiže určenie dňa podania prihlášok predmetných ochranných známok, je neistá. ( 19 )

46.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že obe prihlášky slovných ochranných známok Spoločenstva RIZO a RIZO, EL ERIZO boli na ÚHVT podané elektronicky 12. decembra 2003. Vnútroštátny súd si však kladie otázku, či sa má tento deň, keď boli prihlášky zaslané elektronicky, považovať za právoplatný deň podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

47.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Tribunal Superior de Justicia de Madrid zamietol svojím rozsudkom žalobu spoločnosti Génesis proti spornému rozhodnutiu OEPM predovšetkým z toho dôvodu, že dňom podania napadnutých prihlášok ochranných známok Spoločenstva je 7. február 2004, teda deň skutočného predloženia podkladov, a nie 12. december 2003, teda deň elektronického podania prihlášky.

48.

V tomto smere treba poukázať na to, že ÚHVT poskytuje používateľom službu elektronického podávania prihlášok (tzv. e-filing), vďaka ktorej môžu podávať prihlášky ochranných známok Spoločenstva online. Táto služba má viacero výhod, napríklad záruku dňa podania v zmysle článku 27 nariadenia č. 40/94.

49.

Vzhľadom na znenie tohto ustanovenia treba zdôrazniť, že deň elektronického podania prihlášky spolu so všetkými podkladmi potrebnými na základe nariadenia č. 40/94 a s následným uhradením poplatku v lehote jedného mesiaca sa má považovať za deň podania v zmysle článku 27 tohto nariadenia. ÚHVT totiž záujemcom poskytol technické prostriedky potrebné na pripojenie požadovaných podkladov. ( 20 )

50.

V prípade elektronického podania žiadosti o zápis bez súčasného predloženia požadovaných podkladov je však dňom podania v zmysle článku 27 nariadenia č. 40/94 deň skutočného predloženia všetkých požadovaných podkladov na ÚHVT. Ide teda o neskorší dátum než deň elektronického podania tejto prihlášky.

51.

Na účely uplatnenia pojmu „deň podania“ v zmysle článku 27 nariadenia č. 40/94 teda musí vnútroštátny súd overiť deň skutočného predloženia všetkých požadovaných podkladov súvisiacich so žiadosťami o zápis spoločnosťou Génesis, ako aj deň uhradenia poplatku.

52.

Až po vyriešení tejto otázky hľadiska má zmysel zaoberať sa presnejšími časovými hľadiskami, ktoré uvádza vnútroštátny súd.

53.

Otázka vnútroštátneho súdu sa v zásade týka toho, či na účely uplatňovania článku 27 nariadenia č. 40/94 možno zohľadniť hodinu a minútu podania žiadosti o zápis, keďže tieto údaje môžu prispieť k stanoveniu prípadnej prednosti vo vzťahu k národnej ochrannej známke, ktorej prihláška bola podaná v rovnaký deň. Španielske právo totiž v prípade rovnakého dňa podania určuje prednosť ochranných známok na základe hodiny a minúty podania.

54.

Táto otázka teda súvisí so zásadou prednosti, podľa ktorej skoršie právo umožňuje podať námietky voči všetkým neskorším označeniam za predpokladu, že s ním nie sú v súlade. ( 21 ) Cieľom konania, ktoré na základe vnútroštátneho práva začala spoločnosť Génesis, je teda určiť, že tieto dve ochranné známky Spoločenstva sú „skoršími ochrannými známkami“ v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prebrali definíciu seniority podľa nariadenia č. 40/94. ( 22 )

55.

Účastníci, ktorí v rámci tohto konania predložili pripomienky, navrhujú zásadne rozdielne rozbory rozsahu pojmu „deň podania“. Podobne ako španielska a talianska vláda a Komisia zastávam názor, že hodina a minúta podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva nepredstavujú relevantné skutočnosti na účely uplatnenia článku 27 nariadenia č. 40/94. Zdá sa mi totiž, že pojem „deň podania“ odkazuje len na „kalendárny deň“. Tento pojem podľa mňa zodpovedá kalendárnemu dňu od polnoci do polnoci, ktorý má číslo mesiaca a roka v súlade s gregoriánskym kalendárom, ako aj zodpovedajúcemu dňu v ďalších kalendárnych systémoch. ( 23 ) Kalendárny deň teda môže byť rovnaký napriek rozdielnemu reálnemu času v dôsledku časových pásiem. ( 24 )

56.

V prospech tohto výkladu podľa môjho názoru hovoria viaceré skutočnosti.

57.

V prvom rade konštatujem, že systém Parížskeho dohovoru, ktorého zmluvnými stranami sú všetky členské štáty, stanovil deň chápaný ako jeden deň alebo kalendárny deň za základnú jednotku pri výpočtoch. Regulárnosť podania prihlášky sa totiž posudzuje len vzhľadom na tento prvok. Podanie prihlášky sa považuje za vykonané, keď v súlade s právnymi predpismi krajiny, v ktorej k nemu došlo, spĺňa podaná prihláška formálne náležitosti, a ak je aj táto prihláška z formálneho hľadiska neúplná alebo nesprávna, postačuje na určenie dňa podania. ( 25 )

58.

V tomto smere treba zdôrazniť, že zavedenie tejto základnej jednotky pri výpočtoch úzko súviselo s tzv. „prioritou únie“ prijatou Parížskym dohovorom, podľa ktorej každý, kto v lehote šiestich mesiacov odo dňa podania prihlášky ochrannej známky vo svojej krajine pôvodu podá prihlášku ochrannej známky v inej krajine, požíva v tejto krajine ochranu od pôvodne stanoveného dňa v krajine pôvodu. ( 26 ) Podľa článku 4 bod C ods. 2 tohto dohovoru totiž šesťmesačná lehota začne plynúť odo dňa, keď bola podaná prvá prihláška, pričom deň podania prihlášky sa do lehoty nepočíta. Hodina a minúta podania prihlášky teda nemajú na účely výpočtu prednostnej lehoty nijaký význam. ( 27 )

59.

Nariadenie č. 40/94 obsahuje vlastné pravidlá, ktoré sú v súlade so systémom dohovoru, keď v článku 29 upravuje právo prednosti, ktoré zahŕňa zápisy požadované v jednom zo zmluvných štátov dohovoru alebo v jednom zo zmluvných štátov, ktoré tvoria Svetovú obchodnú organizáciu. ( 28 ) Na základe účinku práva prednosti majú práva súvisiace s ochrannou známkou Spoločenstva vzniknúť ku dňu získania prednosti, čiže ku dňu podania národnej prihlášky. ( 29 )

60.

Z toho podľa mňa vyplýva, že nie je možné ďalej spresniť deň podania v zmysle článku 27 nariadenia č. 40/94. Zdá sa mi to tým viac nemožné, že tento pojem má od začiatku presnú funkciu v rámci uplatňovania uvedenej zásady prednosti nielen v Únii, ale aj na účely uplatňovania medzinárodných pravidiel o účinkoch zápisu ochranných známok. V tomto smere treba pripomenúť, že skoršia ochranná známka môže tiež požívať ochranu prostredníctvom medzinárodného zápisu. ( 30 )

61.

Z údajov uvedených na internetovej stránke ÚHVT vyplýva, že dňom podania je deň predloženia podkladov v zmysle článku 26 na ÚHVT v stredoeurópskom čase (GMT +1). ( 31 ) Zastávam však názor, že uvedená hodina slúži na určenie dňa podania na ÚHVT a nie na udelenie časovej prednosti na základe hodiny a minúty podania.

62.

Tento názor potvrdzuje aj doslovný výklad článku 27 nariadenia č. 40/94, v ktorom sa spomína len „deň“. Z pravidla 5 nariadenia č. 2868/95 okrem toho vyplýva, že ÚHVT vyznačí na dokumentoch, ktoré tvoria prihlášku, len deň prijatia a podacie číslo pridelené prihláške. Bezodkladne vystaví prihlasovateľovi potvrdenie, ktoré bude obsahovať minimálne podacie číslo prihlášky a dátum jej prijatia.

63.

Po druhé výklad, ktorý spočíva v nezohľadnení hodiny a minúty podania prihlášky, je potvrdený aj účelom a povahou právnych predpisov Únie. Ako som už uviedol v bodoch 30 až 34 a 39 až 43 týchto návrhov, cieľom nariadenia č. 40/94 nebolo aproximovať právo členských štátov, ale vytvoriť jednotné právo priemyselného vlastníctva platné v celej Únii. Vzhľadom na samostatnú povahu pojmov práva Únie uvedených v nariadení č. 40/94 navyše možno zohľadniť právne úpravy prijaté vo vnútroštátnom právnom poriadku len na účely výkladu systému ochrannej známky Spoločenstva. Ako napokon správne uvádza Komisia, takýto prístup potvrdzuje znenie článkov 14 a 97 tohto nariadenia, z ktorých vyplýva, že uplatniteľnosť vnútroštátneho práva sa obmedzuje na otázky, ktoré nepatria do pôsobnosti nariadenia č. 40/94.

64.

Po tretie treba zdôrazniť relevantnosť článku 32 nariadenia č. 40/94, z ktorého vyplýva, že prihláška ochrannej známky Spoločenstva je v členských štátoch rovnocenná národnému podaniu na účely prípadného určenia práva spojeného s prihláškou ochrannej známky Spoločenstva. Tento článok odkazuje len na deň podania.

65.

Ako pripomína španielska vláda, článok 32 nariadenia č. 40/94 nemení pojem deň podania v Spoločenstve ani nepredpokladá subsidiárne uplatňovanie vnútroštátneho práva, ale len priznáva prihláškam ochranných známok Spoločenstva podaných na ÚHVT rovnakú právnu hodnotu ako prihláškam podaným na národných úradoch. Keby sa Súdny dvor napriek zneniu článku 27 nariadenia č. 40/94 rozhodol pre extenzívny výklad tohto ustanovenia, všetci prihlasovatelia ochranných známok by mali povinnosť zapísať ich na ÚHVT, aby zaručili ich právo prednosti nielen vo vzťahu k ďalším národným ochranným známkam, ale aj vo vzťahu k ďalším ochranným známkam Spoločenstva, čo by bolo v rozpore so zásadou, podľa ktorej ochranná známka Spoločenstva nenahrádza národné ochranné známky.

66.

Napokon je potrebné poukázať na existenciu viacerých praktických ťažkostí, ktoré by boli spojené s uplatňovaním prednosti v reálnom čase namiesto uplatňovania pojmu kalendárny deň v rámci systému ochrannej známky Spoločenstva.

67.

V prvom rade si myslím, že existencia rôznych časových pásiem v Únii v súčasnosti znemožňuje stanovenie prednosti ochrannej známky Spoločenstva v reálnom čase. Územie Európy sa totiž rozprestiera v štyroch časových pásmach. ( 32 )

68.

Vzhľadom na túto rôznorodosť by zohľadnenie hodiny a minúty podania prihlášky ochrannej známky znamenalo, že by bolo potrebné stanoviť časové kolízne právo pre viaceré vnútroštátne systémy. Nie je vylúčené, že prednosť v reálnom čase by viedla aj k istému zmätku vzhľadom na množstvo komunikačných prostriedkov a na ich rôznu kvalitu v rámci jednotlivých členských štátov. ( 33 ) Na odstránenie tohto zmätku by bolo potrebné nielen zaregistrovať hodinu a minútu podania prihlášky, ale aj zabezpečiť presné dodržiavanie atómového času alebo svetového času informačnými systémami jednotlivých vnútroštátnych orgánov. ( 34 )

69.

Problém dňa podania by sa tak zbytočne zmenil na diskusiu o nominálnych alebo dokonca reálnych jednotkách. Keď je tak napríklad vo Fínsku 1. januára 0.30 hod., v reálnom čase to vo väčšine členských štátov zodpovedá 31. decembru 23.30 hod.

70.

Možnosť elektronického podania sa uplatňuje vo viacerých členských štátoch. ( 35 ) Zdá sa mi však, že treba rozlišovať medzi možnosťou elektronického podania prihlášky a vytvorením systému prednosti v reálnom čase. Zavedenie možnosti elektronického podania prihlášky na ÚHVT alebo v určitých členských štátoch s cieľom modernizovať a uľahčiť prístup k ochrane priemyselného vlastníctva totiž neznamená nevyhnutne zohľadňovanie hodiny a minúty podania prihlášky s cieľom určiť senioritu ochrannej známky. ( 36 )

71.

Usudzujem preto, že zohľadnenie hodiny a minúty na účely stanovenia seniority ochrannej známky v zmysle článku 27 nariadenia č. 40/94 by bolo možné až po zavedení jednotného systému administratívnych postupov pri elektronickom podávaní prihlášok ochranných známok Spoločenstva i národných ochranných známok v celej Únii. Vyplývalo by z toho aj uplatňovanie systému svetového času, čiže úplná harmonizácia zákonných časových systémov európskych štátov. Je samozrejmé, že zavedenie takého systému by muselo byť jasne upravené v právnych predpisoch Únie i vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov ( 37 ) a nemohlo by vyplývať z judikatúry.

72.

V tomto smere treba pripomenúť, že znenie článku 27 nariadenia č. 207/2009, ktorý sa týka dňa podania, je rovnaké ako znenie zodpovedajúceho článku nariadenia č. 40/94, ktorý je predmetom tejto prejudiciálnej otázky. Vyplýva z toho, že zákonodarca Únie ešte stále nespresnil otázku hodiny a minúty podania.

73.

Subsidiárne by som chcel poukázať aj na to, že ani v nariadení (ES) č. 6/2002 ( 38 ) sa nespomína hodina a minúta v súvislosti s dňom podania prihlášky dizajnu Spoločenstva. Podľa tohto nariadenia navyše prihlasovateľ zapísaného dizajnu Spoločenstva požíva za istých podmienok právo prednosti. Jeho účinkom je, že dátum prednosti sa považuje za deň zodpovedajúci dňu podania prihlášky dizajnu Spoločenstva. ( 39 )

74.

Ak by sme vzhľadom na predchádzajúce úvahy na jednej strane pripustili, že predmetné prihlášky ochranných známok boli podané v rovnaký deň, a na druhej strane, že treba vylúčiť zohľadnenie hodiny a minúty, vyplývalo by z toho, že v zásade je možné zapísať obe predmetné ochranné známky. Z toho teda vyplýva otázka koexistencie národnej ochrannej známky s ochrannou známkou Spoločenstva.

75.

Koexistencia dvoch konkurenčných zápisov rovnakých ochranných známok je v Únii známym a niekedy nevyhnutným javom. Ide bezpochyby o nedokonalú situáciu, ktorá vyplýva z nadnárodnej a rôznorodej povahy systémov ochrany ochrannej známky, ako aj z množstva rozličných podnikov, ktoré sú majiteľmi ochranných známok.

76.

Treba poznamenať, že táto koexistencia môže mať vplyv na výsledok konania o námietkach voči ochrannej známke alebo žaloby pre neplatnosť ochrannej známky. Tento výsledok bude odlišný v závislosti od toho, či ide o koexistenciu konfliktných ochranných známok alebo skoršej ochrannej známky a ochranných známok, ktorých majiteľom nie je majiteľ ochrannej známky Spoločenstva, ale tretia osoba. Koexistenciu tak môže znášať majiteľ skoršieho práva alebo sa na nej strany môžu dohodnúť vo forme dohody. ( 40 )

77.

Je jasné, že ak chcú dvaja majitelia tento jav odstrániť, môžu uzatvoriť dohodu o koexistencii zameranú na predchádzanie prípadným sporom. ( 41 ) Vnútroštátne právne poriadky ďalej ponúkajú osobitné riešenia, napríklad zásadu poctivého súčasného používania („honest concurrent use“), ktorej zákonnosť sa z pohľadu práva Únie javí ako sporná. ( 42 )

78.

Ako Komisia zdôraznila vo svojich pripomienkach, koexistencia je známa od zavedenia ochrannej známky Spoločenstva, lebo ÚHVT k 1. aprílu 1996, keď bol založený register ochranných známok Spoločenstva, zapísal všetky ochranné známky, ktorých prihlášky boli predtým podané. ( 43 )

79.

Možnosť zápisu totožných ochranných známok pre rovnaké výrobky alebo služby s rovnakým dátumom prednosti každopádne v systémoch založených na Parížskom dohovore vždy existovala. Koexistencia teda síce nie je veľmi žiaduca, ale je neoddeliteľnou súčasťou pojmu ochranná známka.