NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

VERICA TRSTENJAK

prednesené 16. decembra 2010 (1)

Vec C‑78/10

Berel a i.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour d’appel de Rouen (Francúzsko)]

„Colná únia – Odpustenie dovozného cla – Zastúpenie – Solidárna zodpovednosť – Možnosť dovolávať sa odpustenia colného dlhu priznaného solidárnemu spoludlžníkovi“

I –    Úvod

1.        V tomto prejudiciálnom konaní podľa článku 267 ZFEÚ Cour d’appel de Rouen (ďalej len „vnútroštátny súd“) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o otázke, či sa hospodársky subjekt, ktorý je solidárnym spoludlžníkom colného dlhu, môže z dôvodu, že colný orgán priznal inému solidárnemu spoludlžníkovi čiastočné odpustenie cla, dovolávať toho, aby bol v zodpovedajúcej výške znížený aj jeho colný dlh.

II – Právny rámec

A –    Právo Únie(2)

2.        Články 3 a 4 nariadenia Rady (EHS) č. 1031/88 z 18. apríla 1988 o určovaní osôb povinných uhradiť colný dlh(3) stanovujú:

„Článok 3

Ak vznikne colný dlh podľa článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia (EHS) č. 2144/87, osobou povinnou zaplatiť tento colný dlh je osoba, ktorá nezákonne doviezla tovar na colné územie Spoločenstva.

Spoločne a nerozdielne sú v súlade s ustanoveniami účinnými v členských štátoch povinné zaplatiť tento dlh:

a)      osoby, ktoré sa podieľali na nezákonnom dovoze tovaru, ako aj osoby, ktoré získali alebo mali predmetný tovar v držbe;

b)      akékoľvek iné osoby, ktorých zodpovednosť vznikla nezákonným dovozom tovaru na colné územie Spoločenstva.

Článok 4

1.      Ak vznikne colný dlh podľa článku 2 ods. 1 písm. c) nariadenia (EHS) č. 2144/87, osobou povinnou zaplatiť tento colný dlh je osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu.

Spoločne a nerozdielne sú v súlade s ustanoveniami účinnými v členských štátoch povinné zaplatiť tento dlh:

a)      osoby, ktoré sa podieľali na odňatí tovaru spod colného dohľadu, ako aj osoby, ktoré získali alebo mali predmetný tovar v držbe;

b)      akékoľvek iné osoby, ktorých zodpovednosť vznikla týmto odňatím.

2.      Okrem toho je spoločne a nerozdielne povinná zaplatiť colný dlh osoba, ktorá má vykonať povinnosti vznikajúce z dočasného uskladnenia tovaru podliehajúceho dovoznému clu alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený.“ [neoficiálny preklad]

3.        Tieto ustanovenia boli zrušené nadobudnutím účinnosti nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva(4) (ďalej len „CKS“).

4.        Hlava I CKS je venovaná všeobecným ustanoveniam. Kapitola 1 tejto hlavy stanovuje najmä rozsah pôsobnosti CKS a vymedzuje základné pojmy. Body 9 a 12 článku 4 CKS nachádzajúceho sa v tejto kapitole definujú nasledujúce pojmy:

„…

9.      ‚colným dlhom‘ [je] povinnosť osoby zaplatiť dovozné clo (colný dlh pri dovoze) alebo vývozné clo (colný dlh pri vývoze), ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných predpisov spoločenstva;

…

12.      ‚dlžníkom‘ [je] osoba, ktorá je zodpovedná za zaplatenie colného dlhu;

…“

5.        Kapitola 2 hlavy I vymedzuje najmä práva a povinnosti osôb vo vzťahu k colným predpisom. Oddiel 1 tejto kapitoly upravuje zastúpenie. Tento oddiel tvorí článok 5 CKS, ktorý stanovuje:

„1.      Za podmienok ustanovených v článku 64 odsek 2, s výnimkou predpisov prijatých na základe článku 243 odsek 2 písmeno b), si môže každá osoba v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi.

2.      Zastúpenie môže byť:

–        priame, pri ktorom zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, alebo

–        nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

…

4.      Zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech inej osoby, uvedie, či ide o zastúpenie priame alebo nepriame, a preukáže sa plnou mocou.

Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnej moci, sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet.

5.      Colné orgány môžu požadovať od akejkoľvek osoby, ktorá vyhlasuje, že koná v mene alebo v prospech inej osoby, aby preukázala svoje plnomocenstvo konať ako zástupca.“

6.        Colný dlh je upravený v hlave VII CKS. Kapitola 2 tejto hlavy je venovaná vzniku colného dlhu. Články 202 a 203, ktoré sa nachádzajú v tejto kapitole, znejú:

„Článok 202

1.      Colný dlh pri dovoze vzniká:

a)      nezákonným dovozom tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, na colné územie spoločenstva, alebo

b)      nezákonným dovozom takého tovaru, ktorý je umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade a je premiestnený na inú časť tohto územia.

Na účely tohto článku nezákonným dovozom sa rozumie akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami článkov 38 až 41 a článku 177, druhá zarážka.

2.      Colný dlh vzniká v okamihu nezákonného dovozu tovaru.

3.      Dlžníkmi sú:

–        osoba, ktorá takýto tovar nezákonne doviezla,

–        akékoľvek osoby, ktoré sa zúčastnili na nezákonnom dovoze tovaru a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, že takýto dovoz je nezákonný, a

–        akékoľvek osoby, ktoré nezákonne dovezený tovar získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol dovezený nezákonne.

Článok 203

1.      Colný dlh pri dovoze vzniká:

–        nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, spod colného dohľadu.

2.      Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu.

3.      Dlžníkmi sú:

–        osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu,

–        akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu,

–        akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod colného dohľadu získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného dohľadu, a

–        prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

...“

7.        Článok 213, ktorý sa tiež nachádza v tejto kapitole, stanovuje:

„Ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu.“

8.        Článok 233 hlavy VII kapitoly 4 CKS, ktorý je venovaný zániku colného dlhu, stanovuje:

„Bez tohto, aby tým boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa premlčania colného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, colný dlh zaniká:

a)      zaplatením sumy cla;

b)      odpustením sumy cla;

...“

9.        Kapitola 5 hlavy VII upravuje vrátenie a odpustenie cla. Článok 239 CKS, ktorý sa nachádza v tejto kapitole, stanovuje:

„1.      Dovozné clo alebo vývozné clo môže byť vrátené alebo odpustené aj v iných prípadoch, než sú uvedené v článkoch 236, 237 a 238:

–        ak bude [ktoré budú – neoficiálny preklad] stanovené v súlade s postupom výboru,

–        ak vyplýva [ktoré vyplynú – neoficiálny preklad] z okolností, ktoré nie je možné považovať za podvodné konanie alebo hrubú nedbanlivosť dotknutej osoby. Prípady, kedy je možné toto ustanovenie uplatniť, a postupy na ich uplatnenie sa stanovia v súlade s postupom výboru. Vrátenie alebo odpustenie môže podliehať zvláštnym podmienkam.

2.      Clo môže byť vrátené alebo odpustené z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu do 12 mesiacov odo dňa, kedy bola suma cla dlžníkovi oznámená.

Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch však colné orgány môžu túto lehotu predĺžiť“.

10.      Colný kódex Spoločenstva bol neskôr nahradený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex)(5), ktoré však nie je možné použiť ratione temporis na prejednávanú vec. Článok 86 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje:

„1.      Bez toho, aby bol dotknutý článok 68 a platné právne predpisy týkajúce sa prípadov, v ktorých sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, nevyberie z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, zaniká colný dlh pri dovoze alebo vývoze jedným z týchto spôsobov:

…

b)      s výhradou odseku 4 odpustením sumy dovozného alebo vývozného cla;

…

4.      Ak je za zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, zodpovedných niekoľko osôb a je priznaný nárok na vrátenie cla, colný dlh zaniká len vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktorým sa clo odpúšťa.

…“

11.      Článok 878 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva(6) (ďalej len „vykonávacie nariadenie k CKS“), stanovuje:

„1.      Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie dovozného alebo vývozného cla, ďalej len ‚žiadosť o vrátenie alebo odpustenie‘ predloží osoba, ktorá zaplatila alebo má zaplatiť toto clo alebo osoby, ktoré prevzali jej práva a povinnosti.

Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie môže predložiť aj zástupca osoby alebo osôb uvedených v prvom pododseku.

…“

12.      Článok 899 vykonávacieho nariadenia k CKS stanovuje:

„Bez dosahu na iné situácie, ktoré sa posudzujú v jednotlivých prípadoch v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 905 až 909, ak rozhodujúci colný orgán zistí, že žiadosť o vrátenie alebo odpustenie, ktorá mu bola predložená podľa článku 239 (2) kódexu:

–        je založená na dôvodoch zodpovedajúcich jednej z okolností uvedených v článkoch 900 až 903 a tieto dôvody nevyplývajú z podvodu alebo vedomej [hrubej – neoficiálny preklad] nedbanlivosti na strane príslušnej osoby, vráti alebo odpustí príslušnú výšku dovozného cla.

‚Príslušná osoba‘ je osoba alebo osoby uvedené v článku 878 (1) alebo ich zástupcovia alebo akákoľvek iná osoba, ktorá bola účastníkom vykonávania colných formalít týkajúcich sa príslušného tovaru a vydávala príkazy potrebné pre realizáciu týchto formalít,

–        je založená na dôvodoch zodpovedajúcich jednej z okolností uvedených v článku 904, nevráti alebo neodpustí príslušnú výšku príslušného dovozného cla.“

13.      Toto ustanovenie v znení zmien a doplnení nariadenia Komisie (ES) č. 1335/2003 z 25. júla 2003(7) znie:

„1.      Ak colný orgán prijímajúci rozhodnutie potvrdí, že žiadosť o vrátenie alebo odpustenie, ktorá bola colnému orgánu predložená podľa článku 239 ods. 2 kódexu:

–        sa zakladá na dôvodoch zodpovedajúcich jednej z okolností uvedených v článkoch 900 až 903 a že tieto nevyplývajú z podvodu alebo zo zrejmej nedbanlivosti na strane dotknutej osoby, tak sumu dovozného cla alebo vývozného cla vráti alebo odpustí,

–        sa zakladá na dôvodoch zodpovedajúcich jednej z okolností uvedených v článku 904, sumu dovozného cla alebo vývozného cla nevráti ani neodpustí.

…

3.      Na účely článku 239 ods. 1 kódexu a tohto článku sa pod pojmom ‚dotknutá osoba‘ rozumie osoba alebo osoby uvedené v článku 878 ods. 1 alebo ich zástupcovia a akákoľvek iná osoba, ktorá vykonávala colné formality vo vzťahu k dotknutému tovaru alebo ktorá vydala pokyny potrebné na vykonanie týchto formalít.

…“

14.      Nariadenie Komisie (ES) č. 3254/94 z 19. decembra 1994, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93 o vykonávacích ustanoveniach k nariadeniu Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúcemu Colný kódex spoločenstva,(8) vložilo do článku 900 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKS nové písmeno o), pričom toto ustanovenie znie:

„1.      Dovozné clo bude vrátené alebo odpustené, ak:

…

o)      colný dlh vznikol iným spôsobom ako podľa článku 201 kódexu a príslušná osoba môže predložiť osvedčenie o pôvode, sprievodné osvedčenie, doklad o vnútornom tranzite spoločenstva alebo iný primeraný doklad, ktorý preukazuje, že ak by bol dovážaný tovar prepustený do režimu voľný obeh, spĺňal by podmienky pre zaobchádzanie spoločenstva alebo preferenčné sadzobné zaobchádzanie, ak boli splnené podmienky uvedené v článku 890.“

B –    Vnútroštátna právna úprava

15.      Článok 1208 Code civil (francúzsky občiansky zákonník) stanovuje:

„Solidárny spoludlžník môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré vyplývajú z povahy záväzku, a všetky námietky, ktoré sa týkajú jeho osoby, ako aj námietky, ktoré sú spoločné pre všetkých dlžníkov; nemôže uplatniť námietky, ktoré sa týkajú výhradne osôb niektorých ostatných spoludlžníkov.“

III – Spor, ktorý viedol k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania

A –    Skutkový stav a konanie pred colnými orgánmi

16.      Spoločnosť Asia Pulp & Paper France (ďalej len „APP“) poverila spoločnosť Rijn Schelde Mondia France (ďalej len „Mondia“) prepravou a dovozom papiera z Indonézie. Mondia sa špecializuje na dovoz a vývoz výrobkov drevospracujúceho priemyslu (papier, starý papier, buničina) a má oprávnenie na používanie colných skladov podliehajúcich režimu dočasných skladov („magasins et aires de dépôt temporaires“) v mestách Rouen a Le Havre. Tieto sklady sa využívajú na dočasné uskladnenie tovaru, ktorému nie je do dvadsiatich štyroch hodín po jeho vstupe na územie Európskej únie pridelené colne schválené určenie. Podľa uplatniteľných colných predpisov môže byť tovar z týchto dočasných skladov dovezený na colné územie Európskej únie až po podaní colného vyhlásenia o jeho dovoze.

17.      Mondia poverila Société de manutention de produits chimiques et miniers (ďalej len „Maprochim“), ktorá pôsobila ako colná zástupkyňa, aby podľa jej pokynov vyhotovovala colné vyhlásenia o dovoze a hradila clá a dane, ktoré s týmto dovozom súvisia.

18.      Po príchode do Francúzska bol tovar, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, najprv dočasne uložený v dočasných skladoch spoločnosti Mondia. V priebehu roku 2000 francúzske colné orgány vykonali kontrolu dovozov a vývozov, ktoré realizovali spoločnosti Mondia a Maprochim v rokoch 1998 a 1999 v mestách Le Havre a Rouen. Pri tejto príležitosti vyšlo najavo, že Mondia v rozpore s článkami 202 a 203 CKS doviezla časť tohto tovaru na colné územie Európskej únie bez vyhotovenia colného vyhlásenia a že ďalšiu časť tohto tovaru doviezla tak, že colné vyhlásenie podala až po jeho dovoze na územie Európskej únie. Následne francúzske colné orgány vymerali spoločnosti Mondia a spoločnosti APP v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami dlžné clá a informovali ich o tom.(9)

19.      Spoločnosť Mondia podala 31. októbra 2000 francúzskym colným orgánom žiadosť o odpustenie cla na základe článku 239 CKS v spojení s článkom 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS, ktorú odôvodnila tým, že v prípade riadneho vyhotovenia vyhlásení by sa na ňu vzťahovalo preferenčné sadzobné zaobchádzanie, a uviedla, že sa nedopustila podvodného konania ani hrubej nedbanlivosti.

20.      Francúzske colné orgány síce nezistili, že by sa spoločnosť Mondia dopustila hrubej nedbanlivosti, no domnievali sa, že rozhodnutie o tejto veci nepatrí do ich právomoci, ale do právomoci Európskej komisie. Tieto orgány neskôr vyhlásili, že na rozhodnutie o tejto veci sú príslušné oni a nie Európska komisia: V každom prípade ju však požiadali, aby v danej veci vydala stanovisko. Komisia oznámila francúzskym colným orgánom, že podľa nej sa Mondia dopustila hrubej nedbanlivosti.(10)

21.      Následne francúzske colné orgány najskôr zamietli žiadosť o odpustenie cla podanú spoločnosťou Mondia na základe článku 239 CKS v spojení s článkom 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS. Po tom, ako spoločnosť Mondia predložila ďalšie informácie, rozhodnutiami zo 6. februára 2006 a z 3. marca 2006 jej žiadosti francúzske colné orgány sčasti vyhoveli a priznali jej čiastočné odpustenie cla. Preto tieto orgány požadovali od spoločnosti Mondia zaplatenie cla len vo výške zníženej o odpustenú sumu cla.

22.      Od APP, ktorá nepodala nijakú žiadosť o odpustenie cla, francúzske colné orgány naopak naďalej požadovali zaplatenie cla v celej výške.

23.      Francúzske colné orgány vytýkali colnej zástupkyni Maprochim, že sa tým, že oneskorene odovzdala vyhlásenia o dovoze časti tovaru, pričom vedela alebo mala vedieť, že tovar už bol z dočasného skladu odňatý a že bol dodaný, podieľala na porušení článku 203 CKS, ktorého sa dopustila Mondia. Francúzske colné orgány preto požadovali od spoločnosti Maprochim vyplatenie zodpovedajúceho cla.

24.      Francúzske colné orgány zamietli neskoršiu žiadosť o odpustenie cla podanú spoločnosťou Maprochim na základe článku 236 CKS v spojení s článkom 890 vykonávacieho nariadenia k CKS s odôvodnením, že citované ustanovenia sa v prípade vzniku colného dlhu podľa článku 203 CKS neuplatňujú. Článok 236 CKS sa totiž uplatňuje len na dovozné alebo vývozné clo, ktorého suma nebola dlžná na základe právnych predpisov. Neskoršie predloženie osvedčení o pôvode nemení nič na tom, že colný dlh vznikol podľa článku 203 CKS a môže byť len dôvodom na odpustenie cla a posteriori na základe článku 239 CKS v spojení s článkom 890 vykonávacieho nariadenia k CKS.

B –    Konanie pred vnútroštátnymi súdmi a prejudiciálna otázka

25.      Spoločnosti Mondia, APP a Maprochim podali žalobu na Tribunal d’instance du Havre a Tribunal d’instance de Rouen. Tribunal d’instance du Havre postúpil žaloby, ktoré mu boli predložené, Tribunal d’instance de Rouen z dôvodu, že súvisia s vecami, o ktorých rozhoduje Tribunal d’instance de Rouen. Do konania vstúpila ako vedľajšia účastníčka spoločnosť Port Angot Développement (ďalej len „PAD“), ktorá je právnou nástupkyňou spoločnosti Maprochim na základe univerzálneho prevodu celého jej majetku uskutočneného 16. novembra 2007.

26.      Tribunal d’instance de Rouen v rozsudku z 11. apríla 2008 rozhodol okrem iného, že:

–        francúzske colné orgány oprávnene priznali spoločnosti Mondia čiastočné odpustenia cla na základe článku 239 CKS v spojení s článkom 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS,

–        Mondia svojím podaním žiadosti o odpustenie cla nekonala ako zástupkyňa spoločnosti APP podľa článku 5 CKS,

–        Mondia sa však mala považovať za zástupkyňu APP na základe ustanovenia článku 1208 francúzskeho občianskeho zákonníka, pretože solidárny spoludlžník je podľa tohto ustanovenia nevyhnutne zástupcom ostatných solidárnych spoludlžníkov.

27.      Tribunal d’instance de Rouen preto usúdil, že odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia sa vzťahuje aj na APP, a preto znížil výšku cla, ktoré jej bolo vyrubené.

28.      Francúzske colné orgány, ako aj spoločnosti Mondia, APP a PAD podali proti vyššie citovanému rozsudku Tribunal d’instance de Rouen odvolanie na vnútroštátny súd. Spor sa týka najmä otázky, či sa má čiastočné odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia vzťahovať aj na APP a PAD.

29.      Dňa 17. októbra 2008 sa začalo konanie vo veci súdnej likvidácie spoločnosti PAD a M. Berel bol ustanovený jej likvidátorom.

30.      Vnútroštátny súd rozhodol len o niekoľkých bodoch odvolania a uznesením z 28. januára 2010 prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Odporujú články 213, 233 a 239 CKS tomu, aby solidárny spoludlžník colného dlhu, v prospech ktorého nebolo vydané rozhodnutie o odpustení tohto dlhu, mohol s cieľom zbaviť sa povinnosti zaplatiť tento colný dlh namietať pred správnym orgánom povereným výberom cla rozhodnutím o odpustení cla na základe článku 239 CKS, ktoré tento orgán oznámil inému solidárnemu spoludlžníkovi?“

IV – Prejudiciálna otázka a konanie pred Súdnym dvorom

31.      Uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania bolo doručené kancelárii Súdneho dvora 8. februára 2010.

32.      V priebehu konania predložili svoje písomné pripomienky spoločnosť APP, M. Berel ako právny zástupca spoločnosti PAD, francúzska vláda a Komisia.

33.      Pojednávania, ktoré sa konalo 11. novembra 2010, sa zúčastnili zástupcovia APP, francúzskej vlády a Komisie, ktorí spresnili svoje podania a odpovedali na otázky.

V –    Hlavné tvrdenia účastníkov konania

34.      APP sa domnieva, že aj ona má mať nárok na čiastočné odpustenie cla, ktoré bolo priznané spoločnosti Mondia.

35.      Podľa APP Mondia svojím podaním žiadosti o odpustenie cla konala ako jej zástupkyňa. Žiadosť o odpustenie cla môže totiž podať aj zástupca. Uvádza, že Mondia síce neuviedla výslovne, že chce podať žiadosť o odpustenie cla aj za APP, ale v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, sa neuplatňuje zásada vyhlásenia o zastúpení zakotvená v článku 5 ods. 4 CKS. Na rozdiel od situácie, ktorá môže vzniknúť pri podávaní colného vyhlásenia, totiž v prípade žiadosti o odpustenie cla neexistuje nijaká nejasnosť týkajúca sa totožnosti hlavného dlžníka colného dlhu. Pri podaní žiadosti o odpustenie cla sú už známi solidárni spoludlžníci colného dlhu. Okrem toho APP má na odpustení tohto dlhu zjavne veľký záujem.

36.      APP okrem iného uvádza, že colné orgány pri posudzovaní žiadosti o odpustenie cla podanej na základe článku 239 ods. 1 a 2 CKS a článku 899 vykonávacieho nariadenia k CKS spoločnosťou poverenou dovozom neskúmajú len splnenie objektívnych podmienok na odpustenie cla, ale aj subjektívnych podmienok, ktoré musí spĺňať každý z dotknutých hospodárskych subjektov. APP tvrdí, že zjavne spĺňa subjektívne podmienky stanovené v článku 239 ods. 1 a 2 CKS a v článku 899 vykonávacieho nariadenia k CKS. Judikatúra uvádza, že podnik, akým je APP, ktorý využíva služby tretej osoby, akou je Mondia, sa nemôže odvolávať na vlastnú neskúsenosť v oblasti colných formalít, ale že naopak, zodpovedá aj za konanie svojho zástupcu. Z toho naopak vyplýva, že v prejednávanej veci sa podnik, akým je APP, môže dovolávať toho, že jeho zástupca sa nedopustil hrubej nedbanlivosti. Ak sa Mondia nedopustila hrubej nedbanlivosti, tak o to viac to platí pre APP, ktorá je hospodárskym subjektom s menšími skúsenosťami v danej oblasti. APP nakoniec zdôrazňuje, že informáciu o vzniknutých problémoch podala Mondia colným orgánom na základe jej upozornenia a že APP nebolo v priebehu konania vytýkané, že by sa dopustila hrubej nedbanlivosti.

37.      Čiastočné odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia sa podľa APP vzťahuje aj na ňu. Článok 233 CKS totiž stanovuje štyri dôvody zániku colného dlhu, medzi ktorými sa v písmene b) uvádza odpustenie sumy cla. Toto ustanovenie nestanovuje, že by sa dôvod, ktorým je odpustenie sumy cla, vzťahoval len na niektorého dlžníka. Podľa APP sa režim solidárnej zodpovednosti riadi pravidlami upravenými vnútroštátnym právom členských štátov. Z ustanovení francúzskeho občianskeho zákonníka a najmä jeho článku 1208 vyplýva, že čiastočné odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia sa vzťahuje aj na APP. Podľa nej colné orgány sa skutočne nemali obmedziť na priznanie odpustenia cla len vo vzťahu k spoločnosti Mondia. Ak režim solidárnej zodpovednosti nevyplýva z práva členských štátov, ale z práva Únie, tak v súlade so zásadami zakotvenými vo francúzskom občianskom zákonníku sa v každom prípade dospeje k rovnakému záveru.

38.      M. Berel ako právny zástupca spoločnosti PAD uvádza, že zaplatenie sumy cla jedným zo solidárnych spoludlžníkov má podľa článku 233 ods. 1 písm. a) CKS za následok zánik colného dlhu aj vo vzťahu k ostatným solidárnym spoludlžníkom. To isté podľa neho platí aj v prípade priznania odpustenia cla jednému zo solidárnych spoludlžníkov na základe článku 233 ods. 1 písm. b) CKS.

39.      V prípade, že na úrovni Únie neexistuje príslušná právna úprava, účinky odpustenia cla sa, pokiaľ ide o solidárnych spoludlžníkov, riadia vnútroštátnym právom. V prejednávanej veci možno teda v zásade uplatniť francúzsky občiansky zákonník, podľa ktorého sa odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia vzťahuje aj na solidárne spoludlžníčky APP a PAD. Tento záver je v súlade aj so zásadou rovnosti zakotvenou v práve Únie.

40.      Podľa M. Berela napokon francúzske colné orgány uznali, že rozhodnutie o čiastočnom odpustení cla priznanom spoločnosti Mondia vyvoláva účinky aj vo vzťahu k APP a PAD. Spoločnostiam APP a Maprochim totiž oznámili, že o ich sťažnostiach bude rozhodnuté až po prijatí rozhodnutia vo veci žiadosti o odpustenie cla spoločnosti Mondia.

41.      Podľa francúzskej vlády sa čiastočné odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia nemôže vzťahovať na spoločnosti APP a PAD (alebo Maprochim), pretože článok 239 CKS treba vykladať doslovne. Ustanovenie odseku 2 tohto článku stanovuje, že žiadosť o odpustenie cla musí byť podaná len v stanovenej lehote. Mondia síce podala žiadosť v stanovenej lehote, no neuviedla, že by konala aj na účet APP a Maprochim. Mondia nepodala teda žiadosť o odpustenie cla ako zástupkyňa týchto dvoch spoločností.

42.      Francúzska vláda ďalej uvádza, že na účely odpustenia cla musí byť podľa článku 239 CKS splnená podmienka, že osoba, ktorá podáva žiadosť, sa nedopustila podvodného konania alebo hrubej nedbanlivosti. Pri posúdení, či došlo k hrubej nedbanlivosti, sa musí zohľadniť predovšetkým zložitosť ustanovení, ktorých nedodržanie viedlo k vzniku colného dlhu, ako aj profesionálna skúsenosť a starostlivosť hospodárskeho subjektu. Preto sú colné orgány povinné preskúmať osobnú situáciu a správanie dotknutého hospodárskeho subjektu. Z toho vyplýva, že rozhodnutie podľa článku 239 CKS sa nemôže automaticky vzťahovať aj na ostatných solidárnych spoludlžníkov colného dlhu.

43.      Nakoniec francúzska vláda uvádza, že automatické rozšírenie účinkov odpustenia cla na ostatných spoludlžníkov nie je v súlade s cieľom, ktorým je chrániť vlastné zdroje Únie.

44.      Komisia sa domnieva, že čiastočné odpustenie cla priznané podľa článku 239 CKS jednému zo spoludlžníkov sa nevzťahuje na ostatných spoludlžníkov.

45.      Z článku 4 bodov 9 a 12 CKS vyplýva, že colný dlh predstavuje vzťah medzi colným orgánom a osobou a nie medzi colným orgánom a operáciou.

46.      Podmienky stanovené na účely priznania odpustenia cla podľa článku 233 CKS sa z pohľadu ochrany vlastných zdrojov Únie musia podľa Komisie vykladať doslovne. Toto ustanovenie sa preto nemôže vykladať v tom zmysle, že odpustenie cla sa uplatňuje absolútne na všetkých solidárnych spoludlžníkov. Naopak, zo znenia článku 239 CKS vyplýva, že odpustenie cla má len relatívny účinok. Podľa tohto ustanovenia sa totiž na účely odpustenia cla nevyžaduje len splnenie podmienky existencie určitej objektívnej situácie, ale aj splnenie subjektívnej podmienky, a to že žiadateľ o odpustenie cla sa nedopustil podvodného konania ani hrubej nedbanlivosti. Z toho vyplýva, že odpustenie cla priznané na základe článku 239 CKS sa môže vzťahovať len na žiadateľa o odpustenie cla. Takýto záver zodpovedá aj vôli normotvorcu Únie, ktorý chcel stanovením solidárnej zodpovednosti znížiť riziko spojené s nemožnosťou vymoženia dlžných súm cla.

47.      Komisia uvádza, že podľa právnej úpravy zavedenej CKS sa vyžaduje, aby žiadosť o odpustenie cla podľa článku 239 CKS podal každý dlžník colného dlhu. Je samozrejme možné, aby pri podaní tejto žiadosti zastupoval niektorý zo spoludlžníkov iného spoludlžníka. Zastúpenie v oblasti colného práva však neupravujú ustanovenia vnútroštátneho práva, ale článok 5 CKS. Keďže Mondia pri podaní svojej žiadosti o odpustenie cla nevyhlásila, že koná ako zástupkyňa APP alebo Maprochim, v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na zastupovanie stanovené v ustanovení článku 5 CKS. Navyše Mondia vo svojej žiadosti neuviedla nič, čo by umožňovalo posúdiť správanie APP, takže sa nedalo zistiť, či sa APP prípadne nedopustila hrubej nedbanlivosti.

VI – Právne posúdenie

48.      V prejednávanej veci sú za zaplatenie cla spoločne a nerozdielne zodpovedné tri hospodárske subjekty, teda Mondia, APP a Maprochim, ktorej právnou nástupkyňou je PAD. Jednej zo solidárnych spoludlžníčiek spoločnosti Mondia bolo na základe článku 239 CKS v spojení s článkom 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS priznané čiastočné odpustenie cla.

49.      Vnútroštátny súd má rozhodnúť o odvolaniach proti rozsudku, v ktorom prvostupňový súd rozhodol, že čiastočné odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia má účinky aj vo vzťahu k jej solidárnej spoludlžníčke APP. Prvostupňový súd odôvodnil toto rozhodnutie na základe článku 1208 francúzskeho občianskeho zákonníka, podľa ktorého solidárny spoludlžník môže voči veriteľovi uplatniť najmä všetky námietky, ktoré vyplývajú z povahy záväzku, a všetky námietky, ktoré sú spoločné pre všetkých dlžníkov. Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti tohto ustanovenia s článkami 213, 233 a 239 CKS.

50.      V centre tohto prejudiciálneho konania stojí teda otázka, či články 213, 233 a 239 CKS bránia uplatneniu ustanovení vnútroštátneho práva, podľa ktorých sa čiastočné odpustenie cla priznané solidárnej spoludlžníčke Mondia vzťahuje aj na ostatné solidárne spoludlžníčky, v dôsledku čoho by im bola v príslušnej výške znížená suma cla (B). Predtým, ako preskúmam túto otázku, rada by som v krátkosti uviedla dôvody, pre ktoré nie je možné v prejednávanej veci považovať spoločnosť Mondia za zástupkyňu APP a Maprochim, teda PAD (A).

A –    Neexistencia zastúpenia podľa článku 5 CKS

51.      Vnútroštátny súd rozhodol, že spoločnosť Mondia nie je možné považovať za zástupkyňu podľa článku 5 CKS, pretože táto spoločnosť podala žiadosť o odpustenie cla len vo vlastnom mene a nie aj v mene APP a Maprochim. V prejednávanej veci nemôže ísť o zastúpenie v zmysle tohto ustanovenia, pretože tomu bráni zásada vyhlásenia o zastúpení zakotvená v článku 5 ods. 4 CKS.

52.      V rozsahu, v akom APP v tomto prejudiciálnom konaní uvádza, že zásada vyhlásenia o zastúpení podľa článku 5 ods. 4 CKS sa nemôže vzťahovať na žiadosť o odpustenie cla a že Mondia podala túto žiadosť implicitne aj v jej mene, sa mi zdá, že tieto tvrdenia presahujú rámec prejudiciálnej otázky. V rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ predmet prejudiciálnej otázky vymedzuje výlučne vnútroštátny súd. Akákoľvek možnosť iniciatívy účastníkov konania v tejto súvislosti je teda vylúčená.(11) Keďže vnútroštátny súd nepoložil nijakú otázku týkajúcu sa článku 5 CKS, tak len na doplnenie vyššie uvedeného by som rada uviedla, že jeho rozhodnutie o neuznaní existencie zastúpenia v zmysle tohto ustanovenia je správne.

53.      Právna úprava zastúpenia v konaniach pred colnými orgánmi je obsiahnutá v článku 5 CKS, ktorý v odseku 1 stanovuje, že každá osoba si môže v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi. Zastúpenie môže byť podľa článku 5 ods. 2 prvého pododseku prvej zarážky CKS priame, keď zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, a podľa článku 5 ods. 2 prvého pododseku druhej zarážky CKS nepriame, keď zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby. Článok 878 vykonávacieho nariadenia k CKS uvádza, že žiadosť o odpustenie cla môže predložiť aj zástupca dlžníka.

54.      Predpokladom platného zastúpenia v konaniach pred colnými orgánmi je však splnenie podmienok stanovených v článku 5 CKS, medzi ktoré patrí najmä dodržanie zásady vyhlásenia o zastúpení v zmysle článku 5 ods. 4 prvého pododseku CKS, podľa ktorého zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech inej osoby, a uviesť, či ide o zastúpenie priame, alebo nepriame. Článok 5 ods. 4 druhý pododsek CKS spresňuje, že ak k takémuto vyhláseniu nedôjde, zástupca sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet.

55.      Vnútroštátny súd v tejto súvislosti najprv stanovil, že Mondia podala žiadosť o odpustenie cla výslovne len vo svojom mene. Samotná okolnosť, že Mondia podala na účet APP colné vyhlásenie o dovoze tovaru, neumožňuje vyvodiť záver, že konala implicitne na účet APP aj v prípade podania tejto žiadosti. Okrem toho ani nebolo uvedené, či malo ísť o priame, alebo nepriame zastúpenie. Vnútroštátny súd preto dospel k záveru, že pri podaní žiadosti o odpustenie cla Mondia nekonala ako zástupkyňa APP.

56.      Námietky, ktoré vzniesla APP proti týmto konštatovaniam, nie sú presvedčivé.

57.      Po prvé zásada vyhlásenia o zastúpení stanovená v článku 5 ods. 4 CKS sa na rozdiel od toho, čo tvrdí APP, vzťahuje aj na žiadosť o odpustenie cla. Vnútroštátny súd správne uviedol, že zásada vyhlásenia o zastúpení zakotvená v uvedenom ustanovení sa uplatňuje všeobecne, a teda aj na žiadosť o odpustenie cla.(12) To vyplýva jednak z umiestnenia tohto ustanovenia v rámci systematiky colného kódexu na jeho začiatku v kapitole „Rôzne všeobecné ustanovenia...“ a tiež aj z jeho znenia.

58.      Po druhé v takom prípade, o aký ide v tejto veci, sa nedá predpokladať, že by Mondia konala implicitne na účet APP. Ako správne uviedol vnútroštátny súd, samotná okolnosť, že APP poverila spoločnosť Mondia vybavovaním colných formalít týkajúcich sa dovozu predmetného tovaru, neznamená nevyhnutne, že Mondia mala v úmysle konať na účet APP aj pri podaní žiadosti o odpustenie cla podľa článku 239 CKS v spojení s článkom 900 vykonávacieho nariadenia k CKS. Žiadosti o odpustenie cla možno totiž vyhovieť, len ak sa žiadateľ o odpustenie cla nedopustil nijakého podvodného konania alebo hrubej nedbanlivosti. Hospodársky subjekt, ktorý tovar skutočne doviezol, a hospodársky subjekt, na ktorého účet bol tento tovar dovezený, alebo mal byť dovezený, nemusia mať pri preukazovaní splnenia tejto subjektívnej podmienky nevyhnutne rovnaké záujmy. Určite si vieme predstaviť situáciu, keď sa zástupca, ktorý chce odôvodniť svoje konanie, snaží preniesť zodpovednosť za porušenie colných predpisov na svojho mandanta. Preto colné orgány nemôžu dospieť k záveru, že osoba, ktorá podala na účet iných osôb colné vyhlásenie o dovoze tovaru, má nevyhnutne v úmysle podať na ich účet aj žiadosť o odpustenie cla, len na základe skutočnosti, že konala na účet týchto osôb pri vybavovaní colných formalít.

59.      Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí APP, vnútroštátny súd správne usúdil, že Mondia pri podaní žiadosti o odpustenie cla nekonala ako zástupkyňa v zmysle článku 5 CKS.

B –    O účinku čiastočného odpustenia cla podľa článku 239 ods. 1 CKS v spojení s článkom 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS na ostatných solidárnych spoludlžníkov

60.      Vnútroštátny súd má rozhodnúť o odvolaniach podaných proti rozsudku, v ktorom prvostupňový súd vyhlásil, že Mondia pri podaní svojej žiadosti o odpustenie cla síce nekonala ako zástupkyňa APP v zmysle článku 5 CKS, ale že podľa ustanovenia článku 1208 francúzskeho občianskeho zákonníka bola nevyhnutne ako solidárna spoludlžníčka colného dlhu zástupkyňou svojej solidárnej spoludlžníčky APP.

61.      Na úvod treba uviesť, že podmienky platného zastúpenia v konaniach pred colnými orgánmi stanovuje článok 5 CKS. Toto ustanovenie je ustanovením nariadenia, ktoré má v zmysle článku 249 ods. 2 ES prednosť pred vnútroštátnym právom, takže na účely platného zastúpenia v konaniach pred colnými orgánmi nie je možné dovolávať sa v rozpore s článkom 5 CKS ustanovenia vnútroštátneho práva, akým je článok 1208 francúzskeho občianskeho zákonníka.

62.      V prejednávanej veci sa však nerieši otázka zastúpenia v pravom zmysle slova. Skôr ide o otázku, či sa čiastočné odpustenie cla priznané solidárnej spoludlžníčke, akou je Mondia, vzťahuje aj na APP a Maprochim, ktoré sú ďalšími solidárnymi spoludlžníčkami. Článok 5 CKS neupravuje otázku účinkov odpustenia cla vo vzťahu k ostatným solidárnym spoludlžníkom.

63.      Najskôr je teda potrebné určiť, či odpoveď na túto otázku treba hľadať v práve Únie, alebo v práve členských štátov.

1.      O uplatniteľnom práve

64.      Článok 213 CKS stanovuje, že ak je za zaplatenie colného dlhu zodpovedných viacero dlžníkov, tí sú povinní tento dlh uhradiť spoločne a nerozdielne. V rámci CKS neexistujú ďalšie ustanovenia, ktoré by výslovne upravovali solidárnu zodpovednosť.

65.      Vynára sa teda otázka, či sa v tejto súvislosti uplatňuje právo členských štátov. To môže byť len v prípade, že existuje výslovný odkaz na vnútroštátne právo alebo že z príslušných ustanovení práva Únie vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle, aby bola táto otázka predmetom právnej úpravy členských štátov.(13)

66.      CKS v tomto smere neodkazuje výslovne na vnútroštátne právo ani na „platné predpisy“, čo v súlade s ustanovením článku 4 bodu 23 CKS treba chápať ako odkaz na vnútroštátne právo v prípade, že neexistuje osobitná právna úprava na úrovni Únie. Výklad článku 213 CKS zohľadňujúci proces jeho vzniku, teda výklad porovnávajúci toto ustanovenie s jeho skoršími zneniami, svedčí skôr proti tomu, že by CKS odkazoval všeobecne na vnútroštátne právo. V článkoch 3 a 4 nariadenia č. 1031/88, ktoré boli platné pred nadobudnutím účinnosti CKS, bolo totiž výslovne stanovené, že spoločné a nerozdielne záväzky dlžníkov majú byť určené „v súlade s ustanoveniami účinnými v členských štátoch“, no článok 213 CKS už takýto odkaz na vnútroštátne právo členských štátov neobsahuje. Preto nie je možné domnievať sa, že by stanovoval všeobecný odkaz na právo členských štátov.

67.      Z toho teda vyplýva, že na účely zistenia podrobností týkajúcich sa režimu upravujúceho solidárnu zodpovednosť treba najprv overiť, či právo Únie neobsahuje v tomto smere nejaké usmernenia. V opačnom prípade sa subsidiárne uplatní právo členských štátov.

68.      V prejednávanej veci je preto potrebné najskôr overiť, či z CKS nie je možné vyvodiť usmernenia týkajúce sa účinkov čiastočného odpustenia cla priznaného iba jednému zo solidárnych spoludlžníkov na základe článku 239 CKS v spojení s článkom 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS vo vzťahu k ostatným solidárnym spoludlžníkom.

2.      O usmerneniach CKS

69.      Najskôr treba zdôrazniť, že táto prejudiciálna otázka sa týka len vzťahu medzi APP a PAD na jednej strane a francúzskymi colnými orgánmi na druhej strane. Súvisí teda len so vzťahom medzi dlžníkmi colného dlhu a colnými orgánmi a nie so vzťahom medzi jednotlivými dlžníkmi tohto colného dlhu. Toto rozlíšenie sa mi zdá dôležité, pretože právny režim upravujúci vzťah medzi colnými orgánmi a dlžníkmi colného dlhu má priame účinky na clá, a tým aj na vlastné zdroje Únie. Všetko naznačuje, že otázky, ktoré sa týkajú zániku colného dlhu voči colným orgánom, a ktoré teda priamo súvisia s vlastnými zdrojmi Únie, sú jednotne upravené v CKS. Naopak, právny režim upravujúci vzťahy medzi jednotlivými solidárnymi spoludlžníkmi a najmä rozsah, v akom každý z nich zodpovedá v konečnom dôsledku za colný dlh, nemá priame účinky na vlastné zdroje. Zdá sa mi teda, že v tomto smere existuje za súčasného stavu práva Únie širší priestor na uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov.

70.      APP a Maprochim opierajú svoje tvrdenia, podľa ktorých by sa na nich tiež malo vzťahovať odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia, predovšetkým o znenie článku 233 ods. 1 písm. b) CKS v rozsahu, v akom stanovuje, že colný dlh zaniká odpustením sumy cla. Ak sa zohľadní len samotné znenie tohto ustanovenia, potom ho možno skutočne vykladať tak, že odpustenie cla priznané jednému zo solidárnych spoludlžníkov má za následok zánik colného dlhu vo vzťahu k všetkým solidárnym spoludlžníkom.

71.      APP a Maprochim sa ďalej odvolávajú na systematickú väzbu medzi písmenami a) a b) článku 233 ods. 1 CKS. Článok 233 ods. 1 písm. a) CKS upravuje ďalší dôvod zániku colného dlhu, ktorým je zaplatenie sumy cla jedným zo solidárnych spoludlžníkov. Je nesporné, že v tomto prípade sa zaplatením sumy cla zbavuje tohto záväzku nielen dlžník, ktorý ho zaplatil, ale aj ostatní solidárni spoludlžníci. Charakteristickým znakom solidárnej zodpovednosti je totiž najmä to, že veriteľ môže požadovať plnenie od každého zo solidárnych spoludlžníkov, ale s tým, že jeho pohľadávka môže byť uspokojená iba raz.(14) Vzhľadom na to, že článok 233 ods. 1 CKS používa výraz zánik jednak vo vzťahu k zaplateniu colného dlhu, ako aj k jeho odpusteniu, bolo by možné tvrdiť, že nielen zaplatenie sumy cla podľa písmena a), ale aj odpustenie sumy cla podľa písmena b) spôsobuje zánik colného dlhu vo vzťahu k všetkým solidárnym spoludlžníkom.

72.      Takýto výklad článku 233 ods. 1 písm. b) CKS, ktorý navyše zastáva aj právna veda,(15) však nie je v súlade s cieľmi sledovanými článkami 202, 203, 213, 233 a 239 CKS a zbavuje ich potrebného účinku.

73.      Po prvé treba vziať do úvahy, že podľa článku 202 ods. 3 a článku 203 ods. 3 CKS za colný dlh nezodpovedá len osoba, ktorá sa dopustila porušenia colných predpisov (pozri prípady uvedené v prvej zarážke), ale aj osoby, ktoré sa na porušení podieľali (pozri prípady uvedené v druhej zarážke) a tiež aj akékoľvek ďalšie osoby (pozri prípady uvedené v ďalších zarážkach príslušných odsekov). Cieľom tejto pasívnej solidarity je znížiť riziko spojené s nemožnosťou vymoženia colného dlhu v prípadoch, keď neboli riadne vyhotovené colné vyhlásenia. Treba ju vykladať najmä so zreteľom na skutočnosť, že clá patria medzi vlastné zdroje Únie, a tvoria teda neoddeliteľnú súčasť jej rozpočtu. Pri výklade článku 233 ods. 1 písm. b) a článku 239 CKS treba teda zohľadniť aj potrebu chrániť vlastné zdroje Únie, čo je cieľ, ktorý nemožno narušiť zavedením nových dôvodov zániku colného dlhu.(16)

74.      Navyše je potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci bolo spoločnosti Mondia priznané odpustenie cla na základe článku 239 CKS v spojení s článkom 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS. Článok 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS upravuje najmä prípady, keď tovar nebol pred jeho dovozom riadne deklarovaný a v dôsledku tohto porušenia vznikol colný dlh na základe článkov 202 a 203 CKS. Pri výpočte colného dlhu sa v tomto prípade nezohľadňuje možnosť uplatnenia zaobchádzania Spoločenstva alebo preferenčného sadzobného zaobchádzania. Článok 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS však stanovuje z dôvodov spravodlivosti možnosť neskoršieho priznania odpustenie cla v prípadoch, ak by dovážaný tovar, pokiaľ by bol riadne deklarovaný, spĺňal podmienky na uplatnenie týchto výhod. Takéto odpustenie cla z dôvodov spravodlivosti však predpokladá nielen splnenie podmienky, že by sa na tovar za predpokladu, že by bol riadne deklarovaný, vzťahovalo zaobchádzanie Spoločenstva alebo preferenčné sadzobné zaobchádzanie, ale aj subjektívnej podmienky, teda že žiadateľ o odpustenie cla sa nedopustil nijakého podvodného konania alebo hrubej nedbanlivosti.

75.      Výklad článku 233 ods. 1 písm. b) CKS, podľa ktorého sa čiastočné odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia na základe článku 239 CKS v spojení s článkom 900 vykonávacieho nariadenia k CKS automaticky vzťahuje aj na jej solidárne spoludlžníčky APP a Maprochim (teda PAD), dostatočne nezohľadňuje vyššie uvedené ciele. Na jednej strane totiž neexistuje dôvod, pre ktorý by sa v prejednávanej veci mala Únia vzdať vlastných zdrojov len z dôvodu priznania odpustenia cla, ktoré je síce v prípade spoločnosti Mondia odôvodnené, no pokiaľ ide o jej solidárne spoludlžníčky, nemusí to tak nevyhnutne byť. Z vyššie citovanej zásady pasívnej solidarity(17) naopak vyplýva, že colné orgány sú v takejto situácii povinné od ostatných solidárnych spoludlžníkov, ktorým nebolo priznané odpustenie cla, vymáhať dlžné clo.(18) Na druhej strane aj z dôvodov spravodlivosti sa mi nezdá správne, že dlžník, ktorý sa prípadne dopustil podvodného konania alebo hrubej nedbanlivosti, môže získať nárok na odpustenie cla len preto, že je solidárne zodpovedný za zaplatenie tohto cla a že inému solidárnemu spoludlžníkovi bolo s prihliadnutím na jeho vlastné správanie priznané odpustenie cla.(19)

76.      Výklad, podľa ktorého má odpustenia cla priznané na základe článku 239 CKS v spojení s ustanovením článku 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS účinky len vo vzťahu k žiadateľovi o odpustenie cla, ktorý spĺňa podmienky stanovené v týchto ustanoveniach, zohľadňuje aj zásadu, podľa ktorej odpustenie cla predstavuje výnimku z obvyklého režimu dovozov a vývozov, a v dôsledku toho sa ustanovenia upravujúce takéto odpustenie vykladajú doslovne.(20)

77.      Tomuto výkladu nebráni ani znenie článku 233 ods. 1 písm. b) CKS. Toto ustanovenie možno totiž vykladať tak, že upravuje iba vzťah medzi dlžníkom sporného colného dlhu a colnými orgánmi. Článok 233 ods. 1 písm. b) CKS stanovuje, že colný dlh zaniká odpustením sumy cla, a preto sa v prípade prejednávanej veci uplatňuje len na vzťah medzi spoločnosťou Mondia a colnými orgánmi a nie na vzťah medzi colnými orgánmi na jednej strane a spoločnosťami APP a Maprochim alebo PAD na druhej strane.

78.      Nakoniec treba zdôrazniť, že takýto výklad je v súlade so súčasnou právnou úpravou obsiahnutou v článku 86 ods. 4 modernizovaného Colného kódexu, podľa ktorého sa odpustenie cla vzťahuje len na dotknutého dlžníka. Aj keď je nesporné, že toto ustanovenie nie je ratione temporis uplatniteľné na prejednávanú vec, skutočnosťou zostáva, že v priebehu legislatívneho procesu, ktorý viedol k prijatiu modernizovaného Colného kódexu nevyplynulo nič, na základe čoho by sa dalo domnievať, že by mal normotvorca Únie v úmysle zmeniť v tomto smere predchádzajúcu právnu úpravu. Ustanovenia článku 86 ods. 4 modernizovaného Colného kódexu teda potvrdzujú, že právnu úpravu v danej oblasti treba vykladať v tom zmysle, že odpustenie cla priznané na základe článku 239 CKS v spojení s článkom 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS sa vzťahuje len na žiadateľa o odpustenie cla.

3.      O ďalších tvrdeniach APP a PAD

79.      Ďalšie argumenty, ktoré uviedli APP a PAD na odôvodnenie toho, že čiastočné odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia sa vzťahuje aj na nich, nie sú presvedčivé.

80.      Po prvé APP tvrdí, že odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia sa má vzťahovať aj na ňu, pretože francúzske colné orgány pri posudzovaní žiadosti o odpustenie cla predloženej spoločnosťou Mondia incidenčne preskúmali, alebo mali preskúmať okolnosti týkajúce sa prípadnej existencie podvodného konania alebo hrubej nedbanlivosti APP.

81.      Toto tvrdenie nepovažujem za presvedčivé.

82.      Predovšetkým treba uviesť, že odpustenie cla podľa článku 239 CKS a článku 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS možno priznať len na základe žiadosti(21), ktorú musí dlžník colného dlhu podať v určitej lehote, ktorá je stanovená za bežných okolností na 12 mesiacov odo dňa, kedy bola suma cla dlžníkovi oznámená. Ako uviedol vnútroštátny súd, APP nepodala svoju žiadosť o odpustenie cla podľa článku 239 CKS a článku 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS v stanovenej lehote a ani spoločnosť Mondia nepodala v tejto lehote žiadosť ako jej zástupkyňa.

83.      Zdá sa mi, že predpoklad, z ktorého vychádza APP, teda že francúzske colné orgány pri posudzovaní žiadosti spoločnosti Mondia implicitne preskúmali, alebo mali preskúmať aj správanie APP, nie je správny. Colné orgány, ktoré majú rozhodnúť o žiadosti o odpustenie cla podľa článku 239 CKS v spojení s článkom 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS, sú v zásade povinné posúdiť splnenie subjektívnych podmienok stanovených v týchto ustanoveniach, len pokiaľ ide o žiadateľa. Je pravda, že osoba, ktorá pri vybavovaní colných formalít týkajúcich sa dovozu využije služby colného zástupcu, zodpovedá aj za hrubú nedbanlivosť svojho zástupcu.(22) Je to pochopiteľné z dôvodu, že zastúpený zodpovedá za konanie svojho zástupcu ako za vlastné konanie. Vtedy na základe žiadosti o odpustenie cla podanej zastúpeným môže byť incidenčne posúdené aj správanie jeho zástupcu. Na rozdiel od toho, čo tvrdí APP, z toho však nemožno vyvodiť záver, že v opačnom prípade, teda ak žiadosť o odpustenie cla podáva zástupca, treba incidenčne preskúmať aj správanie zastúpeného, či sa prípadne nedopustil podvodného konania alebo hrubej nedbanlivosti. Zastúpený totiž nekoná na účet zástupcu, takže pri posudzovaní správania zástupcu nie je potrebné zohľadňovať jeho zodpovednosť za správanie osoby, ktorú zastupuje.

84.      Po druhé APP sa snaží oprieť svoje tvrdenie, podľa ktorého sa odpustenie cla priznané spoločnosti Mondia vzťahuje aj na ňu, o článok 899 vykonávacieho nariadenia k CKS. Z tohto ustanovenia podľa nej vyplýva, že v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, mala byť na základe žiadosti o odpustenie cla podanej spoločnosťou Mondia preskúmaná možnosť odpustenia cla, aj pokiaľ ide o APP. Vychádza pritom zo znenia tohto ustanovenia, podľa ktorého je predmetom posudzovania správanie všetkých dotknutých osôb.

85.      Ani toto tvrdenie nemožno prijať. Z článku 899 vykonávacieho nariadenia k CKS nemožno vyvodiť, že by colné orgány mali na základe žiadosti o odpustenie cla podanej jedným z dlžníkov povinnosť skúmať prípadnú existenciu podvodného konania alebo hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k všetkým solidárnym spoludlžníkom colného dlhu.

86.      Takýto výklad nie je ani v súlade so znením článku 899 vykonávacieho nariadenia k CKS. Toto ustanovenie totiž odkazuje len na „príslušnú osobu“ v jednotnom čísle a nie na „príslušné osoby“ v množnom čísle. Jednoznačne sa tým teda myslí len žiadateľ.

87.      Tvrdenie APP je v rozpore aj s pravidlom stanoveným v článku 899 vykonávacieho nariadenia k CKS, podľa ktorého colné orgány rozhodnú o žiadosti na základe dôvodov uvedených na jej podporu. Ako bolo uvedené vyššie(23), podanie žiadosti o odpustenie cla môže byť v prípade jednotlivých solidárnych spoludlžníkov spojené s odlišnými záujmami. Z toho dôvodu nie je možné predpokladať, že žiadateľ o odpustenie cla uvádza nevyhnutne vo svojej žiadosti dôvody, ktoré môžu svedčiť aj v prospech ostatných dotknutých osôb.

88.      Po tretie právny zástupca spoločnosti PAD, M. Berel uvádza, že rozhodnutie francúzskych colných orgánov o priznaní čiastočného odpustenia cla spoločnosti Mondia sa vzťahuje aj na Maprochim. Francúzske colné orgány totiž oznámili spoločnosti APP a spoločnosti Maprochim, že o ich sťažnostiach bude rozhodnuté až po prijatí rozhodnutia vo veci žiadosti o odpustenie cla spoločnosti Mondia.

89.      V tejto súvislosti stačí uviesť, že určenie obsahu rozhodnutia vnútroštátneho orgánu nie je v prejudiciálnom konaní podľa článku 267 ZFEÚ úlohou Súdneho dvora, ale úlohou vnútroštátneho súdu. Súdny dvor v zásade vychádza zo zistení vykonaných vnútroštátnym súdom.(24) Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd vyložil rozhodnutie colných orgánov v tom zmysle, že čiastočné odpustenie cla sa vzťahuje len na spoločnosť Mondia.

C –    Zhrnutie

90.      Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, z článkov 213, 233 a 239 CKS vyplýva, že rozhodnutie colných orgánov o čiastočnom odpustení cla na základe článku 239 CKS a článku 900 ods. 1 písm. o) vykonávacieho nariadenia k CKS vydané jednému zo solidárnych spoludlžníkov colného dlhu sa nevzťahuje automaticky aj na ostatných solidárnych spoludlžníkov tohto dlhu. Tieto ustanovenia teda bránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej má uvedené rozhodnutie takéto účinky.

VII – Návrh

91.      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku takto:

Články 213, 233 a 239 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, treba vykladať tak, že v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, solidárny spoludlžník colného dlhu, ktorému nebolo vydané rozhodnutie o odpustení tohto dlhu, sa nemôže s cieľom zbaviť sa povinnosti zaplatiť tento colný dlh dovolávať rozhodnutia o odpustení cla vydaného inému solidárnemu spoludlžníkovi na základe článku 239 citovaného nariadenia v spojení s článkom 900 ods. 1 písm. o) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva.

---

1 – Jazyk prednesu: nemčina.

---

      Jazyk konania: francúzština.

---

2 – Vychádzajúc z označení používaných v ZEÚ a v ZFEÚ sa tu pojem „právo Únie“ používa ako všeobecný pojem pre právo Spoločenstva a právo Únie. Pokiaľ sa v týchto návrhoch spomínajú konkrétne ustanovenia primárneho práva, citujem ustanovenia platné v rozhodnom čase.

---

3 – Ú. v. ES L 102, s. 5.

---

4 – Ú. v ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307.

---

5 – Ú. v. EÚ L 145, s. 1.

---

6 – Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3.

---

7 – Ú. v. ES L 187, s. 16; Mim. vyd. 02/013, s. 463.

---

8 – Ú. v. ES L 346, s. 1; Mim. vyd. 02/005, s. 326.

---

9 – Spoločnostiam APP a Maprochim boli vyrubené aj iné poplatky a dane, no tie nie sú relevantné na účely tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

---

10 – Pre podrobnejšie informácie týkajúce sa konania pred colnými orgánmi a Komisiou pozri uznesenie Súdu prvého stupňa z 25. januára 2007, Rijn Schelde Mondia France/Komisia (T‑55/05, neuverejnené v Zbierke).

---

11 – Pozri rozsudky z 27. marca 1963, Da Costa a i., 28/62 až 30/62, Zb. s. 65, bod 76; z 1. marca 1973, Bollmann, 62/72, Zb. s. 269, bod 4; z 10. júla 1997, Palmisani, C‑261/95, Zb. s. I‑4025, bod 31, a z 12. februára 2008, Kempter, C‑2/06, Zb. s. I‑411, bod 41 a nasl.

---

12 – REICHE, K., WITTE, P.: Zollkodex. Beck, 4. vyd., článok 5, bod 5.

---

13 – Pozri rozsudky z 18. decembra 2007, Société Pipeline Méditerranée et Rhône, C‑314/06, Zb. s. I‑12273, bod 21; z 22. mája 2003, Komisia/Nemecko, C‑103/01, Zb. s. I‑5369, bod 33; z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i., C‑296/95, Zb. s. I‑1605, bod 30, a zo 17. júna 2010, Agra, C‑75/09, Zb. s. I‑5595, bod 32 a nasl.

---

14 – WITTE, P.: c. d., článok 233, bod 12.

---

15 – HENKE, R., HUCHATZ, W.: Das neue Abgabenverwaltungsrecht für Ein- und Ausfuhrabgaben. In: Zeitschrift für Zölle und Verbrauchsteuern. 1996, s. 226.

---

16 – Pozri rozsudky zo 14. novembra 2002, SPKR, C‑112/01, Zb. s. I‑10655, bod 31; z 2. apríla 2009, Elshani, C‑459/07, Zb. s. I‑2759, bod 31, a z 29. apríla 2010, Dansk Transport og Logistik, C‑230/08, Zb. s. I‑3799, bod 51.

---

17 – Pozri bod 73 vyššie.

---

18 – WITTE, P.: c. d., článok 233, bod 12.

---

19 – WITTE, P.: c. d., článok 233, bod 11 a článok 233, bod 12. Autor zdôrazňuje, že odpustenie cla solidárnemu spoludlžníkovi sa vyžaduje z dôvodov spravodlivosti a že týmto spôsobom možno napraviť to, čo sa nedalo dosiahnuť v rámci použitia voľnej úvahy.

---

20 – Pozri rozsudky z 11. novembra 1999, Söhl a Söhlke, C‑48/98, Zb. s. I‑7877, bod 52, a z 13. marca 2003, Holandsko/Komisia, C‑156/00, Zb. s. I‑2527, bod 91.

---

21 – Iné ustanovenia týkajúce sa odpustenia cla naopak stanovujú, že colné orgány odpustia clo z vlastného podnetu, pozri napríklad článok 236 ods. 2 tretí pododsek CKS.

---

22 – Pozri rozsudok z 20. novembra 2008, Heuschen & Schrouff Oriental Foods Trading/Komisia, C‑38/07 P, Zb. s. I‑8599, body 53 a 54.

---

23 – Pozri bod 58 vyššie.

---

24 – Pozri rozsudky z 2. októbra 2008, Heinrich Bauer Verlag, C‑360/06, Zb. s. I‑7333, bod 15, a z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a Oliveri, C‑482/01 a C‑493/01, Zb. s. I‑5257, bod 42.