I – Úvod

II – Právny rámec

A – Právo Únie

1. Rámcová smernica o vode

2. Smernica o PVŽP

3. Smernica o SEP

4. Smernica o ochrane vtáctva

5. Smernica o biotopoch

B – Grécke právo

III – Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania

IV – Právne posúdenie

A – O rámcovej smernici o vode

1. O prvej otázke – časová pôsobnosť článku 4 rámcovej smernice o vode

2. O prvej časti tretej otázky – prípustnosť odklonenia vody do iných správnych území povodí

a) Povinnosti ochrany a obnovovania podľa článku 4 rámcovej smernice o vode

b) Uplatnenie článku 4 rámcovej smernice o vode na projekty

c) Dobrý stav vôd

d) Odchýlky od environmentálnych cieľov

3. O druhej otázke – nevyhnutnosť plánov vodohospodárskeho manažmentu pre správne územia povodí

4. O druhej časti tretej otázky – prípustné ciele odklonenia vody

5. O tretej časti tretej otázky – posúdenie alternatív

6. O štvrtej otázke – predbežný účinok rámcovej smernice o vode

a) Judikatúra týkajúca sa predbežného účinku smerníc

b) Zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty

c) Predmet konania vo veci samej

7. O piatej otázke – účasť verejnosti

B – Smernica o PVŽP

C – Smernica o SEP

1. O siedmej otázke – vecná pôsobnosť smernice o SEP

a) Pojem „plány a programy“

b) Povinnosť posudzovania plánov vodohospodárskeho manažmentu

2. O ôsmej otázke – časová pôsobnosť smernice o SEP

a) Príprava plánov vodohospodárskeho manažmentu

b) Príprava plánu na odklonenie rieky Acheloos

c) Návrh v súvislosti s ôsmou otázkou

3. O deviatej otázke – rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie

D – Ochrana životného prostredia

1. O desiatej otázke – ochrana navrhnutých lokalít pri prijatí zákona 3481/2006

a) Predbežná ochrana navrhnutých lokalít

b) Ochrana lokalít po zaradení do zoznamu Spoločenstva

c) Návrh v súvislosti s desiatou otázkou

2. O jedenástej otázke

a) O uplatniteľnosti článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch

b) O článku 6 ods. 2 a 4 smernice o biotopoch

c) Návrh v súvislosti s jedenástou otázkou

3. O dvanástej otázke – naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu

4. O trinástej otázke – opatrenia na zaručenie koherencie sústavy Natura 2000

5. O štrnástej otázke – zmena prirodzeného riečneho ekosystému

V – Návrh

1.

Už viac ako dvadsať rokov pracujú grécke úrady na tom, aby čiastočne odklonili západogrécku rieku Acheloos do východogréckej rieky Pineos a využili jej horný tok na výrobu energie. Symvoulio tis Epikrateias (ďalej len „Štátna rada“) však relevantné povolenia opakovane zrušila. Predmetom konania vo veci samej je platnosť zákona z roku 2006, ktorý projekt opätovne povoľuje.

2.

Ťažisko veľmi obsiahleho a komplexného návrhu na začatie prejudiciálneho konania tvorí otázka, či – respektíve do akej miery – sa má tento zákon posudzovať podľa rámcovej smernice o vode ( 2 ), hoci v čase prijatia zákona ešte pre povinnosti vyplývajúce z tejto smernice plynulo prechodné obdobie. Okrem toho je potrebné objasniť, do akej miery je so smernicou o PVŽP ( 3 ) zlučiteľné, ak sa v legislatívnom konaní odkáže na posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré sa uskutočnilo v skoršom správnom konaní. Ďalej sa predkladá otázka, či bola uplatniteľná smernica o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ( 4 ) (ďalej len „smernica o SEP“, pričom„SEP“ je skratka pre „strategické environmentálne posudzovanie“) a či prípadne okrem uvedeného posúdenia vplyvov na životné prostredie bolo potrebné aj posúdenie podľa smernice o SEP. Napokon je potrebné posúdiť určité otázky týkajúce sa ochrany dotknutých lokalít sústavy Natura 2000 podľa smernice o biotopoch ( 5 ).

3.

Podstatné environmentálne ciele rámcovej smernice o vode a prípadné výnimky sú zakotvené v článku 4:

„1.   Pri realizácií programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia:

…

3.   Členské štáty môžu označiť útvar povrchovej vody za umelý alebo výrazne zmenený v prípade, ak:

Takéto označenie a dôvody budú preto konkretizované v plánoch vodohospodárskeho manažmentu v povodiach vyžadovaných podľa článku 13 a preverované každých šesť rokov.

4.   …

5.   Členské štáty môžu pre určité vodné útvary pripustiť dosiahnutie menej prísnych environmentálnych cieľov ako tých, ktoré sú požadované podľa odseku 1, keď sú tieto útvary tak ovplyvnené ľudskou činnosťou, ako je určené v článku 5 ods. 1 alebo ich prirodzený stav je taký, že dosiahnutie týchto cieľov by bolo neuskutočniteľné alebo neprimerane nákladné pri splnení všetkých nasledujúcich podmienok:

6.   …

7.   Členské štáty neporušia túto smernicu, keď:

a súčasne sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

8.   Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 zabezpečia, aby ich uplatňovanie natrvalo nevylučovalo alebo neohrozovalo dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia a aby bolo v súlade s vykonávaním ďalšej environmentálnej právnej úpravy spoločenstva.

9.   Musia byť uskutočnené kroky, ktoré zabezpečia, že uplatňovanie nových ustanovení, vrátane odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 zaručí aspoň takú istú úroveň ochrany ako existujúca právna úprava spoločenstva.“

4.

Podľa článku 5 rámcovej smernice o vode boli členské štáty povinné do 22. decembra 2004 zabezpečiť uskutočnenie analýzy určitých charakteristík každého správneho územia povodia. Do 22. decembra 2006 mali členské štáty podľa článku 8 rámcovej smernice o vode zabezpečiť vytvorenie programov na monitorovanie stavu vody. O oboch opatreniach mali členské správy podľa článku 15 ods. 2 informovať Komisiu do troch mesiacov.

5.

Článok 11 upravuje programy opatrení, ktoré musia členské štáty zaviesť pre správne územia povodí. Lehota na ich zavedenie je stanovená v odseku 7:

„Programy opatrení budú ustanovené [vypracované – neoficiálny preklad] najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a všetky opatrenia budú funkčné najneskôr do 12 rokov od tohto dátumu.“

6.

Článok 13 rámcovej smernice o vode upravuje vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu pre správne územia povodí. Odsek 1 zakotvuje povinnosť vypracovať tieto plány a odsek 6 stanovuje lehotu na ich zverejnenie:

„1.   Členské štáty zabezpečia vypracovanie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia pre každé správne územie povodia ležiace úplne na ich území.

...

6.   Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú zverejnené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.“

7.

Článok 14 rámcovej smernice o vode obsahuje pravidlá účasti verejnosti:

„1.   Členské štáty budú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vykonávanie tejto smernice, najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty zabezpečia, že pre každé správne územie povodia zverejnia a predložia na pripomienkovanie verejnosti vrátane užívateľov:

Na požiadanie sa umožní prístup k podkladom a informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

2.   Členské štáty poskytnú aspoň šesť mesiacov na podanie písomných pripomienok k týmto dokumentom, aby sa umožnila aktívna účasť a konzultácie.“

8.

Lehota na prebratie rámcovej smernice o vode podľa článku 24 uplynula 22. decembra 2003.

9.

V článku 2 ods. 1 sa stanovuje cieľ smernice o PVŽP:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia... všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na životné prostredie z dôvodu, okrem iného, ich charakteru, veľkosti, alebo umiestnenia, budú podliehať postupu povolenia a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Tieto projekty sú definované v článku 4.“

10.

Článok 1 ods. 5 smernice o PVŽP však obsahuje výnimku pre právne predpisy:

„Táto smernica sa nevzťahuje na projekty, ktorých podrobnosti sú upravené osobitným vnútroštátnym právnym predpisom, pokiaľ ciele smernice, vrátane poskytovania informácií, sa dosiahli prostredníctvom legislatívneho procesu.“

11.

Článok 5 smernice o PVŽP stanovuje, aké informácie je potrebné uviesť v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie:

„1.   V prípade projektov, ktoré sa, podľa článku 4, musia podrobiť posúdeniu dopadu [vplyvov – neoficiálny preklad] na životné prostredie v súlade s článkami 5 až 10, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby navrhovateľ predložil vo vhodnej forme informácie, ktoré sú uvedené v prílohe IV, ak:

12.

V prílohe I bodoch 12 a 15 smernice o PVŽP sú uvedené projekty na prečerpávanie vody a vodné priehrady.

13.

Plány a programy sú definované v článku 2 písm. a) tejto smernice:

„Na účely tejto smernice:

14.

Článok 3 tejto smernice stanovuje, ktoré plány a programy podliehajú posudzovaniu. Relevantné sú predovšetkým odseky 1 až 5:

„1.   Environmentálne posudzovanie sa vykonáva v súlade s článkami 4 až 9 pre plány a programy uvedené v odsekoch 2 až 4, ktoré majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

2.   Podľa [s výnimkou uvedenou v – neoficiálny preklad] odseku 3 sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy,

3.   Plány a programy uvedené v odseku 2, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni a menšie modifikácie plánov a programov na ktoré sa vzťahuje odsek 2, vyžadujú environmentálne posudzovanie iba v prípade, ak členské štáty určia, že majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

4.   Členské štáty určia, či iné plány alebo programy ako sú uvedené v odseku 2, ktoré stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov [na budúce povoľovanie projektov – neoficiálny preklad], majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

5.   Členské štáty určia, či plány alebo programy, na ktoré sa vzťahujú odseky 3 a 4 majú pravdepodobne významné environmentálne účinky preskúmaním každého jednotlivého prípadu, alebo špecifikovaním typov plánov a programov alebo kombináciou oboch týchto prístupov. Na tento účel členské štáty vezmú vo všetkých prípadoch do úvahy relevantné kritériá uvedené v prílohe II a tým zabezpečia, že sa plány a programy s pravdepodobne významnými účinkami na životné prostredie zahrnú pod účinnosť tejto smernice.

6.   …“

15.

Článok 11 smernice o SEP upravuje vzťah k požiadavkám smernice o PVŽP a k iným postupom posudzovania vplyvov na životné prostredie:

„1.   Environmentálnym posudzovaním uskutočneným podľa tejto smernice nebudú dotknuté žiadne požiadavky smernice 85/337/EHS a ani požiadavky iného práva [právneho predpisu – neoficiálny preklad] spoločenstva.

2.   Pre plány a programy, pre ktoré vzniká záväzok uskutočniť posudzovanie účinkov na životné prostredie súčasne z tejto smernice a iných právnych predpisov spoločenstva, členské štáty môžu zabezpečiť koordinované alebo spoločné postupy, [postupy, ktoré budú rešpektovať požiadavky príslušných ustanovení práva Spoločenstva – neoficiálny preklad], aby sa okrem iného predišlo zdvojovaniu posudzovania [opakovanému posudzovaniu – neoficiálny preklad].

3.   …“

16.

Podľa článku 13 ods. 1 sa mala smernica o SEP prebrať do 21. júla 2004.

17.

Článok 13 ods. 3 upravuje časovú pôsobnosť smernice SEP. V zásade sa vzťahuje len na konania, ktoré sa začali po uplynutí lehoty na prebratie. Na konania, ktoré sa začali skôr, sa vzťahuje len v obmedzenej miere:

„Povinnosť uvedená v článku 4 ods. 1 sa vzťahuje na plány a programy, ktorých prvý formálny akt [prvý formálny prípravný akt – neoficiálny preklad] nasleduje po dni uvedenom v odseku 1. Plány a programy, ktorých prvý formálny prípravný akt sa uskutoční pred týmto dňom a ktorý je schválený alebo postúpený na legislatívne konanie [ktoré sú schválené alebo postúpené na legislatívne konanie – neoficiálny preklad] po viac ako 24 mesiacoch od toho dňa, sú predmetom povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1, pokiaľ členské štáty v jednotlivých prípadoch nerozhodnú, že to nie je uskutočniteľné a informujú o svojom rozhodnutí verejnosť.“

18.

Článok 4 ods. 1 a 2 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( 6 ) (ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“) stanovuje, že členské štáty klasifikujú najvhodnejšie územia na ochranu druhov vtáctva uvedených v prílohe I smernice a sťahovavých druhov vtáctva ako osobitne chránené územia (ďalej len „OCHÚ“).

19.

Článok 4 ods. 4 prvá veta smernice o ochrane vtáctva upravuje ochranu OCHÚ:

„Čo sa týka ochrany oblastí uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2, členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby zabránili znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov alebo akýmkoľvek rušivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku.“

20.

Podľa článku 4 ods. 1 a prílohy III (etapa 1) smernice o biotopoch členské štáty navrhnú Komisii zoznam lokalít, v ktorých sa vyskytujú prirodzené biotopy uvedené v prílohe I a udomácnené druhy uvedené v prílohe II. Komisia vyberie z návrhov podľa článku 4 ods. 2 a prílohy III (etapa 2) lokality, ktoré zaradí do zoznamu lokalít európskeho významu.

21.

Článok 4 ods. 5 smernice o biotopoch upravuje časovú pôsobnosť ustanovení o ochrane lokalít.

„Len čo je lokalita zaradená do zoznamu podľa tretieho pododseku odseku 2, podlieha článku 6 ods. 2, ods. 3 a ods. 4.“

22.

Rozhodnutím Komisie 2006/613/ES z 19. júla 2006, ktorým sa v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS prijíma zoznam území európskeho významu pre stredomorskú biogeografickú oblasť ( 7 ), sa do zoznamu zaradili okrem iného aj tieto lokality:

23.

Podľa databázy EUR-Lex sa toto rozhodnutie oznámilo členským štátom 19. júla 2006 ( 9 ) a uverejnilo sa v Úradnom vestníku Európskej únie21. septembra 2006.

24.

Ustanovenia týkajúce sa ochrany lokalít sú uvedené v článku 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch:

„2.   Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.   Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [primeranému posúdeniu jeho vplyvov – neoficiálny preklad] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu [posúdenia vplyvov na lokalitu – neoficiálny preklad] a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

4.   Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov [negatívnemu posúdeniu vplyvov – neoficiálny preklad] na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu [alebo na základe stanoviska Komisie aj iných naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu – neoficiálny preklad].“

25.

Článok 7 smernice o biotopoch prenáša tieto ustanovenia na OCHÚ podľa smernice o ochrane vtáctva.

26.

Rámcová smernica o vode bola prebratá do vnútroštátneho právneho poriadku zákonom 3199/2003 ( 10 ) a prezidentským dekrétom č. 51/2007 ( 11 ). V prejednávanej veci ide o zmeny zákona 3199/2003 zákonom 3481/2006 ( 12 ).

27.

§ 9 zákona 3481/2006 dopĺňa do § 7 zákona 3199/2003 nový odsek 5:

„5.   Až do schválenia národného programu správy a ochrany národných vodných zdrojov a do prijatia samostatných plánov správy regiónov je povolené odoberať vodu z určitého povodia a odvádzať ju do iného povodia na základe schváleného plánu vodohospodárskeho manažmentu tohto povodia (týchto povodí) na účely:

28.

§ 13 zákona 3481/2006 sa týka sporného projektu:

„1.   Projekt, ktorý má čiastočne odkloniť horný tok rieky Acheloos do Tesálie, predstavuje rozsiahly zásah s celonárodným významom.

2.   Schvaľuje sa plán vodohospodárskeho manažmentu povodia riek Acheloos a Pineos v Tesálii. ...

3.   Schvaľujú sa požiadavky a obmedzenia v oblasti životného prostredia, ktoré sa týkajú realizácie a prevádzky projektu čiastočného odklonenia horného toku rieky Acheloos do Tesálie, pri ktorých sa úplne uplatnili všetky postupy vrátane informovania zúčastnenej verejnosti a s príslušných úradov a konzultácií s nimi, ktoré sú upravené platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti životného prostredia a ochrany pamiatok a kultúrneho dedičstva. …

4.   Verejné práce, ako aj projekty spoločnosti Dimosia Epicheirisi Ilektrismou (Grécke verejné energetické závody, ďalej len ‚DEI‘), na ktoré bolo vyhlásené verejné obstarávanie a ktoré boli dokončené alebo sa nachádzajú vo fáze realizácie a týkajú sa prác na odklonenie horného toku rieky Acheloos do Tesálie alebo prác v oblasti výroby elektrickej energie, môžu prebiehať alebo byť dokončené v súlade so schváleným plánom vodohospodárskeho manažmentu a s požiadavkami v oblasti životného prostredia schválenými podľa predchádzajúceho odseku.“

29.

Projekt, ktorý vnútroštátny súd prejednáva, sa týka čiastočného odklonenia horného toku rieky Acheloos (v západnom Grécku) do rieky Pineos (vo východnom Grécku, presnejšie v Tesálii). Okrem samotného odklonenia projekt zahŕňa aj rôzne vodné priehrady, ktoré sa majú využívať na výrobu energie.

30.

Rieka Acheloos, dlhá 220 kilometrov a široká až 90 metrov, pramení v horskom pásme Pindos v oblasti Metsovo a obohatená o vody mnohých prítokov ústi západne od Messolongi do Patraského zálivu; je jedným z najvýznamnejších povodí krajiny a vytvára mimoriadne dôležitý riečny ekosystém.

31.

Rieka Pineos pramení takisto v pohorí Pindos, avšak tečie na východ cez Tesálsku nížinu a vlieva sa do Solúnskeho zálivu.

32.

V súvislosti s realizáciou tohto projektu boli prijaté viaceré ministerské nariadenia, naposledy zákon 3481/2006.

33.

Konkrétnejšie, medzirezortnými nariadeniami boli v rokoch 1991 a 1992 najprv schválené požiadavky týkajúce sa jednotlivých technických projektov v oblasti životného prostredia, ktoré sú súčasťou celkového plánu odklonenia rieky Acheloos do Tesálie. Tieto medzirezortné nariadenia boli v roku 1994 zrušené rozhodnutím gréckej Štátnej rady.

34.

Po týchto rozhodnutiach bola pod dohľadom ministerstva životného prostredia, územného plánovania a verejných prác vypracovaná jednotná štúdia o vplyve na životné prostredie pre všetky projekty odklonenia rieky. V roku 1995 boli prijaté dve ministerské nariadenia týkajúce sa umiestnenia projektov a schválenia požiadaviek v oblasti životného prostredia. Aj tieto nariadenia boli zrušené v roku 2000 rozhodnutím Štátnej rady.

35.

Po tomto rozhodnutí Štátnej rady o zrušení nariadení vypracovalo ministerstvo životného prostredia, územného plánovania a verejných prác doplnkovú štúdiu o vplyve na životné prostredie, ktorá sa týkala odklonenia rieky Acheloos do Tesálie. V roku 2003 bolo prijaté medzirezortné nariadenie o schválení požiadaviek v oblasti životného prostredia na realizáciu a prevádzku projektu. Toto medzirezortné nariadenie bolo zrušené rozhodnutím Štátnej rady z roku 2005.

36.

Preto boli 6. júla 2006 v rámci legislatívneho konania predložené pripomienky k zákonu 3481/2006, ktoré upravovali plány vodohospodárskeho manažmentu pre povodia riek Acheloos a Pineos a povoľovali tento projekt. Zákon bol prijatý s týmito pripomienkami a nadobudol účinnosť zverejnením 2. augusta 2006.

37.

V konaní vo veci samej navrhujú Nomarchiaki Aftodioikisi Aitoloakarnanias (správa provincie Etolia-Akarnania) a iné osoby celý projekt zrušiť. Na účely rozhodnutia o tomto návrhu predkladá grécka Štátna rada Súdnemu dvoru 14 otázok:

Je vnútroštátny právny predpis, ktorý umožňuje odkloniť vodu z jedného povodia do iného povodia bez predchádzajúceho vypracovania plánov vodohospodárskeho manažmentu správnych území povodí, v ktorých sa nachádzajú povodia, z ktorých a do ktorých sa uskutoční odklonenie vody, v súlade s ustanoveniami článkov 2, 3, 4, 5, 6, 9, 13 a 15 rámcovej smernice o vode, ak sa vezme do úvahy najmä skutočnosť, že podľa článku 2 ods. 15 uvedenej smernice je hlavnou jednotkou pre vodohospodársky manažment povodia správne územie povodia, do ktorého povodie patrí?

Je podľa článkov 2, 3, 5, 6, 9, 13 a 15 rámcovej smernice o vode povolené odklonenie vody z jedného správneho územia povodia do susedného správneho územia povodia? V prípade kladnej odpovede, môže byť účelom tohto odklonenia výhradne uspokojenie potreby pitnej vody, alebo môže byť účelom aj zavlažovanie a výroba energie? Je v každom prípade v zmysle vyššie uvedených ustanovení smernice potrebné odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu, že správne územie povodia, do ktorého sa voda odkláňa, nemôže svojimi vlastnými vodnými zdrojmi zabezpečiť potrebu pitnej vody, na zavlažovanie a ďalšie použitie?

Ohrozuje vnútroštátny právny predpis prijatý vo vyššie uvedenej lehote stanovenej na vykonanie, ktorý umožňuje odklonenie vody z jedného povodia do iného bez predchádzajúceho vypracovania plánov pre správne územia povodí, v ktorých sa nachádzajú povodia, z ktorých a do ktorých sa voda odkláňa, potrebný účinok uvedenej smernice, alebo je pri preskúmaní otázky, či je ohrozený potrebný účinok smernice, nevyhnutné brať do úvahy také kritériá, ako rozsah predpokladaných opatrení a ciele odklonenia vody?

do pôsobnosti smernice o SEP?

Môžu sa akty, ktoré sa týkali sporného projektu a ktoré boli so spätnou platnosťou zrušené súdnymi rozhodnutiami, považovať v zmysle článku 13 ods. 1 smernice o SEP za formálne prípravné akty prijaté pred 21. júlom 2004, s tým, že neexistuje povinnosť vypracovať strategickú štúdiu o posúdení vplyvu na životné prostredie?

Sú štúdie vykonané na základe ustanovení uvedených v rámcovej smernici o vode a smernici o PVŽP dostatočné na dodržanie článku 11 ods. 2 smernice o SEP v prípade, ak plán spadá zároveň do pôsobnosti smernice o SEP, rámcovej smernice o vode a smernice o PVŽP, ktoré takisto stanovujú posúdenie vplyvu projektu na životné prostredie, alebo je nevyhnutné vykonať samostatnú strategickú štúdiu o posúdení vplyvu na životné prostredie?

Majú sa v zmysle článkov 3, 4 a 6 smernice o biotopoch brať do úvahy kritériá ako rozsah odklonenia a význam prác, ktoré sú na odklonenie nevyhnutné, aby bolo možné určiť, či nevyhnutné vyrovnávacie opatrenia môžu zaručiť ochranu celkovej koherencie sústavy Natura 2000, ktorá je ohrozená plánom na odklonenie vody?

38.

Písomné pripomienky predložili samospráva provincie Etolia-Akarnanie a i. (západné Grécko), tesálske samosprávy provincií Larisa, Magnisia ( 13 ), Karditsa a Trikala ( 14 ) a i., energetická spoločnosť Dimosia Epicheirisi Ilektrismou (DEI), Helénska republika, Nórske kráľovstvo a Európska komisia. S výnimkou Nórska sa títo účastníci zúčastnili aj na pojednávaní, ktoré sa konalo 24. mája 2011.

39.

Štátna rada kladie 14 komplexných otázok týkajúcich sa výkladu štyroch rôznych smerníc, ktorými sa budem postupne zaoberať: kľúčovou v celom prípade je rámcová smernica o vode (časť A), ktorá sa však z časových dôvodov uplatňuje najmä prostredníctvom svojho predbežného účinku. ( 15 ) Potom je potrebné zodpovedať otázku týkajúcu sa smernice o PVŽP, presnejšie otázku o požiadavkách tejto smernice na povolenie projektu prostredníctvom zákona (časť B). Ďalej je potrebné preskúmať vecnú a časovú pôsobnosť smernice o SEP, ako aj možnosť kombinovaného posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa tejto smernice, rámcovej smernice o vode a smernice o PVŽP (časť C). Na záver sa budem zaoberať viacerými otázkami týkajúcimi sa uplatniteľnosti smernice o biotopoch a jej požiadavkami v súvislosti so sporným projektom (časť D).

40.

Najprv je však potrebné poukázať na to, že tvrdenie spoločnosti DEI, že projekt priehrady Mesohora je potrebné oddeliť od celkového projektu, nie je pre prejudiciálne konanie relevantné. Keďže Štátna rada v tejto súvislosti nepoložila žiadne otázky, Súdny dvor sa k tomu nemôže vyjadriť.

41.

Prvá otázka Štátnej rady smeruje k tomu, či sa relevantné ustanovenia rámcovej smernice o vode uplatňovali už na zákon 3481/2006 (časť 1). Následne je potrebné objasniť, či je odklonenie vody medzi správnymi územiami povodí vôbec prípustné (časť 2), či sú na takéto odklonenie potrebné plány vodohospodárskeho manažmentu v zmysle rámcovej smernice o vode (časť 3), aké ciele môžu odklonenie odôvodňovať (časť 4) a v akom rozsahu sa musia preskúmať alternatívne riešenia (časť 5). Keďže dospejem k záveru, že tieto ustanovenia z časových dôvodov ešte nie sú uplatniteľné, má zásadný význam ich predbežný účinok (časť 6). A nakoniec sa Štátna rada pýta na nevyhnutnú účasť verejnosti pri prijímaní plánov vodohospodárskeho manažmentu podľa rámcovej smernice o vode (časť 7).

42.

Prvou otázkou sa Štátna rada pýta, či článok 13 ods. 6 rámcovej smernice o vode stanovuje len konečnú časovú lehotu na vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu alebo osobitnú lehotu na vykonanie ustanovení, ktoré sa na tieto plány vzťahujú.

43.

Článok 13 ods. 6 rámcovej smernice o vode stanovuje, že plány vodohospodárskeho manažmentu budú zverejnené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, t. j. do 22. decembra 2009. Lehota na prebratie smernice podľa článku 24 uplynula už 22. decembra 2003.

44.

Pre konanie vo veci samej a prejudiciálne konanie zohráva význam najmä vzájomný vzťah plánov vodohospodárskeho manažmentu k článku 4 rámcovej smernice o vode. Toto ustanovenie obsahuje podstatné environmentálne ciele smernice. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) vykonávajú členské štáty potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody, teda napríklad aj rieky Acheloos. Článok 4 ods. 1 písm. a) body ii) a iii) navyše ukladá povinnosť všetky útvary povrchovej vody chrániť, zlepšovať a obnovovať s cieľom dosiahnuť najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti smernice, t. j. do 22. decembra 2015, dobrý stav povrchovej vody.

45.

Grécko bolo v zásade povinné prebrať do vnútroštátneho právneho poriadku aj článok 4 rámcovej smernice o vode v rámci trojročnej lehoty stanovenej v článku 24. ( 16 ) Environmentálne ciele stanovené v článku 4 ods. 1 však neplatia pre akékoľvek konanie, ale len pri realizácii programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu. Na plány vodohospodárskeho manažmentu sa vzťahuje deväťročné prechodné obdobie podľa článku 13 ods. 6. Rovnaké obdobie platí podľa článku 11 ods. 7 na vypracovanie programov opatrení. Na realizáciu týchto programov opatrení platí ďalšia trojročná lehota, t. j. až do 22. decembra 2012.

46.

Preto musia byť tieto plány a programy vypracované a realizované pred 22. decembrom 2009. Programy opatrení musia byť úplne realizované do konca nasledujúceho roka. Grécke úrady sú teda povinné od konca roka 2009 uplatňovať článok 4 rámcovej smernice o vodách, čiže musia posudzovať, či sa už povolené opatrenia, napríklad projekt odklonenia vody, môžu vzhľadom na environmentálne ciele ďalej vykonávať alebo či musia byť zmenené alebo prípadne úplne zrušené.

47.

Je však možné, že povinnosti existujúce od konca roka 2009 nemajú nijaký bezprostredný význam pre konanie vo veci samej, v ktorom ide o platnosť ustanovení zákona 3481/2006. Je totiž potrebné vychádzať z toho, že v tejto súvislosti je podľa uplatniteľného vnútroštátneho procesného práva relevantný právny stav pri prijatí zákona. V roku 2006 však podľa článku 13 ods. 6 a článku 11 ods. 7 rámcovej smernice o vode ešte nemuseli existovať plány vodohospodárskeho manažmentu alebo programy opatrení. Bez týchto plánov a programov sa povinnosti podľa článku 4 napriek uplynutiu lehoty na prebratie ešte nemohli uplatňovať.

48.

Prostredníctvom § 13 ods. 2 zákona 3481/2006 sa však prijali plány vodohospodárskeho manažmentu pre rieky Acheloos a Pineos. Ak by Štátna rada konštatovala, že ide o plány v zmysle článku 13 rámcovej smernice o vode, mohla by tiež dospieť k záveru, že sporný projekt je súčasťou programu opatrení v zmysle článku 11 smernice.

49.

Preto možno prvú otázku chápať aj v tom zmysle, či článok 4 rámcovej smernice o vode už bol uplatniteľný, keď lehoty na vytvorenie predpokladov jeho uplatniteľnosti ešte neuplynuli, no tieto predpoklady už napriek tomu boli splnené.

50.

V tejto súvislosti je najprv potrebné konštatovať, že podľa regulačného rámca smernice v spornom čase ešte neexistovala žiadna zodpovedajúca povinnosť. Povinnosť uplatňovať článok 4 vznikla až uplynutím lehoty na vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu a programov opatrení. Pred týmto okamihom právo Únie pripúšťalo, aby sa článok 4 ešte neuplatňoval.

51.

Táto skutočnosť nebráni tomu, aby sa na predčasne vypracované plány vodohospodárskeho manažmentu a programy opatrení uplatňovali bez ohľadu na právo Únie vnútroštátne ustanovenia na prebratie rámcovej smernice o vode, najmä článku 4. ( 17 ) Spravidla sa takéto plány a programy majú na základe vôle zákonodarcu uplatňovať pred a uplynutím lehoty na ich vypracovanie a po tomto uplynutí tým istým spôsobom.

52.

V prejednávanej veci však existuje zvláštnosť, že sporný plán vodohospodárskeho manažmentu a prípadné opatrenia, najmä povolenie sporného projektu, boli prijaté formou zákona, ktorý zmenil grécke ustanovenia implementujúce rámcovú smernicu o vode. ( 18 ) Preto je podľa môjho názoru nepravdepodobné, aby vnútroštátne právne predpisy preberajúce rámcovú smernicu o vode odporovali spornému projektu.

53.

Na prvú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že článok 13 ods. 6 a článok 11 ods. 7 rámcovej smernice o vode nestanovujú lehotu na prebratie článku 4 smernice, ale len konečnú lehotu na vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu a programov opatrení. Pred uplynutím tejto lehoty však smernica neukladá povinnosť uplatňovať článok 4.

54.

Na základe tejto odpovede by sa malo predpokladať, že podmienečne položená druhá a tretia otázka, týkajúce sa požiadaviek rámcovej smernice o vode na odklonenie vody do iných správnych území povodí, nemajú pre Štátnu radu bezprostredne nijaký význam. Môžu však byť relevantné v súvislosti so stanovením predbežného účinku smernice. Preto sa nimi budem subsidiárne zaoberať v bodoch 2, 3, 4 a 5.

55.

Najprv je potrebné posúdiť prvú časť tretej otázky, a to, či odklonenie vody z jedného správneho územia povodia do susedného správneho územia povodia môže byť vôbec v súlade s rámcovou smernicou o vode.

56.

V tejto súvislosti už Štátna rada konštatovala, že rámcová smernica o vode neobsahuje žiadnu úpravu o odklonení vody medzi správnymi územiami povodí. Preto správne vychádza z toho, že neexistuje úplný zákaz odklonenia vody.

57.

Ako zdôrazňuje Štátna rada, skutočnosť, že smernica o PVŽP uvádza v bode 12 prílohy I projekty na prečerpávanie vody, na tom nič nemení. DEI správne vysvetľuje, že smernica o PVŽP projekty uvedené v jej prílohách ani nepovoľuje, ani nezakazuje. Odklonenie vody medzi dvoma správnymi územiami povodí by mohlo mať podstatný vplyv na životné prostredie. V takomto prípade by sa dalo predpokladať, že by bolo nezlučiteľné s environmentálnymi cieľmi článku 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode. Článok 4 však za určitých podmienok pripúšťa odchýlky od týchto cieľov.

58.

Rozhodujúci je preto predovšetkým článok 4 rámcovej smernice o vode.

59.

Článok 4 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice o vode ukladá povinnosť zabrániť zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody a dosiahnuť do konca roka 2015 ich dobrý stav. Pri umelých alebo výrazne zmenených vodných útvaroch sa má dosiahnuť aspoň dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav.

60.

To, či sa má rieka Acheloos považovať za umelý alebo výrazne zmenený vodný útvar, by sa malo určiť podľa článku 4 ods. 3 rámcovej smernice o vode. Pred realizáciou projektu odklonenia je však takáto kvalifikácia podľa môjho názoru nepravdepodobná. Preto ďalej vychádzam z toho, že táto rieka nie je umelým alebo výrazne zmenených vodným útvarom.

61.

Z toho vyplýva, že Grécko má v zásade podľa článku 4 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice o vode zabrániť akémukoľvek ďalšiemu zhoršeniu stavu rieky Acheloos, a ak by jej stav nebol dobrý, dokonca prijať opatrenia na dosiahnutie jej dobrého stavu. Grécko teda musí odstrániť negatívne vplyvy existujúcich projektov a zhoršenie stavu vôd spôsobené v minulosti.

62.

Článok 4 rámcovej smernice o vode neobsahuje len programové záväzky, ale vzťahuje sa aj na jednotlivé projekty, v každom prípade ak zreteľne ovplyvňujú stav vôd. Článok 4 ods. 7 totiž za určitých podmienok ovplyvnenie stavu vôd novými zmenami pripúšťa. Týmito zmenami môžu byť najmä projekty.

63.

V súlade s tým by mal byť projekt odklonenia v zásade zaradený aj do programu opatrení pre správne územie povodia rieky Acheloos. Takéto programy môžu totiž podľa prílohy VI časti B rámcovej smernice o vode obsahovať reguláciu odberov vody [bod viii)] a stavebné projekty [bod xi)].

64.

Článku 4 rámcovej smernice o vode môže preto odporovať odklonenie vody do iného správneho územia povodia, ak bráni zachovaniu alebo dosiahnutiu dobrého stavu vôd.

65.

Rámcová smernica o vode definuje stav vôd, ktorý sa má dosiahnuť. Podľa článku 2 bodu 18 rámcovej smernice o vode je stav útvaru povrchovej vody dobrý, ak je aspoň „dobrý“ jeho ekologický a chemický stav. Dobrý chemický stav závisí podľa článku 2 bodu 24 od koncentrácie znečisťujúcich látok. Požiadavky, ktoré sa vzťahujú na dobrý ekologický stav, vyplývajú z článku 2 bodu 22 a prílohy V.

66.

Hoci čiastočné odklonenie rieky, t. j. odber väčšieho množstva vody zo správneho územia povodia, v kritériách dobrého stavu povrchových vôd nie je výslovne zahrnutý, Komisia správne uvádza, že hromadenie povrchovej vody na účely čiastočného odklonenia ovplyvňuje jej stav. Aj zredukovanie množstva vody môže negatívne ovplyvniť ekologický alebo chemický stav vôd. Preto sa podľa bodu 1.1.1 prílohy V rámcovej smernice o vode musí pri posudzovaní stavu pri riekach zohľadňovať aj hydrologický režim, čiže najmä veľkosť odtoku vody, a morfologické podmienky, teda premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky, štruktúru a substrát koryta rieky, ako aj štruktúru príbrežného pásma. V súlade s tým príloha VI časť B bod viii) stanovuje, že programy opatrení môžu obsahovať reguláciu odberov vody, článok 8 ods. 1 prvá zarážka bod i) vyžaduje monitorovanie objemu a hladiny alebo prietoku v rozsahu významnom pre stanovenie ekologického a chemického stavu a pre ekologický potenciál, a podľa odôvodnenia č. 41 by v súvislosti s množstvom vody mali byť stanovené všeobecne platné princípy regulácie odberu a vzdúvania vôd, aby sa zabezpečila trvalá environmentálna udržateľnosť ovplyvnených vodných systémov.

67.

Ak by Štátna rada na základe týchto ustanovení dospela k záveru, že projekt odklonenia bráni zachovaniu alebo dosiahnutiu dobrého stavu vôd, bol by tento projekt nezlučiteľný s ekologickými cieľmi článku 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode.

68.

Porušenie environmentálnych cieľov však nie je neprekonateľnou prekážkou projektu. Článok 4 rámcovej smernice o vode totiž obsahuje aj ustanovenia o odchýlkach od environmentálnych cieľov.

69.

Článok 4 ods. 4 rámcovej smernice o vode umožňuje predĺženie lehôt na dosiahnutie dobrého stavu. To sa týka najmä povinnosti obnovovania vôd. Zákaz zhoršovania stavu vôd sa naopak nerelativizuje. Toto ustanovenie preto nie je možné uplatniť na povolenie opatrenia zhoršujúceho stav vôd.

70.

Článok 4 ods. 5 rámcovej smernice o vode pripúšťa, aby sa pre určité vodné útvary stanovilo dosiahnutie menej prísnych environmentálnych cieľov, ak sú v dôsledku ľudských činností také poškodené, že dosiahnutie týchto cieľov v praxi nie je možné alebo by bolo neprimerane drahé, a ak sú splnené určité dodatočné podmienky. Toto ustanovenie by mohlo byť významné po realizácii projektu odklonenia, avšak nemôže byť relevantné na povolenie projektu.

71.

Článok 4 ods. 6 rámcovej smernice o vode takisto nie je uplatniteľný, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje len na prechodné zhoršenie stavu vôd.

72.

V prejednávanom prípade nového projektu sa prípustnosť odchýlky od environmentálnych cieľov musí naopak posúdiť podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode. Toto ustanovenie detailne upravuje, ako možno vyššími záujmami odôvodniť odchýlku od environmentálnych cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 prostredníctvom nového projektu. Ďalšie podmienky odchýlky od odseku 1 vyplývajú z článku 4 ods. 8 a 9. Podmienky stanovené v článku 4 ods. 7 až 9 sa čiastočne rozoberajú v ďalších častiach druhej a tretej otázky.

73.

Pokiaľ sa Súdny dvor rozhodne zodpovedať prvú časť tretej otázky Štátnej rady, odpoveď by mala znieť stručne takto: Povolenie odklonenia vody zo správneho územia povodia do susedného správneho územia povodia je zlučiteľné s rámcovou smernicou o vode, ak spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 1, 7, 8 a 9 rámcovej smernice o vode.

74.

Druhou otázkou sa Štátna rada pýta, či je vnútroštátny právny predpis zlučiteľný s rámcovou smernicou o vode, ak povoľuje odklonenie vody z určitého povodia do iného povodia, ak ešte neboli vypracované plány správnych území povodí, v ktorých sa tieto povodia nachádzajú.

75.

Na prvý pohľad sa táto otázka zdá hypotetická, keďže zákon 3481/2006 obsahuje plány vodohospodárskeho manažmentu pre obe dotknuté povodia. Nezdá sa, že by dané správne územia povodí obsahovali ďalšie povodia, ktorých plány vodohospodárskeho manažmentu ešte chýbajú. Platnosť vypracovaných plánov vodohospodárskeho manažmentu je však sporná. Okrem toho Štátna rada zastáva názor, že na základe článku 3 ods. 1, článku 5 ods. 1, článku 11 ods. 1 a článku 13 ods. 1 rámcovej smernice o vode nemôžu byť plány vodohospodárskeho manažmentu a programy opatrení stanovené, tak ako v tomto prípade, izolovane len pre určité povodia, ale musia byť stanovené len na základe komplexného vnútroštátneho a regionálneho plánovania. Okrem toho je v každom prípade neprípustné odkláňať vodu z jedného správneho územia povodia do iného. Preto nejde len o to, či existujú plány vodohospodárskeho manažmentu pre konkrétne dotknuté správne územia povodí, ale aj o to, či musia existovať plány pre zvyšok Grécka.

76.

Podľa článku 3 ods. 1 rámcovej smernice o vodách sa musia všetky povodia začleniť do správnych území povodí. Podľa článku 13 ods. 1 členské štáty zabezpečia vypracovanie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia pre každé správne územie povodia ležiace úplne na ich území. Podľa článku 11 ods. 1 členské štáty takisto zabezpečia pre každé správne územie povodia alebo pre časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území zavedenie programu opatrení so zreteľom na predchádzajúce výsledky analýz požadovaných podľa článku 5 a na účely dosiahnutia cieľov stanovených podľa článku 4.

77.

Hoci sú teda členské štáty povinné do uplynutia lehoty vypracovať pre každé správne územie plán vodohospodárskeho manažmentu, z týchto ustanovení priamo nevyplýva, že odklonenie vody medzi správnymi územiami povodí je neprípustné, pokiaľ neexistujú plány vodohospodárskeho manažmentu pre všetky správne územia povodí členského štátu.

78.

Ako už bolo uvedené, článok 4 rámcovej smernice o vode môže takému odkloneniu odporovať, ak bráni zachovaniu alebo dosiahnutiu dobrého stavu povrchových vôd. V prejednávanej veci by bolo odklonenie prípustné len vtedy, ak sú splnené podmienky článku 4 ods. 7.

79.

Podľa článku 4 ods. 7 písm. b) rámcovej smernice o vode sa dôvody projektov odporujúcich environmentálnym cieľom podľa článku 4 ods. 1 vymenujú a vysvetlia v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného článkom 13 a ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov. Okrem toho sa podľa článku 4 ods. 8 pri každej odchýlke musí zabezpečiť, aby natrvalo nevylučovala alebo neohrozovala dosiahnutie cieľov smernice v iných vodných útvaroch toho istého správneho územia povodia.

80.

Z toho vyplýva, že pred uskutočnením opatrení, ktoré sú nezlučiteľné s environmentálnymi cieľmi článku 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode, sa musia komplexne analyzovať dotknuté správne územia povodí a musí sa naplánovať hospodárenie v rámci nich.

81.

Rámcová smernica o vode naopak neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by takéto opatrenia výslovne podmieňovalo analýzou iných správnych území povodí alebo vypracovaním plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí na týchto správnych územiach. Takéto analýzy a plány môžu byť nevyhnutné len v konkrétnych prípadoch, pokiaľ využitie iných správnych území povodí môže predstavovať alternatívu k zamýšľanému odkloneniu.

82.

Ak sa Súdny dvor rozhodne odpovedať na túto otázku, mal by teda konštatovať, že pred uskutočnením opatrení, ktoré sú nezlučiteľné s environmentálnymi cieľmi článku 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode, sa musia komplexne analyzovať dotknuté správne územia povodí a musí sa naplánovať ich spravovanie. Analýzy iných správnych území povodí a relevantné plány vodohospodárskeho manažmentu povodí na týchto správnych územiach sú nevyhnutné len vtedy, ak využitie iných správnych území povodí predstavuje možnú alternatívu zamýšľaných opatrení.

83.

Druhou časťou tretej otázky sa Štátna rada pýta, či účelom odklonenia musí byť výhradne uspokojenie potreby pitnej vody pre občanov, alebo či môže byť účelom aj zavlažovanie a výroba energie.

84.

V tejto súvislosti z článku 4 ods. 7 písm. c) rámcovej smernice o vode vyplýva, že dôvody týchto úprav alebo zmien musia predstavovať vyšší verejný záujem a/alebo nad prínosom z dosiahnutia cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 pre životné prostredie a spoločnosť musí prevažovať prínos nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľný rozvoj.

85.

Dostatočné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou predstavuje spravidla vyšší verejný záujem a okrem toho má v zásade veľký význam aj pre ľudské zdravie. V súlade s tým označuje odôvodnenie č. 15 rámcovej smernice o vode zásobovanie vodou ako službu verejného záujmu.

86.

Samosprávy provincií Karditsa a Trikala okrem toho správne zdôrazňujú, že článok 4 ods. 3 písm. a) bod iii) rámcovej smernice o vode ako odôvodnené verejné záujmy okrem zásobovania pitnou vodou v zásade uznáva aj výrobu energie a zavlažovanie. Tieto dva záujmy však majú menší význam ako zásobovanie pitnou vodou, keďže majú v prvom rade hospodársky charakter.

87.

Napriek tomu je vodná energia, hoci má negatívne účinky na životné prostredie, typickým príkladom trvalo udržateľného zdroja výroby energie.

88.

Takisto nemožno automaticky vylúčiť považovanie zavlažovania poľnohospodárskych plôch za vyšší verejný záujem alebo azda za opatrenie trvalo udržateľného rozvoja. Legitímnym cieľom poľnohospodárskej politiky členských štátov by totiž mohlo byť umožniť zavlažovanie v určitých oblastiach.

89.

Uznanie týchto cieľov však ešte nevyhnutne neznamená, že odôvodňujú projekt. Oba varianty legitímneho cieľa uvedené v článku 4 ods. 7 písm. c) rámcovej smernice o vode totiž smerujú k zváženiu prínosu opatrení a negatívnych účinkov na zachovanie alebo dosiahnutie dobrého stavu vôd. Pre opatrenia v prospech ľudského zdravia, na udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja sa zváženie výslovne nariaďuje. O to viac musí byť inému, svojou podstatou menej významnému verejnému záujmu na opatrení priznaná väčšia váha ako negatívnym účinkom opatrenia, aby ho bolo možné považovať za „vyšší“.

90.

Členské štáty majú pri tomto zvážení primeranú mieru voľnej úvahy, keďže ide o komplexné rozhodnutie s prognostickými prvkami. ( 19 ) V každom prípade je potrebné najmä vzhľadom na záujem na zavlažovaní zohľadniť argument prednesený samosprávou provincie Etólia-Akarnánia a i., že pestovanie bavlny môže mať mimoriadne negatívne účinky na životné prostredie. ( 20 ) Záujem na mimoriadne škodlivej forme poľnohospodárstva má relatívne nižšiu váhu. Na rozdiel od názoru samosprávy provincie Etólia-Akarnánia a i. však nemožno definitívne konštatovať, že európska poľnohospodárska politika sa negatívne stavia k pestovaniu obilia. Naopak podpora tejto plodiny je ešte stále zakotvená v primárnom práve, a to v protokole č. 4 o bavlne, ktorý je pripojený k aktu o pristúpení Grécka ( 21 ), a preto sa vykonáva aj prostredníctvom sekundárneho práva ( 22 ).

91.

Na druhú časť tretej otázky je preto prípadne potrebné odpovedať tak, že ciele zásobovania pitnou vodou, zavlažovania a výroby energie môžu podľa článku 4 ods. 7 písm. c) rámcovej smernice o vode odôvodniť opatrenia, ktoré sú nezlučiteľné s environmentálnymi cieľmi stanovenými v článku 4 ods. 1, ak prínos týchto opatrení na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov prevažuje nad ohrozením environmentálnych cieľov.

92.

Na zistenie dôležitosti, ktorá prináleží vyššie uvedeným cieľom, je okrem iných faktorov dôležitá tretia časť tretej otázky. Štátna rada sa pýta, či je v každom prípade potrebné odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu prijaté na základe nevyhnutnej odbornej štúdie, podľa ktorej správne územie povodia, do ktorého sa voda odkláňa, nemôže vlastnými vodnými zdrojmi zabezpečiť potrebu pitnej vody pre občanov, zavlažovanie a ďalšie potreby.

93.

Ako uvádza Komisia, nevyhnutnosť zistiť potrebu v správnom území povodia, do ktorého sa voda odkláňa, vyplýva z posúdenia alternatív podľa článku 4 ods. 7 písm. d) rámcovej smernice o vodách. Podľa tohto ustanovenia sa na odôvodnenie odchýlky od environmentálnych cieľov podľa článku 4 ods. 1 tiež vyžaduje, aby prospešné ciele týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nebolo možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

94.

Na základe toho je pri odklonení vody potrebné posúdiť, či správne územie povodia, do ktorého sa voda odkláňa, môže uspokojiť potrebu vody za primerané náklady z vlastných zdrojov a či to bude predstavovať podstatne lepšiu environmentálnu voľbu. V tejto súvislosti by sa mala zvážiť aj zmena poľnohospodárstva na iné plodiny, ktoré by vyžadovali menej zavlažovania. ( 23 )

95.

Výsledok tohto posúdenia patrí k nevyhnutným dôvodom na prípadné odklonenie vody podľa rámcovej smernice o vode. Preto by sa mal podľa článku 4 ods. 7 písm. b) rámcovej smernice o vode konkrétne uviesť a vysvetliť v pláne vodohospodárskeho manažmentu.

96.

Na tretiu časť tretej otázky by sa preto malo odpovedať tak, že podľa článku 4 ods. 7 písm. b) a d) rámcovej smernice o vode sa má v pláne vodohospodárskeho manažmentu preukázať, že správne územie povodia, do ktorého sa voda odkláňa, nemôže uspokojiť potrebu vody za primerané náklady z vlastných zdrojov alebo že takéto uspokojenie by nepredstavovalo podstatne lepšiu environmentálnu voľbu.

97.

Štvrtú otázka kladie Štátna rada pre prípad, že najmä článok 4 rámcovej smernice o vode nie je z časových dôvodov uplatniteľný na sporný projekt. Podľa môjho názoru vysloveného v súvislosti s prvou otázkou ( 24 ) teda táto otázka musí byť zodpovedaná.

98.

Štátna rada sa pýta, či potrebný účinok rámcovej smernice o vode bude ohrozený už tým, že sa povolí odklonenie vody z jedného povodia do iného bez predchádzajúceho vypracovania plánov vodohospodárskeho manažmentu pre tieto správne územia povodí, alebo či je nevyhnutné brať do úvahy také kritéria, akým je rozsah predpokladaných opatrení alebo ciele odklonenia vody.

99.

Táto otázka sa opiera o ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa členské štáty, ktoré sú adresátmi smernice, musia počas lehoty na prebratie smernice zdržať prijímania ustanovení, ktoré by mohli vážne ohroziť uskutočnenie cieľa stanoveného danou smernicou. Táto povinnosť zdržania sa platí pre všetky orgány a zahŕňa prijatie akéhokoľvek opatrenia, všeobecného aj konkrétneho, ktoré môže vyvolať takýto ohrozujúci účinok. ( 25 ) Podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 288 ods. 3 ZFEÚ platí aj počas prechodného obdobia, keď sú členské štáty oprávnené naďalej uplatňovať svoje vnútroštátne právne systémy, aj keď nie sú v súlade s predmetnou smernicou. ( 26 )

100.

Preto členské štáty ani počas prechodného obdobia na vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu a programov opatrení nemôžu prijať žiadne opatrenia, ktoré by mohli vážne ohroziť ciele stanovené v rámcovej smernici o vode.

101.

Vo vzťahu k zákazu zhoršenia stavu vôd stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) rámcovej smernice o vode je táto povinnosť opodstatnená ešte väčšmi ako pri iných smerniciach. Environmentálne ciele tohto ustanovenia totiž nespočívajú v tomto zákaze zhoršenia stavu, t. j. v povinnosti zabrániť poškodeniam. Skôr sa k tomu najneskôr po uplynutí prechodného obdobia na vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu pripája podľa bodu ii) povinnosť obnovy, t. j. povinnosť dosiahnuť dobrý stav vôd. Odporovalo by tomu najprv stav vody zhoršiť, aby sa následne musel opäť obnoviť.

102.

Ani zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty neodporujú predbežnému účinku zákazu zhoršenia stavu vôd.

103.

Podľa ustálenej judikatúry je zásada ochrany legitímnej dôvery súčasťou právneho poriadku Únie a členské štáty ju musia rešpektovať pri vykonávaní právnych predpisov Únie. ( 27 ) Táto zásada nepripúšťa, aby bolo oprávnenej osobe zmenou relevantného práva so spätnou účinnosťou odňaté právo nadobudnuté na základe predchádzajúcej právnej úpravy. ( 28 ) V súlade s tým sa majú ustanovenia hmotného práva Únie vykladať tak, že platia pre situácie, ktoré sa skončili pred nadobudnutím ich účinnosti, iba vtedy, pokiaľ z ich znení, cieľov alebo systematiky jasne vyplýva, že majú mať takýto účinok. ( 29 )

104.

V prejednávanej veci však neexistujú žiadne získané práva na povolenie projektu odklonenia, keďže Štátna rada všetky doteraz udelené povolenia zakaždým zrušila. Situácia práve ešte nie je uzavretá. ( 30 ) Samotná okolnosť, že prebieha povoľovacie konanie, ešte nezakladá nárok na jeho úspešné ukončenie.

105.

Za porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery nemožno považovať ani to, že sa počas povoľovacieho konania začnú uplatňovať prísnejšie podmienky na udelenie povolenia. Naopak, je v zásade prípustné uplatňovať novú právnu úpravu na budúce účinky situácie, ktorá vznikla za účinnosti skoršej právnej úpravy. ( 31 ) Pôsobnosť tejto zásady totiž nemôže byť natoľko rozšírená, aby bránila uplatneniu nového právneho predpisu na budúce účinky situácií, ktoré vznikli za účinnosti skoršieho právneho predpisu. ( 32 )

106.

Prebiehajúce povoľovacie konanie je potrebné považovať za situáciu, ktorá vznikla za účinnosti skoršieho právneho predpisu; právoplatné rozhodnutie je budúcim účinkom situácie, ktorá sa musí posudzovať na základe nového právneho predpisu. ( 33 ) V tejto súvislosti zásada ochrany legitímnej dôvery nie je uplatniteľná.

107.

Predbežný účinok zákazu zhoršenia stavu vôd je však obmedzený judikatúrou Súdneho dvora o uplatniteľnosti zásadných zmien procesného práva na konania, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti daných ustanovení smernice už prebiehali. Procesné pravidlá sa síce vo všeobecnosti vzťahujú na všetky spory prejednávané v čase nadobudnutia účinnosti týchto pravidiel. ( 34 ) Ako však zdôrazňujú samospráva provincie Tesália a DEI, Súdny dvor v oblasti práva životného prostredia ( 35 ), ako aj v oblasti verejného obstarávania ( 36 ) dokonca po uplynutí lehoty na prebratie odmietol uplatňovať zásadné zmeny procesného práva na prebiehajúce konania. Pri týchto rozhodnutiach išlo o to, či sa majú v prebiehajúcom povoľovacom konaní dodatočne posudzovať vplyvy na životné prostredie podľa smernice o PVŽP, čo by si vyžadovalo nákladné štúdie a účasť verejnosti, a v práve verejného obstarávania išlo o to, či sa v prebiehajúcom verejnom obstarávaní musia dodržiavať požiadavky smernice 93/38/EHS ( 37 ) týkajúce sa formálneho vyhlásenia. Súdny dvor chcel zabrániť tomu, aby konania, ktoré sú už na vnútroštátnej úrovni zložité a ktoré boli formálne začaté pred uplynutím lehoty na prebratie určitej smernice, neboli dodatočne zaťažené a spomalené špecifickými požiadavkami tejto smernice a aby neboli dotknuté už vzniknuté situácie. ( 38 ) Preto by predbežný účinok rámcovej smernice o vodách nemal viesť k uvedeným dodatočným nákladným procesným krokom. Od toho je potrebné odlišovať uplatnenie hmotnoprávnych požiadaviek, napríklad zákazu zhoršenia stavu. ( 39 )

108.

Pri stanovení presného rozsahu predbežného účinku zákazu zhoršenia stavu môžu pomôcť úvahy v súvislosti s článkom 4 rámcovej smernice o vode v rámci druhej a tretej otázky. V každom prípade nemožno každé hroziace porušenie článku 4 považovať aj za vážne ohrozenie cieľov smernice. Naopak, toto ohrozenie musí trvať aj po uplynutí lehôt na uplatnenie článku 4, a to nielen prechodne. Navyše musí byť vážne, t. j. nesmie byť len nepatrnej povahy. Nakoniec predbežný účinok rámcovej smernice o vode nemôže ísť tak ďaleko, aby členské štáty museli predčasne podnikať kroky na prípravu uplatnenia smernice alebo predčasne vykonávať povinnosť obnovy v rozpore s výslovne stanoveným časovým plánom.

109.

V súvislosti s predmetom konania vo veci samej je preto potrebné konštatovať toto:

110.

Pretrvávajúci charakter projektu odklonenia je jednoznačný. To, či vážne ohrozuje ciele smernice, musia posúdiť príslušné vnútroštátne orgány, v tomto prípade Štátna rada.

111.

Vážne ohrozenie však nemožno predpokladať len preto, že sa odklonenie vykoná pred vypracovaním plánov vodohospodárskeho manažmentu pre dotknuté správne územia. Po uplynutí prechodného obdobia by síce takéto plány v zmysle úvah v súvislosti s druhou otázkou ( 40 ) boli potrebné, avšak bez ohľadu na tieto plány by mohlo vyplynúť, že odklonenie neodporuje environmentálnym cieľom článku 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode alebo im odporuje len v malom rozsahu.

112.

Prvým krokom na zistenie toho, či odklonenie vážne ohrozuje ciele rámcovej smernice o vode, je preskúmanie vplyvov projektu na ciele článku 4 ods. 1 na základe kritérií smernice.

113.

Ak sa pritom dospeje k záveru, že ciele sú vážne ohrozené, potom sa navyše musí posúdiť, či je opatrenie odôvodnené, keďže pred uplynutím prechodného obdobia sloboda konania nemôže byť obmedzená väčšmi než pri úplnom uplatnení rámcovej smernice o vode. Navyše porušenie environmentálnych cieľov podľa článku 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode môže byť, ako už bolo uvedené, odôvodnené.

114.

Na odôvodnenie prichádzajú do úvahy dva právne základy: po prvé už uvedené považovanie projektu za novú zmenu fyzických vlastností útvaru povrchovej vody, resp. novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť v zmysle článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode ( 41 ), a po druhé považovanie vôd v zmysle článku 4 ods. 5 za vody už ovplyvnené ľudskou činnosťou. Táto druhá možnosť by odôvodnenie uľahčila. Oba dôvody odôvodnenia sa musia uplatňovať s ohľadom na článok 4 ods. 8 a 9.

115.

Článok 4 ods. 5 rámcovej smernice o vode ešte nebol analyzovaný, keďže dosiaľ išlo o nové zmeny vodného útvaru. Na takéto zmeny sa vzťahuje článok 4 ods. 7. V rámci predbežného účinku rámcovej smernice o vode však ide o to, aby sa zabránilo opatreniam, ktoré by neskôr, a to po uplynutí prechodného obdobia na uplatňovanie článku 4 koncom roka 2009, mohli vyvolať stav, ktorý by bol s týmto ustanovením nezlučiteľný. Keď teda zákon 3481/2006 spôsobil, že rieka Acheloos už bola na konci roka 2009 podstatne ovplyvnená ľudskou činnosťou, potom by sa tento zásah, a tým aj zákon musel posudzovať podľa článku 4 ods. 5.

116.

Hoci z údajov účastníkov konania vyplýva, že najmä priehrada je už pravdepodobne vo veľkom rozsahu dokončená, samotné odklonenie sa doposiaľ nerealizovalo. Preto sa zdá byť nepravdepodobné, že by rieka Acheloos už bola v súvislosti s odklonením ovplyvnená ľudskou činnosťou v zmysle článku 4 ods. 5 rámcovej smernice o vode.

117.

Z toho vyplýva, že aj pri posúdení, či projekt odklonenia môže vážne ohroziť ciele rámcovej smernice o vode, sa bude pravdepodobne vychádzať z článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode. V tomto smere možno odkázať na tvrdenia v súvislosti s druhou a treťou otázkou.

118.

Na rozdiel od situácie úplného uplatňovania rámcovej smernice o vode v každom prípade nemusia ani v rámci odôvodnenia porušenia environmentálnych cieľov podľa článku 4 ods. 1 existovať plány vodohospodárskeho manažmentu. Podľa výslovných ustanovení článku 13 ods. 6 totiž tieto plány ešte vôbec nemuseli byť vypracované a prijatie týchto plánov je z dôvodu potrebnej účasti verejnosti časovo veľmi náročné. ( 42 ) Napriek tomu si odôvodnenie vyžaduje odborný základ porovnateľný s plánmi vodohospodárskeho manažmentu. Bez relevantných vedomostí nie je totiž možné uskutočniť potrebné zváženie a posúdenie alternatív. Príslušné úrady by nemohli primerane posúdiť výhody tohto opatrenia ani jeho negatívne vplyvy.

119.

Pri prijímaní zákona 3481/2006 už museli existovať čiastočné výsledky vykonania rámcovej smernice o vode, ktoré mohli byť pri tomto posúdení užitočné. Podľa článku 5 ods. 1 rámcovej smernice o vode tak mali byť do 22. decembra 2004 vypracované pre každé správne územie povodia analýza jeho charakteristík, posúdenie vplyvov ľudskej činnosti na stav povrchových a podzemných vôd a ekonomická analýza využívania vody. Takisto programy na monitorovanie stavu vody podľa článku 8, ako aj časový a pracovný harmonogram na vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu podľa článku 14 ods. 1 písm. a) už museli byť vo veľkom rozsahu pripravené, keďže mali byť dokončené do 22. decembra 2006. Len pokiaľ boli pre odôvodnenie nevyhnutné rozsiahlejšie poznatky, museli byť vypracované predčasne pred ďalším prebratím rámcovej smernice o vode.

120.

Okrem toho sú pri tomto odôvodnení, ako som vysvetlila v súvislosti s treťou časťou tretej otázky ( 43 ), relevantnými ciele opatrenia.

121.

Na štvrtú otázku je potrebné zhrňujúco odpovedať tak, že vnútroštátny právny predpis prijatý pred uplynutím lehoty na vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu alebo programov opatrení, ktorým sa povolilo odklonenie vody z určitého povodia do iného povodia, vážne ohrozuje ciele rámcovej smernice o vode, ak je následkom tohto odklonenia stav vôd, ktorý je trvalo a nielen v malej miere nezlučiteľný s článkom 4 smernice. Pritom aj v rámci predbežného účinku článku 4 prichádza do úvahy odôvodnenie vyššími verejnými záujmami; hoci plány vodohospodárskeho manažmentu nie sú nevyhnutné, vnútroštátny právny predpis musí byť prijatý na základe dostatočných poznatkov.

122.

Piatou otázkou chce Štátna rada pýta, či je právna úprava prijatá vnútroštátnym parlamentom, ktorou sa schvaľujú plány vodohospodárskeho manažmentu povodí, v súlade s rámcovou smernicou o vode, ak príslušné vnútroštátne predpisy nevyžadujú konzultácie s verejnosťou počas konania pred vnútroštátnym parlamentom a ak zo spisového materiálu nevyplýva, že bol dodržaný postup konzultácií so správnymi orgánmi, ktorý stanovuje smernica.

123.

Samospráva provincie Magnisia a DEI považujú túto otázku za hypotetickú, keďže pri prijatí sporného zákona ešte neexistovala povinnosť vypracovať plány vodohospodárskeho manažmentu. Napriek tomu ide v konaní vo veci samej aj o dva plány vodohospodárskeho manažmentu, ktoré boli prijaté zákonom 3481/2006 a podľa všetkého sú aj naďalej, t. j. po uplynutí prechodného obdobia, účinné. Okrem toho Štátna rada pravdepodobne vychádza z toho, že tieto plány vodohospodárskeho manažmentu boli nevyhnutné podľa gréckeho práva, ktoré chcela uplatňovať už predbežne v súlade s procesnými požiadavkami smernice. Preto nemožno vylúčiť, že zodpovedanie tejto otázky je nevyhnutné na rozhodnutie v konaní vo veci samej.

124.

Absencia konzultácií s verejnosťou by mohla byť v rozpore s článkom 14 rámcovej smernice o vode. Podľa tohto ustanovenia sa jednotlivcom a všetkým zainteresovaným stranám má poskytnúť právo aktívnej účasti na vykonávaní smernice, najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. ( 44 )

125.

Na tento účel článok 14 rámcovej smernice o vode vyžaduje zverejnenie rôznych dokumentov v rôznych lehotách pred začiatkom obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje. Minimálne tri roky pred nadobudnutím účinnosti plánu sa musí zverejniť časový harmonogram jeho vypracovania, dva roky pred nadobudnutím účinnosti predbežný prehľad dôležitých problémov hospodárenia s vodou a návrh plánu musí byť dostupný aspoň rok pred nadobudnutím účinnosti. Prístup k ďalším dokumentom sa musí umožniť na požiadanie. Podľa článku 14 ods. 2 členské štáty poskytnú aspoň šesť mesiacov na podanie písomných pripomienok k týmto dokumentom, aby sa umožnila aktívna účasť a konzultácie.

126.

Odchýlka od týchto požiadaviek pri vypracovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu nie je stanovená. Predovšetkým neexistuje žiadna výnimka pre legislatívne opatrenia, tak ako ju obsahuje článok 1 ods. 5 smernice o PVŽP.

127.

Na rozdiel od názoru samosprávy provincie Larisa pritom nejde o medzeru v zákone, ktorá by sa mala vyplniť analógiou k smernici o PVŽP. ( 45 ) Naopak, je potrebné vychádzať z toho, že zákonodarca Únie sa úmyselne rozhodol nestanoviť porovnateľnú výnimku pre legislatívne konania. V prospech toho svedčí najmä rozsudok WWF a i. ( 46 ), už vydaný v čase prijatia rámcovej smernice o vode, a v tom čase prebiehajúce konanie vo veci Linster ( 47 ), pričom obidve veci sa týkali požiadavky na výnimku podľa smernice o PVŽP pre legislatívne konania, ako aj toho, že v krátkom čase bola neskôr prijatá smernica o SEP, ktorá účasť verejnosti pri environmentálnom posudzovaní legislatívnych opatrení výslovne predpokladá.

128.

Nesprávny je aj argument samosprávy provincie Larisa, že pri neexistencii výnimky pre legislatívne konania by sa členských štátom bránilo prijímať plány vodohospodárskeho manažmentu vo forme zákonov. Naopak nič nebráni členským štátom, aby si zvolili tento postup, ak kroky stanovené v článku 14 rámcovej smernice o vode integrujú do svojho legislatívneho procesu alebo jeho prípravy prostredníctvom správneho orgánu.

129.

Preto je potrebné na piatu prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu bez toho, aby sa umožnila účasť verejnosti stanovená v tejto smernici, je nezlučiteľné s článkom 14 rámcovej smernice o vode.

130.

Šiesta otázka sa týka smernice o PVŽP. Pred prijatím zákona 3481/2006 sa pravdepodobne nevykonalo žiadne opätovné posúdenie vplyvov na životné prostredie týkajúce sa výstavby priehrad a odklonenia vody. Namiesto toho sa odkázalo na už vykonanú štúdiu o posúdení vplyvov na životné prostredie, na ktorej sa zakladalo povolenie projektu z roku 2003, ktoré bolo zrušené v roku 2005. Štátna rada sa pýta, či je takýto postup v súlade s požiadavkami smernice o PVŽP.

131.

Štátna rada pritom vychádza z toho, že posúdenie vplyvov na životné prostredie, o ktoré sa opieralo zrušené povolenie, obsahovalo všetky informácie, ktoré boli podľa smernice o PVŽP potrebné. Účasť verejnosti sa však realizovala len tým, že sa uverejnilo povolenie z roku 2003, ktoré bolo neskôr zrušené.

132.

Požiadavky smernice o PVŽP majú význam len vtedy, ak je táto smernica uplatniteľná. Podľa článku 1 ods. 5 sa však nevzťahuje na projekty, ktorých podrobnosti sú upravené osobitným vnútroštátnym právnym predpisom. Toto ustanovenie v tejto súvislosti výslovne stanovuje, že ciele smernice, vrátane cieľa poskytovania informácií, sa dosiahli prostredníctvom legislatívneho procesu.

133.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že projekty, na ktoré sa vzťahuje smernica o PVŽP, oslobodzuje od postupu posúdenia vplyvov, ak sú splnené dve podmienky. Po prvé podrobnosti projektu musia byť schválené osobitným zákonom; po druhé ciele smernice, vrátane cieľa poskytovania informácií, musia byť dosiahnuté prostredníctvom legislatívneho procesu. ( 48 )

134.

Iba v prípade, ak normotvorca má k dispozícii informácie porovnateľné s informáciami, ktoré by boli poskytnuté príslušnému orgánu v úradnom povoľovacom konaní, možno vychádzať z toho, že ciele smernice boli dosiahnuté prostredníctvom legislatívneho procesu. ( 49 )

135.

V súlade s tým Súdny dvor rozhodol, že podrobnosti projektu nie sú v zmysle článku 1 ods. 5 smernice o PVŽP schválené zákonom, keď tento zákon jednak neobsahuje údaje o vplyvoch projektu na životné prostredie, ale len nariaďuje uskutočnenie relevantnej štúdie, a jednak stanovuje, že stavebník získa právo na realizáciu projektu až na základe vydania ďalších rozhodnutí. ( 50 )

136.

Generálna advokátka Sharpston v tejto súvislosti nedávno konštatovala, že smernica o PVŽP nie je založená na formalizme, ale naopak, jej cieľom je zabezpečiť účinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie pre všetky významné projekty a zabezpečiť primeranú účasť verejnosti na rozhodovacom procese. ( 51 ) Pokiaľ zákonodarca má potrebné informácie a vykonáva svoju demokratickú funkciu správne a efektívne, čo znamená, že volení zástupcovia ľudu mali možnosť navrhovaný projekt náležite preskúmať a prediskutovať, ciele smernice o PVŽP sa dosiahnu v legislatívnom procese. ( 52 ) Naopak legislatívny proces, ktorým sa iba formálne odobruje predchádzajúci administratívny proces, v ktorom boli v skutočnosti prijaté príslušné rozhodnutia, neposkytuje rovnaké záruky, aké sa vyžadujú podľa smernice o PVŽP. ( 53 )

137.

Z toho vyplýva, že v konaní vo veci samej je potrebné objasniť po prvé, či zákonodarca disponoval informáciami potrebnými v rámci postupu podľa smernice o PVŽP, a po druhé, či mohol primerane posúdiť a prediskutovať vplyvy projektu na životné prostredie.

138.

Čo sa týka aktuálnosti informácií, smernica o PVŽP neobsahuje žiadne špecifické požiadavky. Vplyvy projektu na životné prostredie sa však dajú správne posúdiť len na základe najlepších poznatkov, ktoré sú k dispozícii v čase povolenia. V tomto smere obsahuje najmä článok 5 ods. 1 smernice o PVŽP oporné body pre tvrdenie, že musia byť predložené novšie údaje, keď to vyplýva z okolností konkrétneho prípadu.

139.

Článok 5 ods. 1 písm. b) smernice o PVŽP vyžaduje, aby sa rozsah údajov, ktoré má predložiť navrhovateľ, určil vzhľadom na stav poznania. To je spravidla stav poznatkov v čase začiatku povoľovacieho konania, keďže v tomto čase sa musí určiť, aké údaje má navrhovateľ predložiť. Avšak rozsah týchto údajov závisí podľa článku 5 ods. 1 písm. a) smernice o PVŽP aj od toho, či sú tieto informácie vzhľadom na dané štádium postupu pri udeľovaní povolenia a vzhľadom na špecifické charakteristiky daného projektu alebo určitého typu projektov a vzhľadom na prípadne dotknuté zložky životného prostredia dôležité.

140.

Ak sa preto v neskoršom štádiu povoľovacieho konania ukáže, že na to, aby sa správne posúdili vplyvy určitého projektu na životné prostredie, sú nevyhnutné aktuálnejšie informácie, tieto údaje sa musia požadovať. ( 54 )

141.

Preto musí Štátna rada skúmať, či informácie postačujúce na posúdenie vplyvov projektu na životné prostredie v roku 2003 postačovali aj v roku 2006. V prípade kladnej odpovede bolo prípustné opäť použiť príslušné dokumenty v legislatívnom procese.

142.

Pritom je potrebné sa zaoberať najmä tým, či informácie boli ešte dostatočne aktuálne, a – ako správne uvádzajú samospráva provincie Etólia-Akarnánia a i. – v tejto súvislosti aj tým, či sa tento projekt od času realizácie skoršieho posúdenia vplyvov na životné prostredie zmenil spôsobom, ktorý by mohol viesť k výraznejším vplyvom na životné prostredie. ( 55 ) Samospráva provincie Etólia-Akarnánia a i. okrem toho kladú bezpochyby relevantnú otázku, či postačuje založiť posúdenie vplyvov na životné prostredie v roku 2006 na informáciách, ktoré sa z väčšej časti zostavili pred rokom 1995 a pred rokom 2003 sa len doplnili. Štátna rada v samotnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania zdôrazňuje, že neexistujú žiadne vierohodné a aktuálne údaje o vtáctve v dotknutých chránených územiach. ( 56 )

143.

Podľa tvrdení samosprávy provincie Etólia-Akarnánia a i. týkajúcich sa legislatívneho procesu prijímania § 9 a 13 zákona 3481/2006 si okrem toho aj tento proces zasluhuje podrobnejšie skúmanie. Pokiaľ poslanci skutočne neboli informovaní o obsahu týchto ustanovení ani o schvaľovanom projekte ( 57 ), je obzvlášť nepravdepodobné, že mohli primerane posúdiť a prediskutovať vplyvy tohto projektu na životného prostredie.

144.

Na šiestu otázku preto navrhujem odpovedať tak, že štúdia o posúdení vplyvov na životné prostredie, ktorá bola predložená vnútroštátnemu parlamentu na schválenie po súdnom zrušení rozhodnutia, ktorým už bola schválená správnymi orgánmi, spĺňa požiadavky článku 1 ods. 5 smernice o PVŽP, ak po prvé poskytla zákonodarcovi informácie potrebné na postup podľa tejto smernice, čiže dostatočne aktuálne a úplné, a ak po druhé zákonodarca vzhľadom na to mohol primerane posúdiť a prediskutovať vplyvy projektu na životné prostredie.

145.

Štátna rada chce siedmou, ôsmou a deviatou otázkou okrem toho objasniť, či je zákon 3481/2006 v súlade s požiadavkami smernice o SEP. Na tento účel sa pýta, či projekt spadá do vecnej a prípadne aj do časovej pôsobnosti smernice o SEP (časti 1 a 2). V prípade kladnej odpovede sa pýta, či je okrem posúdení podľa rámcovej smernice o vode a smernice o PVŽP navyše potrebné aj špeciálne environmentálne posúdenie podľa smernice o SEP (časť 3).

146.

Siedmou otázkou sa Štátna rada pýta, či je smernica o SEP uplatniteľná na projekt odklonenia rieky, ak tento projekt zahŕňa výstavbu priehrad a odklonenie vody z jedného správneho územia povodia do druhého, spadá do pôsobnosti rámcovej smernice o vode, týka sa prác v zmysle smernice o PVŽP a môže mať vplyv na životné prostredie v oblastiach podľa smernice o biotopoch.

147.

Na účely stanovenia, či takýto plán spadá do vecnej pôsobnosti smernice o SEP, sa musí posúdiť po prvé, či predstavuje plán alebo program v zmysle článku 2 písm. a) tejto smernice, a po druhé, či sa naň vzťahuje článok 3 ods. 2 až 4.

148.

Podľa článku 2 písm. a) smernice o SEP označuje výraz „plány a programy“ v zmysle tejto smernice plány a programy, ktoré sú predmetom prípravy a/alebo schvaľovania úradom alebo ktoré úrad pripravuje na schválenie prostredníctvom legislatívneho postupu a ktoré sú vyžadované zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami.

149.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, či „projekt odklonenia rieky“je vyžadovaný zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami. Pokiaľ je projekt vytvorený nezávisle od povinnosti, nevyžaduje environmentálne posudzovanie podľa smernice o SEP. ( 58 )

150.

Podľa tvrdenia DEI síce je možné, že projekt odklonenia je predmetom územného plánu stanoveného gréckym právom. Takýto projekt však nie je predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania – naopak, ako DEI uvádza, v skoršom rozhodnutí Štátnej rady sa nepovažoval za nevyhnutný.

151.

Ak konkrétne projekty vyžadujú povolenie, potom spravidla environmentálne schvaľovanie podľa smernice o SEP nie je potrebné. Schválenie projektu ako také totiž nepredstavuje plán alebo program.

152.

Táto otázka sa však týka aj plánov vodohospodárskeho manažmentu pre správne územia povodí riek Acheloos a Pineos, ktoré sú súčasťou zákona 3481/2006. To, že pritom ide o plány v zmysle smernice o SEP, je nepochybné. Tieto plány musia byť vypracované podľa článku 13 rámcovej smernice o vode. Takisto boli vypracované správnym orgánom na účely prijatia parlamentom v legislatívnom procese.

153.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice o SEP sa environmentálne posudzovanie pre plány a programy uvedené v odsekoch 2 až 4, ktoré majú pravdepodobne významné environmentálne účinky, vykonáva v súlade s článkami 4 až 9.

154.

Podľa článku 3 ods. 2 písm. a) smernice o SEP sa environmentálne posudzovanie vykonáva v prípade plánov, ktoré sa pripravujú pre vodné hospodárstvo a ktoré stanovujú rámec na budúce povoľovanie projektov uvedených v prílohách I a II smernice o PVŽP.

155.

Plány vodohospodárskeho manažmentu stanovujú rámec na povoľovanie takýchto projektov, napríklad projektov prečerpávania vody podľa prílohy I bodu 12 smernice o PVŽP a projektov vodných priehrad podľa prílohy I bodu 15. Pritom nejde primárne o povolenie čiastkových projektov projektu odklonenia, keďže plány vodohospodárskeho manažmentu rozhodne ešte neboli záväzné na úrovni práva Únie. Po uplynutí lehoty na vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu však musí každé ďalšie schválenie daného projektu rešpektovať nimi vymedzený rámec.

156.

Okrem toho, prinajmenšom v prejednávanej veci, veľa svedčí v prospech domnienky, že existuje povinnosť posudzovania podľa článku 3 ods. 2 písm. b) smernice o SEP. Toto ustanovenie zahŕňa plány, pri ktorých sa určilo, že vyžadujú posúdenie podľa článku 6 alebo 7 smernice o biotopoch s ohľadom na ich predpokladaný vplyv na lokality. V rozsahu pôsobnosti plánov vodohospodárskeho manažmentu sa nachádzajú chránené územia podľa tejto smernice. Pri realizácii plánov môžu byť ovplyvnené, najmä ak tieto plány počítajú s odklonením vody v rozsiahlej miere. ( 59 )

157.

Preto je potrebné konštatovať, že plány vodohospodárskeho manažmentu v zmysle článku 13 rámcovej smernice o vode v zásade podliehajú environmentálnemu posudzovaniu podľa smernice o SEP.

158.

Je teda potrebné objasniť aj ôsmu otázku, a to či možno akty, ktoré sa týkali sporného projektu a ktoré boli so spätnou platnosťou zrušené súdnymi rozhodnutiami, považovať za formálne prípravné akty prijaté pred 21. júlom 2004, takže neexistuje povinnosť vypracovať strategickú štúdiu o posúdení vplyvu na životné prostredie.

159.

Táto otázka sa vzťahuje na článok 13 ods. 3 prvú vetu smernice o SEP, ktorý s odkazom na lehotu na prebratie podľa článku 13 ods. 1 stanovuje pravidlo uplatnenia smernice: plány a programy, ktorých prvý formálny akt nasleduje po 21. júli 2004, podliehajú povinnosti environmentálneho posudzovania.

160.

Povolenia zrušené súdom neprichádzajú do úvahy už preto, že predstavovali (predbežný) výsledok povoľovacieho konania. Ako prípravné akty prichádzajú do úvahy len kroky na začatie povoľovacieho konania. Otázka, či sa povolenie zrušilo so spätnou platnosťou, preto nie je vôbec relevantná.

161.

Pre konanie vo veci samej má skôr význam to, či začatie povoľovacieho konania možno považovať za prípravný akt plánov vodohospodárskeho manažmentu alebo či môže ísť o prípravný akt plánu na odklonenie rieky Acheloos.

162.

Smernica o SEP síce pojem „formálny prípravný akt“ nedefinuje. Tento pojem je však zjavne vytvorený na to, aby stanovil spoľahlivé kritérium na určenie času začatia konania. Tým zabezpečuje právnu istotu a prispieva k dosiahnutiu potrebného účinku smernice. ( 60 ) Formálny prípravný akt pre konanie v zmysle smernice o SEP musí jednoznačne smerovať k vypracovaniu plánu alebo programu, na ktorý sa smernica vzťahuje.

163.

V rámci smernice o PVŽP Súdny dvor v súlade s tým nepovažuje neformálne stretnutia a rozhovory medzi príslušnými úradmi a navrhovateľom za dostatočné na to, aby predstavovali začiatok konania. ( 61 )

164.

Rovnako nedostatočné v rámci smernice o SEP je začať určité konania týkajúce sa projektov, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu, napríklad konanie na povolenie odklonenia vôd. Z týchto konaní totiž nevyplýva, že sa týkajú (aj) plánu vodohospodárskeho manažmentu.

165.

Okrem toho environmentálne posudzovanie by sa ratione temporis nevzťahovalo skoro na nijaký plán vodohospodárskeho manažmentu, ak by sa povoľovacie konania týkajúce sa dotknutých projektov začaté pred 21. júlom 2004 považovali za formálne prípravné akty nasledujúcich plánov vodohospodárskeho manažmentu. Pôsobnosť každého plánu vodohospodárskeho manažmentu totiž zahŕňa množstvo takýchto projektov, ktorých sa tento plán potenciálne dotýka z dôvodu zákazu zhoršenia stavu vody a povinnosti obnovy stavu podľa článku 4 rámcovej smernice o vode.

166.

Nakoniec v konaní vo veci samej aj časový priebeh svedčí v neprospech toho, že prvé formálne prípravné kroky plánov vodohospodárskeho manažmentu boli vykonané pred 21. júlom 2004. Neexistencia plánov vodohospodárskeho manažmentu pre správne územia povodí riek Acheloos a Pineos sa namietala po prvýkrát v rozsudku Štátnej rady 1688/2005, teda po 21. júli 2004. To napovedá, že prípravy na ich prijatie sa začali tiež až po tomto dátume.

167.

Inak by to bolo, pokiaľ by v rozpore s odpoveďou na siedmu otázku existoval plán na čiastočné odklonenie rieky Acheloos, ktorý by v zásade podliehal environmentálnemu posudzovaniu.

168.

Právna úprava týkajúca sa prípravných aktov má totiž umožniť ukončiť prebiehajúce konania bez zásahov prostredníctvom zásadne nových procesných požiadaviek. Naopak nemá slúžiť na vylúčenie environmentálneho posudzovania plánov len preto, že sa v súvislosti s tým istým predmetom v minulosti prijali určité procesné opatrenia.

169.

Preto je podstatné, či povoľovacie konanie projektu prebiehalo kontinuálne ďalej. Súdne rozhodnutia sa v tejto súvislosti nemajú hodnotiť ako prerušenia, keď príslušné úrady bezodkladne prijali potrebné opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených súdom. Za prerušenie sa nemá považovať ani zmena zo správneho konania na legislatívne konanie.

170.

Začatie povoľovacieho konania projektu odklonenia by preto mohlo byť formálnym prípravným aktom na vypracovanie plánu tohto projektu, ktorý podlieha environmentálnemu posudzovaniu.

171.

Doplňujúco je potrebné poukázať na to, že v konaní vo veci samej je povinnosť environmentálneho posudzovania podľa článku 13 ods. 3 druhej vety smernice o SEP vylúčená. Táto povinnosť prichádza do úvahy len vtedy, keď sa plány a programy, ktorých prvý formálny prípravný akt sa uskutočnil pred 21. júlom 2004, schvália alebo postúpia na legislatívne konanie po viac ako 24 mesiacoch od tohto dňa. Sporné ustanovenia zákona 3481/2006 však boli podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania predložené gréckemu parlamentu už 6. júla 2006. ( 62 )

172.

Na ôsmu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že ani zrušené povolenia projektu odklonenia rieky, ani začatie relevantného povoľovacieho konania podľa článku 13 ods. 1 smernice o SEP nemožno považovať za formálne prípravné akty pre plány vodohospodárskeho manažmentu správnych území povodí podľa rámcovej smernice o vode. Začatie povoľovacieho konania však možno považovať za prípravný akt plánu na odklonenie rieky, ktorý podlieha povinnosti environmentálneho posudzovania, ak sa v povoľovacom konaní pokračovalo bez prerušenia.

173.

Vzhľadom na odpoveď na ôsmu prejudiciálnu otázku je potrebné zodpovedať aj deviatu otázku. Štátna rada sa v podstate pýta, či sa musí uskutočniť samostatné strategické environmentálne posudzovanie, ak sa už uskutočnilo posudzovanie podľa rámcovej smernice o vode a smernice o PVŽP.

174.

Odpoveď vyplýva z článku 11 ods. 1 a 2 smernice o SEP, na ktorý už Štátna rada poukázala. Podľa odseku 1 environmentálnym posúdením uskutočneným podľa smernice o SEP nebudú dotknuté žiadne požiadavky smernice o PVŽP ani požiadavky iných právnych predpisov Spoločenstva. Odsek 2 však členským štátom umožňuje, aby pre plány a programy, pri ktorých vzniká povinnosť uskutočniť posúdenie vplyvov na životné prostredie súčasne zo smernice o SEP a iných právnych predpisov Únie, zabezpečili koordinované alebo spoločné postupy, ktoré budú rešpektovať požiadavky relevantných ustanovení práva Spoločenstva, aby sa okrem iného predišlo opätovnému posudzovaniu.

175.

Tieto ustanovenia ukazujú, že rozličné posúdenia vplyvov na životné prostredie podľa práva Únie sa nemusia spracovávať formalisticky. Naopak, dôležité je to, aby boli splnené požiadavky rozličných úprav. Ak sú splnené, potom nezáleží na tom, ako sa relevantné posúdenie označí. ( 63 )

176.

Otázka, či určité štúdie na základe iných ustanovení spĺňajú požiadavky smernice o SEP, si vyžaduje konkrétne posúdenie každého individuálneho prípadu, čo je vecou vnútroštátnych súdov. Takéto štúdie musia spĺňať obsahové aj procesné požiadavky smernice o SEP. Pre veľkú podobnosť smernice o PVŽP so smernicou o SEP je to v zásade možné, pokiaľ majú obe posúdenia rovnaký rozsah, t. j. pokiaľ sú projekt a plán v rozsiahlej miere totožné. Nezdá sa vylúčené ani to, že splnenie požiadaviek týkajúcich sa plánu vodohospodárskeho manažmentu podľa článku 13 ods. 4 a prílohy VII rámcovej smernice o vode spĺňa zároveň požiadavky environmentálneho posudzovania plánu podľa smernice o SEP.

177.

Vzhľadom na úvahy v súvislosti so smernicou o PVŽP ( 64 ) je však potrebné poukázať na to, že možné nedostatky posúdenia podľa tejto smernice by sa s najväčšou pravdepodobnosťou považovali aj za nedostatky environmentálneho posudzovania podľa smernice o SEP. Článok 5 ods. 2 smernice o SEP oveľa jasnejšie ako smernica o PVŽP požaduje, aby posúdenie zohľadňovalo súčasné poznatky a metódy posudzovania. Článok 8 oboch smerníc pritom požaduje pri rozhodnutí zohľadnenie získaných poznatkov o vplyvoch na životné prostredie.

178.

Na deviatu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že podľa článku 11 ods. 2 smernice o SEP sa v prípade, keď plán spadá súčasne do pôsobnosti tejto smernice, ako aj do pôsobnosti rámcovej smernice o vode a smernice o PVŽP, ktoré tiež vyžadujú posúdenie vplyvov projektu na životné prostredie, nemusí uskutočniť samostatné strategické environmentálne posúdenie v prípade, ak štúdie, ktoré sa realizovali na základe rámcovej smernice o vode a smernice o PVŽP, obsahovo a s ohľadom na uskutočnené konanie spĺňajú požiadavky smernice o SEP.

179.

Na záver je potrebné sa venovať niektorým otázkam práva Únie v oblasti ochrany životného prostredia. Štátna rada sa pýta na predbežnú ochranu navrhnutých lokalít európskeho významu (ďalej len „LEV“) pred ich zaradením do zoznamu Únie (časť 1), na prípustnosť povolenia bez poznatkov o dotknutom vtáctve (časť 2), na odôvodnenosť zásahov do lokalít prostredníctvom cieľov zavlažovania a zásobovania pitnou vodou (časť 3), prípadne na možné opatrenia zabezpečenia koherencie (časť 4), ako aj na to, či je so smernicou o biotopoch zlučiteľná zmena prirodzeného riečneho ekosystému na antropizovaný riečny a jazerný ekosystém (časť 5).

180.

Na odpoveď na tieto otázky má rozhodujúci vplyv skutočnosť, že povoľovacie konanie týkajúce sa čiastočného odklonenia rieky Acheloos už trvá veľmi dlho. Začalo sa už pred prijatím smernice o biotopoch. Preto nemožno uplatniť postup posúdenia vplyvov projektov ex ante podľa článku 6 ods. 3, ale len zákaz poškodenia podľa článku 6 ods. 2.

181.

Desiatou otázkou sa Štátna rada pýta, či lokality, ktoré boli zahrnuté do národných zoznamov LEV a ktoré boli nakoniec zahrnuté do zoznamu LEV Spoločenstva, spadali pod ochranu smernice o biotopoch pred uverejnením rozhodnutia 2006/613, ktorým sa prijíma zoznam území európskeho významu pre stredomorskú biogeografickú oblasť.

182.

Pritom sa Štátna rada odvoláva na päť LEV, ( 65 ) ktoré boli uvedeným rozhodnutím zaradené do zoznamu a ktoré sú projektom dotknuté.

183.

Pri tejto otázke vychádza Štátna rada z toho, že relevantné ustanovenia zákona 3481/2006, § 9 a 13, boli uverejnené zákonom a nadobudli účinnosť 2. augusta 2006, zatiaľ čo rozhodnutie 2006/613 bolo uverejnené až 21. septembra 2006. Keby bol pre zahrnutie dotknutých lokalít do zoznamu Spoločenstva rozhodujúci dátum tohto zverejnenia, bol by článok 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch na základe článku 4 ods. 5 tejto smernice uplatniteľný až od 21. septembra 2006 ( 66 ), teda po nadobudnutí účinnosti zákona 3481/2006.

184.

Rozhodnutie 2006/613 však nadobudlo na základe vtedy platného článku 254 ods. 3 ES (teraz článok 297 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ) účinnosť už jeho oznámením tomu, komu bolo určené, pričom podľa článku 2 rozhodnutia je rozhodnutie určené členským štátom. ( 67 ) To, či možno ochranu území uplatniť voči jednotlivcovi pred uverejnením rozhodnutia, sa v tomto prípade nemusí riešiť. Okamih oznámenia – ktorý databáza práva Únie (EUR-Lex) určuje ako deň prijatia oznámenia, čiže 19. jún 2006 ( 68 ) – musí určiť Štátna rada.

185.

Aj vyjde najavo, že rozhodnutie Komisie bolo Grécku oznámené až po prijatí zákona 3481/2006, Grécko bude povinné zabezpečiť predbežnú ochranu navrhnutých lokalít: podľa smernice o biotopoch sú členské štáty povinné prijať v súvislosti s lokalitami, ktoré boli identifikované s cieľom zapísať ich do zoznamu Spoločenstva, vhodné ochranné opatrenia na udržanie vlastností týchto lokalít. Členské štáty preto nemôžu povoliť zásahy, ktoré by mohli vážne ohroziť ekologické vlastnosti týchto lokalít. Tak je to najmä v prípade, ak existuje riziko, že zásah buď výrazne zmenší plochu lokality, spôsobí vymiznutie prioritných druhov vyskytujúcich sa v tejto lokalite, alebo spôsobí zničenie lokality či zánik jej reprezentatívnych vlastností. ( 69 )

186.

Ak by Komisia oznámila svoje rozhodnutie Grécku naopak už v čase, keď bol prijatý zákona 3481/2006, potom by podľa článku 4 ods. 5 smernice o biotopoch v zásade platili pre lokality zahrnuté do zoznamu ustanovenia článku 6 ods. 2, 3 a 4. Ďalej však ukážem, že okolnosť, že povoľovacie konanie týkajúce sa čiastočného odklonenia rieky Acheloos už prebiehalo dlhší čas, bráni uplatneniu posúdenia vplyvov ex ante podľa článku 6 ods. 3. Uplatniteľným je skôr je článok 6 ods. 2, prípadne v spojení s požiadavkami článku 6 ods. 4 týkajúcimi sa odôvodnenia možných zásahov do chránených území.

187.

Je logické požadovať posúdenie vplyvu odklonenia rieky z hľadiska cieľov ochrany dotknutého územia podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch. Podľa tohto ustanovenia plány alebo projekty, ktoré môžu významne zasiahnuť chránené územie, musia byť vzhľadom na ciele ochrany územia predmetom primeraného posúdenia ich vplyvu naň.

188.

Súdny dvor však už konštatoval, že projekt, ktorý bol povolený pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o biotopoch alebo v súvislosti s ktorým sa povoľovacie konanie začalo pred pristúpením príslušného členského štátu k Európskej únii, nepodlieha ustanoveniam článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch o posúdení jeho vplyvov na dané územie ex ante. ( 70 ) Nebolo by totiž vhodné, aby konania, ktoré sú zložité už na vnútroštátnej úrovni a ktoré sa formálne začali pred uplynutím lehoty na prebratie uvedenej smernice, boli dodatočne zaťažené a spomalené špecifickými požiadavkami smernice a aby boli ovplyvnené situácie, ktoré už vznikli. ( 71 )

189.

Hoci prejednávaný prípad sa netýka ani právoplatného povolenia prijatého pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o biotopoch, ani povoľovacieho konania, ktoré sa začalo pred pristúpením Grécka k Únii, mal by sa posudzovať rovnako, a to aj vtedy, ak dotknuté lokality už boli pri prijatí zákona 3481/2006 zahrnuté do zoznamu Spoločenstva.

190.

Povoľovacie konania týkajúce sa čiastočného odklonenia rieky Acheloos sa totiž začali už začiatkom 90. rokov – teda pravdepodobne pred prijatím smernice o biotopoch – a až do oznámenia rozhodnutia o zozname Spoločenstva, ktorý sa týkal dotknutých LEV, nepodliehali postupu posúdenia vplyvov projektu na dané územie ex ante. ( 72 ) Ak by sa tento postup posudzovania začal uplatňovať krátko pred prijatím zákona 3481/2006, mohlo by to priebeh konania skutočne výrazne zaťažiť a spomaliť.

191.

Navyše sa dalo prakticky len ťažko odhadnúť, kedy Komisia prijme zoznam Spoločenstva. Podľa článku 4 ods. 2 smernice o biotopoch sa mal zoznam vypracovať už v roku 1998 a iné čiastkové zoznamy boli oznámené už dávno pred zoznamom týkajúcim sa stredomorskej biogeografickej oblasti zahŕňajúcim Grécko. ( 73 ) Grécko preto nemuselo nevyhnutne počítať s tým, že ochranný režim smernice o biotopoch sa začne uplatňovať pred povolením projektu.

192.

Preto si projekt vzhľadom na LEV nevyžadoval posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

O uplatniteľnosti článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch

193.

Uvedená judikatúra sa však týka len procesných aspektov ochranného režimu smernice o biotopoch. Súdny dvor naproti tomu opakovane zdôraznil, že hmotnoprávne požiadavky ochrany území podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch nie sú vylúčené ani existujúcimi povoleniami. Toto ustanovenie zakazuje poškodenie prirodzených biotopov a biotopov druhov v osobitne chránených územiach, ako aj rušenie druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

194.

Súdny dvor konštatoval, že článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch umožňuje vyhovieť základnému cieľu stanovenému v prvom odôvodnení tejto smernice, ktorým je udržanie a ochrana kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, v prípade, že sa plán alebo projekt povolený podľa článku 6 ods. 3 ukáže neskôr, aj keby nedošlo k žiadnemu pochybeniu príslušných vnútroštátnych orgánov, spôsobilý spôsobiť poškodzovanie alebo podstatné rušenie. ( 74 ) Navyše môže článok 6 ods. 2 viesť k povinnosti následne preskúmať existujúce povolenie ( 75 ); preto sa na uskutočnenie projektu povoleného pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o biotopoch vzťahuje pôsobnosť tohto ustanovenia. ( 76 )

195.

V dôsledku toho článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch zaväzuje členské štáty, aby aj pri starších projektoch prijali potrebné opatrenia na zabránenie poškodenia alebo rušenia chránených území. Oprávnené záujmy držiteľov povolení sa v nevyhnutných prípadoch musia uspokojiť formou odškodnenia. ( 77 )

196.

Táto judikatúra nie je v rozpore so zákazom retroaktivity právnych noriem. Nová právna norma platí naopak spravidla od nadobudnutia svojej účinnosti. Hoci sa neuplatní na právne situácie, ku ktorým došlo a ktoré definitívne nastali za účinnosti predchádzajúceho zákona, uplatní sa na ich budúce účinky. ( 78 ) Preto aj projekty, ktoré môžu poškodiť alebo podstatne narušiť chránené územia, môžu byť povolené len v rozsahu, v akom sú zlučiteľné s ochranou území, hoci sa na ich povoľovacie konanie ešte nevzťahovali procesné požiadavky článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. ( 79 )

197.

Keďže Komisia zaradila dotknuté LEV do zoznamu Spoločenstva pred prijatím zákona 3481/2006, Štátna rada musí posúdiť, či je zákon zlučiteľný s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

198.

Ak Štátna rada dospeje k záveru, že na základe zákona 3481/2006 sa v LEV poškodzujú prirodzené biotopy alebo biotopy druhov, resp. sa podstatne rušia druhy, vynára sa otázka, či tieto zásahy môžu byť odôvodnené.

199.

Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch neumožňuje – tak ako ochrana faktického územia na ochranu vtáctva podľa článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva – odôvodnenie na základe vyššieho verejného záujmu. Ochrana území podľa smernice o biotopoch sa totiž zakladá na myšlienke, že poškodzovanie alebo podstatné rušenie chránených území musí byť článkom 6 ods. 3 a 4 povolené (a prípadne aj odôvodnené). Ak sa takéto povolenie zakladá na primeranom posúdení vplyvov, v zásade nezostáva priestor na použitie článku 6 ods. 2. ( 80 )

200.

V prejednávanej veci článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch naopak nebol ešte vôbec uplatniteľný. Nebolo by však správne, aby sa projektom, ktoré z časových dôvodov nepodliehajú posúdeniu ex ante podľa článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, odoprela možnosť získať povolenie na základe výnimky, ako je to upravené v článku 6 ods. 4. Tieto projekty by boli obmedzované väčšmi než neskoršie projekty, na ktoré sa uplatní článok 6 ods. 2 až 4 v plnom rozsahu. ( 81 )

201.

V dôsledku toho treba aj v prípade starších projektov pripustiť podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch poškodzovanie alebo podstatné rušenie chránených území, keď sú na to dané hmotnoprávne podmienky článku 6 ods. 4, teda dôvody vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, neexistencia alternatívnych riešení a kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany celkovej koherencie sústavy Natura 2000. ( 82 )

202.

Podmienky odôvodnenia zásahov budem podrobne rozoberať pri skúmaní nasledujúcich otázok.

203.

Na desiatu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že pred zverejnením zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa lokalít európskeho významu (LEV) boli členské štáty povinné pre lokality, ktoré boli uvedené v národných zoznamoch LEV a ktoré boli nakoniec zaradené do zoznamu Spoločenstva, prijať podľa smernice o biotopoch vhodné ochranné opatrenia na udržanie vlastností týchto lokalít. ( 83 ) Od dátumu zverejnenia musia členské štáty podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch zabrániť, aby projekty, ktorých povoľovacie konanie sa začalo pred dátumom zverejnenia, v LEV poškodzovali prirodzené biotopy alebo biotopy druhov, resp. podstatne rušili druhy, pokiaľ prípadné zásahy do lokalít nie sú odôvodnené.

204.

Jedenástou otázkou sa Štátna rada pýta, či príslušné vnútroštátne orgány môžu podľa smernice o biotopoch udeliť povolenie na realizáciu projektu odklonenia vody, ak nie sú k dispozícii vierohodné a aktuálne údaje o vtáctve v dotknutom chránenom území.

205.

Samospráva provincie Magnisia síce namieta, že Štátna rada podľa procesného práva nemôže neexistenciu údajov o vtáctve vôbec konštatovať, na základe čoho je prejudiciálna otázka neprípustná. Na túto námietku však nemožno prihliadnuť. V prejudiciálnom konaní je Súdny dvor totiž v zásade viazaný údajmi vnútroštátneho súdu a nemôže posudzovať, či vnútroštátny súd prekročil svoje právomoci podľa vnútroštátneho práva. ( 84 )

206.

Na jedenástu otázku preto treba odpovedať. Za bežných okolností by bol uplatniteľný článok 6 ods. 3 prvá veta smernice o biotopoch. Keďže však povoľovacie konanie trvá už dlhšiu dobu, toto ustanovenie nie je uplatniteľné. Namiesto neho sa uplatní článok 6 ods. 2.

207.

Pri povoľovaní projektov a v súvislosti s informáciami, ktoré sa pritom musia použiť, je v podstate relevantné posúdenie ex ante podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch. Takéto posúdenie sa musí opierať o najlepšie relevantné vedecké znalosti o vtáctve na dotknutom území. ( 85 )

208.

Hoci článok 6 ods. 3 prvá veta smernice o biotopoch nie je, ako už bolo uvedené ( 86 ), na dotknuté LEV uplatniteľný, toto ustanovenie by mohlo byť uplatniteľné v súvislosti s dotknutými osobitne chránenými územiami podľa smernice o ochrane vtáctva, ktoré boli vyhlásené už skôr. Podľa článku 7 smernice o biotopoch sa na tieto územia vzťahuje článok 6 ods. 2, 3 a 4, a to odo dňa vykonania tejto smernice alebo odo dňa, keď členský štát vyhlási alebo uzná dotknuté územie za chránené podľa smernice o ochrane vtáctva, ak je tento druhý dátum neskorší.

209.

Smernica o biotopoch bola uplatniteľná po uplynutí lehoty na jej prebratie v roku 1994. Článok 6 ods. 3 prvá veta bol preto uplatniteľný najskôr od tohto dátumu a najneskôr od nasledujúceho vyhlásenia alebo uznania dotknutých osobitne chránených území.

210.

Povoľovacie konania týkajúce sa čiastočného odklonenia rieky sa začali už pred rokom 1994, keďže prvé povolenia boli vydané v roku 1992. Hoci Štátna rada tieto povolenia, tak ako aj neskoršie povolenia, zrušila, veľa skutočností svedčí v prospech domnienky, že povolenie projektu bolo predmetom kontinuálne prebiehajúceho konania, ktorého výsledkom sú v súčasnosti sporné ustanovenia zákona 3481/2006. ( 87 )

211.

Preto je potrebné vychádzať z toho, že povoľovacie konanie sa začalo pred začatím uplatňovania článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch. Už uvedená judikatúra týkajúca sa povoľovacích konaní, ktoré sa začali pred zavedením závažných zmien v procesnom práve ( 88 ), preto vylučuje povinnosť posúdenia vplyvov podľa tohto ustanovenia.

212.

Uplatniteľný je naproti tomu článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch. ( 89 )

213.

Nevyhnutnosť uplatnenia tejto právnej normy je pri chránených územiach podľa smernice na ochranu vtáctva ešte zreteľnejšia ako pri chránených územiach na základe smernice o biotopoch, t. j. pri LEV, keďže územia ochrany vtáctva mali byť v Grécku klasifikované od uplynutia lehoty na prebratie smernice o ochrane vtáctva, čiže od 6. apríla 1981. ( 90 ) Aj keď sa neuskutočnilo povinné klasifikovanie, podliehali dotknuté územia už od tohto dátumu ochrane podľa článku 4 ods. 4 prvej vety. ( 91 )

214.

V konaní vo veci samej sa preto musí posúdiť, či povolený projekt poškodzuje biotopy vtáctva, pre ktoré boli územia klasifikované ako osobitne chránené, alebo tieto druhy vtáctva ruší spôsobom, ktorý by mohol vážne ohroziť ciele tejto smernice. ( 92 )

215.

Ak by sa zistilo takéto poškodzovanie alebo rušenie, musí sa zároveň posúdiť, či sú na základe hmotnoprávnych podmienok stanovených v článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch odôvodnené. Ako už bolo uvedené, odôvodnenie zásahov predpokladá zváženie ich dôvodov, posúdenie alternatívnych riešení a kompenzačné opatrenia. ( 93 )

216.

Hoci sa formálne posudzovanie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch nevyžaduje, miera voľnej úvahy členských štátov pri uznaní odôvodnenia zásahov má svoje hranice. ( 94 )

217.

Súdny dvor totiž konštatoval, že článok 6 ods. 4 smernice o biotopoch možno uplatniť až po tom, ako sa preskúmali účinky plánu alebo projektu podľa článku 6 ods. 3 tejto smernice. Informácie o zlučiteľnosti vplyvov s cieľmi ochrany stanovenými pre dotknuté územie sú neodmysliteľnou podmienkou na uplatnenie článku 6 ods. 4. Bez toho nemožno preveriť podmienky použitia tejto výnimky. Preskúmanie prípadných naliehavých dôvodov verejného záujmu a existencie menej škodlivých alternatívnych riešení totiž vyžaduje zváženie týchto okolností v porovnaní so zásahmi, ktoré územiu spôsobí posudzovaný plán alebo projekt. Okrem toho sa zásahy do takéhoto územia musia presne určiť, aby bolo možné určiť povahu prípadných kompenzačných opatrení. ( 95 )

218.

Z toho vyplýva, že aj keď sú zásahy podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch odôvodnené, musia sa podrobne a objektívne preskúmať všetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu a pritom sa musí zabezpečiť, že tieto aspekty budú spôsobilé podporiť závery, ku ktorým sa dospelo na základe nich. ( 96 ) Aj v tejto súvislosti sa preto na zváženie dôvodov, posúdenie alternatívnych riešení a stanovenie kompenzačných opatrení vyžaduje primerané posúdenie odôvodnených vplyvov. ( 97 )

219.

Vplyvy môžu byť primerane posúdené len na základe vierohodných a aktuálnych údajov o vtáctve na dotknutých územiach. V opačnom prípade by sa pri zvážení, posúdení alternatívnych riešení a pri určení kompenzačných opatrení zohľadnili len hypotetické vplyvy. V takom prípade by sa nezabezpečilo zohľadnenie skutočných vplyvov.

220.

Na jedenástu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že príslušné vnútroštátne orgány môžu podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch udeliť povolenie na realizáciu plánu odklonenia vody, ktorý poškodzuje biotopy vtáctva, kvôli ktorým boli územia vyhlásené za osobitne chránené, alebo tieto druhy vtákov ruší spôsobom, ktorý by mohol podstatne ohroziť ciele tejto smernice, len vtedy, ak je tento projekt na základe spoľahlivých a aktuálnych údajov o vtáctve v dotknutom osobitne chránenom území odôvodnený.

221.

Štátna rada sa dvanástou otázkou pýta, či dôvody, na základe ktorých sa realizuje projekt odklonenia vody a ktoré v prvom rade súvisia so zavlažovaním a v druhom rade so zásobovaním pitnou vodou, môžu odôvodniť zásahy do chránených území.

222.

Dvanásta otázka sa týka prvej z podmienok podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, a to naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy. Ako sa už konštatovalo v súvislosti s rámcovou smernicou o vode, zavlažovanie a zásobovanie pitnou vodou v zásade môže predstavovať takéto dôvody. ( 98 )

223.

Ak sa však v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, potom podľa článku 6 ods. 4 druhého pododseku smernice o biotopoch jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo na základe stanoviska Komisie ďalšie naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu.

224.

V troch z LEV spomenutých v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa vyskytuje prioritný druh alebo prioritný biotop: v „Delta Acheloou, Limnothalassa, Mesologgiou-Aitolikou, Ekvoles Evinou, Nisoi Echinades, Nisos Petalas“ (GR2310001), v „Limnes Trichonida kai Lysimachia“ (GR2310009) a v „Aspropotamos“ (GR1440001). ( 99 )

225.

Keďže Komisia v prejednávanej veci nevydala žiadne stanovisko, bol by na základe znenia článku 6 ods. 4 druhého pododseku smernice o biotopoch okruh možných odôvodňujúcich záujmov prísne obmedzený. Zavlažovanie by podľa toho nebolo záujmom, ktorý by mohol projekt odôvodniť, keďže nie je potrebné ani pre zdravie ľudí, ani pre bezpečnosť, ani pre priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie. Zásobovanie pitnou vodou by bolo naopak odôvodnením súvisiacim s ľudským zdravím.

226.

Bolo by však neprimerané uplatňovať tieto prísnejšie požiadavky na odôvodnenie zásahov vtedy, keď ešte neboli narušené prioritné prvky daných území. Keďže Komisia tento názor zverejnila ( 100 ), nie je v takýchto prípadoch jej stanovisko pred uplatnením iných záujmov potrebné. To, či sa narúšajú prioritné prvky dotknutých území, a preto sú uplatniteľné prísnejšie požiadavky na odôvodnenie zásahov, musí zistiť Štátna rada.

227.

Okrem toho sú dôvody projektu naliehavé a vyššie len vtedy, ak majú väčšiu váhu ako ich negatívne vplyvy na územia chránené na základe smernice o biotopoch. ( 101 )

228.

Na dvanástu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že zavlažovanie, ako aj zásobovanie pitnou vodou sú pre projekt odklonenia vody naliehavými dôvodmi vyššieho verejného záujmu v zmysle článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, ak tieto dôvody prevažujú nad negatívnymi vplyvmi tohto projektu na územia chránené smernicou. Ak sa však narúšajú prioritné biotopy alebo druhy, potom ako odôvodnenie bez stanoviska Komisie prichádza do úvahy len zásobovanie pitnou vodou.

229.

Trinástou otázkou sa Štátna rada pýta, či sa pri zisťovaní vhodnosti kompenzačných opatrení musí zohľadňovať rozsah odklonenia a význam prác, ktoré sú na odklonenie nevyhnutné.

230.

Táto otázka sa týka tretej podmienky odôvodnenia zásahov do chránených území podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, a to nevyhnutných kompenzačných opatrení, na zabezpečenie toho, že napriek zásahom do územia bude celková koherencia sústavy Natura 2000 chránená. Pritom na rozdiel od formulácie otázok 13 a 14 tu nejde o koherenciu jednotlivých území, ale o koherenciu sústavy chránených oblastí.

231.

Natura 2000 je podľa článku 3 ods. 1 smernice o biotopoch súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území. Táto sústava pozostáva z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, a z osobitne chránených území pre vtáky uvedené v prílohy I smernice o ochrane vtáctva, ako aj pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé vtáky. Natura 2000 umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu. ( 102 )

232.

Nevyhnutné opatrenia môžu byť stanovené len v závislosti od zásahov do daného územia. Príslušné orgány musia zistiť, aký prínos poškodeného územia sústavy Natura 2000 sa projektom stratí a ako sa má táto strata kompenzovať, aby nakoniec koherencia sústavy zostala zachovaná. ( 103 )

233.

Súdny dvor už preto konštatoval, že na to, aby sa mohol stanoviť druh prípadných kompenzačných opatrení, sa zásahy do územia musia presne identifikovať. ( 104 ) Pri kompenzačných opatreniach sa preto musí zohľadniť rozsah odklonenia rieky Acheloos a význam s tým súvisiacich prác, ak zasahujú do chránených území.

234.

Na trinástu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že pri zisťovaní vhodnosti kompenzačných opatrení, ktoré sú v zmysle článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch potrebné na zabezpečenie zachovania celkovej koherencie sústavy Natura 2000, sa musí zohľadniť rozsah odklonenia rieky a význam s tým spojených prác, pokiaľ zasahujú do chránených území sústavy Natura 2000.

235.

Štrnástou otázkou sa Štátna rada pýta, či smernica o biotopoch, vykladaná v zmysle zásady trvalo udržateľného rozvoja, ktorá je zakotvená v článku 6 ES (teraz článok 11 ZFEÚ), umožňuje zmenu prirodzeného riečneho ekosystému na antropizovaný riečny a jazerný ekosystém.

236.

Zmena prirodzeného riečneho ekosystému na antropizovaný riečny a jazerný ekosystém, t. j. sústavu priehrad, s vysokou pravdepodobnosťou v zmysle článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch poškodí existujúce chránené biotopy. Detaily je potrebné posúdiť na základe relevantných cieľov ochrany.

237.

Prípadné poškodenie však neznamená, že je sporný projekt v každom prípade neprípustný. Naopak, môže byť odôvodnený na základe kritérií stanovených v článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch.

238.

Zásada trvalo udržateľného rozvoja sa musí zohľadňovať v rámci odôvodnenia, t. j. pri zvážení dôvodov verejného záujmu, zásahov a alternatív. Ak realizácia cieľov projektu nie je trvalá alebo ak je len relatívne trvalá, znižuje to význam týchto cieľov pri zvážení. Takisto len prechodné zásahy majú menší význam ako trvalé zásahy.

239.

Na štrnástu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že plán odklonenia vody v rámci územia patriaceho do sústavy Natura 2000, ktorý by zmenil prirodzený riečny ekosystém na antropizovaný riečny a jazerný ekosystém, možno schváliť, ak sú splnené podmienky článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch.

240.

Navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky odpovedal takto: