Vec C‑339/09

Skoma‑Lux s. r. o.

proti

Celnímu ředitelství Olomouc

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Nejvyšším správním soudem)

„Spoločný colný sadzobník – Colné zaradenie – Kombinovaná nomenklatúra – Položky 2204 a 2206 – Kvasený nápoj z čerstvého hrozna – Skutočný objemový alkoholometrický titer presahujúci 15,8 % vol, ale nepresahujúci 16,1 % vol – Pridanie kukuričného alkoholu a repného cukru v priebehu výroby“

Abstrakt rozsudku

Spoločný colný sadzobník – Položky sadzobníka – Kvasený nápoj z hrozna, do ktorého bol v priebehu jeho výroby pridaný repný cukor a kukuričný alkohol – Zaradenie do položky 2206 kombinovanej nomenklatúry

(Nariadenie Rady č. 2658/87, príloha I položka 2206; nariadenie Komisie č. 1719/2005)

Nariadenie č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmenené a doplnené nariadením č. 1719/2005, sa má vykladať v tom zmysle, že kvasený nápoj z čerstvého hrozna uvádzaný na trh vo fľašiach s objemom 0,75 l s alkoholometrickým titrom presahujúcim 15,8 % vol, ale nepresahujúcim 16,1 % vol, do ktorého bol v priebehu jeho výroby pridaný repný cukor a kukuričný alkohol, sa má zaradiť do položky 2206 kombinovanej nomenklatúry nachádzajúcej sa v prílohe I uvedeného nariadenia.

Platí, že účel použitia výrobku môže predstavovať objektívne kritérium zaradenia, pokiaľ je danému výrobku vlastný, čo možno posúdiť na základe jeho objektívnych charakteristík a vlastností. Účel výrobku je však relevantným kritériom iba vtedy, ak sa zaradenie nemôže vykonať iba na základe jeho objektívnych charakteristík a vlastností.

(pozri body 47, 48 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 16. decembra 2010 (*)

„Spoločný colný sadzobník – Colné zaradenie – Kombinovaná nomenklatúra – Položky 2204 a 2206 – Kvasený nápoj z čerstvého hrozna – Skutočný objemový alkoholometrický titer presahujúci 15,8 % vol, ale nepresahujúci 16,1 % vol – Pridanie kukuričného alkoholu a repného cukru v priebehu výroby“

Vo veci C‑339/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Nejvyššího správního soudu (Česká republika) z 2. júla 2009 a doručený Súdnemu dvoru 24. augusta 2009, ktorý súvisí s konaním:

Skoma‑Lux s. r. o.

proti

Celnímu ředitelství Olomouc,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia, J.‑J. Kasel, A. Borg Barthet, E. Levits a M. Safjan (spravodajca),

generálna advokátka: V. Trstenjak,

tajomník: K. Malacek, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. septembra 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Skoma‑Lux s. r. o., v zastúpení: M. Filouš, advokát,

–        Celní ředitelství Olomouc, v zastúpení: M. Brázda, splnomocnený zástupca,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca

–        grécka vláda, v zastúpení: G. Kanellopoulos, Z. Chatzipavlou a V. Karra, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: L. Bouyon, L. Jelínek a M. Šimerdová, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu položiek 2204 a 2206 kombinovanej nomenklatúry nachádzajúcej sa v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmenenej a doplnenej nariadením Komisie (ES) č. 1719/2005 z 27. októbra 2005 (Ú. v. EÚ L 286, s. 1) (ďalej len „KN“).

2        Tento návrh bol predložený v rámci konania medzi spoločnosťou Skoma‑Lux s. r. o. (ďalej len „Skoma‑Lux“) a Celním ředitelství Olomouc týkajúceho sa zaradenia tovaru nazvaného „červené dezertné víno Kagor VK“ dovážaného do Českej republiky do KN.

 Právny rámec

3        KN, zavedená nariadením č. 2658/87, je založená na celosvetovom harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“), ktorý vypracovala Rada pre colnú spoluprácu, teraz Svetová colná organizácia, zavedenom medzinárodným dohovorom prijatým 14. júna 1983 v Bruseli a schváleným Európskym spoločenstvom rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 (Ú. v. ES L 198, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288). KN preberá položky a podpoložky HS zložené zo šiestich čísel, pričom iba siedme a ôsme číslo tvoria vlastné triedenie podľa tejto nomenklatúry.

4        Na účel poskytnutia ďalších vysvetlení o aplikácii harmonizovaného systému Svetová colná organizácia pravidelne vydáva vysvetlivky týkajúce sa harmonizovaného systému (ďalej len „VHS“). Podobne aj Európska komisia vydáva vysvetlivky k tejto nomenklatúre s cieľom zabezpečiť aplikáciu KN v zmysle článku 9 ods. 1 písm. a) druhej zarážky nariadenia č. 2658/87. Tieto vysvetlivky pravidelne uverejňované v Úradnom vestníku Európskej únie nenahradzujú VHS, ale treba ich považovať za ich doplnenie a používať ich spoločne.

5        V znení HS z roku 2002 uplatňovanom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej má položka 2204 názov „víno z čerstvého hrozna vrátane vína obohateného alkoholom; hroznový mušt iný ako položky 2009“.

6        VHS týkajúce sa položky 2204 znejú:

„2204.10      – Šumivé víno

                  – Ostatné vína; hroznový mušt, ktorého kvasenie bolo zastavené alebo mu bolo zabránené pridaním alkoholu:

2204.21 – – V nádobách s obsahom 2 litre alebo menším

2204.29      – – Ostatné

2204.30      – Ostatný hroznový mušt

I)      Vína z čerstvého hrozna

Víno zaradené v tejto položke je výlučne konečným produktom alkoholického kvasenia muštu z čerstvého hrozna.

Táto položka zahŕňa:

…

4)      Tzv. likérové vína (označované aj ako dezertné vína a pod.), ktoré sú vínami s vysokým obsahom alkoholu, zvyčajne získaného z muštu bohatého na cukor, ktorého iba časť sa kvasením zmenila na alkohol; niekedy sa vyrábajú pridaním koncentrovaného muštu, mistely alebo alkoholu. Medzi likérové vína patrí napríklad víno z Kanárskych ostrovov, cyperské víno, víno Lacryma Christi, Madeira, Malaga, Marsala, Portské víno, Malvoisie, Samos, Sherry atď.

…“ [neoficiálny preklad]

7        Znenie SH z roku 2002 obsahuje aj položku 2206 nazvanú „Ostatné kvasené nápoje (napríklad jablčné, hruškové, medovina); zmesi kvasených nápojov a zmesi kvasených nápojov a nealkoholických nápojov, inde nešpecifikované alebo nezahrnuté“.

8        VHS týkajúce sa položky 2206 znejú:

„V tejto položke sú zahrnuté všetky kvasené nápoje, ktoré nie sú zahrnuté v položkách 22.03 až 22.05.

Najmä:

…

10)      Zázvorové pivo a bylinkové pivo, to znamená sýtené nápoje zmiešané s cukrom, vodou a zázvorom alebo určitými bylinkami a fermentované prostredníctvom kvasiniek.

Všetky tieto nápoje môžu byť prírodne sýtené alebo sýtené pridávaním kysličníka uhličitého. Pokiaľ si zachovajú charakter produktu zaradeného do tejto položky zostanú v nej zaradené aj v prípade, že bol do nich pridaný alkohol alebo ich obsah alkoholu bol zvýšený druhým kvasením.

…“ [neoficiálny preklad]

9        Znenie KN uplatniteľného na skutkové okolnosti vo veci samej vyplýva z nariadenia č. 1719/2005, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2006.

10      Prvá časť KN obsahuje úvodné ustanovenia. V tejto časti v oddiele I, ktorý obsahuje všeobecné pravidlá, bod A nazvaný „Všeobecné pravidlá pre interpretáciu [KN]“ znie:

„Zatrieďovanie výrobkov do [KN] sa riadi nasledujúcimi zásadami:

1.      Názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter; na právne účely sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, a ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak, podľa nasledujúcich ustanovení.

…“

11      Druhá časť KN obsahuje zoznam colných sadzieb. Trieda IV tejto časti, nazvaná „Pripravené potraviny; nápoje, liehoviny a ocot; tabak a vyrobené tabakové náhradky“, obsahuje kapitolu 22, nazvanú „Nápoje, liehoviny a ocot“, v ktorej sa nachádzajú najmä položky 2203 až 2206 s týmto znením:

„2203 00 Pivo zo sladu:

                  …

2204            Víno z čerstvého hrozna vrátane vína obohateného alkoholom; hroznový mušt iný ako položky 2009:

                  …

2205               Vermút a ostatné vína z čerstvého hrozna ochutené bylinami alebo aromatickými látkami:

                  …

2206 00 Ostatné kvasené nápoje (napríklad jablčné, hruškové, medovina); zmesi kvasených nápojov a zmesi kvasených nápojov a nealkoholických nápojov, inde nešpecifikované alebo nezahrnuté:

                  …“

12      Kapitola 22 zoznamu colných sadzieb zahŕňa aj doplnkové poznámky s týmto znením:

„…

5.      Podpoložky 2204 21 11 až 2204 21 99 a 2204 29 12 až 2204 29 99 zahŕňajú najmä:

a)      hroznový mušt, ktorého kvasenie bolo zastavené pridaním alkoholu, to znamená výrobok:

–        ktorý má skutočný objemový alkoholometrický titer 12 % vol alebo väčší, ale menší ako 15 % vol a

–        ktorý je získaný pridaním výrobku vzniknutého destiláciou vína do nevykvaseného hroznového muštu, ktorého prirodzený objemový alkoholometrický titer nie je menší ako 8,5 % vol;

b)      víno s prísadou alkoholu, to znamená výrobok:

–        ktorý má skutočný objemový alkoholometrický titer nie menší ako 18 % vol, ale nie väčší ako 24 % vol,

–        ktorý je získaný výlučne pridaním nerektifikovaného výrobku pochádzajúceho z destilovaného vína a ktorý má skutočný objemový alkoholometrický titer 86 % vol k vínu neobsahujúcemu zvyškový cukor a

–        ktorý má maximálnu prchavú kyslosť 1,50 g na 1 liter vyjadrenú ako kyselina octová;

c)      likérové víno, to znamená výrobok:

–        ktorý má skutočný [celkový – neoficiálny preklad] objemový alkoholometrický titer nie menší ako 17,5 % vol a skutočný objemový alkoholometrický titer nie menší ako 15 % vol, ale nie väčší ako 22 % vol a

–        ktorý je získaný z hroznového muštu alebo z vína pochádzajúceho z odrôd hrozna, ktoré sú uznávané v tretej krajine za pôvodné na výrobu likérového vína a ktoré majú minimálny prirodzený objemový alkoholometrický titer 12 % vol:

–        zmrazením alebo

–        pridaním počas kvasenia alebo po ňom:

–        produktu pochádzajúceho z destilácie vína, alebo,

–        koncentrovaného hroznového muštu, alebo, v prípade niektorých kvalitných likérových vín uvedených v schválenom zozname vín, pre ktoré je takáto prax tradičná, schválených na takéto účely, hroznového muštu zakoncentrovaného priamym ohrevom, ktorý s výnimkou tejto operácie zodpovedá definícii koncentrovaného hroznového muštu, alebo,

–        zmesi týchto produktov.

…“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

13      Dňa 18. januára 2006 Skoma Lux predložila Celnímu úřadu Olomouc vyhlásenie na prepustenie tovaru uvádzaného na trh pod názvom „červené dezertné víno Kagor VK“ do režimu voľného obehu. Toto víno, pôvodom z Moldavska, bolo deklarované ako položka 2204 KN.

14      V rámci kontroly tohto colného vyhlásenia Celní úřad Olomouc odobral vzorku tohto tovaru na účely určenia pôvodu alkoholu, cukru a vody, ktoré sa v ňom nachádzajú. Z vykonaných analýz vyplynulo, že táto vzorka obsahuje minimálne 25 % cukru iného pôvodu ako z hroznovej šťavy, najpravdepodobnejšie zo zmesi hroznovej šťavy, repného cukru a cukru získaného hydrolýzou kukuričného škrobu. Podľa týchto analýz bol tovar vyrobený z osladenej hroznovej šťavy, do ktorej sa pridal kukuričný alkohol, čím došlo k zastaveniu procesu kvasenia.

15      Rozhodnutím z 28. novembra 2006 Celní úřad Olomouc na základe týchto analýz rozhodol, že dotknutý tovar sa má zaradiť do položky 2206 KN, a to z dôvodu, že nejde o likérové víno, pretože počas jeho výroby nebolo obohatené produktom získaným destiláciou vína, ale alkoholom iného pôvodu.

16      Dňa 5. apríla 2007 Celní ředitelství Olomouc zamietlo odvolanie, ktoré proti tomuto rozhodnutiu Celního úřadu Olomouc podala spoločnosť Skoma‑Lux.

17      Dňa 4. decembra 2007 na základe žaloby podanej spoločnosťou Skoma‑Lux Krajský soud v Ostravě zrušil uvedené rozhodnutie Celního ředitelství Olomouc a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Ostravě posúdil vec tak, že tovar dotknutý vo veci samej sa má zaradiť do položky 2204 KN, a uviedol najmä to, že pridanie cukru alebo alkoholu bez ohľadu na ich pôvod nevedie k zmene podstatných charakteristík uvedeného tovaru, t. j. to, že je vyrobený z čerstvého hrozna.

18      Celní ředitelství Olomouc podalo kasačný opravný prostriedok proti rozhodnutiu Krajského soudu v Ostravě na Nejvyšší správní soud, ktorý rozhodol, že tovar dotknutý vo veci samej sa má zaradiť do položky 2206 KN. Keďže sa totiž dokázalo, že tento tovar obsahuje kukuričný alkohol, nemohol byť vyrobený výlučne z hrozna.

19      Nejvyšší správní soud však usúdil, že rozhodnutie v spore, ktorý má rozhodnúť, závisí od výkladu príslušných právnych predpisov Únie, a rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa tovar označovaný ako ‚červené dezertné víno Kagor VK‘, uvádzaný na trh vo fľašiach s objemom 0,75 l s alkoholometrickým titrom presahujúcim 15,8 % vol, ale nepresahujúcim 16,1 % vol, do ktorého bol v priebehu jeho výroby pridaný repný cukor a kukuričný alkohol, teda substancie, ktoré nemajú pôvod v čerstvom hrozne, zaradiť do položky 2204 alebo do položky 2206 [KN]?“

 O prejudiciálnej otázke

 O prípustnosti

20      Vo svojich pripomienkach spoločnosť Skoma‑Lux tvrdí, že charakteristiky červeného dezertného vína Kagor VK sa nezhodujú s charakteristikami tovaru opísaného v prejudiciálnej otázke. Podľa spoločnosti Skoma‑Lux je toto víno totiž získané z kvasenia hroznového muštu, ktoré je zastavené pridaním vínneho liehu alebo vínneho destilátu na dosiahnutie potrebného obsahu alkoholu.

21      V tomto ohľade treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. Preto v prípade, že sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C‑379/98, Zb. s. I‑2099, bod 38, ako aj z 8. septembra 2010, Stoß a i., C‑316/07, C‑358/07 až C‑360/07, C‑409/07 a C‑410/07, Zb. s. I‑8069, bod 51).

22      Podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých presnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti (pozri najmä rozsudok zo 7. júna 2007, van der Weerd a i., C‑222/05 až C‑225/05, Zb. s. I‑4233, bod 22 a citovanú judikatúru).

23      Okrem toho, keď je Súdnemu dvoru podaný návrh na rozhodnutie v prejudiciálnom konaní v oblasti colného zaradenia, jeho funkcia spočíva prevažne v objasnení vnútroštátnemu súdu kritérií, ktorých uplatnenie umožňuje vnútroštátnemu súdu správne zaradiť predmetné tovary do KN, než vykonať sám toto zaradenie, o to viac, že nedisponuje nevyhnutne všetkými podkladmi nevyhnutnými v tomto smere. Vnútroštátny súd sa zdá v každom prípade viac príslušný na vykonanie zaradenia. Súdny dvor však v duchu spolupráce s vnútroštátnymi súdmi s cieľom dať užitočnú odpoveď môže vnútroštátnemu súdu poskytnúť všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné (pozri najmä rozsudok zo 16. júla 2009, Pärlitigu, C‑56/08, Zb. s. I‑6719, bod 23 a citovanú judikatúru).

24      Následne prináleží Súdnemu dvoru, ako to aj tvrdí Komisia, preformulovať otázku, ktorá mu bola položená, v tom zmysle, že sa týka objasnenia toho, či kvasený nápoj z čerstvého hrozna, uvádzaný na trh vo fľašiach s objemom 0,75 l s alkoholometrickým titrom presahujúcim 15,8 % vol, ale nepresahujúcim 16,1 % vol, do ktorého bol v priebehu jeho výroby pridaný repný cukor a kukuričný alkohol (ďalej len „dotknutý nápoj“), sa má zaradiť do položky 2204 alebo do položky 2206 KN.

 O uplatnení nariadenia (ES) č. 600/2006

25      Vo svojom vnútroštátnom rozhodnutí Nejvyšší správní soud odkazuje na nariadenie Komisie (ES) č. 600/2006 z 18. apríla 2006 týkajúce sa zatriedenia určitých druhov tovaru do kombinovanej nomenklatúry (Ú. v. EÚ L 106, s. 5). Toto nariadenie, prijaté na základe článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 2658/87, ktoré oprávňuje Komisiu vysvetľovať obsah colných položiek, zaraďuje do položky 2206 KN výrobky, ktoré majú charakteristiky zodpovedajúce vlastnostiam dotknutého nápoja.

26      V tejto súvislosti Komisia vo svojich pripomienkach uvádza, že uvedené nariadenie bolo prijaté až po rozdielnom colnom zaradení červeného dezertného vína Kagor VK colnými orgánmi členských štátov.

27      Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že nariadenie, ktoré spresňuje podmienky zaradenia do colnej položky alebo podpoložky, má konštitutívny charakter a nemôže mať retroaktívne účinky (pozri najmä rozsudky zo 7. júna 2001, CBA Computer, C‑479/99, Zb. s. I‑4391, bod 31, a z 27. novembra 2008, Metherma, C‑403/07, Zb. s. I‑8921, bod 39).

28      Podľa odôvodnenia č. 1 nariadenia č. 600/2006 bolo toto nariadenie prijaté na zabezpečenie jednotného uplatňovania KN. Je však nespochybniteľné, že toto nariadenie nadobudlo účinnosť 9. mája 2006, čo je po podaní vyhlásenia na prepustenie tovaru dotknutého vo veci samej do režimu voľný obeh, a že nemá retroaktívne účinky.

29      Za týchto podmienok nemožno nariadenie č. 600/2006 v konaní vo veci samej uplatniť. Prejudiciálna otázka sa musí teda preskúmať vzhľadom na nariadenie č. 2658/87 zmenené a doplnené nariadením č. 1719/2005.

 O veci samej

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

30      Spoločnosť Skoma-Lux tvrdí, že osobitné organoleptické a objektívne charakteristiky dotknutého nápoja, ako aj jeho účel zodpovedajú charakteristikám a účelu tovaru zaradeného v položke 2204 KN. V tomto zmysle colné orgány viacerých členských štátov vydali záväzné informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru týkajúce sa zaradenia červeného dezertného vína Kagor VK do tejto položky.

31      Celní ředitelství Olomouc tvrdí, že v súlade s VHS sa má uvedený nápoj zaradiť do položky 2206 KN, keďže obsahuje pridaný alkohol, ktorý vznikol inak ako destiláciou vína.

32      Česká vláda zdôrazňuje, že alkohol obsiahnutý v nápoji zaradenom v položke 2204 KN musí pochádzať výlučne z procesu kvasenia hrozna. Keďže dotknutý nápoj obsahuje čiastočne alkohol, ktorý je iného pôvodu ako z vínnej révy, patrí do položky 2206 KN, ktorá zahŕňa všetky kvasené nápoje, ktoré nemožno zaradiť do iných položiek kapitoly 22 KN.

33      Grécka vláda tvrdí, že dotknutý nápoj patrí do položky 2206 KN. Vzhľadom na doplnkovú poznámku 5 kapitoly 22 KN totiž nemôže byť tento nápoj zaradený do položky 2204, keďže alkoholový destilát použitý na jeho výrobu nepochádza z destilácie vína. Položka 2206 KN zároveň zahŕňa nápoje, pre ktoré je povolené pridanie kukuričného alkoholického destilátu pod podmienkou, že zostane zachovaný podstatný charakter základného produktu, čo sa stalo v prípade uvedeného nápoja.

34      Komisia zastáva názor, že VHS nezakazujú pridávať do vína alkohol nepochádzajúci z hrozna. Preto by mal byť dotknutý nápoj v zásade zaradený do položky 2204 KN. Ak však pridaním repného cukru a kukuričného alkoholu počas výroby bol zmenený charakter kvaseného nápoja z čerstvého hrozna tak, že sa vlastnosti produktu podstatne odlišujú od organoleptických a chemických vlastností určených medzinárodnou alebo vnútroštátnou právnou úpravou pre produkty zaradené do položky 2204 KN, a najmä ak najmenej polovica skutočného objemového alkoholometrického titra nápoja nepochádza z čerstvého hrozna, má sa podľa Komisie zaradiť dotknutý nápoj do položky 2206 KN. Veľkosť tejto odchýlky prináleží posúdiť príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

 Odpoveď Súdneho dvora

35      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v záujme právnej istoty a uľahčenia kontroly treba rozhodujúce kritérium na colné zaradenie tovarov hľadať všeobecným spôsobom v ich objektívnych charakteristikách a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky KN a v poznámkach k triede alebo ku kapitole (pozri najmä rozsudky z 18. júla 2007, Olicom, C‑142/06, Zb. s. I‑6675, bod 16, a z 20. mája 2010, Data I/O, C‑370/08, Zb. s. I‑4401, bod 29).

36      Rovnako treba pripomenúť, že poznámky, ktoré sú uvedené na začiatku kapitol spoločného colného sadzobníka, rovnako ako VHS, predstavujú dôležité prostriedky na zaistenie jednotného uplatňovania tohto sadzobníka a ako také poskytujú poznatky využiteľné na jeho výklad (pozri najmä rozsudky z 20. novembra 1997, Wiener SI, C‑338/95, Zb. s. I‑6495, bod 11, a z 29. apríla 2010, Roeckl Sporthandschuhe, C‑123/09, Zb. s. I‑4065, bod 29).

37      V prejednávanej veci znenie položky 2204 KN uvádza „Víno z čerstvého hrozna vrátane vína obohateného alkoholom“. VHS týkajúce sa tejto položky spresňujú, že pre vína z čerstvého hrozna je víno zaradené v tejto položke výlučne konečným produktom alkoholického kvasenia muštu z čerstvého hrozna.

38      Medzi tieto vína z čerstvého hrozna zahŕňa položka 2204 likérové vína, nazývané aj dezertné vína, pri ktorých nie je spochybnené, že objemový alkoholometrický titer uvedený v doplnkovej poznámke 5 písm. c) kapitoly 22 KN zodpovedá objemovému alkoholometrickému titru dotknutého nápoja. Nie je spochybnené ani to, že uvedený nápoj nespĺňa podmienky uvedené v doplnkovej poznámke 5 písm. a) a b), ktoré sa týkajú hroznového muštu, ktorého kvasenie bolo zastavené pridaním alkoholu, a vína s prísadou alkoholu.

39      Doplnková poznámka 5 písm. c) kapitoly 22 KN okrem toho povoľuje, aby bol do likérových vín počas kvasenia alebo po ňom pridaný iba produkt pochádzajúci z destilácie vína alebo koncentrovaný hroznový mušt, alebo zmes týchto produktov.

40      V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, preto z VHS týkajúcich sa položky 2204 spolu s doplnkovou poznámkou 5 písm. c) kapitoly 22 KN jasne a nesporne vyplýva, že alkohol obsiahnutý v likérových vínach, či už je výsledkom alkoholického kvasenia, alebo bol pridaný, musí pochádzať výlučne z hrozna.

41      Z toho vyplýva, že dotknutý nápoj, do ktorého bol pridaný v priebehu jeho výroby pridaný a kukuričný alkohol, nemôže byť zaradený do položky 2204 KN, a to bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či likérové víno v zmysle tejto položky môže obsahovať repný cukor.

42      Na základe toho treba konštatovať, že vzhľadom na svoje objektívne charakteristiky a vlastnosti dotknutý nápoj spĺňa podmienky na zaradenie do položky 2206 KN.

43      Uvedená položka zahŕňa „Ostatné kvasené nápoje (napríklad jablčné, hruškové, medovina); zmesi kvasených nápojov a zmesi kvasených nápojov a nealkoholických nápojov, inde nešpecifikované alebo nezahrnuté“. VHS spresňujú, že táto položka zahŕňa všetky kvasené nápoje, ktoré nie sú zahrnuté do položiek 2203 až 2205.

44      Po prvé z predchádzajúceho vyplýva, že dotknutý nápoj nemožno zaradiť do položky 2204 KN. Na základe svojho zloženia nemôže byť zaradený do položky 2203 00 KN týkajúcej sa „Piv[a] zo sladu“ ani do položky 2205, ktorá sa týka „Vermút[u] a ostatn[ých] vín z čerstvého hrozna ochuten[ých] bylinami alebo aromatickými látkami“.

45      Po druhé, pokiaľ ide o pridanie alkoholu a cukru do dotknutého nápoja, treba uviesť, že VHS týkajúce sa položky 2206 uvádzajú, že nápoje v nej zostanú zaradené, aj ak do nich bol pridaný alkohol. Okrem toho nápoj, do ktorého bol pridaný cukor počas výroby, možno zaradiť do položky 2206. V tomto zmysle vysvetlivka 10 HS týkajúca sa položky 2206 uvádza, že zázvorové pivo a bylinkové pivo, to znamená nápoje zmiešané s cukrom, vodou a zázvorom alebo určitými bylinkami, sú zaradené do tejto položky.

46      Po tretie z VHS týkajúcich sa položky 2206 tiež vyplýva, že pridanie alkoholu do nápoja zaradeného do tejto položky nebráni, aby tieto nápoje zostali zaradené v tejto položke dovtedy, pokiaľ si zachovávajú charakter produktu zaradeného do tejto položky, napríklad charakter kvaseného nápoja. Z vnútroštátneho rozhodnutia však vyplýva, že dotknutý nápoj má chuť, farbu a vôňu nápoja pochádzajúceho z hrozna. Nestratil teda osobitné organoleptické charakteristiky kvaseného nápoja (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 2009, Siebrand, C‑150/08, Zb. s. I‑3941, bod 37).

47      Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenia spoločnosti Skoma-Lux, podľa ktorého sa má červené dezertné víno Kagor VK zaradiť do položky 2204 KN, keďže je určené, aby sa pilo ako víno, treba pripomenúť, že účel použitia výrobku môže predstavovať objektívne kritérium zaradenia, pokiaľ je danému výrobku vlastný, čo možno posúdiť na základe jeho objektívnych charakteristík a vlastností (pozri rozsudky z 15. februára 2007, RUMA, C‑183/06, Zb. s. I‑1559, bod 36, a Roeckl Sporthandschuhe, už citovaný, bod 28). Účel výrobku je však relevantným kritériom iba vtedy, ak sa zaradenie nemôže vykonať iba na základe jeho objektívnych charakteristík a vlastností (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1976, Industriemetall LUMA, 38/76, Zb. s. 2027, bod 7). Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na jeho objektívne charakteristiky a vlastnosti patrí dotknutý nápoj jasne a výlučne do položky 2206 KN.

48      Vzhľadom na tieto úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 2658/87, zmenené a doplnené nariadením č. 1719/2005, sa má vykladať v tom zmysle, že kvasený nápoj z čerstvého hrozna uvádzaný na trh vo fľašiach s objemom 0,75 l s alkoholometrickým titrom presahujúcim 15,8 % vol, ale nepresahujúcim 16,1 % vol, do ktorého bol v priebehu jeho výroby pridaný repný cukor a kukuričný alkohol, sa má zaradiť do položky 2206 KN.

 O trovách

49      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1719/2005 z 27. októbra 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že kvasený nápoj z čerstvého hrozna uvádzaný na trh vo fľašiach s objemom 0,75 l s alkoholometrickým titrom presahujúcim 15,8 % vol, ale nepresahujúcim 16,1 % vol, do ktorého bol v priebehu jeho výroby pridaný repný cukor a kukuričný alkohol, sa má zaradiť do položky 2206 kombinovanej nomenklatúry nachádzajúcej sa v prílohe I uvedeného nariadenia.

Podpisy

---

* Jazyk konania: čeština.