Vec C‑140/09

Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA

proti

Presidenza del Consiglio dei Ministri

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Genova)

„Štátna pomoc – Dotácie poskytnuté podniku námornej dopravy zabezpečujúcemu povinnosti verejnej služby – Vnútroštátny zákon upravujúci možnosť poskytnúť preddavky pred schválením dohody“

Abstrakt rozsudku

1.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Preskúmanie zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom – Vylúčenie

(Články 88 ES a 234 ES)

2.        Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Dotácie poskytnuté podniku poverenému plnením záväzkov verejnej služby podľa vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej zaplatenie preddavkov pred schválením dohody

(Článok 87 ES)

1.        Súdny dvor sa z nedostatku právomoci nemôže vysloviť o zlučiteľnosti vnútroštátneho opatrenia s právom Únie. Nemôže sa teda vyjadriť k zlučiteľnosti štátnej pomoci alebo schémy pomoci so spoločným trhom, keďže posúdenie tejto zlučiteľnosti prináleží do výlučnej právomoci Európskej komisie, ktorej činnosť je preskúmateľná súdom Únie. Súdny dvor tiež nie je oprávnený rozhodovať o skutkovom stave vo veci samej alebo uplatniť predpisy Únie, ktorých výklad uskutočnil, na vnútroštátne opatrenia alebo situácie, keďže tieto otázky patria výlučne do právomoci vnútroštátneho súdu.

Súdny dvor má však právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prvky vyplývajúce z práva Únie, ktoré mu umožnia posúdiť súlad vnútroštátneho opatrenia s týmto právom na účely rozhodnutia veci, o ktorej rozhoduje. V oblasti štátnej pomoci môže najmä vnútroštátnemu súdu poskytnúť výkladové prvky, ktoré mu umožnia určiť, či vnútroštátne opatrenie možno považovať za štátnu pomoc v zmysle práva Únie.

(pozri body 22, 24)

2.        Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že dotácie poskytnuté podniku poverenému plnením záväzkov verejnej služby podľa vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej zaplatenie preddavkov pred schválením dohody, bez predchádzajúceho stanovenia presných a prísnych kritérií, predstavujú štátnu pomoc, ak tieto dotácie môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušujú alebo môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.

Ak sa má štátne opatrenie považovať za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu za plnenia poskytnuté podnikmi, v ktorých prospech opatrenie smeruje, pokiaľ sa týmito plneniami vykonávajú povinnosti verejnej služby, takže tieto podniky v skutočnosti neprijmú žiadnu finančnú výhodu, a preto daným opatrením nezískajú výhodnejšie súťažné postavenie v porovnaní s podnikmi, ktoré sú ich konkurentmi, takáto intervencia nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle práva Únie. Aby v konkrétnom prípade nebola takáto kompenzácia kvalifikovaná ako štátna pomoc, musia byť splnené určité podmienky.

Po prvé musí byť zvýhodnený podnik skutočne poverený vykonávaním povinností verejnej služby a tieto povinnosti musia byť jasne definované. Po druhé musia byť parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypočíta, vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa zabránilo tomu, že kompenzácia bude mať za následok hospodárske zvýhodnenie, ktorým môže byť podnik, ktorému je poskytnuté, zvýhodnený oproti konkurenčným podnikom. Po tretie kompenzácia nesmie presahovať to, čo je nevyhnutné na pokrytie všetkých alebo časti nákladov na vykonávanie povinností verejnej služby, berúc do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností. Po štvrté uvedená kompenzácia by mala byť určená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie svojich záväzkov vynaložil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie požiadaviek na verejnú službu, berúc do úvahy príslušné tržby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov.

Dotácie, ktoré nespĺňajú všetky tieto podmienky, sa nemôžu vyhnúť kvalifikácii štátnej pomoci v zmysle práva Únie. Skutočnosť, že boli poskytnuté vo forme preddavkov v očakávaní schválenia dohôd, ktoré boli vo zvyšnej časti uzavreté a nadobudli účinok až o mnoho rokov neskôr, je z tohto hľadiska nepodstatná. Takáto skutočnosť totiž nezmazáva zvýhodnenie priznané prijímajúcemu podniku ani účinky, ktoré takéto zvýhodnenie môže vytvárať na hospodársku súťaž, keďže všetky vyššie uvedené podmienky nie sú splnené.

Vnútroštátny súd musí preskúmať, či tieto dotácie môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušujú alebo môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže.

(pozri body 35 – 40, 44, 45, 52 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 10. júna 2010 (*)

„Štátna pomoc – Dotácie poskytnuté podniku námornej dopravy zabezpečujúcemu povinnosti verejnej služby – Vnútroštátny zákon upravujúci možnosť poskytnúť preddavky pred schválením dohody“

Vo veci C‑140/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunale di Genova (Taliansko) z 27. februára 2009 a doručený Súdnemu dvoru 17. apríla 2009, ktorý súvisí s konaním:

Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA

proti

Presidenza del Consiglio dei Ministri,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia C. Toader, K. Schiemann, P. Kūris (spravodajca) a L. Bay Larsen,

generálny advokát: N. Jääskinen,

tajomník: M.‑A. Gaudissart, vedúci sekcie,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. februára 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA, v zastúpení: V. Roppo, P. Canepa a S. Sardano, avvocati,

–        talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. De Bellis, avvocato dello Stato,

–        Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu práva Únie o štátnej pomoci.

2        Tento návrh bol predložený v rámci konania medzi Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA (ďalej len „TDM“), podnikom námornej dopravy v likvidácii, a Presidenza del Consiglio dei Ministri vo veci priznania náhrady škody, ktorá vznikla podniku TDM z dôvodu nesprávneho výkladu pravidiel Únie týkajúcich sa hospodárskej súťaže a štátnej pomoci zo strany Corte suprema di cassazione (kasačný súd) a zamietnutia návrhu podniku TDM, aby boli Súdnemu dvoru predložené prejudiciálne otázky podľa článku 234 tretieho odseku ES.

 Vnútroštátny právny rámec

3        Dotácie dotknuté vo veci samej boli priznané Tirrenia di Navigazione SpA (ďalej len „Tirrenia“), podniku konkurujúcemu TDM, podľa zákona č. 684 z 20. decembra 1974 o reštrukturalizácii námorných služieb mimoriadneho národného významu (GURI č. 336 z 24. decembra 1974, ďalej len „zákon č. 684“), konkrétnejšie podľa jeho článku 19.

4        Ustanovenie článku 7 zákona č. 684 stanovuje:

„Ministerstvo obchodného námorníctva môže priznať dotácie určené na poskytovanie služieb uvedených v predchádzajúcom článku vo forme uzavretia ročných dohôd ad hoc, a to po dohode s ministerstvom financií a ministerstvom pre štátnu účasť.

Dotácie uvedené v predchádzajúcom odseku musia zabezpečiť, že služby budú počas obdobia troch rokov prevádzkované za podmienok finančnej rovnováhy. Tieto dotácie sa preventívne určujú v závislosti od čistých príjmov, odpisov investičného majetku a prevádzkových nákladov vrátane nákladov na organizáciu a finančných bremien.

…“

5        Ustanovenie článku 8 zákona č. 684 znie:

„Služby zabezpečujúce spojenie s veľkými a malými ostrovmi uvedené v článku 1 písm. c), ako aj prípadné technicky a hospodársky nevyhnutné predĺženia musia zabezpečiť uspokojenie požiadaviek spojených s hospodárskym a sociálnym rozvojom dotknutých regiónov a osobitne južného Talianska.

Ministerstvo obchodného námorníctva preto môže priznať dotácie určené na poskytovanie týchto služieb vo forme uzavretia dohody ad hoc, a to po dohode s ministerstvom financií a ministerstvom pre štátnu účasť, na obdobie dvadsať rokov.“

6        Podľa ustanovenia článku 9 zákona č. 684:

„Dohoda upravená v predchádzajúcom článku musí obsahovať:

1.      zoznam spojení, ktoré majú byť zabezpečené;

2.      frekvenciu každého spojenia;

3.      typy lodí, ktoré zabezpečujú každé spojenie;

4.      dotáciu, ktorá musí byť stanovená v závislosti od čistých príjmov, odpisov investičného majetku, prevádzkových nákladov, nákladov na organizáciu a finančných bremien.

Do 30. júna každého roka sa prispôsobí dotácia poskytovaná pre daný rok, ak sa v priebehu predchádzajúceho roka zmenila aspoň jedna z hospodárskych zložiek označených v dohode, pokiaľ presahuje dvadsatinu hodnoty schválenej na rovnaké miesto pri stanovení predchádzajúcej dotácie.“

7        Ustanovenie článku 18 zákona č. 684 znie:

„Finančné náklady, ktoré vyplývajú z uplatnenia tohto zákona, sú hradené do výšky 93 miliárd lír z fondov už zapísaných do kapitoly 3061 predbežného stavu výdavkov ministerstva obchodného námorníctva na rok 1975 a fondov, ktoré budú zapísané do príslušných kapitol ďalších finančných rokov.“

8        Ustanovenie článku 19 zákona č. 684 stanovuje:

„Až do schválenia dohôd upravených týmto zákonom ministerstvo obchodného námorníctva po dohode s ministerstvom financií zaplatí vo forme mesačných platieb preddavky, ktorých celková hodnota nepredstavuje viac ako [deväťdesiat] percent celkovej hodnoty uvedenej v článku 18.“

9        Zákon č. 684 bol predmetom vykonávacieho opatrenia, a to dekrétu prezidenta republiky č. 501 z 1. júna 1979 (GURI č. 285 z 18. októbra 1979), ktorého článok 7 spresňuje, že preddavky označené v článku 19 uvedeného zákona sa zaplatia spoločnostiam poskytujúcim služby mimoriadneho národného záujmu až do dňa registrácie aktov o uzavretí nových dohôd dvorom audítorov.

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10      Ako vyplýva z rozsudku z 13. júna 2006, Traghetti del Mediterraneo (C‑173/03, Zb. s. I‑5177), k vydaniu ktorého už viedol spor vo veci samej a na ktorý sa odkazuje pre širšie vysvetlenie skutkových okolností a konania predchádzajúceho tomuto rozsudku, TDM a Tirrenia sú dva podniky námornej dopravy, ktoré v rokoch 1970 prevádzkovali pravidelné námorné spojenia medzi pevninskou časťou Talianska a ostrovmi Sardínia a Sicília. V roku 1981 podal TDM žalobu proti podniku Tirrenia na Tribunale di Napoli s cieľom získať náhradu škody, ktorú utrpel v priebehu predchádzajúcich rokov z dôvodu politiky nízkych cien, ktorú praktizoval podnik Tirrenia v rokoch 1976 až 1980.

11      TDM poukazoval na nekalú súťaž a porušenie článkov 85, 86, 90 a 92 Zmluvy EHS (zmenené na články 85, 86, 90 a 92 Zmluvy ES, ďalej zmenené, teraz články 81 ES, 82 ES, 86 ES a zmenený článok 87 ES). Najmä uviedol, že podnik Tirrenia zneužíval svoje dominantné postavenie na predmetnom trhu tým, že jeho sadzby boli výrazne nižšie ako výška nákladov, pretože získal dotácie z verejných prostriedkov, ktorých zákonnosť je sporná vo vzťahu k právu Únie. Jeho žaloba však bola zamietnutá rozsudkom z 26. mája 1993, potvrdeným rozsudkom Corte d’appello di Napoli z 13. decembra 1996.

12      Odvolanie podané proti tomuto rozsudku správcom konkurznej podstaty TDM bolo zamietnuté rozsudkom Corte suprema di cassazione z 19. apríla 2000, ktorý najmä zamietol žiadosť odvolateľa, aby boli Súdnemu dvoru predložené otázky týkajúce sa výkladu práva Únie, z dôvodu, že riešenie prijaté súdom vo veci samej dodržiava relevantné ustanovenia a bolo v súlade s judikatúrou Súdneho dvora.

13      Podaním z 15. apríla 2002 správca konkurznej podstaty podniku TDM, ktorý medzičasom vstúpil do likvidácie, napadol Taliansku republiku na vnútroštátnom súde s cieľom dosiahnuť uloženie povinnosti tomuto členskému štátu na náhradu škody, ktorá vznikla tomuto podniku z dôvodu nesprávneho výkladu pravidiel Únie o hospodárskej súťaži a štátnej pomoci, ktorý vykonal Corte suprema di cassazione a z dôvodu porušenia povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku, ktorá mu vyplývala z článku 234 tretieho odseku ES. Na základe žaloby podanej proti podniku Tirrenia spočíva údajná škoda v strate možnosti získať náhradu za škodlivé účinky nekalej súťaže, ktorej sa podľa podniku TDM dopustil tento podnik.

14      Dňa 14. apríla 2003 sa vnútroštátny súd obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, ktorý viedol k vydaniu už citovaného rozsudku Traghetti del Mediterraneo, ktorým Súdny dvor rozhodol:

„Vnútroštátna právna úprava, ktorá všeobecne vylučuje zodpovednosť členského štátu za škody spôsobené jednotlivcovi porušením práva Spoločenstva zo strany súdu rozhodujúceho v poslednom stupni, z dôvodu, že predmetné porušenie bolo spôsobené výkladom právnych pravidiel alebo posúdením skutkových okolností a dôkazov zo strany tohto súdu, je v rozpore s právom Spoločenstva.

V rozpore s právom Spoločenstva je takisto vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje vznik tejto zodpovednosti iba na prípady úmyselného protiprávneho konania alebo hrubej nedbanlivosti súdu, ak by takéto obmedzenie viedlo k vylúčeniu vzniku zodpovednosti daného členského štátu v ostatných prípadoch, keď došlo k zjavnému porušeniu uplatniteľného práva, ako je to stanovené v bodoch 53 až 56 rozsudku z 30. septembra 2003, Köbler [C‑224/01, Zb. s. I‑10239].“

15      V nadväznosti na tento rozsudok vnútroštátny súd rozsudkom z 27. februára 2009 konštatoval „existenciu protiprávneho konania, ktorého sa dopustil vnútroštátny súd“ a nariadil pokračovanie v konaní samostatným uznesením, aby sa rozhodlo o návrhu na náhradu škody vyplývajúcej z tohto protiprávneho konania. V tomto štádiu uvedeného konania sa súd opäť obracia na Súdny dvor a pýta sa na výklad práva Únie o štátnej pomoci.

16      Na podporu svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd vysvetľuje, že ani z práva, ani z judikatúry Únie nemôže vyvodiť jednoznačnú odpoveď na otázku, či vtedajšie správanie podniku Tirrenia najmä z dôvodu dotknutých dotácií narušilo hospodársku súťaž na spoločnom trhu. Aj keď Corte suprema di cassazione vo svojom rozsudku z 19. apríla 2000 vylúčil túto možnosť z dôvodu, že tieto dotácie boli v prospech kabotáže vykonávanej v rámci jedného členského štátu, domnieva sa, že vzniká otázka zlučiteľnosti zákona č. 684, osobitne jeho článku 19, s článkami 86 ES až 88 ES.

17      Na jednej strane sa vnútroštátny súd pýta na zákonnosť štátnej pomoci priznanej vo forme preddavku pri neexistencii presných a reštriktívnych kritérií s cieľom vyhnúť sa tomu, aby bola spôsobilá narušiť hospodársku súťaž. Uvádza, že zaplatenie takejto pomoci môže viesť k priznaniu dotácií štátu bez akejkoľvek predchádzajúcej kontroly hospodárskej správy prijímajúceho podniku, čo by tento podnik posilnený pomocou mohlo viesť k prijatiu obchodných politík spôsobilých odstrániť hospodársku súťaž. Uvádza, že vzhľadom na zistenia Corte suprema di cassazione treba odpovedať na túto otázku s prihliadnutím na skutočnosť, že podnik ako príjemca predmetných dotácií mal povinnosť uplatniť sadzby uložené správnym orgánom.

18      Na druhej strane sa vnútroštátny súd domnieva, že vzhľadom na rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, Zb. s. I‑7747), a na spojenia zabezpečované podnikom Tirrenia, na ktoré treba prihliadnuť na účely vyriešenia sporu, a to spojenia Janov – Cagliari a Janov – Porto Torres, ako aj na zemepisnú polohu týchto obcí na území Európskej únie, môže skutočne vzniknúť otázka narušenia hospodárskej súťaže z dôvodu vplyvu dotknutých dotácií na obchod medzi členskými štátmi. Vyhlasuje, že tento bod ponecháva na posúdenie Súdnemu dvoru.

19      Za týchto okolností Tribunale di Genova rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je vnútroštátna právna úprava v oblasti štátnej pomoci, akou je právna úprava obsiahnutá v zákone č. 684…, najmä v článku 19, ktorá stanovuje možnosť poskytnutia štátnej pomoci – aj keď len formou preddavku – bez toho, aby existovali dohody a bez predchádzajúceho stanovenia takých presných a prísnych kritérií, ktoré by zabránili tomu, aby vyplácanie pomoci mohlo viesť k účinkom narúšajúcim hospodársku súťaž, zlučiteľná so zásadami práva Spoločenstva – najmä s pravidlami podľa článkov 86 ES, 87 ES a 88 ES a hlavy V (predtým hlavy IV) Zmluvy a môže byť v tejto súvislosti relevantná okolnosť, že príjemca tejto pomoci je povinný uplatniť sadzby stanovené správnym orgánom?“

 O prejudiciálnej otázke

 O predmete, formulácii a prípustnosti otázky

20      Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Tribunale di Genova už rozhodol vo veci samej o zodpovednosti Talianska z dôvodu opomenutia Corte suprema di cassazione obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 tretieho odseku ES, rozhodnutím o existencii, po prvé, právnej normy, ktorej predmetom je priznanie práv jednotlivcom, po druhé, dostatočne závažného porušenia tejto normy a, po tretie, priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti prislúchajúcej štátu a údajnou škodou spočívajúcou v strate príležitosti TDM uspieť so žalobou proti podniku Tirrenia. Tribunale di Genova zrejme v tomto rámci pripustil, odkazujúc na rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i. (C‑39/94, Zb. s. I‑3547), možnosť vzniku mimozmluvnej zodpovednosti príjemcu štátnej pomoci poskytnutej neoprávnene podľa jeho vnútroštátneho práva.

21      Vnútroštátny súd sa však predtým, ako rozhodne o návrhu na náhradu škody uplatňovanej podnikom TDM, pýta Súdneho dvora na zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy, ako je úprava uvedená v zákone č. 684, najmä v jeho článku 19, s právom Únie. Okrem toho, ako to vyplýva nie z položenej otázky, ale z dôvodov rozhodnutia vnútroštátneho súdu uvedených v bodoch 16 a 18 tohto rozsudku, sa v podstate pýta, či dotácie dotknuté vo veci samej ovplyvnili obchod medzi členskými štátmi a spôsobili narušenie hospodárskej súťaže, ponechávajúc tento bod na posúdenie Súdnemu dvoru.

22      Vzhľadom na formuláciu otázky a odpovede, ktoré hľadá vnútroštátny súd, treba v prvom rade pripomenúť, že Súdny dvor sa v rámci prejudiciálneho konania nemôže z nedostatku právomoci vysloviť o zlučiteľnosti vnútroštátneho opatrenia s právom Únie (pozri najmä rozsudok z 26. januára 2010, Transportes Urbanos y Servicios Generales, C‑118/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 23 a citovanú judikatúru). Nemôže sa teda vyjadriť k zlučiteľnosti štátnej pomoci alebo schémy pomoci so spoločným trhom, keďže posúdenie tejto zlučiteľnosti prináleží do výlučnej právomoci Európskej komisie, ktorej činnosť je preskúmateľná súdom Únie (pozri rozsudok z 23. marca 2006, Enirisorse, C‑237/04, Zb. s. I‑2843, bod 23). Súdny dvor tiež nie je oprávnený rozhodovať o skutkovom stave vo veci samej alebo uplatniť predpisy Únie, ktorých výklad uskutočnil, na vnútroštátne opatrenia alebo situácie, keďže tieto otázky patria výlučne do právomoci vnútroštátneho súdu (pozri rozsudok z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C‑451/03, Zb. s. I‑2941, bod 69 a citovanú judikatúru).

23      Z toho vyplýva, že Súdny dvor v predmetnej veci nemá právomoc vyjadriť sa k zlučiteľnosti zákona č. 684 s právom Únie alebo k zlučiteľnosti dotácií dotknutých vo veci samej so spoločným trhom ani sa vyjadriť ku skutkovým okolnostiam sporu vo veci samej na účely určenia, či tieto dotácie ovplyvnili obchod medzi členskými štátmi a narušili alebo boli spôsobilé narušiť hospodársku súťaž.

24      Súdny dvor má však právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prvky vyplývajúce z práva Únie, ktoré mu umožnia posúdiť súlad vnútroštátneho opatrenia s týmto právom na účely rozhodnutia veci, o ktorej rozhoduje (pozri rozsudky Enirisorse, už citovaný, bod 24, a Transportes Urbanos y Servicios Generales, už citovaný, bod 23). V oblasti štátnej pomoci môže najmä vnútroštátnemu súdu poskytnúť výkladové prvky, ktoré mu umožnia určiť, či vnútroštátne opatrenie možno považovať za štátnu pomoc v zmysle práva Únie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 22. novembra 2001, Ferring, C‑53/00, Zb. s. I‑9067, bod 29; Enirisorse, už citovaný, body 25 a 51; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, už citovaný, body 54 a 72; zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, Zb. s. I‑5497, bod 96, ako aj z 5. marca 2009, UTECA, C‑222/07, Zb. s. I‑1407, body 41 a 47).

25      V druhom rade treba konštatovať, že hoci vnútroštátny súd už zrejme dospel k záveru, že dotácie dotknuté vo veci samej predstavujú štátnu pomoc, otázky, ktoré kladie tak, ako sú vysvetlené v bodoch 16 až 18 tohto rozsudku, sa vzťahujú na samotné podmienky existencie štátnej pomoci v zmysle práva Únie, ako sa to preukáže v rámci preskúmania samotného návrhu.

26      Naopak, Komisia navrhujúca poskytnúť vnútroštátnemu súdu spresnenia týkajúce sa na jednej strane pojmu novej pomoci podliehajúcej povinnosti prechádzajúceho oznámenia a na druhej strane zodpovednosti príjemcu neoprávnenej pomoci, treba konštatovať, že otázky vnútroštátneho súdu sa netýkajú týchto otázok, ktoré zrejme aspoň čiastočne vyriešil. Nepredkladá okrem toho skutkové a právne okolnosti nevyhnutné na preskúmanie takýchto otázok.

27      Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musí byť položená otázka chápaná ako smerujúca k zisteniu, či právo Únie musí byť vykladané v tom zmysle, že dotácie poskytnuté za okolností charakterizujúcich spor vo veci samej podľa vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej zaplatenie preddavkov pred schválením dohody, môžu predstavovať štátnu pomoc.

28      Podľa talianskej vlády je táto otázka irelevantná a musí byť z tohto dôvodu vyhlásená za neprípustnú. Tvrdí totiž, že otázka kvalifikácie dotácií dotknutých vo veci samej ako štátnej pomoci nie je relevantná, pretože tieto dotácie sa týkajú obdobia od roku 1976 až do roku 1980, teda obdobia, v priebehu ktorého trh kabotáže nebol ešte liberalizovaný.

29      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že predpoklad relevantnosti prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnymi súdmi môže byť vyvrátený len vo výnimočných prípadoch, predovšetkým keď je zjavné, že požadovaný výklad ustanovení práva Únie uvedených v týchto otázkach nemá nijaký vzťah k realite ani k predmetu sporu vo veci samej alebo ak má problém hypotetickú povahu (pozri najmä rozsudky zo 4. októbra 2007, Rampion a Godard, C‑429/05, Zb. s. I‑8017, body 23 a 24, ako aj z 11. decembra 2008, MI.VER a Antonelli, C‑387/07, Zb. s. I‑9597, bod 15 a citovanú judikatúru).

30      Je nutné konštatovať, že otázka kvalifikácie dotácií dotknutých vo veci samej nie je bez vzťahu k predmetu sporu medzi podnikom TDM a Talianskom a že nepoukazuje na hypotetický problém, pretože vnútroštátny súd musí na účely rozhodnutia sporu určiť, či podnik Tirrenia prijal štátnu pomoc. V dôsledku toho je otázka tak, ako je formulovaná, prípustná.

 O otázke

31      Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry vyžaduje kvalifikácia štátnej pomoci splnenie všetkých týchto podmienok. Po prvé musí ísť o intervenciu zo strany štátu alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí byť spôsobilá ovplyvniť obchod medzi štátmi. Po tretie musí priniesť príjemcovi výhodu. Po štvrté musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný „Tubemeuse“, C‑142/87, Zb. s. I‑959, bod 25; Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, už citovaný, body 74 a 75; Enirisorse, už citovaný, body 38 a 39; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, už citovaný, body 55 a 56; z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, Zb. s. I‑4777, body 121 a 122; Essent Netwerk Noord a i., už citovaný, body 63 a 64, ako aj UTECA, už citovaný, bod 42).

32      V predmetnej veci prvá z týchto podmienok nie je predmetom položenej otázky a nevyžaduje diskusiu, pretože dotácie dotknuté vo veci samej boli zaplatené podľa zákona č. 684 a znášané, ako to vyplýva najmä z jeho článkov 18 a 19, rozpočtom štátu.

33      Vzhľadom na dôvody rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktoré sú pripomenuté v bodoch 16 až 18 tohto rozsudku, treba najskôr preskúmať tretiu podmienku a potom spoločne druhú a štvrtú podmienku.

 O výhode priznanej prijímajúcemu podniku

34      Za štátnu pomoc sa považujú tie intervencie, ktoré sú bez ohľadu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodniť podniky alebo ktoré treba považovať za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nedosiahol (rozsudky SFEI a i., už citovaný, bod 60; Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, už citovaný, bod 84; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, už citovaný, bod 59, ako aj Essent Netwerk Noord a i., už citovaný, bod 79).

35      Ak však naopak treba štátnu intervenciu chápať ako protihodnotu za plnenia, ktoré poskytujú prijímajúce podniky v rámci plnenia záväzkov verejnej služby, takže tieto podniky v skutočnosti nepožívajú žiadnu finančnú výhodu a uvedená intervencia tak nespôsobuje, že by tieto podniky boli vo výhodnejšom postavení oproti konkurenčným podnikom, takáto intervencia nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle práva Únie (pozri rozsudky Ferring, už citovaný, body 23 a 25, a Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, už citovaný, bod 87, vyhlásené ako odpoveď na prejudiciálne otázky položené pred rozsudkom Corte suprema di cassazione z 19. apríla 2000, dotknutým vo veci samej; ako aj Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, už citovaný, bod 60, a Essent Netwerk Noord a i., už citovaný, bod 80).

36      No na to, aby sa v konkrétnom prípade takáto náhrada nekvalifikovala ako štátna pomoc, musia byť splnené určité podmienky (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, už citovaný, bod 88; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, už citovaný, bod 61, ako aj Essent Netwerk Noord a i., už citovaný, bod 81).

37      Po prvé, podnik, ktorý prijíma takúto kompenzáciu, musí byť skutočne poverený plnením záväzkov verejnej služby a tieto záväzky musia byť jasne definované (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, už citovaný, bod 89; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, už citovaný, bod 62, ako aj Essent Netwerk Noord a i., už citovaný, bod 82).

38      Po druhé, kritériá, na základe ktorých sa vypočíta kompenzácia, musia byť vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa vylúčilo, že kompenzácia bude predstavovať ekonomickú výhodu, ktorá je spôsobilá zvýhodniť prijímajúci podnik vo vzťahu ku konkurenčným podnikom (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, už citovaný, bod 90; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, už citovaný, bod 64, ako aj Essent Netwerk Noord a i., už citovaný, bod 83).

39      Po tretie, kompenzácia nemôže prekročiť sumu, ktorá je potrebná na pokrytie všetkých nákladov alebo ich časti, vzniknutých pri plnení úloh verejnej služby, berúc do úvahy príslušné tržby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, už citovaný, bod 92; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, už citovaný, bod 66, ako aj Essent Netwerk Noord a i., už citovaný, bod 84).

40      Po štvrté, kompenzácia by mala byť určená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie svojich záväzkov vynaložil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie požiadaviek na verejnú službu, berúc do úvahy príslušné tržby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, už citovaný, bod 93; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, už citovaný, bod 67, ako aj Essent Netwerk Noord a i., už citovaný, bod 85).

41      V predmetnej veci z článkov 8 a 9 zákona č. 684 vyplýva, že dotácie dotknuté vo veci samej boli určené na poskytovanie služieb spojenia s talianskymi veľkými a malými ostrovmi, ktoré mali zabezpečiť uspokojenie požiadaviek spojených s hospodárskym a sociálnym rozvojom dotknutých regiónov a osobitne južného Talianska. Dohody podpísané s podnikmi prijímajúcimi tieto dotácie mali upraviť povinnosti súvisiace so spojeniami, ktoré sa mali zabezpečiť, frekvenciou týchto spojení a druhmi lodí, ktoré sa mali prideliť na každé z týchto spojení. Z toho vyplýva, že prijímajúce podniky boli poverené vykonaním povinností verejnej služby.

42      Článok 7 zákona č. 684 okrem toho stanovuje, že dotácie musia zabezpečiť, že služby budú prevádzkované za podmienok finančnej rovnováhy a že budú určené v závislosti od čistých príjmov, odpisov investičného majetku a prevádzkových nákladov vrátane nákladov na organizáciu a finančných bremien.

43      Vnútroštátny súd však vo svojom rozhodnutí uvádza, že až dekrétom prezidenta republiky č. 501 z 1. júna 1979 boli identifikované hospodárske a administratívne prvky, na ktoré sa malo prihliadnuť pri dohodách uzatváraných podľa zákona č. 684 a že až v júli 1991 Taliansko a každý z podnikov skupiny Tirrenia uzavreli tieto dohody na obdobie 20 rokov s účinkom od 1. januára 1989. Počas celého dotknutého obdobia, a to od roku 1976 až do roku 1980, a do schválenia týchto dohôd boli predmetné dotácie poskytnuté ako preddavok podľa článku 19 zákona č. 684.

44      Z toho vyplýva, že pri neexistencii týchto dohôd boli dotácie dotknuté vo veci samej poskytnuté počas celého vyššie uvedeného obdobia bez toho, aby boli jasne definované povinnosti verejnej služby zaťažujúce prijímajúce podniky, bez toho, aby boli vopred objektívne a transparentne stanovené parametre, na základe ktorých sa vypočítavala kompenzácia za tieto povinnosti, a bez zabezpečenia, aby táto dotácia neprekročila to, čo je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých vykonaním týchto povinností. Keďže tieto dotácie nespĺňajú štvrtú podmienku uvedenú v bode 40 tohto rozsudku, nespĺňajú nijakú z podmienok umožňujúcich kompenzáciu povinností verejnej služby vyhnúť sa z dôvodu neexistencie výhody priznanej dotknutému podniku kvalifikácii ako štátnej pomoci v zmysle práva Únie.

45      Skutočnosť, že boli poskytnuté vo forme preddavkov v očakávaní schválenia dohôd, ktoré boli vo zvyšnej časti uzavreté a nadobudli účinok až o mnoho rokov neskôr, je z tohto hľadiska nepodstatná. Takáto skutočnosť totiž nezmazáva zvýhodnenie priznané prijímajúcemu podniku ani účinky, ktoré takéto zvýhodnenie môže vytvárať na hospodársku súťaž, keďže všetky vyššie uvedené podmienky nie sú splnené.

46      Rovnako je nepodstatná skutočnosť, že podniku prijímajúcemu dotknuté dotácie boli správnym orgánom uložené sadzby. Aj keď totiž z hľadiska vyššie uvedených podmienok existencia takýchto sadzieb má význam na účely posúdenia nákladov vzniknutých vykonaním povinností verejnej služby s prihliadnutím na súvisiace príjmy, nemá naopak vplyv na existenciu zvýhodnenia priznaného prijímajúcemu podniku, keďže všetky tieto podmienky nie sú splnené.

 O vplyve na obchod medzi členskými štátmi a nebezpečenstve narušenia hospodárskej súťaže

47      Ako bolo uvedené v bodoch 16 a 18 tohto rozsudku, vnútroštátny súd sa domnieva, že vo veci samej vzniká otázka vplyvu na obchod medzi členskými štátmi a nebezpečenstva narušenia hospodárskej súťaže.

48      Talianska vláda sa naopak domnieva, že v dotknutom období trh kabotáže nebol liberalizovaný, keďže k liberalizácii došlo až v nadväznosti na nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10), a konkrétnejšie, pokiaľ ide o kabotáž so stredomorskými ostrovmi, od 1. januára 1999. Na pojednávaní uviedla, že nijaký operátor iného členského štátu nepôsobil na vnútorných linkách, kde bol prítomný podnik Tirrenia v priebehu rokov 1976 až 1980, zatiaľ čo TDM bral na týchto linkách do úvahy prítomnosť podniku, ktorý vznikol zo zlúčenia talianskej a španielskej spoločnosti.

49      V tejto súvislosti treba uviesť, že skutočnosť, že zrušenie obmedzení voľného pohybu služieb námornej dopravy v rámci členských štátov je neskoršie vo vzťahu k obdobiu dotknutému vo veci samej, nevyhnutne nevylučuje, že predmetné dotácie mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a že narušili alebo mohli narušiť hospodársku súťaž.

50      Na jednej strane totiž nemožno vylúčiť, že podnik Tirrenia bol, ako to tvrdí TDM, v konkurencii s podnikmi z iných členských štátov na dotknutých vnútorných linkách, čo musí preskúmať vnútroštátny súd. Na druhej strane rovnako nemožno vylúčiť, že bol v konkurencii s takýmito podnikmi na medzinárodných linkách a že pri neexistencii oddeleného účtovníctva pre jeho rôzne činnosti existovalo nebezpečenstvo krížových dotácií, to znamená, v predmetnej veci nebezpečenstvo, že príjmy získané z jeho činnosti kabotáže, ktoré využili dotknuté dotácie, boli použité v prospech činností vykonávaných týmto podnikom na týchto medzinárodných linkách, čo rovnako musí preskúmať vnútroštátny súd.

51      V každom prípade je vo svetle týchto úvah a skutočností vo veci samej jeho úlohou preskúmať, či dotknuté dotácie mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a či narušili alebo mohli spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže.

52      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na položenú otázku tak, že právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že dotácie poskytnuté za okolností, aké sú vo veci samej, podľa vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej zaplatenie preddavkov pred schválením dohody predstavujú štátnu pomoc, ak tieto dotácie môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušujú alebo môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.

 O trovách

53      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že dotácie poskytnuté za okolností, aké sú vo veci samej, podľa vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej zaplatenie preddavkov pred schválením dohody predstavujú štátnu pomoc, ak tieto dotácie môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušujú alebo môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.

Podpisy

---

* Jazyk konania: taliančina.