Vec C‑16/09

Gudrun Schwemmer

proti

Agentur für Arbeit Villingen‑Schwenningen – Familienkasse

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof)

„Sociálne zabezpečenie – Nariadenia (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72 – Rodinné dávky – Pravidlá ‚na zamedzenie súbehu‘ – Článok 76 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 – Článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 – Deti bývajúce v členskom štáte s matkou, ktorá tam spĺňa podmienky poberania rodinných dávok, pričom ich otec, pracujúci vo Švajčiarsku a spĺňajúci a priori podmienky poberania rodinných dávok rovnakého druhu podľa švajčiarskej právnej úpravy, nepodal žiadosť o priznanie týchto dávok“

Abstrakt rozsudku

Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Rodinné dávky – Pravidlá Spoločenstva na zamedzenie súbehu

(Nariadenie Rady č. 1408/71, články 73 a 76, nariadenie Rady č. 574/72, článok 10)

Článok 76 nariadenia č. 1408/71 a článok 10 nariadenia č. 574/72, zmenených doplnených a aktualizovaných nariadením č. 118/97, a zmenených a doplnených nariadením č. 647/2005, sa majú vykladať v tom zmysle, že nárok nepodliehajúci podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti a vzťahujúci sa na dávky splatné podľa právnej úpravy členského štátu, v ktorom má bydlisko rodič spolu s deťmi, v prospech ktorých sú tieto dávky priznané, sa nemôže čiastočne pozastaviť v situácii, keď bývalý manžel a druhý rodič uvedených detí má v zmysle právnej úpravy štátu, v ktorom je zamestnaný, nárok na rodinné dávky, a to buď výlučne na základe vnútroštátnej právnej úpravy tohto členského štátu, alebo článku 73 nariadenia č. 1408/71, ale v skutočnosti tieto dávky nepoberá, pretože o ne nepožiadal.

Aby totiž mohli byť rodinné dávky považované za splatné v zmysle právneho poriadku členského štátu, právna úprava tohto štátu musí uznávať nárok na vyplatenie dávok v prospech rodinného príslušníka, ktorý v tomto štáte pracuje. Dotknutá osoba preto nevyhnutne musí spĺňať všetky formálne a vecné podmienky stanovené vnútroštátnou právnou úpravou tohto štátu, aby mohla tento nárok uplatniť, pričom medzi uvedené podmienky môže patriť napríklad podmienka, aby bola v súvislosti s vyplatením dávok najprv podaná žiadosť.

(pozri body 53, 59 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 14. októbra 2010 (*)

„Sociálne zabezpečenie – Nariadenia (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72 – Rodinné dávky – Pravidlá ‚na zamedzenie súbehu‘ – Článok 76 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 – Článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 – Deti bývajúce v členskom štáte s matkou, ktorá tam spĺňa podmienky poberania rodinných dávok, pričom ich otec, pracujúci vo Švajčiarsku a spĺňajúci a priori podmienky poberania rodinných dávok rovnakého druhu podľa švajčiarskej právnej úpravy, nepodal žiadosť o priznanie týchto dávok“

Vo veci C‑16/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Nemecko) z 30. októbra 2008 a doručený Súdnemu dvoru 15. januára 2009, ktorý súvisí s konaním:

Gudrun Schwemmer

proti

Agentur für Arbeit Villingen‑Schwenningen – Familienkasse,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia A. Arabadjiev, A. Rosas, A. Ó Caoimh (spravodajca) a P. Lindh,

generálny advokát: J. Mazák,

tajomník: K. Malacek, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. februára 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        G. Schwemmer, v zastúpení: R. Romeyko, Rechtsanwalt,

–        nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a C. Blaschke, splnomocnení zástupcovia,

–        litovská vláda, v zastúpení: E. Matulionytė, splnomocnená zástupkyňa,

–        rakúska vláda, v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: V. Kreuschitz, splnomocnený zástupca,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. apríla 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 76 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, a článku 10 nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia č. 1408/71, zmenených doplnených a aktualizovaných nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3) a zmenených a doplnených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 1408/71“ a „nariadenie č. 574/72“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci konania o opravnom prostriedku „Revision“ medzi G. Schwemmerovou a Agentur für Arbeit Villingen‑Schwenningen – Familienkasse (Úrad práce, Villingen‑Schwenningen – oddelenie rodinných dávok, ďalej len „Familienkasse“), týkajúceho sa odmietnutia tohto orgánu vyplatiť v Nemecku dotknutej osobe rodinné dávky v plnom rozsahu od januára 2006.

 Právny rámec

 Zmluva z roku 1999

3        Zmluva medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb podpísaná 21. júna 1999 v Luxemburgu (Ú. v. ES L 114, 2002, s. 6, ďalej len „zmluva z roku 1999“) vo svojom článku 8 upravuje koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.

4        Príloha II tejto zmluvy s názvom „Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia“ vo svojom článku 1 stanovuje:

„1.      Zmluvné strany sa zaväzujú, že v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia budú uplatňovať uvedené akty Spoločenstva v znení platnom v čase podpísania zmluvy [z roku 1999] a v znení zmien a doplnení vyplývajúcich z časti A tejto prílohy alebo pravidlá rovnocenné týmto aktom.

2.      Výraz ‚členské štáty‘ vyskytujúci sa v aktoch, na ktoré sa odkazuje v časti A tejto prílohy, sa vzťahuje okrem štátov, na ktoré sa dotknuté akty Spoločenstva uplatňujú, aj na Švajčiarsko.“

5        V časti A bodoch 1 a 2 prílohy II zmluvy z roku 1999 sa odkazuje na nariadenia č. 1408/71, resp. č. 574/72, tak ako boli aktualizované viacerými aktmi uvedenými v týchto bodoch, medzi ktoré patrí ako posledné nariadenie Rady (ES) č. 307/1999 z 8. februára 1999, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1408/71 a nariadenie č. 574/72 s cieľom rozšíriť ich uplatňovanie na študentov (Ú. v. ES L 38, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 335).

 Nariadenie č. 1408/71

6        Článok 1 nariadenia č. 1408/71 stanovuje, že na účely jeho uplatnenia:

„a)      ‚zamestnanec‘ a ‚samostatne zárobkovo činná osoba‘ znamená:

i)      každú osobu povinne alebo voliteľne nepretržite poistenú pre prípad jednej alebo viacerých udalostí pokrytých časťami systému sociálneho zabezpečenia pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby alebo v rámci osobitného systému pre štátnych zamestnancov;

ii)      každú osobu povinne poistenú pre prípad jednej alebo viacerých nepredvídaných udalostí pokrytých časťami systému sociálneho zabezpečenia, ktoré sú predmetom tohto nariadenia a vzťahujú sa na všetkých obyvateľov [rezidentov – neoficiálny preklad] alebo celú pracujúcu populáciu, ak takáto osoba:

–        sa dá identifikovať ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na základe spôsobu, ktorým sa takýto systém riadi alebo financuje, alebo,

–        ak nespĺňa tieto kritéria, je poistená pre prípad nejakej inej nepredvídanej udalosti uvedenej v prílohe I v rámci systému pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby alebo v rámci systému, ktorý je uvedený v iii), a to buď povinne, alebo na základe nepretržitého voliteľného poistenia, alebo, ak takýto systém v danom členskom štáte neexistuje, tak vyhovuje definícii, ktorá je uvedená v prílohe I;

…

iv)      každú osobu, ktorá je dobrovoľne poistená pre prípad jednej alebo viacerých nepredvídaných udalostí pokrytých časťami systému sociálneho zabezpečenia členského štátu, ktoré sú predmetom tohto nariadenia pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby alebo pre všetkých obyvateľov [rezidentov – neoficiálny preklad] alebo pre určité kategórie obyvateľov [rezidentov – neoficiálny preklad]:

–        ak takáto osoba vykonáva činnosť ako zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo

–        ak takáto osoba bola predtým povinne poistená pre prípad takej istej nepredvídanej udalosti podľa systému pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby toho istého členského štátu;

…

f)      i)     ‚rodinný príslušník‘ znamená akúkoľvek osobu definovanú alebo uznanú za rodinného príslušníka alebo označenú za člena domácnosti právnymi predpismi, podľa ktorých sa poskytujú dávky…; ak však uvedené právne predpisy považujú za rodinného príslušníka alebo člena domácnosti len osobu, ktorá žije v spoločnej domácnosti so zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou alebo študentom táto podmienka sa považuje za splnenú, ak je dotknutá osoba závislá najmä na tejto osobe. …

…

…

o)      ‚príslušná‘ inštitúcia znamená:

i)      inštitúciu, u ktorej je dotknutá osoba poistená v čase žiadosti o dávku,

alebo

ii)      inštitúciu, u ktorej je dotknutá osoba oprávnená alebo by bola oprávnená nárokovať si dávky, ak táto osoba alebo jej rodinní príslušníci majú [ak by táto osoba alebo jej rodinní príslušníci mali – neoficiálny preklad] bydlisko na území členského štátu, v ktorom sa inštitúcia nachádza,

…

…

q)      ‚príslušný štát‘ znamená členský štát, na území ktorého sa príslušná inštitúcia nachádza;

…

u)      i)     ‚rodinné dávky‘ znamenajú všetky vecné dávky alebo peňažné dávky určené na pokrytie rodinných výdavkov podľa právnych predpisov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. h)…

ii)      ‚rodinné prídavky‘ znamenajú pravidelné peňažné dávky poskytované výlučne na základe počtu, a ak je to vhodné, veku rodinných príslušníkov;

…“

7        Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby alebo študentov, na ktoré sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov a ktoré sú štátnymi príslušníkmi jedného z členských štátov, alebo ktoré sú osobami bez štátnej príslušnosti, alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.“

8        Podľa článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1408/71 sa toto nariadenie vzťahuje „na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:… rodinné dávky“.

9        Podľa článku 12 ods. 1 uvedeného nariadenia sa na jeho základe nemôže ani priznať, ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia.

10      Podľa článku 13 rovnakého nariadenia nazvaného „Všeobecné pravidlá“ a uvedeného v rámci hlavy II:

„1.      …osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.

2.      …

a)      na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu…

…“

11      Článok 73 patriaci do kapitoly 7 hlavy III nariadenia č. 1408/71 a nazvaný „Zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný štát“ stanovuje:

„Zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podlieha právnym predpisom členského štátu, má nárok ohľadom svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu, na rodinné dávky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi prvého štátu, ako keby mali bydlisko v tomto štáte, podľa ustanovení prílohy VI.“

12      Článok 76 nariadenia č. 1408/71, ktorý sa tiež nachádza v uvedenej kapitole 7 a je nazvaný „Pravidlá alebo priority v prípadoch prekrývania [Pravidlá priority v prípadoch súbehu – neoficiálny preklad] nároku na rodinné dávky podľa právnych predpisov príslušného štátu a podľa právnych predpisov členského štátu bydliska rodinných príslušníkov“, stanovuje:

„1.      Keď počas rovnakého obdobia tým istým rodinným príslušníkom z dôvodu vykonávania povolania právne predpisy členského štátu, na území ktorého majú rodinní príslušníci bydlisko, priznajú nárok na rodinné dávky, nárok na rodinné dávky, ktoré náležia podľa právnych predpisov iného členského štátu, ak to prichádza do úvahy podľa článkov 73 alebo 74, bude pozastavený do výšky, ktorú priznávajú právne predpisy prvého členského štátu.

2.      Ak sa nárok na dávky neuplatnil v členskom štáte, na území ktorého majú rodinní príslušníci bydlisko, príslušná inštitúcia iného členského štátu môže uplatniť ustanovenia odseku 1, ako keby dávky poskytoval prvý členský štát.“

13      Bod I prílohy I nariadenia č. 1408/71 nazvaný „Zamestnanci a/alebo samostatne zárobkovo činné osoby [Článok 1 písm. a) body ii) a iii) nariadenia]“ stanovuje:

„…

D.      NEMECKO

Ak inštitúcia príslušná pre poskytovanie rodinných dávok v súlade s hlavou III kapitolou 7 nariadenia je nemecká inštitúcia, potom v zmysle článku 1 písm. a) bodu ii) nariadenia:

a)      ‚zamestnanec‘ je akákoľvek osoba, ktorá je povinne poistená pre prípad nezamestnanosti, alebo každá osoba, ktorá z dôvodu takéhoto poistenia poberá peňažné dávky z nemocenského poistenia alebo porovnateľné dávky alebo akýkoľvek stály štátny zamestnanec, ktorý prijíma vzhľadom na svoj stav štátneho zamestnanca plat, ktorý sa aspoň rovná mzde, ktorá by v prípade zamestnanca mala za následok vznik povinnosti poistiť sa proti nezamestnanosti;

b)      ‚samostatne zárobkovo činná osoba‘ je akákoľvek osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá je povinná:

–        zapojiť sa do systému, alebo platiť príspevky v súvislosti so starobným poistením v rámci systému pre samostatne zárobkové činné osoby alebo

–        zapojiť sa do systému v rámci povinného dôchodkového poistenia.

…“

 Nariadenie č. 574/72

14      Článok 10 nariadenia č. 574/72 nazvaný „Pravidlá uplatniteľné v prípade súbehu nárokov na rodinné dávky alebo rodinné prídavky pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby“ stanovuje:

„1.      a)     Nárok na dávky alebo rodinné prídavky splatné podľa právnych predpisov členského štátu, podľa ktorých nadobudnutie nároku na tieto dávky alebo prídavky nepodlieha podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, sa pozastaví, ak sú počas rovnakého obdobia dávky splatné tomu istému rodinnému príslušníkovi len podľa vnútroštátnych právnych predpisov druhého členského štátu alebo pri uplatňovaní článku 73, 74, 77 alebo 78 nariadenia, a to do výšky týchto dávok.

b)      Ak je však zárobková činnosť vykonávaná na území prvého členského štátu:

i)      v prípade dávok splatných buď len podľa vnútroštátnych právnych predpisov druhého členského štátu, alebo podľa článku 73 alebo 74 nariadenia osobe, ktorá má nárok na rodinné dávky, alebo osobe, ktorej majú byť tieto prídavky vyplatené, nárok na rodinné dávky splatné buď len podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto druhého členského štátu, alebo podľa týchto článkov sa pozastaví do výšky rodinných prídavkov poskytovaných podľa právnych predpisov členského štátu, na území ktorého má rodinný príslušník bydlisko. Náklady na dávky vyplácané členským štátom, na území ktorého má rodinný príslušník bydlisko, znáša tento členský štát;

…“

 Nemecká právna úprava

15      § 62 zákona o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz, ďalej len „EStG“) stanovuje, že v prípade detí v zmysle § 63 tohto zákona má nárok na „prídavky na deti“ („Kindergeld“) ten, kto má v Nemecku trvalý pobyt alebo sa tam zvyčajne zdržiava.

16      Pojem „deti“ je v§ 32 ods.1 EStG definovaný takto:

„Deťmi sú deti, ktoré sú s daňovníkom príbuzné v prvom stupni.“

17      § 65 ods. 1 EStG stanovuje, že prídavky na deti sa nevyplácajú, ak ide o dieťa, v súvislosti s ktorým existuje alebo by v prípade podania žiadosti existoval nárok na prídavky na deti v zahraničí.

18      Zo spisu, ktorý bol predložený Súdnemu dvoru vyplýva, že podľa § 27 ods. 2 zväzku III Zákonníka sociálneho zabezpečenia (Sozialgesetzbuch, Drittes Buch), v spojení s § 8 ods. 1 zväzku IV tohto zákonníka (Sozialgesetzbuch, Viertes Buch), zamestnanci, ktorí v zmysle tejto právnej úpravy vykonávajú „činnosť malého rozsahu“ („geringfügige Beschäftigung“), nie sú povinne poistení pre prípad nezamestnanosti.

19      Zo spisu tiež vyplýva, že podľa § 5 ods. 2 zväzku VI Zákonníka sociálneho zabezpečenia (Sozialgesetzbuch, Sechstes Buch), v spojení s § 8 ods. 3 zväzkom IV tohto zákonníka nie sú samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré v zmysle tejto právnej úpravy vykonávajú „činnosť malého rozsahu“ („geringfügige selbständige Tätigkeit“) povinné poistiť sa pre prípad staroby alebo platiť v tejto súvislosti odvody v rámci režimu samostatne zárobkových osôb alebo sa poistiť v rámci povinného starobného poistenia.

 Švajčiarska právna úprava

20      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že kantonálne dávky na maloleté deti a na vzdelanie sú vyplácané len pod podmienkou podania žiadosti v tomto zmysle.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

21      Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania G. Schwemmer býva so svojimi dvomi deťmi narodenými v rokoch 1992 a 1995 v Nemecku. V roku 2005 začala vykonávať „samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti správy budov, domovníckych a upratovacích služieb“. Od mája 2006 bola zamestnaná „v malom rozsahu“ v jednej firme. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že išlo o „minijob“ (zamestnanie v malom rozsahu). Pri takejto činnosti nie je potrebné sociálne poistenie.

22      V dotknutom období platila G. Schwemmer príslušným nemeckých orgánom dobrovoľné príspevky na základe dôchodkového poistenia, ako aj zdravotného a nemocenského poistenia.

23      Otec oboch detí je s G. Schwemmerovou rozvedený od roku 1997 a pracuje vo Švajčiarsku. O rodinné dávky, na ktoré má podľa vnútroštátneho súdu v zmysle švajčiarskeho práva nárok vo výške 109,75 eura na každé dieťa, v uvedenom štáte nepožiadal.

24      Rozhodnutím z 21. marca 2006, ktoré bolo po podaní správnej žaloby potvrdené 8. mája 2006, určilo Familienkasse pre uvedené deti od januára 2006 prídavky na deti vo výške čiastkovej sumy 44,25 eura na každé dieťa, teda sumy, o ktorú prídavky na deti vo výške 154 eur podľa nemeckej právnej úpravy prevyšujú rodinnú dávku vo výške 109,75 eura, na ktorú má otec nárok vo Švajčiarsku.

25      Familienkasse zastáva názor, že nárok G. Schwemmerovej na prídavky na deti sa má určiť na základe ustanovení o súbehu nárokov stanovených v nariadeniach č. 1408/71 a č. 574/72. Keďže podľa tohto orgánu G. Schwemmer nevykonávala zárobkovú činnosť v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 574/72, podľa článku 10 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia má nárok na rodinné dávky vo Švajčiarsku prednosť pred nárokom na prídavky na deti podľa nemeckej právnej úpravy. Otázka, či boli rodinné dávky upravené v švajčiarskej právnej úprave skutočne poberané, nie je podľa Familienkasse v zmysle článku 76 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 uplatniteľného mutatis mutandis relevantná. Podľa tohto orgánu, ako aj podľa Finanzgericht (finančný súd), pred ktorým v tejto veci prebiehalo konanie, diskrečnú právomoc priznanú členskému štátu možno vykladať výlučne v tom zmysle, že len v odôvodnených a výnimočných prípadoch sa má predpokladať, že v krajine zamestnania neboli priznané nijaké rodinné dávky.

26      V konaní pred vnútroštátnym súdom G. Schwemmer proti tomuto výkladu namieta a predovšetkým tvrdí, že otec detí nepodal žiadosť o dávky upravené švajčiarskym právnym poriadkom, a to len s cieľom spôsobiť jej ujmu. Takáto situácia nie je v nariadení č. 574/72 upravená.

27      Za týchto okolností Bundesfinanzhof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa pravidlo uvedené v článku 76 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 uplatniť mutatis mutandis na článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 v prípadoch, v ktorých oprávnený rodič nepožiadal o rodinné dávky, na ktoré má nárok v krajine zamestnania?

2.      V prípade, že sa má článok 76 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 uplatňovať mutatis mutandis: na základe ktorých diskrečných kritérií môže inštitúcia krajiny bydliska príslušná v oblasti rodinných dávok uplatniť článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 tak, ako keby sa dávky poskytovali v krajine zamestnania? Môže byť diskrečná právomoc prejavujúca sa v tom, že sa predpokladá poberanie rodinných dávok v krajine zamestnania, obmedzená v prípade, keď oprávnená osoba o rodinné dávky, na ktoré má nárok v krajine zamestnania, zámerne nepožiada, aby spôsobila ujmu osobe, ktorá má nárok na prídavky na deti v krajine bydliska?“

 O prejudiciálnych otázkach

28      Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru v podstate vyplýva, že spor vo veci samej sa týka otázky, či nemecké orgány majú právo znížiť prídavky na deti, na ktoré má G. Schwemmer v súvislosti s dotknutými deťmi nárok podľa nemeckej právnej úpravy – pričom ide o nárok, ktorý nepodlieha podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti – o sumu zodpovedajúcu rodinným dávkam, ktoré by boli podľa tých istých orgánov splatné vo Švajčiarsku bývalému manželovi G. Schwemmerovej, ak by o ne jednoducho požiadal.

29      Za týchto okolností je potrebné sa domnievať, že vnútroštátny súd sa svojimi dvoma otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, snaží v podstate zistiť, či je v zmysle pravidiel proti súbehu nárokov na dávky stanovených v článku 76 nariadenia č. 1408/71 a článku 10 nariadenia č. 574/72 možné, aby bol nárok na dávky, ktorý nepodlieha podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti a vznikol podľa právnej úpravy členského štátu bydliska rodiča a detí, v prospech ktorých sa dávky priznávajú, čiastočne pozastavený v situácii, aká je v prejednávanej veci, keď bývalý manžel a druhý rodič dotknutých detí má v zásade nárok na rodinné dávky v zmysle právnej úpravy štátu svojho zamestnania, a to buď výlučne v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy tohto štátu alebo podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71, ale v skutočnosti tieto dávky nepoberá, pretože o ne nepožiadal.

30      V rámci druhej otázky sa vnútroštátny súd zameriava konkrétne na to, či dôvod, pre ktorý sa o rodinné dávky nepožiadalo, môže mať vplyv na rozhodnutie v spore vo veci samej. Vnútroštátny súd túto otázku kladie len za predpokladu, že Súdny dvor usúdi, že vnútroštátne orgány majú diskrečnú právomoc na zníženie uvedených dávok.

31      Je nepochybné, že v situáciách ako v prejednávanej veci sa podľa zmluvy z roku 1999 a osobitne jej prílohy II, ako aj v zmysle bodu 4 tohto rozsudku výraz „členské štáty“ uvedený v nariadeniach č. 1408/71 a č. 574/72 považuje za výraz, ktorý odkazuje jednak na členské štáty Európskej únie, na ktoré sa uvedené akty vzťahujú, a jednak na Švajčiarsku konfederáciu, takže predmetné nariadenia možno v rámci sporu vo veci samej uplatniť.

32      V prejednávanej veci vzhľadom na predmet sporu vo veci samej nie je potrebné rozhodnúť o otázke, či nariadenie č. 647/2005 je pokryté Zmluvou z roku 1999 ako pravidlo, ktoré je v zmysle jej článku 1 ods. 1 prílohy II rovnocenné aktom Únie, na ktoré sa v uvedenej prílohe odkazuje. Je totiž nutné konštatovať, že relevantné ustanovenia sú rovnaké, aj pokiaľ ide o znenie nariadení č. 1408/71 a č. 574/72 vyplývajúce z nariadenia č. 307/1999, teda posledného novelizačného nariadenia, ktoré bolo v súvislosti s uvedenými dvoma nariadeniami výslovne spomenuté v uvedenej prílohe II, aj pokiaľ ide o ich znenie vyplývajúce z nariadenia č. 647/2005, ktoré sa v tejto veci zohľadňuje.

33      V prejednávanej veci sa nespochybňuje, že prídavky na deti upravené v nemeckej právnej úprave, ktorej sa týka vec sama, spĺňajú podmienky, aby boli kvalifikované ako „rodinné dávky“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. u) nariadenia č. 1408/71 (pokiaľ ide o prídavky uvedené v § 62 EStG pozri tiež rozsudok z 20. mája 2008, Bosmann, C‑352/06, Zb. s. I‑3827, body 10 a 27).

34      Pokiaľ ide o osobnú pôsobnosť nariadenia č. 1408/71, z judikatúry Súdneho dvora nepochybne vyplýva, že ak je na priznanie rodinných dávok príslušná nemecká inštitúcia v zmysle kapitoly 7 hlavy III nariadenia č. 1408/71, pred definíciou uvedenou v článku 1 písm. a) tohto nariadenia má prednosť definícia uvedená v prílohe I bode I D („Nemecko“) rovnakého nariadenia (pozri rozsudok z 5. marca 1998, Kulzer, C‑194/96, Zb. s. I‑895, bod 35), takže len osoby, ktoré sú na rozdiel od G. Schwemmerovej povinne poistené v rámci jedného z režimov uvedených v prílohe I bode I D nariadenia č. 1408/71, možno považovať za „zamestnancov“ alebo „samostatne zárobkovo činné osoby“ v zmysle článku 1 písm. a) bodu ii) tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 30. januára 1997, Stöber a Piosa Pereira, C‑4/95 a C‑5/95, Zb. s. I‑511, body 29 až 36; z 12. júna 1997, Merino García, C‑266/95, Zb. s. I‑3279, body 24 až 26; z 12. mája 1998, Martínez Sala, C‑85/96, Zb. s. I‑2691, body 42 a 43, ako aj zo 4. mája 1999, Sürül, C‑262/96, Zb. s. I‑2685, bod 89).

35      Aj keď sa v tejto súvislosti pripustí, že osobu v postavení G. Schwemmerovej nemožno na účely priznania rodinných dávok na základe kapitoly 7 hlavy III nariadenia č. 1408/71 považovať za „zamestnanca“ alebo „samostatne zárobkovo činnú osobu“ v zmysle ustanovení článku 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71 v spojení s bodom I D prílohy I uvedeného nariadenia, je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci je nepochybné, že bývalý manžel G. Schwemmerovej a otec dotknutých detí vo Švajčiarsku pracuje ako „zamestnanec“ v zmysle článku 1 písm. a) uvedeného nariadenia.

36      Okrem toho zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že dotknuté deti, ktoré boli zverené G. Schwemmerovej a v prospech ktorých sa vyplácajú prídavky na deti podľa § 62 EStG, musia byť v zmysle článku 1 písm. f) bodu i) nariadenia č. 1408/71 považované za „rodinných príslušníkov“ bývalého manžela G. Schwemmerovej.

37      Z judikatúry Súdneho dvora navyše vyplýva, že hoci sa nariadenie č. 1408/71 výslovne netýka rodinných situácií nasledujúcich po rozvode, nič neodôvodňuje ich vylúčenie z pôsobnosti uvedeného nariadenia (pozri rozsudky z 3. februára 1983, Robards, 149/82, Zb. s. 171, bod 15; Kulzer, už citovaný, bod 32; z 5. februára 2002, Humer, C‑255/99, Zb. s. I‑1205, bod 42, a z 26. novembra 2009, Slanina, C‑363/08, Zb. s. I‑11111, bod 30).

38      Za týchto okolností musia byť ustanovenia nariadení č. 1408/71 a č. 574/72 týkajúce sa rodinných dávok vykladané ako ustanovenia, ktoré možno uplatňovať na podobné situácie, z akej vznikol spor vo veci samej. Ako totiž vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, v situácii ako vo veci samej v prvom rade môžu vzniknúť v rovnakom období nároky, ktoré sú paralelné s rodinnými dávkami, a to jednak na strane matky a v prospech dotknutých detí a jednak na strane otca. V druhom rade tieto deti ako rodinní príslušníci rodiča, ktorý je pracovníkom, spadajú do osobnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71 bez toho, aby bolo relevantné, či druhý rodič je súčasťou rodiny prvého uvedeného rodiča (pozri analogicky rozsudok zo 4. júla 1985, Kromhout, 104/84, Zb. s. 2205, bod 15).

39      Vzhľadom na vyššie uvedené môže situácia ako vo veci samej spadať do pôsobnosti nariadení č. 1408/71 a č. 574/72.

40      Je potrebné pripomenúť, že ustanovenia nariadenia č. 1408/71, ktoré určujú právnu úpravu uplatniteľnú na pracovníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Únie, majú najmä za cieľ zabezpečiť, aby sa na dotknuté osoby vzťahoval systém sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu, aby sa tak zamedzilo súbehu uplatniteľných vnútroštátnych právnych úprav a komplikáciám, ktoré z neho môžu vyplynúť. Táto zásada je vyjadrená najmä v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 12. júna 1986, Ten Holder, 302/84, Zb. s. 1821, body 19 a 20, ako aj Bosmann, už citovaný, bod 16).

41      Pokiaľ ide o rodinné dávky, článok 73 nariadenia č. 1408/71 uvádza, že pracovník podliehajúci právnym predpisom členského štátu má pre svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu, nárok na rodinné dávky stanovené právnymi predpismi prvého štátu, ako keby mali bydlisko na území tohto štátu (pozri rozsudky zo 7. júla 2005, Weide, C‑153/03, Zb. s. I‑6017, bod 20, a Bosmann, už citovaný, bod 17). Toto ustanovenie má za cieľ zabezpečiť migrujúcim pracovníkom poberanie rodinných prídavkov v členskom štáte zamestnania, v prípade, že ich rodina sa nepresunula s nimi (pozri rozsudok zo 4. júla 1990, Kracht, C‑117/89, Zb. s. I‑2781, bod 15), a najmä zabrániť tomu, aby členský štát mohol stanoviť pre priznanie alebo výšku rodinných dávok podmienku, aby rodinní príslušníci pracovníka mali bydlisko v členskom štáte, ktorý poskytuje dávky (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 7. júna 2005, Dodl a Oberhollenzer, C‑543/03, Zb. s. I‑5049, bod 46, ako aj citovanú judikatúru).

42      Je však dôležité upresniť, že uvedený článok 73 predstavuje v oblasti rodinných dávok všeobecné, ale nie absolútne pravidlo (pozri rozsudok Dodl a Oberhollenzer, už citovaný, bod 49).

43      Ak teda existuje riziko súbehu nárokov stanovených právnymi predpismi štátu bydliska a štátu zamestnania, ustanovenia článkov 13 a 73 nariadenia č. 1408/71 podliehajú pravidlám „na zamedzenie súbehu“ uvedeným v tomto nariadení a v nariadení č. 574/72 (pozri v tomto zmysle rozsudok Dodl a Oberhollenzer, už citovaný, bod 49).

44      Prejednávanú vec preto treba posudzovať z hľadiska ustanovení zabraňujúcich súbehu, teda článku 76 nariadenia č. 1408/71 a článku 10 nariadenia č. 574/72, ktoré upravujú pravidlá vytvorené s cieľom ukončiť súbeh nárokov vyplývajúcich z právnej úpravy štátu bydliska dotknutých detí a z právnej úpravy štátu zamestnania jedného z rodičov.

45      Článok 76 nariadenia č. 1408/71 upravuje v zmysle svojho názvu „pravidlá priority v prípadoch súbehu nároku na rodinné dávky podľa právnych predpisov príslušného štátu a podľa právnych predpisov členského štátu bydliska rodinných príslušníkov“. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že jeho účelom je vyriešiť súbeh nárokov na rodinné dávky vyplývajúcich jednak z článku 73 tohto nariadenia a jednak z vnútroštátnych právnych predpisov štátu bydliska rodinných príslušníkov, na základe ktorých vzniká nárok na rodinné prídavky z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Dodl a Oberhollenzer, už citovaný, bod 53, ako aj Slanina, už citovaný, bod 37).

46      V tomto konaní je však nepochybné, že z nemeckej právnej úpravy vyplýva nárok na rodinné dávky pod podmienkou, že dotknutá osoba má v Nemecku trvalý pobyt alebo sa tam zvyčajne zdržiava a nie „z dôvodu vykonávania povolania“, ako vyžaduje článok 76 na účely jeho uplatnenia. Z toho vyplýva, že uvedený článok 76 sa na situáciu, aká je vo veci samej, neuplatňuje.

47      Je preto potrebné preskúmať či sa na takú situáciu uplatňuje článok 10 nariadenia č. 574/72.

48      Ako už Súdny dvor rozhodol, podľa pravidla na zamedzenie súbehu uvedeného v článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 majú dávky splatné v inom členskom štáte, ako je štát bydliska dotknutého dieťaťa, a to buď výlučne na základe vnútroštátnej právnej úpravy tohto členského štátu alebo najmä podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71, prednosť pred dávkami splatnými na základe právnej úpravy členského štátu bydliska tohto dieťaťa, ktoré sú z tohto dôvodu pozastavené. Naopak v prípade, že zárobková činnosť je vykonávaná v tomto druhom uvedenom štáte, článok 10 ods. 1 písm. b) bod i) tohto nariadenia upravuje opačné riešenie, a to, že nárok na dávky vyplácané členským štátom bydliska dieťaťa prevažuje nad nárokom na dávky vyplácané členským štátom zamestnania, ktoré sa preto pozastavia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 9. decembra 1992, McMenamin, C‑119/91, Zb. s. I‑6393, body 17 a 18, ako aj Weide, už citovaný, bod 28).

49      Aj keď článok 10 nariadenia č. 574/72 neobsahuje ustanovenie podobné článku 76 ods. 2 nariadenia č. 1408/71, Familienkasse v spore vo veci samej tvrdí, že článok 10 ods. 1 nariadenia č. 574/72 sa má vykladať v spojení a/alebo analogicky s uvedeným článkom 76 ods. 2, ktorý v „opačnej“ situácii ako v spore vo veci samej, teda keď v členskom štáte bydliska dotknutých detí nebola podaná žiadosť o priznanie rodinných dávok, upravuje možnosť znížiť rodinné dávky priznané štátom zamestnania v prípade, že v štáte bydliska nebola podaná žiadosť o dávky.

50      G. Schwemmer pred vnútroštátnym súdom tvrdila – aj keď len subsidiárne –, že v prípade, že sa uvedený článok 10 ods. 1 má vykladať analogicky s článkom 76 ods. 2 nariadenia č. 1408/71, príslušné orgány by mali pri uplatňovaní voľnej úvahy, ktorá im za predpokladu takéhoto výkladu na základe analógie prislúcha, zohľadniť skutočnosť, že jej bývalý manžel opomenul požiadať o dávky upravené v švajčiarskej právnej úprave, na ktoré mal nárok, pričom tak podľa nej urobil s cieľom spôsobiť jej ujmu.

51      V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že uvedený článok 10, ako napokon vyplýva z jeho názvu i znenia, má za cieľ upraviť len prípady súbehu nárokov na rodinné dávky, ku ktorým dochádza, keď sú tieto dávky splatné súbežne jednak v členskom štáte bydliska dotknutého dieťaťa bez ohľadu na podmienky poistenia alebo zamestnania a jednak v členskom štáte zamestnania, buď výlučne v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy iného členského štátu, alebo najmä v zmysle článku 73 nariadenia č. 1408/71 (pozri v tejto súvislosti rozsudok Bosmann, už citovaný, bod 24).

52      Aby bolo možné dospieť k záveru, že v danom prípade ide o takýto súbeh, nepostačuje napríklad len to, že takéto dávky sú splatné v členskom štáte bydliska dotknutého dieťaťa a paralelne by len mohli byť splatné v inom členskom štáte, v ktorom pracuje jeden z rodičov tohto dieťaťa (pozri analogicky rozsudok McMenamin, už citovaný, bod 26).

53      Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že aby mohli byť rodinné dávky považované za splatné v zmysle právneho poriadku členského štátu, právna úprava tohto štátu musí uznávať nárok na vyplatenie dávok v prospech rodinného príslušníka, ktorý v tomto štáte pracuje. Dotknutá osoba preto nevyhnutne musí spĺňať všetky formálne a vecné podmienky stanovené vnútroštátnou právnou úpravou tohto štátu, aby mohla tento nárok uplatniť, pričom medzi uvedené podmienky môže patriť napríklad podmienka, aby bola v súvislosti s vyplatením dávok najprv podaná žiadosť (pozri analogicky so skorším znením článku 76 nariadenia č. 1408/71 rozsudky z 20. apríla 1978, Ragazzoni, 134/77, Zb. s. 963, body 8 až 11; z 13. novembra 1984, Salzano, 191/83, Zb. s. 3741, body 7 a 10; z 23. apríla 1986, Ferraioli, 153/84, Zb. s. 1401, bod 14, a Kracht, už citovaný, bod 11).

54      V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že v rozsudkoch uvedených v predchádzajúcom bode nemali dôvody, pre ktoré nebola najprv podaná žiadosť, vplyv na odpovede Súdneho dvora dané v rámci súvisiacich konaní.

55      Je preto potrebné sa domnievať, že k pozastaveniu nároku na rodinné dávky podľa článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72, ako je nárok vyplývajúci z § 62 EStG – pričom ide o dávky splatné v zmysle právnej úpravy členského štátu, podľa ktorej nadobudnutie nároku na ne nepodlieha podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti – nedochádza, ak dávky neboli vyplatené v inom dotknutom členskom štáte z dôvodu nesplnenia všetkých podmienok vyžadovaných právnou úpravou tohto členského štátu na ich skutočné poberanie, medzi ktoré patrí aj podmienka, že o dávky je nutné najprv požiadať (pozri analogicky rozsudky Ragazzoni, už citovaný bod 12; Salzano, už citovaný, bod 11; Ferraioli, už citovaný, bod 15, a Kracht, už citovaný bod 11).

56      Je pravda, že ako uvádza Familienkasse, po tom, ako nastali relevantné skutkové okolnosti vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky uvedené v predchádzajúcom bode, bolo znenie článku 76 nariadenia č. 1408/71 platné v čase uvedených okolností, ktorého sa uvedené rozsudky týkali, zmenené, a bol do neho doplnený nový odsek 2 s cieľom umožniť členskému štátu zamestnania pozastaviť nárok na rodinné dávky, ak žiadosť o takéto dávky nebola podaná v členskom štáte bydliska a z toho dôvodu tento členský štát nijaké dávky nevyplácal.

57      Z tejto okolnosti však nevyplýva, že judikatúra citovaná v bode 55 tohto rozsudku stráca svoju užitočnosť pri výklade článku 10 nariadenia č. 574/72, ktorý na rozdiel od uvedeného skoršieho znenia článku 76 nariadenia č. 1408/71 nebol doplnený nariadením Rady (EHS) č. 3427/89 z 30. októbra 1989 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 331, s. 1), ktorým bolo z viacerých hľadísk zmenené a doplnené tak vtedy platné znenie nariadenia č. 1408/71, ako aj znenie nariadenia č. 574/72.

58      Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že právne úprava Únie v oblasti koordinácie vnútroštátnych právnych úprav sociálneho zabezpečenia nemôže byť najmä s ohľadom na jej ciele a okrem výslovných výnimiek, ktoré sú s týmito cieľmi v súlade, uplatňovaná tak, že migrujúcemu pracovníkovi alebo oprávneným osobám sa odníme nárok na dávky poskytované výlučne podľa právnej úpravy jedného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1979, Rossi, 100/78, Zb. s. 831, bod 14; z 12. júna 1980, Laterza, 733/79, Zb. s. 1915, bod 8; z 9. júla 1980, Gravina, 807/79, Zb. s. 2205, bod 7; z 24. novembra 1983, D’Amario, 320/82, Zb. s. 3811, bod 4, a Kromhout, už citovaný, bod 21). Z toho vyplýva, že by nebolo v súlade s uvedenými cieľmi, ak by sa ustanovenie na zamedzenie súbehu, akým je článok 10 nariadenia č. 574/72, vykladalo spôsobom, ktorý by viedol k reálnemu priznaniu nižšej sumy, ako je každá dávka sama osebe (pozri najmä analogicky rozsudky Rossi, už citovaný, bod 14 a nasl.; z 19. februára 1981, Beeck, 104/80, Zb. s. 503, bod 12, ako aj Kromhout, už citovaný, bod 21).

59      Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na položené otázky odpovedať, že článok 76 nariadenia č. 1408/71 a článok 10 nariadenia č. 574/72 sa majú vykladať v tom zmysle, že nárok nepodliehajúci podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti a vzťahujúci sa na dávky splatné podľa právnej úpravy členského štátu, v ktorom má bydlisko rodič spolu s deťmi, v prospech ktorých sú tieto dávky priznané, sa nemôže čiastočne pozastaviť v situácii, aká je vo veci samej, keď bývalý manžel a druhý rodič uvedených detí má v zmysle právnej úpravy štátu, v ktorom je zamestnaný, nárok na rodinné dávky, a to buď výlučne na základe vnútroštátnej právnej úpravy tohto členského štátu, alebo článku 73 nariadenia č. 1408/71, ale v skutočnosti tieto dávky nepoberá, pretože o ne nepožiadal.

 O trovách

60      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 76 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, a článok 10 nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia č. 1408/71, zmenených, doplnených a aktualizovaných nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 a zmenených a doplnených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, sa majú vykladať v tom zmysle, že nárok nepodliehajúci podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti a vzťahujúci sa na dávky splatné podľa právnej úpravy členského štátu, v ktorom má bydlisko rodič spolu s deťmi, v prospech ktorých sú tieto dávky priznané, sa nemôže čiastočne pozastaviť v situácii, aká je vo veci samej, keď bývalý manžel a druhý rodič uvedených detí má v zmysle právnej úpravy štátu, v ktorom je zamestnaný, nárok na rodinné dávky, a to buď výlučne na základe vnútroštátnej právnej úpravy tohto členského štátu, alebo článku 73 uvedeného nariadenia č. 1408/71, ale v skutočnosti tieto dávky nepoberá, pretože o ne nepožiadal.

Podpisy

---

* Jazyk konania: nemčina.