Účastníci konania
Výrok

Účastníci konania

Vo veci T‑145/08 DEP,

Atlas Transport GmbH, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: U. Hildebrandt, K. Schmidt‑Hern, B. Weichhaus a A. Feutlinske, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT),

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

Atlas Air, Inc., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené štáty), v zastúpení: R. Dissmann, advokát,

ktorej predmetom je návrh na určenie výšky trov konania po vydaní rozsudku Všeobecného súdu zo 16. mája 2011, Atlas Transport/ÚHVT – Atlas Air (ATLAS) (T‑145/08, Zb. s. II‑2073),

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory M. Prek, sudcovia I. Labucka a V. Kreuschitz (spravodajca),

tajomník: E. Coulon,

vydal toto

Uznesenie (1)

[ omissis ]

Právny stav

O právomoci Všeobecného súdu

10. Najprv treba určiť, či Všeobecný súd má právomoc rozhodovať o návrhu vedľajšieho účastníka konania, týkajúcom sa trov konania, ktoré vynaložil v konaní na Všeobecnom súde, keď Súdny dvor zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania v uznesení Atlas Transport/ÚHVT, už citovanom v bode 3 vyššie.

11. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článkov 137 a 184 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ako aj článku 87 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o trovách konania sa rozhodne v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí.

12. V predmetnej veci Súdny dvor uznesením Atlas Transport/ÚHVT, už citovanom v bode 3 vyššie, zamietol odvolanie podané žalobkyňou a zaviazal ju na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie sa má vykladať tak, že sa týka len trov v odvolacom konaní. Zamietnutie odvolania totiž implikuje, že Súdny dvor nezrušil rozhodnutie Všeobecného súdu týkajúce sa trov konania. Preto prináleží Všeobecnému súdu, aby posúdil vymáhateľné sumy v nadväznosti na konanie, ktoré na ňom prebehlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok ATLAS, už citovaný v bode 3 vyššie, a v ktorom vystupoval vedľajší účastník konania (pozri v tomto zmysle uznesenia Súdneho dvora zo 17. novembra 2005, Matratzen Concord/ÚHVT, C‑3/03 P‑DEP, neuverejnené v Zbierke, body 2 a 12 až 14, a z 11. januára 2008, CEF a CEF Holdings/Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie, C‑105/04 P‑DEP a C‑113/04 P‑DEP, neuverejnené v Zbierke, bod 22).

13. Všeobecný súd má teda právomoc rozhodnúť o žiadosti o určenie výšky trov konania, ktoré prebehlo na ňom a ktoré viedlo k rozsudku ATLAS, už citovanému v bode 3 vyššie.

O nákladoch vynaložených v rámci konaní na zrušovacom oddelení a pred odvolacím senátom

14. Potom, ako vedľajší účastník konania predložil hodinové sadzby osôb, ktoré pomáhali pri rôznych konaniach, uviedol počet hodín strávených týmito osobami, ako aj výdavky týkajúce sa konaní na zrušovacom oddelení a pred odvolacím senátom. Celková suma týchto nákladov je podľa vedľajšieho účastníka konania 83 261,48 eura. Žalobkyňa spochybňuje nahraditeľnosť týchto výdavkov z dôvodu, že neboli dostatočne spresnené.

15. Článok 92 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje:

„O námietke s ohľadom na trovy konania rozhodne Všeobecný súd uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, a to na návrh účastníka konania, po predložení pripomienok druhého účastníka konania.“

16. Článok 136 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že sa za náklady, ktoré sa nahrádzajú, považujú „nutné výdavky vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom a náklady spojené so zabezpečením prekladov vyjadrení alebo iných podaní podľa článku 131 ods. 4 druhým pododsekom do jazyka konania“.

17. Ak sa návrh vedľajšieho účastníka konania týka nákladov, ktoré vynaložil na zrušovacom oddelení, z článku 136 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, že Všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o výdavkoch týkajúcich sa konania na zrušovacom oddelení ÚHVT. Preto návrh vedľajšieho účastníka konania musí byť v tejto súvislosti vyhlásený za neprípustný [pozri v tomto zmysle uznesenie Všeobecného súdu zo 17. júla 2012, Budějovický Budvar/ÚHVT – Anheuser‑Busch (BUD), T‑60/04 DEP à T‑64/04 DEP, bod 9 a tam citovanú judikatúru].

18. Ak sa návrh vedľajšieho účastníka konania týka nákladov, ktoré vynaložil pred odvolacím senátom, treba pripomenúť, že podľa článku 81 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva [teraz článok 85 ods. 1 nariadenia (ES) Rady č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva], účastník konania, ktorý prehrá konanie vo veci vyhlásenia neplatnosti, hradí poplatky, ktoré vzniknú druhému účastníkovi konania, ako aj všetky náklady, ktoré vzniknú nutne tomuto účastníkovi konania v súvislosti s konaním, vrátane cestovného a stravného a odmeny pre zástupcu, poradcu alebo advokáta v rámci tarifných limitov stanovených pre každú kategóriu trov konania v zmysle podmienok stanovených vo vykonávacom nariadení.

19. Podľa článku 81 ods. 6 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 85 ods. 6 nariadenia č. 207/2009):

„… Odvolací senát stanoví výšku nákladov, ktoré sa majú zaplatiť…, ak sú náklady, ktoré sa majú zaplatiť, obmedzené na poplatky zaplatené [ÚHVT] a na náklady zastupovania. Vo všetkých ostatných prípadoch register odvolacieho senátu… stanoví výšku nákladov, ktoré budú uhradené na požiadanie. Žiadosť je prípustná iba do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, o ktoré sa požiadalo v súvislosti s nákladmi, ktoré majú byť stanovené. Takto stanovená výška môže byť na základe žiadosti podanej v rámci predpísanej lehoty preskúmaná rozhodnutím… odvolacieho senátu.“

20. V predmetnom prípade odvolací senát zamietol žalobu žalobkyne bez toho, aby rozhodol o nákladoch, ktoré vznikli v konaní pred ním. Na základe vyššie citovaných ustanovení prináležalo vedľajšiemu účastníkovi konania, aby podal žiadosť do registra odvolacieho senátu, ktorou by žiadal o stanovenie sumy nákladov, ktoré sa majú nahradiť v rámci konania pred odvolacím senátom.

21. Žaloba na Všeobecnom súde a odvolanie na Súdny dvor toto posúdenie neovplyvnia, keďže ani rozsudok Všeobecného súdu, ani uznesenie Súdneho dvora nespochybňujú zákonnosť rozhodnutia odvolacieho senátu. Tieto súdne konania len odďaľujú dátum, ku ktorému rozhodnutie odvolacieho senátu, ktoré bolo prijaté na základe žiadosti o určenie výšky trov konania, nadobudne právoplatnosť.

22. Preto analogicky s prípadom, keď odvolací senát rozhodol o trovách konania, jeho rozhodnutie zostalo platné po zamietnutí žaloby, ktorú podal žalobca na Všeobecnom súde a Všeobecný súd nerozhoduje o trovách konania vzniknutých pred odvolacím senátom [pozri v tomto zmysle uznesenie Všeobecného súdu zo 6. marca 2013, Polsko‑Amerykański dom inwestycyjny/ÚHVT – Pfizer (VIAGUARA), T‑332/10 DEP, body 61 a 62 a tam citovanú judikatúru], nemá Všeobecný súd rozhodovať za takýchto okolností o trovách konania vzniknutých v konaní pred odvolacím senátom. Prináleží totiž vedľajšiemu účastníkovi konania, aby požiadal register odvolacieho senátu na základe článku 85 ods. 6 nariadenia č. 207/2009 o stanovenie nákladov, ktoré sa majú nahradiť v rámci konania pred ním v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia uznesenia Atlas Air/Atlas Transport, už citovaného v bode 8 vyššie, ktoré predstavovalo právoplatné rozhodnutie odvolacieho senátu.

23. Okrem toho Všeobecný súd poznamenáva, že vedľajší účastník konania vo svojom vyjadrení v rámci konania na Všeobecnom súde, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku ATLAS, už citovaného v bode 3 vyššie, navrhol, aby Všeobecný súd zaviazal žalobkyňu „na náhradu trov konania, vrátane [tých jeho]“ v súlade s článkom 87 ods. 2 rokovacieho poriadku. Keďže uvedené konanie bolo konaním na Všeobecnom súde, Všeobecný súd mohol zaviazať žalobkyňu iba na náhradu trov konania vynaložených v konaní pred ním. Z toho istého dôvodu návrh vedľajšieho účastníka konania zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania vzniknutých v konaní pred odvolacím senátom musí byť zamietnutý.

[ omissis ]

(1) .

(1) – Uvádzajú sa iba tie body uznesenia, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.

Výrok

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

nariadil:

Celková suma výdavkov, ktoré má Atlas Transport GmbH nahradiť spoločnosti Atlas Air, Inc., sa stanovuje na 9 000 eur.

V Luxemburgu 21. mája 2014