Vec T‑369/08

European Wire Rope Importers Association (EWRIA) a i.

proti

Európskej komisii

„Dumping – Dovozy lán a káblov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Číne, Indii, Južnej Afrike, na Ukrajine a v Rusku – Odmietnutie začať čiastočné predbežné preskúmanie zavedeného antidumpingového cla“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – List Komisie, ktorým oznamuje odmietnutie začať čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingového cla

(Článok 230 ES; nariadenie Rady č. 384/96, článok 11 ods. 3 a 6)

2.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Konanie o čiastočnom predbežnom preskúmaní antidumpingového cla

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 11 ods. 3)

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Konanie o čiastočnom predbežnom preskúmaní antidumpingového cla

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 11 ods. 3 a článok 21 ods. 1)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Odpoveď Komisie na žiadosti o predbežné technické stanovisko, ktorá nepredstavuje rozhodnutie – Porušenie zásady legitímnej dôvery – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 384/96)

1.      Na určenie, či list Komisie, ktorým odpovedá na žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, predstavuje rozhodnutie v zmysle článku 230 ES, je potrebné overiť si, či so zreteľom na obsah tohto listu, úmysel Komisie a kontext, v ktorom bol prijatý, Komisia vyjadrila v tomto liste svoje konečné stanovisko k uvedenej žiadosti o preskúmanie.

Ak list Komisie, ktorým informuje žalobcu, že na základe informácií, ktoré predložil, nie je možné dospieť k záveru, že je potrebné začať čiastočné predbežné preskúmanie, reaguje na list žalobcu, ktorým informuje Komisiu o svojom úmysle nedoplniť žiadosť o preskúmanie z dôvodu, že táto žiadosť už obsahuje dostatočné množstvo dôkazov, je zjavné, že o uvedenej žiadosti bolo rozhodnuté.

Na rozdiel od situácie, v ktorej Komisia po konzultácii s poradným výborom podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 384/96 rozhodne o začatí predbežného preskúmania, totiž odmietnutie začať takéto preskúmania nepredstavuje pri nedostatočných dôkazoch predbežný alebo prípravný akt, pretože po ňom nebude nasledovať žiaden iný akt, ktorý by mohol viesť k žalobe o neplatnosť.

V tejto súvislosti nie je relevantnou skutočnosť, že žalobca môže Komisii poskytnúť ešte dodatočné informácie, ktoré ju môžu prinútiť, aby prehodnotila svoj postoj. Predloženie uvedených informácií nemá dopad na skutočnosť, že prvá žiadosť o preskúmanie už bola zamietnutá. Okrem toho povaha tohto rozhodnutia nemôže byť spochybnená len z toho dôvodu, že bolo prijaté útvarmi Komisie a nie Komisiou samotnou, pretože toto rozhodnutie má záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvňovať záujmy žalobcu, a predstavuje napadnuteľný akt podľa článku 230 ES.

(pozri body 34 – 38, 40, 42, 43)

2.      Podľa článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba obsahovať uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Toto uvedenie musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby žaloba bola prijateľná, potrebné, aby z jej textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmenšom stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom.

V tejto súvislosti, hoci obsah žaloby môže byť v špecifických bodoch podopretý a doplnený odkazmi na výpisy z listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj keď pripojené k žalobe, nemôže zhojiť nedostatok zásadných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byť v zmysle vyššie spomínaných ustanovení uvedené v žalobe. Navyše nie je úlohou Všeobecného súdu vyhľadávať a identifikovať v prílohách žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú len kontrolnú a podpornú povahu. Žaloba preto musí vysvetliť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, a jeho samotné abstraktné uvedenie teda nezodpovedá požiadavkám rokovacieho poriadku.

(pozri body 48, 49)

3.      V oblasti opatrení na ochranu obchodu inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Je to tak aj pri komplexných technických posúdeniach orgánov Únie.

Komisia má teda pri rozhodovaní o nutnosti zachovania antidumpingových opatrení v rámci článku 11 ods. 3 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, ako aj pri rozhodovaní o tom, či žiadosť o predbežné preskúmanie obsahuje dostatočné dôkazy preukazujúce nutnosť takéhoto preskúmania, širokú mieru voľnej úvahy.

V tejto oblasti sa preskúmanie posúdení uskutočnených inštitúciami súdmi Únie musí obmedziť na určenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je napadnutá voľba založená, boli správne stanovené a či neprišlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci.

Pokiaľ ide o zmeny okolností, ktoré by mohli odôvodniť vylúčenie daného výrobku z definície dotknutého výrobku v rámci posúdenia žiadosti o predbežné preskúmanie zavedeného antidumpingového cla podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 384/96 Komisiou, uvedené nariadenie nespresňuje, akým spôsobom má byť definovaný výrobok, alebo niekoľko výrobkov, ktoré môžu byť predmetom dumpingového preskúmania, ani nevyžaduje stanovenie ich podrobného výpočtu. Túto mieru voľnej úvahy je potrebné v každom jednotlivom prípade vykonávať na základe všetkých relevantných skutočností. Na účely definície dotknutého výrobku môžu inštitúcie zohľadniť viaceré aspekty, akými sú fyzické, technické a chemické vlastnosti výrobkov, ich použitie, vzájomná zameniteľnosť, vnímanie spotrebiteľom, spôsob predaja, výroby, náklady na výrobu, kvalita. Hoci môže definícia dotknutého výrobku zodpovedať klasifikácii stanovenej spoločnou normou, definícia výrobku dotknutého antidumpingovými opatreniami nemôže byť v žiadnom prípade závislá na takejto klasifikácii.

V dôsledku toho sa tvrdenie, podľa ktorého sa Komisia tým, že odmietla začať predbežné preskúmanie, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, musí opierať o tvrdenia preukazujúce, že Komisia sa dopustila v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa začatia preskúmania nesprávneho posúdenia aspektov, ktoré považovala za relevantné, alebo že mala uplatniť iné relevantnejšie aspekty, ktoré by v rámci tohto preskúmania museli viesť k vylúčeniu tohto výrobku z definície dotknutého výrobku.

(pozri body 77 – 79, 81 – 83, 87, 93)

4.      Z článku 21 ods. 1 druhej a tretej vety nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, vyplýva, že orgány sú oprávnené neuplatniť dané antidumpingové opatrenia, aj napriek tomu, že sú splnené ostatné podmienky na uloženie antidumpingového cla – najmä dumping, ujma a príčinná súvislosť – ak zastávajú názor, že použitie takýchto opatrení nie je v záujme Spoločenstva. V prípade postupného vyraďovania výrobkov podliehajúcich antidumpingovým opatreniam v Spoločenstve z výroby, sa posúdenie záujmu Spoločenstva do určitej miery týka nutnosti zachovať dotknuté antidumpingové opatrenia, v zmysle predbežného preskúmania na základe článku 11 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(pozri bod 107)

5.      Zásada ochrany legitímnej dôvery sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva Spoločenstva poskytnutím konkrétnych, nepodmienených a súhlasných záruk z povolených a spoľahlivých zdrojov vytvorila v jeho vedomí opodstatnené očakávania. Tieto záruky však musia byť v súlade s ustanoveniami a uplatňovanými normami, keďže sľuby, ktoré nerešpektujú tieto ustanovenia, nezakladajú legitímnu dôveru u tretej osoby.

V rámci posúdenia žiadosti o predbežné preskúmanie zavedeného antidumpingového cla podľa nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, Komisiou, nemôže odpoveď Komisie na žiadosť o predbežné technické stanovisko predstavovať konkrétne, nepodmienené a súhlasné záruky, že sa začne predbežné preskúmanie. Takáto odpoveď nepredstavuje z jej strany formálne ani neformálne rozhodnutie, pretože analýzu spisu je možné vykonať len na základe tvrdení a skutočných dôkazov obsiahnutých v oficiálne predloženej žiadosti, a teda nemôže v žiadnom prípade vyvolať akúkoľvek legitímnu dôveru, že sa predbežné preskúmanie začne. Skutočnosť, že Komisia oznámila určité skutočnosti alebo prejavila záujem o nové definovanie pôsobnosti dotknutých antidumpingových opatrení alebo kvalifikovala tvrdenia žiadateľa pri takých predbežných kontaktoch ako sľubné, totiž nepredstavuje konkrétne, nepodmienené a súhlasné záruky, že dôjde k preskúmaniu.

(pozri body 139, 141 – 143)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

zo 17. decembra 2010 (*)

„Dumping – Dovozy lán a káblov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Číne, Indii, Južnej Afrike, na Ukrajine a v Rusku – Odmietnutie začať čiastočné predbežné preskúmanie zavedeného antidumpingového cla“

Vo veci T‑369/08,

European Wire Rope Importers Association (EWRIA), so sídlom v Hemere (Nemecko),

Câbleries namuroises SA, so sídlom v Namure (Belgicko),

Ropenhagen A/S, so sídlom vo Vallensbaek Strande (Dánsko),

ESH Eisen- und Stahlhandelsgesellschaft mbH, so sídlom v Kaarste (Nemecko),

Heko Industrieerzeugnisse GmbH, so sídlom v Hemere,

Interkabel Internationale Seil- und Kabel-Handels GmbH, so sídlom v Solmse (Nemecko),

Jose Casañ Colomar, SA, so sídlom vo Valencii (Španielsko),

Denwire Ltd, so sídlom v Dudley (Spojené kráľovstvo),

v zastúpení: T. Lieber, advokát,

žalobcovia,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: C. Clyne a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie zo 4. júla 2008, ktorým odmietla začať čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovozy lán a káblov zo železa alebo ocele,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predsedníčka komory E. Martins Ribeiro (spravodajkyňa), sudcovia S. Papasavvas a A. Dittrich,

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. marca 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

A –  Základné antidumpingové nariadenie

1        Základnú antidumpingovú úpravu stanovuje nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45) v znení zmien a doplnení (ďalej len „základné nariadenie“) [nahradené nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51, korigendum Ú. v. EÚ L 7, 2010, s. 22)]. Článok 1 ods. 1, 2 a 4 základného nariadenia (teraz článok 1 ods. 1, 2 a 4 nariadenia č. 1225/2009) stanovuje:

„1.      Antidumpingové clo sa môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v spoločenstve spôsobuje ujmu.

2.      Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do spoločenstva nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, stanovená pre vyvážajúcu krajinu.

…

4.      Na účely tohto nariadenia ‚podobný výrobok‘ znamená výrobok, ktorý je identický, to znamená podobný vo všetkých znakoch s posudzovaným výrobkom, alebo ak nie je takýto výrobok k dispozícii, inému výrobku, ktorý hoci nie je podobný v každom ohľade, má vlastnosti, ktoré sú veľmi podobné vlastnostiam posudzovaného výrobku.“

2        Článok 3 ods. 1 a 2 základného nariadenia (teraz článok 3 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1225/2009) stanovuje:

„1.      Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu spoločenstva, značnú ujmu hroziacu výrobnému odvetviu spoločenstva alebo značnú prekážku v [značné oneskorenie pri – neoficiálny preklad] založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2.      Vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak a) objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu spoločenstva; a b) následný dopad takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie spoločenstva.“

3        Článok 5 ods. 7 a 9 základného nariadenia (teraz článok 5 ods. 7 a 9 nariadenia č. 1225/2009) stanovuje:

„7.      Dôkazy o dumpingu a ujme sa preskúmajú súčasne v rozhodnutí o tom, či sa má začať zisťovanie alebo nie. Podnet sa zamietne v prípade, ak neexistujú dostatočné dôkazy o dumpingu alebo ujme, ktoré by odôvodnili zisťovanie prípadu.

…

9.      Ak sa po konzultáciách ukáže, že existujú dostatočné dôkazy pre začatie konania, Komisia tak urobí do 45 dní od podania podnetu a vydá príslušné oznámenie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Ak neexistujú dostatočné dôkazy, navrhovateľ je o tom informovaný po konzultácii do 45 dní odo dňa podania podnetu Komisii.“

4        Článok 11 ods. 2, 3, 5 a 6 základného nariadenia (teraz článok 11 ods. 2, 3, 5 a 6 nariadenia č. 1225/2009) stanovuje:

„2.      Konečné antidumpingové opatrenie vyprší päť rokov [uplynie po piatich rokoch – neoficiálny preklad] od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho preskúmania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, pokiaľ nie je v rámci preskúmania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy…

3.      Potrebu pokračovať v ukladaní opatrení možno taktiež preskúmať, ak je to opodstatnené,… za predpokladu, že uplynulo primerané obdobie, alebo minimálne jeden rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť ľubovoľného vývozcu alebo dovozcu, alebo výrobcov spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu takéhoto predbežného preskúmania.

Predbežné preskúmanie sa začne, ak príslušná žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že pokračujúce uloženie opatrenia už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu a/alebo že je nepravdepodobné, že by ujma pokračovala, alebo sa opakovane vyskytovala, ak by sa opatrenie zrušilo alebo zmenilo, alebo že existujúce opatrenie nie je alebo už nie je odôvodnené na kompenzáciu dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.

Pri vykonávaní prešetrovania podľa tohto odseku môže Komisia okrem iného zvážiť, či sa okolnosti, ktoré sa týkajú dumpingu a ujmy, významne zmenili, alebo či existujúcimi opatreniami sa dosahujú zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy predtým vymedzenej podľa článku 3. V týchto prípadoch sa berie do úvahy konečné určenie všetkých relevantných a náležite zdokumentovaných dôkazov.

…

5.      Príslušné ustanovenia tohto nariadenia vo vzťahu k postupom a uskutočňovaniu prešetrovania s výnimkou tých, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé preskúmanie uskutočnené podľa odsekov 2, 3 a 4. Akékoľvek takéto preskúmanie sa uskutoční rýchlo a efektívne a spravidla sa ukončí do 12 mesiacov od dátumu začatia preskúmania.

6.      Preskúmania podľa tohto článku sa začnú zo strany Komisie po konzultácii s poradným výborom. Tam, kde je to na základe preskúmania opodstatnené, opatrenia sa zrušia alebo zachovajú v súlade s odsekom 2, alebo zrušia, zachovajú, alebo zmenia a doplnia v súlade s odsekmi 3 a 4 orgánom spoločenstva, ktorý je zodpovedný za ich zavedenie…“

5        Článok 21 ods. 1 základného nariadenia (teraz článok 21 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009) stanovuje:

„Rozhodnutie o tom, či záujem Spoločenstva vyžaduje intervenciu, by malo byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku, vrátane záujmov domáceho výrobného odvetvia, užívateľov a spotrebiteľov. Rozhodnutie v zmysle tohto článku sa prijme len vtedy, keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2. Pri tomto skúmaní treba venovať pozornosť potrebe vylúčiť vplyv škodlivého dumpingu a obnoviť efektívnu konkurenciu. Opatrenia určené na základe zisteného dumpingu a ujmy sa neuplatnia, ak orgány na základe všetkých predložených informácií dospejú k záveru, že prijatie týchto opatrení nie je v záujme Spoločenstva.“

B –  Antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovozy lán a káblov zo železa alebo ocele

1.     Antidumpingové opatrenia uložené na dovozy oceľových lán a káblov s pôvodom v Číne, Indii, Juhoafrickej republike a na Ukrajine

6        Na základe dvoch podnetov podaných v apríli a júni 1998 spoločným výborom Európskeho zväzu výrobných odvetví oceľových lán Európskej únie [neoficiálny preklad] (Liaison Committee of European Union Wire Rope Industries (ďalej len „EWRIS“) a po začatí antidumpingových konaní týkajúcich sa dovozov oceľových lán a káblov do Spoločenstva z 20. mája 1998 prijala Komisia Európskeho spoločenstva nariadenie č. 362/1999 z 18. februára 1999 o uložení dočasného antidumpingového cla na dovoz oceľových lán a káblov pochádzajúcich z Čínskej ľudovej republiky, Indie, Mexika, Juhoafrickej republiky a Ukrajiny a o prijatí záväzkov ponúknutých niektorými výrobcami v Maďarsku a Poľsku (Ú. v. ES L 45, s. 8; Mim. vyd. 11/031, s. 3). Odôvodnenie č. 7 tohto nariadenia definuje „dotyčný výrobok“ ako „oceľové laná a káble vrátane uzavretých lán s výnimkou lán a káblov z korózievzdornej ocele s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm“.

7        Dňa 12. augusta 1999 prijala Rada nariadenie (EHS) č. 1796/1999 o uložení konečného antidumpingového cla a o konečnom výbere uloženého dočasného cla na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Maďarsku, Indii, Mexiku, Poľsku, Južnej Afrike a Ukrajine a o ukončení antidumpingového konania súvisiaceho s dovozmi s pôvodom v Kórejskej republike [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 217, s. 1). Odôvodnenie č. 4 tohto nariadenia prevzalo definíciu dotyčného výrobku uvedenú v odôvodnení č. 7 nariadenia č. 362/1999.

8        Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (Ú. v. ES C 272, s. 2), okrem iného, antidumpingových opatrení uložených nariadením č. 1796/1999 dňa 13. novembra 2003, bola Komisii 17. mája 2004 doručená žiadosť o preskúmanie podaná EWRIS podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Dňa 17. mája 2004 uverejnila Komisia oznámenie o začiatku preskúmania ukončenia antidampingových opatrení uplatniteľných na dovoz oceľových lán a káblov pôvodom z Čínskej ľudovej republiky, Indie, Juhoafrickej republiky a Ukrajiny (Ú. v. ES C 207, s. 2) a začala vyšetrovanie.

9        Rada prijala 8. novembra 2005 nariadenie (ES) č. 1858/2005, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii, Južnej Afrike a na Ukrajine po preskúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (Ú. v. EÚ L 299, s. 1). Odôvodnenie č. 18 tohto nariadenia prevzalo definíciu príslušného výrobku stanovenú v odôvodnení č. 4 nariadenia č. 1796/1999.

2.     Antidumpingové opatrenia uložené na dovozy lán a káblov zo železa alebo ocele s pôvodom v Rusku

10      Na základe podnetu EWRIS podaného v marci 2000 a po začatí antidumpingových konaní týkajúcich sa dovozov železných alebo oceľových lán a káblov do Spoločenstva 5. mája 2000 prijala Komisia nariadenie (ES) č. 203/2001 z 2. februára 2001 o uložení dočasného antidumpingového cla na dovozy niektorých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Českej republike, Rusku, Thajsku a Turecku a o prijatí záväzkov ponúknutých niektorými vyvážajúcimi výrobcami v Českej republike a Turecku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 34, s. 4). Odôvodnenie č. 9 uvedeného nariadenia definuje „príslušný výrobok“ ako „laná a káble, vrátane uzavretých lán zo železa alebo ocele, ale nie z nerezovej ocele s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, s pripojeným príslušenstvom alebo bez neho“ [neoficiálny preklad].

11      Dňa 2. augusta 2001 prijala Rada nariadenie (ES) č. 1601/2001 o uložení konečného antidumpingového cla a o konečnom výbere dočasného antidumpingového cla uloženého na dovozy niektorých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Českej republike, Rusku, Thajsku a Turecku (Ú. v. ES L 211, s. 1; Mim. vyd. 11/038, s. 62). Odôvodnenie č. 8 tohto nariadenia prevzalo definíciu príslušného výrobku stanovenú v odôvodnení č. 9 nariadenia č. 230/2001.

12      Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti niektorých antidumpingových opatrení uložených nariadením č. 1601/2001 z 29. októbra 2005, bola Komisii 28. apríla 2006 doručená žiadosť o preskúmanie podaná EWRIS podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Dňa 3. augusta 2006 uverejnila Komisia oznámenie o začatí preskúmania v súvislosti s uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Rusku, Thajsku a Turecku a čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovozy určitých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Turecku (Ú. v. EÚ C 181, s. 15) a začala vyšetrovanie.

13      Dňa 30. októbra 2007 prijala Rada nariadenie (ES) č. 1279/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na určité železné alebo oceľové laná a káble s pôvodom v Ruskej federácii a ktorým sa zrušujú antidumpingové opatrenia na dovoz určitých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Thajsku a Turecku (Ú. v. EÚ L 285, s. 1). Odôvodnenie č. 32 tohto nariadenia definuje „príslušný výrobok“, s odkazom na definíciu príslušného výrobku stanovenú v odôvodnení č. 8 nariadenia č. 1601/2001, ako „laná a káble vrátane uzavretých lán zo železa alebo ocele, s výnimkou lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym prierezom väčším ako 3 mm, tiež s pripojeným príslušenstvom“.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

14      European Wire Rope Importers Association (EWRIA), jeden zo žalobcov v prejednávanej veci, je združením založeným na účely zastupovania kolektívnych záujmov európskych spoločností pôsobiacich v oblasti dovozu a obchodovania s oceľovými lanami a káblami. Ostatní žalobcovia v prejednávanej veci sú členmi EWRIA a sú to spoločnosti, ktoré sú založené podľa belgického (Câbleries Namuroises SA), dánskeho (Ropenhagen A/S), nemeckého (ESH Eisen- und Stahlhandelsgesellschaft mbH, HEKO Industrieerzeugnisse GmbH, Interkabel Internationale Seil- und Kabel-Handels GmbH), španielskeho (Jose Casañ Colomar, SA) práva a práva Spojeného kráľovstva (Denwire Ltd).

15      Dňa 12. júna 2007, EWRIA – zastupujúce ostatných žalobcov a niekoľko ďalších spoločností – predložilo Komisii podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení uložených nariadením č. 1858/2005 na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Číne, Indii, Južnej Afrike a na Ukrajine a nariadením č. 1601/2001, v znení nariadenia Rady (ES) č. 564/2005 z 8. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 97, s. 1) na dovoz niektorých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Českej republike, Rusku, Thajsku a Turecku (ďalej len „žiadosť o preskúmanie“).

16      Žiadosť o preskúmanie sa týkala novej definície rozsahu výrobkov, ktorých sa týkajú dotknuté antidumpingové opatrenia, teda železných a oceľových lán a káblov (ďalej spoločne označovaných ako „oceľové laná a káble“). Podľa EWRIA sa situácia od prvého zavedenia dotknutých antidumpingových opatrení výrazne zmenila, a to z týchto dôvodov:

–        definícia dotknutého výrobku v predmetných antidumpingových opatreniach je v rozpore s normami Spoločenstva týkajúcimi sa oceľových drôtov (EN 10264) a oceľových lán a káblov (EN 12385), ktoré formálne odlišujú laná a káble na všeobecné použitie od lán a káblov určených na špeciálne použitie,

–        subjekty pôsobiace v súčasnosti na trhu už nepovažujú laná a káble na všeobecné použitie a laná a káble na špeciálne použitie za jeden a ten istý výrobok, ale za odlišné výrobky,

–        od zavedenia dotknutých antidumpingových opatrení prestala byť výroba lán a káblov na všeobecné použitie v Spoločenstve dôležitá, pretože výrobcovia oceľových lán a káblov v Spoločenstve teraz vyrábajú predovšetkým laná a káble na špeciálne použitie,

–        podmienky na trhu Spoločenstva s oceľovými lanami a káblami sa zmenili, pretože medzi lanami a káblami na všeobecné použitie a lanami a káblami na špeciálne použitie už neexistuje významná hospodárska súťaž a dovoz lán a káblov na všeobecné použitie už výrobcom oceľových lán a káblov v Spoločenstve nespôsobuje ujmu.

17      V žiadosti o preskúmanie EWRIA navrhlo rozdeliť dotknutý výrobok v definícii do dvoch skupín: i) laná a káble na všeobecné použitie a ii) laná a káble s vysokou odolnosťou alebo na špeciálne použitie. Laná a káble na špeciálne použitie by boli naďalej predmetom antidumpingových opatrení, zatiaľ čo laná a káble na všeobecné použitie by boli z pôsobnosti týchto opatrení vylúčené.

18      Listom z 8. apríla 2008, po schôdzi s EWRIA, Komisia informovala EWRIA o nasledujúcich skutočnostiach:

„Ako bolo dohodnuté na schôdzi z 8. apríla 2008, sme si vedomí toho, že máte v úmysle doplniť svoje vyjadrenie z 12. júna 2007 o dôkazy týkajúce sa ujmy a/alebo dumpingu.

Očakávame preto doplňujúce informácie.

Sme Vám plne k dispozícii pre zodpovedanie akýchkoľvek ďalších súvisiacich otázok.“

19      Listom z 30. apríla 2008 EWRIA odpovedalo Komisii takto:

„Vo vyššie uvedenej veci odkazujeme na náš rozhovor z 8. apríla 2008 a na Váš list z toho istého dňa.

So zreteľom na našu žiadosť o predbežné preskúmanie z 12. júna 2007 by sme Vám radi oznámili, že toto vyjadrenie už nechceme doplňovať. Podľa nášho názoru obsahuje táto žiadosť dostatočné množstvo dôkazov o ‚ zmene okolností‘, týkajúcich sa definície dotknutých výrobkov, od prijatia prvého antidumpingového nariadenia o oceľových lanách a kábloch v roku 1999. Okrem toho, žiadosť už bola in extenso prejednaná s pánom [P.-C.] a pani [C.-N.], ktorí nás informovali o tom, že podľa ich názoru je možnosť predbežného preskúmania definície výrobkov kvalifikovaných ako oceľové laná a káble ‚ sľubná‘.

Žiadame Vás preto, aby ste vyhoveli našej žiadosti a bezodkladne začali predbežné preskúmanie týkajúce sa definície výrobkov kvalifikovaných ako oceľové laná a káble. Upozorňujeme Vás, že zamietnutie našej žiadosti by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania.“

20      Listom zo 4. júla 2008 (ďalej len „sporný list“) Komisia oznámila ERWIA nasledujúce:

„Odkazujem na výmeny stanovísk medzi Vami, mojou pracovnou skupinou a mnou, týkajúcich sa otázky, či je možné začať predbežné preskúmanie vyššie uvedených opatrení týkajúcich sa oceľových lán a káblov a vylúčiť laná a káble na všeobecné použitie z definície dotknutých výrobkov.

Z Vášho listu z 30. apríla vyplýva, že na účely podpory Vašej žiadosti týkajúcej sa definície výrobkov nemáte v úmysle predložiť ďalšie dôkazy nad rámec informácií a dôkazov predložených pred týmto dátumom.

S ľútosťou Vám oznamujeme, že na základe informácií, ktoré ste do dnešného dňa predložili, nie je možné dospieť k záveru, že je potrebné začať čiastočné predbežné preskúmanie na účely vylúčenia lán a káblov na všeobecné použitie z definície dotknutých výrobkov. V podstate je to z toho dôvodu, že tu neexistujú dostatočné dôkazy o tom, že obidva druhy výrobkov dotknutých týmito opatreniami, teda laná a káble na všeobecné použitie a laná a káble na špeciálne použitie, nemajú tie isté základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti.

Váš návrh je založený na určitých prvkoch, [okrem iného] mazivách, plastových vložkách, uhloch závitov a niektorých vlastnostiach drôtov, ktoré pomáhajú rozlišovať mnoho druhov oceľových lán a káblov. Tieto prvky však nie sú dostatočné, pretože všetky laná a káble majú tie isté základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti.

V tomto zmysle oceľové laná a káble pozostávajú z troch základných zložiek: oceľového drôtu, ktorý tvoria prameň, takýchto prameňov ovinutých okolo jadra a samotného jadra. Tieto zložky sa rôznia v prevedení a v závislosti od fyzikálnych požiadaviek zamýšľaného použitia oceľových lán a káblov. V tomto ohľade je potrebné najskôr poznamenať, že hoci sa oceľové laná a káble vyrábajú v širokom sortimente rôznych typov s určitým stupňom fyzikálnych a technických rozdielov, všetky z nich majú tie isté fyzikálne vlastnosti (t. j. oceľové drôty, ktoré tvoria prameň, pramene, ktoré sú ovinuté okolo jadra tvoria laná a jadro samotné) a tie isté základné technické vlastnosti (všetky majú určitý počet drôtov v prameni, určitý počet prameňov v lane a určitý priemer a určitú konštrukciu). Zatiaľ čo výrobky na spodnom konci a na vrchu škály nie sú zameniteľné, výrobky v príbuzných skupinách zameniteľné sú. Dospeli sme preto k záveru, že v rôznych skupinách medzi oceľovými lanami a káblami existuje určitý stupeň prekrývania a súťaže. Navyše, v rámci tej istej skupiny môžu byť výrobky určené na rôzne použitie.

Navyše, existujú príbuzné skupiny, v ktorých štandardné oceľové laná a káble na všeobecné použitie konkurujú lanám a káblom na špeciálne použitie, nakoľko je možné ich použiť na tie isté účely, a teda sú zameniteľné.

Samozrejme, pokiaľ získate nové informácie, ktoré by mali podľa Vášho názoru viesť ku zmene tohto stanoviska, je vhodné, aby ste ich predložili.

Sme Vám aj naďalej plne k dispozícii na účely zodpovedania všetkých ďalších súvisiacich otázok.“

 Konanie a návrhy účastníkov konania

21      Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. septembra 2008 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

22      Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

–        vyhlásil žalobu za prípustnú,

–        zrušil rozhodnutie Komisie zo 4. júla 2008, ktorým zamietla ich návrh na čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení týkajúcich sa oceľových lán a káblov na účely zmeny rozsahu použitia opatrení a vylúčenia lán a káblov na všeobecné použitie z definície dotknutého výrobku,

–        zaviazal Komisiu, aby začala čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení uložených na dovoz oceľových lán a káblov na účely zmeny rozsahu použitia opatrení a vylúčenia lán a káblov na všeobecné použitie z definície dotknutého výrobku,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

23      Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú alebo subsidiárne ako nedôvodnú, a

–        zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.

24      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 18. marca 2010.

 Právny stav

A –  O prípustnosti

1.     O prípustnosti žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia Komisie zo 4. júla 2008 o nezačatí čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení týkajúcich sa oceľových lán a káblov

a)     Tvrdenia účastníkov konania

25      Komisia tvrdí, že žaloba je neprípustná. Sporný list nepredstavuje rozhodnutie v zmysle článku 230 ES, pretože pre žalobcu nemá žiadne konečné právne účinky. Na rozdiel od listu, ktorý bol kvalifikovaný ako rozhodnutie vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, Zb. s. I‑5829, nie je úmyslom sporného listu meniť podstatným spôsobom právne postavenie žalobcov.

26      Po prvé, Komisia poznamenáva, s odkazom na znenie sporného listu, že tento list nepredstavuje „konečné a nezvratné odmietnutie“ možnosti vykonať predbežné preskúmanie. Sporný list predstavuje stanovisko prijaté jej útvarmi „na základe… doposiaľ predložených informácií“. Vedúci oddelenia a jeho podriadení zastávali dočasne názor, že žalobcovia doteraz nepredložili dostatočné množstvo dôkazov odôvodňujúcich začatie predbežného preskúmania, ale nemali v úmysle začatie preskúmania úplne vylúčiť. Sporný list ponecháva EWRIA výslovne možnosť predložiť nové informácie, ktoré by mohli Komisiu presvedčiť o tom, že je potrebné vykonať predbežné preskúmanie. Komisia v tomto zmysle trvá na tom, že v prejednávanej veci spis neuzavrela. Z týchto dôvodov nie je sporný list porovnateľný s listom, ktorý bol kvalifikovaný ako rozhodnutie v rozsudku Athinaïki Techniki/Komisia (bod 25 vyššie), ale skôr sa javí ako list zaslaný pred týmto listom a zdôrazňujúci skutočnosť, že Athinaïki Techniki môže predložiť dodatočné informácie. Ak by žalobcovia v prejednávanej veci zaslali ďalší list, v ktorom by lepšie vysvetlili dôvody, na ktorých bola založená ich žiadosť o preskúmanie, a dôvod, prečo zastávajú názor, že Komisia by mala prehodnotiť svoj postoj, Komisia by to urobila bez toho, aby žalobcovia museli predkladať novú žiadosť.

27      Po druhé, Komisia poznamenáva, s odkazom na totožnosť autora sporného listu, že tento list bol len listom jej útvarov, a nie jej vlastným listom v zmysle uznesenia Súdu prvého stupňa zo 14. mája 2009 vo veci US Steel Košice/Komisia, T‑22/07, Zb. s. II‑61, uverejnenie abstraktu, bod 42. Vedúci oddelenia, ktorý list podpísal, odkazuje na jednotlivé listy, ktoré si žalobcovia vymieňali „s [jeho] podriadenými a [ním] samotným“, zatiaľ čo zámeno „my“, označujúce dotknutého vedúceho oddelenia a jeho podriadených, sa používa vo zvyšnej časti textu. Tieto skutočnosti naznačujú, že sporný list nepredstavuje rozhodnutie v zmysle článku 230 ES.

28      V dôsledku toho, a na rozdiel od okolností veci, v ktorej bolo vydané uznesenie Súdu prvého stupňa zo 4. mája 1998, BEUC/Komisia (T‑84/97, Zb. s. II‑795, bod 48), nepredstavuje sporný list „jasné a konečné posúdenie“ žiadosti o preskúmanie.

29      Žalobcovia zastávajú názor, že sporný list predstavuje rozhodnutie v zmysle článku 230 ES, v súlade s kritériami uvedenými v rozsudku Athinaïki Techniki/Komisia, už citovanom v bode 25 vyššie.

b)     Posúdenie Všeobecného súdu

30      V úvode je potrebné uviesť, že zo žaloby vyplýva, že jej predmetom je zrušenie „rozhodnutia Komisie zo 4. júla 2008, v ktorom Komisia zamietla návrh žalobcov na čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení týkajúcich sa oceľových lán a káblov na účely zmeny rozsahu použitia opatrení a vylúčenia lán a káblov na všeobecné použitie z definície dotknutého výrobku“ (ďalej len „napadnutý akt“).

31      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že žalobu o neplatnosť podľa článku 230 ES možno podať vo vzťahu ku všetkým aktom prijatým inštitúciami, bez ohľadu na ich formu a povahu, ktorých účelom je mať záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvniť žalobcu tým, že závažným spôsobom zmenia jeho právnu situáciu (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9; zo 6. apríla 2000, Španielsko/Komisia, C‑443/97, Zb. s. I‑2415, bod 27, z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C‑131/03 P, Zb. s. I‑7795, bod 54 a Athinaïki Techniki/Komisia, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 29).

32      Z ustálenej judikatúry týkajúcej sa prípustnosti žalôb o neplatnosť tiež vyplýva, že pri kvalifikovaní napadnutých aktov treba vychádzať zo samotnej ich podstaty, ako aj zo zámeru ich autorov V tomto ohľade sú napadnuteľnými aktmi v zásade opatrenia, ktoré konečným spôsobom určujú postoj Komisie na záver určitého správneho konania a majú vyvolávať záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy žalobcu, s výnimkou dočasných opatrení, ktorých účelom je pripraviť konečné rozhodnutie a ktoré takéto účinky nemajú (rozsudky Súdneho dvora IBM/Komisia, bod 31 vyššie, body 9 a 10; zo 16. júna 1994, SFEI a i./Komisia, Zb. s. I‑2681, body 27 až 33; z 22. júna 2000, Holandsko/Komisia, C‑147/96, Zb. s. I‑4723, body 26 a 27; Athinaïki Techniki/Komisia, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 42, a z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑362/08 P, Zb. s. I‑669, bod 52).

33      Naopak forma, v akej je prijatý akt alebo rozhodnutie, je z hľadiska prípustnosti žaloby o neplatnosti v podstate bezvýznamná (pozri v tomto zmysle rozsudky IBM/Komisia, už citovaný bod 9, a zo 7. júla 2005, Le Pen/Parlament, C‑208/03 P, Zb. s. I‑6051, bod 46, a Athinaïki Techniki/Komisia, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 43). Ak by to bolo inak, Komisia by sa mohla vyhnúť kontrole zo strany súdov Únie jednoducho tým, že nebude rešpektovať takéto formálne požiadavky. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že Európska únia je právnym spoločenstvom, v ktorom jeho inštitúcie podliehajú kontrole súladu ich aktov so Zmluvou a procesné podmienky žalôb podaných na súdy Únie musia byť vykladané v čo najväčšom možnom rozsahu tak, aby mohli byť použité spôsobom, ktorý prispieva k uskutočneniu cieľa, ktorým je zabezpečenie účinnej súdnej ochrany práv, ktoré pre právne subjekty vyplývajú z práva Únie (rozsudok Athinaïki Techniki/Komisia, už citovaný v bode 25 vyššie, body 44 a 45; pozri v tomto zmysle tiež rozsudky Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, body 38 a 39; a z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C‑229/05 P, Zb. s. I‑439, bod 109).

34      Z toho vyplýva, že na určenie, či je napadnutý akt rozhodnutím v zmysle článku 230 ES, je potrebné overiť si, či so zreteľom na obsah tohto aktu, úmysel Komisie a kontext, v ktorom bol prijatý (pozri v tomto zmysle rozsudok Internationaler Hilfsfonds/Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, bod 58), Komisia vyjadrila v tomto akte svoje konečné stanovisko k žiadosti o preskúmanie.

35      Najskôr je potrebné poznamenať, že sporný list nadväzuje na list EWRIA z 30. apríla 2008, ktorým toto združenie informovalo Komisiu o svojom úmysle nedoplniť žiadosť o preskúmanie z dôvodu, že táto žiadosť už obsahuje dostatočné množstvo dôkazov, a o svojom úmysle podať žalobu na súd Únie v prípade zamietnutia svojej žiadosti. Znenie sporného listu, obsahujúce pasáž „s ľútosťou Vám oznamujeme, že na základe informácií, ktoré ste do dnešného dňa predložili, nie je možné dospieť k záveru, že je potrebné začať čiastočné predbežné preskúmanie“, ďalej uvádza, že sa Komisia rozhodla žiadosti o preskúmanie nevyhovieť. V tomto zmysle Komisia žalobcom oznámila tiež dôvody, pre ktoré sa rozhodla preskúmanie nezačať. Upresnila, že „v podstate je to z toho dôvodu, že tu neexistujú dostatočné dôkazy o tom, že obidva druhy výrobkov dotknutých týmito opatreniami, teda laná a káble na všeobecné použitie a laná a káble na špeciálne použitie, nemajú tie isté základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti“. Nakoniec, hoci Komisia na záver sporného listu vyhlásila, že žalobcovia môžu aj naďalej predkladať nové informácie, ktoré by mohli viesť „ku zmene tohto stanoviska“, je potrebné uviesť, že Komisia bola jasne informovaná o tom, že žiadosť o preskúmanie je konečná a že nebude doplnená o žiadne dodatočné dôkazy.

36      V zmysle predchádzajúcich úvah je zjavné, že o tejto žiadosti bolo rozhodnuté a že v prípade predloženia nových informácií by mohlo byť prijaté nové rozhodnutie, zohľadňujúce uvedené informácie.

37      Je tiež potrebné pripomenúť, že podľa článku 11 ods. 3 druhého pododseku základného nariadenia (teraz článok 11 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1225/2009) sa začne predbežné preskúmanie, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy o tom, že zachovanie opatrenia na vyrovnanie antidumpingu už nie je nutné alebo že ujma v prípade zrušenia alebo zmeny opatrenia pravdepodobne nebude pretrvávať, ani sa neobnoví alebo že existujúce opatrenie už nestačí na vyrovnanie účinku dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu. Na rozdiel od situácie, v ktorej Komisia po konzultácii s poradným výborom podľa článku 11 ods. 6 základného nariadenia rozhodne o začatí predbežného preskúmania (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa zo 14. marca 1996, Dysan Magnetics a Review Magnetics/Komisia, T‑134/95, Zb. s. II‑181, bod 23, a z 25. mája 1998, Broome & Wellington/Komisia, T‑267/97, Zb. s. II‑2191, bod 29), odmietnutie začať takéto preskúmania nepredstavuje pri nedostatočných dôkazoch predbežný alebo prípravný akt, pretože po ňom nebude nasledovať žiaden iný akt, ktorý by mohol viesť k žalobe o neplatnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky SFEI a i./Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, bod 28 a Athinaïki Techniki/Komisia, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 54).

38      V tejto súvislosti nie je relevantnou skutočnosť, že žalobcovia môžu Komisii poskytnúť ešte dodatočné informácie, ktoré ju môžu prinútiť, aby prehodnotila svoj postoj (pozri v tomto zmysle rozsudok Athinaïki Techniki/Komisia, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 55).

39      Ako Komisia na pojednávaní uviedla, žiadne formálne rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o preskúmanie nebolo prijaté. Keďže však článok 5 ods. 7 základného nariadenia, ktorý sa uplatní na základe článku 11 ods. 5 uvedeného nariadenia tiež na predbežné preskúmania, stanovuje, že žiadosť o začatie preskúmania sa zamietne, ak dôkazy o dumpingu alebo o spôsobenej ujme nie sú dostatočné na to, aby sa pokračovalo v konaní, a keďže článok 5 ods. 9 tohto nariadenia spresňuje, že „ak neexistujú dostatočné dôkazy, navrhovateľ je o tom informovaný po konzultácii“, je potrebné zastávať názor, že Komisia sporným listom informovala žalobcu o svojom rozhodnutí zamietnuť žiadosť o preskúmanie.

40      V zmysle úvah uvedených vyššie v bode 35 a vzhľadom na skutočnosť, že sa Komisia rozhodla žiadosti o preskúmanie nevyhovieť, je nutné sa domnievať, že v prípade, ak by žalobcovia predložili ďalšie informácie neskôr, bola by Komisia prípadne nútená prijať nové rozhodnutie, zohľadňujúce tieto nové informácie, týkajúce sa toho, či je potrebné so zreteľom na dôkazy, ktoré má k dispozícií, začať predbežné preskúmanie. Naopak, predloženie uvedených informácií nemá dopad na skutočnosť, že prvá žiadosť o preskúmanie už bola zamietnutá (pozri v tomto zmysle rozsudok Athinaïki Techniki/Komisia, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 57).

41      Z toho vyplýva, že napadnutý akt, vzhľadom na svoj obsah, ako aj kontext, v ktorom bol prijatý, a vzhľadom na úmysel Komisie, predstavuje konečné odmietnutie Komisie začať čiastočné predbežné preskúmanie. Napadnutý akt preto musí byť kvalifikovaný ako rozhodnutie v zmysle článku 230 ES.

42      Povaha tohto rozhodnutia nemôže byť spochybnená len z toho dôvodu, že bolo prijaté útvarmi Komisie a nie Komisiou samotnou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. mája 1994, BEUC a NCC/Komisia, T‑37/92, Zb. s. II‑285, bod 38, a BEUC/Komisia, už citovaný v bode 28 vyššie, bod 48).

43      Vzhľadom na to, že týmto rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť o začatie preskúmania smerujúceho k určeniu nevyhnutnosti zachovať dotknuté antidumpingové opatrenia z dôvodu údajnej zmeny okolností v priebehu konania o predbežnom preskúmaní uvedeného v článku 11 ods. 3 základného nariadenia, má toto rozhodnutie záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvňovať záujmy žalobcov, a predstavuje napadnuteľný akt podľa článku 230 ES.

2.     O prípustnosti tvrdenia, že Komisia by mala byť zaviazaná na začatie čiastočného predbežného preskúmania

a)     Tvrdenia účastníkov konania

44      Komisia tvrdí, že tento bod žaloby je neprípustný. Podľa článku 233 ES a v súlade s ustálenou judikatúrou, nie je Súd prvého stupňa príslušný, aby Komisii dával príkazy týkajúce sa spôsobu, akým má vykonať rozsudok vydaný v rámci žaloby o neplatnosť.

b)     Posúdenie Všeobecného súdu

45      V rámci žaloby o neplatnosť založenej na článku 230 ES je právomoc súdu Únie obmedzená na preskúmanie zákonnosti napadnutého aktu a podľa ustálenej judikatúry Všeobecný súd nemôže pri výkone svojich právomocí dávať inštitúciám EÚ príkazy (rozsudky Súdneho dvora z 5. júla 1995 Parlament/Rada, C‑21/94, Zb. s. I‑1827, bod 33; z 8. júla 1999 DSM/Komisia, C‑5/93 P, Zb. s. I‑4695, bod 36; rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. júna 2000, ADT Projekt/Komisia, T‑145/98, Zb. s. II‑387, bod 83). V prípade zrušenia napadnutého aktu je však dotknutá inštitúcia povinná podľa článku 233 ES prijať opatrenia, ktoré vyžaduje výkon rozsudku vyhláseného v rámci žaloby o neplatnosť (rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, 53/85, Zb. s. 1965, bod 23, a ADT Projekt/Komisia, bod 84).

46      Z toho vyplýva, že návrh žalobcov smerujúci k tomu, aby Všeobecný súd nariadil vykonať čiastočné predbežné preskúmanie, musí byť zamietnutý ako neprípustný.

3.     Prípustnosť žalobných dôvodov predložených žalobcami

a)     Tvrdenia účastníkov konania

47      Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, Komisia tvrdí, že žalobcovia namiesto výkladu svojich argumentov v texte žaloby odkazovali najmä na argumenty formulované v žiadosti o preskúmanie. Komisia dospela k záveru, že prvý žalobný dôvod, ako aj ostatné žalobné dôvody predložené žalobcami, ktoré obsahujú tie isté nezrovnalosti, sú neprípustné, pretože neboli predložené v samotnej žalobe.

b)     Posúdenie Všeobecného súdu

48      Podľa článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba obsahovať uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Toto uvedenie musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby žaloba bola prijateľná, potrebné, aby z jej textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmenšom stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2005, Chiquita Brands a i./Komisia, T‑19/01, Zb. s. II‑315, bod 64 a tam citovanú judikatúru).

49      V tejto súvislosti, hoci obsah žaloby môže byť v špecifických bodoch podopretý a doplnený odkazmi na výpisy z listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj keď pripojené k žalobe, nemôže zhojiť nedostatok zásadných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byť v zmysle vyššie spomínaných ustanovení uvedené v žalobe (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, bod 57, a zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, Zb. s. II‑3601, bod 94). Navyše nie je úlohou Všeobecného súdu vyhľadávať a identifikovať v prílohách žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú len kontrolnú a podpornú povahu (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T‑84/96, Zb. s. II 2081, bod 34, a z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T‑231/99, Zb. s. II‑2085, bod 154; a vyššie uvedený rozsudok Honeywell/Komisia, bod 57). Žaloba preto musí vysvetliť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, a jeho samotné abstraktné uvedenie teda nezodpovedá požiadavkám rokovacieho poriadku (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. januára 1995, Viho/Komisia, T‑102/92, Zb. s. II‑17, bod 68, a rozsudok z 22. novembra 2006, Taliansko/Komisia, T‑282/04, Zb. s. II‑93, uverejnenie abstraktu, bod 60).

50      Je potrebné konštatovať, že žalobné dôvody predložené žalobcami spĺňajú vyššie uvedené požiadavky.

51      Po prvé, neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že zo žaloby výslovne vyplýva, že prejednávaná žaloba smeruje k tomu, aby bolo uznané porušenie článku 1 ods. 4, článku 11 ods. 3 a článku 21 základného nariadenia, ktorého sa údajne dopustila Komisia tým, že odmietla začať predbežné preskúmanie dotknutých antidumpingových opatrení. Jej cieľom je tiež vyhlásenie, že Komisia konala v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery.

52      Po druhé, hoci žalobcovia v rámci každého žalobného dôvodu vo veľkej miere odkazujú na žiadosť o preskúmanie priloženú k ich žalobe, uviedli vo svojej žalobe tiež hlavné tvrdenia na podporu ich rozhodnutia. Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, založený na zmene okolností týkajúcich sa definície dotknutých výrobkov, výroby v Spoločenstve a ujmy, žalobcovia najskôr v bodoch 28 až 38 žaloby tvrdia, že pôvodná definícia výrobku je na základe nových okolností súvisiacich s vývojom v oblasti techniky a technológie prekonaná. V bodoch 36 až 41 žaloby žalobcovia ďalej zdôrazňujú, že výroba lán a káblov na všeobecné použitie je v Spoločenstve na ústupe alebo už úplne prestala existovať. Nakoniec, v bodoch 42 až 45 žaloby tvrdia, že je málo pravdepodobné, aby v prípade vylúčenia určitej podkategórie lán a káblov na všeobecné použitie z pôsobnosti opatrení ujma pretrvávala alebo sa obnovila. Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady legitímnej dôvery, žalobcovia v bodoch 12 až 15 a 46 až 50 žaloby uvádzajú skutočnosti, ktoré u nich viedli k legitímnej dôvere, že dôjde k začatiu predbežného preskúmania dotknutých antidumpingových opatrení. Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod, žalobcovia v bodoch 51 až 55 žaloby uviedli dôvody, pre ktoré sa podľa ich názoru Komisia tým, že vychádzala z príliš širokej definície dotknutého výrobku, dopustila porušenia článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

53      Popis tvrdení žalobcov uvedených v žalobe tak umožňuje Komisii, aby si pripravila obhajobu a Súdu prvého stupňa, aby vykonal preskúmanie. Z toho vyplýva, že námietka neprípustnosti žalobných dôvodov žalobcov vznesená Komisiou sa musí zamietnuť.

B –  O veci samej

54      Na podporu žaloby žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody: i) porušenie článku 11 ods. 3 a článku 21 základného nariadenia; ii) porušenie zásady legitímnej dôvery; a iii) zjavne nesprávne posúdenie a porušenie článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

1.     Prvý žalobný dôvod: porušenie článku 11 ods. 3 a článku 21 základného nariadenia

55      Žalobcovia tvrdia, že Komisia tým, že odmietla začať čiastočné predbežné preskúmanie dotknutých antidumpingových opatrení, čo bola povinná urobiť s ohľadom na dostatočné dôkazy obsiahnuté v žiadosti o preskúmanie, týkajúce sa zmeny okolností, definície výrobkov, výroby v Spoločenstve a ujmy, porušila článok 11 ods. 3 a článok 21 základného nariadenia.

56      Tento žalobný dôvod je tak možné rozdeliť na tri časti. V prvej časti žalobcovia tvrdia, že pôvodná definícia výrobku je na základe nových okolností súvisiacich s vývojom v oblasti techniky a technológie prekonaná. V druhej časti tvrdia, že výroba lán a káblov na všeobecné použitie je v Spoločenstve na ústupe alebo už prestala existovať. A nakoniec v tretej časti uvádzajú, že je málo pravdepodobné, aby ujma pretrvávala alebo sa obnovila, pokiaľ by z pôsobnosti opatrení boli vylúčené dovozy určitej podkategórie dotknutého výrobku.

a)     Prvá časť: zmena okolností týkajúca sa definície dotknutého výrobku

 Tvrdenia účastníkov konania

57      Žalobcovia odkazujú na skoršiu rozhodovaciu prax Komisie a poznamenávajú, že zmena okolností odôvodňujúcich predbežné preskúmanie sa môže vzťahovať nielen na dumping alebo ujmu, ale tiež na definíciu dotknutého výrobku. V tomto zmysle žalobcovia tvrdia, že došlo ku zmene okolností týkajúcich sa oceľových lán a káblov, ktorá odôvodňuje úpravu definície dotknutého výrobku obsiahnutej v dotknutých antidumpingových opatreniach.

58      Komisia má však pri definovaní dotknutých výrobkov v rámci obchodných ochranných opatrení širokú mieru voľnej úvahy. Vzhľadom na to, že ich žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o zmene technických a hospodárskych okolností vo vzťahu k definícii dotknutého výrobku, bola podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia povinná začať predbežné preskúmanie. Komisiou uvádzané rozsudky týkajúce sa jej širokej miery voľnej úvahy, pokiaľ ide o obchodné ochranné opatrenia (rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. septembra 1997, Shanghai Bicycle/Rada, T‑170/94, Zb. s. II‑1383, body 61 až 71, a zo 17. decembra 2008, HEG a Graphite India/Rada, T‑462/04, Zb. s. II‑3685, bod 68) nie sú pre riešenie v prejednávanej veci relevantné, pretože sa týkajú zrušenia samotných antidumpingových opatrení, a nie rozhodnutia nezačať predbežné preskúmanie.

59      Žalobcovia tvrdia, že začatie predbežného preskúmania nie je nevyhnutné len v prípadoch, kedy sa úprava existujúcich opatrení zdá byť nevyhnutná, ale tiež v prípadoch, kedy sú predložené dostatočné dôkazy o zmene určitých technických a hospodárskych okolností a kedy sa so zreteľom na tieto zmeny zdá byť úprava existujúcich opatrení nevyhnutná.

60      Vzhľadom na dôkazy, ktoré žalobcovia predložili na podporu svojej žiadosti, mala Komisia začať prinajmenšom predbežné preskúmanie, aby mohla rozhodnúť o prípadnej úprave definície dotknutého výrobku. Komisia však bez toho, aby začala predbežné preskúmanie, rozhodla o tom, že úprava uvedenej definície nie je nevyhnutná, čím porušila článok 11 ods. 3 základného nariadenia.

61      Žalobcovia tak v žiadosti o preskúmanie preukázali, že definícia výrobku pre oceľové laná a káble, pokiaľ ide o tieto laná a káble, sa od zavedenia antidumpingových opatrení zmenila.

62      Po prvé, rozlíšenie medzi lanami a káblami na všeobecné a špeciálne použitie bolo stanovené 12. novembra 2001 Európskym výborom pre normalizáciu (CEN) v európskej norme EN 12385. Laná a káble na všeobecné použitie určené na „všeobecné zdvíhacie účely“ boli zhrnuté do časti 4 tejto normy, zatiaľ čo laná a káble na špeciálne použitie boli zhrnuté do časti 5 až 10 uvedenej normy. CEN v roku 2002 potvrdil toto rozlišovanie v norme EN 10264, týkajúcej sa požiadaviek na oceľové drôty pre laná a káble, v ktorej rozlišoval „… drôty pre laná a káble na všeobecné použitie“ v časti 2 tejto normy a „… drôty určené na veľké zaťaženie“ v časti 3 uvedenej normy.

63      V tomto zmysle Komisia v nariadení (ES) č. 1742/2000 zo 4. augusta 2000 o uložení dočasného antidumpingového cla na dovozy určitých polyetylén tereftalátov s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 199, s. 48) potvrdila vysoko relevantné kritérium, ktoré predstavuje normalizácia pre definíciu dotknutých výrobkov.

64      Žalobcovia zdôrazňujú, že zmena normalizácie vyžaduje úpravu rozsahu dotknutých antidumpingových opatrení a rozlíšenie lán a káblov na všeobecné použitie od lán a káblov na špeciálne použitie. Komisia tak mala v tejto veci vykonať podrobnejšie preskúmanie v rámci predbežného preskúmania, najmä pokiaľ ide o špeciálne a vyčerpávajúce príklady, ktoré žalobcovia uviedli vo svojej žiadosti. Komisia však tieto príklady nezohľadnila, ale odkázala len na svoje tvrdenie, podľa ktorého oceľové laná a káble majú tie isté základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a tvoria ich tri prvky: oceľové drôty, ktoré tvoria prameň, pramene, ktoré sú ovinuté okolo jadra tvoria laná a jadro samotné. Tento zjednodušený argument nijak nesúvisí so súčasným technickým stavom, ktorý je zdokumentovaný komplexnými a rozsiahlymi popismi v normách EN 12385 a EN 10264. Definícia dotknutého výrobku navyše nemohla byť spresnená, pretože všetky oceľové laná a káble sú z technického hľadiska tvorené tromi vyššie uvedenými prvkami. Komisia sa teda tým, že nezohľadnila zmeny zakotvené vyššie uvedenými normami, a tým že odmietla začať predbežné preskúmanie, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 11 ods. 3 základného nariadenia.

65      Po druhé, žalobcovia tvrdia, že v žiadosti o preskúmanie predložili dôkazy o zmene chápania trhu. Subjekty pohybujúce sa na trhu s oceľovými lanami a káblami teraz na rozdiel od predchádzajúcej praxe odlišujú laná a káble na všeobecné použitie od lán a káblov na špeciálne použitie.

66      Po prvé, žalobcovia údajne poukázali na to, že výrobcovia v Spoločenstve tieto typy lán a káblov na svojich internetových stránkach, v reklame a v katalógoch rozlišujú. Výrobcovia pritom zdôrazňujú svoju schopnosť vyrobiť laná a káble na špeciálne použitie na mieru.

67      Po druhé, žalobcovia v žiadosti o preskúmanie uviedli, že laná a káble na špeciálne použitie sa odlišujú od lán a káblov na všeobecné použitie na základe svojich fyzikálnych a technických vlastností. Odkaz Komisie na základné vlastnosti oceľových lán a káblov tak nie je relevantný pre odmietnutie tvrdenia žalobcov, podľa ktorého sú laná a káble na všeobecné použitie a laná a káble na špeciálne použitie vnímané na trhu ako rozdielne výrobky.

68      Laná a káble na špeciálne použitie predovšetkým neobsahujú len tri základné prvky lán a káblov na všeobecné použitie, ale tiež ďalšie prvky (ako napríklad plastové vložky a/alebo vrstvy, ďalšie plniace pramene, špeciálne mazivá a zhusťovacie pramene) umožňujúce ich použitie pri silnej námahe a pri vysokých požiadavkách na bezpečnosť.

69      Pramene lán a káblov na špeciálne použitie prešli tiež osobitnou úpravou, ktorá uvedeným lanám a káblom umožňuje ponúknuť najmä vyššiu pružnosť a oveľa väčšiu odolnosť proti roztrhnutiu, ako aj proti obrúseniu a korózii, v porovnaní s lanami a káblami na všeobecné použitie.

70      Okrem toho, laná a káble na špeciálne použitie sú charakteristické výnimočnou odolnosťou voči rotácii, ktorá značne prevyšuje odolnosť lán a káblov na všeobecné použitie, takže sa môžu používať na osobitné konečné určenia.

71      Nakoniec, laná a káble na špeciálne použitie sa predávajú za oveľa vyššiu cenu ako laná a káble na všeobecné použitie toho istého druhu.

72      Žalobcovia zdôrazňujú, že v žiadosti o preskúmanie predložili dôkaz o existencii jasnej deliacej čiary medzi lanami a káblami na všeobecné použitie a lanami a káblami na špeciálne použitie pomocou matice, ktorá ukazovala rozdiely medzi týmito lanami a káblami z hľadiska ich fyzikálnych a technických vlastností a ich konečného použitia a ktorá mohla predstavovať kritérium pre nové definovanie dosahu dotknutých opatrení.

73      So zreteľom na túto maticu je odmietnutie Komisie rozlišovať laná a káble na všeobecné použitie od lán a káblov na špeciálne použitie nepochopiteľné. Je ho možné vysvetliť len na základe jej obavy z „nepredvídateľných dôsledkov“, uplatňovaných zamestnancami Komisie na schôdzi konanej 8. apríla 2008, vyplývajúcej z vylúčenia lán a káblov na všeobecné použitie z pôsobnosti antidumpingových opatrení, ktoré by znamenalo začatie nového preskúmania týkajúceho sa všetkých platných antidumpingových opatrení týkajúcich sa oceľových lán a káblov. Táto obava však nemôže odôvodňovať zachovanie prekonanej definície dotknutého výrobku, ktorá už nezodpovedá technickým a hospodárskym podmienkam na trhu.

74      Žalobcovia tiež zdôrazňujú, že v nariadení Rady (ES) č. 2537/1999 z 29. novembra 1999, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2861/93, (ES) č. 2199/94, (ES) č. 663/96 a (ES) č. 1821/98 týkajúce sa uloženia konečných antidumpingových ciel z dovozu niektorých magnetických diskov (3,5″ mikrodiskov) s pôvodom v Japonsku, Taiwane, Čínskej ľudovej republike, Hongkongu, Kórejskej republike, Malajzii, Mexiku, Spojených štátoch amerických a Indonézii a nariadenie (ES) č. 1335/1999 o opätovnom uložení konečného antidumpingového cla z dovozu niektorých magnetických diskov (3,5″ mikrodiskov) s pôvodom v Indonézii, ktoré vyrába a predáva na vývoz do spoločenstva PT Betadiskindo Binatama (Ú. v. ES L 307, s. 1, Mim. vyd. 11/32, s. 159), bolo uznané, že žiadosť o preskúmanie smerujúca k vylúčeniu výrobku z pôsobnosti antidumpingových opatrení je odôvodnená vtedy, ak sporný výrobok a dotknutý výrobok majú zjavné odlišnosti, pokiaľ ide o ich fyzikálne a technické vlastnosti, ich konečné použitie a ich cenu. V žiadosti o preskúmanie žalobcovia predložili dostatočné dôkazy o splnení vyššie uvedených kritérií, takže Komisia bola povinná začať predbežné preskúmanie na účely úpravy pôsobnosti antidumpingových opatrení týkajúcich sa oceľových lán a káblov. Nesplnenie tejto povinnosti predstavuje zjavne nesprávne posúdenie a porušenie článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

75      Komisia spochybňuje tvrdenia uvádzané žalobcami.

 Posúdenie Všeobecného súdu

76      Žalobcovia tvrdia, že sa Komisia tým, že odmietla začať predbežné preskúmanie na účely zmeny definície dotknutého výrobku, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 11 ods. 3 základného nariadenia.

77      Na úvod treba pripomenúť, že v oblasti opatrení na ochranu obchodu inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať (rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, Zb. s. I‑7723, bod 40, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, Huvis/Rada, T‑221/05, Zb. s. II‑124, uverejnenie abstraktu, bod 38). Je to tak aj pri komplexných technických posúdeniach orgánov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 13; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 49 vyššie, body 88 a 89).

78      Je tiež potrebné uviesť, že podľa judikatúry preskúmanie posúdení uskutočnených inštitúciami súdmi Únie sa musí obmedziť na určenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je napadnutá voľba založená, boli správne stanovené a či neprišlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T‑35/01, Zb. s. II‑3663, body 48 a 49 a tam citovaná judikatúra, a zo 4. októbra 2006, Moser Baer India/Rada, T‑300/03, Zb. s. II‑3911, bod 28 a tam citovaná judikatúra).

79      V tomto zmysle je potrebné zastávať názor, so zreteľom na judikatúru uvedenú v bode 77 vyššie, že Komisia má pri rozhodovaní o nutnosti zachovania antidumpingových opatrení v rámci článku 11 ods. 3 základného nariadenia, ako aj pri rozhodovaní o tom, či žiadosť o predbežné preskúmanie obsahuje dostatočné dôkazy preukazujúce nutnosť takéhoto preskúmania, širokú mieru voľnej úvahy.

80      Otázku, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že odmietla začať čiastočné predbežné preskúmanie dotknutých antidumpingových opatrení, so zreteľom na dôkazy obsiahnuté v žiadosti o preskúmanie, je potrebné posudzovať v zmysle týchto úvah.

81      Pokiaľ ide o tvrdenie založené na zmene okolností, týkajúcich sa definície dotknutého výrobku, je potrebné pripomenúť, že základné nariadenie nespresňuje, akým spôsobom má byť definovaný výrobok, alebo niekoľko výrobkov, ktoré môžu byť predmetom dumpingového preskúmania, ani nevyžaduje stanovenie ich podrobného výpočtu (pozri v tomto zmysle rozsudok Shanghai Bicycle/Rada, už citovaný v bode 58 vyššie, bod 61).

82      Na účely definície dotknutého výrobku môžu inštitúcie zohľadniť viaceré aspekty, akými sú fyzické, technické a chemické vlastnosti výrobkov, ich použitie, vzájomná zameniteľnosť, vnímanie spotrebiteľom, spôsob predaja, výroby, náklady na výrobu, kvalita (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu zo 4. marca 2010, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada, T‑401/06, Zb. s. II‑671, bod 131).

83      Pokiaľ ide o zmeny okolností odôvodňujúce vylúčenie daného výrobku z definície dotknutého výrobku, musí teda tvrdenie, podľa ktorého sa Komisia tým, že odmietla začať predbežné preskúmanie, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, opierať o tvrdenia preukazujúce, že Komisia sa dopustila v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa začatia preskúmania nesprávneho posúdenia aspektov, ktoré považovala za relevantné, alebo že mala uplatniť iné relevantnejšie aspekty, ktoré by v rámci tohto preskúmania museli viesť k vylúčeniu tohto výrobku z definície dotknutého výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok Brosmann Footwear (HK) a i./Rada, už citovaný v bode 82 vyššie, bod 132).

84      V napadnutom akte dospela Komisia k záveru, že predbežné preskúmanie na účely vylúčenia lán a káblov na všeobecné použitie z definície dotknutých výrobkov nemôže byť začaté, najmä preto, že žiadosť o preskúmanie neobsahuje dostatočné dôkazy, ktoré by umožňovali preukázať, že tieto dva druhy lán a káblov nemajú tie isté základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti.

85      Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že nespochybňujú relevantnosť kritéria týkajúceho sa základných fyzikálnych, technických a chemických vlastností na účely definície dotknutého výrobku, ale domnievajú sa, že musia byť zohľadnené aj ďalšie relevantnejšie aspekty, najmä aspekty týkajúce sa vypracovania spoločných noriem, konečných použití a ceny výrobkov.

86      Po prvé, žalobcovia odkazujú na rozlíšenie uskutočnené CEN v normách EN 12385 a EN 10264 medzi lanami a káblami na všeobecné použitie a na špeciálne použitie a vytýkajú Komisii, že v rozpore so svojou predchádzajúcou praxou opomenula pri definovaní rozsahu dotknutých výrobkov vysoko relevantné kritérium normalizácie.

87      Pokiaľ ide o uvedené normy, je potrebné uviesť, že norma EN 12385 stanovuje bezpečnostné predpisy týkajúce sa výroby a skúšok oceľových lán a káblov, zatiaľ čo norma EN 10264 stanovuje dovolené odchýlky rozmerov, mechanické vlastnosti, požiadavky na chemické zloženie oceľových drôtov a podmienky, ktoré musí spĺňať prípadný povrch drôtov pre laná a káble. Je pravdou, že tieto normy definujú osobitné požiadavky pre určité kategórie lán a káblov na špeciálne použitie, existencia takýchto požiadaviek však nemôže sama o sebe predstavovať dôkaz o tom, že laná a káble na všeobecné použitie a laná a káble na špeciálne použitie netvoria jeden „dotknutý výrobok“ na účely použitia antidumpingových opatrení. Každá norma obsahuje popri definícii osobitných požiadaviek na určité kategórie lán a káblov na špeciálne použitie aj spoločnú úvodnú časť, ktorá sa použije na všetky oceľové laná a káble, či už na všeobecné použitie alebo na špeciálne použite. Navyše, jednotlivé kategórie oceľových lán a káblov uvedené v týchto normách sa vzájomne nevylučujú, čo znamená, že laná a káble, ktoré spĺňajú požiadavky pre jednu kategóriu, môžu spĺňať tiež požiadavky pre iné kategórie. Hoci Komisia na pojednávaní tvrdila, že v určitých prípadoch môže definícia dotknutého výrobku zodpovedať klasifikácii stanovenej spoločnou normou, definícia výrobku dotknutého antidumpingovými opatreniami nemôže byť v žiadnom prípade závislá na takejto klasifikácii.

88      Hoci jednotlivé druhy oceľových lán a káblov môžu byť zoradené do skupín na základe doplňujúcich prvkov a konečného použitia, na rozdiel od tvrdení žalobcov nie je možné zastávať názor, že medzi jednotlivými skupinami existujú jasné hranice. Ako Komisia na pojednávaní správne tvrdila, neexistuje žiadne objektívne kritérium, ktoré by umožnilo určiť predpokladané použitie jednotlivých druhov lán a káblov, alebo ich konečné určenie pri ich dovoze alebo predaji v Spoločenstve. Aj v rámci tej istej skupiny môžu byť totiž výrobky, ktoré sú určené na rôzne použitie. Navyše, hoci oceľové laná a káble na spodnom konci a na vrchu škály nie sú zameniteľné, žalobcovia nespochybňujú, že v určitých navzájom si blízkych skupinách môžu byť oceľové laná a káble na všeobecné použitie a oceľové laná a káble na špeciálne použitie používané na ten istý účel, a sú teda navzájom zameniteľné. Za takýchto podmienok sa jednotlivé skupiny oceľových lán a káblov do určitej miery prekrývajú a konkurujú si (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 10. marca 1992, Canon/Rada, C‑171/87, Zb. s. I‑1237, body 48 až 52; Ricoh/Rada, C‑174/87, Zb. s. I‑1335, body 35 až 40; Sharp Corporation/Rada, C‑179/87, Zb. s. I‑1635, body 25 až 30).

89      Nariadenie č. 1742/2000, na ktoré odkazujú žalobcovia, v každom prípade nepodporuje ich tvrdenie, podľa ktorého je vytvorenie spoločných noriem CEN pre Komisiu vysoko relevantným kritériom pri definovaní rozsahu daného výrobku. V tomto zmysle stačí konštatovať, že v tomto nariadení sa Komisia opiera o existenciu spoločných technických noriem v definícii daného výrobku len okrajovo. Rozlíšenie medzi obidvomi kvalitami polyetylén tereftalátov, tak bolo určené úrovňou „vlastnej viskozity“ týchto výrobkov a dotknutá norma bola v uvedenom nariadení použitá len ako jedno z meradiel na účely testov viskozity. Hoci nie je potrebné rozhodnúť o relevantnosti posúdení uvedených v nariadení č. 1742/2000 na účely riešenia prejednávanej veci, je potrebné konštatovať, že tvrdenie žalobcov je založené na nesprávnom výklade uvedeného nariadenia, a musí byť preto zamietnuté.

90      Po druhé, pokiaľ ide o zmeny vo vnímaní trhu, žalobcovia v podstate uvádzajú tieto dve tvrdenia.

91      Po prvé, žalobcovia tvrdia, že výrobcovia v Spoločenstve rozlišujú vo svojich katalógoch, na svojich internetových stránkach alebo v reklame dva druhy lán a káblov. Tieto príklady však nedokazujú, že je možné medzi lanami a káblami na všeobecné použitie a lanami a káblami na špeciálne použitie stanoviť jasnú deliacu čiaru, ale skôr to, že výrobcovia v Spoločenstve ponúkajú celý rad rôznych typov oceľových lán a káblov. Obmedzené množstvo výňatkov z katalógov, internetových stránok a reklám niekoľkých výrobcov v Spoločenstve však nemôže spochybniť záver, podľa ktorého majú jednotlivé druhy lán a káblov tie isté základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti, ktoré sa navzájom prekrývajú a do určitej miery si konkurujú.

92      Po druhé, žalobcovia uvádzajú tvrdenia založené na rozdielnosti medzi lanami a káblami na základe doplňujúcich prvkov (ako napríklad pramene, plastové vložky a mazivá), špeciálnom spracovaní (pramene stlačené do päťuholníka alebo oválneho tvaru), výnimočnej odolnosti voči rotácii, vyššej cene lán a káblov na špeciálne použitie alebo osobitnom použití lán a káblov na špeciálne použitie. Tieto príklady však nepodporujú záver žalobcov, podľa ktorého je možné stanoviť medzi lanami a káblami na všeobecné použitie a lanami a káblami na špeciálne použitie presnú hranicu. Ako už bolo uvedené vyššie v bode 88, aj napriek tomu, že existuje široká ponuka rôznych druhov oceľových lán a káblov odlišujúcich sa svojimi doplňujúcimi vlastnosťami a svojím špeciálnym použitím, dôkazy predložené žalobcami neumožňujú spochybniť záver Komisie, podľa ktorého sú oceľové laná a káble patriace do susediacich skupín navzájom zameniteľné, prekrývajú sa a do určitej miery si konkurujú. Na druhej strane je potrebné poznamenať, že žiadne z ustanovení základného nariadenia neukladá orgánom povinnosť, aby zaobchádzali s tým istým výrobkom odlišne, podľa jeho rôznych použití (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. januára 1998, Sinochem/Rada, T‑97/95, Zb. s. II‑85, bod 53).

93      V tomto zmysle nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalobcov založeným na predchádzajúcej praxi. Ako už bolo uvedené v bodoch 77 až 79 vyššie, inštitúcie môžu v rámci svojej voľnej úvahy v rámci predbežného preskúmania na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia posúdiť nutnosť zachovania antidumpingových opatrení. Túto mieru voľnej úvahy je potrebné v každom jednotlivom prípade vykonávať na základe všetkých relevantných skutočností (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 1990, Gestetner Holdings/Rada a Komisia, C‑156/87, Zb. s. I‑781, bod 43). V každom prípade, posúdenia vyjadrené v nariadení č. 2537/1999 nepodporujú stanovisko žalobcov, podľa ktorého bolo preskúmanie smerujúce k vylúčeniu oceľových lán a káblov na všeobecné použitie z dotknutých antidumpingových opatrení odôvodnené, pretože preskúmanie, ktoré viedlo k vylúčeniu vysokokapacitných diskov týmto nariadením, jasne preukázalo, že medzi obidvoma dotknutými výrobkami existovali konkrétne rozdiely týkajúce sa fyzikálnych a technických vlastností. Na rozdiel od tvrdenia žalobcov, z nariadenia č. 2537/1999 nevyplýva, že inštitúcie považovali konečné použitie a ceny týchto výrobkov za rozhodujúce aspekty. Jediný odkaz na konečné použitie uvedený v záveroch z preskúmania je v odôvodnení č. 27 nariadenia č. 2537/1999, v ktorom Rada uvádza, že „otázka koncových použití… nie je sama o sebe dostatočná pre záver, že bežné… mikrodisky a [vysokokapacitné disky] sú jedným a tým istým výrobkom“, zatiaľ čo v týchto posúdeniach sa rozdiel v cene týchto dvoch výrobkov nespomína.

94      Z týchto úvah vyplýva, že tvrdenia žalobcov súvisiace so zmenou technických noriem CEN alebo s údajnou zmenou vnímania trhu nemôžu preukázať, že sa Komisia tým, že odmietla začať čiastočné predbežné preskúmanie dotknutých antidumpingových opatrení, dopustila, pokiaľ ide o dôkazy predložené žalobcom, týkajúce sa zmeny okolností súvisiacich s definíciou dotknutého výrobku, zjavne nesprávneho posúdenia.

95      Z toho vyplýva, že prvú časť prvého žalobného dôvodu je potrebné zamietnuť.

b)     Druhá časť: zmena okolností týkajúcich sa výroby lán a káblov na všeobecné použitie v Spoločenstve

 Tvrdenia účastníkov konania

96      Žalobcovia, odkazujúc na nariadenie Rady (ES) č. 495/2002 z 18. marca 2002, ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 904/98 o uložení konečného antidumpingového cla z dovozu osobných faxov pochádzajúcich z Čínskej ľudovej republiky, Japonska, Kórejskej republiky, Malajzie, Singapuru, Tchaj-wanu a Thajska [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 78, s. 1) tvrdia, že Rada uvedené nariadenie č. 904/98 zrušila na základ žiadosti o predbežné preskúmanie, z dôvodu, že výroba osobných faxov priemyselným odvetvím v Spoločenstve sa významne znížila a predpokladalo sa, že by mala skončiť (pozri odôvodnenie č. 9 nariadenia č. 495/2002).

97      Z tohto nariadenia preto vyplýva, že zachovanie antidumpingových opatrení v prípade výrobku, ktorého výroba sa v Spoločenstve výrazne znížila alebo sa predpokladá, že by skončila, je v rozpore so záujmom Spoločenstva, a teda s článkom 21 základného nariadenia.

98      Žalobcovia v žiadosti o preskúmanie preukázali, že výroba lán a káblov na všeobecné použitie v Spoločenstve je v súčasnosti bezvýznamná, na rozdiel od obdobia medzi rokmi 1999 až 2001, počas ktorého bolo v Spoločenstve vyrobené značné množstvo lán a káblov na všeobecné použitie. Zdôraznili, že o tejto zmene okolností predložili dôkazy.

99      Po prvé, v dôvernej verzii žiadosti o preskúmanie boli uvedené rôzne vyhlásenia výrobcov v Spoločenstve, ktorých cieľom bolo preukázanie skutočnosti, že laná a káble na všeobecné použitie bolo stiahnuté z výrobných programov alebo že títo výrobcovia už nie sú schopní ich vyrábať. Hoci žalobcovia v prejednávanej veci tieto vyjadrenia nepredložili, s cieľom ochrániť ich dôvernú povahu, poznamenávajú, že Komisia sa s týmito dokumentmi oboznámila, pretože má k dispozícii dôvernú verziu žiadosti o preskúmanie.

100    Po druhé, skutočnosť, že výroba lán a káblov na všeobecné použitie sa postupne vyraďuje vyplýva z reklamy, internetových stránok a katalógov výrobcov Spoločenstva, ktoré sú priložené v prílohe č. 4 žiadosti o preskúmanie. Tieto dokumenty dokazujú, že v súčasnej dobe sa príslušní výrobcovia oceľových lán a káblov v Spoločenstve zameriavajú predovšetkým na výrobu lán a káblov na špeciálne použitie.

101    Komisia sa rozhodla tieto dôkazy nezohľadňovať, pretože v spornom liste na postupné vyraďovanie lán a káblov na všeobecné použitie z výroby neodkázala. Negatívne účinky antidumpingového cla sú teda neprimerané, pretože Komisia nezohľadnila skutočnosť, že zachovanie antidumpingových opatrení neprinesie európskej výrobe lán a káblov na všeobecné použitie žiadne výhody. Žalobcovia na základ toho dospeli k záveru, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 21 základného nariadenia.

102    Komisia po prvé tvrdí, že táto časť prvého žalobného dôvodu je neprípustná z dvoch dôvodov. Po prvé, žalobcovia v rámci správneho konania nepredložili argument, podľa ktorého by bolo zachovanie opatrení v rozpore so záujmom Spoločenstva a predstavovalo porušenie článku 21 základného nariadenia.

103    Po druhé, žalobcovia zakladajú svoje tvrdenie na postupnom vyraďovaní oceľových lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve na skutočnostiach, ktoré nie sú uvedené v nedôvernom znení žiadosti o preskúmanie priloženej k žalobe, ako aj na vyhláseniach výrobcov v Spoločenstve, ktoré k nej nie sú priložené.

104    Za predpokladu, že by bola táto časť prípustná, spochybňuje Komisia tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sa výroba lán a káblov na všeobecné použitie v Spoločenstve stala bezvýznamnou.

 Posúdenie Všeobecného súdu

–       O prípustnosti

105    Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého je druhá časť prvého žalobného dôvodu neprípustná z dôvodu, že argument zakladajúci sa na rozpore so záujmom Spoločenstva nebol uplatnený v rámci správneho konania, je potrebné v prejednávanej veci uviesť, že časť IV žiadosti o preskúmanie je nazvaná „Postupné vyraďovanie lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve“. Žalobcovia v ňom spomínajú klesajúcu výrobu oceľových lán a káblov na všeobecné použitie v Spoločenstve, čo predstavuje zmenu, ktorá vedie k nutnosti novej definície pôsobnosti dotknutých antidumpingových opatrení na účely vylúčenia uvedených lán a káblov z definície dotknutého výrobku. Na podporu svojho tvrdenia žalobcovia v žiadosti o preskúmanie odkázali na nariadenie č. 495/2002 (pozri bod 96 vyššie). V tomto nariadení pritom Rada v rámci predbežného preskúmania na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenie zastávala názor, že je v záujme Spoločenstva zrušiť antidumpingové opatrenia v prípade niektorých dovozov osobných faxov, vzhľadom na postupné vyraďovanie z výroby výrobkov podliehajúcich antidumpingovým opatreniam v Spoločenstve.

106    Tvrdenia týkajúce sa postupného vyraďovania lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve sú v plnom rozsahu zopakované v žalobe. Žalobcovia v nej citovali odôvodnenie č. 9 nariadenia č. 495/2002 a poznamenali, že zachovanie dotknutých antidumpingových opatrení je vzhľadom na postupné vyraďovanie lán a káblov na všeobecné použitie z výroby, v rozpore so záujmom Spoločenstva a predstavuje porušenie článku 21 základného nariadenia.

107    Z článku 21 ods. 1 druhej a tretej vety základného nariadenia (teraz článok 21 ods. 1 druhá a tretia veta nariadenia č. 1225/2009) vyplýva, že orgány sú oprávnené neuplatniť dané antidumpingové opatrenia, aj napriek tomu, že sú splnené ostatné podmienky na uloženie antidumpingového cla – najmä dumping, ujma a príčinná súvislosť – ak zastávajú názor, že použitie takýchto opatrení nie je v záujme Spoločenstva. V prípade postupného vyraďovania výrobkov podliehajúcich antidumpingovým opatreniam v Spoločenstve z výroby, sa posúdenie záujmu Spoločenstva do určitej miery týka nutnosti zachovať dotknuté antidumpingové opatrenia, v zmysle predbežného preskúmania na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

108    Je nutné poznamenať, že námietka Komisie zakladajúca sa na skutočnosti, že žalobcovia predložili argument, ktorý nebol predložený v rámci správneho konania, je založená na chybnom predpoklade, pretože v žiadosti o preskúmanie bol, prinajmenšom nepriamo, spomenutý zánik záujmu Spoločenstva, keďže odkazovala na postupné vyraďovanie lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve a s odkazom na odôvodnenie č. 9 nariadenia č. 495/2002 uvádzala, že dotknuté antidumpingové opatrenia „neposkytujú žiadnu výhodu z hľadiska ochrany výroby [Spoločenstva] proti prípadným nekalým obchodným praktikám“.

109    Z toho vyplýva, že neexistencia výslovného odkazu na článku 21 základného nariadenia v žiadosti o preskúmanie nemá vplyv na prípustnosť tejto časti prvého žalobného dôvodu.

110    Pokiaľ ide o otázku nepredloženia údajne dôverných vyhlásení výrobcov v Spoločenstve, týkajúcich sa postupného vyraďovania oceľových lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve, je potrebné zastávať názor, že táto otázka má byť posúdená ako dôkaz tam, kde žalobcovia predložili svoje tvrdenia, takže bude analyzovaná v rámci preskúmania opodstatnenosti tejto časti prvého žalobného dôvodu.

111    Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietka neprípustnosti vznesená Komisiou proti druhej časti prvého žalobného dôvodu musí byť zamietnutá.

–       O veci samej

112    Žalobcovia tvrdia, že sa Komisia tým, že odmietla konštatovať postupné vyraďovanie lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve a odmietla tak vyhovieť žiadosti o preskúmanie, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

113    V tomto zmysle je nutné poznamenať, že žalobcovia sa obmedzili na tvrdenie, že výroba lán a káblov na všeobecné použitie v Spoločenstve je v súčasnosti zanedbateľná, bez toho aby predložili akýkoľvek konkrétny dôkaz umožňujúci podporiť toto tvrdenie.

114    Po prvé, pokiaľ ide o vyhlásenia výrobcov v Spoločenstve, z ktorých žalobcovia vychádzali pri dokazovaní postupného vyraďovania lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve, je potrebné uviesť, že okrem toho, že neboli predložené v rámci prejednávanej žaloby, nemôžu byť takéto samostatné vyhlásenia výrobcov v Spoločenstve, ktorí prípadne tvrdia, že stiahli laná a káble na všeobecné použitie zo svojich výrobných programov, samé o sebe považované za dostatočné dôkazy postupného vyraďovania lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve, pokiaľ nie sú podporené ďalšími objektívnymi dôkazmi, ako napríklad výrobnými štatistikami.

115    Okrem toho, reklamy výrobcov v Spoločenstve tvoriace prílohu žiadosti o preskúmanie, ktoré sú priložené k žalobe, nedokazujú postupné vyraďovania lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve, ale skôr to, že výrobcovia v Spoločenstve ponúkajú celý rad rôznych druhov oceľových lán a káblov, bez toho, aby tieto reklamy dokazovali, či sú v nich ponúkané laná a káble vyrábané v Spoločenstve alebo doňho dovážané. Niektoré časti reklám, internetových stránok alebo katalógov výrobcov v Spoločenstve, z ktorých vyplýva, že sa títo výrobcovia sústreďujú na výrobu lán a káblov na špeciálne použitie, v každom prípade nemôžu stačiť na to, aby preukázali postupné vyraďovanie lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve ako celku.

116    Tvrdenia žalobcov súvisiace so zmenou okolností, pokiaľ ide o postupné vyraďovaniu lán a káblov na všeobecné použitie z výroby v Spoločenstve, teda nemôže preukázať, že sa Komisia tým, že odmietla začať čiastočné predbežné preskúmanie dotknutých antidumpingových opatrení, dopustila so zreteľom na dôkazy, ktoré predložila, zjavne nesprávneho posúdenia.

117    Z uvedeného vyplýva, že druhá časť prvého žalobného dôvodu musí byť zamietnutá.

c)     Tretia časť: zmena okolností týkajúcich sa existencie ujmy

 Tvrdenia účastníkov konania

118    Podľa žalobcov zistenia, ktoré boli vykonané v čase, kedy výrobcovia v Spoločenstve ešte laná a káble na všeobecné použitie vyrábali a podľa ktorým im dovoz týchto lán a káblov spôsoboval podstatnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia, už nie sú platné.

119    Po prvé, žalobcovia v žiadosti o preskúmanie preukázali, že laná a káble na všeobecné použitie a laná a káble na špeciálne použitie sa vyskytujú na vzájomne rozdielnych trhoch, ktoré sa líšia novými európskymi normami EN 12385 a EN 10264. Navyše, trhy lán a káblov na všeobecné použitie a lán a káblov na špeciálne použitie sa odlišujú tým, že skôr uvedené sú všeobecne uvedené na trh v priemyselných dĺžkach zatiaľ čo neskôr uvedené, vyrábané v Spoločenstve, sú v podstate predmetom ďalšej úpravy.

120    Po druhé, žalobcovia predložili v dôvernej verzii žiadosti o preskúmanie vyhlásenie výrobcov v Spoločenstve, ktorí dovážajú veľké množstvo lán a káblov na všeobecné použitie, a to aj z krajín podliehajúcich antidumpingovým opatreniam týkajúcim sa oceľových lán a káblov. Uvedené dovozy tak už nespôsobujú žiadnu ujmu výrobcom v Spoločenstve, ktorí by si samotní nikdy nespôsobili ujmu. Hoci žalobcovia nepredložili v tomto konaní takéto vyhlásenie, aby tak chránili ich dôvernú povahu, poznamenávajú, že Komisia s týmito dokumentmi bola oboznámená, pretože má k dispozícii dôvernú verziu žiadosti o preskúmanie.

121    Pri neexistencii súčasnej ujmy so zreteľom na dovozy lán a káblov na všeobecné použitie teda žalobcovia tvrdia, že je málo pravdepodobné, aby táto ujma pretrvávala aj naďalej alebo sa obnovila, v prípade, ak by došlo k vylúčeniu týchto dovozov z pôsobnosti dotknutých antidumpingových opatrení.

122    Komisia tým, že odmietla konštatovať zánik ujmy v zmysle článku 3 základného nariadenia, a že teda odmietla vyhovieť žiadosti o preskúmanie, sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 11 ods. 3 základného nariadenia.

123    Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov.

 Posúdenie Všeobecného súdu

124    Ako už bolo uvedené vyššie v bode 37, podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia sa predbežné preskúmanie začne, ak príslušná žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy o tom, že pokračujúce uloženie opatrenia už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu a/alebo že je nepravdepodobné, že by ujma pokračovala, alebo sa opakovane vyskytovala, ak by sa opatrenie zrušilo alebo zmenilo, alebo že existujúce opatrenie nie je alebo už nie je odôvodnené na kompenzáciu dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.

125    Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sa laná a káble na všeobecné použitie a laná a káble na špeciálne použitie vyskytujú na rôznych trhoch, ktoré sa líšia novými normami CEN, ako aj pokiaľ ide o argument zakladajúci sa na existencii rozdielov v ich uvádzaní na trh, je potrebné uviesť, že tieto argumenty už boli posudzované a zamietnuté pri preskúmaní prvej časti tohto žalobného dôvodu vyššie v bodoch 86 až 95.

126    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého dovážajú výrobcovia v Spoločenstve veľké množstvo lán a káblov na všeobecné použitie, najmä z krajín podliehajúcich antidumpingovým opatreniam, je potrebné uviesť, že - aj napriek skutočnosti, že neboli v prejednávaných konaniach predložené - jednotlivé vyhlásenia výrobcov v Spoločenstve, podľa ktorých dovážajú veľké množstvo lán a káblov na všeobecné použitie, na ktoré žalobcovia odkazujú, nemôžu byť samé o sebe považované za dostatočné na účely preukázania takýchto dovozov, pokiaľ nie sú podporené objektívnymi dôkazmi, napríklad štatistikami dovozov uvedených lán a káblov do Spoločenstva. Po druhé, samotné tvrdenie žalobcov, že pretrvávanie alebo obnovenie ujmy je „málo pravdepodobné“, nedokazuje zánik ujmy spôsobenej priemyslu Spoločenstva.

127    Argumenty žalobcov týkajúce sa zmeny okolností, pokiaľ ide o existenciu ujmy, teda nemôžu preukazovať to, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že odmietla začať čiastočné predbežné preskúmanie dotknutých antidumpingových opatrení, so zreteľom na dôkazy predložené zo strany žalobcu.

128    Preto treba tretiu časť tohto žalobného dôvodu zamietnuť.

129    Prvý žalobný dôvod musí byť teda v celom rozsahu zamietnutý.

2.     Druhý žalobný dôvod: porušenie zásady legitímnej dôvery

a)     Tvrdenia účastníkov konania

130    Žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila ich legitímnu dôveru tým, že odmietla začať predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad Spoločenstva, sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva Spoločenstva tým, že mu poskytla presné uistenia, vytvorila v jeho vedomí dôvodné nádeje (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. novembra 2006, Masdar (UK)/Komisia, T‑333/03, Zb. s. II‑4377, bod 119).

131    V prejednávanej veci vyvolala Komisia u žalobcov legitímnu dôveru tým, že im ponúkla opätovne uplatniť v rámci predbežného preskúmania argument zakladajúci na sa skutočnosti, že laná a káble na všeobecné použitie sa podstatným spôsobom líšia od lán a káblov na špeciálne použitie. Takéto záruky im boli poskytnuté s dostatočnou istotou a vychádzali z kompetentných a spoľahlivých zdrojov.

132    Po prvé, Komisia po ukončení preskúmania antidumpingových opatrení uložených nariadením č. 1796/1999 o dovozoch oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Maďarsku, Indii, Mexiku, Poľsku, Južnej Afrike a Ukrajine podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenie ponúkla žalobcom možnosť predložiť žiadosť o predbežné preskúmanie smerujúce k úprave rozsahu jednotlivých opatrení. Najmä jeden zo zamestnancov Komisie kontaktoval EWRIA, aby ho informovalo o tom, že návrh žalobcov smerujúci k úprave pôsobnosti antidumpingových opatrení nemôže byť podaný v kontexte preskúmania pred uplynutím platnosti, ale musí byť predložený v rámci predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Podľa žalobcov nemal zamestnanec Komisie žiadny dôvod na to, aby EWRIA kontaktoval, pokiaľ by Komisia nemala záujem na novej definícii pôsobnosti dotknutých antidumpingových opatrení. Z toho vyplýva, že Komisia tak ponúkla žalobcom možnosť podať žiadosť o predbežné preskúmanie.

133    Po druhé, tento podnet bol potvrdený skutočnosťou, že delegácia Komisie, ktorá navštívila sídlo spoločnosti Heko Industrieerzeugnisse, jednej zo žalobcov, v rámci preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení zavedených nariadením č. 1601/2001 o dovozoch niektorých oceľových lán a káblov s pôvodom v Rusku, Thajsku a Turecku podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia, prejavovalo zjavný záujem o nové definovanie pôsobnosti opatrení týkajúcich sa oceľových lán a káblov.

134    Po tretie, na neformálnom stretnutí týkajúcom sa žiadosti o preskúmanie pôsobili zamestnanci Komisie na žalobcov dojmom, že sú pripravení preskúmať ich argumenty v rámci čiastočného predbežného preskúmania týkajúceho sa rozsahu dotknutých výrobkov. Títo zamestnanci si znovu prečítali prvé znenie žiadosti žalobcov o preskúmanie a vyjadrili niekoľko odporúčaní smerujúcich k úprave tohto znenia. Žalobcovia svoju žiadosť opravili na základe týchto odporúčaní a začlenili do nej argumenty navrhované uvedenými zamestnancami Komisie. Jeden z týchto zamestnancov kontaktoval žalobcov, pokiaľ ide o opravené znenie a informoval ho, že sa domnieva, že žiadne ďalšie zmeny nie sú nutné a že vzhľadom na „sľubné“ argumenty obsiahnuté v žiadosti by mala byť táto žiadosť Komisie bezodkladne oficiálne predložená.

135    Na účely preukázania týchto kontaktov žalobcovia navrhujú v súlade s článkom 65 písm. c) rokovacieho poriadku vypočuť ako svedka pána [H.], predsedu EWRIA.

136    Toto konanie Komisie podľa žalobcov naznačovalo, že má v úmysle zmeniť svoje stanovisko týkajúce sa definície posudzovaného výrobku a obdobného výrobku v antidumpingových opatreniach týkajúcich sa oceľových lán a káblov. Žalobcovia mali všetky dôvody sa domnievať, že ak v lehote predložia žiadosť o začatie predbežného preskúmania, na účely prispôsobenia dopadu dotknutých antidumpingových opatrení a vylúčenia lán a káblov na všeobecné použitie z týchto opatrení, začne Komisia bezodkladne príslušné konanie o predbežnom preskúmaní.

137    Žalobcovia vychádzali z tejto dôvery a podali svoju žiadosť o preskúmanie 12. júna 2007, pričom jej venovali nevyhnutný čas a prostriedky. Tým, že orgány Únie odmietli začať požadované predbežné preskúmanie, teda porušili legitímnu dôveru žalobcov.

138    Komisia namieta, že žalobcom neposkytla žiadne konkrétne záruky toho, že sa preskúmanie uskutoční.

b)     Posúdenie Všeobecného súdu

139    Podľa ustálenej judikatúry sa zásada ochrany legitímnej dôvery vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva Spoločenstva poskytnutím konkrétnych, nepodmienených a súhlasných záruk z povolených a spoľahlivých zdrojov vytvorila v jeho vedomí opodstatnené očakávania (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. júla 1999, Forvass/Komisia, T‑203/97, Zb. VS s. I‑A-129 a II‑705, bod 70 a citovanú judikatúru, a z 26. septembra 2002, Borremans a i./Komisia, T‑319/00, Zb. VS s. I‑A-171 a II‑905, bod 63, a z 9. júla 2008, Reber/ÚHVT – Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli (Mozart), T‑304/06, Zb. s. II‑1927, bod 64). Tieto záruky však musia byť v súlade s ustanoveniami a uplatňovanými normami, keďže sľuby, ktoré nerešpektujú tieto ustanovenia, nezakladajú legitímnu dôveru u tretej osoby (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. novembra 2002, Ronsse/Komisia, T‑205/01, Zb. SV s. I‑A-211 a II‑1065, bod 54; zo 16. marca 2005, Ricci/Komisia, T‑329/03, Zb. SV s. I‑A‑69 a II‑315, bod 79 a tam citovaná judikatúra, a vyššie uvedený rozsudok Mozart, pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. februára 1986, Vlachou/Dvor audítorov, 162/84, Zb. s. 481, bod 6).

140    V prejednávanej veci je potrebné najskôr konštatovať, že žiadny dôkaz v spise neumožňuje preukázať obsah údajných ústnych záruk. Komisia síce uznáva, že pokiaľ ide o žiadosť o preskúmanie, bola so žalobcami v kontakte v období medzi augustom 2004 a novembrom 2005 počas preskúmania antidumpingových opatrení zavedených nariadením č. 1796/1999, ktoré neboli platné, a predbežne v októbri 2006, pokiaľ ide o žiadosť o preskúmanie. Spochybňuje však to, že by im poskytla konkrétne a nepodmienečné záruky, ktoré by u nich mohli vyvolať nádej, že sa preskúmanie začne.

141    Po prvé, pokiaľ ide o kontakty medzi Komisiou a žalobcami v rámci preskúmania pred uplynutím platnosti nariadenia č. 1796/1999, žalobcovia tvrdia, že ich Komisia „povzbudzovala“ k podaniu žiadosti o preskúmanie, a uvádzajú, že ich zamestnanec Komisie kontaktoval, aby im upresnil určité procesné aspekty predbežnej žiadosti o preskúmanie. Aj za predpokladu, že by Komisia mohla uvažovať počas uvedených stretnutí o takomto preskúmaní, je však nutné konštatovať, že oznámené poznatky nepredstavujú konkrétne, nepodmienečné a zhodné záruky, že dôjde k preskúmaniu.

142    Po druhé, pokiaľ ide o kontakty zamestnancov Komisie so žalobcami pri ich návšteve sídla Heko Industrieerzeugnisse v rámci preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení zavedených nariadením č. 1601/2001, žalobcovia sa obmedzujú na tvrdenie, že zamestnanci Komisie prejavili „záujem“ o nové definovanie pôsobnosti dotknutých antidumpingových opatrení, čo nemôže predstavovať konkrétnu a nepodmienečnú záruku toho, že sa predbežné preskúmanie začne.

143    Po tretie, pokiaľ ide o neformálne schôdzky Komisie so žalobcami v rámci žiadosti o preskúmanie, ktorá je predmetom prejednávanej žaloby, žalobcovia tvrdia, že mali len „dojem“, že Komisia je ochotná posúdiť ich argumenty v rámci preskúmania a že kvalifikovala ich argumenty ako „sľubné“. Takéto skutočnosti pritom nemôžu predstavovať konkrétne, nepodmienečné a zhodné záruky, že dôjde k preskúmaniu. Okrem toho, ako uviedla Komisia, ich odpoveď na žiadosť o predbežné technické stanovisko nepredstavuje z jej strany formálne ani neformálne rozhodnutie, pretože analýzu spisu je možné vykonať len na základe tvrdení a skutočných dôkazov obsiahnutých v oficiálne predloženej žiadosti, a teda nemohla v žiadnom prípade vyvolať akúkoľvek legitímnu dôveru, že sa predbežné preskúmanie začne.

144    Vzhľadom na to, že existencia týchto kontaktov nebola spochybnená a že uvedené kontakty nemohli v žiadnom prípade vyvolať u žalobcov akúkoľvek legitímnu dôveru, že bude začaté predbežné preskúmanie, nie je dôvodom na to, aby sa vyhovelo žiadosť žiadateľa o dokazovanie.

145    Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že druhý žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

3.     Tretí žalobný dôvod: zjavne nesprávne posúdenie a porušenie článku 1 ods. 4 základného nariadenia

a)     Tvrdenia účastníkov konania

146    Žalobcovia tvrdia, že orgány Únie založili, pokiaľ ide o antidumpingové opatrenia týkajúce sa oceľových lán a káblov, svoje zistenia na príliš širokej definícii dotknutého výrobku. Orgány boli vedené k porovnávaniu výrobkov, ktoré nie sú podobné, a dospeli preto ku chybným záverom.

147    Žalobcovia pripomínajú, že tento argument uviedli vo svojej žiadosti o preskúmanie a žiadali Komisiu, aby upravila pôsobnosť opatrení tak, že z nich vylúči dovozy lán a káblov na všeobecné použitie. Komisia však ich argumenty nezohľadnila. Tvrdenia Komisie v spornom liste, podľa ktorých jednotlivé druhy oceľových lán a káblov „majú rovnaké základné fyzikálne a… technické vlastnosti…“ podľa ktorých „zatiaľ čo výrobky na spodnom konci a na vrchu škály nie sú zameniteľné, výrobky v príbuzných skupinách zameniteľné sú“, sú chybné a to z nasledujúcich dôvodov, ktoré už boli vyjadrené v žiadosti o preskúmanie.

148    Po prvé, fyzikálne a technické vlastnosti lán a káblov na špeciálne použitie sa odlišujú od fyzikálnych a technických vlastností lán a káblov na všeobecné použitie, pretože v súlade s normou EN 10264 zahrňujú ďalšie prvky a vyžadujú použitie drôtov vysoko odolných proti namáhaniu.

149    Po druhé, výrobný postup lán a káblov na špeciálne použitie sa značne líši od výrobného postupu lán a káblov na všeobecné použitie, pretože vyžaduje automatizovanú výrobnú linku a ďalšie zariadenia.

150    Po tretie, konečné použitie týchto dvoch druhov lán a káblov sa tiež líši. Laná a káble na špeciálne použitie sa využívajú na osobitné účely, ktoré vyžadujú laná a káble výnimočných fyzikálnych a technických vlastností, na rozdiel od lán a káblov na všeobecné použitie.

151    Po štvrté, laná a káble na špeciálne použitie a laná a káble na všeobecné použitie nie sú navzájom zameniteľné. Laná a káble na všeobecné použitie nemôžu byť používané na viaceré osobitné účely.

152    Po piate, v súčasnosti v Spoločenstve neexistuje významná výroba lán a káblov na všeobecné použitie.

153    Žalobcovia zdôrazňujú, že všetky tieto skutočnosti dokazujú, že medzi lanami a káblami na všeobecné použitie a lanami a káblami na špeciálne použitie vedie jasná deliaca čiara. Komisia, odkazujúc na širokú definíciu výrobku, ktorá odkazuje na „základné vlastnosti“, však naďalej porovnáva laná a káble na špeciálne použitie vyrobené v Spoločenstve s dovezenými lanami a káblami na všeobecné použitie, to znamená výrobky, ktoré si nie sú podobné. Tým, že odmietla začať predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 1 ods. 4 základného nariadenia.

154    Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov.

b)     Posúdenie Všeobecného súdu

155    Svojím tretím žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že dotknuté antidumpingové opatrenia sú založené na príliš širokej definícii dotknutého výrobku, takže orgány aj naďalej porovnávajú laná a káble na špeciálne použitie s lanami a káblami na všeobecné použitie, teda výrobkami, ktoré podľa žalobcov nie sú podobné. Za týchto podmienok predstavuje odmietnutie Komisie začať predbežné preskúmanie zjavne nesprávne posúdenia a porušenie článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

156    Je nutné konštatovať, že argument, podľa ktorého odmietnutie začať predbežné preskúmanie predstavuje porušenie článku 1 ods. 4 základného nariadenia, pretože Komisia s odvolaním na širokú definíciu dotknutého výrobku, ktorá odkazuje na základné vlastnosti, aj naďalej porovnáva laná a káble na špeciálne použitie vyrobené v Spoločenstve s lanami a káblami na všeobecné použitie, ktoré sú dovážané, vedie v skutočnosti ku spochybneniu zákonnosti dotknutých antidumpingových opatrení, a najmä ich definície dotknutého výrobku, nakoľko zákonnosť uvedených opatrení nie je predmetom prejednávanej žaloby, ktorá smeruje ku zrušeniu rozhodnutia, ktorým Komisia odmietla začať čiastočné predbežné preskúmanie.

157    Okrem toho, pokiaľ ide o argument smerujúci k preukázaniu, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že odmietla začať konanie o predbežnom preskúmaní vzhľadom na údajnú zmenu okolností, pokiaľ ide o definíciu dotknutého výrobku, výroby v Spoločenstve, alebo spôsobenej ujmy, je nutné konštatovať, že zjavne podporuje argumenty predložené v rámci prvého žalobného dôvodu, ktorý bol zamietnutý vyššie v bodoch 55 až 129.

158    Z toho vyplýva, že je potrebné zamietnuť tretí žalobný dôvod, ako aj žalobu v celom rozsahu.

 O trovách

159    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      European Wire Rope Importers Association (EWRIA), Câbleries namuroises SA, Ropenhagen A/S, ESH Eisen- und Stahlhandelsgesellschaft mbH, Heko Industrieerzeugnisse GmbH, Interkabel Internationale Seil- und Kabel-Handels GmbH, Jose Casañ Colomar SA a Denwire Ltd sú povinní nahradiť trovy konania.

Martins Ribeiro

Papasavvas

Dittrich

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2010.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

A –  Základné antidumpingové nariadenie

B –  Antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovozy lán a káblov zo železa alebo ocele

1.  Antidumpingové opatrenia uložené na dovozy oceľových lán a káblov s pôvodom v Číne, Indii, Juhoafrickej republike a na Ukrajine

2.  Antidumpingové opatrenia uložené na dovozy lán a káblov zo železa alebo ocele s pôvodom v Rusku

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

A –  O prípustnosti

1.  O prípustnosti žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia Komisie zo 4. júla 2008 o nezačatí čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení týkajúcich sa oceľových lán a káblov

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecného súdu

2.  O prípustnosti tvrdenia, že Komisia by mala byť zaviazaná na začatie čiastočného predbežného preskúmania

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecného súdu

3.  Prípustnosť žalobných dôvodov predložených žalobcami

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecného súdu

B –  O veci samej

1.  Prvý žalobný dôvod: porušenie článku 11 ods. 3 a článku 21 základného nariadenia

a)  Prvá časť: zmena okolností týkajúca sa definície dotknutého výrobku

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecného súdu

b)  Druhá časť: zmena okolností týkajúcich sa výroby lán a káblov na všeobecné použitie v Spoločenstve

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecného súdu

–  O prípustnosti

–  O veci samej

c)  Tretia časť: zmena okolností týkajúcich sa existencie ujmy

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecného súdu

2.  Druhý žalobný dôvod: porušenie zásady legitímnej dôvery

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecného súdu

3.  Tretí žalobný dôvod: zjavne nesprávne posúdenie a porušenie článku 1 ods. 4 základného nariadenia

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecného súdu

O trovách

---

* Jazyk konania: angličtina.