EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62008TA0171

Vec T-171/08: Rozsudok Všeobecného súdu z  12. decembra 2013 — Berliner Institut für Vergleichende Sozialforschung/Komisia ( „Európsky fond pre utečencov — Činnosť senzibilizácie a šírenia informácií o utečencoch, ktorí sú obeťami psychologickej traumy — Projekt ‚Traumatizovaníutečenci v Únii: inštitúcie, mechanizmy ochrany a správne postupy‘ — Vyplatenie zostatku — Povinnosť odôvodnenia — Zásada riadnej správy vecí verejných — Nesprávne posúdenie“ )

Ú. v. EÚ C 39, 8.2.2014, p. 15–15 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

8.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 39/15


Rozsudok Všeobecného súdu z 12. decembra 2013 — Berliner Institut für Vergleichende Sozialforschung/Komisia

(Vec T-171/08) (1)

(Európsky fond pre utečencov - Činnosť senzibilizácie a šírenia informácií o utečencoch, ktorí sú obeťami psychologickej traumy - Projekt ‚Traumatizovaníutečenci v Únii: inštitúcie, mechanizmy ochrany a správne postupy‘ - Vyplatenie zostatku - Povinnosť odôvodnenia - Zásada riadnej správy vecí verejných - Nesprávne posúdenie)

2014/C 39/24

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Berliner Institut für Vergleichende Sozialforschung eV (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: pôvodne U. Claus, neskôr C. Otto, S. Reichmann a L.-J. Schmidt, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne S. Grünheid a B. Simon, neskôr S. Grünheid, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie obsiahnutom v liste zo 7. marca 2008 o čiastočnom nepriznaní nákladov, ktoré znášal žalobca v rámci dohody o subvenciách JAI/2004/ERF/073 týkajúcej sa financovania činnosti senzibilizácie a šírenia informácií o utečencoch, ktorí sú obeťami psychologickej traumy, Spoločenstvom

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Berliner Institut für Vergleichende Sozialforschung eV je povinný nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 171, 5.7.2008.


Top