Žaloba podaná 14. mája 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika

(Vec C-198/08)

(2008/C 197/15)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: W. Mölls, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Tabakové výrobky tvoria jednu z troch skupín výrobkov, ktoré na úrovni Spoločenstva podliehajú harmonizovanej právnej úprave spotrebných daní. Smernica 95/59/ES obsahuje niektoré všeobecné ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na všetky tabakové výrobky, a okrem iného upravuje štruktúru spotrebnej dane na cigarety. Článok 9 ods. 1 zakotvuje zásadu, že tak výrobcovia, ako aj dovozcovia majú právo voľne určiť maximálne ceny tabakových výrobkov. Toto ustanovenie nezabezpečuje len to, že základ dane podlieha vo všetkých členských štátoch rovnakým zásadám, ale bráni aj tomu, aby dosiahnutie cieľov smernice bolo zmarené štátnou reguláciou cien, ktorá narúša hospodársku súťaž a vnútorný trh.

Právna úprava zavedená v roku 2006 v Rakúsku, podľa ktorej štátne orgány stanovujú minimálne ceny cigariet a jemne rezaného tabaku na vlastnoručne šúľané cigarety, porušuje uvedené ustanovenie smernice 95/59/ES. Určenie minimálnych cien odstraňuje cenové rozdiely medzi rôznymi produktmi, ku ktorým môže dochádzať z dôvodu rôznych faktorov pri tvorbe cien, tým, že maloobchodné ceny nižšieho cenového pásma priamo zvýši na priemernú úroveň. Taký mechanizmus vedie nevyhnutne k skresleniu tokov tovaru medzi členskými štátmi, aj keď je minimálna cena odvodená z priemerných trhových cien, ako je to v Rakúsku.

K záujmom, ktoré môžu členské štáty sledovať prostredníctvom ich obchodnej a daňovej politiky, patrí samozrejme aj záujem na ochrane verejného zdravia. Ten zahŕňa aj cieľ držať ceny tabakových výrobkov na vysokej úrovni. Keďže však členské štáty môžu tento cieľ dostatočne zohľadniť v plnom rozsahu daňovými prostriedkami, nie je možné, aby sa na také záujmy odvolávali s cieľom odchýliť sa od smernice sporným právnym predpisom, pretože by tak narušili fungovanie vnútorného trhu.

Podľa názoru Komisie je zdanenie účinným a postačujúcim prostriedkom z cenového hľadiska. Príklady iných členských štátov rovnako ukazujú, že tabakové výrobky by bolo možné zdražiť prostredníctvom samotného daňového tlaku, keďže daňovú úroveň možno ľubovoľne zvyšovať, aby došlo k zvýšeniu konečnej ceny bez ohľadu na to, aké presné rozpätia zisku majú dotknutí výrobcovia a/alebo do akej miery sú pripravení predávať bez zisku alebo dokonca so stratou. Tento postup, pri ktorom zdanenie funguje ako objektívny nákladový faktor, zmierňuje nielen negatívne vplyvy minimálnych cien na hospodársku súťaž a vnútorný trh, ale aj ďalšiu nevýhodu spojenú s minimálnymi cenami, a to zabezpečenie marží výrobcov tabakových výrobkov. Tento dôsledok nijako neprispieva k ochrane zdravia, naopak je skôr kontraproduktívny. Komisia je teda presvedčená o tom, že želanú ochranu verejného zdravia možno zabezpečiť aktívnou a úspešnou štátnou daňovou politikou bez toho, aby bolo potrebné sa uchýliť k minimálnym cenám nezlučiteľným s článkom 9 smernice 95/59/ES.

(1)  Ú. v. ES L 291, s. 40; Mim. vyd. 09/001, s. 283.