26.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 107/19

1.

Umožňujú články 3 a 4 smernice č. 80/987 (1) z 20. októbra 1980 v časti, v ktorej upravujú výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov, týkajúcich sa odmeny, aby sa týmto pohľadávkam od okamihu ich uplatnenia voči záručnej inštitúcii odňala ich pôvodná povaha odmeny a nadobudli odlišnú kvalifikáciu ako dávky sociálneho zabezpečenia len z dôvodu, že ich vyplatenie členský štát zveril inštitúcii sociálneho zabezpečenia, a teda že vo vnútroštátnom právnom predpise sa pojem „odmena“ nahrádza pojmom „dávka sociálneho zabezpečenia“?

2.

Považuje sa pre sociálny cieľ smernice za dostatočné, ak vnútroštátna právna úprava používa pôvodnú pohľadávku z odmeny zamestnanca len čisto ako vzor pre porovnanie, podľa ktorého sa určuje per relationemplnenie, ktoré sa má zaručiť zásahom záručnej inštitúcie, alebo sa vyžaduje, aby sa pohľadávka z odmeny zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je platobne neschopný, ochraňovala, vďaka zásahu záručnej inštitúcie, pričom by sa jej zabezpečil rovnaký obsah, záruky a čas a spôsob výkonu, aké sa priznávajú akýmkoľvek ďalším pohľadávkam vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu v tom istom právnom poriadku?

3.

Umožňujú zásady, vyplývajúce z právnej úpravy Spoločenstva a najmä zásady ekvivalencie a efektivity, aby sa na výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov, týkajúcich sa odmeny za obdobie zistené podľa článku 4 smernice č. 80/987 uplatnil menej výhodný režim premlčania než je režim, ktorý sa uplatňuje na pohľadávky obdobnej povahy?