Žaloba podaná 12. februára 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika

(Vec C-53/08)

(2008/C 107/23)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: G. Braun a H. Støvlbæk, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 43 ES zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti, ktorá podľa právnych predpisov predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa. Podľa článku 45 ods. 1 ES sa ustanovenia kapitoly o slobode usadiť sa nevzťahujú na činnosti, ktoré v určitom členskom štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom štátnej moci.

Podľa Notariatsordnung môžu byť za notárov v Rakúsku vymenovaní iba rakúski štátni príslušníci. Sporné ustanovenie teda predstavuje diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti a porušuje slobodu usadiť sa štátnych príslušníkov iných členských štátov tým, že im bráni vo výkone povolania notára.

Komisia sa domnieva, že na činnosti notárov sa nevzťahuje výnimka článku 45 ES, a teda sloboda usadiť sa sa vzťahuje na povolanie notára.

Na účely zodpovedania otázky, čo sa rozumie pod pojmom „štátna moc“ v zmysle článku 45 ES, je potrebné jednak vychádzať z vnútroštátneho chápania tohto pojmu. Činnosti, ktoré sa v určitom členskom štáte nepovažujú za výkon štátnej moci, nemožno podriadiť výnimke ani v prípade, ak sa rovnaké činnosti považujú za výkon štátnej moci v iných členských štátoch. Na druhej strane sa výklad pojmu a rozsahu štátnej moci v zmysle článku 45 ES vykoná so zreteľom na právo Spoločenstva, pričom sa vyžaduje autonómny a jednotný výklad jeho významu Súdnym dvorom. Skutočnosť, že rakúski zákonodarcovia a rakúske súdy v zásade považovali činnosti notárov za účasť na štátnej moci, ešte neznamená, že tieto činnosti možno preto vyňať z pôsobnosti slobody usadiť sa aj na základe prísnejšieho posúdenia so zreteľom na právne predpisy Spoločenstva. Článok 45 ES ods. 1 je totiž potrebné ako výnimku zo základnej slobody vykladať reštriktívne.

Pri súčasnom stave integrácie možno len veľmi ťažko nájsť odôvodnenie pre podmienku štátnej príslušnosti, ktorej podliehajú činnosti notárov. Žiadna z týchto činností, ak by aj mala byť suverénna, nepredpokladá osobitnú väzbu k štátu, ktorá je typická pre štátnu príslušnosť. Rovnako tieto činnosti nie sú spojené s rizikom vyvolania konfliktov s príslušníkmi domáceho štátu v dôsledku výkonu zvrchovaných právomocí a nasadenia štátnych mocenských prostriedkov.

Činnosti, ktoré Rakúska republika uvádza na odôvodnenie požiadavky štátnej príslušnosti – overovanie právnych úkonov a dohôd, opatrenie doložkou vykonateľnosti, právne poradenstvo, ako aj činnosť súdnych komisárov – nepostačujú na odôvodnenie uplatniteľnosti článku 45 ES. Pokiaľ vôbec predstavujú účasť na štátnej moci, tak potom iba nepriamu. Výkon štátnej moci ďalej nesmie byť zamieňaný s činnosťami vo verejnom záujme. Všeobecná prospešnosť nevyhnutne nepatrí medzi prvky štátnej moci; činnosti, ktoré sledujú verejný prospech a nie záujem jednotlivcov by nepredstavovali prenesenie výkonu štátnej moci. Kým skutočný výkon štátnej moci môže byť teda vyhradený vlastným štátnym príslušníkom, výkon určitých činností vo verejnom záujme, ako je to napríklad v prípade preventívneho výkonu súdnej moci, možno zabezpečiť aj tým, že prístup k povolaniu, ako aj povinnosti spojené s povolaním budú podriadené osobitným pravidlám a osobitnej kontrole.

Komisia sa teda domnieva, že žiadna z činností, posudzovaná samostatne alebo v celku, ktorými sú poverení notári v Rakúsku, nepredstavuje priamu a špecifickú účasť na výkone štátnej moci v zmysle judikatúry.