Vec C‑568/08

Combinatie Spijker Infrabouw‑De Jonge Konstruktie a i.

proti

Provincie Drenthe

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Rechtbank Assen)

„Verejné zmluvy – Postupy preskúmavania v rámci verejného obstarávania prác – Smernica 89/665/EHS – Povinnosť členských štátov stanoviť postup preskúmavania – Vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia povolil rozhodnutie o uzatvorení verejnej zmluvy, ktoré môže byť následne v konaní vo veci samej považované za nezlučiteľné s právnymi predpismi Únie – Zlučiteľnosť so smernicou – Priznanie náhrady škody poškodeným uchádzačom – Podmienky“

Abstrakt rozsudku

1.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď – Otázky nesúvisiace s predmetom konania vo veci samej

(Článok 234 ES)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Postupy preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác – Smernica 89/665 – Povinnosť členských štátov stanoviť postup preskúmavania – Konanie o nariadení predbežného opatrenia

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18; smernica Rady 89/665, zmenená a doplnená smernicou 92/50, článok 1 ods. 1 a 3, a článok 2 ods. 1 a 6)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Postupy preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác – Smernica 89/665 – Povinnosť členských štátov stanoviť postup preskúmavania – Konanie o nariadení predbežného opatrenia

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18; smernica Rady 89/665, zmenená a doplnená smernicou 92/50)

4.        Právo únie – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom

1.        Súdny dvor nemôže rozhodovať o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom, pokiaľ je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti predpisu Únie, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemajú žiadny vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo pokiaľ Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal užitočným spôsobom na otázky, ktoré sú mu položené.

(pozri bod 43)

2.        Systém, v ktorom je na získanie rýchleho rozhodnutia prístupné len konanie, ktoré sa vyznačuje tým, že sa v zásade zameriava na vydanie rýchleho poriadkového opatrenia, nedochádza v ňom k výmene názorov medzi advokátmi, predkladajú sa v ňom spravidla len písomné dôkazy a neuplatňujú sa v ňom zákonné pravidlá dokazovania, rozsudok nevedie ku konečnej úprave právnych vzťahov a nie je súčasťou rozhodovacieho procesu vedúceho ku konečnému rozhodnutiu, nie je v rozpore s článkom 1 ods. 1 a 3 a článkom 2 ods. 1 a 6 smernice Rady 89/665 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/50.

Ako spresňuje piate odôvodnenie smernice 89/665, krátka doba trvania postupov verejného obstarávania vyžaduje, aby porušenia práva Únie boli bezodkladne vybavené.

Na dosiahnutie tohto cieľa smernica 89/665 ponecháva členským štátom diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o výber procesných záruk, ktoré stanovuje, a súvisiacich formálnych náležitostí.

(pozri body 51, 57, 59, 65, bod 1 výroku)

3.        Smernica 89/665 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenená a doplnená smernicou 92/50, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia pri prijímaní predbežného opatrenia vyložil smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby spôsobom, ktorý je následne kvalifikovaný súdom rozhodujúcim vo veci samej ako nesprávny.

Jednak sudca rozhodujúci v konaní o predbežnom opatrení musí rozhodnúť v rámci zrýchleného konania, v ktorom tak zhromažďovanie dôkazov, ako aj preskúmanie dôvodov účastníkov konania sú nevyhnutne stručnejšie než v konaní vo veci samej. Okrem toho účelom rozhodnutia súdu rozhodujúceho v konaní o nariadení predbežného opatrenia, na rozdiel od súdu rozhodujúceho vo veci samej, nie je definitívne rozhodnúť o návrhoch, ktoré sú mu predložené, ale predbežne chrániť existujúce záujmy, prípadne aj tým, že tieto záujmy vyváži.

(pozri body 77, 80, bod 2 výroku)

4.        Pokiaľ ide o zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušeniami práva Únie, ktoré sú tomuto štátu pripísateľné, majú poškodení jednotlivci právo na náhradu, keď porušená právna norma Únie má za cieľ priznať im práva, porušenie je dostatočne závažné a medzi porušením tejto normy a spôsobenou škodou existuje priama príčinná súvislosť. V prípade neexistencie ustanovení práva Únie v tejto oblasti je na vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu, aby rešpektujúc tieto podmienky stanovil kritériá umožňujúce určiť a ohodnotiť škodu vyplývajúcu z porušenia práva Únie v rámci verejného obstarávania za predpokladu, že budú dodržané zásady ekvivalencie a efektivity.

(pozri bod 92, bod 3 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 9. decembra 2010 (*)

„Verejné zmluvy – Postupy preskúmavania v rámci verejného obstarávania prác – Smernica 89/665/EHS – Povinnosť členských štátov stanoviť postup preskúmavania – Vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia povolil rozhodnutie o uzatvorení verejnej zmluvy, ktoré môže byť následne v konaní vo veci samej považované za nezlučiteľné s právnymi predpismi Únie – Zlučiteľnosť so smernicou – Priznanie náhrady škody poškodeným uchádzačom – Podmienky“

Vo veci C‑568/08,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Rechtbank Assen (Holandsko) zo 17. decembra 2008 a doručený Súdnemu dvoru 22. decembra 2008, ktorý súvisí s konaním:

Combinatie Spijker Infrabouw‑De Jonge Konstruktie,

Van Spijker Infrabouw BV,

De Jonge Konstruktie BV

proti

Provincie Drenthe,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), sudcovia A. Arabadjiev, A. Rosas, A. Ó Caoimh a P. Lindh,

generálny advokát: P. Cruz Villalón,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Combinatie Spijker Infrabouw-De Jonge Konstruktie, Van Spijker Infrabouw BV a De Jonge Konstruktie BV, v zastúpení: H. Hoogwout, advocaat,

–        Provincie Drenthe, v zastúpení: M. Mutsaers a A. Hoekstra‑Borzymowska, advocaten,

–        holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels a Y. de Vries, splnomocnení zástupcovia,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Konstantinidis a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. septembra 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 1 a 3 a článku 2 ods. 1 a 6 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, s. 33; Mim. vyd. 05/001, s. 246), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322, ďalej len „smernica 89/665“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Combinatie Spijker Infrabouw‑De Jonge Konstruktie, Van Spijker Infrabouw BV a De Jonge Konstruktie BV (ďalej len „Combinatie“) na jednej strane a Provincie Drenthe (provincia Drenthe, ďalej len „Provincia“) na strane druhej, z dôvodu zadania verejnej zákazky na práce.

 Právny rámec

 Právna úprava Únie

3        Podľa piateho odôvodnenia smernice 89/665:

„keďže hoci majú postupy pre udeľovanie verejných objednávok takú krátku dobu trvania [keďže vzhľadom na krátku dobu trvania postupov pre udeľovanie verejných zákaziek ‑ neoficiálny preklad], musia byť príslušné revízne orgány, medziiným, oprávnené prijať prechodné opatrenia, zamerané na zastavenie takého postupu, alebo na vykonávanie akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré môže prijať obstarávateľ; keďže krátka doba trvania postupov znamená, že horeuvedené porušenia by mali byť [vyžaduje, aby horeuvedené porušenia boli – neoficiálny preklad] bezodkladne vybavené“.

4        Článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 stanovuje:

„1.      Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že v oblasti postupov verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú smernice 71/305/EHS, 77/62/ES a 92/50/EHS, môžu byť rozhodnutia obstarávateľov účinne a predovšetkým tak rýchlo, ako je to možné, preskúmané v súlade s podmienkami stanovenými v nasledujúcich článkoch, najmä v článku 2 ods. 7, ak tieto rozhodnutia porušili právo spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, alebo vnútroštátne právne predpisy prijaté na jeho vykonanie.

...

3.      Členské štáty zabezpečia, aby aspoň každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o uzavretie zmluvy na základe verejného obstarávania dodávky tovaru alebo prác, mohla uplatniť postupy preskúmavania na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu členské štáty stanoviť, ktorá bola alebo je poškodená údajným porušením [ktorá má alebo mala záujem o uzavretie zmluvy na základe verejného obstarávania dodávky tovaru alebo prác a ktorá bola alebo je poškodená údajným porušením, mohla uplatniť postupy preskúmavania na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu členské štáty stanoviť – neoficiálny preklad]. Členské štáty môžu najmä požadovať, aby osoba ktorá sa snaží o preskúmanie, musela vopred informovať obstarávateľa o údajnom porušení a o svojom úmysle požiadať o preskúmanie.“

5        Článok 2 ods. 1 až 6 smernice 89/665 znie takto:

„1.      Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia týkajúce sa postupov preskúmavania uvedených v článku 1 zahŕňali právomoc:

a)      prijať pri najbližšej príležitosti [čo najrýchlejšie – neoficiálny preklad] a formou predbežných konaní [opatrení – neoficiálny preklad], dočasn[é] opatren[ia] s cieľom nápravy údajného porušenia, alebo prevencie voči ďalšiemu poškodeniu príslušných záujmov, vrátane opatrení na zastavenie alebo na zabezpečenie zastavenia pokračovania verejného obstarávania, alebo vykonávania akéhokoľvek rozhodnutia prijatého obstarávateľom;

b)      zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie rozhodnutí prijatých protiprávne, vrátane odstránenia diskriminačných technických, hospodárskych alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predkladanie ponúk, zmluvných dokumentoch alebo v ktorýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu verejného obstarávania;

c)      odškodniť osoby poškodené porušením.

2.      Právomoci uvedené v odseku 1 môžu byť poskytnuté samostatným orgánom, ktoré sú zodpovedné za rôzne aspekty postupu preskúmavania.

3.      Postupy preskúmavania nemusia mať sam[é] o sebe automatický rušiaci [odkladný – neoficiálny preklad] účinok na postupy verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú.

4.      Členské štáty môžu stanoviť, že orgán môže pri posudzovaní, či prijať prechodné [predbežné – neoficiálny preklad] opatrenia, vziať do úvahy pravdepodobné dôsledky opatrení na všetky záujmy, ktoré budú pravdepodobne poškodené, ako aj na verejný záujem, a môže rozhodnúť, že také opatrenia neprijme v prípade, ak by ich nepriaznivé dôsledky prevýšili ich úžitok. Rozhodnutím o neprijatí prechodného [predbežného – neoficiálny preklad] opatrenia nie sú dotknuté ostatné nároky osoby usilujúcej sa o takéto opatrenia.

5.      Členské štáty môžu stanoviť, že v prípadoch, keď požadovaná náhrada škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím [keď je náhrada škody požadovaná v dôsledku protiprávne prijatého rozhodnutia – neoficiálny preklad], musí byť napadnuté rozhodnutie najprv zrušené orgánom, ktorý má potrebnú právomoc.

6.      Účinky výkonu právomocí uvedených v odseku 1 na zmluvu uzavretú na základe verejného obstarávania, stanovia vnútroštátne právne predpisy.

S výnimkou prípadu, keď rozhodnutie musí byť zrušené pred priznaním náhrady škody, členský štát môže ďalej stanoviť, že po uzavretí zmluvy na základe verejného obstarávania, bude právomoc orgánu príslušn[ého] pre preskúmavanie limitovaná na priznanie náhrady ktorejkoľvek [náhrady škody každej – neoficiálny preklad] osobe poškodenej porušením.“

6        Podľa článku 36 smernice Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163) a článku 33 smernice Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110) boli smernica Rady 71/305/EHS z 26. júla 1971 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 185, s. 5) a smernica Rady 77/62/EHS z 21. decembra 1976 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 13, s. 1) zrušené.

7        Článok 82 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114) stanovuje, že smernica 92/50/EHS, s výnimkou jej článku 41, ako aj smernice 93/36/EHS a 93/37/EHS sa zrušujú. Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na smernicu 2004/18.

8        Podľa článku 7 písm. c) smernice 2004/18 zmenenej a doplnenej nariadením Komisie ES č. 2083/2005 z 19. decembra 2005 (Ú. v. EÚ L 333, s. 28) sa v období od 1. januára 2006 do 31. decembra 2007 táto smernica uplatňovala na verejné zákazky na práce, ktorých predpokladaná cena bez dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) sa rovnala alebo bola vyššia než 5 278 000 eur.

9        Článok 9 ods. 5 písm. a) smernice 2004/18 stanovuje:

„Ak navrhovaná práca alebo nákup služieb môžu mať za následok to, že sa zákazky zadajú súčasne vo forme samostatných častí, zohľadní sa celková predpokladaná hodnota všetkých takýchto častí.

…“

 Vnútroštátna právna úprava

10      V čase rozhodnom pre skutkový stav v spore vo veci samej Holandské kráľovstvo neprijalo osobitné opatrenia na účely prebratia smernice 89/665 do vnútroštátneho práva, lebo sa domnievalo, že platná holandská právna úprava je v súlade s požiadavkami tejto smernice.

11      Podľa skutočností uvedených v spise sa zadávanie verejných zákaziek spravuje súkromným právom, uzavretie zmluvy je súkromnoprávnym aktom a rozhodnutia, ktoré predchádzajú zadaniu verejnej zákazky, prijaté správnymi orgánmi sa považujú za prípravné akty súkromného práva. Rozhodovanie sporov vo veciach zadávania verejných zákaziek prináleží občianskoprávnemu súdu, a to pokiaľ ide tak o prijímanie predbežných opatrení, ako aj o konanie vo veci samej. Ak zákon neustanovuje inak, právomoc správneho súdu je vylúčená.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12      Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Provincia sa rozhodla renovovať dva sklápacie mosty na vodnej ceste Erica-Ter Apel v obci Emmen (Holandsko). Táto cesta je veľmi významná na medzinárodnej úrovni. Európska únia na tento projekt poskytla podporu pod podmienkou, že práce budú ukončené v rámci pevne stanovenej lehoty, ktorá mala uplynúť 1. júla 2008.

13      Na zmluvu na renováciu sklápacích mostov bolo vyhlásené verejné obstarávanie na európskej úrovni. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania z 13. júla 2007 bolo uverejnené v dodatku Úradného vestníka Európskej únie.

14      Uchádzači museli spĺňať určité podmienky, najmä v oblasti technickej spôsobilosti, bezúhonnosti a platobnej schopnosti. Ďalšie podmienky sa týkali samotných ponúk, najmä čo sa týka dôkazov, ktoré k nim mali byť predložené. Kritériom pre uzavretie zmluvy bola najnižšia cena.

15      Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo zmenené oznámením z 23. júla 2007.

16      Ponuky, ktoré bolo treba predložiť pred 19. septembrom 2007, boli v tento deň otvorené a Provincia vyhotovila o tomto úkone zápisnicu. V tejto zápisnici bolo uvedené, že ponuky predložili štyria uchádzači, a že najnižšiu ponuku predložila Machinefabriek Emmen BV (ďalej len „MFE“) vo výške 1 117 200 eur, zatiaľ čo ponuka Combinatie vo výške 1 123 400 eur sa umiestnila na druhom mieste.

17      Listom z 2. októbra 2007 Provincia oznámila Combinatie, že zamýšľa uzatvoriť verejnú zmluvu s MFE, pretože MFE predložila najnižšiu ponuku, pričom neposkytla konkrétnejšie odôvodnenia.

18      Listom z 9. októbra 2007 sa Combinatie postavila proti tomuto rozhodnutiu uvádzajúc, že existujú vážne pochybnosti o tom, či MFE riadne spĺňala kritériá hodnotenia ponúk. V nadväznosti na tento list sa uskutočnil telefonický rozhovor s úradmi Provincie, v rámci ktorého sa preberala otázka, či sa preberajúci podnik môže odvolávať na referencie svojho predchodcu.

19      Dňa 18. októbra 2007 podala Combinatie proti Provincii žalobu v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia a žiadala, aby sudca, ktorý rozhoduje o nariadení predbežného opatrenia v rámci konania na Rechtbank Assen rozhodol, že ponuka predložená MFE bola neplatná, že Combinatie predložila najnižšiu ponuku, a že Provincia má v ďalšom postupe verejného obstarávania zadať zákazku spoločnosti Combinatie.

20      Listom z 1. novembra 2007 Provincia informovala všetkých uchádzačov o tom, že sa rozhodla zrušiť verejné obstarávanie z dôvodu, že potom, ako jej útvary vykonali analýzu postupu verejného obstarávania sa ukázalo, že pri tomto postupe došlo k takým pochybeniam, že v ňom nemožno viac pokračovať. Podľa tohto listu došlo k nasledujúcim hlavným nezrovnalostiam. Po prvé, požiadavka týkajúca sa praxe bola zmenená zo 60 % na 50 % hodnoty dotknutej zákazky a požiadavka týkajúca sa obratu bola znížená zo 150 % na 125 % tejto hodnoty. Po druhé, referenčné obdobie pre požiadavku na obrat bolo predĺžené z 3 na 5 rokov Po tretie, kritérium praxe bolo zmenené v tom zmysle, že už úplne nezodpovedalo pôvodne stanovenému kritériu. Napokon, po štvrté, tieto zmeny boli oznámené na internetových stránkach www.aanbestedingskalender.nl, ale nie na internetových stránkach, na ktorých bolo uverejnené zadávacie konanie, a síce www.ted.europa.eu. V tomto liste Provincia uviedla, že sa zaoberá možnosťou vyhlásiť nové zadávacie konanie.

21      Combinatie nepovažovala list z 1. novembra 2007 za dostatočný dôvod na späťvzatie svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zmenila však jeho obsah.

22      Dňa 9. novembra 2007 vstúpila MFE na základe odporúčania Provincie do konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a navrhla, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia rozhodol, že jej má byť zákazka zadaná.

23      Rozsudkom z 28. novembra 2007 sudca Rechtbank Assen rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia dospel k záveru, že MFE prostredníctvom dokumentov predložených v priebehu postupu verejného obstarávania a vysvetlených na pojednávaní uviedla presvedčivé tvrdenia v súvislosti so skutočnosťou, že stavebné práce, ktoré v minulosti realizovala Machinefabriek Hidding BV, ktorá sa v roku 2005 stala Synmet Engineering & Production BV, jej možno pripísať. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia tiež konštatoval, že MFE spĺňa podmienky uložené Provinciou vo verejnom obstarávaní a včas poskytla potrebné informácie, že podpis vyhlásenia typu K predloženého zástupcom MFE treba považovať za dostatočný a že MFE predložila najnižšiu ponuku.

24      Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia rozhodol, že Provincia pri určovaní požiadaviek na obrat, ako aj na prax nekonala dôsledne a že boli vykonané obsahové zmeny v opise predmetného zadávacieho konania. Uviedol však, že k zmenám došlo v počiatočnej fáze konania, že nevyšlo najavo, že by tieto zmeny boli vykonané preto, aby mohol byť uprednostnený jeden z uchádzačov a že nevyšlo najavo, že by po zmenách predložili ponuku tretie osoby. Za týchto okolností sa sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia domnieval, že zmeny nie sú také závažné, aby bolo možné vysloviť domnienku, že zadávacie konanie nebolo dostatočne transparentné.

25       Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia ďalej uviedol, že Provincia už v tejto fáze zadávacieho konania vzhľadom na zásadu rovnosti, legitímnej dôvery a predzmluvnej dobrej viery nemôže slobodne zadať prostredníctvom druhého zadávacieho konania tú istú zákazku na vykonanie stavebných prác niekomu inému než tomu, kto spĺňal podmienky pre zadanie zákazky v prvom zadávacom konaní.

26      Z tohto dôvodu sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia zakázal Provincii zadať zákazku inému podniku než MFE a vyhlásil toto rozhodnutie za predbežne vykonateľné.

27      Provincia zadala 3. decembra 2007 zákazku spoločnosti MFE.

28      Combinatie 11. decembra 2007 podala na Gerechsthof Leeuwarden vzájomné odvolanie a navrhla pozastavenie vykonateľnosti rozhodnutia sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežného opatrenia z 28. novembra 2007.

29      Tento návrh Gerechsthof Leeuwarden incidenčným rozsudkom z 30. januára 2008 zamietol, pretože MFE mala chránený záujem na vykonaní rozsudku, ktorý vydal sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia.

30      Gerechtshof Leeuwarden uviedol, že zmluva, ktorú medzitým uzavrela Provincia s MFE, sa má považovať za platne uzavretú a že s výnimkou osobitných prípadov samotná skutočnosť, že pri postupe pri zadávaní verejnej zákazky došlo k nezrovnalostiam nevedie k tomu, že túto platnosť možno napadnúť. Uvedený Gerechtshof rozhodol, že jediným procesným prostriedkom, ktorý má Combinatie ešte k dispozícii, pokiaľ by bolo konštatované porušenie práva upravujúceho verejné zákazky, je žaloba o náhradu škody.

31      Dňa 19. decembra 2007 Combinatie ešte podala odvolanie proti rozsudku sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežného opatrenia s cieľom dosiahnuť jeho zrušenie a zadanie zákazky jej samej. Po oboznámení sa s rozsudkom vydaným Gerechtshof Leeuwarden v incidenčnom konaní 30. januára 2008 vzala toto odvolanie späť a rozhodla sa podať proti Provincii žalobu o náhradu škody na Rechtbank Assen. Predvolanie na súdne konanie bolo vydané 29. februára 2008.

32      V rámci tejto žaloby sa Rechtbank Assen domnieva, že rozhodnutie z 1. novembra 2007, v ktorom sa Provincia rozhodla zrušiť rozhodnutie o pridelení zákazky z 2. októbra 2007 a vykonať nové verejné obstarávanie, je jediným správnym uplatnením práva upravujúceho verejné zákazky. Domnieva sa, že Provincia nemohla znížiť požiadavku týkajúcu sa praxe z 60 % na 50 % a požiadavku týkajúcu sa obratu zo 150 % na 125 %, že nemohla predĺžiť referenčné obdobie na výpočet obratu z 3 na 5 rokov a že mala uverejniť zmeny, ktoré urobila v zadávacom konaní na tých istých internetových stránkach, na akých uverejnila toto zadávacie konanie. Rechtbank Assen rozhodol, že z týchto dôvodov má v úmysle vydať definitívny rozsudok, ktorý nahradí rozsudok sudcu v konaní o nariadení predbežného opatrenia. Rechtbank Assen sa domnieva, že vzhľadom na to, že zákazka už bola zadaná a stavebné práce už začali, dokonca možno už aj boli ukončené, jediným riešením je priznať Combinatie prípadnú náhradu škody.

33      Rechtbank Assen si kladie otázku, či sa má protiprávny akt pripísať Provincii s ohľadom na okolnosti, za ktorých k nemu došlo a na zákonnú štruktúru právnej ochrany, v ktorej k nemu došlo. Podľa názoru tohto súdu by na odôvodnenie mohli slúžiť významné sociálne záujmy, na ktoré sa odvoláva Provincia a rozsudok sudcu v konaní o nariadení predbežného opatrenia, ako aj voľba holandského zákonodarcu zaviesť takýto právny systém.

34      Za týchto podmienok Rechtbank Assen rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      a)      Majú sa článok 1 ods. 1 a 3 a článok 2 ods. 1 a 6 smernice 89/665 vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia nie sú dodržané, ak je právna ochrana poskytovaná vnútroštátnymi súdmi v rámci sporov týkajúcich sa verejného obstarávania, ktoré upravuje európske právo, sťažená tým, že v systéme, v ktorom môže byť pre to isté rozhodnutie a jeho účinky príslušný tak správny súd, ako aj občianskoprávny súd, môže dôjsť k rozhodnutiam, ktoré si navzájom odporujú?

b)      Je v tejto súvislosti prípustné, aby sa správne súdy obmedzili na skúmanie rozhodnutia o uzatvorení verejnej zmluvy a na rozhodovanie o ňom, a ak áno, prečo a/alebo za akých podmienok?

c)      Je v tejto súvislosti prípustné, aby Algemene wet bestuursrecht, ktorý vo všeobecnosti upravuje konanie na správnych súdoch, vylúčil možnosť obrátiť sa na tieto súdy, pokiaľ ide o rozhodnutia o uzavretí zmluvy medzi verejným obstarávateľom s jedným z uchádzačov, a ak áno, prečo a/alebo za akých podmienok?

d)      Je v tejto súvislosti relevantná odpoveď na [druhú] otázku?

2.      a)      Majú sa článok 1 ods. 1 a 3 a článok 2 ods. 1 a 6 smernice 89/665 vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia nie sú dodržané, pokiaľ je na získanie rýchleho rozhodnutia prístupné len konanie, ktoré sa vyznačuje tým, že sa v zásade zameriava na vydanie rýchleho poriadkového opatrenia, nedochádza v ňom k výmene názorov medzi advokátmi, predkladajú sa v ňom spravidla len písomné dôkazy a neuplatňujú sa v ňom zákonné pravidlá dokazovania?

b)      Pokiaľ je odpoveď na túto otázku záporná, platí to aj vtedy, ak rozhodnutie nevedie ku konečnej úprave právnych vzťahov a ani nie je súčasťou rozhodovacieho procesu vedúceho k takému konečnému rozhodnutiu?

c)      Je v tejto súvislosti relevantné, že rozhodnutie zaväzuje len účastníkov konania, hoci môžu existovať ešte ďalšie dotknuté osoby?

3.      Je v súlade so smernicou 89/665, ak sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia nariadi verejnému obstarávateľovi, aby prijal rozhodnutie o uzatvorení verejnej zmluvy, ktoré je následne v rámci konania vo veci samej považované za nezlučiteľné s pravidlami verejného obstarávania podľa európskeho práva?

4.      a)      Pokiaľ je odpoveď [na tretiu otázku] záporná, je zodpovedným subjektom verejný obstarávateľ, a ak áno, v akom zmysle?

b)      Platí to aj vtedy, ak je odpoveď na [tretiu] otázku kladná?

c)      Pokiaľ je tento verejný obstarávateľ povinný nahradiť škodu, stanovuje právo Spoločenstva podmienky na stanovenie a vypočítanie výšky škody, a ak áno, aké sú tieto podmienky?

d)      Pokiaľ verejný obstarávateľ nie je zodpovedným subjektom, možno podľa práva Spoločenstva určiť inú zodpovednú osobu a ak áno, na akom základe?

5.      Pokiaľ sa na základe vnútroštátneho práva a/alebo odpovedí na vyššie uvedené otázky preukáže vyvodenie zodpovednosti ako v skutočnosti nemožné alebo nadmerne ťažké, čo musí v takom prípade urobiť vnútroštátny súd?“

 O prejudiciálnych otázkach

 Úvodné poznámky

35      Podľa svojho článku 1 ods. 1 sa smernica 89/665 uplatňuje na postupy verejného obstarávania, ktoré patria do pôsobnosti smernice 71/305, ktorá bola nahradená smernicou 93/37 a táto smernica bola nahradená smernicou 2004/18.

36      Podľa svojho článku 7 písm. c) sa smernica 2004/18 uplatňovala tak v deň uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ako aj v deň zadania zákazky dotknutej vo veci samej, na verejné zákazky na práce, ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovnala alebo bola vyššia než 5 278 000 eur.

37      Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu bola výška ponuky vybranej v konaní, ktoré viedlo k sporu vo veci samej, 1 117 200 eur vrátane DPH.

38      Preto vzniká otázka, či verejná zákazka dotknutá vo veci samej spadá do pôsobnosti smernice 2004/18.

39      Súdny dvor zaslal vnútroštátnemu súdu 8. decembra 2009 žiadosť o vysvetlenie na základe článku 104 ods. 5 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora s cieľom spresniť predpokladanú hodnotu verejného obstarávania vo veci samej, a najmä či je predmetná zákazka súčasťou diela v zmysle článku 9 ods. 5 písm. a) uvedenej smernice, lebo je potrebné zohľadniť celkovú predpokladanú hodnotu tohto diela.

40      Listom z 28. januára 2010, ktorý bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 2. februára 2010, vnútroštátny súd vysvetlil, že zákazka dotknutá vo veci samej bola súčasťou rozsiahlejšieho projektu, ktorý sa týkal vodnej cesty Erica‑Ter Apel v predpokladanej hodnote 6 100 000 eur.

41      Z tejto odpovede možno odvodiť, že verejné obstarávanie dotknuté vo veci samej je súčasťou diela v zmysle článku 9 ods. 5 písm. a) smernice 2004/18, ktorej celková hodnota prekračuje prahovú hodnotu na uplatnenie tejto smernice. Preto treba dospieť k záveru, že predmetné verejné obstarávanie patrí do pôsobnosti tejto smernice a v dôsledku toho aj do pôsobnosti smernice 89/665.

 O prvej otázke

42      Podľa ustálenej judikatúry prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C‑415/93, Zb. s. I‑4921, bod 59, a z 2. apríla 2009, Elshani, C‑459/07, Zb. s. I‑2759, bod 40).

43      Súdny dvor však dospel k záveru, že nemôže rozhodovať o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom, pokiaľ je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti predpisu Únie, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemajú žiadny vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo pokiaľ Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal užitočným spôsobom na otázky, ktoré sú mu položené (pozri rozsudky Bosman, už citovaný, bod 61, a Elshani, už citovaný, bod 41).

44      Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, prvá otázka je založená na predpoklade, podľa ktorého v rámci vnútroštátneho práva môže byť tak správny, ako aj občianskoprávny súd príslušný pokiaľ ide o to isté rozhodnutie prijaté v rámci verejného obstarávania, čo by mohlo viesť k prijatiu navzájom si odporujúcich súdnych rozhodnutí.

45      Z pripomienok predložených Súdnemu dvoru holandskou vládou a Komisiou Európskych spoločenstiev však vyplýva, že v holandskom práve má občianskoprávny súd vo všeobecnosti výlučnú právomoc rozhodovať o sporoch v rámci verejného obstarávania. Podľa týchto pripomienok je správny súd príslušný v danej oblasti pokiaľ tak stanovuje osobitný zákon. V takom prípade má výlučnú právomoc. V holandskom práve je vylúčené, aby bol v súvislosti s rozhodnutím toho istého sporu v rámci verejného obstarávania príslušný tak správny, ako aj občianskoprávny súd.

46      Súdny dvor, ktorý rozhoduje v rámci konania o prejudiciálnej otázke, sa určite nemôže vyjadrovať k výkladu vnútroštátnych právnych a správnych predpisov (pozri rozsudky z 13. októbra 1976, Saieva, 32/76, Zb. s. 1523, bod 7; z 9. októbra 1984, Heineken Brouwerijen, 91/83 a 127/83, Zb. s. 3435, bod 10, ako aj z 20. októbra 1993, Phil Collins a i., C‑92/92 a C‑326/92, Zb. s. I‑5145, bod 13).

47      Platí však, že v spore vo veci samej neexistuje žiadne riziko navzájom si odporujúcich rozhodnutí z dôvodu zásahu správneho súdu, lebo všetky konania prebehli pred občianskoprávnymi súdmi.

48      Podľa informácií, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, nemá výklad práva Únie požadovaný v prvej otázke žiaden vzťah k predmetu sporu vo veci samej.

49      Z tohto dôvodu treba prvú otázku považovať za neprípustnú.

 O druhej otázke

50      Vo svojej druhej otázke písm. a) kladie vnútroštátny súd otázku, či systém, v ktorom je na získanie rýchleho rozhodnutia prístupné len konanie, ktoré sa vyznačuje tým, že sa v zásade zameriava na vydanie rýchleho poriadkového opatrenia, nedochádza v ňom k výmene názorov medzi advokátmi, predkladajú sa v ňom spravidla len písomné dôkazy a neuplatňujú sa v ňom zákonné pravidlá dokazovania, je v rozpore so smernicou 89/665.

51      Treba pripomenúť, ako spresňuje piate odôvodnenie smernice 89/665, že krátka doba trvania postupov verejného obstarávania vyžaduje, aby porušenia práva Únie boli bezodkladne vybavené.

52      Vzhľadom na tento cieľ článok 1 ods. 1 smernice 89/665 stanovuje, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že rozhodnutia budú účinne a predovšetkým tak rýchlo, ako je to možné, preskúmané, ak porušili právo Únie v oblasti verejného obstarávania, alebo vnútroštátne právne predpisy prijaté na prebratie tohto práva.

53      Konkrétnejšie článok 2 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice ukladá členským štátom povinnosť zakotviť právomoci umožňujúce „prijať pri najbližšej príležitosti [čo najrýchlejšie – neoficiálny preklad] a formou predbežných konaní [opatrení – neoficiálny preklad], dočasné opatrenia s cieľom nápravy údajného porušenia, alebo prevencie voči ďalšiemu poškodeniu príslušných záujmov“.

54      Keďže článok 2 ods. 2 tejto smernice stanovuje, že právomoci uvedené v článku 2 ods. 1 tejto smernice môžu byť poskytnuté samostatným orgánom, ktoré sú zodpovedné za rôzne aspekty postupu preskúmavania, členské štáty môžu priznať právomoc prijímať predbežné opatrenia a právomoc priznať náhradu škody rôznym orgánom.

55      Článok 2 ods. 3 smernice 89/665 stanovuje, že postupy preskúmavania nemusia mať samé o sebe automatický rušiaci [odkladný – neoficiálny preklad] účinok na postupy verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú. Z toho vyplýva, že táto smernica umožňuje členským štátom, aby vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovili, že opatrenia s odkladným účinkom môžu byť prípadne navrhované v iných konaniach, než v konaniach vo veci samej týkajúcich sa postupu verejného obstarávania.

56      Keďže článok 2 ods. 4 uvedenej smernice spresňuje, že rozhodnutím o neprijatí prechodného [predbežného – neoficiálny preklad] opatrenia nie sú dotknuté ostatné nároky osoby usilujúcej sa o takéto opatrenia, pripúšťa tiež možnosť konania vo veci samej odlišného od konania o nariadení predbežného opatrenia.

57      Preto treba dospieť k záveru, že smernica 89/665 ponecháva členským štátom diskrečnú právomoc pokiaľ ide o výber procesných záruk, ktoré stanovuje, a súvisiacich formálnych náležitostí.

58      Je potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že charakteristiky konania o nariadení predbežného opatrenia vo veci samej sú vlastné konaniam smerujúcim k čo najrýchlejšiemu prijatiu dočasných opatrení, sú v súlade s ustanoveniami článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665.

59      Z vyššie uvedeného vyplýva, že systém, v ktorom je na získanie rýchleho rozhodnutia prístupné len konanie, ktoré sa vyznačuje tým, že sa v zásade zameriava na vydanie rýchleho poriadkového opatrenia, nedochádza v ňom k výmene názorov medzi advokátmi, predkladajú sa v ňom spravidla len písomné dôkazy a neuplatňujú sa v ňom zákonné pravidlá dokazovania, nie je v rozpore so smernicou 89/665.

60      Svojou druhou otázkou písm. b) sa vnútroštátny súd pýta, či predchádzajúca analýza platí aj vtedy, ak rozsudok nevedie ku konečnej úprave právnych vzťahov a ani nie je súčasťou rozhodovacieho procesu vedúceho ku konečnému rozhodnutiu.

61      Predbežné opatrenie už samotnou svojou povahou neupravuje definitívne právne vzťahy. Okrem toho účinky rozhodovacieho procesu, ktorého súčasťou je toto opatrenie, vyplývajú z vnútroštátneho právneho poriadku dotknutého štátu. Preto smernica 89/665 nebráni prijatiu takéhoto opatrenia.

62      Vo svojej druhej otázke písm. c) kladie vnútroštátny súd otázku, či je relevantné, že rozhodnutie zaväzuje len účastníkov konania, hoci môžu existovať ešte ďalšie dotknuté osoby.

63      Táto časť otázky je založená na predpoklade, ktorý v spore vo veci samej nemožno potvrdiť. V tomto spore nebolo totiž konanie o nariadení predbežného opatrenia obmedzené na žalobkyňu a žalovanú, a síce na Combinatie a Provinciu. Naopak tretie osoby, konkrétne MFE, mohli vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci konania a hájiť svoje záujmy, a to dokonca úspešne.

64      Z tohto dôvodu netreba na túto časť otázky odpovedať.

65      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že systém, v ktorom je na získanie súdneho rozhodnutia v čo najkratšom období prístupné len konanie, ktoré sa vyznačuje tým, že sa v zásade zameriava na vydanie rýchleho poriadkového opatrenia, nedochádza v ňom k výmene názorov medzi advokátmi, predkladajú sa v ňom spravidla len písomné dôkazy a neuplatňujú sa v ňom zákonné pravidlá dokazovania, rozsudok nevedie ku konečnej úprave právnych vzťahov a nie je súčasťou rozhodovacieho procesu vedúceho ku konečnému rozhodnutiu, nie je v rozpore s článkom 1 ods. 1 a 3 a článkom 2 ods. 1 a 6 smernice 89/665.

 O tretej otázke

66      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či treba smernicu 89/665 vykladať tak, že bráni tomu, aby súd v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia nariadil verejnému obstarávateľovi, aby prijal rozhodnutie o uzatvorení verejnej zmluvy, ktoré je následne v rámci konania vo veci samej považované za nezlučiteľné so smernicou 2004/18.

67      Ako bolo pripomenuté v bode 42 tohto rozsudku, vnútroštátnemu súdu prináleží, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru.

68      Tretia otázka položená vnútroštátnym súdom je založená na predpoklade, že vo veci samej súd v konaní o nariadení predbežného opatrenia nariadil verejnému obstarávateľovi, aby prijal rozhodnutie o uzatvorení verejnej zmluvy s MFE.

69      Podľa konštatovaní v rozhodnutí vnútroštátneho súdu je tento predpoklad nesprávny. Vnútroštátny súd uvádza, že súd rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia zakázal, aby Provincia uzatvorila zmluvu s iným podnikom než MFE. Z informácií uvedených v spise však nevyplýva, že súd rozhodujúci v konaní o nariadení predbežného opatrenia uložil Provincii, aby uzatvorila verejnú zmluvu s MFE.

70      V tejto súvislosti v odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom Combinatie, holandská vláda a Komisia uviedli, že Provincia mala po tom, ako bol vydaný rozsudok o predbežnom opatrení z 28. novembra 2007, aj iné možnosti ako uzavretie verejnej zmluvy dotknutej vo veci samej s MFE.

71      Okrem toho z odpovedí predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že Provincia nemusela uzatvoriť verejnú zmluvu alebo sa mohla obrátiť na súd vo veci samej alebo tiež podať odvolanie proti rozsudku o predbežnom opatrení z 28. novembra 2007, či pred uzatvorením zmluvy počkať, či Combinatie prípadne podá opravný prostriedok proti tomuto rozsudku o predbežnom opatrení.

72      Pokiaľ ide o túto štvrtú možnosť, zo spisu vyplýva, že Combinatie 11. decembra 2007 skutočne podala odvolanie proti rozsudku o predbežnom opatrení, zatiaľ čo Provincia uzatvorila verejnú zmluvu s MFE 3. decembra 2007.

73      Z toho vyplýva, že predpoklad, podľa ktorého sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia uložil obstarávateľovi, aby prijal rozhodnutie o uzatvorení verejnej zmluvy, v spore vo veci samej nemožno potvrdiť.

74      Aby mohla byť vnútroštátnemu súdu poskytnutá užitočná odpoveď je nevyhnutné zmeniť formuláciu tretej otázky. Pomocou tejto otázky chce totiž vnútroštátny súd zistiť, či treba smernicu 89/665 vykladať tak, že bráni tomu, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia pri prijímaní predbežného opatrenia vyložil smernicu 2004/18 spôsobom, ktorý je následne kvalifikovaný súdom rozhodujúcim vo veci samej ako nesprávny.

75      Ako bolo zdôraznené v bodoch 52 až 54 tohto rozsudku, smernica 89/665 ukladá členským štátom, aby upravili možnosť podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti rozhodnutiam v rámci verejného obstarávania, ktoré porušujú právne predpisy Únie alebo vnútroštátne predpisy, ktoré ich preberajú.

76      Článok 2 ods. 2 uvedenej smernice stanovuje, že o takýchto návrhoch môžu rozhodovať iné orgány než tie, ktoré rozhodujú o žalobách vo veci samej, akou je napríklad žaloba o náhradu škody.

77      Vzhľadom na možnosť ustanoviť takýto systém nie je vylúčené, že súd rozhodujúci v konaní o predbežnom opatrení a súd rozhodujúci vo veci samej, ktorí budú po sebe rozhodovať o rovnakom spore, použijú rôzny výklad platných právnych predpisov Únie. Jednak sudca rozhodujúci v konaní o predbežnom opatrení musí rozhodnúť v rámci zrýchleného konania, v ktorom tak zhromažďovanie dôkazov, ako aj preskúmanie dôvodov účastníkov konania sú nevyhnutne stručnejšie než v konaní vo veci samej. Okrem toho účelom rozhodnutia súdu rozhodujúceho v konaní o nariadení predbežného opatrenia, na rozdiel od súdu rozhodujúceho vo veci samej, nie je definitívne rozhodnúť o návrhoch, ktoré sú mu predložené, ale predbežne chrániť existujúce záujmy, prípadne aj tým, že tieto záujmy vyváži.

78      Normotvorca Únie uznal osobitné poslanie súdu v konaní o nariadení predbežného opatrenia v článku 2 ods. 1 písm. a) a článku 2 ods. 4 smernice 89/665 zdôrazňujúc najmä dočasný charakter opatrení prijatých sudcom v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

79      So systémom preskúmavania stanoveným touto smernicou nevyhnutne súvisí, že súd rozhodujúci vo veci samej môže použiť iný výklad práva Únie, najmä smernice 2004/18, než sudca rozhodujúci v konaní o nariadení predbežného opatrenia. Takýto rozdiel v posúdení neznamená, že súdny systém, o aký ide vo veci samej, nespĺňa požiadavky smernice 89/665.

80      Z tohto dôvodu treba na tretiu otázku odpovedať, že smernica 89/665 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia pri prijímaní predbežného opatrenia vyložil smernicu 2004/18 spôsobom, ktorý je následne kvalifikovaný súdom rozhodujúcim vo veci samej ako nesprávny.

 O štvrtej otázke

81      Svojou štvrtou otázkou písm. a) a b) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či treba obstarávateľa považovať za zodpovedného, ak rozhodol o uzatvorení verejnej zmluvy v súlade s predbežným opatrením vydaným v tomto zmysle súdom v konaní o nariadení predbežného oparenia a toto rozhodnutie je následne v rámci konania vo veci samej považované za nezlučiteľné s pravidlami Únie v oblasti verejného obstarávania.

82      Tieto otázky sú založené na predpoklade, podľa ktorého v spore vo veci samej sudca rozhodujúci v konaní o nariadení predbežného opatrenia uložil obstarávateľovi, aby uzatvoril verejnú zmluvu s určitým subjektom.

83      Ako je však uvedené v bodoch 69 až 73 tohto rozsudku, tento predpoklad sa v spore vo veci samej nepotvrdzuje.

84      Za týchto podmienok nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku písm. a) a b).

85      Svojou štvrtou otázkou písm. c) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či za predpokladu, že tento verejný obstarávateľ je povinný nahradiť škodu vyplývajúcu z porušenia práva Únie v rámci verejného obstarávania, stanovuje právo Únie podmienky na zistenie a vypočítanie výšky škody, a ak áno, aké sú tieto podmienky.

86      Článok 2 ods. 1 písm. c) smernice 89/665 jasne uvádza, že členské štáty musia stanoviť možnosť odškodniť osoby v prípade porušenia právnych predpisov Únie v rámci verejného obstarávania, ale neobsahuje žiadne spresnenie, ani pokiaľ ide o podmienky, za ktorých možno verejného obstarávateľa považovať za zodpovedného, ani pokiaľ ide o určenie výšky náhrady škody, ktorá mu môže byť uložená.

87      Toto ustanovenie predstavuje konkrétne vyjadrenie zásady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušeniami práva Únie, ktoré sú mu pripísateľné. Podľa judikatúry rozvinutej po prijatí smernice 89/665, ale už ustálenej, je táto zásada vlastná právnemu poriadku Únie. Súdny dvor rozhodol, že poškodení jednotlivci majú právo na náhradu, keď sú splnené tri predpoklady, t. j. že porušená právna norma Únie má za cieľ priznať jednotlivcom práva, porušenie je dostatočne závažné a že medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a i., C‑6/90 a C‑9/90, Zb. s. I‑5357, bod 35; z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C‑46/93 a C‑48/93, Zb. s. I‑1029, body 31 a 51, ako aj z 24. marca 2009, Danske Slagterier, C 445/06, Zb. s. I‑2119, body 19 a 20).

88      Pokiaľ ide o žaloby v rámci verejného obstarávania, judikatúra Súdneho dvora v súčasnosti neuvádza podrobnejšie kritériá, na základe ktorých má byť škoda zistená a ohodnotená.

89      Pokiaľ ide o právnu úpravu Únie treba uviesť, že smernica 89/665 bola podstatne zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS (Ú. v. EÚ L 335, s. 31), ktorá bola prijatá po tom, ako nastali skutkové okolnosti, ktoré viedli k sporu vo veci samej. Normotvorca Únie však pri tejto príležitosti neprijal ustanovenia týkajúce sa tejto problematiky.

90      V prípade neexistencie práva Únie v tejto oblasti je na vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu, aby stanovil kritériá umožňujúce určiť a ohodnotiť škodu vyplývajúcu z porušenia práva Únie v rámci verejného obstarávania (pozri analogicky rozsudky z 19. júna 2003, GAT, C‑315/01, Zb. s. I‑6351, bod 46, ako aj z 30. septembra 2010, Strabag a i., C‑314/09, Zb. s. I‑8769, bod 33), za predpokladu, že budú dodržané zásady ekvivalencie a efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04, Zb. s. I‑6619, bod 98).

91      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, nemôžu byť menej výhodné ako procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudky Rewe-Zentralfinaz a Rewe-Zentral, 33/76, Zb. s. 1989, bod 5; z 13. marca 2007, Unibet, C‑432/05, Zb. s. I‑2271, bod 43; z 15. apríla 2008, Impact, C‑268/06, Zb. s. I‑2483, bod 46, ako aj z 8. júla 2010, Bulicke, C‑246/09, Zb. s. I‑7003, bod 25).

92      Preto treba na štvrtú otázku písm. c) odpovedať, že pokiaľ ide o zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušeniami práva Únie, ktoré sú tomuto štátu pripísateľné, majú poškodení jednotlivci právo na náhradu, keď porušená právna norma Únie má za cieľ priznať im práva, porušenie je dostatočne závažné a medzi porušením tejto normy a spôsobenou škodou existuje priama príčinná súvislosť. V prípade neexistencie ustanovení práva Únie v tejto oblasti je na vnútroštátnom poriadku každého členského štátu, aby rešpektujúc tieto podmienky stanovil kritériá umožňujúce určiť a ohodnotiť škodu vyplývajúcu z porušenia práva Únie v rámci verejného obstarávania za predpokladu, že budú dodržané zásady ekvivalencie a efektivity.

93      Vzhľadom na túto odpoveď netreba odpovedať na štvrtú otázku písm. d).

 O piatej otázke

94      Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd pýta čo musí urobiť vnútroštátny súd, pokiaľ sa v skutočnosti preukáže ako nemožné alebo nadmerne ťažké vyvodiť zodpovednosť.

95      Vzhľadom na odpovede na predchádzajúce otázky a s ohľadom na spis v tejto veci nič nenaznačuje, že by to tak bolo vo veci samej.

96      Preto nie je nutné odpovedať na túto otázku.

 O trovách

97      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.      Systém, v ktorom je na získanie rýchleho rozhodnutia prístupné len konanie, ktoré sa vyznačuje tým, že sa v zásade zameriava na vydanie rýchleho poriadkového opatrenia, nedochádza v ňom k výmene názorov medzi advokátmi, predkladajú sa v ňom spravidla len písomné dôkazy a neuplatňujú sa v ňom zákonné pravidlá dokazovania, rozsudok nevedie ku konečnej úprave právnych vzťahov a nie je súčasťou rozhodovacieho procesu vedúceho ku konečnému rozhodnutiu, nie je v rozpore s článkom 1 ods. 1 a 3 a článkom 2 ods. 1 a 6 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992.

2.      Smernica 89/665, zmenená a doplnená smernicou 92/50, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia pri prijímaní predbežného opatrenia vyložil smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby spôsobom, ktorý je následne kvalifikovaný súdom rozhodujúcim vo veci samej ako nesprávny.

3.      Pokiaľ ide o zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušeniami práva Únie, ktoré sú tomuto štátu pripísateľné, majú poškodení jednotlivci právo na náhradu, keď porušená právna norma Únie má za cieľ priznať im práva, porušenie je dostatočne závažné a medzi porušením tejto normy a spôsobenou škodou existuje priama príčinná súvislosť. V prípade neexistencie ustanovení práva Únie v tejto oblasti je na vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu, aby rešpektujúc tieto podmienky stanovil kritériá umožňujúce určiť a ohodnotiť škodu vyplývajúcu z porušenia práva Únie v rámci verejného obstarávania za predpokladu, že budú dodržané zásady ekvivalencie a efektivity.

Podpisy

---

* Jazyk konania: holandčina.