—

Ü. Bekleyen, v zastúpení: C. Rosenkranz, Rechtsanwalt,

—

dánska vláda, v zastúpení: J. Bering Liisberg a R. Holdgaard, splnomocnení zástupcovia,

—

holandská vláda, v zastúpení: C. M. Wissels, splnomocnená zástupkyňa,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a G. Rozet, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 druhého odseku rozhodnutia asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie (ďalej len „rozhodnutie č. 1/80“). Asociačná rada bola zriadená Asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na druhej strane a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z (Ú. v. ES, 1964, 217, s. 3685; Mim. vyd. 11/011, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Ü. Bekleyenovou, tureckou štátnou príslušníčkou, a Spolkovou krajinou Berlín vo veci rozhodnutia tejto spolkovej krajiny, ktorým sa odmieta udelenie povolenia na pobyt v Nemecku.

3

Článok 59 dodatkového protokolu, ktorý bol podpísaný 23. novembra 1970 v Bruseli a uzavretý, schválený a potvrdený v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z (Ú. v. ES L 293, s. 1; Mim. vyd. 11/011, s. 41), znie:

„V oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol, Turecko nemôže získať priaznivejší režim, ako je režim, ktorý si členské štáty vzájomne udeľujú [priaznivejšie zaobchádzanie, ako je zaobchádzanie, ktoré si členské štáty vzájomne priznávajú — neoficiálny preklad] podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.“

4

Podľa článku 6 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7 o slobodnom prístupe k zamestnaniu jeho rodinných príslušníkov, turecký pracovník, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v členskom štáte:

5

Podľa článku 7 rozhodnutia č. 1/80:

„Rodinní príslušníci tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce v niektorom členskom štáte, ktorí získali povolenie sa k nemu pripojiť:

Deti tureckých pracovníkov, ktoré v hostiteľskom členskom štáte absolvovali odborné vzdelanie, môžu nezávisle od dĺžky svojho pobytu v tomto členskom štáte a s podmienkou, že jeden z rodičov vykonával legálne zamestnanie v tomto členskom štáte aspoň tri roky, odpovedať v tomto členskom štáte na akúkoľvek pracovnú ponuku.“ [neoficiálny preklad]

6

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46), vo svojom článku 7 stanovuje:

„1.   Všetci občania Únie majú právo pobytu na území iného členského štátu počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, ak:

…

7

Ü. Bekleyen, narodená v roku 1975 v Berlíne, žila až do svojho štrnásteho roku života s rodinou na nemeckom území. Jej rodičia, tureckí štátni príslušníci, boli obaja od roku 1971 zamestnaní v Nemecku. V roku 1989 sa Ü. Bekleyen s celou svojou rodinou vrátila do Turecka, kde ukončila školskú dochádzku a absolvovala štúdium krajinnej architektúry.

8

V priebehu januára 1999 sa Ü. Bekleyen so súhlasom Spolkovej krajiny Berlín vrátila bez svojej rodiny do Nemecka s cieľom študovať. V marci toho istého roku získala povolenie na pobyt, ktoré bolo viackrát predĺžené, naposledy ak povolenie na pobyt platné do 31. decembra 2005. V priebehu leta 2005 skončila Ü. Bekleyen svoje štúdium na Technische Universität Berlin (Technická univerzita v Berlíne) a získala diplom inžinierky krajinnej architektúry.

9

Dňa 19. decembra 2005 požiadala Ü. Bekleyen o udelenie povolenia na pobyt na základe vysokoškolského štúdia, ktoré absolvovala v Nemecku, pričom sa odvolávala na článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80. Spolková krajina Berlín túto žiadosť zamietla rozhodnutím z z dôvodu, že neboli splnené podmienky na získanie práva na pobyt na základe Asociačnej dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom. Spolková krajina Berlín tvrdila, že uvedený článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80 vyžaduje, aby existovala časová súvislosť medzi pobytom rodičov a pobytom dieťaťa, a táto podmienka nebola v prejednávanej veci splnená. Podľa nej znenie a cieľ tohto ustanovenia vyžadujú, so zreteľom na získanie práva na zamestnanie a pobyt, aby v okamihu začatia odborného vzdelávania dieťaťa mal ešte aspoň jeden z jeho rodičov bydlisko v hostiteľskom členskom štáte.

10

V máji 2007 získala Ü. Bekleyen na základe článku 6 ods. 1 prvej zarážky rozhodnutia č. l/80 povolenie na pobyt s platnosťou do 13. mája 2009 z dôvodu, že ju zamestnala nemecká spoločnosť.

11

Žalobou, ktorá bola podaná v júli 2006 najskôr ako žaloba na nečinnosť a neskôr smerovala proti uvedenému rozhodnutiu z 21. septembra 2006, sa Ü. Bekleyen domáhala potvrdenia svojho práva na pobyt podľa článku 7 druhého odseku rozhodnutia č. 1/80.

12

Verwaltungsgericht Berlin zamietol túto žalobu rozsudkom z 9. augusta 2007. Tento súd sa domnieval, že žaloba je síce prípustná, pretože Ü. Bekleyen mala napriek právu na pobyt udelenému na základe článku 6 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 záujem na konaní. Ak by jej totiž bolo priznané právo dovolávať sa článku 7 druhého odseku tohto rozhodnutia, mala by v Nemecku slobodný prístup na trh práce. Žaloba však bola zamietnutá ako nedôvodná na základe toho, že Ü. Bekleyen v dôsledku svojho dlhšieho pobytu v Turecku stratila právo využívať privilegovaný režim upravený v uvedenom článku 7 druhom odseku.

13

Ü. Bekleyen podala proti tomuto rozsudku odvolanie na predkladajúci súd.

14

Keďže sa Oberverwaltungsgericht Berlin-Brandenburg domnieval, že vyriešenie sporu za týchto podmienok vyžaduje výklad rozhodnutia č. 1/80, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 7 druhá veta rozhodnutia… č. 1/80… vykladať v tom zmysle, že právo na prístup na trh práce a príslušné právo na pobyt po absolvovaní odborného vzdelávania v hostiteľskom štáte vznikne aj vtedy, keď sa dieťa narodené v hostiteľskom štáte, po tom, čo sa vrátilo so svojou rodinou do spoločného štátu pôvodu, ako plnoleté samotné znovu vráti do dotknutého členského štátu, aby sa začalo odborne vzdelávať v čase, keď už uplynulo desať rokov od chvíle, keď jeho rodičia tureckej štátnej príslušnosti zamestnaní v minulosti v tomto členskom štáte z neho natrvalo odišli?“

15

Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa v prípade, že turecký pracovník legálne vykonával zamestnanie v hostiteľskom členskom štáte dlhšie než tri roky, môže dieťa takého pracovníka domáhať v tomto členskom štáte po tom, ako v ňom dokončilo svoje odborné vzdelávanie, práva na prístup na trh práce a zodpovedajúceho práva na pobyt, hoci sa po tom, ako sa so svojimi rodičmi vrátilo do štátu pôvodu, samo vrátilo do uvedeného členského štátu, aby tam začalo toto vzdelávanie.

16

Podľa ustálenej judikatúry má článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80 v členských štátoch priamy účinok, a preto sa tureckí štátni príslušníci, ktorí spĺňajú podmienky uvedeného článku, môžu priamo dovolávať práv, ktoré im priznáva (rozsudky z 5. októbra 1994, Eroglu, C-355/93, Zb. s. I-5113, bod 17, a zo , Torun, C-502/04, Zb. s. I-1563, bod 19).

17

Práva, ktoré článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80 priznáva dieťaťu tureckého pracovníka v oblasti zamestnania v hostiteľskom členskom štáte, nutne zahŕňajú existenciu súvisiaceho práva na pobyt v prospech dotknutej osoby, inak by bolo právo na prístup na trh práce a skutočný výkon zamestnaneckej činnosti zbavené akéhokoľvek účinku (rozsudok Eroglu, už citovaný, body 20 a 23, ako aj Torun, už citovaný, bod 20).

18

Súdny dvor tiež rozhodol, že uvedený článok 7 druhý odsek, ako vyplýva už z jeho znenia, viaže právo odpovedať na akúkoľvek pracovnú ponuku v hostiteľskom členskom štáte, ktoré priznáva dieťaťu tureckého pracovníka, na splnenie dvoch podmienok, a to podmienky, že dieťa dotknutého pracovníka absolvovalo odborné vzdelávanie v predmetnom členskom štáte, a podmienky, že jeden z jeho rodičov vykonával zamestnanie v tomto štáte po dobu aspoň troch rokov (rozsudok z 19. novembra 1998, Akman, C-210/97, Zb. s. I-7519, bod 25).

19

Okrem toho podľa judikatúry Súdneho dvora nie je nevyhnutné, aby v okamihu, keď dieťa skončilo svoje štúdium a nadobudlo právo na prístup na trh práce hostiteľského členského štátu, a teda aj právo získať tam na tento účel povolenie na pobyt, mal rodič tohto dieťaťa aj naďalej postavenie pracovníka alebo mal na území tohto štátu aj naďalej bydlisko, pokiaľ tam bol v minulosti legálne zamestnaný po dobu aspoň troch rokov (pozri v tomto zmysle rozsudky Akman, už citovaný, bod 51, a zo 16. marca 2000, Ergat, C-329/97, Zb. s. I-1487, bod 44).

20

V prejednávanej veci je nesporné, že Ü. Bekleyen absolvovala odborné vzdelávanie v Nemecku a že jej rodičia tam vykonávali zamestnanie po dobu dlhšiu než tri roky.

21

Dánska a holandská vláda však tvrdia, že článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80 podmieňuje právo dieťaťa tureckého pracovníka na prístup na trh práce tým, že medzi zamestnaním alebo aspoň pobytom jedného z rodičov v hostiteľskom členskom štáte a začiatkom odborného vzdelávania dieťaťa existuje časová súvislosť. Keďže vo veci samej taká časová súvislosť neexistuje, Ü. Bekleyen sa nemôže dovolávať práv vyplývajúcich z článku 7 druhého odseku rozhodnutia č. 1/80.

22

Toto tvrdenie nemožno prijať.

23

Treba najskôr upresniť, že taká podmienka nie je v článku 7 druhom odseku rozhodnutia č. 1/80 výslovne uvedená a že ako už Súdny dvor rozhodol, toto ustanovenie nemožno vykladať reštriktívne (rozsudok Akman, už citovaný, bod 39).

24

Cieľom rozhodnutia č. 1/80 je podporovať v hostiteľskom členskom štáte postupné začleňovanie tureckých štátnych príslušníkov spĺňajúcich podmienky stanovené v niektorom z ustanovení tohto rozhodnutia a z toho dôvodu požívajúcich práva, ktoré im toto rozhodnutie priznáva (rozsudok z 18. decembra 2008, Altun, C-337/07, Zb. s. I-10323, bod 29).

25

Podľa ustálenej judikatúry článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80 je vo vzťahu k prvému odseku toho istého článku priaznivejším ustanovením, ktorého účelom je medzi rodinnými príslušníkmi tureckých pracovníkov vyhradiť osobitné zaobchádzanie deťom, usilujúc sa o uľahčenie ich vstupu na trh práce po absolvovaní odborného vzdelávania s cieľom postupne dosiahnuť voľný pohyb pracovníkov v súlade s cieľom uvedeného rozhodnutia (rozsudky Akman, už citovaný, bod 38, a Torun, už citovaný, bod 23).

26

Na rozdiel od článku 7 prvého odseku rozhodnutia č. 1/80, ktorý ukladá rodinnému príslušníkovi tureckého pracovníka povinnosť bývať u tohto pracovníka nepretržite po určitú dobu (rozsudok Altun, už citovaný, bod 30), druhý odsek toho istého článku nestanovuje nijakú podmienku týkajúcu sa skutočného spolužitia v spoločnej domácnosti s týmto pracovníkom.

27

Je to tak preto, že cieľom článku 7 druhého odseku rozhodnutia č. 1/80 nie je vytvárať priaznivé podmienky na zlučovanie rodín v hostiteľskom členskom štáte (rozsudok Akman, už citovaný, bod 43), ale podporovať prístup detí tureckých pracovníkov na trh práce.

28

Toto konštatovanie svedčí v prospech takého výkladu článku 7 druhého odseku rozhodnutia č. 1/80, podľa ktorého toto ustanovenie nepodmieňuje práva, ktoré priznáva deťom tureckých pracovníkov, tým, že jeden z ich rodičov má aj naďalej postavenie pracovníka alebo ešte stále býva v hostiteľskom členskom štáte v okamihu, keď tam dieťa začína svoje odborné vzdelávanie.

29

Akonáhle sú podmienky stanovené v článku 7 druhom odseku rozhodnutia č. 1/80 splnené, priznáva toto ustanovenie dieťaťu tureckého pracovníka vlastné právo na prístup na trh práce v hostiteľskom členskom štáte a v súvislosti s tým aj právo na pobyt v tomto štáte.

30

Je síce pravda, že základom práva dieťaťa tureckého pracovníka na slobodný prístup na trh práce je práca vykonávaná týmto pracovníkom v minulosti v hostiteľskom členskom štáte.

31

Ako však uviedol generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, konkrétna funkcia druhého odseku tohto článku 7 pri začleňovaní detí tureckých pracovníkov na trh práce hostiteľského členského štátu vedie k tomu, že požiadavku, podľa ktorej jeden z rodičov musel pracovať v tomto štáte po dobu najmenej troch rokov, nemožno chápať v tom zmysle, že vyžaduje, aby uvedený rodič v okamihu, keď dieťa začína svoje odborné vzdelávanie, stále mal postavenie pracovníka. Cieľom tejto požiadavky je len zaistiť tomuto dieťaťu súbežne s jeho odborným vzdelávaním aj dostatočný stupeň integrácie v hostiteľskom členskom štáte, ktorý by mu umožnil využívať osobitné zaobchádzanie upravené v uvedenom ustanovení.

32

Požiadavka, podľa ktorej si rodič musel zachovať postavenie pracovníka, ako aj požiadavka časovej súvislosti medzi pobytom rodičov v hostiteľskom členskom štáte a pobytom dieťaťa v okamihu, keď začína odborné vzdelávanie, by bola ťažko zlučiteľná s cieľom článku 7 druhého odseku rozhodnutia č. 1/80, ktorý, ako bolo uvedené v bode 27 tohto rozsudku, nesmeruje k vytváraniu priaznivých podmienok na zlučovanie rodín v uvedenom členskom štáte.

33

Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či by taký výklad článku 7 druhého odseku rozhodnutia č. 1/80 neviedol k tomu, že by deti tureckých pracovníkov v rozpore s článkom 59 dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970 získali priaznivejšie zaobchádzanie než je zaobchádzanie, ktoré právo Spoločenstva priznáva deťom štátnych príslušníkov členských štátov.

34

Z predkladacieho rozhodnutia vyplýva, že spor vo veci samej sa týka iba otázky, či právo na pobyt, o ktoré Ü. Bekleyen žiada v Nemecku po tom, ako tam ukončila svoje odborné vzdelávanie a vstúpila na trh práce, má byť založené na článku 7 druhom odseku rozhodnutia č. 1/80, ako to tvrdí ona, alebo na článku 6 ods. 1 prvej zarážke tohto rozhodnutia, ako vyplýva z povolenia na pobyt, ktoré jej bolo udelené s platnosťou do 13. mája 2009. Pochybnosť vnútroštátneho súdu však zrejme pochádza zo skutočnosti, že sa domnieva, že dieťa štátneho príslušníka členského štátu nepožíva na základe práva Spoločenstva samostatné právo na pobyt, pokiaľ jeho rodičia opustili hostiteľský členský štát a toto dieťa sa samo vráti do tohto štátu, aby tam začalo odborné vzdelávanie.

35

V tomto ohľade treba pripomenúť, že rozhodnutie č. 1/80 nezasahuje do právomoci členských štátov upravovať tak vstup tureckých štátnych príslušníkov na ich územie, ako aj podmienky ich prvého zamestnania (rozsudky zo 16. decembra 1992, Kus, C-237/91, Zb. s. I-6781, bod 25, a Altun, už citovaný, bod 48).

36

Členské štáty si zachovali aj právomoc upraviť vstup rodinného príslušníka tureckého pracovníka na svoje územie a podmienky jeho pobytu počas počiatočného obdobia troch rokov, ktoré predchádza obdobiu, počas ktorého má právo odpovedať na akúkoľvek pracovnú ponuku (rozsudok Ergat, už citovaný, bod 42).

37

Tureckí štátni príslušníci okrem toho na rozdiel od pracovníkov z členských štátov nemajú právo voľného pohybu v rámci Spoločenstva, ale môžu sa domáhať len niektorých práv iba na území hostiteľského členského štátu (rozsudok z 18. júla 2007, Derin, C-325/05, Zb. s. I-6495, bod 66).

38

Čo sa konkrétnejšie týka podmienok prístupu na trh práce v hostiteľskom členskom štáte, treba uviesť, že zatiaľ čo Ü. Bekleyen musí splniť podmienky stanovené v článku 7 druhom odseku rozhodnutia č. 1/80, pre dieťa pracovníka, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, vyplýva také právo priamo z článku 39 ods. 1 ES, ktorého cieľom je zaručiť voľný pohyb pracovníkov v Únii.

39

Pokiaľ ide ďalej o podmienky vstupu do hostiteľského členského štátu a pobytu v ňom, je nesporné, že návrat Ü. Bekleyen do Nemecka s cieľom študovať a povolenie na pobyt, ktoré jej bolo na tento účel udelené, boli založené na rozhodnutiach vnútroštátnych orgánov prijatých iba na základe vnútroštátneho práva a nie na základe rozhodnutia č. 1/80.

40

Naproti tomu v situácii, ktorá je analogická so situáciou Ü. Bekleyenovej, návrat do hostiteľského členského štátu a pobyt v ňom v prípade dieťaťa štátneho príslušníka iného členského štátu, ktorý v minulosti vykonával zamestnaneckú činnosť v prvom uvedenom štáte, patria do oblasti uplatňovania práva Únie.

41

V tomto prípade by malo dieťa pracovníka, ktorý je štátnym príslušníkom niektorého členského štátu, právo usadiť sa v hostiteľskom členskom štáte s cieľom študovať na základe článku 18 ods. 1 ES, ktorý priznáva každému občanovi Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov.

42

Výkon tohto práva na pobyt by podliehal len podmienkam stanoveným v článku 7 ods. 1 písm. c) smernice 2004/38, podľa ktorých občan Únie musí mať predovšetkým komplexné zdravotné poistenie v hostiteľskom členskom štáte a dostatočné zdroje, aby sa nestal záťažou pre systém sociálnej pomoci tohto štátu.

43

Navyše judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa podmienok, za ktorých možno obmedziť práva priznané článkom 7 rozhodnutia č. 1/80, uvádza popri výnimke založenej na verejnom poriadku, bezpečnosti a verejnom zdraví, ktorá sa vzťahuje tak na tureckých štátnych príslušníkov, ako aj štátnych príslušníkov Spoločenstva, druhý dôvod zániku uvedených práv, ktorý sa týka sa len tureckých migrantov, a to okolnosť, že títo opustia hostiteľský členský štát na podstatnú dobu a bez legitímnych dôvodov (rozsudok Derin, už citovaný, bod 67).

44

Nemožno teda tvrdiť, že by sa v dôsledku takého výkladu článku 7 druhého odseku rozhodnutia č. 1/80, aký vyplýva z bodov 23 až 32 tohto rozsudku, nachádzalo dieťa tureckého pracovníka v priaznivejšej situácii, než je situácia vyhradená pre dieťa štátneho príslušníka členského štátu.

45

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ turecký pracovník legálne vykonával zamestnanie v hostiteľskom členskom štáte po dobu dlhšiu než tri roky, môže sa dieťa takého pracovníka v tomto členskom štáte po tom, ako v tomto štáte dokončilo svoje odborné vzdelávanie, dovolávať práva na prístup na trh práce a zodpovedajúceho práva na pobyt, hoci sa po tom, ako sa so svojimi rodičmi vrátilo do štátu pôvodu, samo vrátilo do uvedeného členského štátu, aby v ňom začalo toto vzdelávanie.

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie, prijatý asociačnou radou zriadenou Asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ turecký pracovník legálne vykonával zamestnanie v hostiteľskom členskom štáte po dobu dlhšiu než tri roky, môže sa dieťa takého pracovníka v tomto členskom štáte po tom, ako v tomto štáte dokončilo svoje odborné vzdelávanie, dovolávať práva na prístup na trh práce a zodpovedajúceho práva na pobyt, hoci sa po tom, ako sa so svojimi rodičmi vrátilo do štátu pôvodu, samo vrátilo do uvedeného členského štátu, aby v ňom začalo toto vzdelávanie.